Synonymá slova "vznesený" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 8 výsledkov (1 strana)

  • dôstojný 1. ktorý má vážnosť, úctu (o človeku) • ctenývážený: dôstojný, ctený, vážený učeneckniž. ctihodný: ctihodný človekkniž. velebný (v oslovení kňaza): dôstojný, velebný pane, otče

    2. svedčiaci o dôstojnosti, vážnosti, vznešenosti • vážnyseriózny (i o človeku): je taký dôstojný, vážny, seriózny; dôstojný, vážny, seriózny výzorvznešenýexpr. kráľovský: vznešený, kráľovský zjavúctyhodnýkniž. ctihodný: úctyhodný, ctihodný vek; ctihodná starobaslávnostný: prehovoriť slávnostným hlasomkniž. patriarchálny (starecky dôstojný): patriarchálna postava

    3. p. primeraný, zodpovedajúci


    panský 1. týkajúci sa bohatých, privilegovaných vrstiev (obyč. v minulosti) • veľkopanský: panské, veľkopanské majetkyšľachtickýaristokratický: šľachtické, aristokratické kruhyurodzenývznešený (s dlhou tradíciou): urodzený, vznešený rod

    2. p. dobrý 3, bezstarostný, pohodlný 2 3. p. vyberaný 1, mestský


    povznášajúci ktorý mocne pôsobí a obyč. i (mravne) zošľachťuje • vznešenýušľachtilý: povznášajúci, vznešený, ušľachtilý cieľ; povznášajúca, vznešená, ušľachtilá práca v oblasti umeniaočistnýočisťujúcikniž. katarzný (prinášajúci vnútorné očistenie a tým aj uvoľnenie, povznesenie): naplnil ju očistný, očisťujúci, katarzný pocit; povznášajúci, katarzný účinokslávnostnývelebnýkniž. majestátny (mocne pôsobiaci na city svojou vážnosťou, velebnosťou, majestátnosťou): slávnostné, velebné, majestátne ticho obradu


    slávnostný ktorý súvisí so slávnosťou, ktorý je na ňu určený; vyznačujúci sa dôstojnosťou, vážnosťou, veľkoleposťou, vznešenosťou a pod.: slávnostný koncertsviatočnýspoločenskýparádnylepší (určený do spoločnosti, na nejakú príležitosť, udalosť) • výnimočnýnevšedný (op. bežný, každodenný): obliecť si sviatočné, spoločenské, lepšie šaty; parádna uniforma; výnimočná, nevšedná chvíľa, spoločenská udalosťgalazastaráv. gála (ktorým obyč. slávnosť vrcholí): gala večer, programreprezentatívnyreprezentačný (vhodný, určený na reprezentáciu; obyč. o oblečení) • dôstojnývážnypatetickývznešenýkvetnatý (obyč. o ľudskom prejave): príhovor predniesol dôstojným, vážnym, patetickým hlasom, tónom; otvoriť výstavu vznešenou, kvetnatou rečouobradný (slávnostný ako pri obrade): dostalo sa jej obradného privítaniapovznášajúcipovznesený: povznášajúca atmosféra obradu, povznesená náladamajestátnykniž.: velebnýsvätý (vyznačujúci sa majestátnosťou, velebnosťou): nad sieňou sa vznášalo majestátne, velebné, sväté tichooslavný (určený na oslavovanie): oslavné fanfáry


    urodzený rodom predurčený na vysoké spoločenské postavenie (obyč. o príslušníkoch šľachty v minulosti) • šľachtickýaristokratický: neznámy patril podľa šiat k urodzeným, šľachtickým, aristokratickým vrstvámpanskývznešený: dievča z panského rodu; v kaštieli sa zišla vznešená spoločnosťnoblesnýneskl. nóbl


    vyberaný 1. starostlivo volený; dbajúci na vysokú úroveň • jemnývybraný: má vyberané, jemné, vybrané spôsobydistingvovaný: distingvovaný prejavuhladenýspôsobný (vyberaný v prejave): uhladený človekelitný: elitná spoločnosťdelikátnyhovor., obyč. iron.: nóblsalónny (spoločensky vycibrený): delikátne, nóbl, salónne správaniearistokratický (akým sa vyznačujú aristokrati): mať aristokratické spôsobyvznešenýhovor. lepší (spoločensky vyššie postavený) • expr. panský: vznešené panstvo; dievča z lepšej, panskej rodinyhovor.: fajnovýfajný: fajnový pán

    2. ktorý vo veľkej miere oplýva dobrými vlastnosťami, schopnosťami a pod. • jemnývybranýdelikátnyprvotriednyakostnýkvalitný: vyb(e)rané, jemné, delikátne vína; prvotriedny, akostný, kvalitný materiálznamenitývynikajúcivýbornýskvelý: dnes som mal znamenitý, vynikajúci, výborný, skvelý obedvycibrený: vycibrený vkuskabinetný: kabinetná ukážka komorného spevuprvý (ktorý je na najvyššej úrovni): vozeň prvej triedyhovor.: fajnovýfajný: fajnová vôňakniž. zastar. exkvizitný

    p. aj výborný


    vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapecdlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohamiexpr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčiskoposchodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový domvýškový (o stavbe): výšková budovaexpr.: vysočiznývysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchypoet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiareexpr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké dubyprivysoký (príliš vysoký): privysoký násyphovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko

    2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazíexpr. kráľovský: kráľovský honorárhovor.: peknýkrásnyslušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenuexpr. panský: panský platprivysoký (príliš vysoký): privysoký štýlexpr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč)expr.: závratnýhriešny: závratné, hriešne cenydobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálkapatriarchálnymatuzalemskýkniž.: požehnanýctihodnýúctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný veknadpriemernýnadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstaveniaexpr. šialený: šialená rýchlosť

    p. aj veľký

    3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tónyzvýšenýzastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlasjačavýpiskľavýškrekľavýškriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlastenký: tenké zahvizdnutie

    4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilýšľachetnývznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele


    vznešený 1. vzbudzujúci obdiv a úctu • kniž.: velebnýmajestátny: vznešené, velebné tóny symfónie; vznešené, majestátne vrchydôstojný: kráčať dôstojným krokomexpr. božský: božská prírodaaristokratickýnoblesnýhovor., obyč. iron. nóbl: noblesné, nóbl pohybyslávnostnýkniž. svätý: slávnostná, svätá chvíľakniž. patriarchálny: patriarchálny zjavexpr. prevznešenýkniž. svetlý: svetlá pamiatka zosnulýchobradný: obradné privítanie

    2. mravne hodnotný • ušľachtilýšľachetný: mať vznešené, ušľachtilé, šľachetné poslaniestatočnýčestný: statočný, čestný čin

    3. majúci vysoké spoločenské postavenie (často v oslovení) • slávny: vznešený, slávny rodurodzený: urodzení pániaristokratickýšľachtický: mať aristokratický pôvod


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV