Synonymá slova "vyvol" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 27 výsledkov (1 strana)

  • podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnetdať popuddať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiuvyvolaťspôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburuzapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcieiniciovať: iniciovanie pomstykniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnostipopudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporupohnúťpopohnaťpoduriťaktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdiapubl. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesazburcovaťstrhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciámvyburcovať: vyburcovať v niekom odvahuvydráždiť: vydráždiť zmyslyvyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, sporsubšt. vyhecovať • kniž.: vznietiťroznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziukniž. stimulovaťmotivovaťpovzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikaniazaburcovať: zaburcovať svedomím niekohoinšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusuexpr.: nabadúriťnabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila myslerozvíriťzvíriťrozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky

    2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebevzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podnikuexpr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do bojarozvíriťzvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov


    spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiťspraviťzriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo sebakniž. učiniť: už niet toho, kto to učinilpripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamaniezapríčiniťzaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytuprivolaťkniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zraneniepriviesťdoviesťpriniesťdoniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosťvyvolaťpodnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandálykniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru


    vnuknúť dať náhly podnet: priateľ mi vnukol novú myšlienkuvyvolaťvzbudiť: reč vyvolala, vzbudila v nás nesprávnu predstavupodnietiťkniž. vznietiť: podnietiť, vznietiť v niekom podozrenie, pochybnostikniž. navodiť: navodil v poslucháčoch čudné pocitysugerovaťvsugerovať (vnuknúť sugesciou): vsugeroval mi dobrú ideu


    vyvolať 1. spôsobiť vznik • vzbudiťpodnietiť: vyvolať, podnietiť hádku, nepokoje, bitku, radosť; vyvolanie, vzbudenie ľútosti, rešpektu, obdivukniž. vznietiť: ktosi vznietil proti nám podozreniezobudiť: chceli v nás zobudiť súcitkniž. navodiť: žartom navodiť príjemnú atmosféruvyčariťkniž. vylúdiť: vyčariť, vylúdiť úsmevzapríčiniťkniž. rozpútať (začať niečo negatívne): zapríčiniť, rozpútať požiar, vojnu

    2. urobiť si o niečom, o niekom v mysli predstavu • predstaviť sivybaviť si: vyvolá si, vybaví si v mysli známu tvárkniž. evokovať: evokovalo to v nás radostnú náladu

    3. menom vyzvať žiaka odpovedať • štud. slang. vytiahnuť: možno ma dnes profesor nevyvolá, nevytiahne


    vzbudiť 1. dať podnet na vznik niečoho • vyvolaťpodnietiť: chlapcovo správanie vzbudilo, vyvolalo podozrenie; neposlušnosť vzbudila, podnietila vo mne zlosťzobudiťprebudiť: ochota zobudí v ňom pocit vďačnosti; prebudiť v mládeži iniciatívuhovor. zbudiť: zbudil v dievčati silný citkniž. vznietiť: vznietiť vášeňspôsobiťzapríčiniť (stať sa príčinou obyč. niečoho negatívneho): svojím správaním spôsobí, zapríčiní rozruch, škandál

    2. p. zobudiť 1


    začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júlikniž. počať: počal ich presviedčaťpustiť sadať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežaťchytiť sa: chytili sa rýchlo do robotynasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tónnačať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chliebpozačínaťponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavunaštartovaťodštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behuspustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tušpubl.: rozbehnúťnabehnúť (na niečo) • rozkrútiťroztočiťrozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrovvyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie jakniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnuvstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajkunespráv. zahájiť

    2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťochexpr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovinadviazaťnadpriasťzried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každýmnahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva


    zapríčiniť byť podmieňujúcim javom, pôvodcom vzniku niečoho (často niečoho nepriaznivého) • byť príčinou: zapríčiniť chaos v doprave, byť príčinou nešťastia, rýchleho rastuzaviniťkniž. zviniť (mať vinu na niečom): zaviniť smrť, starosti; napraví, čo zvinilexpr. navariť: sám si to navarilprivolaťkniž. privodiť (niečo nepriaznivé, nepríjemné): privolal si, privodil si chorobupodnietiťvyvolať (dať podnet na niečo): podnietiť, vyvolať vzburupričiniť sa (vynaložiť úsilie na niečo, najmä na niečo pozitívne): pričiniť sa o úspech, o výhru v súťažispôsobiťurobiťkniž. učiniť (týka sa pozitívnych i negatívnych dôsledkov): spôsobiť, urobiť radosť, škodu, zármutok niekomu; chorobu si sám spôsobil; Kto to učinil?

    p. aj spôsobiť


    osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť saprivravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťunár. prizvať sa (Gabaj)pustiť sa/dať sa do rečinadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi!prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegomohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľakniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

    2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadaťpoprosiťobrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradilihovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžemvyzvať: vyzval ma spolupracovaťkniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

    3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovaťpomenovaťnazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

    4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujaťzaujať pozornosťvyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerýchzasiahnuťzapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťouprihovoriť saprivravieť sakniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbounájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími


    vyvolávač kto vyvoláva niečo • vyvolávateľ: vyvolávač zábavného parku


    budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzaťprebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiekexpr.: duriťdurkaťbúriťburcovaťbuntošiťbuntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitanímnár. bútoriť

    2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovaťprebúdzaťvyvolávaťpodnecovaťvznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenieodb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie


    kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajúkríkať (Tatarka, Timrava)robiť krik: deti na dvore kričia, robia krikvykrikovaťvykríkaťvyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávalipokrikovaťzried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčovexpr.: revaťvyrevovaťvyrevúvaťvrieskaťvyvreskovaťvyvreskúvaťvrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťaliexpr.: škriekaťškrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačaťbľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa!expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo): ryčala od bolestiexpr. štekaťbrechať (zlostne): ustavične na seba štekaliexpr.: hulákaťhučaťhúkať (nepríjemne): huláka, húka na detiexpr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiťhvečaťhriakaťherbeľovať

    2. p. biť sa 2


    nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


    plodiť 1. prinášať plody; dávať život • rodiť: mladé ovocné stromy začínajú plodiť, rodiť neskoro; plodiť, rodiť deti

    2. kniž. byť príčinou vzniku niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: násilie plodí, spôsobuje, zapríčiňuje násilieutváraťvytváraťtvoriť: nedôvera utvára, tvorí zlú atmosféruvyvolávaťprivodzovať: hriech vyvoláva, privodzuje nešťastie


    volať 1. (o človeku) silným hlasom oznamovať • kričať: volá o pomoc, kričí zo snaohlášať saohlasovať saozývať sa (odniekiaľ): ohlášal sa, ozýval sa z izbyvyvolávaťvykrikovať (často, ustavične): vyvolávala na susedku

    2. (o niektorých vtákoch) vydávať zvuky • ohlášať saohlasovať saozývať sa: divé husi volajú, prepelice sa ohlášajú

    3. hlasom, vyslovením mena a pod. upútavať pozornosť • kniž. zvať: volal deti domovpozývať (na účasť na niečom): volal, pozýval ho na konferenciu, na návštevuvyzývaťvyvolávať (opätovne volať): vyvoláva ma k nim hrať sa spolu

    4. telefonicky nadväzovať spojenie • telefonovaťozývať saohlášať sa: pravidelne volal, telefonoval, ohlášal sa z cudziny

    5. používať meno • nazývať: volali ho starkýkniž.: menovaťzvať: vrch zvali Grúňpomenúvaťoznačovať (o rastlinách, veciach): tieto rastliny označujeme ako teplomilnéoslovovaťtitulovať (o človeku): titulovali ho pán doktorprezývať (volať prezývkou, dávať niekomu prezývku): prezývali ju papuľou

    6. p. žiadať 1


    vyvolávať 1. porov. vyvolať 2. p. volať 1, 3


    pôvodca 1. kto je príčinou niečoho, kto dáva podnet na niečo • iniciátorkniž. strojca: pôvodca, iniciátor, strojca sprisahaniapripravovateľpodnecovateľorganizátorvyvolávateľ: pripravovateľ, podnecovateľ, vyvolávateľ nepokojovkniž. osnovateľ: osnovateľ vraždyzastar. zapríčiniteľ (Dobšinský)kniž. zdroj (čo spôsobuje vznik niečoho): zdrojom starostí sú detilingv. subjekt (pôvodca deja) • odb. agens

    2. p. autor


    vyvolávateľ 1. p. vyvolávač 2. p. pôvodca 1


    nevesta žena, ktorá sa vydáva al. má pred svadbou • mladuchavyvolená


    vyvolená p. nevesta


    obľúbenec obľúbený človek al. iný tvor • miláčik: herec bol obľúbencom, miláčikom publika; štvornohý obľúbenec, miláčikfavorit: stal sa favoritom žienhovor. vyvolenec: byť vyvolencom športového obecenstvazastar. milec


    vyvolenec p. obľúbenec


    vyvolený p. ženích


    ženích muž, ktorý sa žení • mladoženíchmladý zať: (mlado)ženích a nevestavyvolený: drží sa za ruku svojho vyvolenéhonápadník


    vybrať 1. vyhľadať z väčšieho množstva a rozhodnúť sa za to • vyvoliťvyvoliť sizvoliťzvoliť si: vybrať (si), zvoliť (si) vhodné topánkyvyhliadnuťvyhliadnuť sizried.: vyzrieťvyzrieť si (vybrať si pohľadom): vyhliadnuť (si) niekoho za partnerapovyberať (postupne): povyberali najlepšie kusy

    2. dať odniekiaľ von • vyňať: vybrať, vyňať list zo zásuvkyvytiahnuť (obyč. ťahaním vybrať): vytiahol z vrecka drobné; vytiahnuť z fľaše zátkuexpr. vysnovať: vysnovať z tela vnútornostivyloviť (vybrať z vody, z tekutiny): vyloviť bezduché telo; vyloviť muchu z polievkyvykopať (vybrať kopaním): vykopať zemiakyvybaliťhovor. vypakovať (vybrať z obalu): vybaliť si z vrecúška desiatuvyzdvihnúť (vybrať niečo uložené, deponované): vyzdvihnúť batožinuvyoperovaťvyrezať (chirurgicky vybrať): vyoperovať z tela úlomok; vyrezať slepé črevovysadiťzastar. vystaviť: vysadiť, vystaviť dvere z pántovpovyberaťpovyťahovaťpovybaľovať (postupne)

    3. vziať od jednotlivcov (obyč. peniaze) • zinkasovaťvyinkasovať: vybrať, zinkasovať za plyn, elektrinupovyberať (postupne): povyberali od kolegov na kyticu

    4. p. vziať 1, 3


    vyvoliť, vyvoliť si p. vybrať 1


Naposledy hľadané výrazy:

Krátky slovník slovenského jazyka: pra, horstvo, pa, temperament, viacznačný, komunikovať, dosiaľ, orgazmus, pysk, rozp, masa, uraz, stor, most, kysit sa
Ekonomický slovník: ierna diera, senpa, jop, á, ksn, mrz, koa, xka, fcv, mds, na, msm, zar, pio, okiå
Slovník skratiek: frs, bpa, rapé, e321, pl, opr, apk, cfm, hyr, l71, msp, cel, kriä, Å¡aľ, ki
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV