Synonymá slova "z m" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 8 výsledkov (1 strana)

  • rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobrenáhle: náhle sa jej zakrútila hlavazastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský)nečakaneneočakávanenepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbeholnenazdajkyznenazdajkyznenazdaniaznezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zauchozastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban)zarazhovor. šmahomexpr.: hupkomhupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenilsčista-jasnaz ničoho ničfraz.: ako hrom z jasného nebaako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného nebanár. zápustom (Švantner)kniž. zastar.: nenadáleznenadálafraz.: z minúty na minútuz hodiny na hodinuzo dňa na deňani sa nenazdáš

    2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré


    priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domovpriamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrcholspriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očíprosto: trafil ho prosto medzi očilineárne

    2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako sviecanarovnanevyrovnanevzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamenespriama: sedieť spriama

    3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobnebezprostredneosobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovednýzoči-vočihovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis

    4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniupriamočiarospriama: treba na to ísť priamočiaro, spriamaotvorenenezaobalenedorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslíúprimnenezakrytezastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalokniž. explicitnekniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrenéprostofraz.: z mosta do prostabez obalupekne-krásnena plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať

    5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5


    rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamoprosto: cesta viedla prosto ku kaštieľuneohnutonezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôtydorovnanarovno: dorovna, narovno vykopaná ryhaexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

    2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystretovypätovypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystretovztýčenenarovnanevyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnanekolmo: palice trčia kolmo k nebuzvislozvisle: obraz je zavesený rovno, zvisloexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuškofraz. hore koncom

    3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovnehorizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doskadorovnanarovno: dorovna, narovno uložené potrubieexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

    4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamopriamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľuprosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťaexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

    5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamopresne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestejprávehovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

    6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamootvoreneúprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalonezaobalenenezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehaťprostodoprostadorovnafraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslíkniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

    7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneďihneďpriamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkémubezodkladnenaskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

    8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrncabezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfanesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

    9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamopriam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráčiprávehneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

    10. p. rovnako 1


    cicať vyťahovať jazykom mlieko z materských žliaz • nár. cecať: dieťa cicia materské mlieko; teliatko cicia, cecia kravuvyciciavaťcucať (vyťahovať jazykom tekutinu vôbec): včely vyciciavajú, cucajú, cicajú nektár z kvetovcmúľaťcumľať (poťahovať jazykom ako pri cicaní): má zlozvyk cmúľať, cumľať, cucať, cicať si prstyexpr.: cickaťcuckať: cickať, cuckať si palecexpr. mogať: dieťa si mogá prstnár.: mlgaťmĺzťzried. mogliť (Figuli)nár. ľuľkať (Kálal)poťahovať (cicať s prestávkami): poťahuje z prsníkapiťsubšt. sať

    p. aj piť


    cumľať prehadzovať al. držať v ústach, poťahovať pritom jazykom a pritom vydávať zvuk • expr. cmúľať: rád cumle, cmúľa cukríkyexpr.: cmuľkaťcmukať: cmuľkať cumlík; dedko cmuká fajkuexpr.: cucaťcuckaťcucľať: cucať, cuckať si prstomáľaťžmoliť (v ústach): stále omáľa, žmolí niečo v ústachožúvať (žutím znehodnocovať): ožúva ceruzkunár. omĺzať (Figuli)nár.: mlzaťmĺzť (Kálal)


    mĺzť p. cicať


    ožiť 1. nadobudnúť znova život • oživieťzastar. obžiť: zakliata princezná obžila (v rozprávkach)náb. vstať z mŕtvych

    2. začať znova jestvovať • obnoviť saoživnúťobživnúťoživiť sa: v pamäti mu ožili, oživli spomienky; záujem ožil, oživil savzbudiť saprebudiť saobjaviť sa (znova): vzbudila, prebudila sa v ňom láska k športu; objavil sa mu úsmev na tváripoožívať (postupne, vo väčšom množstve): muchy na jar poožívajú

    3. stať sa živším, živým, čulým • oživnúťoživieť: dom ožil, oživol, oživel deťmiokriaťobodrieťzbodrieťvzpružiť sa (znova nadobudnúť duševnú silu): v rodine okrial, obodrel; na dovolenke sa vzpružilrozveseliť sarozjariť sarozihrať sa (stať sa veselším, veselým; obyč. na kratší čas): v spoločnosti sa rozveselil, rozjaril; oči sa mu rozihralizried. rozžiť sa (F. Hečko)poožívať (postupne): deti akosi poožívali


Pozri výraz Z M v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ão, twp, kub, , vls, zyl, dar, szh, sfj, vmf, kriã, š, jpl, dím, aicv
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV