Synonymá slova "ví" v Synonymickom slovníku slovenčiny

niekoľkokrát vyjadruje opakovanosť deja v neurčitom počte; vyjadruje neurčitú násobenosť stavu, vlastnosti, spôsobu a pod. • niekoľko ráz • dakoľkokrát • dakoľko ráz • viackrát • viac ráz • hovor.: viacejkrát • viacej ráz: už niekoľkokrát, niekoľko ráz, dakoľko ráz prišla neskoro; viackrát, viac ráz, viacej ráz som ho musel napomenúť • niekoľkonásobne • viacnásobne: spotreba vody sa niekoľkonásobne, viacnásobne zvýšila; dosiahli niekoľkonásobne, viacnásobne vyššiu produkciu • hovor.: párkrát • pár ráz • zopárkrát • zopár ráz (naznačuje menší počet opakovanosti deja): (zo)párkrát, (zo)pár ráz mu pomohli v núdzi

niekoľkomesačný trvajúci niekoľko mesiacov al. majúci niekoľko mesiacov (op. jednomesačný) • viacmesačný: niekoľkomesačný, viacmesačný kurz • hovor. pármesačný: má pármesačného syna

niekoľkomiliónový pozostávajúci z niekoľkých miliónov • dakoľkomiliónový • veľký • obrovský • nesmierny • ohromný: niekoľkomiliónové, veľké, obrovské zisky; niekoľkomiliónové, nesmierne, ohromné bohatstvo • početný (počtom veľký): je to niekoľkomiliónový, početný národ • mnohomiliónový (pozostávajúci z mnohých miliónov): napáchať mnohomiliónové škody • viacmiliónový (pozostávajúci viac ako z jedného milióna): viacmiliónový majetok

niekoľkonásobný 1. násobený al. opakovaný niekoľko ráz • dakoľkonásobný • viacnásobný: niekoľkonásobné, dakoľkonásobné zväčšenie; reagoval až na niekoľkonásobné, viacnásobné napomenutie; odsúdený za viacnásobné priestupky • veľký • obrovský • ohromný • mnohonásobný: obchod sa vyplatil, dosiahol mnohonásobný, veľký zisk; byť v niekoľkonásobnej, obrovskej, ohromnej prevahe

2. p. mnohostranný

niekoľkopodlažný ktorý má niekoľko podlaží (op. jednopodlažný) • viacpodlažný: niekoľkopodlažný, viacpodlažný byt • dakoľkopodlažný • dakoľkoposchodový • niekoľkoposchodový • viacposchodový (ktorý má niekoľko podlaží nad prízemím): niekoľkoposchodový, viacposchodový dom

niekoľkoposchodový ktorý má niekoľko poschodí, t. j. podlaží nad prízemím (op. jednoposchodový) • dakoľkoposchodový • viacposchodový: niekoľkoposchodový, viacposchodový dom • výškový (ktorý má veľa poschodí; op. prízemný, nízky): výšková budova televízie

p. aj niekoľkopodlažný

niekoľkoročný ktorý trvá niekoľko rokov, ktorý má niekoľko rokov • dakoľkoročný • viacročný: učiteľ s niekoľkoročnou, viacročnou praxou; niekoľkoročná, viacročná budova • mnohoročný • dlhotrvajúci • dlhodobý (ktorý trvá mnoho rokov): mnohoročné, dlhotrvajúce úsilie; využiť mnohoročné, dlhodobé skúsenosti

niekoľkostranový ktorý má niekoľko strán • dakoľkostranový • niekoľkostránkový: niekoľkostranový, niekoľkostránkový rukopis • viacstranový • viacstránkový (ktorý má viac strán, ako sa predpokladalo): viacstranová, viacstránková správa

niekoľkotýždňový ktorý trvá niekoľko týždňov; ktorý má niekoľko týždňov • viactýždňový: niekoľkotýždňový, viactýždňový pobyt v horách; niekoľkotýždňové, viactýždňové dojča • niekoľkotýždenný • viactýždenný (trvajúci niekoľko týždňov): niekoľkotýždenná, viactýždenná práceneschopnosť • malý • maličký (niekoľko týždňov starý; obyč. o dieťati al. mláďati): niekoľkotýždňové, malé, maličké levíča

niekoľkozväzkový ktorý má, ktorý obsahuje niekoľko zväzkov (op. jednozväzkový) • viaczväzkový: niekoľkozväzkový, viaczväzkový slovník • mnohozväzkový (ktorý má, ktorý obsahuje mnoho zväzkov): mnohozväzkové súborné dielo autora

niektorý označuje osobu al. vec, ktorá je z viacerých (jedna) presne neurčená al. ľubovoľná • voľaktorý • daktorý: knihu ukradol niektorý, voľaktorý z nás; daktorí sa domnievajú, že sú najschopnejší • ktorýsi (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): v ktorýsi deň ťa prídem navštíviť • ľubovoľný • jeden • niekto • ktosi • dakto • voľakto (iba o jednej osobe, veci): povedal to jeden, niekto, ktosi, dakto z vás; hráč si vyberie niektorú, ľubovoľnú figúrku • zried. ktorý: Ak sa ktorí z nás čo i len pohnú, uvidia! • dajeden • nejeden; mnohí • viacerí • istí (o množine osôb, vecí): nejeden z nás je presvedčený, že má pravdu; mnohí, viacerí si myslia, že vyhrajú; mnohé, viaceré, isté jedlá nemôže jesť • hovor.: poniektorí • podaktorí • podajedni (o množine osôb, vecí): poniektorí, podaktorí (z vás) sú skromní; poniektoré, podaktoré, podajedny dievčence odišli • jedni – iní (vo dvojici al. pri vyratúvaní): jedni odišli, iní zostali; niektoré, jedny sú pekné, iné škaredé

nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovať • donucovať • pripierať • siliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riad • nanucovať • kniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výroby • poháňať • tisnúť • potískať: treba ho do všetkého tisnúť • hovor. tlačiť • expr. hnať • kniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísť • naliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomohol • pobádať • nutkať • povzbudzovať • podnecovať • viesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznaní • nabádať • vyzývať • ponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči

2. p. dráždiť 2

obesenec obesený človek • zried. viselec • zastar. šibenec (človek obesený na šibenici)

obmena 1. nepodstatne zmenená podoba niečoho • variácia • modifikácia: program odznel v niekoľkých obmenách, variáciách, modifikáciách • variant • verzia (jedna z možných podôb textu): variant piesne; film nakrútili vo dvoch verziách • parafráza (voľná obmena): parafráza myšlienky • mutácia: mutácia buniek • mat. permutácia • odb. vid: vidy uhlíka, lingv. vid slovesa

2. p. zmena 1

obviňovať pripisovať niekomu vinu, pokladať za vinníka • viniť: obviňujú, vinia ho z krádeže • žalovať • obžalúvať (pred súdom): žalovali, obžalúvali ho zo zrady • kniž.: inkriminovať • rekriminovať: nechcem ťa obviňovať, rekriminovať ani inkriminovať pre zlý postup • usviedčať • usvedčovať (dokazovať vinu): usviedčali, usvedčovali ich z klamstva • zastaráv. potvárať (neprávom obviňovať): potvárali ho, že to on kradol • expr. biľagovať (verejne obviňovať): biľagovali ho za zradcu • fraz. expr. prišívať niekomu niečo (za golier): prehru prišívali (za golier) trénerovi • váľať vinu • zvaľovať vinu (na niekoho) • denuncovať (obviňovať udaním)

obzerať upierať zrak, pohľad na niečo (obyč. z viacerých stránok) • prezerať • pozerať (sa) • prehliadať • kniž. obhliadať: obzerať, prezerať, prehliadať, obhliadať terén, pozemok; so záujmom obzerá exponáty, pozerá (sa) na exponáty • hovor.: obkukávať • obkúkať • obkukovať • okukovať • okukávať • okúkať: deti o(b)kukávajú, o(b)kukujú hračky; zvedavo o(b)kúkať hosťa • expr. obzízať: ženy nás zvedavo obzízali • expr. zried. oškuľovať: oškuľuje môj výtvor • expr. obmrkávať (letmo obzerať): obmrkáva si dom • premeriavať • merať • odmeriavať • skúmať • preskúmavať (dôkladne, obyč. nie priateľsky): všetkých premeriava, meria, skúma nedôverčivým pohľadom • hovor. zastaráv.: muštrovať • vizitovať • vizitírovať: znaleckým okom muštruje jeho oblek; vizitovať, vizitírovať pacienta • práv. ohliadať (úradne obzerať mŕtvolu)

opakovane vyjadruje okolnosť (niekoľko ráz) opakovaného deja, opakovanej činnosti, opakovaného stavu a pod. • opätovne: opakovane, opätovne sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou • opäť • znova • znovu • kniž. poznove • zried. poznova • kniž. zried. poznovu: opäť, znova sa dopúšťajú trestnej činnosti • zasa • zase • zas: zasa, zase prehrali • viackrát • viac ráz • viacej ráz: stromčeky treba viackrát, viac ráz striekať • periodicky (v pravidelných intervaloch): periodicky zisťovali stav znečistenia

optický vzťahujúci sa na svetlo al. na svetelné a iné javy vnímané zrakom • svetelný: dúha je optický, svetelný jav • zrakový • vizuálny: optický, zrakový vnem; optický, zrakový, vizuálny klam

organizovať 1. premyslene, cieľavedome postupovať pri príprave istej akcie • pripravovať • chystať • usporadúvať • usporadovať: organizovať, pripravovať športové preteky; chystať, usporadúvať večierok • strojiť: strojiť štrajk • aranžovať (organizovať nejakú spoločenskú udalosť): aranžovať večierok

2. premyslene, účelne postupovať pri realizácii niečoho • viesť • riadiť: dobre organizovať, viesť, riadiť štát, podnik, hospodárstvo; úspešne vedená práca

3. spájať na základe spoločného programu • združovať • zoskupovať: organizovať, združovať robotníkov; zoskupovať mladých (do organizácie)

osievať niečo sypké zbavovať nepotrebných, neželateľných čiastočiek • preosievať • presievať (cez sito al. riečicu): osieva, preosieva múku, kompost; presievať osivo • cúdiť • viať • previevať • čistiť (presýpaním na vejačke a pod.): cúdiť, čistiť obilie, mak • hovor. zastar.: rajtarovať • rajtárovať (na vejačke)

ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostro • doostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

porov. aj ostrý 1

2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicato • končisto • končito • hrotito • hrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palíc • naostro • našpicato • nakončisto • nakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzka • doostra • došpicata • dokončista • dokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

porov. aj ostrý 2

3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo píska • štipľavo • korenito • korenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

porov. aj ostrý 3, 4

4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidí • prenikavo • jasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

5. s veľkou intenzitou • silno • intenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácu • naostro • naplno: začali naostro, naplno trénovať • prudko • rezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísne • prísno: ostro, prísne sa pozrel na syna • príkro • strmo • stroho • expr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakol • tvrdo: tvrdo kritizoval vládu • rozhodne • rázne • energicky • rezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

porov. aj ostrý 3

7. nápadne sa prejavujúc • výrazne • jasne • zreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôr • očividne • viditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami

ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrený • nabrúsený • vybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosa • zastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelky • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatý • zahrotený • prihrotený • hrotitý • hrotistý • končistý • končitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrch • zaostrený • zašpicatený: zaostrená, zašpicatená brada • prudký • strmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpanie • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamene • drsný • tvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóver • pichľavý • pichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrku • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavý • silný • intenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenie • vysoký • pišťavý • piskľavý • pískavý • piskotavý • hvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťal • výrazný • zreteľný • zvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavý • silný • prudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlo • intenzívny • veľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesť • štiepavý • pichavý • pichľavý • driapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocit • studený • mrazivý • čerstvý • rezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietor • dráždivý • korenistý • korenitý • pikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetov • štipľavý • pálčivý • pálivý • rezavý • tuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močení • čpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápach • priostrý (priveľmi ostrý)

6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľký • intenzívny • silný • prudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréning • rezký: ostrý, rezký rytmus • priostrý (príliš ostrý)

7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavý • bystrý • výborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasný • výrazný • zreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváre • viditeľný • zrejmý • do očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrast • zaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obraz • živý • pestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísny • strohý • príkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika diela • útočný • polemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorov • expr.: naostrený • nabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekoho • jedovatý • expr. britký • kniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutie • pren.: korenistý • korenitý • štipľavý • korenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámky • rezný (Rázus) • priostrý (príliš ostrý)

overiť na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o pravosti, správnosti niečoho • preveriť: overiť, preveriť údaje, správy, tézy • odb. verifikovať • kniž.: ohodnoverniť • zhodnoverniť • justifikovať (potvrdiť hodnovernosť, pravdivosť niečoho): verifikovať, ohodnoverniť, justifikovať listiny, doklady • legalizovať (overiť pravosť): legalizovaný podpis • skontrolovať • preskúmať: skontrolovanie, preskúmanie pravosti dokumentu • presvedčiť sa (o niečom; so spojkou že): presvedčiť sa o klamstve; presvedčil sa, že dokument je pravý • autentifikovať • autentizovať: autentifikovať odpis listiny • vidovať (overiť správnosť niečoho a potvrdiť obyč. šifrou) • pooverovať • popreverovať (postupne, viac vecí)

páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúra • zdať sa • vidieť sa • hovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdáva • lahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchu • imponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči

2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbi • vidieť sa • pozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v noci • hovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevonia • expr. sladiť sa: nesladí sa mi žiť • chcieť sa • žiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po meste • chutiť • byť po chuti • byť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôli • zastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráči • želať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči

pestrý 1. ktorý má rozmanité, výrazné, často aj krikľavé farby • pestrofarebný: pestrá, pestrofarebná látka • farebný • farbistý • viacfarebný • mnohofarebný • rôznofarebný (majúci mnohoraké al. odlišné farby): farebné, farbisté ozdoby do vlasov; súprava pestrých, viacfarebných, mnohofarebných papierov; rôznofarebné hlavičky astier • živý • veselý • hýrivý (o farbách, ktoré svojou pestrosťou pôsobia príjemne, radostne) • strakatý • strakavý (majúci rozmanité, obyč. kontrastné al. krikľavé farby, škvrny): strakatá, strakavá sukňa • nár.: tarkavý • tarkastý: tarkavé jesenné lístie • jarabatý • jarabý (obyč. o perí vtákov) • expr. čačkavý • expr. storaký (o farbe)

2. plný zmien, bohatý na rýchle sa striedajúce udalosti, odlišné zážitky, javy, prvky a pod. (op. jednotvárny, monotónny) • rozmanitý • mnohotvárny: mať pestrý, rozmanitý, mnohotvárny život • mnohoraký • mnohotvarý • rôznorodý • rôznotvárny: mnohoraké druhy tovaru; mnohotvarý, rôznorodý, rôznotvárny materiál • farbistý • farebný • živý (op. bezfarebný, nevýrazný): farbistý, farebný, živý štýl, opis udalostí • miešaný • pren. expr. strakatý: miešaná, strakatá spoločnosť • rozličný • všelijaký: rozprávať rozličné, všelijaké zážitky z ciest

písať si byť v písomnom styku, vymieňať si listy • korešpondovať • viesť korešpondenciu: už dlho si píše s kamarátom z vojny; korešpondovať, viesť korešpondenciu s poisťovňou • vypisovať si (často si písať): ustavične si vypisuje s dajakým cudzincom • nespráv. dopisovať si

plaziť sa 1. pohybovať sa vlnovitými pohybmi tela (o plazoch) al. prikrčený na zem (o človeku a zvieratách) • liezť: slimák sa pomaly plazil, pomaly liezol po šaláte; vojak so psom sa plazí, lezie smerom k lesu • pren. ťahať sa • šíriť sa: hmla sa ťahala, šírila po celom kraji

2. usilovať sa o nenápadný pohyb • zakrádať sa: zlodej sa plazil, zakrádal k otvorenému obloku • prikrádať sa • plúžiť sa: dieťa sa prikráda k prichystaným sladkostiam; pes sa plúži ku kosti

3. (o niektorých rastlinách) zachytávať sa pri rastení na iných rastlinách al. predmetoch úponkami • popínať sa • ťahať sa: divý vinič sa plazí, popína, ťahá po múre • vinúť sa • ovíjať sa: fazuľa sa vinie, ovíja okolo plota

4. p. klaňať sa 2

pletenica koláč al. iný druh pečiva spletený z cesta • pletenička • pletenec • pletenák: makové pletenice, pleteničky, pletence • hovor. vianočka: vianočka s hrozienkami • hovor. calta

pliesť sa hovor. 1. dávať sa dohromady (obyč. neusporiadane) • spletať sa: popínavé rastliny sa pletú, spletajú do mohutného chumáča • zauzľovať sa • chlpiť sa: nite sa jej pod rukami zauzľujú, chlpia • miešať sa: myšlienky, vedomosti sa starcovi už miešajú • motať sa • mútiť sa: všetko sa mu v hlave motá, múti

2. prekážať v pohybe, v činnosti • motať sa • zavadzať: pletú sa mu, motajú sa mu popod nohy všelijaké haraburdy; zavadziaš mi v ceste, pletieš sa mi do cesty • byť v ceste • stáť v ceste: pozor, si mi v ceste, stojíš mi v ceste, pletieš sa mi do cesty • expr.: plantať sa • pľantať sa • motkať sa • pantať sa • tmoliť sa (popod nohy, okolo nôh)

3. robiť chyby • mýliť sa • byť na omyle: pletieš sa, mýliš sa, si na omyle, pravda je iná; pliesť sa, mýliť sa v počítaní • dopúšťať sa omylu: nie je presný, často sa dopúšťa omylu • miasť sa: nevie sa dobre vyjadrovať, často sa v reči mätie

4. neurčito sa vybavovať v pamäti • mariť sa: čosi sa mi pletie, marí, že som dievča už kdesi videl • zdať sa • vidieť sa (javiť sa v neurčitých črtách): zdá sa mi, vidí sa mi, že to bolo ináč

5. p. starieť sa 6. p. snívať sa

početný veľký čo do počtu, množstva • hojný • bohatý: početná, hojná, bohatá účasť • veľký • mnohočlenný (op. malý): početná, veľká, mnohočlenná rodina; veľká, mnohočlenná organizácia • silný (op. slabý): početná, silná armáda • mnohý • viacerý (vyskytujúci sa vo veľkom počte): mnohé, viaceré prípady ochorenia • expr. prepočetný

podoba 1. súhrn vonkajších znakov • tvar • forma: okrúhla podoba, forma chleba; dať niečomu definitívnu podobu, definitívny tvar • tvárnosť: tvárnosť krajiny • ráz • charakter: kraj si zachoval svoj typický ráz, charakter • kniž. tvár: zimná tvár dediny • fazóna (podoba častí oblečenia): fazóna klobúka, šiat • formát (podoba vzhľadom na rozmery): formát papiera, knihy

p. aj tvar

2. súhrn vlastností • výzor • vzhľad: choroba veľmi zmenila jeho podobu, výzor, vzhľad • kniž. vid: človek pekného vidu • zastar. parsún • imidž • subšt. vizáž

p. aj vzhľad

3. približná zhoda čŕt, vlastností osôb al. vecí • podobnosť: nápadná podoba, podobnosť súrodencov • obdoba • paralela • analógia (približná podoba): to nemá v dejinách obdobu; nájsť paralelu, analógiu medzi javmi • paralelnosť • analogickosť

4. p. verzia 5. p. obraz 1, 2

podžupan hist. zástupca župana • hist.: viceišpán • vicišpán

pokračovať 1. neprestať v istej činnosti al. po prerušení znovu začať vykonávať istú činnosť • postupovať: práce na novom moste úspešne pokračujú, postupujú • nadväzovať: básnik nadväzuje na tvorbu svojho predchodcu • konať • robiť (podľa niečoho): v ďalšom období konali, robili podľa vopred stanovených princípov

2. neprestávať v kladnom vývine • napredovať: úspešne pokračuje, napreduje v štúdiu • vyvíjať sa: situácia sa vyvíja podľa plánu • robiť pokroky: v angličtine robí veľké pokroky • zdokonaľovať sa • prehlbovať sa (úspešne pokračovať): žiaci sa zdokonaľujú, prehlbujú v matematike

3. ležať na istom mieste ako pokračovanie niečoho • ťahať sa • tiahnuť sa: na sever od mesta pokračujú, ťahajú sa, tiahnu sa vrchy • rozprestierať sa • rozkladať sa: po nábreží sa rozprestiera, rozkladá nové sídlisko • vinúť sa (pokračovať po dĺžke): rieka sa vinie na juh

polygamia spolužitie (obyč. manželské) muža s viacerými ženami (op. monogamia) • mnohoženstvo • viacženstvo • zried. polygýnia

pozdravovať 1. v spoločenskom styku prejavovať úctu, priateľstvo al. nadväzovať kontakt (obyč. ustálenou slovnou formou) • pozdravovať sa (komu): vždy ma pozdravuje, pozdravuje sa mi veľmi úctivo; pozdravujú nás, pozdravujú sa nám už zďaleka • menej vhodné: zdraviť (koho) • zdraviť sa (komu): neviem, kto sa mi tak zdvorilo zdravil • klaňať sa • ukláňať sa (pozdravovať úklonom hlavy al. hornej časti tela; pozdravovať slovne): klania, ukláňa sa mi pri každom stretnutí • salutovať (pozdravovať zdvihnutím ruky k čiapke) • hovor. zdravkať (pozdravovať pri pripíjaní): zdravkali si pri každom pohári

2. prichádzajúceho kladne prijímať, obyč. slávnostne, s potešením • vítať: davy pozdravovali, vítali prezidenta • menej vhodné zdraviť: vzácneho hosťa pozdravovali, zdravili volaním na slávu

pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosť • sledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákov • všímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasy • obracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovca • fraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stene • hovor.: fixovať • fixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oproti • dívať sa • hľadieť (uprene, sústredene) • striehnuť • čakať • číhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníka • hovor. merkovať • dávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badať • zisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúži • uvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocný • vidieť • vidno • poznať • cítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaní • čítať: číta mu na tvári strach • zastaráv. znať: nedá nič na sebe znať

pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešenia • zapríčiňovať • robiť • arch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľ • zaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlaku • privolávať • privodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťaž • prinášať • donášať • navodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu

2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodné • pripadať • javiť sa • vidieť sa • prichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemná • ukazovať sa • predstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačito • vyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý

3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývať • účinkovať • mať vplyv • mať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka

4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľ • pracovať • hovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizácie • kniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutí • subšt. serepľovať

prášiť sa vznášať sa v drobných čiastočkách (obyč. o prachu): neos. na stavbe sa práši • víriť sa: na ceste sa víri prach • kúdoliť sa • expr. kudliť sa (valiť sa v kúdoloch): za autami sa kúdolil, kudlil prach • expr. kúriť sa: len sa tak za nimi kúrilo • poletovať • padať (o snehu): práši sa, poletuje, padá drobný sniežik

pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večer • azda • hádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadol • možno • expr. možnože • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišlo • akiste • najskôr • najskorej • podľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmyk • vari • expr. variže • poet. var: krajšej vari(že), var už ani niet • hovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšie • menej vhodné: snáď • zastar. asnáď • asnáďže (Záborský, Vajanský) • zastar. čajsi • čajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba

2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivo • vierohodne • hodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnoverne • pravdivo: vyznieva to celkom pravdivo

pre (koho, čo) 1. vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv.: skrz • skrze (koho, čo): pre, skrz(e) chorobu neprišiel • zastar. kroz (Hviezdoslav) • v dôsledku (čoho): v dôsledku zvýšenia hladiny prestali premávať lode • následkom (čoho): následkom dlhotrvajúcich dažďov boli cesty rozmočené • vďaka (čomu; vyjadruje kladné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na priaznivý výsledok deja): nominovali ho vďaka dobrým výkonom • vinou (čoho; vyjadruje záporné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na nepriaznivý výsledok deja): prehrali vinou slabšieho začiatku • nespráv. kvôli

2. vyjadruje prospech • kvôli (komu, čomu) • za (koho, čo): obetuje sa pre deti, kvôli deťom, za deti

prebiehať 1. nachádzať sa v priestore • prechádzať: úsek cesty prebieha, prechádza močaristým krajom • viesť • ťahať sa • tiahnuť sa (rozprestierať sa po dĺžke): pásmo lesov vedie, ťahá sa, tiahne sa až na sever krajiny

2. mať trvanie v čase • mať priebeh: diskusia prebieha pokojne; Aký malo priebeh zasadnutie výboru? • kniž. plynúť: rozhovor plynul nerušene • diať sa • robiť sa • odohrávať sa: vo svete sa dejú, robia, odohrávajú všelijaké veci • uskutočňovať sa • konať sa: konferencia sa uskutočňovala, konala v Košiciach; zmeny sa uskutočňujú pomaly

3. porov. prebehnúť

presvedčenie chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné • zmýšľanie: náboženské presvedčenie, zmýšľanie; konať podľa svojho presvedčenia, zmýšľania • názor • náhľad: politické názory, náhľady; vyjadriť svoj názor, náhľad • svetonázor • svetonáhľad (sústava názorov o okolitom svete): idealistický svetonázor, svetonáhľad • viera (pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho): viera v posmrtný život • vyznanie • vierovyznanie • náboženstvo • kniž. konfesia (pevné presvedčenie o jestvovaní Boha, pridŕžanie sa tohto presvedčenia): kresťanské, židovské vierovyznanie, náboženstvo; sloboda vyznania; byť bez konfesie • zásada (pevne ustálené presvedčenie o konaní, správaní): nemenné životné zásady • kniž. krédo: konať podľa svojho kréda • istota (pevné presvedčenie): s istotou niečo tvrdiť • mienka • úsudok (výsledok usudzovania, uvažovania): verejná mienka; urobiť si úsudok o niečom • myseľ: je mu to proti mysli

previevať 1. (o vetre, vánku a pod.) viatím, fúkaním zasahovať • prefukovať • predúvať: všetky kúty záhrady previeval, prefukoval čerstvý vetrík; poľanou previeval, predúval svieži vánok • ovievať (po povrchu): rekreantov ovieva morský vánok • prevetrávať: prievan prevetrával izbu

2. presýpaním, na vejačke a pod. čistiť od nepotrebných, neželateľných čiastočiek • viať • cúdiť: veje, previeva, cúdi mak • preosievať • presievať • osievať (cez sito al. riečicu): preosievať, osievať múku na koláče; kompost zakaždým starostlivo presieva, osieva • hovor. zastar.: rajtarovať • rajtárovať

priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domov • priamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrchol • spriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očí • prosto: trafil ho prosto medzi oči • lineárne

2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako svieca • narovnane • vyrovnane • vzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamene • spriama: sedieť spriama

3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobne • bezprostredne • osobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovedný • zoči-voči • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis

4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniu • priamočiaro • spriama: treba na to ísť priamočiaro, spriama • otvorene • nezaobalene • dorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslí • úprimne • nezakryte • zastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalo • kniž. explicitne • kniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrené • prosto • fraz.: z mosta do prosta • bez obalu • pekne-krásne • na plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať

5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5

približne 1. nie celkom presne • zhruba: škodu odhadli iba približne, zhruba • viac-menej: spravili to viac-menej rovnako • skoro • takmer • temer: má skoro, takmer takú farbu vlasov ako otec • okrúhlo • okrúhle • zaokrúhlene: náklady na stavbu sa určia iba okrúhlo, zaokrúhlene • hrubo: hrubo odhadnutý zisk • kniž. kvázi: dosahuje kvázi dobré výsledky

2. vyjadruje pravdepodobnosť, približnosť kvantitatívneho výrazu al. časového údaja • asi • zhruba: stojí to približne, asi päťdesiat korún • okolo • zo: chlapec mal okolo, zo desať rokov • asi tak • hovor. tak: potreboval by som asi tak, tak desaťtisíc korún • okrúhlo • okrúhle • zaokrúhlene: prišlo okrúhlo, zaokrúhlene dvadsať záujemcov • plus-mínus • hovor. cirka, pís. i circa: vyrobia plus-mínus, cirka stotisíc párov obuvi • skoro • takmer • temer (vyjadruje približnosť s hornou hranicou): na štart maratónu prišlo skoro, takmer tisíc bežcov

priestupok menšie porušenie istých noriem al. zásad • prehrešok • prehrešenie • poklesok: spoločenský, morálny priestupok, poklesok; spoločenské, morálne prehrešenie • zastar. prestúpenie • previnenie (vina vôbec): dopustiť sa previnenia • delikt (trestný čin): majetkový delikt • vina: priznať vinu • kniž. prečin: potrestať niekoho za prečin

protirečiť 1. hovoriť proti niekomu, niečomu, vyjadrovať opačný názor (op. súhlasiť) • oponovať: rečníkovi z prítomných nik neprotirečil, neoponoval • odporovať • nesúhlasiť: v tejto veci ti musím odporovať, musím s tebou nesúhlasiť • polemizovať • viesť polemiku • hovor. kontrovať (hovoriť protiargumenty, ostro stavať opačný názor): rád s každým polemizuje, vedie polemiku • namietať • mať námietky (uvádzať dôvody proti niečomu, niekomu): proti takémuto názoru musím namietať, musím mať námietky • protiviť sa • vzdorovať • vzpierať sa (v reči): maminým výčitkám sa neprotiví, nevzpiera sa; jeho dohováraniu vzdoruje ďalšími argumentmi • expr. pätiť sa (slovne): nechce súhlasiť, stále sa pätí • subšt. šprajcovať sa: Čo sa toľko šprajcuješ?

2. byť v rozpore s niečím • odporovať: tento názor protirečí, odporuje pravde, zdravému rozumu; najnovšie správy si protirečia, odporujú si • protiviť sa • priečiť sa: mojim zásadám sa to protiví, prieči

provinčný typický pre vidiek, nachádzajúci sa mimo hlavného diania, mimo centra • provinciálny • vidiecky: provinčná, provinciálna, vidiecka kultúra; provinčné, vidiecke divadlo • okrajový: okrajové mesto, okrajové oblasti • malý • malomestský: malé, malomestské pomery • úzky • úzkoprsý (obmedzený v rozhľade): všetko sa im videlo veľkolepé z ich provinciálneho, úzkeho, úzkoprsého pohľadu

p. aj zaostalý

prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdom • liať sa • valiť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdom • kniž. rinúť sa • nár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očí • stekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchu • kolovať • cirkulovať • obiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v tele • víriť • krúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienky • kniž. plynúť: slová plynú z úst ľahko • pulzovať • kniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žilách • prameniť • vyvierať • kniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda

2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izby • ťahať • tiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetov • viať • kniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík

prvý 1. ktorý je na začiatku určitého poradia • víťazný: prvé, víťazné družstvo; prvý, víťazný festivalový film; prvorodený (o prvom dieťati)

2. ktorý bol v časovom slede najskôr (op. posledný) • začiatočný • počiatočný • prvotný: prvé, začiatočné štádium choroby; prvý, začiatočný, počiatočný neúspech; prvotný dojem; prvotná radosť pominula • pôvodný • najstarší • originálny: pôvodní obyvatelia; najstarší kresťania; prvá, pôvodná, originálna tlač • kniž. pioniersky • priekopnícky: pioniersky, priekopnícky čin • debutantský (ktorý je debutom al. ktorý súvisí s debutantom): debutantské predstavenie • premiérový (majúci premiéru): premiérové premietanie filmu

3. p. popredný, významný 1 4. p. hlavný 1, prvoradý 5. p. prvotriedny

puška ručná strelná zbraň s dlhou hlavňou • hovor. flinta: poľovnícka puška, flinta • hovor. zastar.: gver • kver • ručnica: dať si gver na plece • žart. pukačka • hovor. expr. búchačka • karabína (ľahká krátka puška) • zastar. vintovka (druh vojenskej pušky staršieho typu) • predovka (starý typ pušky nabíjanej spredu) • zadovka (starý typ pušky, pri ktorej sa náboj vkladá do zadnej časti komory) • vzduchovka (puška, z ktorej sa strela vypudzuje stlačeným vzduchom) • malokalibrovka • nespráv. malorážka (ľahká malokalibrová guľovnica) • guľovnica (poľovnícka puška na guľové náboje) • brokovnica (poľovnícka puška na brokové náboje)

pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovať • upútavať • pripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkov • zaujímať • interesovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesuje • fascinovať • uchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na more • očarúvať • oslňovať • kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľuje • subšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákať • vábiť • strhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny

2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavať • viazať • zväzovať • spájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvo • pripútavať: nič ma k domu už nepripútava • tiahnuť: cit ho tiahne k rodine

reštaurácia¹ pohostinský podnik, v ktorom sa podáva strava • jedáleň (podnik na spoločné stravovanie): reštaurácia, jedáleň 1. cenovej skupiny; diétna reštaurácia, jedáleň • stravovňa: chodiť na obedy do stravovne • pohostinstvo (reštaurácia nižšej triedy): staničné pohostinstvo • zastar. reštaurant • hostinec • hovor. al. expr. krčma (jednoduchší podnik na stravovanie) • motorest (reštaurácia s parkovaním a ošetrovaním motorových vozidiel) • koliba • čárda (pohostinský podnik s folklórnymi prvkami, špecialitami a pod.) • gril (špeciálna reštaurácia s grilovanými jedlami) • bufet • bar • bistro • snackbar (pohostinský podnik s rýchlym občerstvením) • vináreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä víno) • piváreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä pivo) • hovor. kantína (podnik s rýchlym občerstvením najmä v závode, v kasárňach a pod.)

p. aj hostinec, jedáleň

rojko kto sa oddáva rojčeniu: zamilovaný rojko • fantasta (človek s prepiatou fantáziou): je to odvážny fantasta • romantik (kto niečo príjemne prežíva v mysli): naivný romantik • idealista • vizionár (kto sa oddáva víziám) • iluzionista (kto sa oddáva ilúziám) • expr. blúznivec: nadšený, nepraktický blúznivec • expr. donkichot

rozlične rozličným spôsobom, rozličnými spôsobmi, s rozličnou mierou, vlastnosťami a pod. (op. rovnako) • rozmanito • zastaráv. rozmanite • rôzne • odlišne: rozlične, rozmanito upravené záhradky; rôzne, odlišne stvárnená myšlienka • nerovnako • nejednako • rozdielne: nerovnako, nejednako, rozdielne spracovať suroviny • pestro • hocijako • všelijako • hovor. všelijak • hovor. expr. všakovak: ľudia tam chodia pestro, všelijako, všakovak oblečení • nejednotne • nerovnorodo • nesúrodo • rôznorodo (op. rovnorodo) • kniž. heterogénne (op. homogénne): nejednotne, nerovnorodo, nesúrodo usporiadaný materiál; rôznorodo, heterogénne vplývať na stav ekonomiky • kniž. disparátne: vývin pokračoval disparátne • mnohorako • zried. viacerako • expr.: desatorako • storako • tisícorako (mnohými rozličnými spôsobmi): témy sa možno zmocniť mnohorako, storako, tisícorako • odchodne • protichodne • zastar. rozchodne (Dobšinský): ekonomické problémy riešia odchodne, protichodne • inak • inakšie • ináč • tak i onak • tak i tak (iným spôsobom): ku každému musí pristupovať inak, inakšie, ináč • rôznotvárne • mnohotvárne (v rozličných tvaroch, podobách): rôznotvárne, mnohotvárne zobrazená skutočnosť

rozmanitý 1. ktorý je nerovnakého druhu, nerovnakej kvality, nerovnakých vlastností a pod. (op. rovnaký, jednotný) • pestrý • mnohoraký • všelijaký: mať rozmanitú, pestrú stravu; človek rozmanitých, mnohorakých tvárí; rozmanité, všelijaké tvary váz • rozličný • rôzny • rôznorodý • nesúrodý • nerovnorodý • nerovnaký • nejednaký: kúpiť rozličný, rôzny, rôznorodý tovar; nesúrodé, nerovnaké druhy • niekoľkoraký • dakoľkoraký • viaceraký: niekoľkoraké, dakoľkoraké formy • mnohotvárny (op. jednotvárny, monotónny): mnohotvárna krajina • kadejaký • kdejaký: predvádzať kadejaké, kdejaké kúzla • miešaný • hovor. všakovaký • expr. všakový • expr.: storaký • tisícoraký • tisícerý • tristoraký • strakatý: storaké, tisícoraké podoby krásy • zastar. onakvý

p. aj pestrý, rôznorodý

2. p. odlišný, rozdielny

rozprávať sa oznamovať si navzájom myšlienky, dojmy, zážitky a pod. • zhovárať sa: O čom sa rozprávate, zhovárate? • dovrávať sa • konverzovať: dovrávali sa na ulici; nezáväzne konverzovali; konverzovali v cudzom jazyku • viesť rozhovor: viedli rozhovor dlho do noci • hovor.: vyprávať sa • diškurovať • diškurovať sa • zastaráv. rozhovárať sa: po večeroch živo diškurovali • expr. baviť sa: bavili sa o deťoch • besedovať • debatovať • diskutovať (v skupine; o nejakej téme): diskutovali o kultúre • rokovať (oficiálne sa rozprávať o politickej, hospodárskej a pod. téme): rokovali o skončení vojny; rokovať o rozpočte

rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche • rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú polia • prestierať sa • strieť sa • stlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížina • ležať • nachádzať sa • nachodiť sa • byť • vyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolí • tiahnuť sa • ťahať sa • rozťahovať sa • pokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje les • vinúť sa (vlnito) • hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horami • zried.: rozliehať sa • rozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole

2. p. vládnuť 2

rozširovateľ kto, čo niečo rozširuje, šíri • šíriteľ: rozširovateľ, šíriteľ lásky medzi ľuďmi; hmyz je rozširovateľom, šíriteľom nákazy • roznášač • roznášateľ (kto, čo niečo roznáša): roznášač, roznášateľ mlieka; roznášač, roznášateľ bacilov • prenášateľ • prenášač (kto, čo niečo prenáša): prenášateľ, prenášač choroby • nositeľ • nosič: nositeľ, nosič malárie • kniž.: rozsievač • rozsievateľ: rozsievač, rozsievateľ nenávisti, strachu • kniž. vierozvest (šíriteľ kresťanskej viery): slovanskí vierozvestovia • kniž. apoštol (šíriteľ nejakej idey): apoštol humanizmu • kniž. zvestovateľ (kto niečo zvestuje): zvestovateľ dobrej správy • hlásateľ (kto niečo hlása): hlásateľ ľudskosti • rozvíjateľ (kto niečo rozvíja): rozvíjateľ národného dedičstva

rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíš • vidieť • kniž. ponímať: správne videl, ponímal veci • vyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiach • brať • vykladať si • vysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slová • zastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápe • mať porozumenie • mať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie

3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnaký • byť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajedno • nájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli

4. p. vyznať sa² 1, 2

ruch 1. rýchly, čulý a hlasný pohyb, čulá činnosť ľudí: stavebný ruch; medzi divákmi nastal ruch • zhon (náhlivé vykonávanie niečoho): odišli vo veľkom zhone • expr. trma-vrma (zmätok spôsobený neusporiadaným pohybom): na ulici nastala trma-vrma • expr. súra (veľké náhlenie): v súre zabudol na svoj sľub • hovor. expr. frmol: v domácnosti je veľký frmol • šum: šum veľkého mesta (Kukučín) • vír (rýchly neusporiadaný pohyb): vír na uliciach • hovor. expr. virvar • hovor. expr. al. zastar. tumult (Kukučín) • kniž. mumraj

2. p. aktivita 1

skákať 1. skokom, prudkým pohybom nôh sa dostávať dopredu al. hore; vôbec sa prudko pohybovať: skáče dobre do diaľky, do výšky; skákať do vody; puk skáče k mantinelu • vyskakovať (opakovane skákať, obyč. na mieste): vyskakovať pri tanci; deti od radosti vyskakujú • poskakovať • podskakovať (drobnými skokmi opakovane skákať): chlapča poskakuje okolo matky; lopta poskakuje • skackať • expr.: hopkať • hopsať • hopskať • hopkovať • hupkať (skákať malými skokmi): dievčence sa hrajú, skackajú, hop(s)kajú na jednej nohe • expr. sepkať (jemne): žriebätko sepká • expr. virgať (silno, prudko): kôň virgá nohami • kniž. harcovať (búrlivo skákať)

2. p. biť 3 3. p. útočiť

skôr 1. pred určeným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • skorej • skoršie: vrátil sa skôr, skorej, skoršie, ako sme si mysleli • prv • včaššie: druhý raz musím vstať prv, včaššie

2. v bližšie neurčenom čase v minulosti • predtým • kedysi • voľakedy • prv: skôr, predtým tu bola lúka; kedysi, prv sme mu viacej verili • fraz. svojho času

3. vyjadruje väčšiu pravdepodobnosť • skorej: takto sa tam skôr, skorej dostaneš • ľahšie • pravdepodobnejšie: vo veľkom meste ľahšie, pravdepodobnejšie nájde prácu

4. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • skorej: má skôr, skorej záujem získať vplyv v predstavenstve • väčšmi • viac • viacej • predovšetkým: ide mu väčšmi, viac, viacej o vlastný prospech; pôjde jej predovšetkým o deti

5. p. vopred 1

skriňa väčší kus nábytku na ukladanie rozličných vecí • zastar. al. hovor. kasňa: dvojdielna železná skriňa na spisy; má plnú kasňu oblekov • šatník (skriňa na uschovanie šiat): zavesiť si kabát do šatníka • bielizník • zastar. komoda (skriňa na uschovanie bielizne) • vitrína (zasklená skriňa na vystavovanie predmetov): vitríny s muzeálnymi zbierkami • príborník • hovor. kredenc (skriňa na príbory a ďalší riad): vyberať šálky z príborníka, z kredenca • almara • hovor. armara (starodávna skriňa) • zastar.: šifonier • šifón

sláva² vyjadruje radosť, vzrušenie al. volanie na slávu • hurá: Sláva, hurá, vyhrali sme! • vivat • nech žije: Počas prejavu volali vivat, nech žije. • bibl. hosana, pís. i hosanna: raz volať hosan(n)a, raz ukrižuj

sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po dom • fraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätách • špehovať • sliediť • hovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľom • stopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt

2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniu • pozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšuje • všímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracovisku • fraz.: nespustiť z očí niekoho/niečo • nespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)

3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2

smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k moru • kráčať • ísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domov • letieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavy • plávať (na vode): loď pláva do prístavu • hovor.: kerovať • karovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

p. aj ísť

2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hrad • kniž. spieť • dospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemu • ísť: ide pomaly k svojmu cieľu • vyvíjať sa • postupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncu • ústiť • vyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriť • cieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otec • obracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na nás • kniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centra • mať tendenciu • hovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku

spoľahlivý na ktorého, na ktorý sa dá spoľahnúť (op. nespoľahlivý) • dôveryhodný: všetci ho považovali za spoľahlivú, dôveryhodnú osobu • seriózny • solídny (majúci vlastnosti, na ktoré sa dá spoľahnúť, napr. vážnosť, kvalitu a pod.): seriózny, solídny obchodný partner; ponúkať seriózne, spoľahlivé výrobky • hodnoverný • vierohodný • nepochybný (ktorému možno uveriť, o ktorom nemožno pochybovať): hodnoverné, vierohodné údaje; vierohodné správy, nepochybné dôkazy • bezpečný • istý • zaručený (dávajúci bezpečnosť, istotu, záruku): poznať bezpečnú, istú skrýšu; zaručené informácie • osvedčený (op. neosvedčený) • overený (op. neoverený) • vyskúšaný (ktorý sa už osvedčil, overil, vyskúšal): osvedčený, overený prostriedok; vyskúšaný liek • presný (spoľahlivý v presnosti): presné hodinky

spravovať starať sa o normálny, riadny chod, priebeh niečoho • riadiť: podnik spravuje, riadi už desať rokov; spravovať, riadiť štát, dopravu • viesť: viesť schôdzku, diskusiu, výskum • usmerňovať (starať sa o to, aby sa niečo dialo istým smerom): usmerňovať záujmy, výchovu mládeže • dirigovať (dávať príkazy pri spravovaní niečoho): celú akciu diriguje sám • byť riaditeľom • hovor. robiť riaditeľa • byť šéfom • hovor. robiť šéfa • hovor.: riaditeľovať • šéfovať (vykonávať funkciu riaditeľa, šéfa): vo fabrike už riaditeľuje, šéfuje iný • administrovať (spravovať verejné veci štátu, podniku a pod. obyč. vyžadovaním napĺňania predpisov) • zastar. zavedovať: zavedoval celé gazdovstvo (Tajovský)

stagnovať byť v nečinnosti, zastavovať sa vo vývine • viaznuť • nevyvíjať sa: obchod stagnuje; doprava stagnuje, viazne; umenie sa nevyvíja, stagnuje • hovor. prešľapovať • stáť (na mieste): súčasná výroba iba prešľapuje, stojí na mieste • kniž. ustrnúť (dok.): próza neustrnula • zmeravieť (dok.): vývin nesmie zmeravieť • zaostávať (byť, ostávať pozadu vo vývine): hospodársky, politicky stagnovať, zaostávať • hovor. byť/ocitať sa v závoze (byť v nečinnosti pre bezvýchodiskovú situáciu): spolok sa ocitá v závoze; diskusia je v závoze

strašidlo 1. fantáziou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, hrôzu • strašiak • mátoha • príšera • prízrak: rozprávky o strašidlách; báť sa strašiakov, mátoh, príšer; rozprávkové prízraky • čudo: veriť v čudá • duch: v zrúcaninách strašia duchovia • expr.: bobák • bubák • bobo (strašiak pre deti): strašiť deti bobákom, bubákom • fantóm • vidina • kniž.: fantazma • fantazmagória • pren. hrozba (niečo, čo vzbudzuje strach): hrozba hladu

2. figúra z palíc, handár a pod. na plašenie vtákov • strašiak: strašidlo, strašiak vo vinohrade • plašidlo (zariadenie na odháňanie zveriny) • expr. hastroš • panák: panák v maku

stráž 1. činnosť zameraná na prieskum, kontrolu v teréne: mať, držať stráž • hliadka: ísť na hliadku • hovor. varta: stáť na varte • dozor: mať dozor • garda (osobná stráž panovníka) • zastar. vigília (Smrek)

2. p. strážca

strečkovať 1. splašene utekať, pobehávať, poskakovať, obyč. pred hmyzom (o rožnom statku) • expr. bzíkať: voly strečkujú, ovce bzíkajú • nár.: badzgať • badzgovať (Ondrejov, Švantner) • plašiť sa (stávať sa nespokojným): kone sa naraz plašia • expr. virgať (vyhadzovať nohami): žrebec virgal

p. aj behať

2. p. šantiť

stretať sa, stretávať sa 1. náhodne al. pravidelne prichádzať do osobného styku s niekým • schádzať sa • schodiť sa (cieľavedome): stret(áv)ajú sa, schádzajú sa každú sobotu v kaviarni • stýkať sa • zastar. obcovať (byť v osobnom spojení, styku): ešte sa stýka so starou partiou • vídať sa • vídavať sa (vnímať sa navzájom zrakom, obyč. aj bez osobného kontaktu): vída(va)li sa na koncertoch

2. prichádzať do styku s niečím (obyč. náhodne) • narážať: všade sa stret(áv)ame s prekážkami, všade narážame na prekážky

3. ústiť do jedného bodu • zbiehať sa • spájať sa: cesta s chodníkom sa ďalej stretajú, zbiehajú, spájajú • križovať sa • krížiť sa • pretínať sa: blesky sa križujú, pretínajú; záujmy sa krížia

stuha¹ úzky ozdobný pás nejakej látky • stužka: stuha, stužka na klobúku; maturitná stužka • páska: čierna páska na rukáve • šujtáš (úzka farebná ozdobná stužka): sukňa so šujtášmi • viazačka (stuha na uväzovanie): šaty s viazačkou • hovor. mašľa: hodvábna mašľa vo vlasoch • hovor. pentľa (ozdobná stužka) • šerpa (širšia stuha nosená okolo pása al. pliec): opásať si šerpu • hovor. zastar.: galôn (Šoltésová) • galún (Kukučín)

súvisieť byť vo vzájomnom vzťahu, patriť spolu • mať súvis: obidve udalosti tesne súvisia, majú súvis; tieto veci vôbec nesúvisia, nemajú nijaký súvis • spájať sa (dostávať sa do súvislosti): vynález telegrafie sa spája s ďalším technickým pokrokom • vzťahovať sa • týkať sa • viazať sa (byť vo vzťahu k niečomu, niekomu): na každé ročné obdobie sa vzťahujú, viažu rozličné pranostiky; ide o vec, ktorá sa týka nás všetkých, ktorá súvisí s nami všetkými • zastar. stýkať sa

svetlý 1. ktorý má slabšiu farebnú intenzitu (op. tmavý) • bledý: obľubovať svetlé, bledé tóny farieb • jasný (ktorý má svetlý a žiarivý odtieň; op. matný): prsteň s jasným červeným kameňom • žltý • hovor.: blonďavý • blond (neskl.) • plavý (o farbe vlasov); biely (o pečive a pod.; op. tmavý, čierny) • pobelavý: pobelavá pleť • expr.: svetlučký • svetlunký: svetlučká, svetlunká žltá farba

2. ktorý má dosť (denného) svetla (op. tmavý) • slnečný • jasný: svetlá miestnosť; slnečný, jasný byt • presvetlený: presvetlený ateliér • zried.: lúčistý (Jesenská) • vidný

3. expr. ktorý je pozitívne hodnotený • príjemný: jediná svetlá, príjemná stránka veci • jasný: jasná spomienka na detstvo • šťastný • radostný: mať šťastné, radostné obdobie v živote • priaznivý: svetlé dni (op. čierne) • nádejný • perspektívny • skvelý: nádejná, perspektívna, skvelá budúcnosť

4. kniž. ktorý je výnimočný a pozitívny zároveň, ktorý pôsobí ako svetlo • vynikajúci • ušľachtilý • výnimočný: svetlý, vynikajúci, ušľachtilý, výnimočný zjav • dobrý: byť svetlým, dobrým príkladom • nezabudnuteľný: svetlá, nezabudnuteľná pamiatka mŕtvych

5. p. jasný 1

svitať neos. al. iba 3. os. postupne prichádzať, postupne nastávať (o dennom svetle; o začínajúcom sa dni) • brieždiť sa: vonku už svitá, brieždi sa • rozvidnievať sa • rozodnievať sa: na východe sa začalo rozvidnievať • jasniť sa • rozjasnievať sa (stávať sa jasným, jasnejším): už sa jasnilo, rozjasnievalo, keď sme vstali; obloha sa jasní • zried.: vidnieť sa • vidniť sa • dniť sa • zoriť sa

šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista

šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovala • rozťahovať sa • rozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínali • bujnieť • rásť: kriminalita bujnie, rastie

2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať sa • prenikať • plaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až sem • vychádzať • vychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dym • niesť sa • viať • kniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisť • tiahnuť sa • ťahať sa • tiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou

3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovala • expr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do úst • prenikať: novoty prenikajú aj na vidiek • prenášať sa • tradovať sa • dediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie

4. p. hovoriť 1

šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)

2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti

šoférovať viesť motorové vozidlo • viesť auto: v rodine všetci šoférujú; učí sa viesť auto • zastar. al. expr.: kerovať • karovať: bol rád, keď mohol sám kerovať • hovor. expr. kočírovať: dnes budem kočírovať ja

takmer obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí; vyjadruje, že veľa nechýbalo a dej by sa bol uskutočnil • skoro • bezmála • temer: takmer, skoro narazili do stromu; bezmála, temer sa minuli • pomaly • expr. čajsi: je už pomaly najlepší; bolo už čajsi osem hodín, keď prišli • už-už • priam: už-už, priam by ho boli chytili • viac-menej • takrečeno • takpovediac: víťazstvo má viac-menej • hovor. prakticky • kniž. kvázi: povedali mi, že kvázi patrím do rodiny • len-len • len-len že • hovor. tak-tak že • dobre že • div • div že • zried. len toľko že (v spojení so záporným slovesom): len-len (že), tak-tak že nespadol • fraz.: veľa nechýbalo • len vlások chýbal: veľa nechýbalo a boli by sa prevrátili • približne (vyjadruje približnosť): sú približne rovnakí

temperamentný ktorý má temperament; ktorý reaguje veľmi spontánne, bezprostredne, obyč. aj prudko; svedčiaci o tom • ohnivý • vášnivý • náruživý: temperamentná, ohnivá žena; stisk ruky prezrádzal ohnivú, vášnivú, náruživú osobnosť • živelný • nespútaný: živelné, nespútané prejavy; živelné, nespútané správanie • vitálny • vervný (plný životnej sily, elánu): vitálny, vervný človek • bujný • bujarý (plný neovládateľnej životnej sily): bujní, bujarí mladíci • dynamický • živý: dynamický, živý tanec; byť veľmi živý • prudký • impulzívny: prudká, impulzívna povaha; prudké, impulzívne gestá • nespráv. horkokrvný

tlačiť sa 1. tlakom si vynucovať priestor • tískať sa • tiskať sa • tisnúť sa: cestujúci sa bezohľadne tlačia, tískajú do vlaku; postavte sa do radu, netlačte, netisnite sa • natískať sa: natíska sa medzi ostatných • pretláčať sa • obyč. pejor.: pchať sa • džgať sa: deti sa pretláčajú dopredu, pchajú sa, džgajú sa do lavíc • strkať sa: strká sa do prvého radu • expr. titlať sa: hmla sa title pod kabát • expr. trepať sa: Netrepte sa sem!

2. mať nedostatok priestoru • tiesniť sa • stískať sa • tisnúť sa • miesiť sa • expr. miagať sa: tlačia sa, tiesnia sa v jednej izbe; na štadióne sa tisnú tisícky ľudí; miagať sa vo vlaku • expr. dusiť sa: všetci sa dusia v jednej komore

3. tlakom bezprostredne pôsobiť na niečo, tesne sa približovať • pritláčať sa • pritískať sa • tisnúť sa: tlačiť sa, pritláčať sa k múru; pritíska sa, tisne sa k sestre • túliť sa • prituľovať sa • vinúť sa • privíňať sa (s citom, nežne): dievča sa túli k milému; dieťa sa vinie k matke

4. p. ponúkať sa 1

trepotať sa pohybovať sa krátkymi rýchlymi pohybmi • trepať sa: v sieti sa trepoce, trepe ryba; lístky brezy sa trepocú vo vetre; srdce sa trepoce • mykať sa • hádzať sa (nie rytmicky): myká, hádže chvostom • viať • povievať (vo vetre): zástavy sa trepocú, vejú

triasť sa 1. pohybovať sa drobnými trhavými pohybmi • chvieť sa: ruky, kolená, pery sa mu trasú, chvejú • striasať sa (pri pocitoch zimy, chladu, odporu) • stŕpať: hlava mu v behu stŕpa • expr.: klepať sa • drgľovať sa (pri pocitoch chladu, vzrušenia): klepe sa od strachu, drgľuje sa od zimy • vibrovať • kmitať (drobnými rýchlymi a pravidelnými pohybmi): vzduch vibruje, struna vibruje • mykať sa (prudkými krátkymi pohybmi): hlava sa mu od nervozity myká • potriasať sa • pomykávať sa • potrhávať sa (prerušovane, opakovane): pery sa mu pomykávajú, potrhávajú; hlava sa mu čudne potriasala • zachvievať sa • ochvievať sa (mierne sa triasť)

2. pohybovať sa mocnými výkyvmi (o niečom, čo ináč pevne stojí) • otriasať sa: zem sa trasie, otriasa (pri zemetrasení) • zachvievať sa (jemne): obloky, dvere sa pri výbuchu zachvievajú • dunieť (vydávať pritom dunivý zvuk): dom sa trasie, duní

3. p. báť sa 1, 2 4. p. túžiť

túliť sa 1. s citom, nežnosťou sa tisnúť k niekomu al. niečomu (na ochranu, v dôvernosti a pod.) • vinúť sa • prituľovať sa • privíňať sa: s láskou sa túli, vinie k milému; psíča sa oddane prituľuje, privíňa k svojej panej • expr.: tuľkať sa • mojkať sa • hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): vtáča sa chúli v dlani • pritískať sa • pritláčať sa • tlačiť sa • tiskať sa: nežne sa pritíska, tlačí na jeho hruď • expr. pritierať sa (dotieravo, s bočným zámerom): mačka sa pritiera k dievčaťu

2. p. krčiť sa 3

úradovať vykonávať úradné, administratívne povinnosti: dnes úradujú do šiestej • hovor. pejor. papierovať • fraz. viesť papierovú vojnu (úradovať samoúčelne, najmä rozmnožovaním písomných dokumentov): je to iba zbytočné papierovanie; už mesiac vedie papierovú vojnu s poslanými dokumentmi • hovor. sedieť (úradovať na zodpovednom mieste): sedí vo vláde

utópia fantastická, vysnívaná, neuskutočniteľná predstava o niečom: politická, hospodárska utópia; ten plán je utópia • ilúzia • vidina (klamná predstava o skutočnosti): oddávať sa ilúziám, vidinám • fantázia: fantázia sa mení na skutočnosť • sen: sen o veľkom šťastí • ideál (ťažko dosiahnuteľný cieľ): ideál večného mieru

väzba 1. spôsob spájania jednotlivých častí do celku: steny z tehál s pravidelnou väzbou • viazanie: spôsob viazania tkanín • gram. rekcia (spôsob vyjadrenia syntaktickej závislosti): predložková väzba, rekcia

2. obmedzenie osobnej slobody znemožňujúce voľný pohyb: vziať niekoho do väzby • väzenie (trest na slobode): doživotné väzenie • žalár: potrestať niekoho žalárom

3. p. krov 4. p. súvislosť

väzieť kniž. 1. byť niekde dlho • zdržiavať sa • zdržovať sa: Kde toľko väzí?; dlho sa zdržuje v práci • ostávať • zostávať • zotrvávať: zostáva, zotrváva na pracovisku do večera • expr.: kvočať • čupieť • drepieť • dučať • trčať: nikam nejde, kvočí, čupí, trčí doma • expr.: tvrdnúť • visieť: tvrdol, visel tam bez peňazí • pren. pejor. kvačať • nár. repieť: kvačali, repeli na stanici dve hodiny

2. p. spočívať 3

vedľajší 1. nachádzajúci sa v susedstve • susedný: priateľ býva na vedľajšej, v susednej ulici • priľahlý: priľahlé územie

2. vyskytujúci sa popri hlavnom • bočný: vedľajšia, bočná trať • postranný: postranné uličky • pridružený (vykonávaný ako vedľajší): pridružená výroba • pobočný • filiálny (op. hlavný): pobočný závod, filiálna stanica • zastar. vicinálny: vicinálna trať

3. nemajúci podstatný význam, veľkú dôležitosť (op. hlavný) • bezvýznamný • nevýznamný • nedôležitý: tento fakt je teraz vedľajší; bezvýznamná, nevýznamná vec • nepodstatný: nepodstatný rozdiel • nevážny: nevážna rana (Vajanský) • podradný (menej dôležitý): podradná otázka • podružný: podružný problém • druhoradý • nezávažný • pobočný: druhoradé, nezávažné dokumenty; zaoberať sa pobočnými vecami • bočný: bočný zárobok • odľahlý: odľahlý problém • okrajový: má to len okrajový význam • epizódny • epizodický: epizódna postava vo filme • druhotný (podmienený niečím iným; op. prvotný): druhotné suroviny • kniž. sekundárny (op. primárny): sekundárna príčina choroby • expr. smiešny: smiešne podrobnosti prípadu • kniž. akcesorický: akcesorická úloha

p. aj nepodstatný

veľakrát vyjadruje násobenosť vo veľkom počte; opakovane vo veľkom počte, v mnohých prípadoch • veľa ráz • mnohokrát • mnoho ráz: veľakrát, veľa ráz sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou; mnohokrát, mnoho ráz už vyhral nado mnou • nejedenkrát • nejeden raz • viackrát • viac ráz • hovor.: viacejkrát • viacej ráz: nejedenkrát, nejeden raz, viackrát ho už pristihli • nespočetnekrát • kniž. nesčíselnekrát: v zahraničí bol už nespočetnekrát, nesčíselnekrát • mnohonásobne • oveľa • expr.: stonásobne • tisícnásobne: je mnohonásobne, oveľa schopnejší ako iní • často • neraz: často, neraz nevedel, ako ďalej • expr.: stokrát • sto ráz: stokrát, sto ráz som mu vravel, aby to nerobil • expr. nastokrát: ďakujem vám nastokrát • expr.: tisíckrát • tisíc ráz • miliónkrát • milión ráz: tisíckrát, milión ráz mal príležitosť ospravedlniť sa • expr.: tucetkrát • tucet ráz • ixkrát • ix ráz: už tucetkrát, ixkrát, ix ráz si to mohol rozmyslieť • expr.: toľkokrát • toľko ráz: už toľkokrát, toľko ráz sa vyhrážal, že odíde, ale predsa zostal

verejný 1. ktorý sa týka celej spoločnosti (op. súkromný): verejný poriadok, verejný činiteľ, dbať na verejné blaho • spoločný • všeobecný (op. individuálny): spoločný, všeobecný záujem • kniž. pospolitý • zastar. pospolný: pospolité veci • mestský (patriaci mestu, spravovaný mestom): mestská doprava • obecný (patriaci obci, spravovaný obcou): obecná knižnica • kniž. exoterický

2. ktorý sa koná, ktorý prebieha bez zatajenia (op. tajný): verejné hlasovanie • otvorený • neskrývaný • netajený • zjavný • zrejmý (op. skrytý): otvorený boj, neskrývaný, netajený obdiv; zjavné, zrejmé nepriateľstvo • očividný • viditeľný • badateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): je to očividné, viditeľné, badateľné klamstvo

3. týkajúci sa väčšiny, vlastný väčšine: verejná mienka, vzbudiť verejné pohoršenie • všeobecný: získal pre svoju vec všeobecný súhlas • rozšírený: rozšírený názor o niečom

vhodný ktorý vyhovuje istým požiadavkám, ktorý spĺňa isté požiadavky • súci • príhodný: film vhodný, súci pre deti; drevo súce na spracovanie; vhodné, príhodné miesto na stanovanie • primeraný: nájsť primerané slová • adekvátny: adekvátny výraz • ústrojný • organický: organický postup • kniž. cieľuprimeraný: použiť cieľuprimerané prostriedky • vyhovujúci • zodpovedajúci: vec sa ukázala ako vyhovujúca, zodpovedajúca určeným podmienkam • výstižný: výstižné prirovnanie • priliehavý: priliehavý argument • náležitý (taký, aký má byť): náležitý postup pri práci • kniž. patričný: venovať niečomu patričnú pozornosť • svedčný (ktorý svedčí): svedčný účes • kniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na ťažkú prácu • vítaný: vítaná zmena • príležitý: príležitá chvíľa (Urban) • zastar. prístojný: nenachodí prístojné slovo (Tajovský) • zastar. radný: takýto postup nie je radný

p. aj dobrý 3, vyhovujúci, výstižný

viac 1. vyjadruje väčšie neurčité množstvo, väčší neurčitý počet, rozsah (op. menej) • viacej: zarobil viac, viacej ako ostatní • viacero: bolo tam viacero dverí

2. vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu (op. menej) • viacej • väčšmi: čím ďalej, tým viac, viacej sa mu páčila; odvtedy sa väčšmi staral o blaho rodiny

3. (so záporným slovesom) popiera jestvovanie niečoho v čase; vyjadruje skončenie nejakého deja, stavu • viacej • už • už nikdy: neukazuj sa mu viac, viacej na oči; mladosť sa už nevráti; už nikdy ma sem nedostane • ďalej • naďalej: ďalej nemusíš hovoriť; nemusíš sa naďalej namáhať • viackrát • viac ráz • hovor.: viacejkrát • viacej ráz: nech sa to viac(ej)krát, viac ráz nestane

4. vyjadruje pribúdanie, pridávanie, pokračovanie • viacej • ešte • okrem toho: bála sa, či si viac, viacej nájde takého dobrého muža; Povedal všetko. Čo chceš ešte, okrem toho?

5. p. skôr 4