Synonymá slova "zápas" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 18 výsledkov (1 strana)

  • bitka 1. fyzický konflikt dvoch al. viacerých ľudí: hádka prerástla do bitkyzápaszápolenie: zápas, bitka dvoch chlapov; zápolenie päsťamiboj (veľký, často ozbrojený konflikt): boj troch cisárov sa odohral na tomto miestešarvátkapotýčka (menší konflikt): slovné potýčkyexpr.: ruvačkarúbačkapračkadračkakucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal tú ruvačku, rúbačkuhovor. pasovačkaexpr. zried.: ruvanicarúbanicahovor. expr.: harmatanecmelameľa: rozbité okná krčmy svedčili o riadnom harmatanci

    2. trest údermi: bitku cítil ešte tri dniexpr.: výpraskvýplata: môžeš sa tešiť na výpraskhovor. expr. zastar.: virgasvirgáčvilágoš: budeže to doma virgassubšt. nakladačka • fraz.: dvadsaťpäťpäťadvadsať (na zadok): dostaneš päťadvadsať palicou


    zápas 1. úsilie prekonať súpera silou: podľahnúť v zápase, poraziť protivníka v zápasebitka: pustiť sa do bitkyboj: zvíťaziť v bojipotýčka (krátky zápas): potýčky hliadokšarvátka: vyvolať šarvátkuzrážka: krvavé zrážkysúboj: letecký súbojduel: stretnúť sa v dueliexpr.: pračkaruvačka: v krčme sa strhla pračka, ruvačkahovor. pasovačka: junácke pasovačkypoet. zápol (Roy)

    2. úsilie o dosiahnutie niečoho, premoženie niečoho, niekoho: volebný zápasboj: konkurenčný bojkniž. zápolenie: zápolenie s prekážkamikniž. borba: životná borbazastar. úbehy (Zguriška)

    3. súťaženie dvoch družstiev al. jednotlivcov v istom druhu športu: futbalový zápasstretnutie: víťazné stretnutiekniž. zápolenie: zápolenie družstiev malo dramatický priebehpreteky (zápas o prvenstvo): automobilové pretekyšport. slang. meč (pôv. pís. match): vyhrať mečzastar. úbehy (Dobšinský)


    zrážka 1. prudký náraz pohybujúcich na telies do seba: zrážka áut, vlakovkolízia: dopravná kolíziazraz: zraz gúľhovor. karambol: byť svedkom karamboluhavária (dopravná nehoda): zahynul pri haváriisubšt. búračka

    2. bojové stretnutie, obyč. miestneho rázu: zrážka s buričmikonflikt: konflikt dosiahol nečakané rozmerybitka: vyhrať bitkuboj: padnúť v bojizápas: zápas s presilouincident: pohraničný incidentpotýčka (krátke bojové stretnutie): potýčky hliadokšarvátka: vyvolať šarvátkukonfrontácia: hroziť konfrontáciou sílmenej vhodné stret (najmä v publicistike): na demonštrácii došlo k stretu; pren. stret ideí

    3. prudká výmena názorov: medzi bratmi došlo k zrážkehádka: rodinná hádkaškriepka: zbytočné škriepkyzvada: zvada o peniazespor: vyprovokovať sporpotýčka: matka sa dostala do potýčky so synomincident: dnes som mal incident s manželkoupriek: nekonečné prieky o dedičstvovýstup: robiť výstupykonfrontácia: ideologická konfrontáciakonflikt: dramatický konfliktšarvátka: malicherné šarvátkyhovor. scéna: hysterické scényexpr.: búrkavojnahrmavica: manželská búrka, domáca vojna, strhla sa hrmavicahovor. vada: muž a žena dali sa do vady (Timrava)expr. zried. vadenica (Novomeský)hovor. expr. harmataneckniž. svár

    p. aj roztržka

    4. suma zrazená z istej sumy • odb. odpočet: zrážky z úveru

    5. iba mn. č. výsledok kondenzácie vodných pár v ovzduší v podobe kvapalnej al. zmrznutej vody: máj býva bohatý na zrážkydážď (zrážky padajúce v kvapkách na zem): hustý dážďsneh (zamrznutá para padajúca vo forme bieleho páperia na zem): sypký snehľadoveckrúpykrupobitie (kúsky ľadu padajúce ako zrážky): ľadovec zničil úrodu; včera padali krúpy


    zakasať založiť, zasunúť súčasť oblečenia (na sebe): zakaše si zásteru a beží do kuchynezapásať (zasunúť za pás): zapásať si blúzku do sukne


    zapásať p. zakasať


    bojisko miesto boja • front: správy z bojiska, z frontuzápasisko (miesto zápasu)

    p. aj zápasisko


    zápasisko miesto, kde sa zápasí: súperi vystúpili na zápasiskoarénaring (priestor na pästiarske zápasy) • kniž. kolbište: športové kolbište


    bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasťzápasiť: zápasiť, biť sa s presiloukniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom bojikniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcomsekať sarúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvizastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľomzastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujúzried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajúfraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstváexpr.: ruvať saruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

    2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť bojbiť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miestazápasiťboriť sakniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkamikniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať saexpr.: ruvať saruť sa


    pretekať sa usilovať sa získať prvenstvo pri vzájomnom porovnávaní s niekým • predbiehať sapredbehávať sapredbehúvať sapredbehovať sapredháňať sapredstihovať sa: deti sa pretekajú, predbiehajú vo vymýšľaní žartov; predstihovať sa, predháňať sa, kto bude s robotou skôr hotovýhovor.: ubiehať saubehávať saubehúvať saubehovať sa: ubiehajú sa jeden pred druhýmpretekať (aktívne sa zúčastňovať na pretekoch): preteká v reprezentáciisúperiťsúťažiť (s protivníkom, sokom al. v hre, v športovom zápase, v súťaži a pod.): súperiť o priazeň dievčaťa; súťažiť o zlatú medailuzápasiť (v hre, športe): dnes mužstvo zápasí o lepšie umiestneniekniž. zápoliť: čestné športové zápolenie


    súperiť bojovať s niekým (o prvenstvo) ako s protivníkom, sokom al. ako s partnerom v hre, športovom zápase: súperia o priazeň dievčaťa; strany vo voľbách budú súperiťsúťažiť (bojovať o prvenstvo v súťaži): mladí súťažia o najlepšiu rozhlasovú poviedkupretekať sapredbiehať sapredbehávať sapredbehovať sapredbehúvať sa (chcieť byť v niečom prvý): pretekajú sa, predbiehajú sa vo vychvaľovaní hercových prednostízápasiťkniž. zápoliť (v hre, športe): mužstvá zápasia, zápolia o olympijskú medailukonkurovať: v boji o titul nám konkuruje, s nami súperí už len vlaňajší víťaz


    zápasiť 1. p. bojovať 1, 2 2. p. pretekať sa


    zápasník kto sa silou, šikovnosťou usiluje prekonať súpera: zápasníci vstúpili do ringutoreadormatador (zápasník s býkmi): španielsky toreador, matadorgladiátor (starorímsky zápasník)


    vložiť 1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo: vložila list do schránkystrčiťvstrčiť (sunutím vložiť): strčil si ruku do vreckazastrčiťzasunúťvsunúť: do knihy zastrčil, vsunul záložkuvopchaťvpraviťvprataťvtlačiťvtesnaťexpr.: vodžgaťvteperiť (vložiť tlačením): všetko vpratal do vrecavmestiťpomestiťhovor.: vpasovaťzapasovať: pomestil do kufra veľa vecí; dobre zapasovaný obloknaložiťnastrkaťnaprataťnapchaťnatlačiť (obyč. veľa vecí): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine všetky oblekynabaliťhovor. napakovať (vložiť balením): nabalila darčeky do taškyexpr.: šupnúťšuchnúťvšupnúťvšuchnúťvšustnúťvchrstnúť (rýchlo vložiť): všuchol si nohy pod perinu; všustla do polievky za hrsť ovsených vločiekvsadiťnasadiťposadiťzasadiť (vložiť kladením na niečo, do niečoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na hlavu; zasadil porisko do sekeryexpr. vpašovaťzried. vlúdiť (tajne vložiť): nenápadne mu vpašoval obálku do taškyvkomponovaťzakomponovať (vložiť do celku): vkomponoval nový prvok do dielapovkladaťpostrkaťpopchať (postupne, viac vecí)

    2. porov. vkladať 2, 3


    vsadiť 1. pevne vsunúť, vložiť, vtesnať niečo niekam • vpraviť: vsadiť, vpraviť briliant do prsteňazasadiťzapraviť: do výklenka zasadili, zapravili sošku; zasadiť, zapraviť rúru do steny, porisko do nástrojazapustiť: zapustiť pilier na dno riekyvmontovať (vsadiť montovaním): nábytok vmontovaný do stenyhovor.: vpasovaťzapasovať: vpasovať, zapasovať súčiastku do stroja; zapasovať klin medzi doskyvkliniť (vsadiť na spôsob klina) • zried. vseknúť

    2. dať do pece • posadiťvložiť: vsadiť, posadiť chlieb do peceposádzať (postupne, viac chlebov a pod.)

    3. p. správ. staviť 1


    zapasovať p. vložiť 1


    zaseknúť 1. prehradiť prekážkou (obyč. zo zoťatých stromov); pren. prekaziť niekomu niečo • zasekaťzarúbaťzaťať: zaseknúť, zasekať chodník; zaseknúť, zarúbať, zaťať vozom cestuzatarasiťzahatať: zatarasiť, zahatať priechod konármipren.: zaraziťznemožniť: zasekli, zarazili, znemožnili mu ďalšie vychádzky

    2. silným pritlačením, stisnutím prichytiť • zaklenúťzakleniťzaklesnúťzakliesniťzakliniť: zaseknúť, zaklesnúť jazyk medzi zuby; zaklenúť, zakliesniť, zakliniť si ruku, prsty medzi niečozaštipnúťzaštiknúťhovor.: zacviknúťpricviknúť: zaštipnúť, zaštiknúť si prst do dverí; zacviknúť, pricviknúť si kabátexpr. zakriačiť: prsty zakriačené do vlasovhovor. zapasovať: noha zapasovaná v jamestisnúťpritisnúťzavrieť: stisnúť jazyk medzi zuby; pritisnúť, zovrieť čeľustezadrhnúť (často neos.; o hlase, reči): hlas mu od dojatia zadrhlo, zaseklo

    3. p. zaťať 1 4. p. okríknuť


    zapasovať sa p. zaseknúť sa 2


    zaseknúť sa 1. zaboriť sa niečím ostrým, špicatým do niečoho • zaraziť sazaťať sa: zasekol sa, zaťal sa nechtami do stromu; guľka sa zarazila do stenyzahryznúť sa (zubami): zahryzla sa v zlosti do peryzabodnúť sa (hrotom): tŕň sa zabodol pod nechetpozasekávať sapozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)

    2. zastaviť sa v činnosti, v pohybe, v reči a pod. • zadrhnúť sa: motor sa v činnosti zasekol, zadrholspriečiť savzpriečiť sazapriečiť sa (nemôcť byť v činnosti pre priečnu, nepriaznivú polohu): kľúč sa spriečil, vzpriečilzakliniť sahovor.: zacviknúť sazapasovať sa: zakliniť sa, zacviknúť sa, zapasovať sa medzi doskyzachytiť saexpr. zakvačiť sa: padák sa zachytil, zakvačil do stromuspätiť sazháčiť sazaraziť sa (v reči) • zaťať sazatnúť saseknúť (v rozprávaní, v behu): zaťal sa, sekol a nepovedal už ani slova; keď sa zatne, už sa nepohnepozasekávať sapozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV