Synonymá slova "výš" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 2483 výsledkov (21 strán)

  • výlohy p. výdavok


    výložka pruh látky odlíšený farbou, tvarom a pod. na golieri, chlopni al. pleciach uniformy na označenie príslušnosti al. hodnosti: vojenské, železničiarske výložkynáplecníkepoleta (pásik látky na pleciach uniformy s označením hodnosti): generálske náplecníky, epoletyzastar. výloha (Sládkovič)


    výluh p. výťažok 1


    výťažok 1. látka získaná vylúhovaním • extrakt: rastlinný výťažok, čajový extraktesencia: likérová esenciavýluh: alkoholický výluhodvar (varením a vylúhovaním získaný výťažok) • farm. tinktúra (liehový, vínny al. vodný výťažok z drog): jódová tinktúranespis. tresť

    2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: výťažok hospodáreniazisk: predávať so ziskomvýnos: slabé hektárové výnosytržba (zisk z predaja): mesačná tržbakniž. al. hovor. profit: má z toho značný profit


    výmaz p. zápis 1


    zápis 1. zaznamenaný text, obyč. úradnej povahy; listina obsahujúca takýto text • záznam: úradný zápis, záznam; zápis, záznam v registri trestovzápisnica (úradný zápis o priebehu istej akcie): prečítať si zápisnicu z minulej schôdzeprotokol (úradný zápis): súdny protokoladmin. výmaz (zápis, ktorým sa rušia isté údaje): výmaz z matrikyodb. štatus (úradný zápis o stave niečoho al. niekoho) • vpis: vpis do pozemkovej knihypoznámka (krátky zápis): zapisovať si poznámkypomn. zápisky: robiť si zápisky z ciest

    2. zachytávanie niečoho technickými prostriedkami • záznam: magnetofónový zápis, záznam; zápis, záznam melódie


    výmena nahradenie niečoho, niekoho niečím, niekým iným: výmena tesnenia na vodovode, výmena obyvateľstvazámena: zámena peňazíhovor. čara: urobiť dobrú čarusubšt. čendž


    vymeniteľný ktorý sa dá vymeniť • zameniteľnývýmenný: vymeniteľná, zameniteľná súčiastka; výmenný kotúč


    výmenný 1. založený na výmene • recipročný: výmenný, recipročný obchod

    2. p. vymeniteľný


    výmer úradné určenie, vymedzenie niečoho; doklad o tom • predpis: výmer, predpis daní; dostať výmer, predpis


    výpar p. zápach


    zápach nepríjemný čuchový vnem (op. vôňa): odporný zápach horiacej gumysmrad: smrad výfukových plynovpach: pach potupuch (silný zápach): pivničný puchzhorenina (zápach po niečom zhorenom): cítiť zhoreninuvýpar (zmes zápachov, ktorá vzniká vyparovaním): kuchynské výparyzried. záhor (pach po niečom rozpálenom)


    výplň látka, prostriedok na vyplnenie niečoho: výplň kresiel, matracovvýplnok: výplnok medzier v sadzbenáplň (látka, ktorou je niečo naplnené): koláč s tvarohovou náplňouplnka (náplň do jedál): plnka do mäsastav. zálievka (tekutá výplň): cementová zálievkahovor. vata (výplň textu, programu a pod.)


    výplnok p. výplň


    výpoveď 1. vyjadrenie niečoho slovami: výpovede svedkov sa rozchádzali; odvolať výpoveďvýrok: opakovať výroky inýchtvrdenie (výpoveď, ktorou sa niečo dokazuje): mylné tvrdeniekniž. sentencia (úsporne vyslovená myšlienka): duchaplná sentenciakniž. gnóma (stručné vyjadrenie myšlienky)

    2. zrušenie právneho al. iného pomeru: dať niekomu výpoveď, výpoveď z bytusubšt. vyhadzov (výpoveď zo zamestnania): čaká nás vyhadzov


    výprava cesta, obyč. väčšej skupiny ľudí s istým cieľom; jej účastníci: výskumná, záchranná výpravaexpedícia: polárna expedíciakniž. ťaženie (obyč. vojenská výprava): poľné ťaženie


    výpredaj predaj zlacnených výrobkov, obyč. po sezóne • dopredaj: výpredaj, dopredaj letnej obuvi


    výpustný slúžiaci na vypúšťanie kvapaliny al. plynu • vypúšťací: výpustný, vypúšťací otvor, ventil


    výrezok p. výrez 1


    výrobca kto niečo vyrába: drobní výrobcovia; výrobcom je renomovaná firmaproducent (výrobný podnikateľ): producent naftyvyrábateľzastar. zhotovovateľ


    výrobok výsledok výrobného procesu • produkt: potravinárske, strojárske výrobky, produkty; dovážať luxusné výrobky, produktyzastar. fabrikát


    výročie deň, v ktorý sa každý rok opakuje dátum istej udalosti: desiate výročie svadbyjubileum (výročie dôležitej udalosti): jubileum založenia mesta


    výron samovoľné vytekanie: výron krvi do mozguvýtok: hnisavý výtok


    zbraň nástroj, prostriedok, ktorým sa bojuje: bodná, strelná zbraň; zaistiť zbraňzastaráv. zbroj: odobrať vojakom zbrojvýzbroj (vybavenie zbraňami): vojaci s výzbrojou


    výtržníctvo správanie príznačné pre výtržníkov, výtržnícky čin: dopustiť sa výtržníctvauličníctvopejor. chuligánstvo

    p. aj výtržnosť


    výtržník rušiteľ verejného poriadku: opitý nočný výtržníkexpr. nespratníkhovor. škandalista (Karvaš)hovor. zastar. škandálnik (Vajanský)pejor. chuligán: polícia rozohnala chuligánovsubšt. grázel


    výučba p. vyučovanie


    vyučovanie vyučovací proces: vyučovanie fyziky, moderné metódy vyučovaniavýučbamenej vhodné výuka: spájať výučbu s výchovou; výuka dejepisuškolenievzdelávanie (vyučovanie, obyč. v kurzoch): odborné školenie, vzdelávaniehovor. škola: dnes nie je škola


    výuka p. vyučovanie


    vývar 1. tekutý výťažok získaný varením: vývar z kostíbujón (čistý hovädzí vývar): bujón s vajcomvývarok: bylinový vývarokodvarodvarok (varením a vylúhovaním získaný výťažok): žihľavový, ryžový odvar

    2. vodohosp. časť pod haťou, v ktorej sa tlmí pohybová energia • vodohosp. vývarisko


    vývarok p. vývar 1


    výves p. výveska 1


    výveska 1. vyvesené oznámenie: výveska o literárnych novinkáchoznam: prečítať si oznamyzastar. výves (Kukučín)odb. afiš

    2. p. tabuľa 2


    vývin proces, ktorý vedie obyč. k zložitejším a dokonalejším formám • vývoj: prirodzený vývin, vývoj; vývin, vývoj spoločnostievolúcia (postupná kvalitatívna zmena; op. revolúcia): biologická evolúcia


    vývoj p. vývin


    vývinový týkajúci sa vývinu • vývojový: vývinové, vývojové štádiumevolučný: evolučná teória


    vývojový p. vývinový


    vývod 1. koncová časť nejakého vedenia: vývod káblavývodka (rúrkovité zakončenia elektroinštalácie)

    2. p. záver 2


    záver 1. posledná časť, fáza niečoho: záver konferencie; povedať niekoľko slov na záverkoniec: koniec zápasu; leto sa blíži ku koncuzakončenieukončenie: príhovor pri príležitosti zakončenia, ukončenia prázdninostatok: vydržať do ostatkuposledok: robiť do posledkuhovor. expr. amen: prísť na amenkniž. zried. závierka: závierka roka (Hviezdoslav)doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniuepilóg: epilóg drámy

    2. výsledok uvažovania, poznávacej činnosti: robiť neodôvodnené záveryúsudok (výsledok usudzovania): utvoriť si úsudokmienka: povedať si svoju mienkukniž. konklúzia: robiť konklúziekniž. vývod: vývody prednášateľadedukcia (odôvodnenie dôsledku z tvrdenia podľa logických pravidiel) • zried. uzáver: dospieť k uzáverukniž. súd: vynášať predčasné súdy

    3. uzatváracia súčiastka: záver puškyuzáver (uzatváracie zariadenie): patentný uzáveruzávierka: uzávierka potrubia


    vývodka p. vývod 1


    vývoz vyvážanie domácich výrobkov, surovín a pod. do cudziny (op. dovoz) • export: vývoz, export strojov, poľnohospodárskych plodín


    vývozca kto vyváža niečo do cudziny (op. dovozca) • exportér: vývozca, exportér obuvi, automobilov, uhliazried. vyvážateľ


    vývozný týkajúci sa vývozu • exportný: vývozný, exportný tovar


    vývratok vyvrátený obsah žalúdka • subšt. zvratok • hrub. grcanec


    vývrtka nástroj na vyťahovanie zátok: nôž s vývrtkouvyťahovač (Fabry)subšt. štoplcíger


    výzva ústny al. písomný prejav, ktorým niekoho na niečo vyzývame: písomná výzva, výzva k obyvateľstvuvyzvanie: vystrelil po dvojnásobnom vyzvanípredvolanie (úradná výzva, obyč. písomná): dostať predvolanie na súdkniž. apel: mierový apelkniž. apelácia: apelácia na ľudízastaráv. ohlas (písomná výzva): vydať ohlas


    vyzvedač kto sa usiluje získať tajné údaje, obyč. v inom štáte • špiónagent: medzinárodný vyzvedač; odhaliť cudzích špiónov, agentovšpehsliedičexpr. špehúň (kto špehuje, sliedi): od včera ho sleduje akýsi špeh; policajní sliedičihovor. pejor. špiceľpejor. kopovslang. očkokniž. zvedzastar. špehár (Dobšinský)zried. výzvedník (Jégé)


    výzvedník p. vyzvedač


    výzvedný určený na získanie (tajných) informácií: výzvedná službapátrací (určený na pátranie): pátracia hliadkastopovací (určený na vyhľadávanie): stopovacia skupinašpionážny: špionážna činnosťexpr. špehúnskypriezvednýprezvedný: priezvedné, prezvedné lietadlá


    výzvedy činnosť, ktorej cieľom je získať informácie • priezvedy: ísť na výzvedy, na priezvedyhovor. zvedy: poslať niekoho na zvedy


    vzchopiť sa 1. vyvinúť duševné úsilie na získanie odvahy, sily, vôle a pod. • vzmužiť sahovor. schopiť sa: treba, aby ste sa vzchopili, vzmužili a nenariekali stále; z nešťastia sa rýchlo schopilaspamätať sa: už sa z prehry spamätalpochlapiť sa (preukázať mužnosť, odvahu): ak sa pochlapíš, zvládneš toexpr.: pozbierať sazozbierať sazobrať sazviechať sapozviechať sa: po otrase sa nevládze pozbierať, pozviechaťhovor. expr.: priprieť saposošiť sa: posošil sa a dielo dokončildodať si odvahu/odvahypozbierať (všetku) silu/vôľunapnúť silyfraz. prísť k sebe: po manželkinej smrti už neprišiel k sebezotaviť sa (obnoviť si fyzické al. duševné sily): nevládze sa z neúspechu zotaviťvzpružiť sa (dodať si sily): vzpruží sa k odvážnemu činu

    2. p. postaviť sa 1, vstať 1


    vžierať sa porov. zažrať sa


    vžrať sa p. zažrať sa 1


    zažrať sa 1. hryzením, vnikaním dostať sa hlboko do niečoho (obyč. nadlho) • vžrať sa: hrdza sa zažrala, vžrala do hodiniekprehrýzť sa: črvotoč sa prehrýzla do samého stredu stĺpaexpr.: zahryznúť sazaryť sa: mechanizmy sa zahryzli, zaryli do vrchuexpr. zried. zažuť sa: pluhy sa zažujú do zaparenej zeme (Urban)

    2. p. pustiť sa 1, zahĺbiť sa


    začarovať2, začariť čarami, čarodejnou mocou premeniť (obyč. v rozprávkach) • zabosorovať: striga začarovala, začarila, zabosorovala princa na žabuzakliať (premeniť na zlé vyslovením kliatby; op. odkliať): zakliať krajinuzastaráv. začítať: pozerá na nás, akoby nás chcel začítaťexpr.: včarovaťvčariťvkliať (začarovať niekam): včariť krásu do obrazu


    zahrávať sa, zahrávať si mať k niečomu, niekomu ľahkovážny postoj, k vážnym veciam pristupovať ako k hre, ľahkomyseľne • brať naľahkobrať na ľahkú váhuhrať sa: zahrávať sa, zahrávať si so zdravím; to netreba brať naľahko, na ľahkú váhu, s tým sa netreba hrať; zahrávať si s citmi dievčaťazastar. zaihrávať sa (Dobšinský)fraz.: hádzať frčky niekomuhádzať si frčky s niekýmpohrávať sapoihrávať sa (udržiavať vzťah k niekomu iba zo zábavy) • žartovaťnár. fačkovať (Kálal; obyč. v zápore): so skutočnou láskou sa nežartuje; S ohňom nežartuj!hazardovať (ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu): jazdí rýchlo, hazarduje so životomriskovať (ľahkomyseľne uvádzať do nebezpečenstva): zlým výstrojom zbytočne riskuje život, zdravie


    zahýbať 1. v chôdzi, v jazde meniť smer priameho pohybu; tvoriť zákrutu • zahýnať: voz zahýba, zahýna za roh; cesta zahýba, zahýna k riekezabočovaťodbočovaťskrúcať sastáčať sazatáčať sa: po niekoľkých kilometroch zabočujeme, odbočujeme do ľava; skrúcame, stáčame sa k moruhovor.: kerovaťkarovať: Kam keruješ, karuješ, prečo nejdeš rovno?

    2. dávať do polohy mierneho oblúka smerom dolu al. dnu • zahýnaťohýbaťohýnať: ohýbať, ohýnať drôtpodhýnať (dovnútra): podhýnať látku, šatyskladať (zahýbať do záhybov): skladať servítkuzahybovať (smerom dozadu): zahybuje hlavu

    3. hovor. expr. byť neverný (v manželstve) • hovor. expr. zakášať: už rok jej muž zahýba, zakášapren. expr. pytliačiťfraz. expr. pytliačiť v cudzom revíre


    zamoriť 1. rozmnožením niečoho škodlivého postihnúť zdravie, prostredie a pod. • nakaziť: zamoriť, nakaziť triedu infekciou žltačkyznečistiť: znečistiť kraj dymomexpr.: zanešváriťzaplieniť: hmyz zaplienil, zanešváril domhovor. nainfikovať: pôdu nainfikovali umelé hnojivánapadnúť: polia napadli kobylky

    2. p. zabiť 1


    zanešváriť p. zamoriť 1, zašpiniť


    zaniesť 1. nesením al. technickým prostriedkom premiestniť niekam (op. priniesť) • odniesť: zaniesť, odniesť niekomu batožinu, obeddopraviť: dopravím vám to až domovprepraviť (z miesta na miesto): električka vás prepraví úplne k inštitútuzavliecť (ťažko, s námahou): zavliekol kufor do úschovnezaviesťodviesť (vedením) • odprevadiť: deti treba zaviesť, odviesť, odprevadiť do škôlkyzaviezťodviezť (dopravným prostriedkom): zaviezli, odviezli starého otca na vyšetrenieponosiťpozanášaťpovnášať (postupne, viac vecí): ponosiť, pozanášať šaty do čistiarne; povnášala bielizeň dovnútra

    2. kniž. pričiniť sa o uplatnenie, dodanie niečoho (konkrétneho i abstraktného) • vniesť: zaniesť, vniesť do vecí poriadokzaevidovaťzapísaťzaznačiťzaknihovaťzaúčtovať (do knihy, do zoznamu a pod.) • priniesť: vniesť, priniesť do spoločnosti radosť, rozkol

    3. pokryť nánosom, vrstvou niečoho • zanosiť: voda zaniesla, zanosila dno bahnomupchaťzapchať (nánosom urobiť nepriepustným): potrubie upchala, zapchala nečistotaznečistiťzašpiniťzanečistiťexpr.: zanešváriťzavláčiťhovor. expr.: zanekľúdiťzaprasiťzahnusiťhrub. zasviniť: dlážka znečistená, zašpinená blatompozanášať (postupne): prieplav pozanášaný pieskom


    zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiťušpiniťpošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šatyzamazaťumazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzízried. zanečistiťexpr.: zašpintaťpošpintaťhovor. expr.: zapískaťupískaťzavláčiťuvláčiťzašubraťušubraťzafúľaťufúľaťpofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiťumastiťexpr.: zasmoliťusmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavicepremastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golierobchytaťochytaťohmataťexpr.: obchytkaťochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababraťzapapraťzbabraťubabraťpobabraťzafafraťsfafraťzamachliťumachliťzamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekváromexpr.: zakvackaťzakväckaťzakvickaťzakyckaťzakeckaťukvackaťukvickaťpokvackaťpokyckaťokvackaťokyckaťpokvasiťzafliaskaťofliaskaťzafŕkaťzafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatomexpr.: zacápaťscápaťzacapkaťzacápkaťzapáckaťzagebriťugebriťpogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkouexpr.: zabrýzgaťubrýzgaťzanešváriťznešváriťzagabaťugabaťhovor. expr.: zanekľúdiťzacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdilexpr. al. hrub.: zakydaťpokydaťukydaťokydaťobkydaťzaprasiťzasviniťusviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská)hovor. expr.: zaváľaťuváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľanýexpr.: došpiniťdováľaťdoriadiťdomazaťdobabraťdomastiťdochytaťdomachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiťzabridiťzbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmikniž.: zabrudiťzbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín)zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiťzačmudiťzačadiťzakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené stenyzačierniťučierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniťzaškvrniťpomazaťhovor.: zafľakovaťpofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínomzahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodbazaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzaminiž. hovor.: obondiaťzaondiaťzatentovaťvulg.: obsraťosraťzasrať (zašpiniť výkalmi)


    zapamätať si udržať si v pamäti • mať na pamätimať na mysli: deti, zapamätajte si, majte na pamäti, majte na mysli tieto udalostiuchovať si (v pamäti): uchovala si (v pamäti) všetko, čo sa stalozastaráv. zachovať si: dojmy z oslavy si zachoval na dlhohovor. zamerkovať si: dieťa má dobrú pamäť, všetko si zamerkujefraz. expr.: zapísať si niečo za ušizapísať si/vryť si/vštepiť si niečo do pamäti (veľmi dobre si zapamätať)


    znešváriť p. zašpiniť, zneuctiť 1


    zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiťznevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človekakniž. sprzniťzastaráv. znectiťpren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné menoznesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkovdehonestovaťzdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegovdiskreditovaťzdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovalipohaniťpotupiťspotupiťpošpiniťpoškvrniťexpr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo svätékniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovalikniž.: podeptaťzdeptaťpošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosťuraziťpokoriťponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený

    2. p. znásilniť


    zdravý 1. ktorý má neporušené zdravie, nenapadnutý chorobou; svedčiaci o tom (op. chorý): zdravý človek, zdravé rastliny; má zdravú farbuzdatnýjadrný (zdravý a mocný): zdatná mládežsvieži (zdravý a čulý): cíti sa svieživ dobrej kondíciiv dobrom stavenormálnyvyvinutý: novorodenec je zdravý, normálny, vyvinutýhovor. fit (neskl.): vrátil sa v dobrej kondícii, vrátil sa fitpráceschopný (zdravý a schopný pracovať; op. práceneschopný): práceschopný zamestnanec; má dve práceschopné rukyexpr. zdravučký; neboľavý (ktorý nebolí): má zdravé, neboľavé srdcekniž. zemitý: zemitý spánok

    2. osožný zdraviu (op. nezdravý) • liečivý: zdravý, liečivý horský vzduchdobrýneškodnýbezchybnýsubšt. nezávadný (zdravotne vyhovujúci): dobrý byt; bezchybné prostredie; bezchybná, nezávadná voda

    3. taký, aký má byť, zodpovedajúci potrebám • správny: má zdravé, správne názoryracionálny: správna, racionálna stravarozumnýdobrýželateľný: rozumná, želateľná diéta; má dobrý základ do života


    zhodovať sa 1. stotožňovať sa v názoroch, vo výsledkoch a pod. • byť zhodnýbyť rovnaký: v cieľoch výchovy sa zhodujeme, sme zhodní; naše stanoviská sa zhodujú, sú rovnakébyť zajedno: manželia boli zajedno v tom, že deti treba otužovaťrozumieť si: rozumieť si v názorochzastar. rovnať sa: povahy sa im rovnali

    2. nachádzať sa v stave zhody, súhlasu • byť v súladebyť v zhodebyť v súhlasezodpovedaťodpovedať (niečomu): výsledky sa zhodujú, sú v súlade s výpočtami; všetko je v zhode, v súhlase s plánmi; (z)odpovedať predpokladomsúhlasiť: údaje súhlasia (s pôvodnými)kniž. korešpondovať: tvoje informácie korešpondujú s našimiznášať sa (žiť v zhode): so všetkými sa dobre znášazastaráv.: súzvučaťbyť v súzvuku: pieseň súzvučí, je v súzvuku s citmi prítomnýchzried. kryť sa: sen sa nekryje so skutočnosťou


    zodpovedať1 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovednýniesť zodpovednosťpreberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičiaručiťzaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobkymôcť: ja za to nemôžem

    2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať saodpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťoubyť v súladebyť v zhodebyť v súhlasesúhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmikniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s našímzastaráv.: súzvučaťbyť v súzvukupren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelomzried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou

    3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovujehodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám


    zvodný ktorý zvádza, láka niečím príjemným, pekným, žiaducim a pod. • lákavývábivývábny: zvodná, vábivá žena; lákavý, vábny úsmevzvádzajúcilákajúcivábiaci: zvádzajúca krása; lákajúca, vábiaca predstavamámivýpútavýpríťažlivýatraktívny: mámivé bohatstvo; pútavý program; príťažlivé, atraktívne správaniezaujímavýsugestívny: zaujímavé, sugestívne čítanie; sugestívny účinokšarmantnýpôvabnýľúbeznýočarujúci (ktorý láka krásou): pôvabný, očarujúci pohľadpeknýkrásnyžiarivý: zvodná, žiarivá budúcnosťkoketný (o žene): má koketnú priateľkuzastar.: zvodivýzvodlivý (Hviezdoslav)podmanivýpodmaňujúcipôsobivýefektný (ktorý láka svojou výnimočnosťou): podmanivé dievča; pôsobivé, efektné farby


Pozri výraz VÝŠ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: sso, kar, l70, c19, jsv, d55, tth, bsk, a60, zyf, f a a, vsy, fkz, ã ã inã ã, b75
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV