Synonymá slova "vzb" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 38 výsledkov (1 strana)

  • vzbúriť sa 1. odoprieť poslušnosť • postaviť sa na odporvzoprieť sazastaráv. zoprieť sa: robotníci sa vzbúrili, vzopreli, zopreli; celá jej bytosť sa vzbúrila, vzoprelasprotiviť savzpriečiť saspriečiť sa: vie sa sprotiviť, vzpriečiť proti vrchnosti; sprieči sa rozkazupovstať (vzbúriť sa so zbraňou v ruke): povstať proti nepriateľovipostaviť sa: neopováži sa postaviť rodičomkniž.: vzopnúť savzopäť (proti niečomu) • zdvihnúť sa na odporfraz.: zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

    2. dať sa do prudkého pohybu • rozbúriť sa: hladina sa vzbúrila, rozbúrilarozvlniť sa: plachty sa vo vetre rozvlnilirozvíriť sa: prach na ceste sa rozvíri

    3. prudko, búrlivo sa prejaviť (o citoch) • vypuknúťexpr. vybuchnúť: vzbúril sa, vypukol, vybuchol v ňom hnev, jedkniž.: vzbĺknuťvzblčaťvzplanúť: vášeň vzbĺkla, vzplanula celou svojou silourozplameniť sa: cit sa v nej rozplamenilexpr. rozbúriť sa: v duši sa mu všetko rozbúrilokniž. vznietiť sa: vznieti sa v ňom prudký cit


    chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo al. vziať do rúk niečo na získanie stability • chopiť salapiť saprichytiť sazachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradliaexpr.: chmatnúť sachvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matkypridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla

    2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkéhozmocniť sazachvátiťzasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseňposadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň

    3. zapustiť korene • ujať saprijať sauchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytilizakoreniť savkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakoreniliprichytiť sa: na múre sa prichytila burina

    4. začať horieť • zapáliť sarozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelovzbĺknuťzbĺknuťzblčaťkniž.: vzplanúťsplanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanulakniž.: vznietiť savzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňalrozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom)

    5. p. chopiť sa 1, 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. p. zareagovať


    nadchnúť sa dostať sa do nadšenia • oduševniť sazapáliť sa: nadchol sa krásou rána; zapálil sa za dobrú myšlienkurozohniť sarozpáliť sarozvášniť sa (vo veľkej miere): rozpálil sa, rozvášnil sa za národný pokrokkniž.: roznietiť sazanietiť sarozplameniť sarozhorliť sa: pri prednese sa celkom rozplamenilkniž.: vzplanúťvzbĺknuť (prudko a rýchlo sa nadchnúť): vzplanul myšlienkou bojarozohriať sa (v menšej miere sa nadchnúť): srdce sa mu rozohrialo nádejouexpr. rozplynúť sa (nechať sa ovládnuť citmi): pri počúvaní hudby sa celý rozplynulexpr. zried. uveličiť sa


    rozohniť sa silno sa citovo vzrušiť • rozrušiť sarozpáliť sa: rozohniť sa, rozrušiť sa hnevomzapáliť sanadchnúť saoduševniť sa (dostať sa do nadšenia): nadchol sa krásou umeniavzbĺknuťvzplanúťzahorieť (náhle sa rozohniť): celý vzbĺkol za myšlienku obnovy spolkurozžiariť sarozjariť sarozohriať sarozveseliť sa (dostať sa do radostného vzrušenia): tváre sa im rozžiarili, rozjarili; rozohriali sa vínomrozvášniť sarozplameniť sazried. rozvíchriť sa (rozohniť sa vo veľkej miere): rozvášnil sa v hádke ako kohúthovor.: rozgurážiť sadostať guráž (zároveň sa posmeliť): rozgurážili sa v krčmekniž.: roznietiť sarozhorliť sazanietiť sapoet. rozplápolať sa: rozhorlil sa pre nespravodlivosťfraz.: prísť/dostať sa do varudostať sa do ohňa


    strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu) • myknúť satrhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadolexpr. vyjašiť savyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašilivyľakať savydesiť savystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesilavyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil

    2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotenýprebudiť sazobudiť saprebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko) • kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôbvyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočilpostŕhať sapostrhávať sapostrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel

    3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome al. negatívnom deji) • vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiarkniž.: rozpútať saprepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiechvzplanúťsplanúťvzbĺknuťzbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokojenastaťpovstaťvzniknúťzačať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka


    vypuknúť 1. náhle vzniknúť, nečakane sa objaviť (často o niečom negatívnom) • kniž. rozpútať sa: v hore vypukol, rozpútal sa oheňvzplanúťsplanúťrozhorieť sa: na viacerých miestach vzplanuli, splanuli nepokojestrhnúť sa: medzi mládencami sa strhla bitkazbĺknuťvzbĺknuť: (v)zbĺkol v nich odporexpr. vybuchnúť: koncom februára vybuchla jarzavládnuťnadísťpovstaťnastaťzačať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): zavládla všeobecná radosť; začiatkom zimy nadišli, nastali silné mrazy; od budúceho týždňa sa majú začať páľavynespis. prepuknúť

    2. prudko prejaviť cit (o človeku); prudko sa prejaviť (o cite) • expr. vybuchnúť: dievčence vypukli, vybuchli v škodoradostný smiech; vedľa vypukol, vybuchol jasotexpr. vyprsknúť: vyprskol hlasným smiechom; hnev z nej vyprskol nevídanou silouexpr. vyhŕknuť: vyhŕkla z nej závisťkniž.: vzbĺknuťvzplanúť: vzbĺkol, vzplanul v ňom jednespis. prepuknúť


    zapáliť sa 1. začať horieť • rozhorieť sa: slama sa od iskier zapálila, rozhorelazahorieť: okolo zahorelo raždierozplameniť sakniž.: vzňať savznietiť saroznietiť sa (samo od seba): uhoľný prach sa roznietil; plyn sa vzňal, vznietilvzbĺknuťkniž. vzplanúť (prudko, vysokým plameňom sa zapáliť): suché lístie vzbĺklo, vzplanulo

    2. ochorieť na zápal: hrdlo sa mi zapálilonahnisaťzahnisaťzhnisať (pri zápale podbehnúť hnisom): mandle nahnisali, z(a)hnisaná koža

    3. p. začervenať sa 4. porov. zapáliť 2, 3


    vzbĺknuť, vzblčať 1. náhle začať horieť (plameňom) • zbĺknuťzblčať: vatra (v)zbĺkla, (v)zblčala vysokým plameňomkniž.: vzplanúťsplanúť: suchá slama vzplanulavzplápolaťsplápolaťpoet. al. zastar. vzpláť: sviece vzplápolalirozplameniť sa: stoh slamy sa naraz rozplamenilkniž.: vznietiť savzňať saroznietiť sa (samo od seba) • zapáliť sachytiť sarozhorieť sa (začať horieť): od cigarety sa zapálil, chytil obrus; drevo sa rozhoreloexpr. roziskriť sa: vatra sa znova roziskrila

    2. kniž. (o človeku) dať sa uniesť citmi a prudko ich prejaviť • kniž. vzplanúť: vzbĺknuť, vzplanúť nenávisťouexpr. zahorieť: zahorela láskou k učiteľovioduševniť sa: oduševniť sa za národné idey

    3. p. vypuknúť 1, 2, vzbúriť sa 3


    vnuknúť dať náhly podnet: priateľ mi vnukol novú myšlienkuvyvolaťvzbudiť: reč vyvolala, vzbudila v nás nesprávnu predstavupodnietiťkniž. vznietiť: podnietiť, vznietiť v niekom podozrenie, pochybnostikniž. navodiť: navodil v poslucháčoch čudné pocitysugerovaťvsugerovať (vnuknúť sugesciou): vsugeroval mi dobrú ideu


    vyvolať 1. spôsobiť vznik • vzbudiťpodnietiť: vyvolať, podnietiť hádku, nepokoje, bitku, radosť; vyvolanie, vzbudenie ľútosti, rešpektu, obdivukniž. vznietiť: ktosi vznietil proti nám podozreniezobudiť: chceli v nás zobudiť súcitkniž. navodiť: žartom navodiť príjemnú atmosféruvyčariťkniž. vylúdiť: vyčariť, vylúdiť úsmevzapríčiniťkniž. rozpútať (začať niečo negatívne): zapríčiniť, rozpútať požiar, vojnu

    2. urobiť si o niečom, o niekom v mysli predstavu • predstaviť sivybaviť si: vyvolá si, vybaví si v mysli známu tvárkniž. evokovať: evokovalo to v nás radostnú náladu

    3. menom vyzvať žiaka odpovedať • štud. slang. vytiahnuť: možno ma dnes profesor nevyvolá, nevytiahne


    vzbudiť 1. dať podnet na vznik niečoho • vyvolaťpodnietiť: chlapcovo správanie vzbudilo, vyvolalo podozrenie; neposlušnosť vzbudila, podnietila vo mne zlosťzobudiťprebudiť: ochota zobudí v ňom pocit vďačnosti; prebudiť v mládeži iniciatívuhovor. zbudiť: zbudil v dievčati silný citkniž. vznietiť: vznietiť vášeňspôsobiťzapríčiniť (stať sa príčinou obyč. niečoho negatívneho): svojím správaním spôsobí, zapríčiní rozruch, škandál

    2. p. zobudiť 1


    zapáliť 1. spôsobiť horenie, oheň; horením, ohňom uviesť do činnosti: zapáliť vatru, stoh slamy; zapáliť motorpodpáliť (odspodu, často aj s cieľom spôsobiť požiar): podpáliť pod kotol; zo závisti podpáliť chatu niekomupripáliť (od niečoho horiaceho): pripáliť sviečku, cigaretu jednu od druhejzapiecťpripiecť (zapáliť fajku): zapiecť, pripiecť zapekačkukniž.: vznietiťroznietiťrozdúchať (obyč. pren.): vznietiť iskru; vznietiť, roznietiť vášne, nenávisťpoet. vzňať (Roy)zried. zvatriť (urobiť oheň, vatru): zvatriť lespozapaľovať (postupne)

    2. spôsobiť, že svetelný zdroj začne vydávať svetlo • zažaťzasvietiť: zapáľ, zažni, zasvieť, lebo už nevidímrozžaťrozožaťrozsvietiť: rozžali, rozsvietili všetky lustrezried. rozžiariť: hviezdy rozžiarili oblohupozapaľovaťporozžíhaťporozžínaťpozažíhaťpozažínať (postupne, viac svetelných zdrojov)

    3. expr. hlboko zaujať (za niečo), vzbudiť veľký záujem (o niečo) • nadchnúť: zapáliť, oduševniť, nadchnúť mládež za národné vecikniž. zanietiť: zanietiť niekoho za spravodlivosťvzbudiťkniž.: roznietiťvznietiťpodnietiť (vyvolať nejaký silný cit): vzbudiť, roznietiť túžbu; vznietiť, podnietiť nadšenierozohniťrozplameniť: rozohniť, rozplameniť dav pôsobivým prejavom


    zobudiť 1. priviesť zo spánku, z mdlôb al. z nejakého duševného stavu do stavu bdenia; pren. vytrhnúť z pasivity • prebudiťzbudiť: kázal sa z(o)budiť o šiestej; prebudil ma lomoz z vedľajšej izby; zobuď, prebuď ho zo zadumaniazastar. vzbudiť: vzbudiť zo spánku niekohoexpr. zohnať: Zožeň ho, už je neskoro!prebrať: nemohol sa prebrať z mrákot, zo spánkuexpr.: zduriťzburcovaťzbútoriťzbuntošiťzbuntovať (obyč. v pren. význame): zdurili, zburcovali nás o polnoci; zburcovať, zbuntošiť niekoho do aktivitypobudiťpozobúdzaťpoprebúdzaťpopreberať (postupne, viac osôb)

    2. p. vzbudiť 1


    ožiť 1. nadobudnúť znova život • oživieťzastar. obžiť: zakliata princezná obžila (v rozprávkach)náb. vstať z mŕtvych

    2. začať znova jestvovať • obnoviť saoživnúťobživnúťoživiť sa: v pamäti mu ožili, oživli spomienky; záujem ožil, oživil savzbudiť saprebudiť saobjaviť sa (znova): vzbudila, prebudila sa v ňom láska k športu; objavil sa mu úsmev na tváripoožívať (postupne, vo väčšom množstve): muchy na jar poožívajú

    3. stať sa živším, živým, čulým • oživnúťoživieť: dom ožil, oživol, oživel deťmiokriaťobodrieťzbodrieťvzpružiť sa (znova nadobudnúť duševnú silu): v rodine okrial, obodrel; na dovolenke sa vzpružilrozveseliť sarozjariť sarozihrať sa (stať sa veselším, veselým; obyč. na kratší čas): v spoločnosti sa rozveselil, rozjaril; oči sa mu rozihralizried. rozžiť sa (F. Hečko)poožívať (postupne): deti akosi poožívali


    vzbudiť sa 1. p. zobudiť sa 2, vzniknúť 2. p. zobudiť sa 1


    vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničohonastaťzavládnuť: nastala panikakniž.: zrodiť savzrásťvzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hlávpôjsť: všetko nešťastie pošlo z tohoutvoriť savytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhyurobiť saspraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenecvyvinúť savystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystanepren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitnevziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo?začať sastrhnúť savypuknúťkniž.: rozpútať saprepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklozdvihnúť sazodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporuexpr.: vyliahnuť sazliahnuť sauliahnuť sahovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmyslykniž.: skrsnúťvzísťkniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzídeprebudiť savzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport


    zobudiť sa 1. nadobudnúť plné vedomie, vrátiť sa do stavu bdenia (po spánku, mdlobách a pod.), pren. zanechať pasivitu • prebudiť sazbudiť sa: z(o)budil, prebudil som sa neskorozastar. vzbudiť sa (Záborský)otvoriť oči: keď som otvoril oči, bolo už poludnieprebrať sa: v noci sa preberie a nemôže zaspať; prebrať sa z mdlôb, z otupeniaprecitnúť (zľahka, nie celkom sa zobudiť): nadránom precitla; precitnúť z ohromeniazastar. precítiť sa (Ondrejov)expr. zduriť sa: zduriť sa zo snastrhnúť sa (zrazu, náhle sa zobudiť): pri zahrmení sa dieťa strhlo

    2. náhle sa začať prejavovať • prebudiť savzbudiť sa: v žiakovi sa zobudil, prebudil, vzbudil záujem o šport; zobudilo sa, prebudilo sa v ňom svedomieobjaviť sazjaviť saohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť: náhle sa ohlásil, ozval žalúdok; znova sa objavila skrytá choroba


    budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzaťprebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiekexpr.: duriťdurkaťbúriťburcovaťbuntošiťbuntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitanímnár. bútoriť

    2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovaťprebúdzaťvyvolávaťpodnecovaťvznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenieodb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie


    nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


    vzbudzovať p. budiť 2, nabádať


    odpor 1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: naraziť na odporodboj (organizovaný odpor proti vládnucemu režimu): viesť odbojvzdor (odpor, obyč. tichý ako reakcia na krivdu): zmocňuje sa ho vzdorvzbura (hromadný odpor proti vládnucemu poriadku): potlačiť vzburukniž. rezistencia (obmedzenie aktivity na povinnú mieru): pasívna rezistencia

    2. záporný citový postoj k niekomu, niečomu • antipatia (op. sympatia): cítiť odpor, antipatiu voči niekomunechuť: vzbudzovať nechuťaverzia (silný odpor): mať averziu k niečomunevôľanevoľa: usiloval sa neukázať svoju nevôľu, nevoľuneľúbosť: prejaviť neľúbosťhnus (fyziologický odpor): striasť sa od hnusukniž. fóbia (silný odpor spojený obyč. s nenávisťou) • kniž. ódium: ódium verejnej mienky (Kukučín)kniž. animozita

    3. p. protest


    vzbura prudký hromadný odpor proti autorite, režimu a pod.: otrokárske vzbury, organizovať vzburupovstanie (ozbrojená vzbura): potlačiť povstanieodboj (organizovaný odpor proti režimu): viesť odbojrevolúcia (násilná zásadná zmena spoločenských a politických vzťahov): sociálna revolúciasprisahaniekonšpirácia (tajne pripravovaná vzbura): odhaliť sprisahaniepuč (násilné zmocnenie sa moci malou skupinou): vojenský pučrevolta: revolta mládežekomplot (odpor malej skupiny): zosnovať komplotdisidenciahist. rebélia: sedliacke rebéliezastar. bunt (Jesenský)


    burič kto sa búri proti spoločenským poriadkom al. kto poburuje iných • vzbúrenecrebelrebelant: vystupovať v úlohe buriča, rebelanta; potrestanie buričov, vzbúrencovodbojníkzastar. odbojcadisident (odporca oficiálnej politiky) • expr. buntovníkhovor. expr. buntoš: nechal povešať všetkých odbojníkov, buntovníkovpoburovateľpoburovačexpr.: podpichovačnahuckávačpejor. štváč: nedajte sa ovplyvniť platenými poburovačmipodvratníkrozvratníkzried. rozvracač (komu ide o rozvrátenie spoločenských pomerov): časť verejnosti podľahla rozvratníkom a neuznávala zákony

    p. aj vzbúrenec, rozvratník


    vzbúrenec účastník vzbury: bitka vzbúrencov s polícioupovstalec (účastník ozbrojenej vzbury): vojsko sa pridalo k povstalcomodbojár (účastník organizovaného odporu proti režimu) • revolucionár (účastník revolúcie) • sprisahaneckonšpirátor (účastník tajne pripravovanej vzbury) • pučista (účastník puču) • odbojníkzastar. odbojcaburičrebelantrebel (kto sa búri proti autorite, režimu a pod.)


    buričský ktorý má sklon búriť sa a podnecovať k vzbure aj iných; svedčiaci o odbojnosti, nespokojnosti • rebelantskýrebelskýhovor. expr. buntošský: buričský, rebelantský, rebelský, buntošský duchvzbúreneckýodbojníckyodbojný: vzbúrenecká, odbojnícka skupina; odbojné slová; odbojný národdisidentský (ktorý je proti oficiálnej politike) • pren. revolučný: revolučná náladazried.: rozbrojnýrozbrojnícky


    vzbúrený p. vzrušený 1


    vzrušený 1. ktorý je v stave (vnútorného) nepokoja; svedčiaci o tom • rozrušený: vzrušení, rozrušení diváci na štadióne; vzrušený, rozrušený výraz tvárerozčúlený: rozčúlení rodičiarozcítenýrozcitlivený: rozcítený pohľadrozochvený: rozochvená myseľexaltovaný (prepiato vzrušený): exaltované správanieexpr. roztrasenýtrasľavý: roztrasený, trasľavý hlas; byť celý roztrasenýnapätýnapnutý (svedčiaci o zvýšenom úsilí): napäté, napnuté očakávaniepodráždenýpredráždenýrozdráždenýrozpálenýhovor. expr. rozkokošený: podráždený pohľad, predráždené nervy; rozkokošení ľudiadojatý (ktorý je pod silným citovým dojmom): dojatý jubilantnadnesenýpatetický (citovo vzrušený): predniesol patetický prejavpovznesený: panovala tam povznesená náladakniž. pohnutý: hovoriť pohnutým hlasomkniž. zvlnený: zvlnený tón reči (Vajanský)vzbúrený: vzbúrené city (Kukučín)expr. rozbúrený: rozbúrené časyextatický: extatická náladaodb. emfatický: emfatické vyjadrovaniehovor. nadržanýsubšt. rozrajcovaný (pohlavne vzrušený)

    2. p. rušný


    pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiťrozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčilarozbúriťrozrušiťrozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnostirozvíriťrozvlniť: rozvírenie verejnej mienkyexpr. pobalušiťvyrušiťrozčúliťpodráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie

    p. aj nahnevať

    2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinupohnevať: nechcel si pohnevať matkuexpr. poštvať: poštvali ho proti kolektívuvzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniuexpr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosťpohoršiťrozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládencairitovať: čosi ma na celom prípade iritovalo


    podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnetdať popuddať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiuvyvolaťspôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburuzapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcieiniciovať: iniciovanie pomstykniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnostipopudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporupohnúťpopohnaťpoduriťaktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdiapubl. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesazburcovaťstrhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciámvyburcovať: vyburcovať v niekom odvahuvydráždiť: vydráždiť zmyslyvyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, sporsubšt. vyhecovať • kniž.: vznietiťroznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziukniž. stimulovaťmotivovaťpovzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikaniazaburcovať: zaburcovať svedomím niekohoinšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusuexpr.: nabadúriťnabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila myslerozvíriťzvíriťrozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky

    2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebevzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podnikuexpr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do bojarozvíriťzvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov


    rozbúriť 1. priviesť do prudkého pohybu • rozvlniťzvlniť: vietor rozbúril, rozvlnil morerozvíriťzvíriť (priviesť do vírivého pohybu): hnev jej rozvíril krvzvíchriťvzbúriť: vietor zvíchril, vzbúril prach na cesterozpeniť (vytvoriť penu): búrka rozpenila rieku

    2. intenzívne vyviesť z psychického pokoja • vzbúriťrozvíriťzvíriť: správa mu rozbúrila, vzbúrila myseľrozvášniťkniž.: rozvíchriťzvíchriť: rozvášnila jeho city; zvíchrenie zmyslovvzrušiťrozrušiťotriasť: udalosť ho rozrušila, otriasla nímrozdráždiťkniž.: rozjatriťzjatriťexpr. rozryť: hnev mu zjatril, rozryl dušurozvlniťzvlniťhovor. expr. zbadúriť: rozvlnil jej túžby; sen ho zbadúril


    rozrušiť 1. vyviesť z psychického pokoja, z rovnováhy • vzrušiť: správa ho rozrušila, vzrušilarozhýbaťrozochvieť (v menšej miere): film rozhýbal obecenstvovzbúriťrozbúriťotriasť (vo veľkej miere rozrušiť): láska rozbúrila jeho city; správa ním otriaslarozvíriťzvíriťexpr. rozryťkniž.: rozjatriťzjatriťzvíchriť: rozvírené vášne; rozjatrené, zvíchrené cityexpr. rozbabrať: celkom ho to rozbabralorozdráždiťpodráždiťpobúriť (nepríjemne, negatívne rozrušiť): výsmech ho rozdráždil, podráždilrozvášniť (vyvolať vášeň): prejavom rozvášnil davznepokojiť (zároveň vyvolať obavy): udalosti ju znepokojili

    2. p. porušiť 1


    vzbúriť 1. p. rozbúriť 1, 2 2. p. pobúriť 2, podnietiť 2 3. p. vzrušiť


    vzrušiť priviesť do stavu vnútorného nepokoja (v kladnom al. zápornom zmysle) • rozrušiť: predstava výhry ju vzrušila, rozrušilafraz. vyviesť z rovnováhy/z miery/z konceptu: náhla správa ma vyviedla z rovnováhyvzbúriťrozbúriťrozvlniť (silno vzrušiť): udalosť vzbúrila, rozbúrila, rozvlnila celé mestoznepokojiť (naplniť obavou) • pobúriťpodráždiť (obyč. negatívne): očividná nespravodlivosť nás veľmi pobúrila; podráždiť chlapcovu obrazotvornosťotriasť (mocne, obyč. negatívne zapôsobiť): udalosť ním otriaslaexaltovať (prepiato vzrušiť): obraz ma priam exaltovalsubšt. rajcovať (nedok.; obyč. sexuálne vzrušovať): rajcuje to jeho predstavivosťexpr. poštekliť (príjemne vzrušiť): anekdota všetkých pošteklilarozochvieťnadchnúťdojaťpovzniesťrozcítiť (citovo pohnúť v kladnom zmysle): hudba ho hlboko rozochvela, nadchlaoduševniťrozohniťrozplameniťkniž. zapáliť (citovo silno vzrušiť v kladnom zmysle): program prítomných oduševnil, rozohnil, rozplamenil; umelcov výkon obecenstvo zapálil


    spriečiť sa 1. postaviť sa priečne • vzpriečiť sa: brvno sa vo vode spriečilo, vzpriečilovzoprieť savzopäť sazopnúť savztýčiť sa (zaujať polohu, ktorá niečomu, niekomu prekáža): niečo sa mu v hrdle vzoprelo, vztýčilo, vzopälozapriečiť sazaseknúť sazadrhnúť sa: koleso sa zapriečilo

    2. postaviť sa na odpor • vzoprieť savzpriečiť sa: spriečil sa, vzoprel sa, vzpriečil sa rodičovskej vôlivzbúriť sasprotiviť sa: vzbúrila sa, sprotivila sa, spriečila sa proti nespravodlivému rozhodnutiuzried. sprieť sa (Timrava)hovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy)

    p. aj zaťať sa

    3. p. sprotiviť sa 1, 2


    sprotiviť sa 1. stať sa protivným, odpudzujúcim, hnusným • zhnusiť saspríkriť saspríkrieť: sprotivilo sa mu zafajčené prostredie; spríkrila, zhnusila sa nám taká predstavazoškliviť sa: zošklivil sa sám sebeznechutiť sazbridiť sa (stať sa nechutným al. vzbudiť nechuť k niečomu): správanie mladíka sa všetkým znechutilospriečiť sazried. vzpriečiť sa: nedovarené mäso sa mu spriečilozried. znepríjemnieť (stať sa nepríjemným): hlasy mi po chvíli znepríjemneli

    2. postaviť sa na odpor • spriečiť savzpriečiť savzoprieť sa: sprotivil sa, spriečil sa nášmu želaniuvzbúriť sazried. sprieť sa: vzbúril sa rozkazu vedúcehohovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy)hovor. zastaráv. zoprieť sa


    vzoprieť sa 1. prejaviť odpor • postaviť sa na odporzastaráv. zoprieť savzpriečiť saspriečiť sa: (v)zoprieť sa, vzpriečiť sa rozkazom; vzoprel sa, postavil sa na odpor predstavenému, proti zákonusprotiviť sa: sprotiviť sa nariadeniupostaviť sa: neodváži sa postaviť matkeexpr. dupnúť (si): vie si dupnúť aj pred predstavenýmizried. popružiť sa (Dobšinský)kniž.: vzopnúť savzopäť saspäť sa: vzopli, vzopäli sa proti násiliuspätiť sazastar.: vzpätiť savzpäť sa (prudko sa zastaviť): kôň sa zrazu spätil, vzpäl a ostal stáťvzbúriť sapovstať (odoprieť poslušnosť, často so zbraňou v ruke): posádka sa vzbúrila, povstalafraz. zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

    2. p. vztýčiť sa


Pozri výraz VZB v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV