Synonymá slova "vzdialiť sa" v Synonymickom slovníku slovenčiny

odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiť • zahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľava • hovor.: zakerovať • zakarovať • skerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garáže • zried. zbočiť: zbočiť z cesty • skrútnuť sa • skrútiť sa • zakrútiť (sa) • zatočiť sa • stočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí doprava • odraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juh • zísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cesty • uchýliť sa (od priameho smeru)

2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť sa • odkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témy • expr.: odskočiť • uskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočila • uhnúť • vyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyhol • vzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru

odchýliť sa 1. zmeniť pôvodnú polohu al. priamy smer • odkloniť sa: guľka sa odchýlila, odklonila zo svojej dráhy • vychýliť sa: magnetka kompasu sa vychýlila • vybočiť • vyšinúť sa (odchýliť sa od pôvodného smeru): auto vybočilo z cesty • uchýliť sa • odbočiť: uchýlili sa, odbočili od priameho smeru • odb. divergovať (nedok.)

2. trocha sa otvoriť • pootvoriť sa: dvere sa potichu odchýlili, pootvorili • expr.: odchlipnúť sa • odškeriť sa • oceriť sa: papuľa sa mu odchlipla, odškerila, ocerila • poodchýliť sa (trocha sa odchýliť)

3. prestať presne dodržiavať niečo vopred dané (predpismi, zvykom, normou a pod.) • odbočiť: odchýlil sa, odbočil od hlavnej témy prednášky • odkloniť sa: odklonil sa od domácich tradícií • uchýliť sa: uchýliť sa od pravdy, od zákona • nedodržať: nedodržať vžitý postup, nedodržať jazykovú normu • vzdialiť sa • rozísť sa: vzdialil sa od náboženstva, rozišiel sa s náboženstvom

odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1

odpútať sa prerušiť spojenie (fyzické, psychické, názorové a pod.) s niekým, niečím • odputnať sa: pes sa odpútal, odputnal z reťaze; odpútať sa od povinností, myšlienok • odviazať sa (zbaviť sa fyzických pút): kone sa odviazali, odputnali • uvoľniť sa: nechcel sa uvoľniť od rodiny • oslobodiť sa • kniž. oprostiť sa: vedieť sa oslobodiť od všetkých starostí • vzdialiť sa: lietadlo sa vzdialilo, odpútalo od zeme; vzdialiť sa od viery

odstúpiť 1. urobiť krok nabok al. dozadu • odkročiť: odstúpil, odkročil od obloka • ustúpiť (obyč. dozadu): Ustúpte, lebo zavadziate! • vzdialiť sa • oddialiť sa (na jeden-dva kroky): vzdialil, oddialil sa od stola • odskočiť (urobiť prudký krok al. skok na uvoľnenie miesta): odskočil mu z cesty • uhnúť (sa) • zastaráv. odstúpiť sa (urobením kroku nabok uvoľniť cestu): uhli (sa) mu, odstúpili sa mu

2. rozhodnúť sa neuskutočniť niečo zamýšľané • vzdať sa • zriecť sa • ustúpiť • upustiť: odstúpil od skúšky; vzdal sa, zriekol sa svojho plánu; ustúpil, upustil od žaloby • poďakovať • poďakovať sa • zaďakovať (vzdať sa funkcie, úradu): nechcel byť ďalej predsedom, zaďakoval • kniž. abdikovať • rezignovať (rozhodnúť sa zanechať úrad, funkciu a pod.): rezignoval z funkcie predsedu; minister abdikoval

3. p. prenechať

pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať sa • vybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výlet • vydať sa: vydať sa do sveta • vziať sa: zrazu sa vzal a už bol preč • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa • schystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičom • odísť: nahnevala sa a odišla od nás preč • odobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťami • vzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialil • rozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčil • zried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestou • dať sa • pustiť sa • podať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plot • pustiť sa • dať sa: pustiť sa, dať sa do roboty • chytiť sa • expr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do kosenia • pribrať sa • podobrať sa • prichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa

vzdialiť sa p. pobrať sa 1, odpútať sa