Synonymá slova "zadú" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 79 výsledkov (1 strana)

  • zatancovať si s chuťou istý čas (obyč. kratší) tancovať; nasýtiť sa tancom • potancovať (si): poďme si večer zatancovať, potancovaťexpr.: zaskočiť siposkočiť sizakrepčiť sizadrobčiť sizadrepčiť sizadupkať sizahopkať sizadubasiť si: zaskočiť si, zakrepčiť si rezkú polkuexpr. zried. zadubančiť si (Urban)vyzvŕtať savyvrtieť savykrútiť sa (do vôle) • expr. zahajduchovať si: chlapci si zahajduchovali odzemokslang.: zabaletiť sizadžemovať si


    zadubančiť si, zadubasiť si p. zatancovať si


    hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprostákexpr.: chumajchmuľochruňotrpáktruľotrkvastupectupáktupáňkubotrúbapejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavecexpr.: ďuroľoľozadebneneczadubenectĺkmumkomumomumajmumákhlúb (Rázusová-Martáková)hovor. expr. blázonexpr. dilinohovor. expr. šibnutýexpr.: dubová hlavazadebnená hlavaprázdna makovicaexpr. zried. trúd (Zguriška)expr.: debilidiotkreténimbecilpejor. somár: Nebuď somár!pejor.: osolbumbajtrubirohbambuchtrúpľaľoprimitívobmedzenecignorantmamľaschrenozembuchmamelukhovor. pejor.: trdlotrloťulpasbibashotentotšišihrub.: hovädokôňvôlbaransubšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská)šaluga (Jesenská)


    zadubenec p. hlupák


    sprostosť 1. nedostatok rozumu, slabé rozumové schopnosti (op. múdrosť) • sprostotahlúposť: ľudská sprostosť, hlúposťtuposť: mozgová tuposťobmedzenosťzadubenosť: duševná obmedzenosť, zadubenosťexpr. zadebnenosťslabomyseľnosťdebilitadebilnosťkreténstvoinfantilnosťoslab.: nerozumnerozumnosťkniž. stupídnosťzried. hlúpota (Hviezdoslav)hlupstvo (F. Hečko)subšt. blbosť

    2. expr. nerozumný čin, nerozumná reč • nerozumnerozumnosťhlúposťsprostota: stvárať sprostosti, nerozumnosti, hlúposti; tárať sprostosti, sprostotynerozvážnosť: dopustiť sa nerozvážnostipochabosťbláznovstvo: bol známy svojimi bláznovstvamiexpr.: debilitadebilnosťhovor. expr.: somárčinasomárstvosomarinavolovinakoninakravinacapinapejor. hovädzinasubšt.: vylomenina • hovadina • blbosť • blbina • debilina

    p. aj táranina

    3. p. daromnica 1


    hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté rečinechápavýtupýťarbavýťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváreexpr. tupohlavýobmedzenýprimitívnykniž. stupídnypejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejavzried.: duchaprázdnyduchapustýexpr.: zadubenýzadebnenýidiotskýimbecilnýdebilnýkreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tváriretardovanýzaostalý (mentálne) • hlupáckysubšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutýdutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlavanár. krepýpren.: tvrdýdúpny; nasprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplysubšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentnýnemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické krokynevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipnýnedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajšíneskúsenýmladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladýnezmyselnýnerozumnýexpr.: chumajskýsomárskylajošskýsprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápadexpr. hlúpučkýprihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

    2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2


    obmedzený 1. ktorý má ohraničený duševný obzor, slabé duševné schopnosti; svedčiaci o tom • neinteligentnýnevyspelýnevzdelaný (op. rozhľadený): obmedzený, neinteligentný politik; nevyspelý, nevzdelaný pracovník; obmedzené, neinteligentné výrokyhlúpysprostýbezduchýslaboduchýfraz. kniž.: chudobný duchomchudobný na duchu (op. múdry): hlúpy, sprostý, bezduchý študent; autor chudobný duchom, chudobný na duchutupýkniž. stupídnypejor. primitívny (značne obmedzený): mať tupé, stupídne, primitívne spôsobyzaostalý (duševne) • retardovaný (mentálne) • expr.: zadebnenýzadubený: zaostalá, zadubená mládež; zaostalé, (mentálne) retardované dieťa; zadebnené, zadubené názoryjednostrannýúzkyúzkoprsý (posudzujúci veci z jedného hľadiska al. z malého počtu hľadísk; op. široký): obmedzený, úzkoprsý človek; jednostranný, úzky pohľad na vec; obmedzený, úzky duševný obzormalomeštiackykniž. filisterský (s plytkým životným cieľom): malomeštiacky, filisterský prístup k životumalicherný (lipnúci na maličkostiach; op. veľkorysý): obmedzený, malicherný byrokratpejor. úbohý: úbohé správanie sakonzervatívnyspiatočnícky (ktorý nemá schopnosť prijímať niečo nové): konzervatívne, spiatočnícke teóriedogmatickýdogmatársky (nepripúšťajúci námietky, pochybnosti): dogmatický názorexpr. kocúrkovský: kocúrkovské mravy

    2. p. ohraničený, malý 1, úzky 2


    sprostý 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o tom (op. múdry) • hlúpy: byť sprostý, hlúpy ako poleno; sprosté, hlúpe otázkynedôvtipnýnechápavýtupýťažkopádnyťarbavý (ktorý ťažko myslí, ktorý si zle pamätá, zle a ťažko sa učí; op. bystrý, dôvtipný): nevedel, že je taká nedôvtipná, nechápavá; tupý, ťažkopádny reparátnik; mať ťarbavú myseľobmedzený (rozumovo) • kniž. stupídnyexpr. zried. tupohlavý: viesť obmedzené, stupídne reči; nadávať niekomu do tupohlavých chudákovpejor.: primitívnybezduchý: zaoberali sa iba primitívnym, bezduchým táranímnerozumnýnemúdrykniž. neumný (ktorý svedčí o nerozvážnosti): nerozumná, nemúdra myšlienkaneinteligentnýnevzdelanýnekultúrny (ktorý nemá inteligenciu, vzdelanie, kultúrnosť; op. inteligentný, vzdelaný, kultúrny): neinteligentní, nevzdelaní ľudia; nekultúrne správaniezaostalýexpr.: zadebnenýzadubený (ku ktorému sa nové poznatky, informácie nedostávajú al. ktorý ich pre svoju obmedzenosť neprijíma): zaostalý, zadebnený, zadubený človekprázdnyexpr. vykradnutýpren. pejor.: dutýdúpny (Vajanský): prázdna, somárska, vykradnutá hlava; je celkom dutý, dúpnypren. expr.: debilnýimbecilnýidiotskýkreténskyexpr., často pejor.: somárskysprostáckychumajskýlajošskýsubšt. blbý • expr. zjemn.: sprostučkýsprostulinkýsprostunkýhlúpučký; nasprostastýsprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplyhovor. expr. pripečenýsubšt.: prihorený • prihoretý (trocha sprostý) • osprostený: dočista osprostenýnár. expr. krepýhovor. zastar. bornírovaný (Jesenský)

    2. p. nepríjemný 3. p. bezvýznamný, obyčajný 1


    špinavý 1. pokrytý špinou, obsahujúci nečistotu (op. čistý) • zašpinenýušpinený: mať špinavé, zašpinené okuliare, auto; ušpinené rukykniž. brudný: brudná vaňazamazanýumazanýexpr.: ufúľanýzafúľanýubabranýufŕkanýhovor. expr.: zababranýdobabranýdoriadenýdorichtovanýzapískanýupískaný: zamazané, umazané, ufúľané, zafúľané deti; ubabrané, zababrané ruky; zapískané, upískané nohavicenečistýneumytý (obyč. o ľudskom tele): nečisté, neumyté nohy, ušimastný (o vlasoch) • umastený (znečistený mastnotou): umastený klobúkzájdenýexpr. zadubený (veľmi, obyč. natrvalo zašpinený): sušila starú zájdenú, zadubenú bielizeňzanedbaný (ktorý nedbá o hygienu, čistý zovňajšok): zadúšal ma zápach vedľa sediaceho zanedbaného starcaexpr.: zafafranýzacabranýzagebrenýhovor. expr.: zabrýzganýnár. expr.: zagebzdenýzagrieždenýexpr. zahnojenýzahnusenýzakydanýokydanýzaprplanýzarýpanýpren. expr. zasmolenýnár. expr.: zašubranýušubranýučubranýexpr.: scápanýzacápaný (postriekaný blatom) • pejor.: zacundranýucundranýexpr. zacafranýhovor. expr.: zaváľanýuváľanýhovor. expr.: zavláčenýuvláčenýzalepenýzabrídenýzabridenýzabrudenýexpr.: bridkýbridbriď (neskl.) • hovor. pejor.: zaprasenýzasvinenýzašípanýnár. nekľúdnyznečistený: znečistené prostredie, znečistená riekakalnýmútny (zakalený nečistotou; obyč. o vode) • začadenýučadenýexpr. začmudenýučmudený (zašpinený dymom, sadzou) • expr. zried. zašlundranýnár. expr. zašmúľanýzjemn. al. det. bakanýhrub.: zasranýzasratýzavšivený (zanesený všami; i pejor.) • pren. čierny (od špiny): čierne nechty, čierny krkslang. humusácky

    2. p. šedivý 1 3. p. nečestný, nehanebný 1


    zadubený 1. p. hlúpy 1, zaostalý 2. p. špinavý 1


    zaostalý ktorý nedosahuje súčasný štandard (najmä v poznaní) • nevzdelaný (op. vzdelaný): zaostalý, nevzdelaný človekexpr.: zadebnenýzadubený: zadebnený primitívnevyspelýnerozvinutýslaboduchý (op. vyspelý, rozvinutý): nevyspelé hospodárstvoskostnatenýexpr. zaspatý (ktorý dosiahol istú úroveň a na nej zostal, ktorý sa už ďalej nevyvíja): skostnatené názory; skostnatený, zaspatý priemyselnedorastený: nedorastený odborníkzakrpatenýpejor.: krpčiarskyprovinčnýprovinciálnyzápecnícky: má zakrpatený, provinčný obzor poznaniaobmedzenýúzkoprsý (bez širšieho rozhľadu): obmedzené, úzkoprsé rečiretardovaný (mentálne zaostalý): retardovaný vývin, retardované dieťazastaranýspiatočníckyfilisterskýmalomeštiacky (op. moderný, pokrokový): zastarané, spiatočnícke názorytemnýtmársky: temné časy


    osprostieť stať sa sprostým, nerozumným • ohlúpnuťzhlúpnuťzried. zhlúpieť: od ustavičného pitia načisto osprostel, ohlúpolzahlúpiť sa (podľahnúť nerozumnosti, nerozvážnosti) • zadubiť sa (stať sa duševne, rozumovo málo schopným, obmedzeným): rozum sa mu zadubilsubšt.: oblbnúť • zblbnúť


    zadubiť sa p. osprostieť


    astma choroba prejavujúca sa záchvatmi spojenými s dýchacími ťažkosťami: priedušková astmazáduch: trpieť na záduchdýchavicadýchavičnosť


    záduch p. astma


    zaviať 1. začať al. krátky čas viať, príp. sa šíriť • zavanúťzaduťzafúkaťzadúchať: od juhu zavial, zavanul teplý vetrík; od hory zadulo, zafúkalozried. zatiahnuť: od rieky zatiahlo chladomexpr. potiahnuť: keď potiahne vetrík, lístie poletuje

    2. viatím zaniesť, pokryť niečo • zafúkaťzasypať: cesty do rána zavialo, zafúkalo; dom zasypal snehexpr. zachumeliť (zaviať snehom)


    dýchavičný trpiaci záduchom, ťažko dýchajúci (o človeku, zvierati); charakteristický pre záduch • astmatickýdusivý: dýchavičný, astmatický pacient; dýchavičný, astmatický, dusivý kašeľzadúšavýzried.: zádušivýzádušlivýdušnýexpr. záduchľavýhovor. zdýchavičný


    záduchľavý p. dýchavičný


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


    zadudrať p. povedať1


    meditácia sústavné hlboké uvažovanie; pejor. plané mudrovanie • rozjímaniehĺbanie: zúčastniť sa na náboženskej meditácii, na rozjímaní; filozofická meditácia, filozofické hĺbanie; pejor. je to samá meditácia, samé hĺbanie, ale činu nietkniž. zried. záduma (Krčméry)


    záduma p. meditácia


    mlčky bez vyjadrovania myšlienok rečou, bez hovorenia • mlčanlivo: mlčky, mlčanlivo si vypočul otcove slovámĺkvonevravnezried. pomlčky: mĺkvo, nevravne kráčali hore schodminemozamĺknutozastar. zamĺklo: zamĺknuto sa pozerala za odchádzajúcimitichobez slovapotichuexpr.: tichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkypotichulinky: ticho, bez slova, potichu, tichučko zastali nad otvoreným hrobomexpr. čuškynár. expr. čučky (Mihálik): mlčky, čušky sedí v kúte izbyzadumanezadumanopoet.: dumnedumno (mlčky a premýšľavo): zadumane, dumno hľadí na obraz pred sebou


    zadumane, zadumano 1. porov. zamyslený 2. p. mlčky


    zadumaný p. zamyslený


    zamyslený pohrúžený do myšlienok; svedčiaci o takomto pohrúžení • zadumanýzahútaný: zadumaný, zahútaný pohľadzahĺbanýzahĺbený (do seba): išiel celý zahĺbanýzahrúženýzabratý: zahrúžený, zabratý do myšlienokzasnenýzasnívaný: zasnený do svojich predstávexpr. zabudnutý (Vajanský)


    zasnívaný ponorený do snívania; svedčiaci o tom • zasnený: zasnívaný, zasnený mladík; má zasnené očisnivý (ktorý často sníva; svedčiaci o tom): snivá povaha; snivý pohľadzamyslenýzadumanýzahútanýzahĺbenýzahĺbanýzahrúženýpohrúženýzabratý: chodí zahĺbený, zahrúžený do svojich snovexpr. zabudnutý (Vajanský)expr. rozrojčenýzried. rozsnívaný


    zadumať sa p. zahĺbiť sa


    zahĺbiť sa sústredene sa oddať myšlienkovej činnosti • zahĺbať sazamyslieť sazadumať sazahútať sa: na chvíľu sa zahĺbil, zahĺbal, zamyslel; Nad čím si sa zadumal, zahútal?zapremýšľaťpozamýšľať sa: zapremýšľať o zmysle života; pozamýšľať sa nad svojou robotoupohrúžiť sazahrúžiť savhrúžiť saponoriť savnoriť savhĺbiť sa: študent sa pohrúžil, zahrúžil do čítania; ponoril sa do seba, nechcel s nikým prehovoriť; vhĺbiť sa do problémovzabrať sa (intenzívne sa pustiť do nejakej činnosti): zabrala sa do pleteniahovor. expr. zažrať sa (vášnivo sa do niečoho zahĺbiť): zažrať sa do problémuzried. zaroniť sa: zaroniť sa do myšlienok (Kukučín)


    depresia 1. citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, stratou istoty, záujmov, pocitom menejcennosti, spomaleným myslením • depresívnosťskľúčenosťstiesnenosť: podľahnúť depresii, skľúčenosti, stiesnenostiochabnutosťťažkomyseľnosťzádumčivosťskormútenosťsklesnutosťtieseň: zmocňuje sa ho tieseňúzkosť (pocit neistoty z niečoho neznámeho) • melanchólia (duševný stav depresie) • melancholickosťznechutenosťkniž.: trudnomyseľnosťskleslosťsplín (melanchólia spojená s nudou): mať splínsvetobôľ: trpieť svetobôľom

    2. geol. územie ležiace nižšie ako hladina mora • preliačina


    zádumčivosť p. depresia 1


    clivý vyjadrujúci smútok a túžbu • melancholický: clivá, melancholická pieseňnostalgický (vyjadrujúci túžbu po niečom minulom al. vzdialenom): nostalgická nálada; nostalgické spomienkyzádumčivýsentimentálnykniž. sladkobôľny: zádumčivý pohľad; sentimentálne, sladkobôľne veršekniž. tklivýkniž. zastar.: tesknýtesklivý: tklivý, teskný hlas huslísmutnýotupný (plný clivoty, nečinnosti): smutné, otupné odpoludnieexpr. rozclivený

    p. aj smutný


    melancholický ktorý má povahu melancholika al. podlieha melanchólii; svedčiaci o melanchólii; vzbudzujúci melanchóliu • zádumčivýťažkomyseľnýkniž. trudnomyseľnýpoet. trúchlodumný (Horov): melancholický, zádumčivý, ťažkomyseľný človek; zádumčivá, trudnomyseľná povahaclivýsmutnýtrúchlivý (op. veselý, bujarý): clivé, smutné, trúchlivé myšlienky, piesnenostalgický (naplnený clivou túžbou za niečím nesplniteľným, vzdialeným): nostalgické spomienky na mladosťkniž. sladkobôľny (naplnený príjemným pocitom smútku): sladkobôľne verše; sladkobôľne túžby po domoveskľúčenýdepresívny (naplnený hlbokým žiaľom): melancholický, skľúčený, depresívny pohľad pacientakniž. splínový (naplnený melanchóliou spojenou s nudou): mať splínové dni


    smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselýbezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbehťažkomyseľnýkniž.: trudnomyseľnýtrudnýzried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človekskľúčenýsklesnutýskleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutýstiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnenáskormútenýzarmútenýzronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvárustaranýustarostenýutrápenýužialenýužalostenýnešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastnéhorozžialenýrozžalostenýrozsmutnenýzried. bolestiplnýexpr.: rozboľavenýrozbolenýrozbolestenýrozbolestnený: rozboľavené srdcevážny: čakala vážna, bez úsmevunár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokomzarmucujúcineradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správupochmúrnypošmúrnybezútešnýkniž.: ponurýponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajineneutešený: neutešené pomeryzádumčivýclivýkniž. tklivýmelancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická náladasentimentálnysladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básničkabaladický (smutný ako v balade): baladický príbehzúfalýzlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlastrpkýbolestnýpren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmevpren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté očikniž. žiaľnybôľnyžalostnýkniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčkaelegickýtrúchlivýkniž. trúchly: trúchlivé spomienkysvetobôľnychmúrnypesimistickýkrušnýčiernyexpr.: temnýtmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dnitragickýdramatický: tragický, dramatický koniecexpr. presmutný (veľmi smutný)


    zádumčivý p. melancholický, clivý


    zadunieť p. zaznieť


    zaznieť prejaviť sa zvukom, hlasom • ozvať sa: z druhej strany zazneli, ozvali sa výstrely; do ticha zaznel, ozval sa spevzazvučať (prejaviť sa zvučaním): vedľa zazvučal telefónodznieť (byť povedaný): odzneli tu i námietkykniž. zazunieťzacvendžať (zvonivo zaznieť): okolo uší mi zazuneli včely; kosa ostro zacvendžalazazvoniť (vydať zvonivý tón, obyč. o zvone): zvon zazvonil na poplach; pohár zazvonilkniž. zahlaholiť (príjemne zaznieť): zavčasu ráno zahlaholili zvony blízkeho kostolarozihrať sa: zvonkohra sa rozihralazarezonovať (zaznieť rezonovaním): struny klavíra hlasno zarezonovalizahučaťzadunieť (prejaviť sa hučaním): v diaľke zahučal vodopádzried. zozývať sa (niekoľko ráz zaznieť, ozvať sa): hlas sa zozýva horoudoľahnúťdoletieť (zaznieť zdiaľky): doľahol k nám smiech


    zadupkať si p. zatancovať si


    pripomenúť 1. oživiť v pamäti; vyvolať predstavu niekoho, niečoho al. vyvolať spomienku na niekoho, niečo • pripamätaťzried. pripamätovať: pripomenúť, pripamätať niekomu staré sľuby, dlhy; dnes sme si pripomenuli, pripamätovali výročie básnikovho narodeniaupomenúť (pripomenúť splnenie povinnosti): upomenúť dlžníka na vrátenie dlhuupamätaťupamätovať: upamätal som ho, že sme sa už videliupozorniť (obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo a obyč. vyzvať na isté konanie): návštevníkov treba upozorniť na zmenu programu; upozornite mládež, že sa tu nefajčínapomenúť: napomeň mi, že mám ísť na poštuspomenúť: nepríjemnú udalosť sme už nespomenulifraz. otrieť niekomu niečo o nos (pripomenúť s výčitkou): viackrát už otrela dcére o nos jej previneniepopripomínaťpospomínať (postupne, viac vecí)

    2. vysloviť vecnú, okrajovú a pod. poznámku • poznamenaťpodotknúť: rečník pripomenul, poznamenal, podotkol, že východiskový materiál nie je úplnýzmieniť sa: o veci sa nik nezmienilexpr. utrúsiť (mimochodom, nenápadne): váhavo utrúsil niečo o našej povinnosti prísťhovor. prehodiť: prehodil čosi o danom sľubenadhodiť (v reči naznačiť): nadhodil starý problémexpr.: nadštrknúťnaštrknúťpodštrknúť (v reči naznačiť) • hovor.: zaduplikovaťzduplikovať (dôrazne pripomenúť): mať ešte raz z(a)duplikovala, čo máme urobiťhovor. pritlačiť (dôrazne pripomenúť)


    zaduplikovať p. pripomenúť 2


    omamný 1. ktorý zbavuje jasného vedomia, zmyslov • omamujúci: čuchať omamné, omamujúce prostriedky; užívať omamné, omamujúce liekymámivýopojnýzried. opojivý (spôsobujúci zároveň príjemné pocity): mámivé exotické vône; omamujúce, opojné vínozadúšajúcizadúšavýťažkýmdlý (brániaci voľnému dýchaniu, spôsobujúci mdlobu; obyč o vôni) • halucinačnýhalucinogénny (spôsobujúci zároveň vidiny, halucinácie): halucinačné, halucinogénne výparynarkotický (spôsobujúci narkózu): narkotické látkymalátny (spôsobujúci malátnosť): malátne ticho, malátna vôňa

    2. p. čarovný 1, neodolateľný


    zadúšajúci 1. p. zadúšavý 1 2. p. omamný 1


    zadúšavý 1. spôsobujúci dusenie, brániaci v pravidelnom dýchaní • dusivýzadúšajúci: zadúšavé, dusivé chemické výparyzried. zádušlivýzastar. zádušný: zádušlivý dymškrtivýhrdúsivý: škrtivý, hrdúsivý kašeľ

    p. aj dýchavičný

    2. (o citovom prejave) ktorý nechceme naplno prejaviť • potláčaný: zadúšavý, potláčaný plačpremáhaný: premáhané vzlykyvzlykavýhíkavý: vzlykavý plač


    dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

    2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

    3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

    4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

    5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


    škrtiť 1. usmrcovať zovretím hrdla al. bolestivo zovierať hrdlo • drhnúťhrdúsiť: holými rukami škrtiť, drhnúť niekoho; vrah škrtí, hrdúsi svoju obeť šatkou; kašeľ ho škrtí, drhne, hrdúsidusiťdláviť (neumožňovať dýchať): dym ho dusí v krku; dlávi ma čosi v hrdleudúšaťzadúšaťzadŕhaťpriškrcovať (sčasti) • nár. expr. krtušiťexpr.: tantušiťtentušiť (Tajovský)

    2. p. hatiť 3. p. šetriť 1


    zadúšať p. dusiť 1


    dusiť sa 1. nemôcť dýchať • zadúšať sadrhnúť sadáviť sazadŕhať saškrtiť sa: dusil sa, drhol sa polievkou; dáviť sa, škrtiť sa kašľomhovor.: zachádzať sazachodiť sakniž. zastar. zalykať sa: zachádzala sa, zalykala sa od plačukuckať (zároveň kašľať): dieťa kucká

    2. p. tlačiť sa 2


    zadúšať sa p. zachádzať sa


    zachádzať sa strácať dych, strácať vedomie (obyč. pri silnom citovom vzrušení, plači a pod.) • zachodiť saupadať do mdlôbomdlievaťzamdlievať: zachádzajú sa, zachodia sa od smiechu; od blaženosti priam upadá do mdlôb, omdlieva, zamdlievadusiť sazadúšať sa: dusí sa, zadúša sa od smiechu


    chechotať sa, chechtať sa expr. hlasno, samopašne, často i zlomyseľne sa smiať • expr.: chachotať sachachtať sachechliť sahahotať sa: chechoce sa, chachoce sa na jeho rozpakochexpr.: rehotať sarehúňať sahovor. expr.: rehliť sarehniť sarehoniť sarehtať sa (hlasno a neviazane): chlapi sa rehotali na ostrom vtipeexpr.: chichotať sachichtať sachichúňať sachichútať sachichliť sa (samopašne a obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): v kúte sa chichotali, chichúňali dievčencezachádzať sa/zachodiť sa od smiechuzadúšať sa/dusiť sa od smiechuzadŕhať sa od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych)

    p. aj smiať sa


    smiať sa 1. prejavovať city (obyč. radosť) smiechom: smiať sa na vtipe, z plného hrdlaexpr.: ceriť savycierať sa (smiať sa ukazovaním zubov): za chrbtom sa mu ceria, vycierajúexpr.: zubiť saceriť zuby (smiať sa s odkrytými zubami): zubí sa na každého; bez príčiny cerí zubyhovor. vytŕčať zuby: veselo vytŕča zubyexpr. pučiť sa (zadúšať sa pri potláčaní smiechu): pučí sa pri myšlienke na prežité dobrodružstvousmievať sa (prejavovať príjemné pocity úsmevom): milo sa usmieva na dieťaexpr.: škeriť saškerdiť savyškierať sauškierať saškeriť zubyuškŕňať sa (úsmevom jemne naznačovať obyč. iróniu, škodoradosť, posmech a pod.): škerí, vyškiera sa nám do tváre; zlomyseľne, posmešne sa uškierajú, uškŕňajúvysmievať saškľabiť savyškľabovať sapoškľabovať sa (smiechom dávať najavo opovrhovanie, nadradenosť, škodoradosť a pod.): vysmievať sa spolužiakovi, že je nešikovný; zlomyseľne sa nám škľabia, vyškľabujúexpr.: chechotať sachechtať sachachotať sachachtať sahahotať sachechliť sa (hlasno, samopašne, často aj zlomyseľne sa smiať) • expr.: rehotať sarehúňať sahovor. expr.: rehliť sarehniť sarehoniť sarehtať sa (hlasno a neviazane): v kúte miestnosti sa rehotali, rehúňali, reh(o)nili podgurážení chlapiexpr.: chichotať sachichtať sachichúňať sachichútať sachichliť sa (samopašne sa smiať obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): dievčence si čosi šuškali a veselo sa chichotali, chichúňalifraz.: zachádzať sa/zachodiť sa od smiechuzadúšať sa/dusiť sa od smiechuzadŕhať sa od smiechupukať od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych)

    2. p. posmievať sa


    potláčaný vôľou ovládaný tak, aby sa navonok neprejavil (obyč. o citoch, pocitoch, telesných stavoch a pod.) • premáhanýzadržiavaný: potláčaná, premáhaná bolesť; potláčaný, zadržiavaný plačdusenýzadúšavý: dusené, zadúšavé vzlykyskrývanýzastieraný: skrývaná, zastieraná zvedavosť, radosťutajovanýtajený: s utajovanou, tajenou závisťou sledovala cudzie úspechy

    p. aj skrytý


    škrtivý ktorý bráni prirodzenému, voľnému dýchaniu; vyvolávajúci dusenie, nepríjemný pocit v hrdle • hrdúsivý: rozopol si gombík na škrtivom, hrdúsivom golieri; škrtivá, hrdúsivá vôňa ľaliídusivýzadúšavýzastaráv. zádušlivý: dusivý, zadúšavý, zádušlivý dym z vlhkých vňatí


    potlačiť 1. vôľou zabrániť prejavom citov, telesných pocitov a pod. • premôcť: potlačiť, premôcť zlosť, hnevzadržať: zadržal ostré slovo, ktoré sa mu tislo na jazykprekonať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonať svoju lenivosť, začínajúcu sa chrípkuexpr. ututlať: ututlať v sebe rodiaci sa citudusiťzadusiťutajiťutlmiťstlmiťumlčať: udusiť v sebe túžbu za niekým; utajila, utlmila svoj horúci cit; stlmiť žiaľ; umlčať svoje nárokyprehlušiť: prehlušiť výčitky svedomiazabrániťubrániť sa: zabrániť, ubrániť sa slzám, potlačiť slzy

    2. zobrať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo s niekým naložiť • zdeptať: kolonizátori potlačili, zdeptali domáce obyvateľstvoexpr.: ubiťugniaviť: ubiť, ugniaviť povstalcovumlčať: umlčať hlasy proti diktatúrezničiťzlikvidovať: zničiť, zlikvidovať povstaniezdolaťporaziť (spôsobiť niekomu porážku): poraziť, zdolať povstalecké oddiely

    3. p. potisnúť 1, 2


    premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníkaporaziťprevládaťprevládnuťuvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkýchhovor. položiť: jeho odvaha ma položilazvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperomnabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokejišport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalozdolaťzničiťzmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohlipopremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuťkniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkostipodrobiť sizdrviťrozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súperazlomiťprelomiťoblomiť: zlomiť, prelomiť synov odporzaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky

    2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonaťpotlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plačnedať najavoudusiťzadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnevzadržať: zadržať zlosťovládnuťopanovaťskrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosťexpr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sautajiť: utajiť radosťumlčaťprehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia

    3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovaťovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únavapreniknúť: prenikol ma pri tej predstave strachzmôcť: zmohol ho hladprevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomstehovor.: vziaťzobrať: choroba ho vzala, zobrala


    zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

    2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

    3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


    zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesadyzahrdúsiťzadrhnúťzaškrtiťuškrtiťexpr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mačazadláviťzagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v davezried. zdusiť: burina všetko zdusilapridusiťpriškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhaťpodrhnúťpodusiťpoškrtiťpodláviťpogniaviť (postupne)

    2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiťzhasiťudusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampuuhasiť: požiar nemohli uhasiťexpr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigaretypridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)

    3. vôľou al. silou prekonať • udusiťpotlačiťpremôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťazadržaťzahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlostizlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch


    zahasiť 1. zastaviť, prerušiť horenie (op. zapáliť) • zadusiť: požiar sa podarilo rýchlo zahasiť, zadusiťuhasiťudusiť: pahrebu uhasili, udusili vodouzhasiťzhasnúť (op. zasvietiť, zapáliť): z(a)haste, zhasnite lustervyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť oheňprihasiť (čiastočne zahasiť) • pozahášaťpozhášaťpozadúšať (postupne zahasiť)

    2. p. utíšiť 2, zmierniť


    zaškrtiť 1. zovretím hrdla usmrtiť • uškrtiťzahrdúsiť: svoju obeť zaškrtil, uškrtil, zahrdúsil šálomzadrhnúť: líška zadrhla sliepkuzadusiťudusiťzadláviť (dusením, dlávením krku) • poškrtiťpodláviťpodusiťpohrdúsiť (postupne, viac jedincov) • pridrhnúťpridusiťprihrdúsiťpriškrtiťpridláviť (takmer zaškrtiť)

    2. tesno ovinúť, urobiť menej priepustným • stiahnuťzovrieťzviazať: zaškrtiť, stiahnuť kmeň stromu; zovrieť, zviazať ruku škrtidlompritiahnuť: pritiahnuť plyn, plameň


    zadušiť sa p. zaprisahať sa


    zaprisahať sa prísahou niečo dotvrdiť, potvrdiť • odprisahaťhovor.: zaveriť sazabožiť sa: zaprisahal sa, zaveril sa, že vraví pravduhovor. zadušiť sa (uistiť niekoho o svojej pravde obyč. slovami na moj dušu) • zastaráv. sprisahať sazried. zapravdiť sa (Timrava)zakliať sa (potvrdiť niečo privolaním kliatby na seba pri nesplnení niečoho): zaklial sa pomstiť rodinu

    p. aj zaviazať sa, sľúbiť


    zádušivý p. dýchavičný


    zádušlivý p. zadúšavý 1, dýchavičný


    omša základný náboženský obrad v katolíckej cirkvi • bohoslužbaliturgia: ranná omša, bohoslužba, liturgia; slávnostná omša, liturgiaroráty (ranná adventná omša) • utiereň (omša o polnoci 24. decembra) • hovor. polnočná (omša o polnoci 24. decembra) • zastaráv. zádušnica (omša za zomretého)


    zádušnica p. omša


    zádušný p. zadúšavý 1


    zaduť p. zaviať 1


Pozri výraz ZADÚ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV