Synonymá slova "zaha" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 139 výsledkov (2 strán)

  • zaháčiť p. zachytiť 2, zapnúť 1


    zachytiť 1. zabrániť pohybu, obyč. neželanému • zadržaťchytiť: keby som ťa nebol (za)chytil, zadržal, spadneš do jamyuchopiťpodržať: uchopiť, podržať topiaceho sa za nohy; priehrada vodu zachytí, podržípozachytávať (postupne zachytiť)

    2. spôsobiť, aby niečo spolu (obyč. zľahka) držalo • prichytiťpridržať: zachytila, prichytila si vlasy sponkouupevniťpripevniťodb.: fixovaťzafixovať (pevnejšie): upevniť, pripevniť niečo remienkomexpr.: zakvačiťzakvačkať: rukáv si zakvačil, zakvačkal do tŕniahovor. zaháčiť: zaháčiť do dveríhovor. expr. zahačkaťpozachytávať (postupne zachytiť)

    3. dotknúť sa niečoho (obyč. pri mimovoľnom pohybe) a obyč. vziať so sebou • zavadiťzasiahnuťzačiahnuť: zachytiť, zavadiť nohou o kameň, o prah; nevdojak ma zasiahlo, začiahlo rútiace sa koleso

    4. prísť niekam včas a tak nájsť niekoho, niečo • zastihnúťstihnúťchytiťdostihnúť: vlak ešte (za)chytil, (za)stihol; búrka nás už nezachytila, nezastihla, nedostihlazadržaťzastaviťpristaviť: rozmýšľal som, kde môžem ešte kamaráta zachytiť, zadržať; zastavil ma, pristavil ma na ulici

    5. zistiť niečo, čo malo ostať zatajené, zistiť niečo škodlivé • odhaliť: zachytiť, odhaliť protištátnu činnosťzadržaťprichytiť: zadržali, prichytili páchateľov pri činezastaráv. dopadnúť: dopadli utečenca na hraniciach

    6. p. zbadať, vycítiť 7. p. zaznačiť 1, zobraziť


    zapnúť, zapäť 1. zapínadlom spojiť, upevniť niečo rozpojené (op. rozopnúť, rozopäť); dať dovedna nejakým mechanizmom: zapnúť, zapäť si kabátzopnúťzopäťupnúťupäť (pevne, tesne spojiť): zopnúť látku špendlíkom; upol si golier až ku krkupripnúťpripäť (pripevniť špendlíkom, sponkou a pod.): prip(ä)li si na kabát pierkodopnúťdopäť (celkom zapnúť) • pozapínaťpozopínať (postupne zapnúť, zopnúť): pozapínal si všetky gombíky; pozopínať rohy plachtyhovor.: zaháčiťzaháčkovať (zachytiť, upevniť háčikom, zatvoriť háčik): zaháčiť bránu, zaháčkovať okenicuzagombičkovaťzagombíkovať (zapnúť na gombíky): zagombičkovať si košeľu

    2. uviesť do činnosti zapojením na zdroj energie (op. vypnúť) • dať do choduzapojiť: zapnúť, zapäť televízor; zapojiť do sietespustiťpustiť: spustiť magnetofónprepnúťprepäť (znova, inak zapnúť): prepnúť motorpozapínaťpozapájať (postupne zapnúť)


    zavesiť 1. upevniť niečo do visiacej polohy al. do závesu (op. zvesiť): zavesiť obraz na stenu, zavesiť dvere do pántovexpr.: zakvačiťzakvačkať: zakvačiť, zakvačkať uterák na vešiakhovor.: zaháknuťzahákovať (zavesiť na hák): zaháknuť dvierkahovor. zaháčiť (zavesiť na háčik): zaháčil sako za uškovyvesiť (roztiahnuť a zavesiť): vyvesiť bielizeňhovor.: obesiťzried. ovesiť: v rýchlosti si šaty obesila, ovesila na stoličkupozavesovaťpovešaťvyvešaťporozvesovaťporozviešaťporozvešiavať (postupne, viac vecí): fotografie povešala, porozvesovala po celej izbeexpr. pozakvačovať (postupne zakvačiť) • prevesiť (zavesiť cez niečo al. na iné miesto): prevesila si kabelku cez plece

    2. hovor. dať telefónne slúchadlo do pôvodnej polohy (a tým prestať telefonovať) • zložiťpoložiť: volaný zdvihol telefón, ale hneď zavesil, zložil, položil

    3. p. zauškovať


    zachytiť sa 1. uchopením opory al. na nejakej prekážke zamedziť ďalší pohyb • chytiť saprichytiť sazadržať sapridržať sa: (za)chytiť sa, prichytiť sa o konár; zadržať sa, pridržať sa dverí, oblokazastaviť sa: pri páde sa zastavil na stromeuchytiť sa: uchytiť sa pazúrmi na skalezavadiť (neúmyselne sa zachytiť): zavadiť o stoličkuexpr. zakvačiť sazakvačkať sa (pevne): zakvačil sa o plot, vlasy sa mi zakvačili do konárovexpr.: zaháčiť sazakosíliť sazried. zasídliť sa (Dobšinský)uviaznuť (ostať väzieť na jednom mieste): auto uviazlo na strome

    2. nájsť oporný bod • oprieť sauchytiť sa: nemá sa o čo v nešťastí zachytiť, uchytiť, oprieťutkvieťkniž. spočinúťzastaviť sa (o pohľade, zraku): oči mu utkveli, spočinuli na obraze dieťaťa; zrak sa mu zastavil na skupinke ľudí


    zavesiť sa zachytiť sa do visiacej polohy, expr. pevne sa chytiť: netopiere zavesené dolu hlavou; expr. zavesiť sa do spoločníkaexpr.: zaháčiť saprilepiť sanalepiť saulepiť sa: zaháčiť sa niekomu pod pazuchu; chlapci sa nalepili, ulepili na vozíkexpr. oblepiť sa (okolo niečoho) • expr. obesiť sa: dieťa sa obesilo matke na krk


    zaháčkovať p. zapnúť 1, zatvoriť 1


    zamknúť kľúčom zatvoriť • uzamknúť: (u)zamknúť komoruzaprieť (zatvoriť na závoru): zaprieť dverezahasprovaťzahaspriť (zavrieť na haspru) • zaháčkovať (zavrieť háčikom) • zavrieťuzavrieťzatvoriťuzatvoriť (na kľúč) • pritknúťprimknúť (obyč. na chvíľu zamknúť): pritknúť dvere; Nezabudni bránku primknúť!pozamykaťpozamkýnať (postupne, na viacerých miestach zamknúť)


    zatvoriť 1. dať do takej polohy, že sa znemožňuje prístup, prívod; spojiť časti niečoho roztvoreného (op. otvoriť) • zavrieťuzatvoriťuzavrieť: (u)zatvoriť, (u)zavrieť bránu na kľúč; zatvoriť, zavrieť knihu, oči, dlaňzamknúťuzamknúť (zatvoriť kľúčom): (u)zamknúť byt; peniaze zamknúť do zásuvkyzahasprovaťzahaspriťhovor. zastaráv. zarigľovať (zavrieť na haspru): každý večer starostlivo zahasproval, zarigľoval vrátazaprieť (na zámku al. na závoru): zaprieť dvere; neposlušníka zapreli do pivnicezried. zazávoriť (zatvoriť na závoru) • zaháčkovať (zatvoriť háčikom): oblok starostlivo zaháčkovalaexpr.: zaplesnúťzaplesknúťzapleštiťzatresnúťzatresknúťzacapiťzačapiť (prudko zatvoriť): s hnevom za sebou zaples(k)ol, zatres(k)ol, zacapil (dvere)hovor. expr. zašmyknúť: dvercia za sebou ticho zašmyklazabuchnúť (zatvoriť s buchotom): zabuchnúť niekomu pred nosomzacvaknúť (zatvoriť s cvakotom): zacvaknúť vreckový nožíkhovor. zaklopiťhovor. expr.: zachlopiťzachlopnúť (obyč. prudko zatvoriť): zaklopil, zachlopil obidve krídla brányexpr. zaklapnúť (zatvoriť s klapotom, prudko): zaklapnúť dvere auta; okienko zaklapol tesne predo mnousklapnúť (klapnutím zatvoriť niečo otvorené): sklapnúť knihu, písankusklopiť (niečo otvorené): sklopiť dáždnikprivrieťpriprieťpribuchnúťhovor. expr.: prichlopiťprichlopnúťpriklopiťpriplesnúťpriplesknúťpricapiťpričapiťpriraziť (obyč. zľahka al. nie úplne): privrieť dvere; prichlopnúť, priraziť vrchnákpozatváraťpozavieraťpouzavieraťpouzatvárať (postupne, viac vecí): na noc treba obloky pozatvárať, pozavierať

    2. dať do väzenia • uväzniťzavrieť: zatvorili, uväznili, zavreli ho na dva rokyhovor. expr.: zabasnúťzavrznúťprivrznúť: zlodeja chytili a hneď ho aj zabasli, zavrzli, privrzliexpr.: chlopnúťčapnúť (chytiť a zatvoriť) • pozatváraťpozavieraťpozatýkať (postupne, viacero osôb)

    3. p. skryť 1 4. p. zrušiť


    mystika 1. náboženský svetonázor uznávajúci možnosť priameho spojenia s božstvom • mysticizmus

    2. vlastnosť niečoho al. niekoho navodzujúca atmosféru iracionálnosti • mystériummysteriozitamysterióznosťmysticitamystickosť: mystika, mystérium, mysteriozita smrtitajomnosťtajuplnosťzáhadnosťtajomstvozáhada: tajomnosť, tajuplnosť, tajomstvo, záhadnosť, záhada pohanských obradov


    problém 1. niečo zložité, čo treba riešiť • otázka: problém, otázka výživy ľudstvaúloha: výskumná úloha, šachová úlohahádankazáhada: jeho správanie bolo preňho vždy hádankou, záhadouhovor. rébus: stál pred rébusomhovor. háčik (skrytý problém): má to jeden háčikhovor. hlavolam (zložitý problém) • pren.: oriešokotáznik

    2. p. starosť1 1


    tajomstvo 1. niečo neznáme, ťažko poznateľné, záhadné: tajomstvo životazáhadatajomnosť: usilovať sa odkryť tajomstvá, záhady prírodykniž. taj: taje vesmírukniž. zastar. tajina (Kukučín)mystikakniž. mystérium: mystika, mystérium smrti

    2. niečo nevysvetlené • hádankazáhada: ostalo to pre mňa tajomstvom, hádankou, záhadou do smrtirébus: jeho správanie je pre nás rébusom

    3. niečo, čo nemá byť prezradené, čo má ostať skryté: redakčné, vojenské tajomstvo; zveriť niekomu tajomstvotajnosť: nemať pred nikým nijaké tajnostiintimitaintímnosťdôvernosťkniž. zastar. tajina (Šoltésová)


    záhada 1. niečo nepochopiteľné, tajomné • záhadnosťtajomstvo: záhady ľudskej existencie; metafyzické záhadnosti; záhada, tajomstvo vesmíru, životakniž. taj: taje prírodytma: tma neznámatemnotatemnosť: temnota minulostikniž.: temnomystika: mystika smrtikniž. mystérium: mystérium kríža

    2. niečo nepoznané, nevysvetlené al. zložité na riešenie: to je záhada, ako sa tak rýchlo uzdravil; riešiť záhady obrázkového písmahádanka: bola preňho vždy hádankouproblém: problémy fyzikyhovor. rébus: jeho správanie je pre mňa rébus


    záhadnosť p. záhada 1


    čudný ktorý sa vyznačuje mimoriadnosťou, zriedkavosťou; ktorý je málo známy, ktorý sa nedá presne pomenovať, určiť • neobyčajnýnezvyčajnýnevšednýzvláštny (op. obyčajný, bežný, všedný): čudný, neobyčajný príbeh; čudné, nezvyčajné správanie; nezvyčajný, nevšedný, zvláštny stromdivnýpodivnýpodivuhodnýpodozrivýznepokojujúci (vzbudzujúci údiv, počudovanie, znepokojenie): začuť divné, podivné, podivuhodné zvuky; podozrivé, znepokojujúce tichočudácky (typický pre čudáka): vedie čudácky životkniž.: bizarnýpitoreskný: bizarné, pitoreskné tvaryexpr.: čudesnýprečudesnýprečudnýpredivnýprepodivnýprapodivnýprazvláštnyexpr. zried. pračudný (veľmi čudný): čudesná, prečudesná, prečudná krajina; prepodivný, pračudný pocitnepochopiteľnýzáhadnýtajomný (plný tajomstva, nepoznaný, nepreskúmaný): nepochopiteľná, záhadná osoba; tajomné symbolynevysvetliteľný: nevysvetliteľná záhada, nevysvetliteľný úkaz


    neurčitý ktorý nemá presnú, výraznú podobu, tvar a pod.; ktorý je bez významovej presnosti, zrozumiteľnosti (op. určitý) • nejasnýrozmazanýrozplývavý: o budúcnosti mal iba neurčité, nejasné predstavy; neurčité, rozmazané, rozplývavé kontúrynepresný: dať neurčitú, nepresnú odpoveďnezreteľnýkniž. ambivalentný: ambivalentné správaniepren.: hmlistýzahmlenýmatný: nezreteľná, hmlistá, zahmlená budúcnosť; hmlisté, matné spomienkynevyhranenýexpr. bezfarebnýkniž. bezfarbý (nie presne sformovaný): nevyhranené názory; nevyhranený, bezfarebný štýlnedefinovateľný (ktorý sa nedá presne určiť, opísať): mať istý nedefinovateľný pocitnevýraznýbezvýraznýpejor. bezpohlavný (op. výrazný, zreteľný): nevýrazná, bezvýrazná chuť; nevýrazný pohľadbeztvarýbeztvárny: beztvará, beztvárna masakniž. bezbrehý (bez vymedzenej šírky; op. ohraničený): bezbrehý pojemhovor.: (taký) nijakýani taký, ani onakýfraz. nemastný-neslaný: jedlo bolo také nijaké; jeho odpoveď nebola ani taká, ani onaká; prednáška bola nemastná-neslanáexpr.: tajomnýzáhadný: záhadné, tajomné náznaky; vec záhadného, tajomného pôvodu


    nevyriešený ktorý (zatiaľ) nemá riešenie (op. vyriešený) • nezodpovedanýzáhadný: nevyriešený, nezodpovedaný problém; nevyriešený, záhadný prípad vraždynejasnýnevyjasnený: nejasná spoločenská situácianeuzavretýotvorený: bytová otázka zostala otvorená, neuzavretánerozhodnutýpren.: nerozseknutýnerozťatý (bez konečného rozhodnutia): nerozhodnutý, nerozťatý spor


    nevyspytateľný 1. ktorého reakcie sa nedajú vopred určiť, predvídať • záhadnýtajomný: nevyspytateľný, záhadný človek; nevyspytateľný, tajomný osud

    2. p. neočakávaný


    nevysvetliteľný ktorý sa nedá vysvetliť • záhadný: nevysvetliteľná, záhadná príčina smrtitajomný (spätý s tajomstvom): tajomný prírodný úkazneodôvodnenýnepochopiteľný (na ktorý nie je rozumný dôvod): zmocnil sa ho neodôvodnený, nepochopiteľný smútok


    neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsinejakývoľajakýdajakýhovor.: voľákydákykniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladíkcudzízastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajinybezmennýanonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznanýneodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstraneidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvolatajomnýzáhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmotajnýskrytýutajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom miesteneistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistýnový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocitpoet. neznaný (Sládkovič)


    tajomný ktorý je zahalený tajomstvom, skrývajúci tajomstvo, plný záhad; nepreskúmaný • tajuplnýzáhadný: tajomný, tajuplný ostrov; stretnúť tajuplnú, záhadnú bytosťčudnýdivnýpodivnýzvláštny (ktorý dráždi, neschádza z mysle, vzbudzuje počudovanie, podozrenie): čudné, divné, podivné úkazy na nočnej oblohe; dorozumievali sa podivnou, zvláštnou rečou pohľadov a mlčaniazastaráv. šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnoveknepreniknuteľnýnevysvetliteľnýnevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nepreniknuteľná ľudská psychika, nevysvetliteľné javy, nevyspytateľný osudnepoznanýneznámy (doteraz nie dostačujúco známy): neznámy podmorský svet, neznáma vesmírna silazázračnýčarovný (plný tajomných síl, úkazov, príhod a pod.): zázračná, čarovná rozprávková ríša; zázračné, čarovné pôsobenie talizmanukniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak)zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)mystickýkniž.: mysterióznymystériový (nepochopiteľný ako mystika, nepreniknuteľný ako mystérium): má v sebe niečo mystické, mysteriózne; v kaplnke vznikla zvláštna, mystériová atmosféraokultnýokultistickýnadprirodzený (vzdialený racionalite, nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javyexpr.: temnýtmavý


    záhadný 1. zahalený tajomstvom, plný záhad • tajomnýtajuplný: záhadné okolnosti, tajuplný hradčudnýdivnýpodivnýzvláštny (ktorý sa nedá presne pomenovať): čudné, divné správanie; mal taký zvláštny pohľadnepreniknuteľnýnevysvetliteľnýnevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nevysvetliteľný, nevyspytateľný javšerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovektemnýtmavý: mať temnú, tmavú minulosťnepoznanýneznámy (nie dostačujúco známy): nepoznané, neznáme diaľkyzázračnýčarovný (plný tajomných síl, úkazov): zázračný, čarovný svet rozprávokmystickýkniž.: mysterióznymystériový (záhadný ako mystika): mystická, mysteriózna atmosféraokultnýnadprirodzený (nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javykniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak)zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)

    2. ťažko zrozumiteľný • nezrozumiteľný: záhadný, nezrozumiteľný nápisnejasnýnezreteľnýdvojznačný (významovo nie presne určený): nejasné, nezreteľné metaforynepresnýneurčitýhmlistýmatný: neurčité, hmlisté spomienkynepochopiteľný: nepochopiteľný jazyk symbolovčudnýdivný: je to čudný, divný prípadkniž. pýtický (akoby vyslovený starogréckou veštkyňou Pýtiou): jeho pýtickým prognózam nik nerozumiekniž.: rébusovýrébusovitý (majúci ráz rébusu) • kniž. zastar. enigmatickýkniž. spletitýhovor. expr.: zapletenýspletenýzamotanýpomotanýzmotaný: zapletený, zamotaný, zmotaný príbeh

    3. p. zvláštny 1


    zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajnýnezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnostikniž. nezvyklý: nezvyklý úkaznevšednýnetradičnýnetypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situáciajedinečnýunikátnyvýnimočnýoriginálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečenímcudzí: odpovedal cudzím hlasommimoriadnynevídanýnápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné menoexotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krásakuriózny: kuriózny prípadkniž.: bizarnýpitoreskný: bizarné, pitoreskné tvaryčudnýdivnýpodivnýzáhadnýpodivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný životneopísateľnýnevyjadriteľnýnevypovedateľnýnevysloviteľnýnedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stavenejasnýnezrozumiteľnýnepochopiteľnýnevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný javčudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby

    2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný


    obhádzať hádzaním navrstviť niečo na povrch niečoho al. okolo niečoho • obhodiťohádzaťohodiť: obhádzali, obhodili hrob kvetmi; ohádzať, ohodiť bunker zemouexpr.: okydaťobkydaťopackaťopáckať (obhádzať obyč. niečím nečistým): priečelie domu o(b)kydané, opackané blatomexpr. obcapkať: tortu obcapkala krémomzahádzať (hádzaním pokryť) • omietnuťhovor.: ovakovaťokožovať (obhádzať omietkou): zvonka ešte neomietnutá, neovakovaná, neokožovaná vila


    prepchať 1. dostať cez niečo úzke, tesné • prestrčiť: prepchať, prestrčiť ruku cez škáruprevliecťpretiahnuť: cez dierku pretiahnuť, prevliecť šnúrky do topánokpretlačiťpretisnúť: pretlačiť, pretisnúť skriňu cez úzky otvorprestoknúť: cez ucho hrnca prestokla drúk

    2. tlačením, pchaním príliš naplniť • preplniť: prepchať perinu perímexpr. nabiťnatrieskať: nabiť, natrieskať kufor šatstvomnatlačiťnapchaťnatisnúť (nad únosnú mieru): ľudia natlačení, natisnutí v električke; vrece napchaté handramizanosiťzahádzať (hádzaním, nosením pokryť, naplniť): stôl zanosený, zahádzaný knihami


    zahádzať p. zasypať 1


    zakopať 1. kopaním zakryť: zakopať zdochlinuzahrabať (hrabaním zakryť): pes si zahrabal uchmatnutú kosťzahrnúťzasypaťzahádzať (hrnutím, sypaním, hádzaním zakryť): jamu, šachtu zahrnuli, zasypali zeminou; zahádzať studňuvkopať (kopaním vsadiť do zeme): vkopať kôl do zemeexpr.: zakutaťzakutrať: zakut(r)ať niečo do zemepozakopávaťpozahrabávať (postupne zakopať)

    2. p. zničiť 1, zahubiť


    zasypať 1. sypaním vyplniť al. sypaním zakryť, prikryť • zahádzať: starú štôlňu zasypali, zahádzali zeminouzahrabaťzastaráv. zahriebsťzahrnúť (hrabaním, hrnutím, zhŕňaním zakryť): jamu treba zahrabať, zahrnúť; zahriebli ho do rodnej zemezavaliťprivaliťprisypať (sypaním veľkého al. menšieho množstva): hornina zavalila baňu; lavína ich privalila; prisypať stromček zeminouexpr.: zarúcaťzarútiť: východ z bane zarúcalo, zarútiloexpr. al. hrub.: zakydaťprikydnúť: snehom zakydaná, prikydnutá strechapoet. zasuť: pozostatky navždy zasuté (Hviezdoslav)posypať (po povrchu): posypať popáleninu soľoupozasýpaťpozasypávaťpozahrabávaťpozahŕňať (postupne, viac vecí) • prihrnúťprihrabaťprihriebsť (hrabaním sčasti zakryť): rastliny prihrnúť, prihrabať zeminou

    2. expr. poskytnúť v hojnej miere • zahrnúťobsypať: zasypať, obsypať niekoho peniazmi, zahrnúť láskoupočastovať: počastovali nás nadávkamiobklopiť: obklopili ho úctou, pozornosťouuštedriť: uštedriť niekomu hojnosť darov


    hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vodyexpr.: kydaťšústaťtrieskaťplieskaťcápaťtrepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zemexpr. prášiť: práši do sliepok kameňomzahadzovaťodhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do košametaťmiesťšľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tvárešúchaťpigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

    p. aj sádzať 1

    2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykaťtriasť: kôň hádzal, triasol chvostomtrepaťtrepotaťšklbať: trepať, šklbať rukouotriasaťpotriasaťnatriasaťzmietať: loďou otriasalo, zmietalosocať: v záchvate ho socaloexpr. hegať: električkou hegá


    krívať pri chôdzi nerovnomerne dostupovať (často pri skrátení jednej nohy) • napádať: kríva, napáda na pravú nohunár. napadúvaťzried. chrámať: chráme na jednu nohuexpr. krivkaťpokrivkávaťpokrivovaťpokrivkovaťexpr.: pochromkávaťbadkaťnár. geckať (mierne krívať; ísť mierne krívajúc): pomaly krivká, pokrivkáva, badká k domuzakášaťzahadzovať (nohou) • pren. hovor. expr. zametať (pri chôdzi robiť nohou oblúkový pohyb): zakáša, zahadzuje, zametá ľavou nohouexpr.: čaptaťšmatlaťšmatlať sa (krívať al. pri chôdzi vykrivovať nohy, nepekne chodiť) • nespis. kuľhať


    vrhať 1. prudkým pohybom spôsobovať let niečoho • hádzať: vrhal, hádzal guľouexpr.: kydaťšústaťtrieskaťplieskaťcápaťtrepať: kydá, trieska všetko na kopu; cápe taniere o zemexpr.: prášiťšibať: prášil, šibal kamienky do vody; šibať bleskyzahadzovaťodhadzovať (vrhať preč, od seba): mal vo zvyku odhadzovať papiere na zemmetaťvmietaťmiesť (niečo sypké): metá, metie sneh do tvárenár. lúčať: lúčal kamienky ďaleko od seba

    2. porov. vohnať 2 3. p. rodiť 1


    zahadzovať 1. porov. zahodiť 2. p. krívať


    čaptať expr. pri chôdzi klásť nohy krivo, nepekne • šmatlaťšmatlať sa: dieťa začalo čaptať, šmatlaťzried. čaptať sazakášaťzahadzovať (nohou) (robiť nohou polkruhový oblúk): pravou nohou zakášal, zahadzovalkrívaťexpr. chrámať (napádať na jednu nohu)


    zahadzovať sa p. zaoberať sa


    zaoberať sa sústavnejšie sa niečomu venovať (napr. svojmu zamestnaniu, záľubám, povinnostiam a pod.) • zapodievať sa: zapodievať sa chovom koní, obchodovanímzamestnávať sa: zamestnáva sa prácou v záhrade, myšlienkami kúpiť si domexpr. zanášať sa: zanášať sa nereálnymi predstavamiexpr.: opletať sababrať sapiplať sapaprať saprplať sa (zaoberať sa obyč. s niečím nepríjemným): nebudem sa s vami viac opletať, babraťnár. expr. škavdať sa (Timrava)expr.: oštarovať saoškliviť sašpiniť sa (robiť si nepríjemnosti s niekým, zaoberať sa s niečím nepríjemným): oštarovať sa s nespratníkmi; oškliviť sa, špiniť sa s kŕmením prasieckniž. zastar. oberať sa (Kukučín, Sládkovič)zahadzovať sa (zaoberať sa niečím nedôstojným): zahadzuje sa čiernym obchodovanímpestovať: pestuje hudbu a šport


    zavýskať vydať výskot, prenikavý hlas • zavýsknuťzvýsknuťzvýskať: od radosti z(a)výskala, zvýsklakniž. zvyskotaťexpr. zaujúkať (vysloviť pritom citoslovce ujú) • expr. zahahákať (vysloviť pritom citoslovce hahá): zaujúkať, zahahákať na niekoho z druhého brehu


    zahajduchovať si p. zatancovať si


    zatancovať si s chuťou istý čas (obyč. kratší) tancovať; nasýtiť sa tancom • potancovať (si): poďme si večer zatancovať, potancovaťexpr.: zaskočiť siposkočiť sizakrepčiť sizadrobčiť sizadrepčiť sizadupkať sizahopkať sizadubasiť si: zaskočiť si, zakrepčiť si rezkú polkuexpr. zried. zadubančiť si (Urban)vyzvŕtať savyvrtieť savykrútiť sa (do vôle) • expr. zahajduchovať si: chlapci si zahajduchovali odzemokslang.: zabaletiť sizadžemovať si


    ohradiť oddeliť ohradou • zahradiťobhradiť (dookola): ohradiť, zahradiť dvor, obhradiť mesto hradbamioplotiť (plotom): oplotiť záhraduobohnaťobkolesiť (dookola): cintorín obohnať, obkolesiť vysokým múromzatarasiťzastar. zahájiť: zatarasiť vchod, zahájiť cestu


    zahájiť1 p. ohradiť, zatarasiť


    zahájiť2 p. správ. začať 1, otvoriť 2


    zatarasiť zasunutím al. nahromadením utvoriť prekážku • zahataťzahatiťzahradiť: víchricou polámané stromy zatarasili, zahatali cestu; autá zahradili východ z ulicezabarikádovať (zatarasiť barikádou, expr. aj inými prekážkami): vlastnými telami zabarikádovali budovu; vchod zabarikádovaný haraburdamizablokovaťzapchaťzastaviť: zablokovanie, zapchatie, zastavenie premávkyhovor. expr. zapratať (väčším množstvom niečoho príliš zaplniť): zapratať predizbu skriňamizaťaťzarúbať (zatarasiť prekážkou, obyč. zoťatými stromami) • založiť (obložiť niečo mnohými vecami): založiť stôl knihamizried. zapriečiť (zatarasiť priečkou, prekážkou) • zahájiť (nedovoliť prístup niekam): zahájiť cestu


    zaháknuť, zahákovať p. zavesiť 1


    oblak 1. pary tvoriace v ovzduší súvislý celok • mrakmračno (obyč. tmavý, ťažký oblak): nad mestom visia nízke oblaky, mračná; búrkový oblak, mrakchmára (obyč. dažďový oblak): chmáry na obzoreexpr. kúrňava: ženie sa snehová kúrňava

    2. zhluk čiastočiek vo vzduchu pripomínajúci oblak • mrakmračno: oblaky, mračná dymukúdolkúr: zvírený kúdol, kúr prachuexpr.: kúrňavakundol: zdvihla sa kúrňava pieskuroj (o hmyze): roje, oblaky komárovzried. záhal (Figuli)


    záhal p. oblak 2


    lenivec kto sa vyhýba práci, kto rád zaháľa • leňoch: lenivca, leňocha ťažko prevychovaťdaromníkzried. leňošník (Tajovský)povaľačzaháľačzáhaľkárhliviakexpr.: darebáktrúdpostávačpejor.: darmošľaphniliakhnilošhniľač: hniliaci, hniloši sa povaľujú na lavičkáchpejor. lajdák (kto je lenivý a neporiadny): zo žiaka sa stal lajdákpejor. darmožráč (kto sa z lenivosti priživuje) • pejor.: pecúchpecivál (kto iba doma sedí, kto nie je aktívny) • pejor.: zdochliakzdochlinahovor. pejor.: ulievačulievaksubšt. flákač • expr. vysedávač


    zaháľač p. lenivec


    zahalačiť p. zaspievať


    zaspievať spevom predviesť: zaspievať pieseňzanôtiť (aj bez slov): zanôtiť známu melódiupredniesť: Dusíkovu pieseň predniesol umelec veľmi precítenehovor. zatiahnuť (ťahavým hlasom): dievčence zatiahli trávnicepotiahnuť (ťahavo zaspievať): láska, bože láska – potiahol mládenecexpr. vynôtiť (do vôle): do rána sme vynôtili všetky známe piesnezaintonovať (udať tón) • kniž. zahúsť (s citom zaspievať al. predniesť na hudobnom nástroji): nežne zahúsť do uškaodspievať: odspievali ešte tri veršeexpr.: zahalačiťzahalákať (nahlas) • expr., obyč. pejor. zahulákať (nahlas) • pejor.: zakikiríkaťzabľačaťzakotkodákaťzabliakať (hlasne, falošne)


    zaháľačstvo p. záhaľka


    záhaľka trávenie času v nečinnosti: jeho cieľom bola práca, nie záhaľkazaháľačstvopovaľačstvopostávačstvoexpr. darebáctvoničnerobeniehovor. expr.: ulievačstvoulievačkaulievaninaslang. veget


    zahalákať p. zaspievať


    zahalaškovať (si) p. zažartovať (si)


    zažartovať (si) povedať niečo al. urobiť niečo ako žart, zo žartu; zabaviť sa žartovaním • požartovať (si): zažartovať si, požartovať si na cudzí účetzavtipkovať (si)povtipkovať (si) (obyč. slovne) • hovor.: zašpásovať (si)pošpásovať (si)zahalaškovať (si)pohalaškovať (si): rád si zašpásoval, pohalaškoval s dievčatamizafigľovať (si)pofigľovať (si)zavystrájať sizašantiť sizanezbedníčiť sizavyvádzať si (fígľami, vystrájaním, šantením, nezbedami si skrátiť chvíľu) • poprekárať (žartom podpichnúť): poprekáral dievčence


    leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľaťhovor.: daromníčiťlažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľuexpr.: darebáčiťhlivieťhalaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez robotypejor.: hniťlajdáčiťnár. daromnikovať: žiak lajdáčizried. fašiangovaťfraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okienváľať sapovaľovať sapolihovaťzried. povaľkávať sapejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihujefraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkomobrastať tukomvypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupokponevierať sasubšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len ponevierapostávaťobstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postávanudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovaťvegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videufraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľufraz. expr.: ruky si plekaťuhly podopierať


    povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke al. v nedôležitej činnosti • ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po domeexpr. povaľkávať sa (Dobšinský)postávaťobstávať: postáva, obstáva na uliciexpr.: daromníčiťdarebáčiť: daromníči celý deňzaháľaťleňošiťhlivieťexpr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie domahovor. lažírovaťexpr.: halaškovaťulievať sasubšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákalfraz. hľadieť/pozerať pánubohu do okienfraz. kraj. ruky si plekať

    p. aj túlať sa, leňošiť

    2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste • expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byteležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky


    ulievať sa hovor. expr. vyhýbať sa povinnostiam, práci • subšt. flákať sa: teší sa, keď sa môže v robote ulievať, flákaťpostávaťobstávať (namiesto práce al. počas nej venovať sa zábave, rozptýleniu): chlapi už od desiatej postávajú, obstávajú, debatujúzaháľaťleňošiťexpr. hlivieť (byť nečinný): celý deň zaháľa, leňoší, hliviefraz.: ruky si plekaťpostávať so založenými rukami


    zaháľať tráviť čas v nečinnosti, nič užitočné nerobiť • leňošiť: žiak sa neučí, zaháľa, leňošípovaľovať saponevierať sazried. povaľkávať sapostávať (v kratšom časovom úseku): celý deň sa iba povaľuje; postáva pri roboteexpr.: hlivieťdarebáčiťdaromníčiťhniť: hlivie, hnije bez roboty; nestrpím, aby tu niekto darebáčil, daromníčilnár.: heverovať (Timrava)oblieňať (Timrava)vylihovaťvylihúvaťpolihovaťpolihúvaťexpr. vyvaľovať sa (ležaním v nečinnosti tráviť čas): rád doma vylihuje, polihujefraz. podopierať uhly


    lenivý 1. ktorý má nechuť k práci; pracujúci s nechuťou; vyhýbajúci sa práci (op. usilovný) • darebnýdarobnýdaromný: leniví, darební ľudia; darebný, darobný aj myslieť; darobná, daromná gazdinázáhaľčivýzried. zaháľavý (ktorý sa venuje záhaľke): záhaľčivá mládežpohodlný (ktorému sa nechce vynakladať námahu): leniví, pohodlní zaháľači; dieťa je príliš lenivé, pohodlné do učeniamenej časté nerobotnýhovor. pejor. hnilý: nerobotné dievky sa nevydajú; byť hnilý do akejkoľvek robotypejor. povaľačský

    2. p. pomalý 1


    zaháľavý, záhaľčivý p. lenivý 1


    skrytý ktorý nemožno nájsť, určiť, odhaliť • ukrytýschovaný: drahocennosti sú dobre skryté, ukryté, schovanéskrývanýutajovanýtajenýzastieranýpotláčaný (obyč. o citoch, pocitoch): pozorovala ju so skrývanou, utajovanou závisťou; tajené, zastierané, potláčané dojatie; potláčané obavyexpr. tutlanýpoet. stajený (Horov, Rázus)tajnýutajený (skrývaný pred pozornosťou iných): tajná opozícia (op. otvorená), tajné myšlienky, utajená láskazastretýzahalenýmaskovanýzamaskovaný: zahalený, maskovaný úkryttichý (skrývaný z osobného al. iného, obyč. politického dôvodu; op. otvorený): tichý protestneviditeľnýneznámy: neviditeľné, neznáme sily ho priťahovali na staré miestanepozorovanýodb. latentný: nepozorovaná choroba, latentná nákazapostranný (skrytý a nečistý, nečestný): postranný zámer, úmyselnepriamyvnútornýodb. implicitný (op. explicitný): nepriama, vnútorná, implicitná informácia v texteexpr. zakuklený: zakuklený nepriateľnenápadnýexpr.: zastrčenýzapadnutý: nenápadná čistinka; zastrčený, zapadnutý kútzastar. potajomnýzastar. zried. potajmý


    zahalený p. skrytý


    obklopiť 1. postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, niečoho • obstúpiťobstať: zvedavci obklopili, obstúpili, obstali cudzincazried. obchlopiťobskočiť (skokom, náhle sa okolo niekoho postaviť): obskočilo ho zo desať chlapovobkľúčiťobkolesiť (často s úmyslom nedovoliť pohyb von): vojaci obkľúčili, obkolesili mestoobľahnúťobchvátiť (vojensky dookola zablokovať): obľahnúť, obchvátiť budovuzovrieť (i vojensky): mesto zovreté blokádouokrúžiťobkrúžiť (postaviť sa do kruhu okolo niekoho, niečoho): deti okrúžili učiteľazhrčiť sazhŕknuť sa (okolo niekoho, niečoho) • expr. obhŕknuť: hneď sme sa zhrčili, zhŕkli okolo matky, hneď sme obhŕkli matku

    2. rozložiť sa okolo niečoho • zahaliťobostrieť: mesto obklopil, zahalil, obostrel smogexpr.: obaliťobotkať: obalila, obotkala nás tmaobopäťobopnúť (tesne ovinúť okolo niečoho): dom obopäl vysoký plotobohnať (múrom, plotom) • obstaviťobstavať (umiestniť okolo niečoho stavbu, stavby): námestie obstavané budovami; obstaviť dvor staviskamiobložiť: stôl obložiť stoličkami

    3. p. zahrnúť 2


    pokryť 1. dať na niečo kryt, prikrývku • zakryťprikryť: pokryť, zakryť dlážku linoleom; pokryť, prikryť stôl obrusomzastrieťkniž. zahaliť: tvár má zastretú, zahalenú smútočným závojomvyložiťpovykladaťobložiťpoobkladať (poklásť povrch niečím): steny vyložili, povykladali, obložili kachličkami

    2. utvoriť vrstvu na povrchu niečoho (obyč. o drobných čiastočkách niečoho) • usadiť sausadnúť sa (na niečom): hmla pokryla polia, usadila sa na poliach; prach sa usadol na nábytkurozprestrieť sa (po niečom) • rozložiť sa (nad niečím): mraky sa rozprestreli po oblohe; dym sa rozložil nad mestomsadnúť: na stromy sadla osuheľpousádzať sapousadzovať sa (postupne): na dne sa pousádzal kameň

    3. p. skryť 1 4. p. uspokojiť 3


    zahaliť p. zastrieť 1, 2, zakrútiť 2


    zakrútiť 1. nakrátko uviesť do otáčavého pohybu • zatočiť: zakrútiť, zatočiť nad hlavou valaškouskrútnuťstočiťskrútiť (vychýliť z pôvodnej polohy): skrútnuť, stočiť, skrútiť volant doľavazavrtieťzvrtnúťotočiťpotočiťpokrútiť (kohútikom, kľukou) • zried. zakrútnuť: zakrútnuť kolesomzakrúžiť (urobiť kruhový pohyb): zakrúžiť rukou, bičom

    2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi al. s iným cieľom) • zavinúťpoviťzaviťukrútiť: zakrútila, zavi(nu)la dieťa do perinky; povila dieťa do bieleho vankúšika; ukrútiť si hlavuzabaliťexpr.: zababušiťzababúliťzabundať (dôkladne zakrútiť): zabalila, zababušila si hlavu do uterákazamotaťexpr.: zachuchliťzachumlať (rýchlo a neporiadne) • pozakrúcaťpozavíjaťpozavíňať (postupne, dôkladne) • kniž. zahaliť: zahaliť si krk šálomzried. zaokrútiť

    3. krútením spojiť do tesného celku • zatočiťskrútiťstočiťzvinúťzavinúť: zakrútiť, zatočiť závin; zavinúť zástavu; skrútiť, zvinúť papier do rúrkyzmotať (motaním spojiť): zmotať klbko vlnyzrolovať (do šúľka) • postáčaťposkrúcať (viackrát zakrútiť, skrútiť): postáčať, poskrúcať zvyšky nitíexpr.: zašúľaťzošúľaťušúľať (cigaretu)


    zakryť 1. položiť na niečo prikrývku al. inú vec obyč. s cieľom ochrany pred nepriaznivým vplyvom (op. odokryť) • prikryťpokryť: zakryť, prikryť nábytok prestieradlom; zakryť, prikryť si nohy dekou; pokryť strechu škridlouzastrieť (rozprestretím niečoho zakryť): zastrieť si závojom tvárprihodiť: prihodila dieťa dekoukniž. zahaliť: zahaliť sochuprekryť (obyč. ešte raz zakryť): strechu prekryli plechompriklopiť: plameň priklopila pokrývkoupoprikrývaťpozakrývaťpoukrývať (postupne, viac vecí): poprikrývať deti

    2. spôsobiť, aby niekto niečo nevidel al. nevedel • ukryťskryťprikryť: strih šiat zakryl, ukryl nedostatky postavy; skryť, prikryť niečo pred očami zvedavcovzastrieť: zastrela chyby večera úsmevomzakukliť: všetko zakuklíutajiťzatajiťpotlačiť (nedať najavo, neprezradiť): utajiť, zatajiť prekvapenie, žiaľ; potlačiť smiechzahladiťzamaskovaťhovor. expr. zatušovať (urobiť tajným): zahladiť, zamaskovať stopy; zatušoval, že bol pri tompren. retušovať: retušovať nedostatkyhovor. expr.: zatutlaťututlať: škandál sa podarilo zatutlať, ututlaťpozakrývať (postupne, viac vecí): usilovala sa pozakrývať svoje chyby


    zamotať 1. motaním, neobratným zaobchádzaním poprekrúcať; expr. uviesť do zmätku, neporiadku, urobiť neprehľadným, nejasným • pomotať: zamotať, pomotať bavlnky, nite, drôtiky; expr. všetko vždy zamotá, pomotáexpr. zamotkať (jemne): sponku si mi zamotkala do vlasovdomotať (vo veľkej miere) • popliesťexpr. zmotať: celú úlohu poplietol, zmotalexpr.: zachlpiťschlpiťpochlpiťzakudliťskudliťpokudliťzachumliť: vlasy zachlpené, zakudlené, zachumlené do chumáčaexpr. zapantať: dieťa si zapantalo nohy do dlhej košelezauzliťzakosíliť (urobiť uzol, uzly): motúz zauzlil, zakosílil tak, že ho nemohol rozmotať, kniž. zauzliť situáciu, príbehhovor. expr. zašmodrchať: všetko vždy zašmodrcházapliesťvtiahnuť (niekoho do niečoho): zamotal, zaplietol, vtiahol nás do špinavej aféryhovor. skomoliť (reč, text) • zried. pomiasť

    2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu al. s iným cieľom) • zakrútiťzavinúťukrútiť: zamotať, zakrútiť, zavinúť si hlavu do uterákazabaliťexpr.: zapantaťzachumlaťzachuchliť (ledabolo, neporiadne) • pozamotávaťpozakrúcaťpozavíňať (postupne) • kniž. zahaliťzried. zaokrútiť


    zastrieť 1. niečo rozprestreté položiť na niečo (na ochranu al. na zneviditeľnenie) • zakryťprikryťpokryť: zastrieť, zakryť nábytok plachtami; pokryť posteľ prestieradlom; zastrieť, zakryť výhľadkniž. zahaliť: socha je ešte zahalená plátnomobostrieťobotkať: stromy obostrela, obotkala inoväťzried. postrieť (Hviezdoslav)pozastierať (postupne, viac vecí): pozastierať obloky

    2. nedať najavo al. spôsobiť, aby niečo ostalo tajné • zakryťskryťukryťzatajiťutajiť: zastrieť, zakryť nespokojnosť, ukryť rozpaky; zatajiť, utajiť smútokpotlačiť: iba ťažko potlačila žiaľzahladiťhovor. expr. zatušovať: zahladili, zatušovali všetky stopy za svojím činomexpr.: ututlaťzatutlať: škandál ututlaliobostrieťkniž. zahaliťzahmliťznejasniťzamaskovaťexpr. zakamuflovať: všetky chyby obostreli, zahmlili, znejasnili dlhými rečamizaobaliť (dať niečomu navonok iný ráz): svoje podlé zámery zaobalil do pekných slovexpr. rozmazať (urobiť nezreteľným): rozmazať prípad sprenevery


    obaliť sa celý sa pokryť vrstvou niečoho • obložiť sa: telo sa obalilo, obložilo tukomkniž.: zahaliť sazastrieť sa: jazero sa zahalilo, zastrelo hmlouzaobaliť sa: stromy sa zaobalili do snehovej pokrývky


    záhaľkár p. lenivec


    prekaziť spôsobiť, že sa niečo zamýšľané, chcené neuskutoční • znemožniť: prekaziť, znemožniť niekomu sľubné predsavzatiezabrániťzamedziť: včas zabránili šíreniu nákazy; zamedziť prívod vzduchuzahataťzahatiť: zahatali, zahatili mi prístup do spoločnostizmariťpokaziť: zmariť niekomu plányhovor. zaraziťhovor. expr. zatrhnúťzakázať (nedovoliť v niečom pokračovať): Veď ja chovancom vychádzky zarazím, zatrhnem, zakážem!hovor. zahamovaťzabrzdiť (prekaziť spomalením): zahamovať, zabrzdiť sľubný vývinzablokovať (prekaziť uzatvorením): zablokovať prístup autámhovor. odsabotovať (prekaziť sabotážou): odsabotovať opatreniaparalyzovať: paralyzovať ďalšiu činnosť stranyskrížiťprekrížiť: všetky plány do budúcnosti skrížila, prekrížila choroba; prekrížiť zámery niekomu


    spomaliť spôsobiť pomalší pohyb; znížiť svoju rýchlosť (op. zrýchliť): tréner naznačil spomaliť tempo hry; lietadlo naraz spomalilozvoľniťstíšiťzmierniť: zvoľniť, stíšiť, zmierniť krok, chod motora; auto pred domom stíšilopribrzdiťzbrzdiťhovor. prihamovať (spomaliť brzdením, brzdou): vlak pribrzdil; nepriaznivý vývin treba pribrzdiť, prihamovaťzdržať (spôsobiť pomalší priebeh nejakej činnosti): dažde zdržali žatvu, kosbu senazabrzdiťhovor.: zahamovaťzhamovať (urobiť pomalším, príp. aj zastaviť; zadržať v napredovaní): zabrzdiť, z(a)hamovať rozvoj niečohozried. zhatiťutlmiťstlmiťzoslabiť (rýchlosť, tempo)


    zahamovať 1. p. zastaviť 1 2. p. spomaliť, prekaziť


    zastaviť 1. spôsobiť, aby sa niečo prestalo pohybovať, aby prestalo postupovať • zadržať: zastaviť, zadržať bežiace stádopristaviť: vonku ma pristavil cudzinecstaviť: plynutie času sa nedá staviťzastar. predstať: predstali ho zbojnícizaskočiť: zaskočiť niekoho na cestehovor. zahamovaťzabrzdiť (brzdou, obyč. nejaký mechanizmus): prudké zahamovanie, zabrzdenie kolies strojazried. zhatiť: zhatiť nepriateľasubšt. zhaltovať (Beňo)prerušiť (nejakú činnosť): prerušil ho v speve, v robotelikvidovaťzlikvidovaťzrušiť (činnosť): zlikvidovať, zrušiť výrobupráv. obstaviť (úradne zastaviť): obstaviť platpozastavovaťpopristavovať (postupne, viacerých jedincov)

    2. prestať postupovať • zastaviť sazastať: motor (sa) náhle zastavil, náhle zastaluviaznuť: auto uviazlo pred bránou; v poveloch: Zastaviť! Stáť! Stoj! Stop!

    3. uzavrieť prístup niekam postavením prekážky • zahataťzahatiťzahradiť: zastaviť, zahatať cestu; zahradiť východpozastavovaťpozahatávaťpozahrádzať (postupne)

    p. aj zatarasiť


    zdržať 1. zabrániť v zamýšľanom odchode • zadržať: hostí sme ešte na chvíľu zdržali, zadržalizabaviťpribaviťpridržať (trocha zdržať): u susedov ma zabavili, pribavili dobrú pol hodinku; pridržali ma ešte, aby som neodišiel

    2. spôsobiť oneskorenie niekoho, niečoho v nejakej činnosti • zabrzdiťzhamovaťzahamovať: dopravná nehoda zdržala, zabrzdila, z(a)hamovala náš príchodzhatiť: zhatiť vojsko pri ústupespomaliť (spôsobiť pomalší priebeh): spomaliť tempo žatvysubšt. zhaltovať (Beňo)kniž. retardovať (nedok.): retardovať vývin

    3. vôľou prekonať (city, telesné stavy) • zadržaťpremôcťpotlačiťovládnuť: ledva z(a)držala, premohla, potlačila slzy; nemohol ovládnuť smiechzahatať: chcel zahatať príval rečizatajiťzakryť: zatajiť, zakryť plač


    duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnaťštvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zvervyháňaťodháňať: matka vyháňala deti z izbyvháňaťzaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiaraexpr.: prataťbadúriťbadurkaťbuntošiťhovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne

    2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1


    hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebounadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisťpobádaťsúriťštvaťnáhliťnaháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do robotynútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiťkniž. pudiťnutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plačupoháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učeniapreháňať (hnať z miesta na miesto)

    2. nútiť odísť • odháňaťvyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domuzaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdyvháňať (niekam): vháňať ovce do košiaraexpr.: duriťpratať: prace deti z kuchynehovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľkniž. pudiť

    3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3


    zaháňať p. duriť 1, hnať 2


    pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmiuponížiťzried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky dušepotupiťpohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom miestezahanbiťznevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmihovor. zhodiťhrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkýmiuraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil

    2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcťpodmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestázvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň

    porov. aj podrobiť (si)


    prekonať 1. duševnou al. fyzickou silou nadobudnúť prevahu nad niečím (obyč. negatívnym, nepríjemným) al. nad niekým • premôcťzmôcť: prekonať, premôcť všetky ťažkosti, problémy; zmôcť, prekonať nepriateľazdolaťzvládnuťprevládnuťprevládať: musel v živote zdolať veľa prekážok, zvládnuť mnohé nástrahy; chorobu sa mu podarilo zdolaťkniž. preklenúť: napokon sa nám podarilo preklenúť aj osobné nedorozumeniazlomiťprelomiť: treba zlomiť, prelomiť nedôveru, odpor detízried. predolieť (Rázus)zvíťaziť: zvíťaziť nad vlastnou lenivosťouprežiťprestáťexpr. preskákať (zakúsiť niečo zlé, nepríjemné, nepriaznivé a silou ducha al. tela to vydržať): veľa za vojny prežil, prestál; všeličo sme počas štúdia preskákalipodstúpiť: podstúpim pre vás i ten najväčší strachprejsť (čím): kňazi prešli peklom väzníc; prejsť životnými ťažkosťamiodležať (si) (prekonať ležaním): odležať si chrípku

    2. výkonom, výsledkami sa dostať pred niekoho • predstihnúťprevýšiť: je pyšný, že vo vedomostiach prekoná, predstihne, prevýši aj maturanta; prekonať dennú normupredbehnúťhovor. expr.: pretromfnúťtromfnúťpretromfovať: na pretekoch všetkých predbehnem, (pre)tromfnemzvíťaziť (nad kým, čím) • poraziťpremôcť (koho, čo): zvíťaziť nad držiteľom medaily; poraziť, premôcť majstraexpr. zahanbiť: nedajme sa vo vytrvalosti zahanbiť inýmzatieniť: svojím výkonom zatienil všetkých súťažiachprerásť (získať prevahu nad niekým, niečím): v šikovnosti prerástol majstra


    zahanbiť p. pokoriť 1, prekonať 2


    zatieniť 1. urobiť niečomu tôňu, clonu • zacloniťzatôniť: zatieniť, zacloniť si oči pred silnou žiarou; zatônená strana domuzastrieťzakryť (tienidlom): výhľad mu zastrel, zakryl stromstemniťzatemniťzatmiť (urobiť temným, tmavým): roletami stemniť, zatemniť izbu; miestnosť treba zatmiťpoet. stieniťzried. zatmaviť (Gabaj): zlosť mu zatmavila tvár

    2. dosiahnuť oveľa väčší výkon v niečom v porovnaní s iným • zatôniťprevýšiťpredstihnúťprekonať: hereckým majstrovstvom zatienil, zatônil, prevýšil, predstihol, prekonal ostatnýchpredbehnúťhovor. expr.: pretromfnúťtromfnúť: v skoku do výšky (pre)tromfol všetkýchzahanbiť: nedať sa zahanbiť inými


    zahanbovať p. zosmiešňovať


    zosmiešňovať robiť niekoho, niečo smiešnym • fraz.: vyvádzať/privádzať na posmechobracať na posmech: zosmiešňovali ma v očiach kolektívu; rád žartuje, vyvádza, obracia na posmech inýchironizovaťkniž. satirizovať (zosmiešňovať iróniou, satirou): ironizovať, satirizovať pomerykarikovaťparodizovaťparodovať (zosmiešňovať napodobňovaním): karikovať, parod(iz)ovať prejavy známeho politikakniž. persiflovaťhovor. blamovaťzahanbovať (zosmiešňovať vyvolávaním trápnej situácie, spôsobovaním pocitu hanby a pod.): často ma blamoval, zahanboval pred celou spoločnosťouuťahovať si (z niekoho) • posmievať sa (niekomu) • vysmievať sa (z niekoho) • vysmievať (niekoho) • zried.: obsmievaťosmievať (robiť si žarty z niekoho, niečoho, zahŕňať posmechom, výsmechom): uťahovať si, posmievať sa zo spolužiaka; najprv nás vítali a potom vysmievali, o(b)smievalistrápňovať (robiť trápnym): strápňovať sa pred všetkými


    hanebný 1. hodný hanby, odsúdenia • nehanebný: hanebný, nehanebný skutokpodlýnízkymrzký (bez mravnosti, cti): podlý, nízky človek; to je podlé, mrzkézahanbujúcineprístojnýzastar. hanobný: zahanbujúce, neprístojné, hanobné správanieškandálnyškandalózny (vzbudzujúci verejné pohoršenie) • pohoršlivýpohoršujúcipoburujúci: škandálne, škandalózne vyhlásenia; pohoršlivý, pohoršujúci, poburujúci článokkniž. profánnyznesväcujúcizneucťujúci: profánny, znesväcujúci, zneucťujúci čin, smiechneslýchanýopovrhnutiahodnýsubšt. nehorázny: neslýchaný, nehorázny výmyselkniž. infámny

    p. aj podlý, nehanebný

    2. p. potupný


    zahanbujúci p. hanebný 1


    zahaprovať p. zlyhať


    zastaviť sa 1. ustať v pohybe, v činnosti, prestať sa hýbať; prerušiť chod, činnosť • zastaťzastaviť: dav ľudí sa pred budovou zastavil, zastal; auto (sa) zastavilo; výroba sa na krátky čas zastavila; muž za mestom zastal, zastaviluviaznuťzaviaznuťzachytiť sa (pri nejakej prekážke): bicykel uviazol, zaviazol v snehu; padajúci sa zachytil o strom, zastavil sa na stromezaseknúť sazadrhnúťzadrhnúť sahovor. expr. zahaprovať (náhle ustať v činnosti): zasekol sa v speve, v reči; motor sa zadrhol, zahaprovalzaraziť sazapätiť sazháčiť sa (náhle sa zastaviť): zaraziť sa v chôdzi; zapätiť sa, zháčiť sa v rečipozastavovať sapopristavovať sa (postupne sa zastaviť): autá sa pozastavovali

    2. na chvíľu niekam zájsť, niekde ostať, niekde, pri niečom sa zdržať • staviť sapristaviť sa: (za)staviť sa u známych; cestou sa pristaviť na výstavezried. ustaviť sa: Ustavte sa niekedy u nás!ohlásiť sanazrieť: už dlho sa u nich neohlásil; každý deň nazriem k rodičomzotrvať: pohľadom zotrvala na jeho tváripozastaviť sa: trocha sa pri tejto otázke pozastavíme


    zlyhať prestať (dobre) fungovať, prestať byť funkčný (o mechanizmoch, orgánoch a pod.) • vypovedať (službu): motor zlyhal, vypovedal; zrak mu často zlyhal; zmysly mu vypovedalivysadiťvynechať (prerušiť činnosť): motor vynechal, vysadilzastaviť sa: srdce sa mu zastavilozadrhnúť sazaseknúť sa: stroj sa z času na čas zadrhne, zasekne; hlas sa od dojatia zadrhol, zasekolpreskočiť (o hlase): v rozrušení jej hlas preskočil, zlyhalhovor. expr. zahaprovať: doprava zahaprovalasubšt. kiksnúť • sklamať: nervy sklamali; sklamať v rozhodujúcej chvílikniž. stroskotaťnevydariť sa: plán stroskotal, nevydaril sa; ich vzťah rýchlo stroskotal


    osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť savyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzalhovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj!expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiťvyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočilexpr.: pustiť sananosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňanapadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravduokríknuťobkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová)skríknuťzakričať (na niekoho) • expr.: zrevaťzarevaťzahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľubhovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčaliexpr.: vybrechnúťvyšteknúťzhavknúť (na niekoho)


    zahartusiť p. osopiť sa


    zakričať vydať (v istom krátkom časovom úseku) silný, prenikavý hlas; takýmto hlasom niekoho na niečo upozorniť, niečo oznámiť • zavolať: zakričať, zavolať z diaľky, na druhú stranu uliceskríknuťskričaťkríknuťvykríknuť (krátko): (s)kríknuť, vykríknuť od bolestiexpr.: zakríknuťzarevaťzrevaťzavrieskaťzavrešťaťzvriesknuťzvresknúťvriesknuťvresknúťzvrešťaťzvrieskať: nahnevaný z(a)reval, zavrieskal, zvreskol na nás, aby sme sa pohlivyvresknúťvyvriesknuť: zlostne na dieťa vyvresklaexpr.: zrúknuťzahučaťzhučaťzhúknuťzahúknuťzahúkaťhúknuťzahulákať (silno, hlasno, obyč. drsne a nekultivovane zakričať) • expr. zried. zhviaknuť (Mináč)expr.: zahrmieťzahrmotaťzhrmieťzhrmotať (silno, hlbokým hlasom zakričať) • expr.: zaryčaťzryčaťzaručaťzručaťryknúťzryknúťvyryknúť (vydať neartikulovaný hlas) • expr.: zaziapaťziapnuť (obyč. zlostne zakričať) • pejor.: zaškriekaťzaškrečaťzajačaťzabľačaťzabliakaťzbliaknuťzbľačaťvybliaknuť (nepríjemne al. ako zviera) • osopiť sahovor. expr.: zhurtovaťzahartusiť (na niekoho s hnevom, rázne a pod.): z ničoho nič sa na niekoho osopiť, na niekoho zhurtovať, zahartusiťprivolať (zakričať za niekým): nahnevaný otec nám ešte čosi privolal


    dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

    2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

    3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

    4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

    5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


    hasiť 1. zabraňovať horeniu • dusiť: hasiť, dusiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zhášať, zahášať, uhášať zvyšky pahreby

    2. p. tíšiť 2 3. p. biť 2


    zahášať p. dusiť 5, hasiť 1


    utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiťuspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakovuchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísaťukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmiexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezlivízried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustilautešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešilipren. uspať: usiloval sa svedomie uspať

    2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiťstlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smädzmierniťumierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracoviskuschladiťskrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiťzahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasízahlušiťprehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitímkniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní


    zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesadyzahrdúsiťzadrhnúťzaškrtiťuškrtiťexpr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mačazadláviťzagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v davezried. zdusiť: burina všetko zdusilapridusiťpriškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhaťpodrhnúťpodusiťpoškrtiťpodláviťpogniaviť (postupne)

    2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiťzhasiťudusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampuuhasiť: požiar nemohli uhasiťexpr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigaretypridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)

    3. vôľou al. silou prekonať • udusiťpotlačiťpremôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťazadržaťzahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlostizlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch


    zahasiť 1. zastaviť, prerušiť horenie (op. zapáliť) • zadusiť: požiar sa podarilo rýchlo zahasiť, zadusiťuhasiťudusiť: pahrebu uhasili, udusili vodouzhasiťzhasnúť (op. zasvietiť, zapáliť): z(a)haste, zhasnite lustervyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť oheňprihasiť (čiastočne zahasiť) • pozahášaťpozhášaťpozadúšať (postupne zahasiť)

    2. p. utíšiť 2, zmierniť


    zhasnúť 1. prestať vydávať žiaru, plameň, svetlo; pren. prestať jestvovať • vyhasnúť: lampa zhasla, vyhaslakniž. pohasnúť: plameň pohasolpoet. vytlieť (zhorieť do tla) • dohorieťvyhorieť (prestať horieť): sviečka už vyhoríkniž. utuchnúť: pahreba utuchlaoslabnúť (takmer prestať jestvovať) • zaniknúť (prestať jestvovať): túžba naraz oslabla, zanikla

    2. prerušiť horenie, svietenie (op. zapáliť) • zhasiťzahasiťuhasiť: zhasnúť sviečku; z(a)hasiť plameň, svetlo; uhasiť cigaretuvyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť pahrebuzastar. potuchnúť (Vajanský, Vansová)pozhášaťpozhasínať (postupne)


    zmierniť urobiť miernejším, miernym, znesiteľnejším, menším • zmenšiťoslabiťznížiť (op. zväčšiť): zmierniť, zmenšiť napätie v rodine; oslabiť, znížiť nepriaznivé účinky priemyslustíšiťzjemniťstlmiťzmäkčiť (urobiť príjemným, lahodným, menej intenzívnym): stíšila, zjemnila, stlmila hlas; zmäkčiť, stíšiť, zmierniť osvetlenieutíšiť (nepríjemné pocity): utíšiť žiaľ, hnevzried. umierniť: umierniť svoju zlosťochladiťschladiťzried. obľaviť: treba ochladiť, schladiť otcov hnevexpr.: zahasiťuhasiťzahnať: zahnal hlad v najbližšej reštaurácii; uhasiť si smäd; zahnať túžbu po domovespomaliť (pohyb): zmierniť, spomaliť krok, tempo (op. zrýchliť)


    zahaspriť, zahasprovať p. zatvoriť 1


    záhať p. zátarasa


    zátarasa umelá al. prirodzená prekážka v priestore: drôtené zátarasy na hraniciach; zosunuté balvany tvorili zátarasy na cestezásek (zátarasa zo zoťatých stromov): narobiť zásekybarikáda (narýchlo postavená zátarasa pri pouličných bojoch): bojovať na barikádachzáhaťzáhatie (prekážka zastavujúca vodný tok)


    predísť 1. chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predbehnúť: nedať sa nikým predísť, predbehnúť; predbehol nás vlak plný detí; v odovzdaní práce predísť, predbehnúť ostatnýchpredhoniť: predhonil ma na pol cestepredstihnúť: žiak je v rátaní rýchly, nik ho nepredstihneanticipovať (časovo predísť): anticipovať vývin

    2. včasným zákrokom, prevenciou nedopustiť, aby sa niečo uskutočnilo • zabrániťzamedziť: úrazu treba predísť, zabrániť; nešťastiu už nemohli predísť; škody sa nestihli zamedziťprekaziťznemožniť: prekaziť, znemožniť roztržku vo vedenízmariťzahatať: treba zmariť, zahatať pokusy o vydieranienedovoliť (vopred): nedovoliť na pracovisku klebety

    3. p. predbehnúť 1, 2


Pozri výraz ZAHA v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: tpk, ceep, pdj, kar, mys, saw, oot, pex, oar, gsy, itr, pph, zsd, cem, ttj
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV