Synonymá slova "vzp" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 70 výsledkov (1 strana)

  • vzoprieť sa 1. prejaviť odpor • postaviť sa na odporzastaráv. zoprieť savzpriečiť saspriečiť sa: (v)zoprieť sa, vzpriečiť sa rozkazom; vzoprel sa, postavil sa na odpor predstavenému, proti zákonusprotiviť sa: sprotiviť sa nariadeniupostaviť sa: neodváži sa postaviť matkeexpr. dupnúť (si): vie si dupnúť aj pred predstavenýmizried. popružiť sa (Dobšinský)kniž.: vzopnúť savzopäť saspäť sa: vzopli, vzopäli sa proti násiliuspätiť sazastar.: vzpätiť savzpäť sa (prudko sa zastaviť): kôň sa zrazu spätil, vzpäl a ostal stáťvzbúriť sapovstať (odoprieť poslušnosť, často so zbraňou v ruke): posádka sa vzbúrila, povstalafraz. zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

    2. p. vztýčiť sa


    vzpäť sa 1. p. vztýčiť sa 2. p. vzoprieť sa 1


    vztýčiť sa zaujať vzpriamenú, kolmú polohu • vzpriamiť sanapriamiť sa: muž sa vztýčil, vzpriamil v celej svojej výškevystrieť sanarovnať sa: dôstojne, hrdo sa vystrel, narovnal pred dôstojníkomvzopnúť savzopäť sazastar. vzpäť sa: splašený kôň sa vzopol, vzopälvzoprieť sa: vzoprieť sa na nohyzried. vzpružiť sa (vztýčiť sa ako pružina): vyskočí, celý sa vzpruží


    vzpätiť sa p. vzoprieť sa 1


    vzpieračstvo p. vzpieranie


    vzpieranie dvíhanie činiek ako športová disciplína • vzpieračstvo: majstrovská Európy vo vzpieraní; vzpieračstvo vyžaduje neobyčajnú silu


    brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť saobraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermiobhajovať sa: obhajovať sa pred súdomchrániť savystríhať savyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákazevzpierať saodporovaťklásť odporvzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presilezdráhať sazried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akciioponovaťprotirečiťprotestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu


    búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovaťrevoltovaťpovstávaťvzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu

    2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriťburácaťkypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypíkniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťoudvíhať savzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúvabesnieť (sa)zúriťvyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa


    čeliť stavať sa na odpor (proti niečomu neželateľnému, nebezpečnému a pod.) • vzdorovať: čelili, vzdorovali útokomodolávaťprotiviť savzpierať sa: statočne odoláva chorobe; protiví sa, vzpiera sa násiliu


    odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odporstavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dnivzpierať saháčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasilexpr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchnefraz. expr. stavať sa na zadnézdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do službybrániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonkavzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičovodolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobeprotirečiťbyť protistavať sa proti (niečomu) • protestovaťnamietaťoponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponujesubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

    2. byť v rozpore • nezhodovať sanezrovnávať saprotirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečiakolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu


    priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

    2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

    3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti


    protirečiť 1. hovoriť proti niekomu, niečomu, vyjadrovať opačný názor (op. súhlasiť) • oponovať: rečníkovi z prítomných nik neprotirečil, neoponovalodporovaťnesúhlasiť: v tejto veci ti musím odporovať, musím s tebou nesúhlasiťpolemizovaťviesť polemikuhovor. kontrovať (hovoriť protiargumenty, ostro stavať opačný názor): rád s každým polemizuje, vedie polemikunamietaťmať námietky (uvádzať dôvody proti niečomu, niekomu): proti takémuto názoru musím namietať, musím mať námietkyprotiviť savzdorovaťvzpierať sa (v reči): maminým výčitkám sa neprotiví, nevzpiera sa; jeho dohováraniu vzdoruje ďalšími argumentmiexpr. pätiť sa (slovne): nechce súhlasiť, stále sa pätísubšt. šprajcovať sa: Čo sa toľko šprajcuješ?

    2. byť v rozpore s niečím • odporovať: tento názor protirečí, odporuje pravde, zdravému rozumu; najnovšie správy si protirečia, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: mojim zásadám sa to protiví, prieči


    vzdorovať 1. mlčanlivo prejavovať nesúhlas; prejavovať odpor • odporovaťklásť odporstavať sa na odpor: dieťa sa zaťalo, vzdoruje, odporuje; vzdorovať, stavať sa na odpor autoritehovor. trucovať (mlčanlivo nesúhlasiť): trucuje, nechce so mnou hovoriťvzpierať sahovor. spierať sa: zbytočne sa vzpierate, musíte poslúchnuťpriečiť saprotiviť sa: priečiť sa, protiviť sa osuduexpr. pätiť sa: pätiť sa pred povinnosťamirobiť navzdor: každému robí navzdorstavať sabúriť sa (proti niekomu, niečomu): stavia sa proti každému návrhusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: zbytočne sa šprajcujete, štorcujete, nebude to po vašomfraz. stavať sa na zadné nohy

    2. byť schopný vydržať nátlak • odolávaťčeliť: vzdoruje, odoláva všetkým ohováraniam; vzdorovať, čeliť presile, útlakubrániť sa: telo sa bráni chorobenepodliehaťnepoddávať sa: nepodliehať panikedržať sa (pred niečím): obyvateľstvo sa drží pred asimiláciou


    vzpierať sa p. vzdorovať 1, porov. vzoprieť sa


    zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahotyháčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísťzried. zhŕdať sa (Chrobák)váhaťotáľaťokolkovaťokúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravduodporovaťklásť odporvzpierať sapriečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčiliustupovaťexpr.: pätiť saspätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutímvykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkachnár. expr. ohrýzať saniž. hovor.: ondieť saondiať satentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej


    vzpínať sa 1. porov. vztýčiť sa 2. porov. vzoprieť sa


    chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo al. vziať do rúk niečo na získanie stability • chopiť salapiť saprichytiť sazachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradliaexpr.: chmatnúť sachvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matkypridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla

    2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkéhozmocniť sazachvátiťzasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseňposadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň

    3. zapustiť korene • ujať saprijať sauchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytilizakoreniť savkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakoreniliprichytiť sa: na múre sa prichytila burina

    4. začať horieť • zapáliť sarozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelovzbĺknuťzbĺknuťzblčaťkniž.: vzplanúťsplanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanulakniž.: vznietiť savzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňalrozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom)

    5. p. chopiť sa 1, 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. p. zareagovať


    nadchnúť sa dostať sa do nadšenia • oduševniť sazapáliť sa: nadchol sa krásou rána; zapálil sa za dobrú myšlienkurozohniť sarozpáliť sarozvášniť sa (vo veľkej miere): rozpálil sa, rozvášnil sa za národný pokrokkniž.: roznietiť sazanietiť sarozplameniť sarozhorliť sa: pri prednese sa celkom rozplamenilkniž.: vzplanúťvzbĺknuť (prudko a rýchlo sa nadchnúť): vzplanul myšlienkou bojarozohriať sa (v menšej miere sa nadchnúť): srdce sa mu rozohrialo nádejouexpr. rozplynúť sa (nechať sa ovládnuť citmi): pri počúvaní hudby sa celý rozplynulexpr. zried. uveličiť sa


    rozohniť sa silno sa citovo vzrušiť • rozrušiť sarozpáliť sa: rozohniť sa, rozrušiť sa hnevomzapáliť sanadchnúť saoduševniť sa (dostať sa do nadšenia): nadchol sa krásou umeniavzbĺknuťvzplanúťzahorieť (náhle sa rozohniť): celý vzbĺkol za myšlienku obnovy spolkurozžiariť sarozjariť sarozohriať sarozveseliť sa (dostať sa do radostného vzrušenia): tváre sa im rozžiarili, rozjarili; rozohriali sa vínomrozvášniť sarozplameniť sazried. rozvíchriť sa (rozohniť sa vo veľkej miere): rozvášnil sa v hádke ako kohúthovor.: rozgurážiť sadostať guráž (zároveň sa posmeliť): rozgurážili sa v krčmekniž.: roznietiť sarozhorliť sazanietiť sapoet. rozplápolať sa: rozhorlil sa pre nespravodlivosťfraz.: prísť/dostať sa do varudostať sa do ohňa


    strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu) • myknúť satrhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadolexpr. vyjašiť savyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašilivyľakať savydesiť savystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesilavyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil

    2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotenýprebudiť sazobudiť saprebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko) • kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôbvyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočilpostŕhať sapostrhávať sapostrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel

    3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome al. negatívnom deji) • vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiarkniž.: rozpútať saprepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiechvzplanúťsplanúťvzbĺknuťzbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokojenastaťpovstaťvzniknúťzačať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka


    vypuknúť 1. náhle vzniknúť, nečakane sa objaviť (často o niečom negatívnom) • kniž. rozpútať sa: v hore vypukol, rozpútal sa oheňvzplanúťsplanúťrozhorieť sa: na viacerých miestach vzplanuli, splanuli nepokojestrhnúť sa: medzi mládencami sa strhla bitkazbĺknuťvzbĺknuť: (v)zbĺkol v nich odporexpr. vybuchnúť: koncom februára vybuchla jarzavládnuťnadísťpovstaťnastaťzačať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): zavládla všeobecná radosť; začiatkom zimy nadišli, nastali silné mrazy; od budúceho týždňa sa majú začať páľavynespis. prepuknúť

    2. prudko prejaviť cit (o človeku); prudko sa prejaviť (o cite) • expr. vybuchnúť: dievčence vypukli, vybuchli v škodoradostný smiech; vedľa vypukol, vybuchol jasotexpr. vyprsknúť: vyprskol hlasným smiechom; hnev z nej vyprskol nevídanou silouexpr. vyhŕknuť: vyhŕkla z nej závisťkniž.: vzbĺknuťvzplanúť: vzbĺkol, vzplanul v ňom jednespis. prepuknúť


    vzbĺknuť, vzblčať 1. náhle začať horieť (plameňom) • zbĺknuťzblčať: vatra (v)zbĺkla, (v)zblčala vysokým plameňomkniž.: vzplanúťsplanúť: suchá slama vzplanulavzplápolaťsplápolaťpoet. al. zastar. vzpláť: sviece vzplápolalirozplameniť sa: stoh slamy sa naraz rozplamenilkniž.: vznietiť savzňať saroznietiť sa (samo od seba) • zapáliť sachytiť sarozhorieť sa (začať horieť): od cigarety sa zapálil, chytil obrus; drevo sa rozhoreloexpr. roziskriť sa: vatra sa znova roziskrila

    2. kniž. (o človeku) dať sa uniesť citmi a prudko ich prejaviť • kniž. vzplanúť: vzbĺknuť, vzplanúť nenávisťouexpr. zahorieť: zahorela láskou k učiteľovioduševniť sa: oduševniť sa za národné idey

    3. p. vypuknúť 1, 2, vzbúriť sa 3


    vzbúriť sa 1. odoprieť poslušnosť • postaviť sa na odporvzoprieť sazastaráv. zoprieť sa: robotníci sa vzbúrili, vzopreli, zopreli; celá jej bytosť sa vzbúrila, vzoprelasprotiviť savzpriečiť saspriečiť sa: vie sa sprotiviť, vzpriečiť proti vrchnosti; sprieči sa rozkazupovstať (vzbúriť sa so zbraňou v ruke): povstať proti nepriateľovipostaviť sa: neopováži sa postaviť rodičomkniž.: vzopnúť savzopäť (proti niečomu) • zdvihnúť sa na odporfraz.: zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

    2. dať sa do prudkého pohybu • rozbúriť sa: hladina sa vzbúrila, rozbúrilarozvlniť sa: plachty sa vo vetre rozvlnilirozvíriť sa: prach na ceste sa rozvíri

    3. prudko, búrlivo sa prejaviť (o citoch) • vypuknúťexpr. vybuchnúť: vzbúril sa, vypukol, vybuchol v ňom hnev, jedkniž.: vzbĺknuťvzblčaťvzplanúť: vášeň vzbĺkla, vzplanula celou svojou silourozplameniť sa: cit sa v nej rozplamenilexpr. rozbúriť sa: v duši sa mu všetko rozbúrilokniž. vznietiť sa: vznieti sa v ňom prudký cit


    vzplanúť 1. p. vzbĺknuť 1, 2 2. p. vypuknúť 1, 2


    zapáliť sa 1. začať horieť • rozhorieť sa: slama sa od iskier zapálila, rozhorelazahorieť: okolo zahorelo raždierozplameniť sakniž.: vzňať savznietiť saroznietiť sa (samo od seba): uhoľný prach sa roznietil; plyn sa vzňal, vznietilvzbĺknuťkniž. vzplanúť (prudko, vysokým plameňom sa zapáliť): suché lístie vzbĺklo, vzplanulo

    2. ochorieť na zápal: hrdlo sa mi zapálilonahnisaťzahnisaťzhnisať (pri zápale podbehnúť hnisom): mandle nahnisali, z(a)hnisaná koža

    3. p. začervenať sa 4. porov. zapáliť 2, 3


    vzplápolať, vzpláť p. vzbĺknuť 1


    priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domovpriamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrcholspriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očíprosto: trafil ho prosto medzi očilineárne

    2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako sviecanarovnanevyrovnanevzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamenespriama: sedieť spriama

    3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobnebezprostredneosobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovednýzoči-vočihovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis

    4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniupriamočiarospriama: treba na to ísť priamočiaro, spriamaotvorenenezaobalenedorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslíúprimnenezakrytezastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalokniž. explicitnekniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrenéprostofraz.: z mosta do prostabez obalupekne-krásnena plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať

    5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5


    rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamoprosto: cesta viedla prosto ku kaštieľuneohnutonezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôtydorovnanarovno: dorovna, narovno vykopaná ryhaexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

    2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystretovypätovypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystretovztýčenenarovnanevyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnanekolmo: palice trčia kolmo k nebuzvislozvisle: obraz je zavesený rovno, zvisloexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuškofraz. hore koncom

    3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovnehorizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doskadorovnanarovno: dorovna, narovno uložené potrubieexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

    4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamopriamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľuprosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťaexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

    5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamopresne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestejprávehovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

    6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamootvoreneúprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalonezaobalenenezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehaťprostodoprostadorovnafraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslíkniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

    7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneďihneďpriamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkémubezodkladnenaskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

    8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrncabezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfanesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

    9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamopriam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráčiprávehneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

    10. p. rovnako 1


    vzpriamene smerujúc kolmo dohora • rovno: sedela vzpriamene, rovno, aby lepšie videlapriamozastaráv. spriama: Stoj priamo a nevrť sa!narovnanevystreto: chodí vždy narovnane, vystretovypätovypnuto: vypäto, vypnuto stál pred nastúpenou triedounapriamenevztýčene: napriamene, vztýčene sedieť za stolom


    rovný 1. nevychyľujúci sa zo smeru, z roviny al. plochy (op. krivý, nerovný) • priamypriamočiarylineárny: rovná, priama, priamočiara cesta; lineárny rezvzpriamenývystretývypätývypnutý: vzpriamená postava (op. zhrbený); vystretý chrbát; byť vypätý, vypnutý ako strunanarovnanýzarovnanýusporiadaný (ktorý sa stal rovným): narovnaný obrus; zarovnaná ofina; zarovnaný, usporiadaný radnezvlnenýrovinatýrovinnýplochý (ktorý má rovný povrch; op. zvlnený): nezvlnený, rovinatý terén; plochá pláňhladký (op. drsný, hrboľatý): hladká doska, ľad je hladkývodorovný: vodorovná strecha domuexpr.: rovnučkýrovnunkýrovnulinkýrovnušký

    2. p. rovnaký, rovnocenný 3. p. celý 1, plný 2 4. p. úprimný 1, priamy 1, 2


    vzpriamený smerujúci priamo nahor • vystretývztýčený: vzpriamená, vystretá postava; vztýčený prstpriamy: priame držanie telavypätývypnutýnapätýnapnutý: sedel vypätý, vypnutý, napätý; napnutá hruďrovnýnarovnanývyrovnaný: rovný, narovnaný, vyrovnaný chrbátježatýježovitýzježený (trčiaci dohora): ježaté fúzy, vlasy; zježená srsť


    narovnať 1. urobiť rovným • vyrovnaťvystrieťnapriamiť: narovnal, vyrovnal drôty, vystrel pokrčený papier, napriamil rukuvzpriamiť (smerom nahor): vzpriamil chrbátzarovnať (narovnať povrch): zarovnali jamyponarovnávaťpovyrovnávaťpovystierať (postupne narovnať): ponarovnávali plech, povystierali plátnonár. naprostiť

    2. odstrániť nepravidelnosti povrchu • urovnaťvyrovnať: narovnala, urovnala si záhyby na sukniupraviť (narovnať a upratať): upravili terén


    postaviť 1. dať do zvislej, vzpriamenej polohy • vztýčiť: postaviť, vztýčiť rebríkvzpriamiť: vzpriamil, postavil nevládne telo v celej jeho dĺžkezdvihnúťzodvihnúť (niečo zvalené): z(o)dvihnúť elektrický stĺp

    2. stavebným postupom utvoriť • vystaviťvybudovať: postaviť, vystaviť nový dom; postavenie, vybudovanie metra, hotela, mostapostavaťvystavať (postaviť obyč. viac objektov): postaval, vystaval už veľa budovzmontovať (postaviť z hotových častí): zmontovať záhradný domeczrubiť (postaviť zo zrubov): zrubiť chatu, stenu

    3. inštitucionálne, organizačne utvoriť • ustanoviťzorganizovaťvytvoriť: postaviť, vytvoriť celkom nové družstvo; ustanovenie nového výboruzostaviťvybudovať: zostaviť, vybudovať futbalové mužstvo, dobrú kapeluzriadiť: zriadiť nové oddelenie

    4. dať niekoho do nejakej funkcie • ustanoviťurčiť: postaviť, ustanoviť, určiť za vedúceho skúseného pracovníka; postaviť, určiť niekoho za vzorzvoliť: do čela zvolili najodvážnejšieho

    5. p. založiť 4 6. p. formulovať 7. p. položiť 1


    povzniesť 1. kniž. dať do vzpriamenej, vyššej polohy (obyč. časť organizmu) • zdvihnúťzodvihnúťdvihnúť: povzniesť, (z)dvihnúť zrak, oči k nebu; povzniesol, zodvihol hrdo hlavuvztýčiťvzpriamiť: výhražne vztýčil prst; vzpriamiť hlavuzried. podvihnúť

    2. silno zapôsobiť a tým mravne, kultúrne a pod. urobiť dokonalejším, lepším • pozdvihnúťzodvihnúť: povzniesť, pozdvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálku; povzniesť, pozdvihnúť národzošľachtiťzjemniť (urobiť ušľachtilejším, jemným): hudba ho zošľachtila, zjemnilazlepšiť: povzniesť, zlepšiť náladu

    3. priviesť na vyššiu úroveň, na vyšší stupeň • zveľadiť: povzniesť, zveľadiť hospodárstvopozdvihnúťzried. podvihnúť: pozdvihnúť kultúrnu úroveň obcípovýšiťzvýšiťzlepšiť: povýšiť, zvýšiť politickú prestížzastar. vzdelať: vzdelať ľudfraz. postaviť na nohy: vláde sa podarilo rýchlo postaviť na nohy upadnuté poľnohospodárstvo


    vypnúť, vypäť 1. odobratím zdroja energie prerušiť činnosť (op. zapnúť) • vypojiťodpojiť: vypnúť, odpojiť stroj, motorvytiahnuť (ťahaním niečoho prerušiť spojenie): vytiahnuť šnúru zo zástrčkypovypínaťpovypájaťpovyťahovať (postupne, viac vecí vypnúť)

    2. natiahnuť a vysunúť dopredu al. do výšky (o tele al. jeho častiach) • napriamiťvzpriamiť: vypol, napriamil, vzpriamil postavu a šielvypučiťvytrčiťnapnúťnapäť: od pýchy vypučil prsia; napol hruďnaduťnafúknuť: naduť, nafúknuť brucho


    vzpriamiť p. vztýčiť


    vztýčiť dať do polohy smerom dohora • vzpriamiť: hrdo vztýčil, vzpriamil hlavuzdvihnúťzodvihnúťdvihnúť: výstražne (z)dvihnúť ukazovákpostaviť: postavil rebrík k stenekniž. pozdvihnúťnapriamiť: pozdvihnúť ruku na prísahu; napriamil postavu v celej výškenatiahnuťnarovnať (smerom nahor): natiahnuť ruky, narovnať telokniž.: vzopnúťvzopäť: vzopnúť ruky, vzopäť šiju


    postaviť sa 1. dostať sa sám do stojacej polohy • vstaťpovstať: s námahou sa postavil, vstal na nohy; povstal a zdvihol pohárvzpriamiť sanapriamiť savztýčiť sa (zaujať vzpriamenú polohu): jazdec zoskočil z koňa a hneď sa vzpriamil; zo zeme sa ľahko vztýčilzdvihnúť sazodvihnúť sa: pri prípitku sa všetci zo stoličiek z(o)dvihlivzchopiť sa: muž sa naraz vzchopil a pristúpil k stoluhovor.: pozbierať sazozbierať sahovor. expr.: zviechať saschabrať sazrepetiť sa (s námahou, ťažko a pod.): ledva sa zo zeme pozbierali, zozbierali; opitý sa nemôže zviechať, schabrať na nohyexpr. vzchápať sa (ťažko vstať) • popostavovať sapovstávať (postupne): ľudia sa popostavovali, povstávali ako na povel

    2. zaujať miesto stojačky • stať sistať: postaviť sa, stať si čelom k obecenstvu; postaviť sa, stať k oblokuzastať: zastala vo dverách, postavila sa do dverí; chlapec si zastal vedľa mňazaradiť sa (postaviť sa do radu): zaradili sa na koniecpopostavovať sa (postupne): popostavovali sa ku vchodu po dvochnastavať sa (vo väčšom množstve): pred pokladnicou sa nastavali húfy mladíkov

    3. p. vzoprieť sa 1, protestovať


    vytiahnuť sa 1. ťahom sa dať do vzpriamenej, rovnej polohy (o tele a jeho častiach) • vypnúť sa: vytiahla sa, vypla sa na špičkáchvzpriamiť sanapriamiť sa: hrdo sa vzpriamiťnatiahnuť sa: napnúť sa, natiahnuť sa za loptounarovnať sa: celý sa narovnal

    2. p. vyškrabať sa 3. p. vyrásť 1 4. p. roztiahnuť sa 1 5. p. vyobliekať sa 6. p. ukázať sa 3


    vzpriamiť sa p. vztýčiť sa


    spriečiť sa 1. postaviť sa priečne • vzpriečiť sa: brvno sa vo vode spriečilo, vzpriečilovzoprieť savzopäť sazopnúť savztýčiť sa (zaujať polohu, ktorá niečomu, niekomu prekáža): niečo sa mu v hrdle vzoprelo, vztýčilo, vzopälozapriečiť sazaseknúť sazadrhnúť sa: koleso sa zapriečilo

    2. postaviť sa na odpor • vzoprieť savzpriečiť sa: spriečil sa, vzoprel sa, vzpriečil sa rodičovskej vôlivzbúriť sasprotiviť sa: vzbúrila sa, sprotivila sa, spriečila sa proti nespravodlivému rozhodnutiuzried. sprieť sa (Timrava)hovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy)

    p. aj zaťať sa

    3. p. sprotiviť sa 1, 2


    sprotiviť sa 1. stať sa protivným, odpudzujúcim, hnusným • zhnusiť saspríkriť saspríkrieť: sprotivilo sa mu zafajčené prostredie; spríkrila, zhnusila sa nám taká predstavazoškliviť sa: zošklivil sa sám sebeznechutiť sazbridiť sa (stať sa nechutným al. vzbudiť nechuť k niečomu): správanie mladíka sa všetkým znechutilospriečiť sazried. vzpriečiť sa: nedovarené mäso sa mu spriečilozried. znepríjemnieť (stať sa nepríjemným): hlasy mi po chvíli znepríjemneli

    2. postaviť sa na odpor • spriečiť savzpriečiť savzoprieť sa: sprotivil sa, spriečil sa nášmu želaniuvzbúriť sazried. sprieť sa: vzbúril sa rozkazu vedúcehohovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy)hovor. zastaráv. zoprieť sa


    vzpriečiť sa 1. p. spriečiť sa 1, 2, vzoprieť sa 1 2. p. sprotiviť sa 1, 2


    zaseknúť sa 1. zaboriť sa niečím ostrým, špicatým do niečoho • zaraziť sazaťať sa: zasekol sa, zaťal sa nechtami do stromu; guľka sa zarazila do stenyzahryznúť sa (zubami): zahryzla sa v zlosti do peryzabodnúť sa (hrotom): tŕň sa zabodol pod nechetpozasekávať sapozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)

    2. zastaviť sa v činnosti, v pohybe, v reči a pod. • zadrhnúť sa: motor sa v činnosti zasekol, zadrholspriečiť savzpriečiť sazapriečiť sa (nemôcť byť v činnosti pre priečnu, nepriaznivú polohu): kľúč sa spriečil, vzpriečilzakliniť sahovor.: zacviknúť sazapasovať sa: zakliniť sa, zacviknúť sa, zapasovať sa medzi doskyzachytiť saexpr. zakvačiť sa: padák sa zachytil, zakvačil do stromuspätiť sazháčiť sazaraziť sa (v reči) • zaťať sazatnúť saseknúť (v rozprávaní, v behu): zaťal sa, sekol a nepovedal už ani slova; keď sa zatne, už sa nepohnepozasekávať sapozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)


    pero 1. jednotlivá zložka pokrývky vtáčieho tela; nástroj na písanie al. kreslenie • brko (veľké vtáčie pero, obyč. na krídlach; v minulosti nástroj na písanie): husacie pero, brko; písať perom, brkom

    2. pružná časť, súčiastka istého mechanizmu zmierňujúca otrasy al. tlmiaca nárazy • pružina: oceľové pero, oceľová pružinastruna: z kresiel trčia strunyzastaráv.: spruhaspružina: spruha, spružina zámkyzastar.: vzpruha (Jégé)vzpružina (J. Horák); vlások (pero v hodinách)


    podnet čo vyvoláva činnosť, čo povzbudzuje na konanie, čin • popudimpulzpohnútka: tvorivý podnet, impulz; konať bez vonkajšieho podnetu, popudu; urobiť niečo z nízkych pohnútokmotív (podnet na vedomé konanie): v jeho postoji prevažujú osobné motívyvnuknutie (náhly podnet): dostať vnuknutieiniciatíva (začiatočný podnet na činnosť): vyjsť s iniciatívoumyšlienkaideanápad (okamžitý podnet): to je dobrá myšlienka, idea, dobrý nápaddôvod (o čo opierame svoje myslenie, činy): urobiť niečo bez dôvoduinšpirácia: básnická inšpiráciahýbadlo (hybná sila): hýbadlo činnostivzpruhazastar.: spruhaspružina: úspech je vzpruhou do ďalšej prácekniž.: stimulstimulácia: morálny stimulkniž. stimulans (Mráz)

    p. aj idea 1, dôvod


    pružina pružná časť mechanizmu zmierňujúca otrasy al. tlmiaca nárazy • pero: oceľová pružina, oceľové perostruna: struny v sedadláchzastaráv.: spruhaspružina: spruha, spružina zámkyzastar.: vzpruha (Jégé)vzpružina (J. Horák)vlások (pružina v hodinách)


    vzpruha 1. p. podnet 2. p. pero 2, pružina


    vzpružina p. pružina, pero 2


    občerstviť 1. vrátiť sviežosť, čulosť, silu (fyzickú i duševnú) • osviežiťvzpružiť: kúpeľ ich občerstvil, osviežilposilniť (jedlom, nápojom): obed deti posilnil, občerstvilpovzbudiť: káva ustatého povzbudízvlažiťovlažiť (obyč. vodou): ovlažiť si tvár, zvlažiť si ústaobodriť (najmä duševne): dobrá nálada všetkých obodrilazotaviťzregenerovaťexpr. potúžiť (najmä fyzicky): čerstvý vzduch ho zotavil, potúžil

    2. p. oživiť 2, 3


    osviežiť urobiť sviežejším, sviežim, čulým (fyzicky i duševne) • občerstviťvzpružiť: pár dní dovolenky ho osviežilo, občerstvilo, vzpružilopovzbudiť: káva nás povzbudilarozobraťprebrať: čerstvý vzduch nás rozobral, prebralpotúžiťposilniť: koňak ho potúžil, posilnilochladiťovlažiťpovlažiťzvlažiťzried. zavlažiť (obyč. vodou al. inou tekutinou): rozpálené telá ochladili, ovlažili, zvlažili vodou; zavlažiť si peryobodriť (duševne): vystúpenie detí nás obodrilozotaviťzregenerovať (najmä fyzicky): pobyt v horách ho zotavilomladiťzmladiť (urobiť mladším): kúpele ho omladili; mužstvo treba omladiť, zmladiť


    posilniť 1. dodať duševnej al. telesnej sily (op. oslabiť) • vzpružiťpovzbudiť: myšlienka na domov ho posilnila, vzpružila, povzbudila; behanie na čerstvom vzduchu deti posilnilo, vzpružiloobčerstviťobodriť: modlitba duševne posilní, občerství; občerstviť cestujúcich chladeným nápojomosviežiť: spánok dieťa osviežilexpr. zried. potúžiť (alkoholom)

    2. urobiť silným, istým, pevným (op. oslabiť) • upevniťutužiť: posilniť, upevniť, utužiť svoju moc, svoj vplyvutvrdiť (posilniť niekoho v niečom potvrdením faktov): utvrdiť niekoho v presvedčení, v mienkekniž. umocniťzintenzívniť (urobiť účinnejším, napr. umelecky, ideovo, citovo): svoj prejav umocnil gestami; zintenzívniť vplyv na niekohozvýšiťzväčšiť (urobiť silnejším v množstve, intenzite a pod.): zvýšiť, zväčšiť obranu, bezpečnosťspevniť: spevniť normu


    povzbudiť dodať niekomu, niečomu silu, odvahu, chuť do nejakej činnosti; urobiť niečo intenzívnejším, živším • posmeliť: povzbudiť, posmeliť mladých do podnikaniaaktivizovaťzaktivizovať: (z)aktivizovali nás do boja proti rakovinepodnietiť (dať podnet na niečo): podnietil som ho, aby sa prihlásil na konkurzpohnúťexpr. zobudiť: treba ich pohnúť, zobudiť, aby nezmeškali príležitosťexpr.: vyburcovaťzburcovať: vyburcovať niekoho k väčšiemu výkonunaviesť (na niečo nežiaduce): naviesť väzňa na útekkniž. stimulovať: stimulovať kladné vlastnosti u detí; stimulovanie rastu vlasovlek. tonizovať (ovplyvniť tonus): tonizovanie svalstvavzpružiťobodriť: vzpružiť sily chorého; sprcha ho obodrilaosviežiťoživiť: oživiť záujem o vážnu hudbukniž. animovať: animovať prítomných do spevu


    rozptýliť 1. spôsobiť rozšírenie po okolí • rozprášiť: rozptýliť, rozprášiť dezinfekčný prostriedokrozstreknúťrozprsknúťrozprskať (prudko rozptýliť): rozprskla sprej po izberozosiaťrozsiať (rozptýliť siatím): roz(o)siať semeno; pren. osud nás rozsial po sveterozviať (fúkaním): vietor rozvial mrakyporozptyľovať (postupne)

    2. spôsobiť rozplynutie niečoho • rozohnať: slnko rozptýlilo, rozohnalo hmluporozptyľovaťporozháňať (postupne)

    3. zbaviť niekoho zlej nálady, smútku • zabaviťrozveseliť: rozptýlil, zabavil, rozveselil celú spoločnosťpobaviťpotešiť: jeho rozprávanie ju potešilorozobraťprebraťvzpružiťosviežiť (zbaviť ochabnutosti): spomienky mu rozobrali, osviežili myseľrozjariť (vo veľkej miere rozveseliť): víno ho rozjariloporozptyľovať (postupne, viac ľudí)

    4. p. rozohnať 1 5. p. zahnať 2


    vzpružiť dodať niekomu, niečomu fyzickú al. duševnú silu (op. oslabiť) • posilniť: sprcha, káva nás vzpruží, posilnípovzbudiťpodnietiť (vzpružiť do istej činnosti): povzbudili moje odhodlanie podnikaťobčerstviťosviežiťobodriť: hudba ma vždy občerství, obodrí; občerstviť, osviežiť organizmus ovocnou kúrouexpr. potúžiť (alkoholom) • fraz. postaviť na nohy: masáž ho vždy postaví na nohyoživiťexpr. vzkriesiť: oživiť v niekom nádej; dáždik vzkriesil vädnúce listy


    okriať znova nadobudnúť duševnú al. telesnú silu • vzpružiť sa: na návšteve u rodičov okrial, vzpružil saočerstvieťosviežiť saosviežieť (najmä telesne): pobytom v horách sa občerstvil; starí vínom očerstveliobodrieťoživnúťoživieťožiť (najmä duševne): v bezstarostnej spoločnosti oživol, ožilohriať sazohriať sa (duševne): trocha sa medzi nami ohrialpookriať (trocha okriať): pookrial som pri tebe


    ožiť 1. nadobudnúť znova život • oživieťzastar. obžiť: zakliata princezná obžila (v rozprávkach)náb. vstať z mŕtvych

    2. začať znova jestvovať • obnoviť saoživnúťobživnúťoživiť sa: v pamäti mu ožili, oživli spomienky; záujem ožil, oživil savzbudiť saprebudiť saobjaviť sa (znova): vzbudila, prebudila sa v ňom láska k športu; objavil sa mu úsmev na tváripoožívať (postupne, vo väčšom množstve): muchy na jar poožívajú

    3. stať sa živším, živým, čulým • oživnúťoživieť: dom ožil, oživol, oživel deťmiokriaťobodrieťzbodrieťvzpružiť sa (znova nadobudnúť duševnú silu): v rodine okrial, obodrel; na dovolenke sa vzpružilrozveseliť sarozjariť sarozihrať sa (stať sa veselším, veselým; obyč. na kratší čas): v spoločnosti sa rozveselil, rozjaril; oči sa mu rozihralizried. rozžiť sa (F. Hečko)poožívať (postupne): deti akosi poožívali


    vzchopiť sa 1. vyvinúť duševné úsilie na získanie odvahy, sily, vôle a pod. • vzmužiť sahovor. schopiť sa: treba, aby ste sa vzchopili, vzmužili a nenariekali stále; z nešťastia sa rýchlo schopilaspamätať sa: už sa z prehry spamätalpochlapiť sa (preukázať mužnosť, odvahu): ak sa pochlapíš, zvládneš toexpr.: pozbierať sazozbierať sazobrať sazviechať sapozviechať sa: po otrase sa nevládze pozbierať, pozviechaťhovor. expr.: priprieť saposošiť sa: posošil sa a dielo dokončildodať si odvahu/odvahypozbierať (všetku) silu/vôľunapnúť silyfraz. prísť k sebe: po manželkinej smrti už neprišiel k sebezotaviť sa (obnoviť si fyzické al. duševné sily): nevládze sa z neúspechu zotaviťvzpružiť sa (dodať si sily): vzpruží sa k odvážnemu činu

    2. p. postaviť sa 1, vstať 1


    vzpružiť sa 1. porov. vzpružiť, p. vzchopiť sa 1 2. p. vztýčiť sa


    povzbudivý ktorý povzbudzuje, dodáva silu, odvahu • povzbudzujúciposmeľujúci: učiteľove povzbudivé, povzbudzujúce slová; potrebovala matkin povzbudivý, posmeľujúci úsmevpodnecujúcikniž. stimulujúcistimulačnýzried. stimulatívny (ktorý povzbudzuje do činnosti): podnecujúci, stimulujúci, stimulačný, stimulatívny činiteľnabádavýpobádavý: nabádavé, pobádavé gestovzpružujúciosviežujúci: vzpružujúci, osviežujúci účinok lieku, vitamínov


Pozri výraz VZP v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krátky slovník slovenského jazyka: dinosaurus, podlubie, opliesť, žgrloš, kumbál, titan, nov, nech, olízať, slávnostný, rasovo, spevokol, čif, mraz, dilema
Pravidlá slovenského pravopisu: mukov, rob, boz, ata, kde, buchnúť, pozri, toaleta, dynamit, parcela, pokusit, myska, punč, predsudok, písmo
Krížovkársky slovník: panspermizmus, farma, ektoplazma, zod, zus, vitelã n, vie, gen, sok, geo, ant, s å, osem, hady, lymfa
Technický slovník: spac, thread, led, šata, ideš, centronics, eb, adv, oã â i, go, isd, html, ansi, úpr, queue
Ekonomický slovník: sem, cec, ine, nph, spk, rsd, mtn, enp, dso, cgi, slb, pzb, elm, bss, rko
Slovník skratiek: jzh, , čsk, pkå, tv, he, doká, kotå, fi í, spaå, smrã, sk, proä, å pik, mm
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV