Synonymá slova "zárez" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 16 výsledkov (1 strana)

  • zárez stopa po zarezaní: hlboký zárez v kmenirez: rez britvouvrubvrúbok (zárez v minulosti na rováši): označiť vrubom, vrúbkom strom na zoťatierováš (zárez na palici, na ktorej sa v minulosti značilo zaplatenie dane) • vryp (stopa po rýpaní): vrypy na sklezákres (zárez v dreve) • žliabok (zárez na súčiastkach, nástrojoch a pod.): koleso so žliabkomryha: ryhy na dlážkedrážka (zárez na spojenie, vloženie, vedenie niečoho): vypíliť drážku


    žliabok 1. vyhĺbenina na rozličných nástrojoch, súčiastkach • ryhabrázda: žliabok, ryha na kovovej platnizárezdrážkavrúbok (na spojenie, vloženie, vedenie niečoho) • hovor. zastar.: fugafalc: fugy na šindli

    2. porov. žľab


    rozrezať 1. rezaním rozdeliť na viac častí • porezaťnarezať: rozrezať chlieb, dosku; porezať, narezať slamu na sečkurozkrájaťpokrájaťnakrájať: rozkrájať koláč; pokrájať zeleninu do polievkyrozkrojiťprerezaťprekrojiť (na dve časti): prerezal povrazrozpíliťprepíliť (pílením): rozpílili drevo na poličkyhovor. expr.: rozfakliťroztrančírovaťroztranšírovať: v bitke mu rozfaklili rukávnár. expr. rozvalašiť (Švantner)porozrezávaťpoprerezávať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach)

    2. urobiť na niečom rez • zarezaťporezať: rozrezal si kožu, dlaň; zarezal si do prstadokrájaťdorezať (zároveň poškodiť): dorezala obrusrozpárať (zároveň otvoriť): rozpárať vrece nožíkomhovor. expr. rozfakliť: rozfaklil si ruku


    zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

    2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

    3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


    zarezať 1. usmrtiť prerezaním krku • podrezať: zarezať kuru, podrezať ovcu

    2. ostrým nástrojom vniknúť do niečoho, urobiť zárez • seknúť: zarezať si do prsta; zaťať, seknúť do drevazarúbať: zarúbať sekerou do stromuvrezaťvbodnúť (niečo ostré prudko vraziť): vrezať, vbodnúť nôž do telazaťaťzaryť: zaťať, zaryť rýľom do nohyexpr. zafakliť


    zaťať 1. vraziť ostrým predmetom, nástrojom do niečoho • seknúťzaseknúť: zaťať do dreva, zaseknúť do pňa, seknúť čakanom do skalynár. zatnúťzarúbaťzarubnúťrubnúť (sekerou, mečom a pod.): zarúbal sekerou do stromuhovor. expr. zafakliť: zafaklil si sekerou do nohyzaraziť: prudko zarazil rýľ do zemezarezať (ostrým nástrojom urobiť zárez): zarezať si do nohy, do živého; zarezať do kôryzakosiť (kosou zaťať): zakosil do cudziehopozatínať (postupne al. na viacerých miestach): pozatínať do stromu

    2. silno, pevne dať k sebe • stisnúťzovrieť: stisnúť, zaťať zuby, zovrieť pästezaseknúťzaklenúťzakleniťzakliesniťzaklesnúťzakliniť (medzi niečo): zaseknúť, zaklenúť jazyk medzi zubypozatínať (postupne): pozatínať päste

    3. p. udrieť 1 4. p. zatarasiť


    preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsťdostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmykdoľahnúť: krik detí doľahol až k námprestúpiť: puklinami prestúpená stenapreraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážkuexpr. presekať saprerúbať saprebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciampreryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrchexpr. predrať sapretlačiť sapretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáryexpr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytupresiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý bytnasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šatyvojsťvstúpiťexpr.: vraziťudrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

    2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúťprejaťprejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostíovládnuťopanovaťzachvátiťzasiahnuťzmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosťprestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeňkniž.: predchnúťprechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamaniadoľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosťnaplniť: naplnil ma duch slobodyvrezať sazarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do ušízájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

    3. p. rozšíriť sa 3


    seknúť sa 1. ostrým sečným predmetom mimovoľne si vniknúť do tela: sekol sa nožom do rukyzaťať sa: pri kosení sa zaťal do nohyzarezať saporezať sa (rezaním sa poraniť)

    2. p. pomýliť sa 3. p. zraziť sa 3


    zarezať sa vniknúť do povrchu (niečím ostrým, tesne priliehajúcim a pod.) • vrezať savryť sa: pílka sa mu zarezala, vrezala do nohy; povraz sa zarezal, vryl hlboko do hrdlazaťať saexpr. vťať sa: zuby sa zaťali, vťali do perypozarezávať sapovrezávať sa (postupne al. na viaceré miesta)


    pracovať 1. konať istú duševnú al. telesnú prácu; vykonávať prácu ako zamestnanie • robiť: celý deň ťažko pracuje, robí; pracovať, robiť v záhrade, za písacím strojombyť zamestnanýmať zamestnanie: Kde si zamestnaný, kde pracuješ?; syn nemá zamestnanie, nepracujehovor. expr. zarezávať (naplno pracovať): zarezávali sme od ránaexpr.: robotiťnádenníčiť (tuho, ťažko pracovať) • expr. al. hist. robotovaťhovor. expr.: koňovať (ťažko pracovať) • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá to za trochexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť saplahočiť sa (namáhavo, ťažko pracovať) • expr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať sa (ťažko, namáhavo pracovať): otročí celý deň vo fabrike; hlušiť ako otrok; morí sa, mozolí na polisubšt.: fachčiť • makať (intenzívne pracovať) • expr. zjemn. robkať: Budete ešte chvíľu robkať?

    2. byť v chode, v činnosti • fungovať: prístroj nepracuje, nefungujeísť (náležite): motor ide dobrebežať (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno


    robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

    2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

    3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

    4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

    5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

    6. p. pokračovať 1


    zarezávať p. pracovať 1


    rezať 1. ostrým nástrojom rozdeľovať na časti • krájaťrozrezávaťrozkrajovať: rezal, krájal syr; rozrezávala rožky na poloviceodrezávaťodkrajovaťukrajovať (kúsok z niečoho): odrezávala plátky slaninykrúžľať (krájať na kolieska): krúžľať zeleninuhovor. expr. fakliť: nedbalo faklil salámuexpr.: pidlikaťpidlikovaťpihlikaťpižlikaťmidlikovaťrezikaťrezíkať (zle al. pomaly): pidlikal, rezíkal drevo nožíkom

    2. vnikať do povrchu • zarezávať sazarývať sa: opasok ju reže v páse; povraz sa mu zarýva do koževrezávať savrývať sa (do niečoho) • párať: ostne im párali kožu

    3. hovor. nepríjemne pôsobiť na zmysly • dráždiť: svetlo reže, dráždi očihovor. párať: páralo ju v ušiach, v hrdleexpr. zarezávať sa: hluk sa zarezával do uší

    4. p. biť 2


    zarezávať sa p. rezať 2, 3


    ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieťohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrelzazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalozarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovalipoozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín

    2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sareagovaťzareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagovalprehovoriťprevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvalikniž.: prerieknuťpreriecť: preriekol až po chvíliprihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúťmuknúťštrknúťškrknúťkrknúťčuchnúťpípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepíplipren. pejor. gágnuťkniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutiapoozývať sapoohlášať sapoohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)

    3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť saprihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský citprebudiť sadať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovaťukázať sa: ukázala sa potreba oddychuzjaviť saobjaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýchapoohlasovať sapoprihlasovať sapoprebúdzať sa (postupne, u viacerých)

    4. p. protestovať


    zaznieť prejaviť sa zvukom, hlasom • ozvať sa: z druhej strany zazneli, ozvali sa výstrely; do ticha zaznel, ozval sa spevzazvučať (prejaviť sa zvučaním): vedľa zazvučal telefónodznieť (byť povedaný): odzneli tu i námietkykniž. zazunieťzacvendžať (zvonivo zaznieť): okolo uší mi zazuneli včely; kosa ostro zacvendžalazazvoniť (vydať zvonivý tón, obyč. o zvone): zvon zazvonil na poplach; pohár zazvonilkniž. zahlaholiť (príjemne zaznieť): zavčasu ráno zahlaholili zvony blízkeho kostolarozihrať sa: zvonkohra sa rozihralazarezonovať (zaznieť rezonovaním): struny klavíra hlasno zarezonovalizahučaťzadunieť (prejaviť sa hučaním): v diaľke zahučal vodopádzried. zozývať sa (niekoľko ráz zaznieť, ozvať sa): hlas sa zozýva horoudoľahnúťdoletieť (zaznieť zdiaľky): doľahol k nám smiech


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV