Synonymá slova "zač" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 1061 výsledkov (9 strán)

  • zovrieť2 1. pevne, silou pritlačiť k sebe • stisnúťstlačiť: v strachu zovrela, stisla, stlačila v ruke prsteňzomknúť: prísne zomknúť perystiahnuť: neos. zovrelo, stiahlo mu od žiaľu hrdlozaťaťzaseknúť: zaťať, zaseknúť peryzaklenúťzakleniťzakliesniťzaklesnúťzakliniť (medzi niečo): zaklenúť, zakliesniť jazyk medzi zubyzopnúťzopäť (spojiť ruky tesným priložením dlaní al. skrížením prstov): úpenlivo zopla rukystúliť: stúlila dieťa do náručiapritúliťpritisnúťpritlačiť (k sebe) • objať (zovrieť v objatí)

    2. p. obklopiť 1


    ujedať si s chuťou, obyč. pomaly jesť • uhrýzať sizajedať si: ujedá si, uhrýza si jabĺčko; zajedá si z domácej klobásypochutnávať si (s pôžitkom): pochutnáva si na čerstvom koláčiexpr. hryzkať: dieťa hryzká mrkvu


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


    zaškeriť sa p. usmiať sa


    zaškňúriť sa p. usmiať sa


    zaškľabiť sa p. usmiať sa


    ustavične bez prestania, bez prerušenia, za každých okolností • neprestajnestálekniž. neustále: ustavične, neprestajne nám pomáha; stále, neustále sa pozerá na hodinkyjednostajnejednostajzried. neustajne: jednostajne, jednostaj sa na čosi vypytujenepretržitepermanentnetrvalotrvale: nepretržite, permanentne, trvalo nám naháňa strachsústavnesystematickyhovor. nonstop: sústavne, systematicky vyrušovaťvždyhovor. vždycky: ustavične, vždy, vždycky sa kamsi ponáhľahovor.: večnenavekyexpr.: donekonečnastále a stálehovor. expr. do alelujaexpr. zried. večnovečne: večne, naveky má čosi proti mne; donekonečna, stále a stále opakuje to istéhovor. furthovor. expr. furtom furthovor. zastaráv. furtom: furt, furtom sa na dačo vyhováranár. porádfraz.: dňom i nocouvo dne v nocideň čo deňv zime v leteod začiatku do koncav jednom kuse


    ušetriť 1. obmedzením spotreby niečoho al. robením úspor nahromadiť • usporiť: ušetriť, usporiť stavebný materiál; ušetrené, usporené peniazehovor. ušporovať: ušporovať na bytnašetriťnasporiť (získať šetrením, obyč. peniaze): našetril, nasporil si peknú sumuhovor.: zošporiťzošporovaťzašporiťzašporovať: kúsok chleba som si zošporoval z obeda; zošporiť, zošporovať, zašporiť, zašporovať si pár korún na dovolenkuhovor.: zgazdovaťnagazdovaťzhospodáriť: mladí si už čosi zgazdovali, nagazdovalizried. uhospodáriť: uhospodárené peniazeprisporiťhovor. prigazdovať (ušetriť menšie množstvo): niečo som si v zahraničí prisporil, prigazdovalhovor. zašanovať: zašanoval si ešte pár dolárovodložiť (si): každý mesiac (si) odloží tisíckuexpr.: nastískaťutisnúťnaskrbliť (ťažko ušetriť): nastískala, utisla trocha peňazíexpr.: nahonobiťnazhŕňaťnazháňať (získať peniaze, majetok prepiatym úsilím) • pejor.: nažgrlošiťnažgrliť

    2. chránením, ochranou a pod. zachovať; mať ohľad na niekoho • uchrániťochrániť: treba aspoň nábytok ušetriť, uchrániť, ochrániť pred ohňom; nikoho neušetrí pred svojím hnevomhovor.: ušanovaťušianaťzašianať: chce ušanovať, ušianať deti pred hádkami


    zašanovať p. ušetriť 1


    zašianať p. ušetriť 2


    uväzniť za trest pozbaviť slobody a umiestniť vo väzení • dať do väzeniazatvoriťzavrieť: za krádež ho uväznili, dali do väzenia na dva roky; zatvorili ho, zavreli ho za poburovaniehovor. expr.: zabasnúťzavrznúťprivrznúťexpr.: chlopnúťprichlopnúť (chytiť a uväzniť): už ho chloplisubšt. čapnúť • fraz.: posadiť do väzenia/do temnicedať za mrežehovor. expr. dať do basyfraz. žart. dať do chládku

    p. aj zaistiť


    veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodneznačne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemáloveľamnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajnenezvyčajnenevšednemimoriadneosobitnezvlášťkniž.: nezvykleneobvykleobzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodneobdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimeranenepomerneneúmernenadmerneenormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmiprílišprílišnenadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálnenenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemernenadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemernepodnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídaneneslýchanenevýslovnenevysloviteľnenevypovedateľneneopísateľnenepredstaviteľneneuveriteľnenezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierneohromnevrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocnesilnetuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekomneúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadneporiadnenaplnonáramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovskyúžasnezávratnekolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialeneukrutneukrutánskyhovor. expr.: hroznehrozitánskyhromskystrašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až bedaaž hrôzaaž strachaž hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovskydiabolskypekelnepotvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmiveľmi-preveľmiprenáramneprenesmiernepreukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)


    vôbec 1. vyjadruje krajnú mieru, absolútnu platnosť (obyč. pri zápore) • vonkoncom: vôbec, vonkoncom s tým nie je spokojnýnijakohovor. nijakexpr. nijakovsky: nijako, nijak sa nás to netýkanačisto: načisto nemá rozumani trochuani najmenejani zďaleka: ani trochu, ani najmenej sa mi to nepáči; ani zďaleka si nemyslím, že má pravduskutočneozajnaozaj: je to skutočne, vôbec najlepší hráč; ozaj, naozaj nepredpokladám, že prídeeštecelkom: Má to ešte, vôbec nejaký význam?fraz.: ani za svetani za živý svetani za mačný mak/máčikhrub.: zabohaani zaboha: ani za (živý) svet, (ani) zaboha si nevedel spomenúť, kde ho už raz videlnár. živosubšt. zhola

    2. p. všeobecne 1 3. p. doslova 2


    vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincomkniž. vstúpiť do stavu manželskéhovziať sizobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiakahovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šlamať sobášzosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v letefraz.: dostať sa/ísť pod čepiecísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

    2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľavadať saodísťodobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávouvypraviť savybrať savystrojiť savychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túruexpr. vytrepať sahovor.: tajsťtaísť: nazbierali húb a tašli domovpobrať savykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou dopravaexpr.: schytiť savychytiť sa

    3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť saminúťutratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniazestroviťpotroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potrovípremrhaťzmárniťexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovaťroztatáriťrozfrnadiťrozfrnádliť (nehospodárne minúť)

    p. aj premárniť


    vyhnanisko expr. veľmi odľahlé, opustené miesto: žiť na vyhnaniskuhovor. pejor. vyhnanec (Jesenská)hovor.: zapadákzapadákov (miesto vzdialené od rušných centier spoločenského života) • expr. pánubohu za chrbtom: je to pánubohu za chrbtomexpr. koniec sveta: žiť na konci svetahovor. pejor. vyhnalov


    vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z oblokakniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť ošteptrhnúťexpr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohamiexpr.: vykydnúťvykydaťvykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smetivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viac vecí)

    2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázaťvyhnaťvypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnostivysotiťvystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby vonexpr. vykúriťfraz. ukázať niekomu dverevylúčiťexpr.: vyšupnúťvyrútiťvyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiťexpr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúťkopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazívyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnostivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viacerých)

    3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromfdaťvydať

    4. p. minúť 1


    vykríknuť vydať zo seba prenikavý zvuk, prenikavo hlasno vysloviť (obyč. v citovom rozpoložení) • skríknuť: vykríknuť, skríknuť zo sna, zo strachuzvolaťkniž. skričaťkríknuť: zvolá, skričí od prekvapeniazhíknuťzahíknuťzahíkať: zhíknuť od údivuexpr.: zrevaťzarevaťzvriesknuťzvresknúťzvrešťaťzvrieskaťzavrieskaťzavrešťať (drsne, neartikulovane vykríknuť) • expr.: zrúknuťzryčaťzručaťzaryčaťryknúťzryknúťzhučaťzhúknuťzried. zhviaknuťziapnuťvyziapnuť (neartikulovane, obyč. zlostne) • pejor.: vybliaknuťzbliaknuťzabľačaťzabliakaťzaškriekaťzaškrečaťzjačaťzajačať (nepríjemne, ostro)

    p. aj zakričať


    zakričať vydať (v istom krátkom časovom úseku) silný, prenikavý hlas; takýmto hlasom niekoho na niečo upozorniť, niečo oznámiť • zavolať: zakričať, zavolať z diaľky, na druhú stranu uliceskríknuťskričaťkríknuťvykríknuť (krátko): (s)kríknuť, vykríknuť od bolestiexpr.: zakríknuťzarevaťzrevaťzavrieskaťzavrešťaťzvriesknuťzvresknúťvriesknuťvresknúťzvrešťaťzvrieskať: nahnevaný z(a)reval, zavrieskal, zvreskol na nás, aby sme sa pohlivyvresknúťvyvriesknuť: zlostne na dieťa vyvresklaexpr.: zrúknuťzahučaťzhučaťzhúknuťzahúknuťzahúkaťhúknuťzahulákať (silno, hlasno, obyč. drsne a nekultivovane zakričať) • expr. zried. zhviaknuť (Mináč)expr.: zahrmieťzahrmotaťzhrmieťzhrmotať (silno, hlbokým hlasom zakričať) • expr.: zaryčaťzryčaťzaručaťzručaťryknúťzryknúťvyryknúť (vydať neartikulovaný hlas) • expr.: zaziapaťziapnuť (obyč. zlostne zakričať) • pejor.: zaškriekaťzaškrečaťzajačaťzabľačaťzabliakaťzbliaknuťzbľačaťvybliaknuť (nepríjemne al. ako zviera) • osopiť sahovor. expr.: zhurtovaťzahartusiť (na niekoho s hnevom, rázne a pod.): z ničoho nič sa na niekoho osopiť, na niekoho zhurtovať, zahartusiťprivolať (zakričať za niekým): nahnevaný otec nám ešte čosi privolal


    zaškriekať p. vykríknuť, zakričať


    zaškrečať p. vykríknuť, zakričať


    vyzerať2 1. chvíľami sa dívať odniekiaľ von • hovor.: vykúkaťvykukovaťvykukávať: vyzerá, vykúka z úzkeho oblôčikapozerať: pozerá (chvíľami) na oblohuexpr.: vyzízaťvyzizovať: deti zvedavo vyzízajúzastar. vyhliadať (Rázus)

    2. hľadieť v očakávaní niečoho • čakaťočakávať: túžobne vyzerá, čaká, očakáva syna

    3. p. trčať 1


    vyzízať, vyzizovať p. vyzerať2 1


    zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesadyzahrdúsiťzadrhnúťzaškrtiťuškrtiťexpr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mačazadláviťzagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v davezried. zdusiť: burina všetko zdusilapridusiťpriškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhaťpodrhnúťpodusiťpoškrtiťpodláviťpogniaviť (postupne)

    2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiťzhasiťudusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampuuhasiť: požiar nemohli uhasiťexpr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigaretypridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)

    3. vôľou al. silou prekonať • udusiťpotlačiťpremôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťazadržaťzahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlostizlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch


    zaškrtiť 1. zovretím hrdla usmrtiť • uškrtiťzahrdúsiť: svoju obeť zaškrtil, uškrtil, zahrdúsil šálomzadrhnúť: líška zadrhla sliepkuzadusiťudusiťzadláviť (dusením, dlávením krku) • poškrtiťpodláviťpodusiťpohrdúsiť (postupne, viac jedincov) • pridrhnúťpridusiťprihrdúsiťpriškrtiťpridláviť (takmer zaškrtiť)

    2. tesno ovinúť, urobiť menej priepustným • stiahnuťzovrieťzviazať: zaškrtiť, stiahnuť kmeň stromu; zovrieť, zviazať ruku škrtidlompritiahnuť: pritiahnuť plyn, plameň


    zaňuchať p. zacítiť


    zozačiatku, pís. i zo začiatku v prvej fáze, v prvom období nejakej činnosti, nejakého deja al. stavu • nazačiatku, pís. i na začiatkuspočiatku: zozačiatku, nazačiatku, spočiatku sa nám to nepáčilosprvusprvoti: sprvu, sprvoti sa jej vyhýbalnajprvnajsamprvnajskôrnajskorej: najprv, najskôr robil pri strojipôvodne: pôvodne študoval právo


    zadebniť uzavrieť doskami, latami • zalatovaťolatovaťolatkovať: nepoužívaný oblok zadebnili, zalatovali, olatovalizadoskovať (zakryť doskami) • obiť (pokryť pribíjaním): chatu obiť plechom, doskamislang. zašalovať (obložiť doskami) • zatĺcťzabiť (uzavrieť vbíjaním klincov do dosák): zatĺcť, zabiť vedľajší vchodzabarikádovať (zatarasiť barikádou): zabarikádovať obloky, dverezaplombovať (opatriť plombou): zaplombovať vagón


    zašalovať p. zadebniť


    zaúdený p. zadymený


    zažehliť p. zahladiť 2


    zakaliť 1. urobiť kalným, mútnym • skaliťpokaliťzamútiť: zakaliť, skaliť, zamútiť vodu pieskomzmútiťpomútiť: prudký var polievku zmútil; prevracaním fľaše víno pomútilznečistiťzašpiniť (tekutinu niečím): znečistiť, zašpiniť studničkuzahmliť: slzy jej zahmlili oči

    2. rušivo zapôsobiť na duševný stav človeka • skaliťnarušiť: šťastie zakalila, skalila, narušila zlá správapokaziťskaziť: radosť z večierka mi pokazila, skazila tvoja neprítomnosť

    3. tech. zohrievaním a ochladzovaním zvýšiť tvrdosť kovu • hovor. hartovať


    zaniesť 1. nesením al. technickým prostriedkom premiestniť niekam (op. priniesť) • odniesť: zaniesť, odniesť niekomu batožinu, obeddopraviť: dopravím vám to až domovprepraviť (z miesta na miesto): električka vás prepraví úplne k inštitútuzavliecť (ťažko, s námahou): zavliekol kufor do úschovnezaviesťodviesť (vedením) • odprevadiť: deti treba zaviesť, odviesť, odprevadiť do škôlkyzaviezťodviezť (dopravným prostriedkom): zaviezli, odviezli starého otca na vyšetrenieponosiťpozanášaťpovnášať (postupne, viac vecí): ponosiť, pozanášať šaty do čistiarne; povnášala bielizeň dovnútra

    2. kniž. pričiniť sa o uplatnenie, dodanie niečoho (konkrétneho i abstraktného) • vniesť: zaniesť, vniesť do vecí poriadokzaevidovaťzapísaťzaznačiťzaknihovaťzaúčtovať (do knihy, do zoznamu a pod.) • priniesť: vniesť, priniesť do spoločnosti radosť, rozkol

    3. pokryť nánosom, vrstvou niečoho • zanosiť: voda zaniesla, zanosila dno bahnomupchaťzapchať (nánosom urobiť nepriepustným): potrubie upchala, zapchala nečistotaznečistiťzašpiniťzanečistiťexpr.: zanešváriťzavláčiťhovor. expr.: zanekľúdiťzaprasiťzahnusiťhrub. zasviniť: dlážka znečistená, zašpinená blatompozanášať (postupne): prieplav pozanášaný pieskom


    zašúľať p. zakrútiť 3


    zamlada, pís. i za mlada v období mladosti, v mladosti • zamladi, pís. i za mladi: zamlada, za mladi to bol naozaj švihák


    zašmodrchať p. zamotať 1


    zaškarediť sa p. zamračiť sa


    zaňatý p. zaneprázdnený


    zaneprázdnený intenzívne vtiahnutý do nejakej činnosti, majúci veľa povinností • zamestnaný: je zamestnaný rozhovorom s poslancamizaujatýzastar. zaňatý: zaujatý tancom, prácou


    zaujatý 1. sústredený na nejakú činnosť • zaneprázdnenýzamestnaný: zaujatý, zamestnaný prácou, rozhovoromuchvátenýunesenýnadchnutý (mimoriadne zaujatý) • kniž. zapálený (hlboko zaujatý): uchvátená, zapálená tancomzabratý (do niečoho): zabratý do diskusiezastar. zaňatý (Kukučín)

    2. posudzujúci zaujato, nespravodlivo; svedčiaci o tom • predpojatý: zaujatý, predpojatý proti modernému umeniu; zaujatý, predpojatý posudoktendenčný (majúci určitú tendenciu, uskutočňujúci určitý zámer) • neobjektívny (ktorému chýba objektivita; op. objektívny): tendenčná, neobjektívna kritika


    zarátať pri rátaní, počítaní vziať do úvahy, do daného počtu • započítaťzahrnúť: do ceny zarátať, započítať, zahrnúť aj odvoz tovaruvpočítaťvrátať: vpočítať, vrátať do ceny aj obsluhuobch. zakalkulovať (zarátať do kalkulácie) • zaúčtovať (zahrnúť do účtu) • pojať (urobiť súčasťou niečoho): pojmeme sumu do rozpočtuobsiahnuť (byť zarátaný): úloha obsiahnutá v projektekniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon


    zapaľovač prístroj na zapaľovanie: strieborný zapaľovačzapaľovadlo: elektrické zapaľovadlozažíhadlo


    zažíhadlo p. zapaľovač


    zaplátať prišitím záplaty sceliť al. opraviť • poplátať: zaplátať, poplátať diery na nohaviciach; zaplátala, poplátala deťom šatyhovor.: zalátaťpolátaťzafľakovaťpofľakovať: zalátala, zafľakovala dieru na lakti kusom kožezašiťpozašívať (viacero vecí): zašila, pozašívala, čo bolo treba na bielizni opraviťzaštopkaťpoštopkať (štopkaním sceliť al. opraviť): zaštopkať diery na ponožkách; poštopkať deťom pančuchy, rukaviceprilátať (prišiť záplatu)


    zašiť p. skryť 1, zaplátať


    zaštopkať p. zaplátať


    zaradom nasledujúc v poradí jeden (jedno) za druhým, po poriadku za sebou • rad-radomradomdo radu: všetci zaradom, rad-radom pomaly odchádzali; v tanci vykrútil radom, do radu všetky dievčatápostupnejeden po druhomjeden za druhým: prichádzali postupne, jeden po druhom, aby sa ospravedlnili; v mladosti čítal knihy jednu za druhounár. naporad (Vansová, Figuli)chronologicky (v časovej následnosti): materiál je uložený chronologicky


    zasadzovať sa vynakladať úsilie na niečo, usilovať sa uskutočniť istý (konkrétny) cieľ • pričiňovať sastavať sa: zasadzovať sa, stavať sa za práva menšiny; pričiňuje sa o to, aby v ich strane bol jednotný postuphorliť (horlivo sa zasadzovať): horliť za zmenu názvubyť za (niečo): celou dušou je za výstavbu školyzastávaťnadŕžaťobhajovať (obyč. pri obrane niekoho, niečoho): zastávať, obhajovať istý názor, nadŕžať opozičnému projektupresadzovať (napriek prekážkam dosahovať cieľ): presadzuje svoj variant reformy


    zaštiknúť p. zaštipnúť 1, zaseknúť 2


    zastrčiť sunutím niečo niekam vložiť, obyč. s cieľom schovať, skryť • vopchaťstrčiťvstrčiť: (za)strčiť, vopchať, vstrčiť ruky do vrecák, meč do pošvyhovor. zastrknúť: zastrkol kolíkzasunúťvsunúť (sunutím umiestniť): zasunúť, vsunúť kľúč do dverízastoknúť (tak, že niečo pevne stojí): zastokol paličku do zeme, kvet do vlasovvotknúťexpr. štúriť: votknúť, štúriť si nôž za sáruvtlačiťvtisnúť: list si vtlačila, vtisla, zastrčila za blúzkutech. zaústiť (zasunúť, zapojiť rúry) • zastrkaťpostrkaťpozastrkovaťpozastrkávať (postupne al. na viaceré miesta)


    zaústiť p. zastrčiť


    zaškrtený p. zastretý 1


    zašantiť si p. zažartovať (si)


    zažartovať (si) povedať niečo al. urobiť niečo ako žart, zo žartu; zabaviť sa žartovaním • požartovať (si): zažartovať si, požartovať si na cudzí účetzavtipkovať (si)povtipkovať (si) (obyč. slovne) • hovor.: zašpásovať (si)pošpásovať (si)zahalaškovať (si)pohalaškovať (si): rád si zašpásoval, pohalaškoval s dievčatamizafigľovať (si)pofigľovať (si)zavystrájať sizašantiť sizanezbedníčiť sizavyvádzať si (fígľami, vystrájaním, šantením, nezbedami si skrátiť chvíľu) • poprekárať (žartom podpichnúť): poprekáral dievčence


    zaškatuľkovať p. zatriediť


    zaškriatať p. zašpiniť


    zaškrobiť stužiť škrobom • naškrobiť: záclony napokon zaškrobila, naškrobilahovor. zastar. nakrochmeliť: nakrochmelená spodnička


    zaškvrniť p. zašpiniť


    zašmyknúť p. zatvoriť 1


    zašpásovať (si) p. zažartovať (si)


    zašpintať p. zašpiniť


    zašubrať p. zašpiniť


    zašporiť, zašporovať p. ušetriť 1


    zašpuntovať p. zazátkovať


    zazátkovať zatvoriť zátkou • hovor.: zaštopľovaťzaštupľovaťzašpuntovať: fľašu zazátkoval, zaštupľoval, zašpuntoval, aby vôňa nevyprchalahovor. zatkať


    zaštiepiť p. zaštipnúť 1


    zaštopľovať, zaštupľovať p. zazátkovať


    zašupovať p. zaviesť 1


    zaviesť 1. vedením, sprevádzaním dostať niekoho niekam • odviesť: zaviesť, odviesť chorého do nemocnicevyviesť (obyč. hore): vyviesť skupinu na vrcholdoviesťpriviesť (v smere k hovoriacemu): Čo vás k nám doviedlo, priviedlo?hovor. zastar.: zašikovaťodšikovať: zlodejov hneď zašikovali, odšikovali do väzeniahovor. expr. zašupovať (zaviesť šupom, postrkom): zašupovala syna do škôlkyuviesť (usmerniť vstup niekam): uveďte hostí do izbyzavliecť (násilím): zavliekli ho do domu

    2. vedením dopraviť • inštalovať: dať si zaviesť, inštalovať telefón, plynpozavádzať (postupne)

    3. postarať sa o realizáciu v praxi • uviesť (do praxe): zaviesť v priemysle väčšiu konkurenciu; uviesť do praxe novú technikuvniesťuplatniť: vniesť do odboru, uplatniť v odbore počítačovú technikupozavádzať (postupne): pozavádzať novotynastoliť (zaviesť do platnosti, do funkcie): nastoliť diktatúru, novú vládu

    4. p. oklamať 2


    zašuškať, zašušotať p. povedať1, zašepkať


    záťaž 1. fyzický tlak prenášanej hmotnosti: beh so záťažoupríťaž: loď s príťažouzaťaženie: povolené zaťaženie mosta

    2. ťažko doliehajúca povinnosť • starosťpríťaž: nevýkonný pracovník je pre podnik len záťažou, príťažoubremenopoet. al. arch. bremä: bremeno vojenských výdavkovťarcha: byť niekomu na ťarchupoet. oťaž (Hviezdoslav)pren. expr. chomút: manželský chomútexpr. jarmo


    zaťaženie 1. p. záťaž 1 2. p. zaťaženosť


    zaťaženosť nepriaznivá zmena normálneho stavu, funkcie a pod. • zaťaženie: dedičná zaťaženosť, dedičné zaťaženieporucha: duševná porucha


    zaťažiť zapôsobiť na niečo záťažou, váhou • expr. zaťažkať: zaťažiť most autami; strecha zaťažená, zaťažkaná snehomobťažkaťzastaráv. obťažiť (naložiť ťarchou): obťažkať niekoho balíkmipreťažiť (príliš zaťažiť): preťažiť pult knihami


    zazlievať pociťovať, príp. vyjadrovať nespokojnosť s konaním, zmýšľaním niekoho • mať za zlé: nemôže mu nik zazlievať jeho rozhodnutie odísť; mám ti za zlé, že odmietaš pomoc


    zaželať vyjadriť želanie, aby sa niekomu niečo stalo, splnilo (obyč. niečo dobré) • zapriaťpopriaťzastaráv. poželať: zaželať, zapriať niekomu šťastnú cestu; poželali, popriali sme im dobrú chuťzažičiť: nikdy nikomu nezažičil zléhovor. zavinšovať: zavinšovať hojnosť Božieho požehnania


    zažičiť p. zaželať


    zažrať sa 1. hryzením, vnikaním dostať sa hlboko do niečoho (obyč. nadlho) • vžrať sa: hrdza sa zažrala, vžrala do hodiniekprehrýzť sa: črvotoč sa prehrýzla do samého stredu stĺpaexpr.: zahryznúť sazaryť sa: mechanizmy sa zahryzli, zaryli do vrchuexpr. zried. zažuť sa: pluhy sa zažujú do zaparenej zeme (Urban)

    2. p. pustiť sa 1, zahĺbiť sa


    zblíza p. zblízka 1


    zblízka 1. z malej al. neveľkej vzdialenosti (op. zďaleka) • zried. zblízazneďaleka: zblízka, zblíza, zneďaleka sa ozvalo tiché stonaniezopodiaľ (z neveľkej vzdialenosti): pozeral sa zopodiaľ, čo sa stalozbližša (z menšej vzdialenosti): pozrime sa na to zbližša

    2. bez sprostredkovania a do detailov • dôverneosobne: poznám ho zblízka, dôverne, osobne


    zdržať sa 1. nevzdialiť sa istý čas odniekiaľ, z nejakého miesta • ostaťzostať: zdržal sa, (z)ostal u nás mesiacpobudnúť (obyč. dlhší čas): pobudnúť u rodičov dva týždnezastar. vybudnúť (Tajovský)kniž. zotrvaťpoet. strvať: zotrvám s tebou do koncapribaviť sazabaviť sa (ostať dlhšie, ako bol pôvodný úmysel): pribavili, zabavili sme sa vonku do tmyzried. pomeškať (Kalinčiak)

    2. nedodržať predpokladané tempo v niečom, urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo • oneskoriť saomeškať sa: celý projekt sa zdržal, oneskoril, omeškal pre nedostatok pracovníkovzaostaťostať/zostať pozadu: vydanie ďalšieho zväzku slovníka zaostalo, (z)ostalo pozaduzastar. opozdiť sa

    3. vôľou potlačiť svoje city a ich prejavy al. telesné stavy • opanovať saovládnuť sapremôcť sa: zdržať sa výbuchu hnevu; nevládal sa opanovať, ovládnuť a nahlas sa rozosmial; premohla sa a neplakalaudržať sa: už sa nemôže udržať pred hlasným protestomzaprieť sa: zaprel sa a nepovedal ani slovofraz. expr. stisnúť/zaťať zuby


    zriedkavo vyjadruje minimálne opakovanie deja, stavu, vlastnosti a pod. al. opakovanie deja, stavu vo veľkých časových intervaloch (op. často) • zriedka: zriedkavo, zriedka sa tak dobre cítilzriedkakedymálokedysotvakedyzried. ledakedy: zriedkakedy, málokedy doma pomoholriedkohovor. poriedkoraz za čas: chodieva k nám riedko, poriedko, raz za časmáloexpr.: máličkomálinkomálilinko: málo, máličko ťa vídaťobčasobčasnekedy-tedyzried. kedy-netedy: iba občas, kedy-tedy navštívi rodičovkde-tusem-tamkniž. sporadicky: iba kde-tu, sem-tam, sporadicky si pomôže druhou rukouiba niekedylen niekedy: iba niekedy je tu také tichoojedineleminimálne: takáto choroba sa u nás vyskytuje ojedinele, minimálnevýnimočnevzácne: výnimočne, vzácne možno nájsť plesnivecmimoriadnenezvyčajneneobyčajnekniž.: nezvykleneobvykle: je to mimoriadne, neobyčajne, nezvyčajne krásna ženanevídanenevšedne: nevídane, nevšedne upravený parkfraz.: raz za uhorský rokraz za turecký rok (veľmi zriedkavo)

    porov. aj zriedkavý


    zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziťpovaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zemzhodiťstrhnúťsotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebeprevrhnúťprevaliťprevrátiťexpr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôlzváľaťpováľaťvyváľaťpovyvaľovaťpozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice

    2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiťzboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila domzváľaťzrúcaťzbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupavyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliťrozváľaťrozbúraťrozrúcaťzdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcalistrhnúť: starú prístavbu dali strhnúťpováľaťporúcať (postupne)

    p. aj zvrhnúť

    3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiťpripísaťpričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletémufraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golierzviesť: všetko zviedli na inýchexpr. potisnúť: rád potisol vinu na druhýchpresunúť: zodpovednosť presunie na podriadených


    ženích muž, ktorý sa žení • mladoženíchmladý zať: (mlado)ženích a nevestavyvolený: drží sa za ruku svojho vyvolenéhonápadník


Pozri výraz ZAČ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV