Synonymá slova "zahr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 137 výsledkov (2 strán)

  • pochovať 1. obradne dať, vložiť do hrobu • uložiť do hrobuuložiť do zeme: otca už pred rokom pochovali, uložili do hrobu; ešte ho ani nepochovali, neuložili do zeme, už sa bijú o dedičstvopejor.: zahrabaťzakopaťzakutaťzakutrať: zahrabali ho iba tak, bez pohrebunár. pochrániť (Vansová)

    2. p. zahubiť 3. p. zabudnúť 1


    zahrabať 1. p. zakopať 1, zasypať 1 2. p. pochovať 1


    zakopať 1. kopaním zakryť: zakopať zdochlinuzahrabať (hrabaním zakryť): pes si zahrabal uchmatnutú kosťzahrnúťzasypaťzahádzať (hrnutím, sypaním, hádzaním zakryť): jamu, šachtu zahrnuli, zasypali zeminou; zahádzať studňuvkopať (kopaním vsadiť do zeme): vkopať kôl do zemeexpr.: zakutaťzakutrať: zakut(r)ať niečo do zemepozakopávaťpozahrabávať (postupne zakopať)

    2. p. zničiť 1, zahubiť


    zasypať 1. sypaním vyplniť al. sypaním zakryť, prikryť • zahádzať: starú štôlňu zasypali, zahádzali zeminouzahrabaťzastaráv. zahriebsťzahrnúť (hrabaním, hrnutím, zhŕňaním zakryť): jamu treba zahrabať, zahrnúť; zahriebli ho do rodnej zemezavaliťprivaliťprisypať (sypaním veľkého al. menšieho množstva): hornina zavalila baňu; lavína ich privalila; prisypať stromček zeminouexpr.: zarúcaťzarútiť: východ z bane zarúcalo, zarútiloexpr. al. hrub.: zakydaťprikydnúť: snehom zakydaná, prikydnutá strechapoet. zasuť: pozostatky navždy zasuté (Hviezdoslav)posypať (po povrchu): posypať popáleninu soľoupozasýpaťpozasypávaťpozahrabávaťpozahŕňať (postupne, viac vecí) • prihrnúťprihrabaťprihriebsť (hrabaním sčasti zakryť): rastliny prihrnúť, prihrabať zeminou

    2. expr. poskytnúť v hojnej miere • zahrnúťobsypať: zasypať, obsypať niekoho peniazmi, zahrnúť láskoupočastovať: počastovali nás nadávkamiobklopiť: obklopili ho úctou, pozornosťouuštedriť: uštedriť niekomu hojnosť darov


    zabrať sa intenzívne sa pustiť do nejakej činnosti a dlhší čas v nej zotrvať • zahĺbiť sa: zabrať sa, zahĺbiť sa do čítaniaexpr.: zahrabať sazavŕtať sa: zahrabať sa, zavŕtať sa do štúdiapohrúžiť sazahrúžiť sa: priatelia sa pohrúžili do rozhovoru; zahrúžiť sa do modlitbyexpr. vrhnúť sa (s chuťou sa pustiť niečo robiť): vrhnúť sa do hazardných hier


    zahrabať sa p. zabrať sa


    záhrada ohraničený pozemok s okrasnými al. úžitkovými rastlinami: kvetinová, zeleninová záhradasad (záhrada s ovocnými stromami): broskyňový sad


    zatvorený ktorý nemá voľný prístup (op. otvorený) • uzavretýzavretýuzatvorený: zatvorený, zavretý kufor; uzavretý prístupneprístupný: neprístupná ulicazahradenýprehradenýzahatenýzatarasený (ktorý má hrádzu): zahradená, zahatená, zatarasená cesta; prehradený vchod

    p. aj uzavretý


    ohradiť oddeliť ohradou • zahradiťobhradiť (dookola): ohradiť, zahradiť dvor, obhradiť mesto hradbamioplotiť (plotom): oplotiť záhraduobohnaťobkolesiť (dookola): cintorín obohnať, obkolesiť vysokým múromzatarasiťzastar. zahájiť: zatarasiť vchod, zahájiť cestu


    oplotiť ohradiť plotom: oplotiť domolatovaťolatkovať (oplotiť latami, latkami): olatovať záhraduzahradiť: celý pozemok si zahradiliprehradiť (oddeliť priehradou): dvor prehradiť plotomnár. opraviť (Timrava)


    zahradiť p. zatarasiť, zastaviť 3


    zastaviť 1. spôsobiť, aby sa niečo prestalo pohybovať, aby prestalo postupovať • zadržať: zastaviť, zadržať bežiace stádopristaviť: vonku ma pristavil cudzinecstaviť: plynutie času sa nedá staviťzastar. predstať: predstali ho zbojnícizaskočiť: zaskočiť niekoho na cestehovor. zahamovaťzabrzdiť (brzdou, obyč. nejaký mechanizmus): prudké zahamovanie, zabrzdenie kolies strojazried. zhatiť: zhatiť nepriateľasubšt. zhaltovať (Beňo)prerušiť (nejakú činnosť): prerušil ho v speve, v robotelikvidovaťzlikvidovaťzrušiť (činnosť): zlikvidovať, zrušiť výrobupráv. obstaviť (úradne zastaviť): obstaviť platpozastavovaťpopristavovať (postupne, viacerých jedincov)

    2. prestať postupovať • zastaviť sazastať: motor (sa) náhle zastavil, náhle zastaluviaznuť: auto uviazlo pred bránou; v poveloch: Zastaviť! Stáť! Stoj! Stop!

    3. uzavrieť prístup niekam postavením prekážky • zahataťzahatiťzahradiť: zastaviť, zahatať cestu; zahradiť východpozastavovaťpozahatávaťpozahrádzať (postupne)

    p. aj zatarasiť


    zatarasiť zasunutím al. nahromadením utvoriť prekážku • zahataťzahatiťzahradiť: víchricou polámané stromy zatarasili, zahatali cestu; autá zahradili východ z ulicezabarikádovať (zatarasiť barikádou, expr. aj inými prekážkami): vlastnými telami zabarikádovali budovu; vchod zabarikádovaný haraburdamizablokovaťzapchaťzastaviť: zablokovanie, zapchatie, zastavenie premávkyhovor. expr. zapratať (väčším množstvom niečoho príliš zaplniť): zapratať predizbu skriňamizaťaťzarúbať (zatarasiť prekážkou, obyč. zoťatými stromami) • založiť (obložiť niečo mnohými vecami): založiť stôl knihamizried. zapriečiť (zatarasiť priečkou, prekážkou) • zahájiť (nedovoliť prístup niekam): zahájiť cestu


    ohrádka ohradený priestor, kde sa hrajú a pohybujú malé deti • hovor. záhradka


    záhradka p. ohrádka


    záhradník odborník na pestovanie okrasných a úžitkových rastlín v záhradách: ísť za záhradníkasadár (odborník na pestovanie ovocných stromov a krov): sadár školený na čierne ríbezle


    svet 1. nekonečný priestor • vesmír: podstata sveta, lety do vesmírukozmos: výskum kozmupríroda (súhrn všetkých vecí a javov, ktoré nevznikli ľudskou činnosťou) • kniž. univerzumkniž. zastar.: všehomírvšemírpoet. zastar. všesvet

    2. obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: cesta okolo svetazem (astron. Zem): život na zemizemeguľa: obísť celú zemeguľupren. glóbus

    3. krajiny, obyč. za hranicami vlastného štátu: každý rok chodí do svetacudzina: ďaleká cudzinazahraničie: zájazdy do zahraničiacudzozemsko: južné ovocie sa dováža z cudzozemska

    4. p. ľudia 5. p. život 4 6. p. oblasť 2


    zahraničie krajiny za hranicami istého štátu: odísť do zahraničia, styky so zahraničímcudzina: dovoz z cudzinycudzozemsko: naše výrobky sa začali vyvážať do cudzozemskasvet (najmä vzdialenejšie al. významnejšie krajiny): cestovať po svete


    zahraničný 1. týkajúci sa zahraničia (op. domáci, tuzemský) • cudzozemský: zahraničný, cudzozemský tovarcudzízastar. cudzinský: cudzí výrobokcudzokrajný: cudzokrajná produkcia, odrodacudzojazyčnýinojazyčnýinorečovýcudzorečový (týkajúci sa iného jazyka): cudzojazyčná, zahraničná literatúra, tlač; inorečový žurnálinonárodný (týkajúci sa iného národa): inonárodné platidlázahraničnopolitický (týkajúci sa zahraničnej politiky): zahraničné, zahraničnopolitické vzťahy

    2. p. medzinárodný


    cudzí 1. patriaci inému, iným; pochádzajúci od iného, iných (op. vlastný, svoj) • nevlastný: starať sa o cudzie, nevlastné dieťa; vystupovať pod cudzím, nevlastným menomzried. nesvoj (Škultéty)cudzozemskýcudzokrajnýzahraničnýdovozovýdovoznýimportný (pochádzajúci z inej krajiny, zo zahraničia; op. domáci, vnútorný): dostať sa na cudzozemské trhy; cudzokrajný tovar; zahraničné, dovozové, importné výrobkyimportovanýdovezenýprebratýprebraný (op. pôvodný, domáci): importovaná, dovezená kultúra; prebraté myšlienkyimplantovaný (prenesený z cudzieho prostredia, miesta): implantované názorynenašskýpejor. cudzinský (ktorý nie je príznačný pre rodné, domáce prostredie; op. našský, rodný, náš): nenašské, cudzinské zvykyzried. cudzoduchý: cudzoduchá výchova (Šoltésová)poet. cudzotný (Hviezdoslav)zried. inonárodnýcudzonárodný (vlastný inému národu): inonárodné, cudzonárodné mená

    p. aj zahraničný

    2. p. neznámy, vzdialený 1 3. p. zvláštny 1, neprirodzený 1 4. p. odlišný


    dovozný týkajúci sa dovozu (obyč. z cudziny, z inej krajiny; op. vývozný) • importný (op. exportný): dovozné, importné clá, cenydovozovýzahraničný (op. domáci, tuzemský): dovozový, zahraničný artikel

    p. aj cudzí 1


    medzinárodný ktorý sa týka viacerých národov, štátov; ktorý sa uplatňuje, vyskytuje medzi národmi, štátmi; ktorý je spoločný viacerým národom, štátom • internacionálny: uskutočňovať mierovú medzinárodnú, internacionálnu politiku; rozširovať internacionálne styky pracoviskamedzištátny: medzinárodné, medzištátne zmluvy o neútočení; medzinárodný, medzištátny obchod (op. vnútroštátny, vnútorný); zohrať medzištátny futbalový zápas (op. domáci) • zahraničný (prekračujúci hranice štátu; op. domáci): konferencia s medzinárodnou, zahraničnou účasťou; zahraničné kontakty firmy


    inscenovať 1. realizovať na scéne • uviesťpredviesť (na scéne): inscenovať, uviesť, predviesť pôvodnú slovenskú operuzahraťpredstaviť: ochotníci zahrali, predstavili dramatizovanú poviedku

    2. usporiadať niečo s úmyslom predstierať niečo • zinscenovaťnastrojiťorganizovaťzorganizovaťkniž. zosnovať: inscenovať proces, zosnovať sprisahaniepripraviťexpr. spískať: Čo ste to na nás spískali?


    objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vráskyvyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestachprísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôrfraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavilpredstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedinakniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazyohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieťvziať sanabrať sazobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody?vynoriť sa: vynorili sa nové problémyexpr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyexpr. vyrásťzastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlohovor. expr.: dostihnúťprikvitnúť (nečakane prísť) • zahraťzaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy

    p. aj ukázať sa


    odohrať 1. uskutočniť športovú hru • zohrať: odohrali, zohrali dva zápasy

    2. predstaviť dramatické dielo • zahrať: odohrali, zahrali viac divadelných predstavenípredviesť: operu predviedli v taliančine


    predviesť 1. ako sprievodca al. mocou dostať niekoho, niečo pred niekoho, niečo • priviesťdoviesť: Predveďte, priveďte, doveďte svedkov!; predviesť exponáty pred porotuexpr.: privliecťdovliecť: privliekli, dovliekli trestancov

    2. umožniť pozretie niečoho, dať vidieť • ukázať: predviesť, ukázať svoju zbierkupredstaviť (verejne): predstaviť knižnú produkciu posledných rokovzahraťpredniesťreprodukovať (hudobné al. slovesné dielo): sonátu reprodukovalo známe kvarteto; pieseň predniesol Peter Dvorský; operu zahrali v taliančineinscenovaťuviesť (predstaviť na scéne): inscenovať, uviesť v divadle dramatizáciu románudemonštrovať (názorne): fungovanie prístroja demonštrovať na mieste


    uviesť 1. usmerniť niekoho pri príchode, usmerniť vstup niekam • voviesť: uviesť, voviesť hostí do domuzaviesťpriviesť (vedením, sprevádzaním niekam dostať): zaviesť, priviesť nového pracovníka do jeho pracovneumiestiťumiestniť (niekoho na konkrétne miesto): návštevníkov umiest(n)ili vľavo

    2. podať niekomu bližší výklad o niečom • zasvätiťvoviesť: uviesť, zasvätiť, voviesť deti do tajomstiev techniky, hudby; uviedli, zasvätili nás do situácieoboznámiťzoznámiť (obyč. nie celkom podrobne): oboznámiť, zoznámiť študentov s predmetom štúdia

    3. stať sa podnetom nejakej činnosti, zmeny (stavu) • dať: uviesť, dať továreň do chodu; uviesť stroj do pohybupriviesť: priviesť prítomných do úžasu, do pomykova

    4. umožniť, že sa niečo niekam dostane • zaviesť: uviesť, zaviesť novú metódu do praxe; uviesť peniaze do obehuuplatniť: uplatniť mechanizáciu

    5. predstaviť na scéne al. zaradiť ako (umelecký) program: v divadle, v rozhlase uviedli súčasnú hrupredviesťzahrať (predstaviť konkrétne dielo): umelci s úspechom predviedli Suchoňovu Krútňavu, zahrali novú symfóniupremietnuť (film)

    6. vyjadriť slovami s cieľom vysvetliť, určiť, spresniť niečo al. podporiť faktami niečo • udaťpovedať: uviesť, povedať príčinu neúspechu; uviesť, udať presné rozmery, cenu nábytkuvymenovať: vymenoval všetky výnimkyspomenúť (v krátkosti, letmo): spomenul už všetky okolnosti prípaduzacitovaťodcitovať (podľa presného, pôvodného znenia): význam slova zacitoval zo slovníka; odcitovať výrok známeho politikapoudávaťpouvádzať (postupne)

    7. (slávnostne) odovzdať, udeliť úrad, hodnosť, funkciu a pod., zveriť niekomu vykonávanie niečoho • inštalovať: uviesť, inštalovať ministra do funkciedosadiť (obyč. mocensky): dosadiť do úradu, do funkcie tajomníkazastar. posadiť (dosadiť do úradu, do funkcie): posadiť panovníka na trón


    zahrať 1. hudobne realizovať, vylúdiť tóny na hudobnom nástroji: zahrať skladbu na klavíri; Zahraj nám niečo!prehrať (od začiatku po koniec al. zahrať na precvičenie): prehrám vám obľúbenú pieseň; prehrať stupnicepredviesť (obyč. pred verejnosťou): orchester predviedol Suchoňove Metamorfózypejor.: zavŕzgaťzavrzúkaťexpr.: zahudlikaťzahúsť: zahudlikať do tancazabrnkať (na strunovom nástroji)

    2. herecky stvárniť obyč. postavu v dramatickom diele • predviesťpredstaviť: Jánošíka s úspechom zahral, predviedol, predstavil Paľo Bielikinterpretovať (herecky al. hudobne): interpretovanie hlavnej postavy filmovej drámy, klavírnej sonátyodohrať (absolvovať ako herec): v divadle odohral veľa významných postáv

    3. p. objaviť sa


    pohrať sa na chvíľu sa zamestnať hrou • zahrať sa: deti sa pohrali, zahrali na dvorepobaviť sapoihrať sa: pobaviť sa s vláčikom, bábikou; poihrať sa s dieťaťomdet. pobavkať sa: pobavkali sa s novou hrouzabaviť sa (stráviť čas zábavou): rád sa zabaví dominom


    zabaviť sa 1. stráviť čas zábavou, hrou, žartovaním a pod. • pobaviť sa: rád sa zabaví, pobaví na diskotékerozptýliť sarozveseliť sa (zbaviť sa zlej nálady, vypätia a pod. nejakou príjemnou činnosťou): po robote sa ide rozptýliť von; Ako vás mám rozveseliť?pohrať sazahrať sa (chvíľu sa zamestnať hrou) • expr. pobavkať sa (obyč. o deťoch) • expr. polaškovať (si)požartovať (si)hovor. expr. pošpásovať (si) (veselo, žartmi sa zabaviť) • potešiť sa (chvíľu prežívať pocit radosti): potešil sa s návštevoupozabávať sa (chvíľu sa zabaviť): pozabávať sa s kamarátkamiexpr.: zahýriť sivyraziť sifraz. vyhodiť si z kopýtka (oddať sa bujnej, neviazanej zábave): mladí si šli zahýriť, vyhodiť z kopýtkahovor.: zamulatovať sizaflámovať si (zabaviť sa pri výdatnom pití alkoholu) • vyzabávať sa (dosýta sa zabaviť)

    2. priveľa času venovať niečomu, obyč. namiesto inej potrebnej činnosti • zdržať sastratiť čas: zabavili, zdržali sme sa u susedov; stratil som s tebou veľa času, zabavil si mapribaviť sa (ostať dlhšie ako treba): pribaviť sa s kamarátmi


    zahrať sa p. pohrať sa, zabaviť sa 1


    riskovať ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu • hazardovať: všetko si vopred rozváži, lebo nerád riskuje; ako horolezec často hazardoval so životomzahrávať sa: Nezahrávaj sa so svojím zdravím!fraz. postaviť všetko na jednu kartu


    žartovať 1. hovoriť al. robiť niečo, čo vzbudzuje veselosť, zábavu, čo pôsobí humorne • robiť žarty: rád s deťmi žartuje, robí s deťmi žarty; o vážnych veciach nežartujvtipkovaťrobiť vtipy (najmä slovne): vtipkuje, robí vtipy na cudzí účethovor.: vtipkáriťšpásovať: vtipkária, špásujú o všetkomhovor. zastar. vicovať (Timrava)hovor. figľovať (vzbudzovať veselosť najmä veselými kúskami) • hovor. zastaráv. furtáčiťsubšt. švandovať • subšt. a vulg. srandovať (najmä slovne) • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky, slovné hračky a pod.): mladí laškujúprekárať (dobromyseľne podpichovať): chlapci prekárajú spolužiačkyuťahovať sinár. fačkovať (žartovať s iróniou): fačkovať s ľuďmi (Kukučín)expr. frčkovať (dávať niekomu frčky) (Kalinčiak)

    2. (obyč. v zápore) ľahkomyseľne zaobchádzať s niečím • zahrávať sazahrávať sipohrávať sa: s ohňom sa nežartuje, s ohňom sa netreba zahrávať, pohrávaťbrať naľahko: svoje poverenie nesmieš brať naľahko, s poverením nežartuj


    zahrávať sa, zahrávať si mať k niečomu, niekomu ľahkovážny postoj, k vážnym veciam pristupovať ako k hre, ľahkomyseľne • brať naľahkobrať na ľahkú váhuhrať sa: zahrávať sa, zahrávať si so zdravím; to netreba brať naľahko, na ľahkú váhu, s tým sa netreba hrať; zahrávať si s citmi dievčaťazastar. zaihrávať sa (Dobšinský)fraz.: hádzať frčky niekomuhádzať si frčky s niekýmpohrávať sapoihrávať sa (udržiavať vzťah k niekomu iba zo zábavy) • žartovaťnár. fačkovať (Kálal; obyč. v zápore): so skutočnou láskou sa nežartuje; S ohňom nežartuj!hazardovať (ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu): jazdí rýchlo, hazarduje so životomriskovať (ľahkomyseľne uvádzať do nebezpečenstva): zlým výstrojom zbytočne riskuje život, zdravie


    vyhrážať sa naháňať strach, hrôzu s cieľom donútiť niekoho konať proti jeho vôli, výstražne napomínať • zahrážať sa: vyhrážať sa, zahrážať sa niekomu bitkouhroziť sahroziť: neposlušníkovi (sa) hrozili prísnym trestomstrašiťzastrašovať: strašili ho, zastrašovali ho, že ho stihne pomstazastrájať sa: zastrája sa, že vec tak nenecháznepokojovať (vyvolávať nepokoj, strach): znepokojovať dlžníka


    zahrážať sa p. vyhrážať sa


    zastrájať sa robiť prípravy na nejaký čin (obyč. škodiaci inému) • chystať sastrojiť sa: už dlho sa zastrájajú, chystajú, stroja, že sa nám pomstiapripravovať sahotoviť sa: hotoví sa žalovať na nászahrážať savyhrážať savystrájať sahroziť sa (vyslovovať ako hrozbu): zahrážajú sa, vyhrážajú sa, že nás zbijú; vystrájali sa nám bitkouexpr. kasať sa: mužstvo sa kasá, že zvíťazínár. kustriť (sa) (Kálal)


    zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

    2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

    3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


    zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesadyzahrdúsiťzadrhnúťzaškrtiťuškrtiťexpr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mačazadláviťzagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v davezried. zdusiť: burina všetko zdusilapridusiťpriškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhaťpodrhnúťpodusiťpoškrtiťpodláviťpogniaviť (postupne)

    2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiťzhasiťudusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampuuhasiť: požiar nemohli uhasiťexpr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigaretypridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)

    3. vôľou al. silou prekonať • udusiťpotlačiťpremôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťazadržaťzahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlostizlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch


    zahrdúsiť p. zabiť 1, zadusiť 1, zaškrtiť 1


    zaškrtiť 1. zovretím hrdla usmrtiť • uškrtiťzahrdúsiť: svoju obeť zaškrtil, uškrtil, zahrdúsil šálomzadrhnúť: líška zadrhla sliepkuzadusiťudusiťzadláviť (dusením, dlávením krku) • poškrtiťpodláviťpodusiťpohrdúsiť (postupne, viac jedincov) • pridrhnúťpridusiťprihrdúsiťpriškrtiťpridláviť (takmer zaškrtiť)

    2. tesno ovinúť, urobiť menej priepustným • stiahnuťzovrieťzviazať: zaškrtiť, stiahnuť kmeň stromu; zovrieť, zviazať ruku škrtidlompritiahnuť: pritiahnuť plyn, plameň


    hrdzavý 1. pokrytý hrdzou • zahrdzavenýzhrdzavený: hrdzavé, zahrdzavené rúryodb. korózny: korózny kov

    2. ktorý má farbu hrdze (obyč. o vlasoch, srsti a pod.) • ryšavýkniž. rysavý: hrdzavá, ryšavá, rysavá hlava, kravamedený (s nádychom do červena): medené vlasygaštanovočervenýčervenýohnivý: červená, ohnivá štica


    zahrdzavený p. hrdzavý 1


    záhrenie u žien miesto pod šatami na prsiach • záňadrie: schovať niečo do záhrenia; vytiahla list zo záňadrianár.: zádreniezáprsie


    nadávka urážajúce pomenovanie, hrubý výraz • zahrešeniezakliatie: mrzká nadávka; mrzké zahrešenie, zakliatiekniž.: bryzgbryzgot (Hviezdoslav)prezývka (Jesenská)


    zahrešenie p. nadávka


    záhrev p. zahriatie


    zahriatie stav dosiahnutý zahrievaním • odb. záhrev: vnútorné zahriatieprehriatie (nad mieru)


    okríknuť skríknutím, krikom napomenúť, vyjadriť nesúhlas, hnev a pod. • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho): okríkol deti, aby mlčaliexpr.: ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho) • obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • zarevaťzrevaťzakričaťskríknuť (na niekoho): zakričali, skríkli na nás, aby sme cudzie nebralirozkričať sarozkríknuť sa (na niekoho): bez príčiny sa na nás rozkričal, rozkríkolexpr. zarútiť (Timrava): surovo zarútiť niekohozried. zaseknúť (Kukučín)expr.: zahriaknuťzakríknuťzavrátiť (krikom obyč. umlčať): nezniesol odpor, každého zahriakol, zavrátil, zakríkolosopiť saexpr.: oboriť sa (na niekoho) • nár. ocapiť sa (Šikula)skočiť (do niekoho) • vyskočiť (na niekoho) • vyrútiť sa (na niekoho) • obuť sa (do niekoho) • hovor. expr. zhurtovať (na niekoho; ostro niekomu niečo povedať, prudko slovne zareagovať): skočil do mňa, vyskočil na mňa hrubým spôsobom; bezdôvodne sa na nás vyrútil


    umlčať prinútiť mlčať; nedovoliť prejaviť sa (najmä rečou) • expr.: učušaťučuškať: v prúde reči ho rázne umlčali; učušala, učuškala dieťa bozkomzahriaknuťzakríknuťzavrátiť (ostrým slovom zaraziť reč): chcel protestovať, ale ho zahriakli, zakríkli; v diskusii netaktne zavrátil protivníkaexpr. zapchať ústa (niekomu) • fraz. expr. prištipnúť jazyk (niekomu) • okríknuť (skríknutím napomenúť al. vyzvať k mlčaniu): Okríkni psa, aby neštekal!hovor. expr. usadiťhovor. expr. uzemniť (prinútiť mlčať použitím silného argumentu, vtipného výroku a pod.): nedá sa tak ľahko usadiť; uzemnili ho svojou odpoveďouexpr. zried. ukričať (obyč. mocensky): celú mladú generáciu ukričali

    p. aj utíšiť


    zahriaknuť p. okríknuť, umlčať


    zahriaknuť sa p. zháčiť sa 2


    zháčiť sa 1. náhle ustať v činnosti • zastaviť sazaraziť sa: kôň sa naraz zháčil, zastavil, zarazil a nešiel ďalejexpr.: zhačknúť sazhačkať sazhačkovať sa: deti sa naraz zhačkalizaseknúť saexpr.: zapätiť saspätiť sa (v reči): naraz sa v prejave zasekol, spätil

    2. silno a nepríjemne sa prekvapiť • zaraziť sazmiasť sa: keď počul správu o chystanej zmene, zháčil sa, zarazil sa, zmiatol sanár. zháknuť sa (Kukučín)zrozpačitieť (dostať sa do rozpakov): po odmietnutí svojho návrhu zrozpačitelexpr. zahriaknuť sa: zdalo sa mu, že povedal priveľa – zahriakol sa a zmĺkolzried. zhriaknuť sa (Vajanský)


    plachý 1. ktorému chýba odvaha, ktorý sa ľahko vystraší; ktorý je neistý medzi ľuďmi (o človeku); svedčiaci o plachosti • bojazlivýnesmelý (op. smelý, odvážny): plaché, bojazlivé, nesmelé dievča; plachý, bojazlivý, nesmelý pohľadľakavýustrašenýustráchanýustrachovaný: ľakavé, ustrašené dieťa; ustráchaný, ustrachovaný hlashanblivýostýchavý: hanblivé, ostýchavé dotykyrozpačitý (nesmelý, a preto nerozhodný): plachý, rozpačitý pokus prehovoriť v spoločnostizakríknutýzahriaknutýutiahnutý (ktorý nemá sebavedomie): zakríknutý, zahriaknutý, utiahnutý školáčikuzavretýsamotársky (strániaci sa spoločnosti): bol uzavretým, samotárskym romantikomjemnýletmý (veľmi krátky, takmer nebadateľný): jemný, letmý bozkexpr.: plachučkýplachunkýpoet. zried. plašivý: plašivý zrak, plašivá myseľ (Sládkovič)

    2. ktorý sa ľahko vyplaší, ktorý uteká pred všetkým rušivým; strániaci sa človeka (o zvieratách; op. krotký) • bojazlivý: plachá, bojazlivá srnkaplašivýľakavý: plašivý, ľakavý kôňneskrotenýnedomestikovanýneprítulnýdivý (op. skrotený, domestikovaný, prítulný): neskrotené, nedomestikované, neprítulné, divé mačiatkaexpr.: plachučkýplachunký: plachučké vtáčatko

    3. p. krátky 1


    utiahnutý ktorý sa vyhýba spoločnosti, komunikácii; ktorý je rád v ústraní; svedčiaci o tom • nevýbojnýtichý: utiahnuté, nevýbojné, tiché dieťa; každý ho poznal ako utiahnutého, nevýbojného, tichého človekanesmelýuzavretýsamotárskypren.: kláštornýkláštorníckypustovnícky: sedel bez slova – utiahnutý, nesmelý; pokúšala sa zmeniť svoj uzavretý, pustovnícky, samotársky, kláštorný, kláštornícky životzakríknutýzahriaknutý (utiahnutý pre nedostatok sebavedomia): v hlučnej spoločnosti sa vynímal zakríknutý, zahriaknutý chlapec

    p. aj uzavretý


    zahriaknutý p. plachý 1


    zahriať p. zohriať


    zohriať urobiť teplejším, teplým, zvýšiť teplotu; zbaviť pocitu chladu (op. ochladiť) • ohriať: jedlo treba (z)ohriať na miernom ohnizhriaťzahriať (vyvolať pocit tepla): z(a)hriať si skrehnuté údyotepliťstepliť: slnko oteplilo vodu v rybníku; pren. stepliť svoj hlaspretepliť (teplom prestúpiť): pec príjemne preteplila vychladnutú izbuodb. temperovať (zohriať na istú teplotu): temperovanie bytuprihriať (trocha zohriať): prihriať si večerunahriať (zohriať isté množstvo al. trocha zohriať): nahriala vody na pranievyhriať (zohriať na potrebnú mieru): dobre vyhriata pecprehriať (naskrze al. nad normálnu mieru): prehriať si nohy; prehriaty motorrozohriať: beh ma rozohrial, zohrialrozhorúčiťrozpáliť (silno zohriať): slnce rozhorúčilo, rozpálilo ulicu, vzduchpozohrievaťpoohrievať (postupne, viac vecí): pozohrievať zvyšky od obeda


    spotiť sa 1. vylúčiť z tela pot, zvlhnúť od potu • zapotiť sa: od námahy sa spotil, zapotil na celom tele; spotiť sa, zapotiť sa od strachuupotiť sa (veľmi sa spotiť): musíš vypiť horúci nápoj a dobre sa upotiťvypotiť sa (obyč. zámerne): musíš sa dobre vypotiť, chrípka prejdeprepotiť sa (naskrze sa spotiť; nasiaknuť potom): košeľa sa prepotilakniž.: uznojiť saoznojiť sa: pri dorábaní chleba neraz sa uznojilidopotiť saexpr. dopariť sakniž. doznojiť sa (veľmi sa spotiť) • expr.: upachtiť saspachtiť sa (zadychčať sa a spotiť sa od rýchleho pohybu): kým sme pribehli, celkom sme sa upachtilizahriať sarozhorúčiť saupariť savypariť sa (od námahy, rýchleho pohybu a pod. zvýšiť teplotu svojho organizmu, obyč. až do zvlhnutia od potu): chlapci sa behaním za loptou poriadne zahriali, rozhorúčili; kone sa v cvale uparilihovor. expr.: vyzvárať sauzvárať sa

    2. p. zvlhnúť


    zadychčať sa zrýchliť dýchanie (obyč. pri námahe) • zadýchať sa: choď pomaly, aby si sa nezadychčala, nezadýchalaudychčať saudýchať sa: hneď sa udychčí, udýchaexpr. upachtiť saexpr. zried.: spachtiť sazafučať sa (ustať obyč. od rýchlej chôdze, rýchleho pohybu): bežal, až sa zafučalzahriať sauhriať saupariť sa (námahou si zvýšiť telesnú teplotu): pri podávaní tehál sa celý zahrial, uhrial; pribehol zadychčaný, uparený

    p. aj unaviť sa


    zahriať sa stať sa teplejším, teplým (o veciach, živočíchoch, aj o ľudskom tele) • zohriať saohriať sa (op. ochladiť sa): motor sa za jazdy rýchlo zahrial, (z)ohrial; zem sa od lúčov slnka zahrialarozohriať sarozhorúčiť sa: vzduch sa v dielni rozohrial; pri sporáku sa celá rozhorúčilaprehriať sa (naskrze, nad normálnu mieru) • vyhriať sa (na potrebnú mieru) • rozpáliť sa (silno sa zahriať): kov sa na slnku rozpálil; líca sa dievčaťu od hanby rozpáliliuhriať saexpr.: upachtiť savyzvárať sazried. spachtiť sa (o ľuďoch a zvieratách): celý sa pri behu uhrial; upachtený pes, kôňupariť sa (zahriať sa pri námahe tak, že sa organizmus potí) • pretepliť sa (do hĺbky, naskrze) • pozahrievať sapozohrievať sapoohrievať sa (postupne sa zahriať)


    zahriebsť p. zasypať 1


    ohrievač zariadenie na ohrievanie • ohrievadlo: ohrievač, ohrievadlo vodyzahrievač: zahrievač vzduchutech. zohrievač: rúrkový zohrievačteplomet (ohrievač vzduchu) • bojler (prietokový ohrievač): plynový bojler


    zahrievač p. ohrievač


    temperovať mierne zvyšovať teplotu niečoho • zahrievaťzohrievaťohrievať: temperovať, (z)ohrievať vzduchkúriť: v dome sa ešte nekúriprikurovať (dodatočne): treba prikurovať ohrievačomskujňovať (zmäkčovať železo na obrábanie)


    zahrievať p. temperovať


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


    osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť savyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzalhovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj!expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiťvyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočilexpr.: pustiť sananosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňanapadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravduokríknuťobkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová)skríknuťzakričať (na niekoho) • expr.: zrevaťzarevaťzahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľubhovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčaliexpr.: vybrechnúťvyšteknúťzhavknúť (na niekoho)


    zahrmieť 1. porov. hrmieť 2. p. povedať1 3. p. osopiť sa


    zakričať vydať (v istom krátkom časovom úseku) silný, prenikavý hlas; takýmto hlasom niekoho na niečo upozorniť, niečo oznámiť • zavolať: zakričať, zavolať z diaľky, na druhú stranu uliceskríknuťskričaťkríknuťvykríknuť (krátko): (s)kríknuť, vykríknuť od bolestiexpr.: zakríknuťzarevaťzrevaťzavrieskaťzavrešťaťzvriesknuťzvresknúťvriesknuťvresknúťzvrešťaťzvrieskať: nahnevaný z(a)reval, zavrieskal, zvreskol na nás, aby sme sa pohlivyvresknúťvyvriesknuť: zlostne na dieťa vyvresklaexpr.: zrúknuťzahučaťzhučaťzhúknuťzahúknuťzahúkaťhúknuťzahulákať (silno, hlasno, obyč. drsne a nekultivovane zakričať) • expr. zried. zhviaknuť (Mináč)expr.: zahrmieťzahrmotaťzhrmieťzhrmotať (silno, hlbokým hlasom zakričať) • expr.: zaryčaťzryčaťzaručaťzručaťryknúťzryknúťvyryknúť (vydať neartikulovaný hlas) • expr.: zaziapaťziapnuť (obyč. zlostne zakričať) • pejor.: zaškriekaťzaškrečaťzajačaťzabľačaťzabliakaťzbliaknuťzbľačaťvybliaknuť (nepríjemne al. ako zviera) • osopiť sahovor. expr.: zhurtovaťzahartusiť (na niekoho s hnevom, rázne a pod.): z ničoho nič sa na niekoho osopiť, na niekoho zhurtovať, zahartusiťprivolať (zakričať za niekým): nahnevaný otec nám ešte čosi privolal


    zvolať 1. prenikavo, obyč. v citovom rozpoložení niečo vysloviť; takýmto spôsobom sa obrátiť na niekoho • zavolaťskríknuťvykríknuťzakričať: zvolala, skríkla vysokým tenkým hlasom; vykríknuť, z(a)volať, zakričať z plného hrdla na niekohoskričať: skričal v zúfalstve na otcaexpr.: zrevaťzarevaťzavrešťaťzavrieskaťzvrešťaťzvresknúťzvriesknuť: z(a)revať od bolesti; deti z(a)vrešťali, zavrieskali, zvreskli od hrôzyexpr.: zahulákaťzhúknuťzahúknuťzhučaťzahúkaťzhrmieťzahrmieťzahrmotať (zvolať, obrátiť sa na niekoho neprimerane hlasným, zle artikulovaným a pod. hlasom): mladík čosi zahulákal, zhúkol miesto pozdravu; Z(a)hrmeli, zhučali na nás: stojte!expr.: zhíknuťzahíkať (zvolať od prekvapenia): zhíkla, zahíkala nad toľkou krásouprivolaťkniž. prevolať (hlasno): privolať, prevolať na slávu

    2. volaním sústrediť na jedno miesto; požiadať o prítomnosť na istom podujatí • zavolaťpovolať: vedúci zvolal, zavolal, povolal všetkých pracovníkov do knižnice; povolať brancovzozvaťpozvať: zozvať poslucháčov do zasadačky; pozvať členov na zasadnutiepopozývaťpozvolávať (postupne viacerých): popozývali, pozvolávali na svadbu všetkých príbuzných


    častovať dávať niekomu niečo v hojnej miere • hostiť (dávať niekomu jedlo al. nápoj): častovali, hostili nás celý čas dobrými koláčmi a pivomzahŕňaťobsýpaťobsypávaťzasýpaťzasypávať: častovali ho, zahŕňali, zasýpali otázkamihovor. traktovať: traktovali nás nevyberanými slovami; traktuje hostí vínom


    obsahovať mať v sebe ako obsah, náplň, súčasť • zahŕňaťzahrňovať: výrobok obsahoval, zahŕňal aj návod na použitiekniž. implikovať (prinášať so sebou ako dôsledok al. ako nevyhnutnosť): jeho výrok implikoval odmietnutietajiťutajovať: plán tají, utajuje (v sebe) nebezpečenstvoskrývaťukrývať: darček skrýva, ukrýva aj veľké prekvapeniemať (obsahovať ako príslušenstvo, súčasť): projekt má dve častiskladať sakniž. pozostávať: byt sa skladá, pozostáva z dvoch izieb a kuchyne


    počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamätikalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavburiešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicuzastar. počtovať: kto počtuje, ten gazdujehovor. zastar. rechnovať

    2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršaťmať na zretelibrať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravienezabúdať (na niečo)

    3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získamyslieť (si)mieniťveriťdúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmúnazdávať sadomnievať sapredpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobrekalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

    4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľovzaraďovaťzahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychuzastar. počitovať: počituje i seba k rodinepokladaťpovažovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosťmať za: vždy ho mala za slabochahodnotiť: hodnotia ho ako čestného človekahovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého?posudzovaťklasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

    5. požadovať istú sumu • rátaťúčtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Skfakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali


    zahŕňať 1. p. obsahovať, počítať 4 2. p. častovať


    darovať poskytnúť do vlastníctva bez protihodnoty, dať ako dar • obdarovaťobdariť (niekoho): daroval žene šperk; obdaroval, obdaril ženu šperkompodarovaťdaťvenovať: podarovať, dať, venovať niekomu knihu na pamiatkuobšťastniť (potešiť darom): obšťastnil priateľku kvetmizahrnúťexpr. zasypať (obdarovať mnohými darmi al. priazňou): zahrnula deti láskou, darčekmiexpr.: nadeliťuštedriť: zem nám uštedrila veľa plodovhovor. oferovať (obyč. peniaze): oferoval väčšiu sumu na stavbu školyzried. rozdarovať (darovať viacerým ľuďom): rozdarovala staré rodinné šperkypožehnať (poskytnúť duchovné dary; o Bohu): Kiež ťa Boh požehná!zastar. obecať


    obdarovať dať dar • obdariť: na Vianoce každého v rodine obdarovala, obdariladarovaťpodarovať: kolegovia mu podarovali obrázkovú publikáciuvenovať (dať ako dar): venoval mu celý svoj majetokobšťastniť (potešiť darom al. niečím príjemným): obšťastnil syna dobrou knihouzahrnúťexpr. zasypať (vo veľkej miere obdarovať materiálnymi al. duchovnými hodnotami): zahrnúť, zasypať deti darčekmi, láskoupožehnať (o Bohu): Kiež ťa Boh požehná!, Boh nás požehnal deťmi


    obšťastniť urobiť niekoho šťastným, urobiť niekomu radosť • potešiť: obšťastnila, potešila ho svojou náklonnosťouoblažiť (urobiť blaženým): oblažilo nás vedomie úspechuzried. zablažiť (Gabaj)obdarovaťobdariť (urobiť radosť obyč. niečím nezištným): obdarovala, obdarila muža úsmevom, dvoma deťmizahrnúť (obšťastniť prostredníctvom niečoho vo veľkom množstve): zahrnuli nás láskou, pozornosťou


    zahrnúť 1. hrnutím, posúvaním niečoho sypkého niečo zakryť al. niečo zaplniť • zasypaťprihrnúť: zahrnúť, prihrnúť zemiaky zemou; zahrnúť, zasypať jamu, šachtu pieskom, zeminouzavaliť (pri zosunutí niečoho, pri sypaní v množstve): chodbu zavalilo murivo; sneh zavalil vchod

    2. dať niekomu niečo vo veľkom množstve, poskytnúť v hojnej miere • expr.: zasypaťobsypať: zahrnuli, zasypali nás ovocím z vlastnej úrody; obsypala dieťa bozkmizaplaviť: zaplaviť niekoho pozornosťouobšťastniť (niečím urobiť niekoho šťastným): obšťastnili nás stálou pozornosťouobklopiť: obklopiť deti láskou, pohodlímpočastovať: rodičia ma vždy počastujú radami

    3. urobiť súčasťou • pojať: zahrnúť, pojať úlohy do plánuobsiahnuť: zbierka zahrnula, obsiahla básnikove novšie veršekniž. implikovať (nedok.) • kniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon


    zaplaviť 1. rozliať po povrchu vo veľkom množstve (o vode al. o inej tekutine) • zatopiť: Dunaj zaplavil, zatopil množstvo úrodnej pôdyzaliať: prudká povodeň zaliala dvory a záhradyvytopiť (zaplaviť istý uzavretý priestor): neos. vytopilo nám pivnicupodplaviť (zaplaviť odspodu): výdatné dažde úrodu podplaviliodb. inundovať: inundovaná oblasť

    2. prísť, dostať sa niekam vo veľkom množstve, urobiť plným • nahrnúť sa: námestie zaplavil dav; do miestnosti sa nahrnuli zvedavcizahrnúť: zahrnúť dom deťmi; pren. zahrnúť, zaplaviť niekoho nežnosťouzaplniťobsadiť: deti zaplnili, obsadili domobliaťzaliať (po povrchu; často pri citových prejavoch): obliala, zaliala ju červeň, radosť


    zarátať pri rátaní, počítaní vziať do úvahy, do daného počtu • započítaťzahrnúť: do ceny zarátať, započítať, zahrnúť aj odvoz tovaruvpočítaťvrátať: vpočítať, vrátať do ceny aj obsluhuobch. zakalkulovať (zarátať do kalkulácie) • zaúčtovať (zahrnúť do účtu) • pojať (urobiť súčasťou niečoho): pojmeme sumu do rozpočtuobsiahnuť (byť zarátaný): úloha obsiahnutá v projektekniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon


    záhrobie posmrtný svet: vrátiť sa zo záhrobiadruhý svet: odišiel na druhý svetpodsvetie (v mytológii svet mŕtvych) • večnosť: rodičia sú už na večnostivečný životkniž. Hádeszried. náva (Stodola)


    posmrtný nastávajúci po smrti • záhrobný: posmrtný, záhrobný život, pokojodb. postmortálny: posmrtné, postmortálne fyziologické zmenyzried. posthumný


    záhrobný 1. príznačný pre stav po fyzickej smrti • posmrtný: viera v posmrtný životzried. zásvetný

    2. p. zastretý 1


    zastretý, zastrený 1. (o zmysloch) ktorý nie je v normálnom, zdravom, jasnom stave • nejasný: nejasný, zastretý pohľadzakalenýkalovýmútnyzahmlený: od choroby, pijatiky zakalené očiprichrípnutýchrapľavýchripľavýzachrípnutýpriškrtenýpridusenýexpr. záhrobnýzastaráv. zaškrtený (o hlase)

    2. p. zamračený 1 3. p. skrytý


    špicatieť stávať sa špicatým, ostrým • zostrovať sazaostrovať sazahrocovať sa: nos mu špicatie; črty sa mu z(a)ostrujú, zahrocujúexpr. zried. zabrusovať sa: nos sa im priveľmi zabrusoval (Švantner)


    zahrocovať sa p. špicatieť


    ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

    5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

    6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

    7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

    8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

    9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


    pichľavý ktorý má pichliače, ostne, ostrý hrot; na ktorom sa možno popichať; vyvolávajúci pocit nepríjemného (bolestivého) pichania • bodavýbodľavý: pichľavý, bodavý, bodľavý drôt; bodavá, bodľavá bolesť v okuostnatý: ostnatý kaktustŕnitýtŕnistý: pichľavý, tŕnitý, tŕnistý kerhrotitýhrotistýzahrotenýostrý: hrotitý, hrotistý, zahrotený kamienok; zacítila na ruke pichľavý, ostrý predmet; pichľavý, ostrý vietorpichavý: pichavé svetlo

    p. aj drsný 1


    špicatý ktorý je zakončený špicou • zašpicatenýzahrotenýprihrotený: špicatý výstrih; nosiť špicaté, zašpicatené topánky; zahrotené, prihrotené drevené kolíkyhrotitýhrotistýkončitýkončistýostrý (op. tupý): úsmev mu odhalil hrotisté, končité, končisté, ostré zuby; končistý, ostrý nosrohatýrohovitýrožkatý (majúci tvar rožkov): na kmeni sa objavili rohaté, rožkaté výrastky; rohovitý útvarstrechovitý (majúci podobu strechy): strechovitý vrch


    zahrotený p. špicatý


    ostrúhať 1. strúhaním upraviť povrch niečoho • zostrúhať: (z)ostrúhať paličku, doskuzašpicatiťzaostriťzahrotiťzastrúhať (urobiť špicatým, ostrým): zašpicatiť, zaostriť ceruzku; nožíkom zahrotil, zastrúhal kolíkzried. zakončatiť

    2. strúhaním rozdrobiť • postrúhať: zemiaky najemno (p)ostrúhalahovor. porajbať


    zahrotiť p. zaostriť 2


    zaostriť 1. urobiť ostrým, zvýrazniť ostrie (op. zatupiť) • naostriť: zaostriť, naostriť sekeru, nôžpriostriť (urobiť ostrejším): priostrený hrotzbystriť (urobiť ostro vnímavým): zaostriť, zbystriť zrak, pozornosť na prichádzajúcichnabrúsiť (zaostriť brúsením): nabrúsiť nôž

    2. urobiť končistým, špicatým • zahrotiťzašpicatiť: kolík zaostril, zahrotil, zašpicatil nožíkomzastrúhaťostrúhať: na konci tyč zastrúhalazried. zakončatiť: ťažká choroba mu už zakončatila nos

    3. upraviť prístroj (obyč. optický) do optimálnej polohy • nastaviť: zaostriť, nastaviť ďalekohľad, rozhlasový signáltech.: justovaťvyjustovať (správne zaostriť) • vyladiť: vyladenie televízneho obrazuhovor. narichtovaťsubšt. naštelovať


    hrozba 1. výstražné napomínanie • vyhrážka: nebáť sa hrozieb, vyhrážok; donucovanie hrozbami, vyhrážkamikniž. zried.: záhrozzáhroza (Hviezdoslav)

    2. blízkosť nebezpečenstva: hrozba hladuexpr.: strašidlostrašiak: strašidlo, strašiak komunizmukniž. chmúrachmáramrakmračno: rozohnať chmúry, chmáry, mraky, mračná nad krajinou


    záhroz, záhroza p. hrozba 1


    pohroziť (sa) urobiť výstražné gesto al. výstražným slovom napomenúť • zahroziť (sa): palicou sa pohrozil, zahrozil nezbedným deťomprihroziť (sa) (mierne) • nastrašiťpostrašiť (vyvolať, nahnať strach): vinníkov treba nastrašiť, postrašiť súdompozahrážať sapovyhrážať sa (viacerým osobám al. viacerými vyhrážkami)


    zahroziť (sa) p. pohroziť


    zamyslený pohrúžený do myšlienok; svedčiaci o takomto pohrúžení • zadumanýzahútaný: zadumaný, zahútaný pohľadzahĺbanýzahĺbený (do seba): išiel celý zahĺbanýzahrúženýzabratý: zahrúžený, zabratý do myšlienokzasnenýzasnívaný: zasnený do svojich predstávexpr. zabudnutý (Vajanský)


    zasnívaný ponorený do snívania; svedčiaci o tom • zasnený: zasnívaný, zasnený mladík; má zasnené očisnivý (ktorý často sníva; svedčiaci o tom): snivá povaha; snivý pohľadzamyslenýzadumanýzahútanýzahĺbenýzahĺbanýzahrúženýpohrúženýzabratý: chodí zahĺbený, zahrúžený do svojich snovexpr. zabudnutý (Vajanský)expr. rozrojčenýzried. rozsnívaný


    ponoriť vložiť, strčiť do istého prostredia (obyč. pod hladinu tekutiny) • potopiť: ponoriť, potopiť hlavu do vodyvnoriťvhrúžiť: vnorila, vhrúžila látku do farby; vnoriť, vhrúžiť ruky do vrecákpohrúžiť: pohrúžiť prst do ľadovej vody; pohrúžil hlavu do dlanízastaráv. zanoriť: zanoriť prsty do vlasovzried. zahrúžiť: zahrúžiť výrobok do roztoku


    vnoriť 1. dať pod hladinu • ponoriťpotopiťvhrúžiťpohrúžiť: vnoril, ponoril vedro do vodyzanoriťzried. zahrúžiť

    2. dať do niečoho mäkkého, sypkého • zaboriťvboriťzaryť: vnoril prsty do torty; zaboril, zaryl si tvár do poduškyvhrúžiťponoriť (hlboko vnoriť): vhrúžil, ponoril ruky do vriec s múkouzanoriťzried. zahrúžiť: zanoriť prsty do vlasovvtlačiťvtisnúť (tlakom vnoriť): vtlačiť nohu do snehuvryť (rytím vnoriť): diviak vryl rypák do kyprej zeme


    zahrúžiť 1. p. zabiť 1 2. p. ponoriť


    vpadnúť 1. padnúť dnu, do niečoho • zapadnúť: list vpadol, zapadol do schránkyzaboriť savnoriť sazried. zahrúžiť sa (do niečoho mäkkého, sypkého): nohy sa mu zaborili do blataponoriť sapotopiť sapohrúžiť sa (do tekutiny): kolesá sa ponorili do vodyexpr.: hupnúťvhupnúť (rýchlo)

    2. schudnutím sa prehĺbiť • hovor. opadnúť: líca jej vpadli, vpadnutá tvárodb. vklesnúť: vklesnutý hrudník

    3. uskutočniť vojenský vpád • vtrhnúť: nepriateľ vpadol, vtrhol na naše územievniknúť: vojsko vniklo do vnútrozemia

    4. p. vojsť 1 5. p. zamiešať sa 2 6. p. vniknúť 1


    zahĺbiť sa sústredene sa oddať myšlienkovej činnosti • zahĺbať sazamyslieť sazadumať sazahútať sa: na chvíľu sa zahĺbil, zahĺbal, zamyslel; Nad čím si sa zadumal, zahútal?zapremýšľaťpozamýšľať sa: zapremýšľať o zmysle života; pozamýšľať sa nad svojou robotoupohrúžiť sazahrúžiť savhrúžiť saponoriť savnoriť savhĺbiť sa: študent sa pohrúžil, zahrúžil do čítania; ponoril sa do seba, nechcel s nikým prehovoriť; vhĺbiť sa do problémovzabrať sa (intenzívne sa pustiť do nejakej činnosti): zabrala sa do pleteniahovor. expr. zažrať sa (vášnivo sa do niečoho zahĺbiť): zažrať sa do problémuzried. zaroniť sa: zaroniť sa do myšlienok (Kukučín)


    zahrúžiť sa p. zahĺbiť sa


    záhryz p. zhryz


Pozri výraz ZAHR v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV