Synonymá slova "zášť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 228 výsledkov (2 strán)

  • nenávisť silný citový odpor spojený s neprajnosťou (op. láska) • hnevzloba: robil to s nenávisťou, s hnevom, so zlobou v srdcikniž. zášť: vzbudzovať zášťnepriateľstvo: žiť v nepriateľstvenevraživosť (nepriateľské naladenie): pociťovať nevraživosť voči niekomuneláska (opak lásky): bol obklopený neláskoufóbia (chorobný odpor voči niekomu, niečomu): fóbia voči cudzincommizantropia (neláska voči ľuďom; op. filantropia)

    p. aj zloba


    zášť p. nenávisť, zloba


    zloba trvalé zaujatie voči niekomu spojené s prudkým pobúrením mysle (op. dobrota): ľudská zloba; má v srdci len zlobuzlosť: urobiť niečo v zlostihnev: krotiť svoj hnevhovor. jed: je plný jeduexpr. srd: zmocnil sa ho srdnepriateľstvo: žiť v nepriateľstvenenávisť: pociťovať nenávisťnevraživosť: rasová nevraživosťkniž. zášť: vzbudzovať zášť


    obhajca kto niekoho al. niečo obhajuje, obraňuje • obhajovateľ: obhajca, obhajovateľ matiek; obhajca, obhajovateľ cirkevného učeniazástancaobrancaochranca: zástanca olympijskej myšlienky; obranca, ochranca postihnutej mládežeobranár (kto niečo obyč. zištne obraňuje): obranári projektuzastávateľ (Dobšinský)kniž. protektorzastar. hájiteľzried. ochraňovateľ (Hviezdoslav)advokát (právny zástupca, hovor. obhajca vôbec): najať si schopného advokáta, obhajcuzastar. pravotárzastar. apologéta (obhajca učenia, najmä cirkevného)


    ochranca kto ochraňuje • chrániteľ: ochranca, chrániteľ bezbrannýchzried.: ochraniteľochraňovateľ (Mráz)strážca (kto stráži): strážca bezpečnostislang. gorila (osobný strážca) • patrón (i kresťanský svätec, ktorý chráni ľudí, kostoly, povolanie a pod.): majetný patrón umelcov; sv. Urban je patrón vinohradníkovkniž. protektor (ochranca a podporovateľ): protektor mládežeochranár (ochranca prírody, pamiatok a pod.): ochranári zorganizovali míting na ochranu zvieratporučník (právny ochranca) • tútor (i pren. expr.)zástancaobhajcaobrancapren. tribún (kto chráni obhajovaním) • záštitaoporapren. štítkniž. zastar. záštitník: záštita, opora, štít rodiny


    stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokraciezástanca: bol zástancom nenásilných riešenínasledovateľnasledovníkpokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľovžiak: Metodovi žiaciodchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúravyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamuškola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova školapriaznivec: priaznivci hokejapriateľ: priateľ hudbypodporovateľ: podporovateľ umeniapren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochyfanúšikexpr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovanaexpr. kmotorzastar. straník (Jesenská)mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi


    zástanca 1. kto niekoho al. niečo zastáva: zástanca utláčaných, zástanca ľudských právochranca: ochranca biednychobranca: obrancovia demokracieobhajcaobhajovateľ: obhajca našich záujmovzastávateľ (Dobšinský)kniž. zastar. záštitník (Vlček)zastar. hájiteľzried. zastávač (Tajovský)

    2. p. stúpenec


    konzervatívny 1. ktorý sa pridržiava tradície, rešpektuje overené, zaužívané zásady, spôsoby, poriadky a pod.; svedčiaci o tom • tradicionalistický: konzervatívna, tradicionalistická koncepcia, orientáciapravicovýpravičiarskypravý (o politickom smere): pravicová, pravičiarska strana; pravá úchylka hnutia

    2. ktorý je málo prístupný zmenám, často aj zaujatý proti pokroku, všetkému novému, modernému; svedčiaci o tom • tradičnýtradicionalistickýnemoderný: konzervatívny, tradičný, nemoderný postojzastaranýstaromódnyobyč. pejor. staromilský (ktorý vyšiel z módy): zastarané, staromódne názory na manželstvo; staromódni, staromilskí rodičiameravýnepružnýnedvižnýstŕpnutýkniž.: ustrnutýstrnulýskostnatenýexpr. ťapákovský (ktorý nie je schopný ďalšieho vývinu, neprijímajúci zmeny, nič nové): meravé, nepružné, nedvižné, stŕpnuté myslenie; byť obklopený ustrnutým, strnulým, skostnateným prostredímnepokrokový (op. pokrokový) • neprogresívny (op. progresívny) • spiatočníckyreakčnýreakcionársky (odmietajúci nové, presadzujúci návrat k starým, prekonaným poriadkom, obyč. v politickej, názorovej a pod. oblasti): nepokrokové, neprogresívne, spiatočnícke, reakčné sily, vrstvy


    neaktuálny ktorý z hľadiska prítomnosti stratil novosť, živosť, naliehavosť (op. aktuálny, súčasný) • nečasový: neaktuálne, nečasové správyzastaranýprežitý: zastaraná, prežitá téma článkustaromódnynemoderný (o javoch podliehajúcich móde): staromódne, nemoderné filmybývalý (ktorý bol v minulosti): neaktuálne, bývalé lásky


    neplatný ktorý stratil platnosť, účinnosť (op. platný) • prepadnutý: neplatný, prepadnutý cestovný lístokstarýzastaraný (v minulosti platný; op. nový): mám iba starý, zastaraný cestovný poriadokneúčinný (op. účinný): to je už dávno neúčinné nariadeniezrušenýkniž. anulovanýpráv. al. kniž. nulitný (vyhlásený za neplatný): zrušená, anulovaná, nulitná zmluvapráv. zastar. zmätočný


    staromódny ktorý nezodpovedá súčasnému životnému štýlu (v obliekaní, bývaní, názoroch, správaní a pod.), ktorý vyšiel z módy • nemodernýstarý (op. moderný): staromódny, nemoderný účes; šaty staromódneho, nemoderného strihu; starý štýl písanianemódny (op. módny) • starodávnypejor. predpotopný: nemódne, starodávne, predpotopné topánky, náhľadystarosvetskýexpr. dedovský (pripomínajúci staršie časy): starosvetská skriňa; starosvetská, dedovská technika; starosvetské zvykyprežitýzastaranýneaktuálny (obyč. o duchovných veciach): mať prežité, zastarané názory, spôsobykonzervatívnyskostnatený (zotrvávajúci na starom, ťažko prijímajúci nové): konzervatívny otecstarožitnýstarinársky (obyč. o predmetoch, ktoré sú staromódne, ale cenné): starožitný, starinársky nábytoksubšt. fotrovský

    p. aj starý 3


    strápený vysilený fyzickým al. duševným trápením; svedčiaci o tom • utrápenýusužovanýzried. usúžený: stretnúť priateľa strápeného, utrápeného, usužovaného; usúžené srdce (Hviezdoslav)ustaranýustarostenýzastaraný (utrápený starosťami): ustaraná, ustarostená matkasklesnutýkniž. skleslý (fyzicky al. duševne ochabnutý): sklesnutá, skleslá tvár vyjadrovala rezignáciuunavenývyčerpanývysilenýzmorenýumorený: pohľad na chorobou unavené, vyčerpané, vysilené, zmorené, umorené dieťastrhanýhovor. sťahanýexpr.: zničenýzdrvený (veľmi strápený, s viditeľnými stopami trápenia): vyzerala strhaná, sťahaná, zničená; zdrvený pohľadzúboženýubiedenýzastar. ubedovaný (vyzerajúci veľmi úboho, biedne): zúbožené, ubiedené telo; ubedovaná hlavička (J. Kráľ)ubolenýexpr. zried.: uboľavenýubolestenýpren. dolámaný (bolesťou strápený, unavený): ubolená duša; uboľavený, ubolestený zrak; ledva zložil do postele svoje dolámané údyexpr.: umučenýzmučenýskatovanýstýranýutýranýzried. utrýznený (strápený mučením, týraním): bezvládne, umučené, zmučené, skatované, stýrané telo; plačom sa jej chvela stýraná, utýraná, utrýznená hruď


    zaostalý ktorý nedosahuje súčasný štandard (najmä v poznaní) • nevzdelaný (op. vzdelaný): zaostalý, nevzdelaný človekexpr.: zadebnenýzadubený: zadebnený primitívnevyspelýnerozvinutýslaboduchý (op. vyspelý, rozvinutý): nevyspelé hospodárstvoskostnatenýexpr. zaspatý (ktorý dosiahol istú úroveň a na nej zostal, ktorý sa už ďalej nevyvíja): skostnatené názory; skostnatený, zaspatý priemyselnedorastený: nedorastený odborníkzakrpatenýpejor.: krpčiarskyprovinčnýprovinciálnyzápecnícky: má zakrpatený, provinčný obzor poznaniaobmedzenýúzkoprsý (bez širšieho rozhľadu): obmedzené, úzkoprsé rečiretardovaný (mentálne zaostalý): retardovaný vývin, retardované dieťazastaranýspiatočníckyfilisterskýmalomeštiacky (op. moderný, pokrokový): zastarané, spiatočnícke názorytemnýtmársky: temné časy


    zastaraný1 1. ktorý nevyhovuje súčasným potrebám, požiadavkám (op. súčasný) • staromódny: má zastarané, staromódne názorystarýnemodernýnepokrokový (op. moderný): staré, nemoderné metódy prácenečasovýneaktuálny (op. aktuálny) • anachronickýprežitý: neaktuálna, anachronická téma článku; prežité predstavyexpr. vyvetraný; starodávnystarosvetský (pripomínajúce staré časy): starodávne, starosvetské zvykypejor.: predpotopnýplesnivýfosílnyexpr. dedovskýsubšt. fotrovský: predpotopná, plesnivá konzervatívnosť; fosílna, dedovská technika; fotrovský oblekmuzeálny

    2. p. zdĺhavý


    zastaraný2 p. strápený


    zdĺhavý neprimerane dlho trvajúci, vlečúci sa • rozvláčny: zdĺhavá, rozvláčna prednáškaobšírnyhovor. expr. rozťahanýzried. rozvlečenýpren. nákladný (so zbytočnými podrobnosťami; op. stručný): obšírny, rozťahaný referát; nákladný dialógpomalýexpr.: piplavýšiplavýprplavýhovor. expr. babravý (obyč. o práci): bola to pomalá, babravá robotachronický (ktorý sa zároveň opakuje): zdĺhavá, chronická chrípkadlhotrvajúcikniž. vleklý: vleklá krízazastaraný (iba o chorobe): zastaraný zápalkniž. siahodlhý (veľmi zdĺhavý): siahodlhé rozprávaniezastar. rozvlačitý


    zaostať 1. stať sa zaostalým, neprijímajúcim pokrok, vedomosti a pod. • ostať/zostať pozadu: nezaostali sme za Európou; ostal, zostal pozadu za spolužiakmiskostnatieť (stať sa nepružným): skostnatené konaniezastaraťprežiť saodžiť sa (prestať vyhovovať): jeho názory zastarali, prežili sa; ideológia komunizmu sa prežila, odžilanedok. pokrivkávať (nedosahovať želanú úroveň): príklad pokrivkávapozaostávať (postupne)

    2. p. oneskoriť sa 2


    zastarať prestať vyhovovať súčasným potrebám, požiadavkám; stať sa nečasovým • prežiť sa: tento typ auta už zastaral, prežil sa; módne novinky rýchlo zastarajú, prežijú sazaostať (ostať pozadu vo vývine): hospodársky systém zaostalodžiť sa (byť prekonaný vývinom) • vyžiť sa: niektoré metódy sa vyžili


    zamiešať sa 1. pripojiť sa ako ďalší (do skupiny, hromady a pod.) • vmiešať sapomiešať sapridať saprimiešať sapridružiť sa: zamiešať sa, vmiešať sa nepozorovane do davuvtisnúť savtlačiť savsunúť sa (silou, násilím a pod.): vtisnúť sa, vtlačiť sa do zástupuhovor. expr. prikmotriť sa: nenápadne sa k nám prikmotril pesexpr. vtrúsiť sa (nebadane): medzi zhromaždených sa vtrúsili policajti

    2. pridať sa do hovoru, sporu a pod. • zastarieť sazapriasť sa: zamiešali sa, zastareli sa do rodinnej debaty; prečo si sa zapriadol do ich sporuexpr.: zapliesť savpliesť sa: do všetkého sa zapletiezasiahnuť: viac ráz zasiahol do prebiehajúcej diskusieexpr. vpadnúť (náhle sa zamiešať): vpadnúť do rozhovoru


    zasiahnuť 1. pohybujúcim sa predmetom dosiahnuť cieľ, nejaký objekt • trafiť: poľovník zasiahol, trafil srnca; úder zasiahol, trafil presneudrieťuderiť (nárazom, úderom): udrelo ma po hlavedotknúť saraniť (v prenesených významoch): jeho zrada sa ma dotkla, ranila mahovor.: začiahnuťzachytiť: bil všetkých, ktorých začiahol, zachytilexpr. zosypať sa (na niekoho; náhle, vo väčšom množstve zasiahnuť): zosypala sa na nich spŕška úderov

    porov. aj zachvátiť

    2. vstúpiť do rozhovoru al. svojím počínaním chcieť ovplyvniť ďalšie konanie • zamiešať sazastarieť sa: zasiahol, zamiešal sa do debaty, do politiky; nemal sa do veci zastarieťexpr. zapliesť sa: nemal som sa zapliesť do sporu o dedičstvozapojiť sa: do rozhovoru sa zapojil až na koniecvložiť sa: rád sa vloží do cudzích záležitostízakročiť (vykonať akciu v prospech al. neprospech niekoho): zakročiť proti vzbúrencomintervenovať (zasiahnuť v prospech niekoho): prijali ho, až keď intervenoval na predsedníctve


    zastarieť sa, zastarať sa vstúpiť do rozhovoru al. chcieť ovplyvniť niečo • zamiešať sazasiahnuť: nemal si sa do nich zastarieť, zastarať; zamiešať sa, zasiahnuť do debaty, do sporuexpr.: zapliesť sazadrapiť sazadrapnúť sazadrieť sazarýpaťzarypnúť: do všetkého sa musí zapliesť, zadrapiť; zarýpe, zarypne do veci, do ktorej ho nič nie je


    nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiťkompenzovaťrekompenzovaťvyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovaliodškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi

    2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastkudosadiť: dosadiť premennú do rovnicezastúpiťhovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v prácizastaráv. zastaťkniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinuodb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokomvystriedaťvymeniťzameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek


    obhájiť 1. uviesť dostačujúce argumenty proti námietkam, útokom a pod. • uhájiť: obhájil, uhájil si svoju pravduobrániťubrániť (slovami, silou): obrániť si česť; ubrániť záujmy podnikupostaviť sa (na obranu niekoho, niečoho): nemá sa kto za mňa postaviťzastať sazastať (vysloviť námietky proti útokom na niekoho): vždy (sa) rád zastane slabšieho

    2. p. zachovať 1


    obrániť bránením zachovať, poskytnúť ochranu • ubrániťochrániťuchrániť: odhodlanie obrániť, ubrániť vlasť; ochránili, uchránili nás pred nebezpečenstvomvziať do ochrany: vzali nás do ochrany pred násilníkomobhájiťuhájiť (argumentmi proti námietkam, útokom): obhájili, uhájili si svoje presvedčenie, svoju autoritukniž. zaštítiť: zaštítili svoju krajinuzavarovaťuvarovaťzachovaťuchovať (pred niečím zlým, škodlivým a pod.): zavarovať, uchovať pred nešťastím, pred skazou, od nešťastia; uvarovať pred nebezpečenstvomzastaťzastať sa (postaviť sa na obranu niekoho): zastal, obránil ma pred všetkými


    postaviť sa 1. dostať sa sám do stojacej polohy • vstaťpovstať: s námahou sa postavil, vstal na nohy; povstal a zdvihol pohárvzpriamiť sanapriamiť savztýčiť sa (zaujať vzpriamenú polohu): jazdec zoskočil z koňa a hneď sa vzpriamil; zo zeme sa ľahko vztýčilzdvihnúť sazodvihnúť sa: pri prípitku sa všetci zo stoličiek z(o)dvihlivzchopiť sa: muž sa naraz vzchopil a pristúpil k stoluhovor.: pozbierať sazozbierať sahovor. expr.: zviechať saschabrať sazrepetiť sa (s námahou, ťažko a pod.): ledva sa zo zeme pozbierali, zozbierali; opitý sa nemôže zviechať, schabrať na nohyexpr. vzchápať sa (ťažko vstať) • popostavovať sapovstávať (postupne): ľudia sa popostavovali, povstávali ako na povel

    2. zaujať miesto stojačky • stať sistať: postaviť sa, stať si čelom k obecenstvu; postaviť sa, stať k oblokuzastať: zastala vo dverách, postavila sa do dverí; chlapec si zastal vedľa mňazaradiť sa (postaviť sa do radu): zaradili sa na koniecpopostavovať sa (postupne): popostavovali sa ku vchodu po dvochnastavať sa (vo väčšom množstve): pred pokladnicou sa nastavali húfy mladíkov

    3. p. vzoprieť sa 1, protestovať


    vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiťspraviťuskutočniťrealizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazykniž. učiniť: učiní všetko, čo trebaodbaviťvybaviťzastar. odbyťhovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútilabsolvovaťskončiť: kurz absolvoval, skončil už vlanizložiť (nejaký úkon): zložiť sľubzriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevupodniknúť: podniknúť útok na niekohozastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastanepovykonávaťporobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

    2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesťexpr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil!vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojilipovykonávaťpovystrájaťpovyčíňaťexpr.: povyvádzaťpostvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávaťnavystrájaťnavyčíňaťexpr.: navyvádzaťnastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali!expr.: napáchaťpopáchaťpošarapatiť

    3. p. vybaviť 1, 2


    zastať 1. p. zastaviť sa 1 2. p. postaviť sa 2 3. p. zastať sa 4. p. zastúpiť 1, 2 5. p. vykonať 1


    zastať sa postaviť sa na obranu niekoho, niečoho • zastať: ochotne (sa) zastane slabšíchpodporiťhovor. podržať (poskytnúť morálnu oporu): podporiť, podržať niekoho v ťažkej situáciiujať sa: na prekvapenie všetkých nik sa ma neujalfraz. chytiť niekomu stranu/stránku


    zastaviť 1. spôsobiť, aby sa niečo prestalo pohybovať, aby prestalo postupovať • zadržať: zastaviť, zadržať bežiace stádopristaviť: vonku ma pristavil cudzinecstaviť: plynutie času sa nedá staviťzastar. predstať: predstali ho zbojnícizaskočiť: zaskočiť niekoho na cestehovor. zahamovaťzabrzdiť (brzdou, obyč. nejaký mechanizmus): prudké zahamovanie, zabrzdenie kolies strojazried. zhatiť: zhatiť nepriateľasubšt. zhaltovať (Beňo)prerušiť (nejakú činnosť): prerušil ho v speve, v robotelikvidovaťzlikvidovaťzrušiť (činnosť): zlikvidovať, zrušiť výrobupráv. obstaviť (úradne zastaviť): obstaviť platpozastavovaťpopristavovať (postupne, viacerých jedincov)

    2. prestať postupovať • zastaviť sazastať: motor (sa) náhle zastavil, náhle zastaluviaznuť: auto uviazlo pred bránou; v poveloch: Zastaviť! Stáť! Stoj! Stop!

    3. uzavrieť prístup niekam postavením prekážky • zahataťzahatiťzahradiť: zastaviť, zahatať cestu; zahradiť východpozastavovaťpozahatávaťpozahrádzať (postupne)

    p. aj zatarasiť


    zastaviť sa 1. ustať v pohybe, v činnosti, prestať sa hýbať; prerušiť chod, činnosť • zastaťzastaviť: dav ľudí sa pred budovou zastavil, zastal; auto (sa) zastavilo; výroba sa na krátky čas zastavila; muž za mestom zastal, zastaviluviaznuťzaviaznuťzachytiť sa (pri nejakej prekážke): bicykel uviazol, zaviazol v snehu; padajúci sa zachytil o strom, zastavil sa na stromezaseknúť sazadrhnúťzadrhnúť sahovor. expr. zahaprovať (náhle ustať v činnosti): zasekol sa v speve, v reči; motor sa zadrhol, zahaprovalzaraziť sazapätiť sazháčiť sa (náhle sa zastaviť): zaraziť sa v chôdzi; zapätiť sa, zháčiť sa v rečipozastavovať sapopristavovať sa (postupne sa zastaviť): autá sa pozastavovali

    2. na chvíľu niekam zájsť, niekde ostať, niekde, pri niečom sa zdržať • staviť sapristaviť sa: (za)staviť sa u známych; cestou sa pristaviť na výstavezried. ustaviť sa: Ustavte sa niekedy u nás!ohlásiť sanazrieť: už dlho sa u nich neohlásil; každý deň nazriem k rodičomzotrvať: pohľadom zotrvala na jeho tváripozastaviť sa: trocha sa pri tejto otázke pozastavíme


    zastúpiť 1. urobiť niečo za niekoho • nahradiťzastať: na porade ma musí niekto zastúpiť, nahradiť; syn ho už v obchode zastúpi, zastanehovor. expr. zaskočiť: rád zaskočím za chorého kolegukniž. substituovať: substituovať neprítomnosť výživných látoksuplovať (nedok.): učiteľ nemôže suplovať rodičov vo všetkom

    2. (v spojení so substantívom cesta) zabrániť v ďalšej chôdzi, pren. aj v inej činnosti • postaviť sastať si (do cesty): zvedavcom zastúpili cestu, postavili sa do cestyzastaťzahataťprekaziťprekrížiťskrížiť (cestu): nerátal som, že mi dakto prekríži, skríži cestu za mojím cieľom


    zástava kus látky so záväznou kombináciou farieb a vzorov používaný ako symbol istého spoločenstva: štátna, klubová zástavavlajka (zástava obyč. pripevnená na žrď tak, že ju možno vyťahovať a sťahovať): vztýčiť vlajkuštandarda (menšia vystužená zástava): štandarda prezidenta republikyhovor. pejor. fangľa


    zastávač p. zástanca 1


    vstavať pri stavbe vsadiť niečo niekam • zabudovaťvbudovaťvmontovať: vstavali, zabudovali hradu do múruzastavať: skriňa zastavaná do stenyvmurovaťzamurovať (murovaním upevniť): vmurovaný nosníkzapustiť (vstavať do hĺbky, do zeme): zapustiť spevňujúci stĺp


    zasadzovať sa vynakladať úsilie na niečo, usilovať sa uskutočniť istý (konkrétny) cieľ • pričiňovať sastavať sa: zasadzovať sa, stavať sa za práva menšiny; pričiňuje sa o to, aby v ich strane bol jednotný postuphorliť (horlivo sa zasadzovať): horliť za zmenu názvubyť za (niečo): celou dušou je za výstavbu školyzastávaťnadŕžaťobhajovať (obyč. pri obrane niekoho, niečoho): zastávať, obhajovať istý názor, nadŕžať opozičnému projektupresadzovať (napriek prekážkam dosahovať cieľ): presadzuje svoj variant reformy


    zastavať p. vstavať


    zastávať p. zasadzovať sa


    brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou) • obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, živothájiťobhajovaťzastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabýchchrániťochraňovaťbrať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť

    2. znemožňovať uskutočnenie niečoho • zabraňovaťnedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domovprekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.) • zamedzovaťhatiťzahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupemariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatívehovor. hamovaťbrzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet


    zastávať sa p. brániť 1


    zastávateľ p. zástanca 1


    obstaviť 1. práv. z úradnej moci prestať vyplácať plat, mzdu a pod. • zastaviťzadržať: plat mu okamžite obstavili, zastavili, zadržaliurobiť obstávkupráv. sekvestrovať (vziať do vnútornej správy): sekvestrovať, obstaviť majetok

    2. p. obklopiť 2


    osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť saprivravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťunár. prizvať sa (Gabaj)pustiť sa/dať sa do rečinadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi!prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegomohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľakniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

    2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadaťpoprosiťobrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradilihovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžemvyzvať: vyzval ma spolupracovaťkniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

    3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovaťpomenovaťnazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

    4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujaťzaujať pozornosťvyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerýchzasiahnuťzapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťouprihovoriť saprivravieť sakniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbounájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími


    prerušiť 1. dočasne nepokračovať v istej činnosti; zastaviť priebeh niečoho al. porušiť istý celok • pretrhnúť: prerušiť, pretrhnúť čítanie, dodávku vody; prerušenie spánkuexpr.: preseknúťpreťať (náhle prerušiť): smiech detí presekol, preťal výstrel; prerušiť, preseknúť, preťať kábel, telefonický hovorhovor. expr. vypriahnuť (prerušiť robotu): načas musíte vypriahnuťexpr. rozťať (rázne, prudko prerušiť): rozťať reč, mlčaniepretrhať (trhaním prerušiť): pretrhané snypoprerušovaťspretŕhaťspretrhaťspopretŕhaťspopretrhávaťpopretrhávaťpopretŕhaťpopretrhovaťpopresekávaťpopretínať (viac ráz, na viacerých miestach a pod.): poprerušované, spretŕhané spojenie; popretŕhať styky; popretínať káblekniž. zastar. prervať (Vajanský, Jesenský)skočiť do reči (prerušiť reč): rečníkovi viac ráz skočili do reči, viac ráz ho prerušili

    2. urobiť koniec niečomu • skončiťukončiť: prerušiť, skončiť mlčanie; prerušenie, skončenie, ukončenie ťarchavostiskoncovať (s niečím, niekým nepríjemným, neželateľným a pod.): skoncovať so stykmi, spormizastaviť: treba ho v reči zastaviť; zastaviť, prerušiť prúd nenávistiprestať (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím): prestať robiť, prestať s robotou


    pristaviť 1. dodatočne postaviť • pristavaťpribudovať: k domu pristavili, pristavali, pribudovali ešte jedno poschodieprimurovať: k stavbe primurovať garážpopristavovať (postupne, viac vecí)

    2. dať, postaviť do tesnej blízkosti niečoho • prisunúť: vlak pristaviť k nástupisku č. 2; k obloku treba pristaviť, prisunúť stoličkupritisnúťpritlačiť: skriňu pritisli, pritlačili ku gaučupritiahnuť (pristaviť ťahaním): sudy pritiahnuť bližšie k sebepriraziť (prudko pristaviť): prirazila si stolček k nohepopristavovať (postupne, viac vecí)

    3. spôsobiť, aby niekto, niečo prestalo postupovať, ísť • zastaviť: pristaviť, zastaviť na ulici známeho; vodiča pristavila, zastavila polícia; koňa pristavili, zastavili až na konci dedinyzadržať: zadržať bežiaceho zlodejazavrátiť (zahnať späť): zavrátiť čriedupopristavovaťpozastavovať (postupne, viac jedincov)


    zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiťchytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríkazastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zvierastaviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh časupodržaťpridržaťprichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadolexpr.: spätiťzapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapcazried. zhatiť: zhatiť útočníkov

    2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeruzabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátalpribaviťpridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

    3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržaťpotlačiťpremôcťovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazykuzahatať: zahatal príval zlosti, príval slovzatajiťzakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stonypritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

    4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciachzlapaťlapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodejazaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatklizajať (vziať do zajatia v boji)

    p. aj zatvoriť 2

    5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržaťzachovaťuchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosťpodržať siponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor


    zachytiť 1. zabrániť pohybu, obyč. neželanému • zadržaťchytiť: keby som ťa nebol (za)chytil, zadržal, spadneš do jamyuchopiťpodržať: uchopiť, podržať topiaceho sa za nohy; priehrada vodu zachytí, podržípozachytávať (postupne zachytiť)

    2. spôsobiť, aby niečo spolu (obyč. zľahka) držalo • prichytiťpridržať: zachytila, prichytila si vlasy sponkouupevniťpripevniťodb.: fixovaťzafixovať (pevnejšie): upevniť, pripevniť niečo remienkomexpr.: zakvačiťzakvačkať: rukáv si zakvačil, zakvačkal do tŕniahovor. zaháčiť: zaháčiť do dveríhovor. expr. zahačkaťpozachytávať (postupne zachytiť)

    3. dotknúť sa niečoho (obyč. pri mimovoľnom pohybe) a obyč. vziať so sebou • zavadiťzasiahnuťzačiahnuť: zachytiť, zavadiť nohou o kameň, o prah; nevdojak ma zasiahlo, začiahlo rútiace sa koleso

    4. prísť niekam včas a tak nájsť niekoho, niečo • zastihnúťstihnúťchytiťdostihnúť: vlak ešte (za)chytil, (za)stihol; búrka nás už nezachytila, nezastihla, nedostihlazadržaťzastaviťpristaviť: rozmýšľal som, kde môžem ešte kamaráta zachytiť, zadržať; zastavil ma, pristavil ma na ulici

    5. zistiť niečo, čo malo ostať zatajené, zistiť niečo škodlivé • odhaliť: zachytiť, odhaliť protištátnu činnosťzadržaťprichytiť: zadržali, prichytili páchateľov pri činezastaráv. dopadnúť: dopadli utečenca na hraniciach

    6. p. zbadať, vycítiť 7. p. zaznačiť 1, zobraziť


    zatarasiť zasunutím al. nahromadením utvoriť prekážku • zahataťzahatiťzahradiť: víchricou polámané stromy zatarasili, zahatali cestu; autá zahradili východ z ulicezabarikádovať (zatarasiť barikádou, expr. aj inými prekážkami): vlastnými telami zabarikádovali budovu; vchod zabarikádovaný haraburdamizablokovaťzapchaťzastaviť: zablokovanie, zapchatie, zastavenie premávkyhovor. expr. zapratať (väčším množstvom niečoho príliš zaplniť): zapratať predizbu skriňamizaťaťzarúbať (zatarasiť prekážkou, obyč. zoťatými stromami) • založiť (obložiť niečo mnohými vecami): založiť stôl knihamizried. zapriečiť (zatarasiť priečkou, prekážkou) • zahájiť (nedovoliť prístup niekam): zahájiť cestu


    zrušiť zmariť pôsobnosť, znemožniť ďalšiu činnosť, platnosť niečoho: zrušiť termín volieb, zrušiť zmluvuodvolať (vyhlásiť za neplatné): odvolať nariadenieodrieknuťodriecťnedodržať: odriekli účasť na konferencii; zrušiť, nedodržať sľubanulovať: výsledok zápasu anulovalipráv. nulifikovať (vyhlásiť za neplatné) • práv. derogovať (zrušiť platnosť istej normy, časti zákona) • likvidovaťzlikvidovaťodstrániťsubšt. skasírovať: (z)likvidovať, odstrániť všetky rozdiely medzi deťmi; (z)likvidovať umelé hranice; vedúci účet skasírovalodb. stornovať (objednávku, zmluvu, účet) • zastaviťskončiť (s niečím) • ukončiť (niečo): zastaviť, zrušiť vývoz zbraní; skončiť s výrobou chemikálií, ukončiť výrobu chemikáliízavrieťzatvoriťuzavrieť (činnosť niečoho): (u)zavrieť priechod cez ulicu; zatvoriť baňu, podnik, prevádzkupozrušovaťpoodvolávaťpoodriekať (postupne zrušiť): pozrušovať, poodvolávať termíny, nariadeniarozviazať (zrušiť zmluvu, dohovor): rozviazali s nami pracovný pomer


    nazrieť 1. krátko uprieť zrak na niečo, do niečoho • pozrieť (sa)podívať sa: nazrel do novín, podíval sa do oblokaexpr.: nakuknúťnaziznúťkniž. nahliadnuť: nakukol do spisov, nahliadol cez škáruponazerať (postupne) • zalistovať (v knihe) • hovor. expr. ňuchnúť: do izby ani neňuchol

    2. prísť na krátku návštevu • zastaviť sastaviť sapristaviť sa: cestou domov nazrel k rodičom; (za)stavil sa, pristavil sa u susedovhovor. ohlásiť saexpr. nakuknúť: dávno sa neohlásil; zajtra k vám nakuknem


    pozastaviť sa vyjadriť počudovanie, prekvapenie, nesúhlas a pod. nad niečím (obyč. niečím prekvapujúcim, nečakaným) • zastaviť sapristaviť sa: pozastavili sa, zastavili sa nad múdrou odpoveďou žiaka; pozastaví sa, pristaví sa nad synovými výrazmizaraziť sa (pozastaviť sa nad niečím nepríjemným, negatívnym): zarazil sa nad toľkou bezočivosťou


    uviaznuť 1. ostať väzieť na jednom mieste • zaviaznuť: autobus uviazol, zaviazol v záveji; kolesá uviazli, zaviazli v blatezostaťostať (nevzdialiť sa): Kde si včera (z)ostal tak dlho?; keby sme (z)ostali, uviazli v rozmoknutom teréne, zíde sa nám povrazzachytiť sa (v nejakej prekážke): vetvička sa jej zachytila vo vlasochzabodnúť sa (po bodnutí ostať trčať z niečoho): nôž sa zabodol do srdca, uviazol v srdcizaryť savryť sa: guľka sa zaryla, vryla do stenyzapadnúť: zapadnúť do snehu

    2. prestať prebiehať (o deji) • zaviaznuťustaťzastaviť sa: zábava uviazla, zaviazla; rozhovor ustal; doprava sa zastavilazadrhnúť sa (o hlase, reči): slová sa mu zadrhli v hrdlekniž. ustrnúť: pohyb ustrnulhovor. expr. zamrznúť: žiadosť kdesi zamrzla

    3. p. usadiť sa 1


    zachytiť sa 1. uchopením opory al. na nejakej prekážke zamedziť ďalší pohyb • chytiť saprichytiť sazadržať sapridržať sa: (za)chytiť sa, prichytiť sa o konár; zadržať sa, pridržať sa dverí, oblokazastaviť sa: pri páde sa zastavil na stromeuchytiť sa: uchytiť sa pazúrmi na skalezavadiť (neúmyselne sa zachytiť): zavadiť o stoličkuexpr. zakvačiť sazakvačkať sa (pevne): zakvačil sa o plot, vlasy sa mi zakvačili do konárovexpr.: zaháčiť sazakosíliť sazried. zasídliť sa (Dobšinský)uviaznuť (ostať väzieť na jednom mieste): auto uviazlo na strome

    2. nájsť oporný bod • oprieť sauchytiť sa: nemá sa o čo v nešťastí zachytiť, uchytiť, oprieťutkvieťkniž. spočinúťzastaviť sa (o pohľade, zraku): oči mu utkveli, spočinuli na obraze dieťaťa; zrak sa mu zastavil na skupinke ľudí


    zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájdedôjsťprísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocieexpr.: zabehnúťzbehnúťvybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výletstaviť sazastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostoleexpr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domuexpr.: skočiťzaskočiťodskočiťodbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštupodísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne!zatúlať sazablúdiťhovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivozastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúťfrknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia detizahnúťzabočiťodbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za rohhovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budovehovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kinaexpr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríkypozachodiťpozachádzať (postupne zájsť)

    2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

    3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašielzahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sazarosiť sahovor. expr.: ošťať sazapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťaliočernieťsčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernelchem.: oxidovaťzoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

    4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2


    zháčiť sa 1. náhle ustať v činnosti • zastaviť sazaraziť sa: kôň sa naraz zháčil, zastavil, zarazil a nešiel ďalejexpr.: zhačknúť sazhačkať sazhačkovať sa: deti sa naraz zhačkalizaseknúť saexpr.: zapätiť saspätiť sa (v reči): naraz sa v prejave zasekol, spätil

    2. silno a nepríjemne sa prekvapiť • zaraziť sazmiasť sa: keď počul správu o chystanej zmene, zháčil sa, zarazil sa, zmiatol sanár. zháknuť sa (Kukučín)zrozpačitieť (dostať sa do rozpakov): po odmietnutí svojho návrhu zrozpačitelexpr. zahriaknuť sa: zdalo sa mu, že povedal priveľa – zahriakol sa a zmĺkolzried. zhriaknuť sa (Vajanský)


    zlyhať prestať (dobre) fungovať, prestať byť funkčný (o mechanizmoch, orgánoch a pod.) • vypovedať (službu): motor zlyhal, vypovedal; zrak mu často zlyhal; zmysly mu vypovedalivysadiťvynechať (prerušiť činnosť): motor vynechal, vysadilzastaviť sa: srdce sa mu zastavilozadrhnúť sazaseknúť sa: stroj sa z času na čas zadrhne, zasekne; hlas sa od dojatia zadrhol, zasekolpreskočiť (o hlase): v rozrušení jej hlas preskočil, zlyhalhovor. expr. zahaprovať: doprava zahaprovalasubšt. kiksnúť • sklamať: nervy sklamali; sklamať v rozhodujúcej chvílikniž. stroskotaťnevydariť sa: plán stroskotal, nevydaril sa; ich vzťah rýchlo stroskotal


    stáť1 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí?nachádzať sanachodiť savyskytovať sajestvovaťexistovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti

    2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop!zastaviť!stoj!pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!

    3. nebyť v činnosti • nefungovaťnejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujúhovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje

    4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ichpomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiachchrániťhájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami

    5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvaťpridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorovnaliehaťnástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalofraz. stáť si v slove

    6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2


    stanica miesto, kde zastavuje vlak al. iný hromadný dopravný prostriedok; budova na tomto mieste s potrebnými zariadeniami na dopravné úkony: železničná, autobusová stanica, nákladná stanica, prestupná stanicažel. nádražie (obvod stanice s koľajami a príslušným zariadením) • zastávka (miesto, kde pravidelne zastavujú prostriedky hromadnej dopravy): zastávka električky; vystúpiť na ďalšej stanici, zastávkehovor. zastar. štácia (Plávka)


    zastávka p. stanica


    zástavník 1. nosič zástavy: na čele sprievodu kráčali zástavnícivlajkonosič

    2. p. stúpenec


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


    zaštebotať p. povedať1


    zástena ľahká, obyč. prenosná stena poskytujúca úkryt a pod. • španielska stena: umývať sa za zástenouplenta (provizórna stena obyč. z plátna): ísť za plentuparaván


    zásek 1. výrez spôsobený seknutím: označiť stromy zásekmizárubzátinzátinok: urobiť sekerou zátin, zátinokzried. záštep (Jesenská)

    2. p. zátarasa 3. p. priekopa


    záštep p. zásek 1


    zástera oblečenie (obyč. pracovné) chrániace prednú časť šiat al. nosené ako ozdoba • zásterka: uviazať si zásteru, naškrobená zásterkahovor. zastaráv. fertuchahovor. zastar.: šurc (Rázus)šurca (Šoltésová)nár. zápona (Tatarka)


    záletník pejor. záletný muž: hýrivý starý záletníkexpr. donchuanhovor. expr. frajerhovor. pejor.: sukničkárfrajerkárexpr. (starý) kocúrexpr. zried. zásterkár (Vajanský)iron.: playboy, pís. i plejboj (záletný mladík výstredného života)


    zásterkár p. záletník


    zaštiepiť p. zaštipnúť 1


    zaštipnúť 1. pevným stisnutím, zovretím prichytiť • zaštiknúťzaseknúťzavrznúť: zaštipnúť, zaštiknúť klinec do klieští; zaseknúť zverákom niečo; zavrznúť si palechovor. zacviknúťnár. zaštiepiťexpr. zakriačiť: zacviknúť, zakriačiť si prsty do sebaprištipnúťprištiknúťpriškripnúťprivrznúť (sčasti al. mimovoľne): prištipnúť, prištiknúť si sukňu medzi dvere; priškripnúť, privrznúť si prsty vrchnákomprivrieť (dvermi): privrieť si nohuzaklenúťzakleniťzaklesnúťzakliesniťzakliniť: zaklenúť, zakleniť si palec medzi mreže; zakliniť jazyk medzi zuby

    2. štipnutím odstrániť, oddeliť • odštipnúťodštiknúť: zaštipnúť, odštiknúť výhonky viniča


    potláčaný vôľou ovládaný tak, aby sa navonok neprejavil (obyč. o citoch, pocitoch, telesných stavoch a pod.) • premáhanýzadržiavaný: potláčaná, premáhaná bolesť; potláčaný, zadržiavaný plačdusenýzadúšavý: dusené, zadúšavé vzlykyskrývanýzastieraný: skrývaná, zastieraná zvedavosť, radosťutajovanýtajený: s utajovanou, tajenou závisťou sledovala cudzie úspechy

    p. aj skrytý


    skrytý ktorý nemožno nájsť, určiť, odhaliť • ukrytýschovaný: drahocennosti sú dobre skryté, ukryté, schovanéskrývanýutajovanýtajenýzastieranýpotláčaný (obyč. o citoch, pocitoch): pozorovala ju so skrývanou, utajovanou závisťou; tajené, zastierané, potláčané dojatie; potláčané obavyexpr. tutlanýpoet. stajený (Horov, Rázus)tajnýutajený (skrývaný pred pozornosťou iných): tajná opozícia (op. otvorená), tajné myšlienky, utajená láskazastretýzahalenýmaskovanýzamaskovaný: zahalený, maskovaný úkryttichý (skrývaný z osobného al. iného, obyč. politického dôvodu; op. otvorený): tichý protestneviditeľnýneznámy: neviditeľné, neznáme sily ho priťahovali na staré miestanepozorovanýodb. latentný: nepozorovaná choroba, latentná nákazapostranný (skrytý a nečistý, nečestný): postranný zámer, úmyselnepriamyvnútornýodb. implicitný (op. explicitný): nepriama, vnútorná, implicitná informácia v texteexpr. zakuklený: zakuklený nepriateľnenápadnýexpr.: zastrčenýzapadnutý: nenápadná čistinka; zastrčený, zapadnutý kútzastar. potajomnýzastar. zried. potajmý


    zastieraný p. skrytý


    cloniť (úmyselne) kryť pred svetlom • zacláňaťpricláňaťzatieňovať: cloní, zacláňa si tvár; cloní, pricláňa si očizakrývaťzastierať (spôsobovať, že niekoho, niečo nevidieť): zakrývate, zastierate nám výhľadtieniťtôniť: husté stromy tienia, tônia, clonia domhádzať/vrhať tieň


    kamuflovať zakrývať niečo maskou, expr. predstierať niečo so zámerom neprezradiť skutočný stav • robiť kamuflážmaskovať: kamuflovať, maskovať vojenské vozidlo; kamuflovať, maskovať svoje nedostatky; pri svojom vystupovaní robí iba kamuflážzastieraťzatajovaťutajovať: zastiera, zatajuje, utajuje strachfraz. robiť niečo očistom: všetko to robí iba očistom


    tajiť 1. zabraňovať iným spozorovanie istej veci, istého faktu, javu, chrániť ako tajomstvo (op. prezrádzať, prezradzovať) • zatajovaťutajovaťtajiť sa (s niečím): tajil, zatajoval svoju minulosť; ani sa svojou láskou netajilskrývaťukrývaťexpr.: tutlaťututlávať: dobre skrýval, ukrýval svoju bolesť, svoje sklamanie; tutlať, ututlávať smiechzakrývaťzastierať (usilovať sa nedávať najavo): zakrýva svoju netrpezlivosť, zastiera obavyzamlčiavaťzamlčovať (tajiť mlčaním): pravdu neslobodno zamlčiavaťneprezrádzaťneprezradzovať: úradné tajomstvá nikdy neprezrádzal

    porov. aj zaprieť1 1

    2. p. obsahovať


    zastierať 1. p. cloniť 2. p. tajiť 1, kamuflovať


    nájsť 1. odhaliť doteraz neznámu vec • objaviť: našiel, objavil príčinu svojho neúspechuzistiťodkryťprísť (na niečo) • dôjsť (na niečo): zistil chyby v účte; prišiel na chyby v účtenatrafiť (náhodou nájsť): natrafil na dobrú knihuvyhľadaťvypátraťvysliediťvystopovať (nájsť po dlhšom hľadaní): vyhľadal si vhodné miesto; vypátral úkryt zlodejovexpr.: vyhrabaťvykutaťvykutraťvykutiť (prehrabovaním nájsť): ktovie, kde to vyhrabal, vykutalexpr.: vysnoriťvyňuchať: konečne vysnoril jeho adresuexpr.: vyšpáraťvyšparchaťvyštuchaťvyňúrať (s námahou nájsť): vyštuchal kdesi pár drobnýchponachodiťponachádzať (postupne nájsť): ponachádzal zaujímavé faktyhovor. zastaráv. uhľadieť si: ak si uhľadíte čas, príďtenahmataťvyhmatať (hmatom nájsť): potme nahmatal, vyhmatal kľučku

    2. objaviť niekoho niekde • zastihnúťstihnúť: našiel ju doma; otca nezastihol, nestihol v práci

    3. úsilím dosiahnuť • získať: konečne si našiel prácu; získal sebavedomienahľadať: nahľadal pár korún


    postihnúť 1. nepriaznivo, negatívne zasiahnuť • stihnúťzastihnúť: postihlo, stihlo, zastihlo nás nešťastie, chorobazachvátiťzájsť: lesy zachvátil požiar; celú oblasť zašlo nevídané suchodoľahnúť: následky neúrody doľahli na všetkýchexpr. prikvačiť: prikvačila ho biedanavštíviť: navštívilo nás nešťastiepostretnúť (aj o niečom priaznivom): postretne ho ešte všeličohovor. ponadchádzať: všelijaké trápenie nás ponadchádzalo

    2. kniž. zmyslami al. rozumom zistiť obyč. podstatu veci • pochopiť: postihnúť, pochopiť zmysel počutéhoporozumieťzachytiť: dobre porozumel jej tajnému znameniu; zachytiť jemný zvukpostrehnúť (obyč. niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé): postrehnúť náznak smútku v očiachvypozorovaťpobadaťvybadať: hneď vypozoruje, vybadá, aká je situáciavystihnúťvyjadriť (postihnúť slovami al. umeleckými prostriedkami): film dobre vystihuje, vyjadruje problémy mládeže; presne si to vyjadril


    prekvapiť 1. niečím neočakávaným priviesť do údivu • udiviťzadiviť: prekvapila, udivila nás múdrosť dieťaťa; prekvapí, zadiví ťa, ako práce pokročilizaskočiť (veľmi prekvapiť, obyč. nepriaznivo): všetkých zaskočil skorý otcov návratzaraziťzmiasť (silno a obyč. nepríjemne prekvapiť): zarazil, zmiatol ma pach zhoreninykniž. frapovať: celú spoločnosť frapovalo správanie dievčinyzdesiťexpr.: omráčiťohromiťohúriťovaliť (niečím neočakávaným vzbudiť des, úžas a pod.): zvesť o nešťastí nás zdesila, omráčila; ohromiť, ohúriť rodinu náhlou ženbouexpr.: myknúťhegnúť (náhle prekvapiť): myklo ho, heglo ho, že nik nesúhlasil s jeho postupom

    2. neočakávane a obyč. rušivo zasiahnuť do niečej činnosti • prepadnúťvyrušiť: prekvapiť, prepadnúť rodinu na dovolenke; prekvapiť, vyrušiť zlodeja pri činepristihnúť (pri niečom tajnom, nezákonnom a pod.): pristihnúť niekoho pri čiernom obchodovanízastihnúť: chlapca zastihli pri klamstve; zastihla nás nocobyč. iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželane): navštívili nás zlodeji


    prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preborilpreliačiť saprelúpiť saprelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalípoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)

    2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiťnapadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistovprekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mestoiron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodejipoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne)

    3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá chorobazastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrkazachvátiťzasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánokovládnuťopanovaťzmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútokschytiťpochytiť: schytila, pochytila ho zlosť

    4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätkuoddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo

    5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematikyslang.: rachnúťbuchnúť: v tretej triede racholslang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyzikypoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (o viacerých osobách)


    prichytiť 1. zľahka niečo chytiť a v danej polohe držať • pridržaťpodržať: vrchnák treba opatrne prichytiť, pridržať; dvere chvíľu prichyť, podrž, aby sa nezapleslizachytiťzadržať: rukou zachytila, zadržala záclonu a hľadela von

    2. pevne al. voľnejšie k niečomu pripojiť • pripevniťupevniť: prichytiť, pripevniť si vlasy sponou; prichytiť, upevniť obraz príchytkou, kolíkom; prichytila, upevnila rukáv špendlíkomhovor. expr.: pricviknúťpricvaknúť (zaklinením): prst pricviknutý, pricvaknutý medzi dverami

    3. chytiť obyč. pri nedovolenom čine • dochytiťhovor. expr.: nalapaťnachytať: nachytať syna pri klamstvepristihnúť: zlodeja prichytili, dochytili, pristihli priamo pri čine; dáva si pozor, aby ho nenachytali, neprichytili pri čiernej jazdedostriehnuťvystriehnuť: zlodej sa nedal dostriehnuť; napokon bandu vystriehlidolapiťdostihnúťzastaráv. dopadnúť: páchateľov dolapili, dostihli, dopadli na útekupolapiť: vinníka už dlhší čas nemožno polapiťzried. zastihnúťprekvapiť: nik nás v úkryte nezastihne, neprekvapíexpr.: prichlopiťprichlopnúť: smrť ju prichlop(i)la na cestáchhovor. expr.: privrznúťpriškripnúťprištipnúť (dostať do ťažkého položenia, obyč. do väzby): keď ho privrzli, priškripli, napokon sa priznal; prištipnúť pri krádeži niekohonár. dopáčiť (Dobšinský)fraz. dostať do úzkych: je si istý, že ho nedostanú do úzkychusvedčiť (svedectvom dokázať niekomu vinu): usvedčiť niekoho z klamstvasubšt.: načapať • čapnúť


    stihnúť 1. mať dosť času na niečo • stačiťmať časmať kedy: zaplaťte za mňa, ja som nestihol, nestačil, nemal som čas, nemal som kedy

    2. prísť včas niekam, včasným príchodom dosiahnuť cieľ • zastihnúťdostihnúť: matku stihli, zastihli ešte živú; autobus ešte dostihnešzachytiť (nájsť niekde): správa ma zachytila, stihla doma; dážď ich zachytil v horechytiťdochytiť: ešte som poštára (do)chytilstretnúť: stretlo ho nešťastiezájsťprikvačiť: zašla ich, prikvačila ich noc

    3. mať možnosť, mať príležitosť • môcť: robia, čo stihnú, môžu; pýta sa, kde stihne, môže nakúpiť

    4. porov. stíhať 2 5. p. stačiť 2, 3


    zastihnúť 1. p. postihnúť 1 2. p. prichytiť 3


    stíhať 1. usilovať sa dochytiť niekoho • prenasledovať: obzerá sa, či ho dakto nestíha, neprenasledujechytaťlapaťhoniťnaháňať (často s cieľom uloviť al. potrestať): chytajú, lapajú zver; honia, naháňajú líšku, zlodejaperzekvovať (vystupovať proti niekomu z pozície moci, obyč. z politických príčin): perzekvovať veriacich

    2. nepriaznivo, nepríjemne zasahovať • postihovaťzastihovať: stíha, postihuje, zastihuje nás jedno nešťastie za druhýmprenasledovaťtrápiťsužovať: už roky oblasť prenasleduje sucho; trápia, sužujú ich pohromydoliehaťexpr. prikvačovať: doliehajú na nás, prikvačujú nás choroby

    3. p. trestať 1 4. p. nasledovať 2 5. p. stačiť 3


    zaseknúť 1. prehradiť prekážkou (obyč. zo zoťatých stromov); pren. prekaziť niekomu niečo • zasekaťzarúbaťzaťať: zaseknúť, zasekať chodník; zaseknúť, zarúbať, zaťať vozom cestuzatarasiťzahatať: zatarasiť, zahatať priechod konármipren.: zaraziťznemožniť: zasekli, zarazili, znemožnili mu ďalšie vychádzky

    2. silným pritlačením, stisnutím prichytiť • zaklenúťzakleniťzaklesnúťzakliesniťzakliniť: zaseknúť, zaklesnúť jazyk medzi zuby; zaklenúť, zakliesniť, zakliniť si ruku, prsty medzi niečozaštipnúťzaštiknúťhovor.: zacviknúťpricviknúť: zaštipnúť, zaštiknúť si prst do dverí; zacviknúť, pricviknúť si kabátexpr. zakriačiť: prsty zakriačené do vlasovhovor. zapasovať: noha zapasovaná v jamestisnúťpritisnúťzavrieť: stisnúť jazyk medzi zuby; pritisnúť, zovrieť čeľustezadrhnúť (často neos.; o hlase, reči): hlas mu od dojatia zadrhlo, zaseklo

    3. p. zaťať 1 4. p. okríknuť


    zaštiknúť p. zaštipnúť 1, zaseknúť 2


    odštipnúť štipnutím oddeliť časť z niečoho • odmrviťodštibrať: odštipol, odmrvil si kúsok chleba; z koláča iba odštibralzaštipnúť: zaštipnúť púčiky

    p. aj odtrhnúť, odseknúť


    privrieť 1. nie celkom al. len zľahka zatvoriť • pritvoriť: na noc iba privrie, pritvorí uličné vrátka; privrieť mihalniceprichýliť: dvere sú iba prichýlenéhovor.: prichlopiťprichlopnúťpriklopiť: zľahka prichlopila, priklopila vrchnák; prichlopnúť plný kuforpribuchnúťpriraziťexpr.: pričapiťpričapnúťpricapiťpricapnúť (privrieť s buchnutím, hlučne): pribuchol, prirazil bránu, no nezamkol; vietor pričapil, pricapil okenicuprižmúriť (oči)

    p. aj zatvoriť 1

    2. pritlačením dostať do tesného priestoru • privrznúťzavrznúťpriseknúťzaseknúťpriprieť: privrieť, privrznúť si prst medzi dvere; priprel si mi nohupricviknúťzacviknúťpricvaknúť: obločnica pricvikla, zacvikla lastovičke krídloprištipnúťzaštipnúťprištiknúť (do malého priestoru, napr. medzi prsty) • priškripnúť: vtáča priškripnuté v pazúroch dravca

    3. p. prinútiť


    ochrana 1. starostlivosť o odvrátenie nebezpečenstva al. škodlivých vplyvov • zabezpečeniezábezpeka: ochrana, zabezpečenie, zábezpeka pred povodňou, požiaromprevencia (ochrana predchádzaním): ochrana pred chorobami, prevencia chorôb

    2. prostriedok (osoba, zariadenie a pod.) na chránenie • kniž. záštitapren.: štítegida: byť pod ochranou, záštitou, egidou niekohohovor. ochranka (člen osobnej ochrany obyč. prominentnej osoby) • antikoncepcia (ochranné prostriedky pred počatím): mužská ochrana, antikoncepcia


    opora 1. čo slúži na podopretie niečoho • podporapodpera: drevená opora, podpora, podpera stropu

    2. čo morálne, duchovne al. materiálne pomáha, podopiera • podporapomoc: v rodičoch vždy našiel morálnu oporu, podporu, pomocposila (čo duchovne posilňuje, povzbudzuje): jediná pracovná opora, posilakniž. záštitapubl. baštapren.: pilierstĺp: duchovný pilier, stĺp hnutiapren.: kameňzáchytný bodchrbtová kosť


    patronát poskytovanie sústavnej pomoci, podpory • kniž. záštita: akcia sa koná pod patronátom, záštitou predsedu vládypatrónstvoprotektorát: prevziať protektorát výstavy


    podpora 1. vec, ktorá niečo podpiera al. o ktorú sa niečo opiera • podpera: podpora, podpera dveríopora: podoprieť konáre oporouopierkastojka (stojatá podpora, napr. v bani)

    2. napomáhanie niekoho, vypomáhanie niekomu mravne al. hmotne • posilapomoc: dostať morálnu podporu, posilu; byť odkázaný na finančnú pomocopora: bol rodičom oporouvýpomoc (finančná podpora): sociálna výpomocsubvenciadotácia (finančná podpora, obyč. z verejných prostriedkov): štátna subvencia, dotáciaštipendium (podpora na štúdium): sociálne štipendiumkniž. záštita: mať záštitu u svojich stúpencov

    p. aj pomoc 1


    útočisko, útočište miesto al. osoba poskytujúca ochraňovanie v ťažkostiach, v nebezpečenstve a pod.: útočisko, útočište pred dažďom; vy ste moje posledné útočisko, útočištezáštitaochrana: matka je jej záštitouútulokzastar. útulňa (miesto odpočinku, pokoja; jednoduché sociálne zariadenie): uchýliť sa do útulkuprístrešie: poskytnúť niekomu prístrešieazyl (politické útočisko): požiadať o azylprítulok (Timrava)príchylok (J. Horák)príchyľa (Timrava)zried. zátuľa (Ondrejov)skrýša: tajná skrýšapren. oáza (príjemné, isté miesto): domov je oáza pokoja


    záruka 1. prevzatie zodpovednosti za niečo: ročná záruka na televízny prijímačhovor. al. zastar. garancia: poskytnúť garanciu kvality

    2. predpoklady opatrenia na dodržanie niečoho: pevné záruky práv občanovzábezpeka: materiálna zábezpekaistota (záruka bezpečnosti): poskytnúť niekomu istotukaucia (finančná záruka): zložiť kauciuzabezpečenie (súbor opatrení poskytujúcich bezpečnosť): sociálne, existenčné zabezpečeniezaopatrenie: zaopatrenie v starobehovor. al. kniž. garancia: dať niekomu garanciu na niečokniž. záštita: matka je záštitou rodiny


    záštita 1. p. ochrana 2, opora 2, podpora 2 2. p. záruka 2 3. p. patronát


    ochrániť poskytnúť ochranu pred neželateľnými javmi, vplyvmi, pred nebezpečenstvom a pod. • uchrániť: ochrániť, uchrániť deti pred zlou spoločnosťouvziať do ochrany: vzali nás do ochrany pred nepriateľmizavarovaťuvarovaťzachovaťuchovať: neobávajte sa, ja rodinu zavarujem, uvarujem, uchovám pred nešťastím, pred neprajníkmiušetriťubrániťobrániť: nik ho neušetrí, neubráni, neobráni pred pomstou, pred vplyvom drogkniž. zaštítiť: zaštítiť svoju vlasťhovor. expr. oratovaťnár. ošanovaťustriehnuť: nevládala si ustriehnuť deti pred zlobou sveta


    zaštítiť p. ochrániť


    záštitník p. zástanca 1, ochranca


    ochranný určený na ochranu: ochranný odev; ochranný krytpreventívnyprevenčný (určený na ochranu, ktorá má predchádzať negatívnym vplyvom): prevenčné opatrenia; preventívne očkovanieodb.: profylakčnýprofylaktický: profylaktické zásahyzáštitný


    záštitný p. ochranný


Pozri výraz ZÁŠŤ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV