Synonymá slova "zahã æ ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

častovať dávať niekomu niečo v hojnej miere • hostiť (dávať niekomu jedlo al. nápoj): častovali, hostili nás celý čas dobrými koláčmi a pivom • zahŕňať • obsýpať • obsypávať • zasýpať • zasypávať: častovali ho, zahŕňali, zasýpali otázkami • hovor. traktovať: traktovali nás nevyberanými slovami; traktuje hostí vínom

obsahovať mať v sebe ako obsah, náplň, súčasť • zahŕňať • zahrňovať: výrobok obsahoval, zahŕňal aj návod na použitie • kniž. implikovať (prinášať so sebou ako dôsledok al. ako nevyhnutnosť): jeho výrok implikoval odmietnutie • tajiť • utajovať: plán tají, utajuje (v sebe) nebezpečenstvo • skrývať • ukrývať: darček skrýva, ukrýva aj veľké prekvapenie • mať (obsahovať ako príslušenstvo, súčasť): projekt má dve časti • skladať sa • kniž. pozostávať: byt sa skladá, pozostáva z dvoch izieb a kuchyne

počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamäti • kalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavbu • riešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicu • zastar. počtovať: kto počtuje, ten gazduje • hovor. zastar. rechnovať

2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršať • mať na zreteli • brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravie • nezabúdať (na niečo)

3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získa • myslieť (si) • mieniť • veriť • dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmú • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobre • kalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľov • zaraďovať • zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychu • zastar. počitovať: počituje i seba k rodine • pokladať • považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosť • mať za: vždy ho mala za slabocha • hodnotiť: hodnotia ho ako čestného človeka • hovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého? • posudzovať • klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

5. požadovať istú sumu • rátať • účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Sk • fakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali

zahŕňať 1. p. obsahovať, počítať 4 2. p. častovať

duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnať • štvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zver • vyháňať • odháňať: matka vyháňala deti z izby • vháňať • zaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiara • expr.: pratať • badúriť • badurkať • buntošiť • hovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne

2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1

hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebou • nadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisť • pobádať • súriť • štvať • náhliť • naháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do roboty • nútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiť • kniž. pudiť • nutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plaču • poháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učenia • preháňať (hnať z miesta na miesto)

2. nútiť odísť • odháňať • vyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domu • zaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdy • vháňať (niekam): vháňať ovce do košiara • expr.: duriť • pratať: prace deti z kuchyne • hovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľ • kniž. pudiť

3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3

zaháňať p. duriť 1, hnať 2

dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby

hasiť 1. zabraňovať horeniu • dusiť: hasiť, dusiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zhášať, zahášať, uhášať zvyšky pahreby

2. p. tíšiť 2 3. p. biť 2

zahášať p. dusiť 5, hasiť 1

kerovať, karovať 1. hovor. meniť priamy smer; pren. meniť smerovanie v reči • zahýnať • zahýbať: auto keruje, zahýna doľava • odbočovať • zabočovať • zatáčať: voz zabočuje, zatáča k mostu; keruje, odbočuje od hlavnej témy • manévrovať: vie dobre manévrovať volantom, slovami

2. p. viesť 2, šoférovať

zahýbať 1. v chôdzi, v jazde meniť smer priameho pohybu; tvoriť zákrutu • zahýnať: voz zahýba, zahýna za roh; cesta zahýba, zahýna k rieke • zabočovať • odbočovať • skrúcať sa • stáčať sa • zatáčať sa: po niekoľkých kilometroch zabočujeme, odbočujeme do ľava; skrúcame, stáčame sa k moru • hovor.: kerovať • karovať: Kam keruješ, karuješ, prečo nejdeš rovno?

2. dávať do polohy mierneho oblúka smerom dolu al. dnu • zahýnať • ohýbať • ohýnať: ohýbať, ohýnať drôt • podhýnať (dovnútra): podhýnať látku, šaty • skladať (zahýbať do záhybov): skladať servítku • zahybovať (smerom dozadu): zahybuje hlavu

3. hovor. expr. byť neverný (v manželstve) • hovor. expr. zakášať: už rok jej muž zahýba, zakáša • pren. expr. pytliačiť • fraz. expr. pytliačiť v cudzom revíre

krútiť sa 1. robiť kruhový pohyb • točiť sa • otáčať sa: kolotoč sa krúti, točí; zem sa krúti, točí, otáča • pokrúcať sa • zastaráv. pokrucovať sa: cítil, ako sa mu hlava pokrúcala • vrtieť sa (robiť rýchle kruhové pohyby): papierový veterník sa vrtí • tancovať • vykrúcať sa • zvŕtať sa (krútiť sa pri tanci) • obiehať (okolo niečoho): Mesiac obieha okolo Zeme • zvíjať sa (od bolesti) • prekrúcať sa: dievča sa pred zrkadlom všelijako prekrúca

2. meniť smer do oblúka • skrúcať sa • stáčať sa • zakrúcať sa • zatáčať sa: chodník sa stáčal, zakrúcal doľava • zabočovať • zahýbať (meniť smer): auto zabočovalo, zahýbalo doprava • hadiť sa • kľukatiť sa • ohýbať sa (vo viacerých oblúkoch): cesta sa dolu kopcom hadila, kľukatila • otáčať sa • točiť sa • obracať sa: slnečnica sa otáča za svetlom • zvŕtať sa: kôň sa zvŕtal v kruhu

3. hovor. usilovne, obyč. šikovne pracovať • zvŕtať sa • točiť sa: krúti sa, zvŕta sa, točí sa okolo domácnosti celý deň • expr. obracať sa: v práci sa šikovne obracia

4. p. obšmietať sa 1 5. p. kriviť sa 6. p. obsluhovať 1

lenivec kto sa vyhýba práci, kto rád zaháľa • leňoch: lenivca, leňocha ťažko prevychovať • daromník • zried. leňošník (Tajovský) • povaľač • zaháľač • záhaľkár • hliviak • expr.: darebák • trúd • postávač • pejor.: darmošľap • hniliak • hniloš • hniľač: hniliaci, hniloši sa povaľujú na lavičkách • pejor. lajdák (kto je lenivý a neporiadny): zo žiaka sa stal lajdák • pejor. darmožráč (kto sa z lenivosti priživuje) • pejor.: pecúch • pecivál (kto iba doma sedí, kto nie je aktívny) • pejor.: zdochliak • zdochlina • hovor. pejor.: ulievač • ulievak • subšt. flákač • expr. vysedávač

zaháľač p. lenivec

lenivý 1. ktorý má nechuť k práci; pracujúci s nechuťou; vyhýbajúci sa práci (op. usilovný) • darebný • darobný • daromný: leniví, darební ľudia; darebný, darobný aj myslieť; darobná, daromná gazdiná • záhaľčivý • zried. zaháľavý (ktorý sa venuje záhaľke): záhaľčivá mládež • pohodlný (ktorému sa nechce vynakladať námahu): leniví, pohodlní zaháľači; dieťa je príliš lenivé, pohodlné do učenia • menej časté nerobotný • hovor. pejor. hnilý: nerobotné dievky sa nevydajú; byť hnilý do akejkoľvek roboty • pejor. povaľačský

2. p. pomalý 1

leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľať • hovor.: daromníčiť • lažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľu • expr.: darebáčiť • hlivieť • halaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez roboty • pejor.: hniť • lajdáčiť • nár. daromnikovať: žiak lajdáči • zried. fašiangovať • fraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okien • váľať sa • povaľovať sa • polihovať • zried. povaľkávať sa • pejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihuje • fraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkom • obrastať tukom • vypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupok • ponevierať sa • subšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len poneviera • postávať • obstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postáva • nudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovať • vegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videu • fraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľu • fraz. expr.: ruky si plekať • uhly podopierať

povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke al. v nedôležitej činnosti • ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po dome • expr. povaľkávať sa (Dobšinský) • postávať • obstávať: postáva, obstáva na ulici • expr.: daromníčiť • darebáčiť: daromníči celý deň • zaháľať • leňošiť • hlivieť • expr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie doma • hovor. lažírovať • expr.: halaškovať • ulievať sa • subšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákal • fraz. hľadieť/pozerať pánubohu do okien • fraz. kraj. ruky si plekať

p. aj túlať sa, leňošiť

2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste • expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byte • ležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky

ulievať sa hovor. expr. vyhýbať sa povinnostiam, práci • subšt. flákať sa: teší sa, keď sa môže v robote ulievať, flákať • postávať • obstávať (namiesto práce al. počas nej venovať sa zábave, rozptýleniu): chlapi už od desiatej postávajú, obstávajú, debatujú • zaháľať • leňošiť • expr. hlivieť (byť nečinný): celý deň zaháľa, leňoší, hlivie • fraz.: ruky si plekať • postávať so založenými rukami

zaháľať tráviť čas v nečinnosti, nič užitočné nerobiť • leňošiť: žiak sa neučí, zaháľa, leňoší • povaľovať sa • ponevierať sa • zried. povaľkávať sa • postávať (v kratšom časovom úseku): celý deň sa iba povaľuje; postáva pri robote • expr.: hlivieť • darebáčiť • daromníčiť • hniť: hlivie, hnije bez roboty; nestrpím, aby tu niekto darebáčil, daromníčil • nár.: heverovať (Timrava) • oblieňať (Timrava) • vylihovať • vylihúvať • polihovať • polihúvať • expr. vyvaľovať sa (ležaním v nečinnosti tráviť čas): rád doma vylihuje, polihuje • fraz. podopierať uhly

nevľúdny 1. ktorý nemá v sebe milotu, vľúdnosť; svedčiaci o nedostatku vľúdnosti (op. vľúdny) • neprívetivý • nemilý • neláskavý: nevľúdny, neprívetivý pán; dostalo sa nám neprívetivého, nemilého, neláskavého prijatia • mrzutý • namrzený • nevrlý • namosúrený • kniž. morózny • hovor. pejor. cerberovský (dávajúci najavo nepríjemnú náladu; svedčiaci o nepríjemnej nálade): mrzutý, nevrlý, morózny človek; namrzený, namosúrený, nevrlý, cerberovský výzor • zamračený • mračný • zamosúrený • pochmúrny • pošmúrny • zachmúrený • chmúrny • zastar. zahúlený (naplnený nevôľou, mrzutosťou; op. veselý): mračný, zamračený, namosúrený predavač; vrhnúť zamračený, zachmúrený, zahúlený pohľad; mať nevľúdnu, pochmúrnu, chmúrnu náladu • studený • chladný • odmeraný (bez vrúcnosti, srdečnosti; op. srdečný, teplý): studené, chladné privítanie; chladné, odmerané správanie • mrazivý • odmietavý • pren. ľadový (svedčiaci až o nevraživosti, pohŕdaní a pod.): mrazivá, odmietavá odpoveď; mrazivý, odmietavý postoj voči niekomu • pren. expr. kyslý

p. aj nepríjemný; zlý

2. ktorý vyvoláva stiesňujúci, zlý pocit, dojem (op. vľúdny) • neprívetivý • nepríjemný • zlý: nevľúdne, neprívetivé, nepríjemné, zlé počasie • kniž. nehostinný • drsný (obyč. nevhodný pre život; op. pohostinný, malebný): nehostinný dom; nehostinný, drsný kraj • pochmúrny • pošmúrny • chmúrny (op. veselý): pochmúrne, chmúrne okolie domu • ťaživý • smutný • kniž. ponurý (vyvolávajúci až depresiu): ťaživé, smutné ráno; ponurá izba

zahúlený p. nevľúdny 1

obhádzať hádzaním navrstviť niečo na povrch niečoho al. okolo niečoho • obhodiť • ohádzať • ohodiť: obhádzali, obhodili hrob kvetmi; ohádzať, ohodiť bunker zemou • expr.: okydať • obkydať • opackať • opáckať (obhádzať obyč. niečím nečistým): priečelie domu o(b)kydané, opackané blatom • expr. obcapkať: tortu obcapkala krémom • zahádzať (hádzaním pokryť) • omietnuť • hovor.: ovakovať • okožovať (obhádzať omietkou): zvonka ešte neomietnutá, neovakovaná, neokožovaná vila

prepchať 1. dostať cez niečo úzke, tesné • prestrčiť: prepchať, prestrčiť ruku cez škáru • prevliecť • pretiahnuť: cez dierku pretiahnuť, prevliecť šnúrky do topánok • pretlačiť • pretisnúť: pretlačiť, pretisnúť skriňu cez úzky otvor • prestoknúť: cez ucho hrnca prestokla drúk

2. tlačením, pchaním príliš naplniť • preplniť: prepchať perinu perím • expr. nabiť • natrieskať: nabiť, natrieskať kufor šatstvom • natlačiť • napchať • natisnúť (nad únosnú mieru): ľudia natlačení, natisnutí v električke; vrece napchaté handrami • zanosiť • zahádzať (hádzaním, nosením pokryť, naplniť): stôl zanosený, zahádzaný knihami

zahádzať p. zasypať 1

zakopať 1. kopaním zakryť: zakopať zdochlinu • zahrabať (hrabaním zakryť): pes si zahrabal uchmatnutú kosť • zahrnúť • zasypať • zahádzať (hrnutím, sypaním, hádzaním zakryť): jamu, šachtu zahrnuli, zasypali zeminou; zahádzať studňu • vkopať (kopaním vsadiť do zeme): vkopať kôl do zeme • expr.: zakutať • zakutrať: zakut(r)ať niečo do zeme • pozakopávať • pozahrabávať (postupne zakopať)

2. p. zničiť 1, zahubiť

zasypať 1. sypaním vyplniť al. sypaním zakryť, prikryť • zahádzať: starú štôlňu zasypali, zahádzali zeminou • zahrabať • zastaráv. zahriebsť • zahrnúť (hrabaním, hrnutím, zhŕňaním zakryť): jamu treba zahrabať, zahrnúť; zahriebli ho do rodnej zeme • zavaliť • privaliť • prisypať (sypaním veľkého al. menšieho množstva): hornina zavalila baňu; lavína ich privalila; prisypať stromček zeminou • expr.: zarúcať • zarútiť: východ z bane zarúcalo, zarútilo • expr. al. hrub.: zakydať • prikydnúť: snehom zakydaná, prikydnutá strecha • poet. zasuť: pozostatky navždy zasuté (Hviezdoslav) • posypať (po povrchu): posypať popáleninu soľou • pozasýpať • pozasypávať • pozahrabávať • pozahŕňať (postupne, viac vecí) • prihrnúť • prihrabať • prihriebsť (hrabaním sčasti zakryť): rastliny prihrnúť, prihrabať zeminou

2. expr. poskytnúť v hojnej miere • zahrnúť • obsypať: zasypať, obsypať niekoho peniazmi, zahrnúť láskou • počastovať: počastovali nás nadávkami • obklopiť: obklopili ho úctou, pozornosťou • uštedriť: uštedriť niekomu hojnosť darov

ohradiť oddeliť ohradou • zahradiť • obhradiť (dookola): ohradiť, zahradiť dvor, obhradiť mesto hradbami • oplotiť (plotom): oplotiť záhradu • obohnať • obkolesiť (dookola): cintorín obohnať, obkolesiť vysokým múrom • zatarasiť • zastar. zahájiť: zatarasiť vchod, zahájiť cestu

zahájiť¹ p. ohradiť, zatarasiť

zahájiť² p. správ. začať 1, otvoriť 2

zatarasiť zasunutím al. nahromadením utvoriť prekážku • zahatať • zahatiť • zahradiť: víchricou polámané stromy zatarasili, zahatali cestu; autá zahradili východ z ulice • zabarikádovať (zatarasiť barikádou, expr. aj inými prekážkami): vlastnými telami zabarikádovali budovu; vchod zabarikádovaný haraburdami • zablokovať • zapchať • zastaviť: zablokovanie, zapchatie, zastavenie premávky • hovor. expr. zapratať (väčším množstvom niečoho príliš zaplniť): zapratať predizbu skriňami • zaťať • zarúbať (zatarasiť prekážkou, obyč. zoťatými stromami) • založiť (obložiť niečo mnohými vecami): založiť stôl knihami • zried. zapriečiť (zatarasiť priečkou, prekážkou) • zahájiť (nedovoliť prístup niekam): zahájiť cestu

utkvieť nájsť pevný, oporný bod, pevné miesto (v mysli, v pamäti): obraz nešťastia mu dlho utkvel v pamäti • uchovať sa: z detstva sa mu uchovala spomienka na prvý výlet • expr. vrezať sa (pevne utkvieť): detský plač sa mu vrezal do pamäti • zachytiť sa • kniž. spočinúť (o pohľade, zraku): oči sa nemali na čom zachytiť; spočinul pohľadom na dievčine • zahľadieť sa • uprieť zrak: zahľadel sa, uprel zrak do diaľky

zadívať sa 1. istý čas sa na niekoho, niečo uprene dívať • zahľadieť sa • zapozerať sa • uprieť zrak • uprieť pohľad: zadívala sa, zahľadela sa s láskou na svojho syna; uprieť zrak, pohľad do diaľky • hovor. zakukať sa • zaprizerať sa • zried. vhľadieť sa • expr. vpiť sa (o očiach; túžobne sa zadívať): vpil sa do jej tváre

2. p. zaľúbiť sa 1

zahľadieť sa 1. p. zadívať sa 1 2. p. zaľúbiť sa 1

zaľúbiť sa 1. pocítiť k niekomu lásku, vzplanúť k niekomu láskou • zamilovať sa: zaľúbiť sa, zamilovať sa do dievčaťa na prvý pohľad • pren.: zahľadieť sa • zapozerať sa • zadívať sa • zaprizerať sa • pren. hovor. zakukať sa: zahľadeli sa, zapozerali sa do seba a bola z toho svadba; zadívala sa, zakukala sa do svojho profesora • expr.: zblázniť sa • poblázniť sa • zjašiť sa • pojašiť sa • zbesnieť (sa) • spochabiť sa • spochabieť (sa) (veľmi, nerozumne sa zaľúbiť): zbláznil sa, zjašil sa na staré kolená do mladej dievčiny; nemala si sa doňho pojašiť, spochabiť • hovor. expr.: buchnúť sa • bachnúť sa • rachnúť sa • tresnúť sa • tresknúť sa • zasprostiť sa: buchnúť sa do chlapca • pozaľubovať sa (postupne sa zaľúbiť): všetci sú pozaľubovaní

2. vzbudiť u niekoho príjemný dojem, sympatiu • zapáčiť sa: chlapec sa nám hneď zaľúbil, zapáčil • pozdať sa • zazdať sa • zvidieť sa (obyč. v menšej miere): pozdala, zvidela sa nám predstava cesty do cudziny • hovor. zavidieť sa • zried. zľúbiť sa (Dobšinský) • zried. popáčiť sa (Rázus) • zalahodiť • polahodiť: úspech mu zalahodil • zaimponovať: uchádzač o miesto nám zaimponoval svojou rozhľadenosťou • zamilovať si • obľúbiť si (nájsť záľubu): zamiloval si, obľúbil si tiché večery

3. p. zapáčiť sa 2

uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorený • zatvorený • zavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metra • neprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradu • nepriechodný: nepriechodný tunel

2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplex • ucelený: uzavretý, ucelený systém prvkov • ohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovaný • oddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavu • kniž. začarovaný • expr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučný • exkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť

3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorený • zdržanlivý • nedostupný • neprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavený • upätý • zahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do seba • utiahnutý • samotársky • nespoločenský • nedružný • expr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povaha • nekomunikatívny • mlčanlivý • nevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťa • introvertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapca • nepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter? • pren.: mníšsky • rehoľný • kláštorný • pustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovaný • zagombíkovaný

porov. aj utiahnutý, samotársky

4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončený • zavŕšený • dovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdium • vyriešený • uzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípad • neaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy

vykríknuť vydať zo seba prenikavý zvuk, prenikavo hlasno vysloviť (obyč. v citovom rozpoložení) • skríknuť: vykríknuť, skríknuť zo sna, zo strachu • zvolať • kniž. skričať • kríknuť: zvolá, skričí od prekvapenia • zhíknuť • zahíknuť • zahíkať: zhíknuť od údivu • expr.: zrevať • zarevať • zvriesknuť • zvresknúť • zvrešťať • zvrieskať • zavrieskať • zavrešťať (drsne, neartikulovane vykríknuť) • expr.: zrúknuť • zryčať • zručať • zaryčať • ryknúť • zryknúť • zhučať • zhúknuť • zried. zhviaknuť • ziapnuť • vyziapnuť (neartikulovane, obyč. zlostne) • pejor.: vybliaknuť • zbliaknuť • zabľačať • zabliakať • zaškriekať • zaškrečať • zjačať • zajačať (nepríjemne, ostro)

p. aj zakričať

zahíkať p. zvolať 1, vykríknuť

zvolať 1. prenikavo, obyč. v citovom rozpoložení niečo vysloviť; takýmto spôsobom sa obrátiť na niekoho • zavolať • skríknuť • vykríknuť • zakričať: zvolala, skríkla vysokým tenkým hlasom; vykríknuť, z(a)volať, zakričať z plného hrdla na niekoho • skričať: skričal v zúfalstve na otca • expr.: zrevať • zarevať • zavrešťať • zavrieskať • zvrešťať • zvresknúť • zvriesknuť: z(a)revať od bolesti; deti z(a)vrešťali, zavrieskali, zvreskli od hrôzy • expr.: zahulákať • zhúknuť • zahúknuť • zhučať • zahúkať • zhrmieť • zahrmieť • zahrmotať (zvolať, obrátiť sa na niekoho neprimerane hlasným, zle artikulovaným a pod. hlasom): mladík čosi zahulákal, zhúkol miesto pozdravu; Z(a)hrmeli, zhučali na nás: stojte! • expr.: zhíknuť • zahíkať (zvolať od prekvapenia): zhíkla, zahíkala nad toľkou krásou • privolať • kniž. prevolať (hlasno): privolať, prevolať na slávu

2. volaním sústrediť na jedno miesto; požiadať o prítomnosť na istom podujatí • zavolať • povolať: vedúci zvolal, zavolal, povolal všetkých pracovníkov do knižnice; povolať brancov • zozvať • pozvať: zozvať poslucháčov do zasadačky; pozvať členov na zasadnutie • popozývať • pozvolávať (postupne viacerých): popozývali, pozvolávali na svadbu všetkých príbuzných

zababušiť expr. priveľmi al. teplo obliecť, dôkladne zakrútiť, zavinúť • expr.: zababúliť • zababoliť: zababušili, zababúlili si hlavy do teplých vlniakov • expr.: zachuchliť • zachumlať (rýchlo a neporiadne): dieťa zachuchlila, zachumlala do deky a schytila do náručia • expr. zahúliť: vyšla z kúpeľne celá zahúlená do osušky • pozakrúcať • pozavíňať (postupne): pozakrúcať, pozavíňať chorého do studených obkladov • zabaliť • zamotať (dôkladne): dojča zabalila do plienok; hlava zabalená, zamotaná do šálu

zabaliť 1. dať na niečo obal, dať do obalu • hovor. zapakovať: zabalili, zapakovali mi tovar do jemného papiera • zaobaliť • obaliť: novú knižku si hneď (za)obalí do novín • zakrútiť: zakrútil si desiatu do servítky • zbaliť • hovor. spakovať (urobiť balík, dať veci do balíka): Z(a)baľ, spakuj si veci a choď domov! • pobaliť • hovor. popakovať (viac vecí al. všetko)

2. dôkladne niečo ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi) • zakrútiť • zavinúť: vyjdúc z vody sa zabalila, zakrútila, zavinula do deky • okrútiť • zatočiť • zamotať: vlasy si okrútila, zatočila, zamotala do uteráka • expr.: zababušiť • zababúliť • zababoliť • zahúliť (priveľmi, teplo obliecť): zababuší dieťa do perinky • expr.: zachuchliť • zachumlať (rýchlo a neporiadne): zachuchlila, zachumlala si hlavu do šatky • expr. zabundať: hlava zabundaná v ručníku • pozabaľovať • poobaľovať (niekoľkokrát, dôkladne zabaliť jednu al. viac vecí)

zahúliť p. zababušiť

zabaviť sa 1. stráviť čas zábavou, hrou, žartovaním a pod. • pobaviť sa: rád sa zabaví, pobaví na diskotéke • rozptýliť sa • rozveseliť sa (zbaviť sa zlej nálady, vypätia a pod. nejakou príjemnou činnosťou): po robote sa ide rozptýliť von; Ako vás mám rozveseliť? • pohrať sa • zahrať sa (chvíľu sa zamestnať hrou) • expr. pobavkať sa (obyč. o deťoch) • expr. polaškovať (si) • požartovať (si) • hovor. expr. pošpásovať (si) (veselo, žartmi sa zabaviť) • potešiť sa (chvíľu prežívať pocit radosti): potešil sa s návštevou • pozabávať sa (chvíľu sa zabaviť): pozabávať sa s kamarátkami • expr.: zahýriť si • vyraziť si • fraz. vyhodiť si z kopýtka (oddať sa bujnej, neviazanej zábave): mladí si šli zahýriť, vyhodiť z kopýtka • hovor.: zamulatovať si • zaflámovať si (zabaviť sa pri výdatnom pití alkoholu) • vyzabávať sa (dosýta sa zabaviť)

2. priveľa času venovať niečomu, obyč. namiesto inej potrebnej činnosti • zdržať sa • stratiť čas: zabavili, zdržali sme sa u susedov; stratil som s tebou veľa času, zabavil si ma • pribaviť sa (ostať dlhšie ako treba): pribaviť sa s kamarátmi

zahýriť si p. zabaviť sa 1

zabrať sa intenzívne sa pustiť do nejakej činnosti a dlhší čas v nej zotrvať • zahĺbiť sa: zabrať sa, zahĺbiť sa do čítania • expr.: zahrabať sa • zavŕtať sa: zahrabať sa, zavŕtať sa do štúdia • pohrúžiť sa • zahrúžiť sa: priatelia sa pohrúžili do rozhovoru; zahrúžiť sa do modlitby • expr. vrhnúť sa (s chuťou sa pustiť niečo robiť): vrhnúť sa do hazardných hier

zahĺbiť sa sústredene sa oddať myšlienkovej činnosti • zahĺbať sa • zamyslieť sa • zadumať sa • zahútať sa: na chvíľu sa zahĺbil, zahĺbal, zamyslel; Nad čím si sa zadumal, zahútal? • zapremýšľať • pozamýšľať sa: zapremýšľať o zmysle života; pozamýšľať sa nad svojou robotou • pohrúžiť sa • zahrúžiť sa • vhrúžiť sa • ponoriť sa • vnoriť sa • vhĺbiť sa: študent sa pohrúžil, zahrúžil do čítania; ponoril sa do seba, nechcel s nikým prehovoriť; vhĺbiť sa do problémov • zabrať sa (intenzívne sa pustiť do nejakej činnosti): zabrala sa do pletenia • hovor. expr. zažrať sa (vášnivo sa do niečoho zahĺbiť): zažrať sa do problému • zried. zaroniť sa: zaroniť sa do myšlienok (Kukučín)

zaháčiť p. zachytiť 2, zapnúť 1

zachytiť 1. zabrániť pohybu, obyč. neželanému • zadržať • chytiť: keby som ťa nebol (za)chytil, zadržal, spadneš do jamy • uchopiť • podržať: uchopiť, podržať topiaceho sa za nohy; priehrada vodu zachytí, podrží • pozachytávať (postupne zachytiť)

2. spôsobiť, aby niečo spolu (obyč. zľahka) držalo • prichytiť • pridržať: zachytila, prichytila si vlasy sponkou • upevniť • pripevniť • odb.: fixovať • zafixovať (pevnejšie): upevniť, pripevniť niečo remienkom • expr.: zakvačiť • zakvačkať: rukáv si zakvačil, zakvačkal do tŕnia • hovor. zaháčiť: zaháčiť do dverí • hovor. expr. zahačkať • pozachytávať (postupne zachytiť)

3. dotknúť sa niečoho (obyč. pri mimovoľnom pohybe) a obyč. vziať so sebou • zavadiť • zasiahnuť • začiahnuť: zachytiť, zavadiť nohou o kameň, o prah; nevdojak ma zasiahlo, začiahlo rútiace sa koleso

4. prísť niekam včas a tak nájsť niekoho, niečo • zastihnúť • stihnúť • chytiť • dostihnúť: vlak ešte (za)chytil, (za)stihol; búrka nás už nezachytila, nezastihla, nedostihla • zadržať • zastaviť • pristaviť: rozmýšľal som, kde môžem ešte kamaráta zachytiť, zadržať; zastavil ma, pristavil ma na ulici

5. zistiť niečo, čo malo ostať zatajené, zistiť niečo škodlivé • odhaliť: zachytiť, odhaliť protištátnu činnosť • zadržať • prichytiť: zadržali, prichytili páchateľov pri čine • zastaráv. dopadnúť: dopadli utečenca na hraniciach

6. p. zbadať, vycítiť 7. p. zaznačiť 1, zobraziť

zapnúť, zapäť 1. zapínadlom spojiť, upevniť niečo rozpojené (op. rozopnúť, rozopäť); dať dovedna nejakým mechanizmom: zapnúť, zapäť si kabát • zopnúť • zopäť • upnúť • upäť (pevne, tesne spojiť): zopnúť látku špendlíkom; upol si golier až ku krku • pripnúť • pripäť (pripevniť špendlíkom, sponkou a pod.): prip(ä)li si na kabát pierko • dopnúť • dopäť (celkom zapnúť) • pozapínať • pozopínať (postupne zapnúť, zopnúť): pozapínal si všetky gombíky; pozopínať rohy plachty • hovor.: zaháčiť • zaháčkovať (zachytiť, upevniť háčikom, zatvoriť háčik): zaháčiť bránu, zaháčkovať okenicu • zagombičkovať • zagombíkovať (zapnúť na gombíky): zagombičkovať si košeľu

2. uviesť do činnosti zapojením na zdroj energie (op. vypnúť) • dať do chodu • zapojiť: zapnúť, zapäť televízor; zapojiť do siete • spustiť • pustiť: spustiť magnetofón • prepnúť • prepäť (znova, inak zapnúť): prepnúť motor • pozapínať • pozapájať (postupne zapnúť)

zavesiť 1. upevniť niečo do visiacej polohy al. do závesu (op. zvesiť): zavesiť obraz na stenu, zavesiť dvere do pántov • expr.: zakvačiť • zakvačkať: zakvačiť, zakvačkať uterák na vešiak • hovor.: zaháknuť • zahákovať (zavesiť na hák): zaháknuť dvierka • hovor. zaháčiť (zavesiť na háčik): zaháčil sako za uško • vyvesiť (roztiahnuť a zavesiť): vyvesiť bielizeň • hovor.: obesiť • zried. ovesiť: v rýchlosti si šaty obesila, ovesila na stoličku • pozavesovať • povešať • vyvešať • porozvesovať • porozviešať • porozvešiavať (postupne, viac vecí): fotografie povešala, porozvesovala po celej izbe • expr. pozakvačovať (postupne zakvačiť) • prevesiť (zavesiť cez niečo al. na iné miesto): prevesila si kabelku cez plece

2. hovor. dať telefónne slúchadlo do pôvodnej polohy (a tým prestať telefonovať) • zložiť • položiť: volaný zdvihol telefón, ale hneď zavesil, zložil, položil

3. p. zauškovať

zaháčkovať p. zapnúť 1, zatvoriť 1

zamknúť kľúčom zatvoriť • uzamknúť: (u)zamknúť komoru • zaprieť (zatvoriť na závoru): zaprieť dvere • zahasprovať • zahaspriť (zavrieť na haspru) • zaháčkovať (zavrieť háčikom) • zavrieť • uzavrieť • zatvoriť • uzatvoriť (na kľúč) • pritknúť • primknúť (obyč. na chvíľu zamknúť): pritknúť dvere; Nezabudni bránku primknúť! • pozamykať • pozamkýnať (postupne, na viacerých miestach zamknúť)

zatvoriť 1. dať do takej polohy, že sa znemožňuje prístup, prívod; spojiť časti niečoho roztvoreného (op. otvoriť) • zavrieť • uzatvoriť • uzavrieť: (u)zatvoriť, (u)zavrieť bránu na kľúč; zatvoriť, zavrieť knihu, oči, dlaň • zamknúť • uzamknúť (zatvoriť kľúčom): (u)zamknúť byt; peniaze zamknúť do zásuvky • zahasprovať • zahaspriť • hovor. zastaráv. zarigľovať (zavrieť na haspru): každý večer starostlivo zahasproval, zarigľoval vráta • zaprieť (na zámku al. na závoru): zaprieť dvere; neposlušníka zapreli do pivnice • zried. zazávoriť (zatvoriť na závoru) • zaháčkovať (zatvoriť háčikom): oblok starostlivo zaháčkovala • expr.: zaplesnúť • zaplesknúť • zapleštiť • zatresnúť • zatresknúť • zacapiť • začapiť (prudko zatvoriť): s hnevom za sebou zaples(k)ol, zatres(k)ol, zacapil (dvere) • hovor. expr. zašmyknúť: dvercia za sebou ticho zašmykla • zabuchnúť (zatvoriť s buchotom): zabuchnúť niekomu pred nosom • zacvaknúť (zatvoriť s cvakotom): zacvaknúť vreckový nožík • hovor. zaklopiť • hovor. expr.: zachlopiť • zachlopnúť (obyč. prudko zatvoriť): zaklopil, zachlopil obidve krídla brány • expr. zaklapnúť (zatvoriť s klapotom, prudko): zaklapnúť dvere auta; okienko zaklapol tesne predo mnou • sklapnúť (klapnutím zatvoriť niečo otvorené): sklapnúť knihu, písanku • sklopiť (niečo otvorené): sklopiť dáždnik • privrieť • priprieť • pribuchnúť • hovor. expr.: prichlopiť • prichlopnúť • priklopiť • priplesnúť • priplesknúť • pricapiť • pričapiť • priraziť (obyč. zľahka al. nie úplne): privrieť dvere; prichlopnúť, priraziť vrchnák • pozatvárať • pozavierať • pouzavierať • pouzatvárať (postupne, viac vecí): na noc treba obloky pozatvárať, pozavierať

2. dať do väzenia • uväzniť • zavrieť: zatvorili, uväznili, zavreli ho na dva roky • hovor. expr.: zabasnúť • zavrznúť • privrznúť: zlodeja chytili a hneď ho aj zabasli, zavrzli, privrzli • expr.: chlopnúť • čapnúť (chytiť a zatvoriť) • pozatvárať • pozavierať • pozatýkať (postupne, viacero osôb)

3. p. skryť 1 4. p. zrušiť

zaháknuť, zahákovať p. zavesiť 1

zaháľačstvo p. záhaľka

záhaľka trávenie času v nečinnosti: jeho cieľom bola práca, nie záhaľka • zaháľačstvo • povaľačstvo • postávačstvo • expr. darebáctvo • ničnerobenie • hovor. expr.: ulievačstvo • ulievačka • ulievanina • slang. veget

zaháľavý, záhaľčivý p. lenivý 1

zahĺbaný, zahĺbený p. zamyslený

zahútať sa p. zahĺbiť sa

zahrať 1. hudobne realizovať, vylúdiť tóny na hudobnom nástroji: zahrať skladbu na klavíri; Zahraj nám niečo! • prehrať (od začiatku po koniec al. zahrať na precvičenie): prehrám vám obľúbenú pieseň; prehrať stupnice • predviesť (obyč. pred verejnosťou): orchester predviedol Suchoňove Metamorfózy • pejor.: zavŕzgať • zavrzúkať • expr.: zahudlikať • zahúsť: zahudlikať do tanca • zabrnkať (na strunovom nástroji)

2. herecky stvárniť obyč. postavu v dramatickom diele • predviesť • predstaviť: Jánošíka s úspechom zahral, predviedol, predstavil Paľo Bielik • interpretovať (herecky al. hudobne): interpretovanie hlavnej postavy filmovej drámy, klavírnej sonáty • odohrať (absolvovať ako herec): v divadle odohral veľa významných postáv

3. p. objaviť sa

zaspievať spevom predviesť: zaspievať pieseň • zanôtiť (aj bez slov): zanôtiť známu melódiu • predniesť: Dusíkovu pieseň predniesol umelec veľmi precítene • hovor. zatiahnuť (ťahavým hlasom): dievčence zatiahli trávnice • potiahnuť (ťahavo zaspievať): láska, bože láska – potiahol mládenec • expr. vynôtiť (do vôle): do rána sme vynôtili všetky známe piesne • zaintonovať (udať tón) • kniž. zahúsť (s citom zaspievať al. predniesť na hudobnom nástroji): nežne zahúsť do uška • odspievať: odspievali ešte tri verše • expr.: zahalačiť • zahalákať (nahlas) • expr., obyč. pejor. zahulákať (nahlas) • pejor.: zakikiríkať • zabľačať • zakotkodákať • zabliakať (hlasne, falošne)

zahúkať 1. p. zatrúbiť 2. p. zakričať

zakričať vydať (v istom krátkom časovom úseku) silný, prenikavý hlas; takýmto hlasom niekoho na niečo upozorniť, niečo oznámiť • zavolať: zakričať, zavolať z diaľky, na druhú stranu ulice • skríknuť • skričať • kríknuť • vykríknuť (krátko): (s)kríknuť, vykríknuť od bolesti • expr.: zakríknuť • zarevať • zrevať • zavrieskať • zavrešťať • zvriesknuť • zvresknúť • vriesknuť • vresknúť • zvrešťať • zvrieskať: nahnevaný z(a)reval, zavrieskal, zvreskol na nás, aby sme sa pohli • vyvresknúť • vyvriesknuť: zlostne na dieťa vyvreskla • expr.: zrúknuť • zahučať • zhučať • zhúknuť • zahúknuť • zahúkať • húknuť • zahulákať (silno, hlasno, obyč. drsne a nekultivovane zakričať) • expr. zried. zhviaknuť (Mináč) • expr.: zahrmieť • zahrmotať • zhrmieť • zhrmotať (silno, hlbokým hlasom zakričať) • expr.: zaryčať • zryčať • zaručať • zručať • ryknúť • zryknúť • vyryknúť (vydať neartikulovaný hlas) • expr.: zaziapať • ziapnuť (obyč. zlostne zakričať) • pejor.: zaškriekať • zaškrečať • zajačať • zabľačať • zabliakať • zbliaknuť • zbľačať • vybliaknuť (nepríjemne al. ako zviera) • osopiť sa • hovor. expr.: zhurtovať • zahartusiť (na niekoho s hnevom, rázne a pod.): z ničoho nič sa na niekoho osopiť, na niekoho zhurtovať, zahartusiť • privolať (zakričať za niekým): nahnevaný otec nám ešte čosi privolal

zatrúbiť krátky čas trúbiť: zatrúbiť na trúbke • kniž.: zasurmiť • zasurmovať (J. Chalupka, Kalinčiak) • zabubnovať (trúbením, bubnovaním upozorniť na nebezpečenstvo): zabubnovať, zatrúbiť na poplach • expr. zatúkať • zatukotať • zahúkať: trúbka mu zatúkala, zahúkala priamo do uší

zahúknuť p. zakričať

zahútaný p. zamyslený

zamyslený pohrúžený do myšlienok; svedčiaci o takomto pohrúžení • zadumaný • zahútaný: zadumaný, zahútaný pohľad • zahĺbaný • zahĺbený (do seba): išiel celý zahĺbaný • zahrúžený • zabratý: zahrúžený, zabratý do myšlienok • zasnený • zasnívaný: zasnený do svojich predstáv • expr. zabudnutý (Vajanský)

zasnívaný ponorený do snívania; svedčiaci o tom • zasnený: zasnívaný, zasnený mladík; má zasnené oči • snivý (ktorý často sníva; svedčiaci o tom): snivá povaha; snivý pohľad • zamyslený • zadumaný • zahútaný • zahĺbený • zahĺbaný • zahrúžený • pohrúžený • zabratý: chodí zahĺbený, zahrúžený do svojich snov • expr. zabudnutý (Vajanský) • expr. rozrojčený • zried. rozsnívaný

zachytiť sa 1. uchopením opory al. na nejakej prekážke zamedziť ďalší pohyb • chytiť sa • prichytiť sa • zadržať sa • pridržať sa: (za)chytiť sa, prichytiť sa o konár; zadržať sa, pridržať sa dverí, obloka • zastaviť sa: pri páde sa zastavil na strome • uchytiť sa: uchytiť sa pazúrmi na skale • zavadiť (neúmyselne sa zachytiť): zavadiť o stoličku • expr. zakvačiť sa • zakvačkať sa (pevne): zakvačil sa o plot, vlasy sa mi zakvačili do konárov • expr.: zaháčiť sa • zakosíliť sa • zried. zasídliť sa (Dobšinský) • uviaznuť (ostať väzieť na jednom mieste): auto uviazlo na strome

2. nájsť oporný bod • oprieť sa • uchytiť sa: nemá sa o čo v nešťastí zachytiť, uchytiť, oprieť • utkvieť • kniž. spočinúť • zastaviť sa (o pohľade, zraku): oči mu utkveli, spočinuli na obraze dieťaťa; zrak sa mu zastavil na skupinke ľudí

zavesiť sa zachytiť sa do visiacej polohy, expr. pevne sa chytiť: netopiere zavesené dolu hlavou; expr. zavesiť sa do spoločníka • expr.: zaháčiť sa • prilepiť sa • nalepiť sa • ulepiť sa: zaháčiť sa niekomu pod pazuchu; chlapci sa nalepili, ulepili na vozík • expr. oblepiť sa (okolo niečoho) • expr. obesiť sa: dieťa sa obesilo matke na krk