Synonymá slova "vystať" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 26 výsledkov (1 strana)

  • nastať začať byť (obyč. o udalostiach, o čase) • nadísťprísťdôjsť: nastala zima; nadišiel čas, aby sme riešili problémy; došlo k zhoršeniunastúpiťzavládnuť: nastúpili ťažké časy; zavládlo tichozačať savzniknúťzastar. započať sa (s dôrazom na začiatok): vznikli otázky; započala sa starobaexpr.: udrieťuderiťpadnúť: udreli chladné noci, padla tmakniž.: dostaviť sarozhostiť sapovstať: dostavili sa prvé mrazy; všade sa rozhostil pokojvystať: čo všeličo z toho môže vystaťkniž. rozpútať sa (o negatívnych udalostiach): rozpútala sa bitka, vojna


    obstáť 1. vedieť, byť schopný stáť dlhší čas na jednom mieste; byť schopný zaoberať sa istou činnosťou dlhší čas (často v zápore) • vystáťvydržať: neobstál, nevystál, nevydržal (stáť) v rade ani hodinu; neobstojí, nevydrží pri knihe ani chvíľuudržať sa (na nohách): od slabosti sa sotva udržal na noháchzastar. obstáť sa (Timrava)obsedieťzotrvať (byť schopný zaoberať sa činnosťou dlhší čas): neobsedí, nezotrvá doma dlhší čas

    2. ukázať sa ako vyhovujúci, dosiahnuť kladný výsledok • osvedčiť sa: pred komisiou (dobre) obstál, osvedčil sa; obstojí pri skúškachvyhovieťbyť vyhovujúci: argument, názor nevyhovel, nebol vyhovujúciuplatniť sa (stať sa platným): dobre sa vo funkcii uplatnilkniž. uspieťmať úspech: chce uspieť, chce mať úspech za každú cenu

    3. p. obísť 4 4. p. zaobísť sa


    odpadnúť 1. uvoľniť sa zo svojho miesta a spustiť sa na zem: kvet, list odpadol zo stromuspadnúťpadnúť: zo steny odpadol, (s)padol kus omietkyexpr.: odletieťodfrknúť (prudko a obyč. nabok): z prístroja odletela, odfrkla súčiastkaodpadaťpoodpadávaťpoodpádaťpoodpadúvaťexpr.: poodletovaťpoodpadaťpoodfrkovať (postupne): zo stromu odpadalo všetko ovocieexpr.: odkväcnúťodkvacnúťodkvicnúť: omietka odkväcla na zem

    2. z nejakej príčiny sa neuskutočniť • nebyťnekonať sa: vyučovanie odpadlo, nebolo; skúška sa nekonalavystať: návštevy museli vystať

    3. p. omdlieť 4. p. odrieknuť sa 5. p. zaniknúť


    podstúpiť 1. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou • podrobiť sa: podstúpiť operačný zákrok, podrobiť sa zákrokupodvoliť sa: testom sa nechcela podvoliťabsolvovať: absolvovať liečenie

    2. vystaviť sa niečomu nepríjemnému, ťažkému, zlému • pretrpieťvytrpieťprestáťvystáť: podstúpila, prestála, vystála pri mužovi veľké utrpenie; podstúpiť, vytrpieť mučenieprežiťzažiťskúsiťokúsiťzakúsiť: prežiť, zažiť v detstve veľa krívdprekonaťzniesťvydržať: prekonať, vydržať všetko príkorieprejsť (cez niečo, čím): prešli tvrdou školouexpr. preskákať: preskákala už veľa chorôbhovor. expr. natrieť sa: natreli sa veľa biedy


    poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známehozbadaťzistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvospozorovaťpostrehnúťkniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámerypresvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné očipobadaťzastar. obadať: pobadať náhlu zmenuzacítiťuvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu

    2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť saspoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámilpozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku

    p. aj zoznámiť sa 1

    3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiťskúsiťzakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hladzažiťprežiťužiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zléhopocítiťzacítiťucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krviprestáťvystáťprekonaťpretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť mukyposkusovať (všeličo skúsiť, poznať)


    prehltnúť 1. pohybom hltana posunúť z úst do žalúdka • prežrieťzhltnúť: prehltnúť, prežrieť liek; slivku zhltnúť celúpreglgnúť (tekutinu): odpil si kávy a rýchlo preglgolpoprehĺtaťpoprehltávaťpopregĺgaťpoprežierať (postupne, po častiach)

    2. expr. psychicky vydržať (niečo nepríjemné) • zniesťstrpieť: musela od nevesty veľa prehltnúť, zniesť, strpieťvystáťzakúsiťprestáťpreniesť: vystáť, zakúsiť veľa príkoria; nik nevie, čo všetko musela v rodine prestáť, preniesťexpr.: preglgnúťzhltnúťprežrieťprehryznúťprehrýzť: od vedúceho preglgla, prehryzla nejednu urážku; prežrie, zhltne všetko, len nech je pokojpotlačiťprekonaťpremôcť: nevládze potlačiť, prekonať hnevpoprehĺtaťpoprehltávaťexpr.: popregĺgaťpoprežieraťpoprenášať (postupne, viac vecí)


    prežiť 1. existovať, byť niekde za isté obdobie • stráviť: mladosť prežila, strávila na vidiekuprečkať (kratší časový úsek): vzburu prečkať v cudzineodžiť (prežiť úsek života): 10 rokov odžil vo väzeníexpr.: preživoriťprevegetovať (prežiť v nedostatku, živorení): cez vojnu sme dajako preživorili, prevegetovaliprebiediť (prežiť v biede, chudobe): prvé roky musel v meste prebiediťexpr. prehniť (prežiť v nečinnosti): celý mesiac prehniť v nemocnici, na dovolenkeprebiť saexpr.: pretĺcť sapretárať sapretrápiť sa (prežiť s ťažkosťami): chlapec sa sám dajako na univerzite prebil; už sa len pretlčieme, pretrápime, hoci sme prišli o majetokexpr. zried. pretrepať sa (Vajanský)

    2. stať sa účastníkom niečoho (obyč. negatívneho, zlého, ťažkého) • zažiť: prežiť, zažiť v detstve veľa bitkyskúsiťokúsiťzakúsiť: u cudzích skúsil, okúsil veľa poníženia; skúsiť, zakúsiť šťastie, slávuposkusovaťpozažívaťpoprežívať (všeličo prežiť): na cestách poskusoval, pozažíval všelijaké príhodyprekonaťprestáťvystáťpodstúpiťzniesťvydržať (niečo nepriaznivé): prekonal, prestál, vydržal v rodine veľa príkoriapretrpieťvytrpieťexpr. preskákať: pretrpieť, preskákať choroby, neúspechyprejsť (čím): prejsť peklom koncentrákovprecítiť (citovo prežiť, citom preniknúť): precítiť nešťastie druhého; precítiť hudbu

    3. dlho ostať živý, žiť dlhšie ako iný • pretrvať: stromy prežili, pretrvali stáročia; prežil, pretrval dlhšie ako vlastné deti


    skúsiť 1. vyvinúť úsilie dosiahnuť niečo • pokúsiť saurobiť pokus: skúsiť, pokúsiť sa nájsť riešenie; pokúsiť sa, urobiť pokus o útek, o zmiereniehovor.: oprobovaťsprobovaťpoprobovať: oprobujeme, sprobujeme šťastiehovor. opáčiť: opáčim to ešte razhovor. posprobúvať (viac vecí al. spôsobov) • pousilovať savynasnažiť sa: pousilujeme sa, vynasnažíme sa robotu dohotoviť

    2. zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom (obyč. nepriaznivom) vlastnou skúsenosťou • okúsiťzakúsiť: za mladi skúsil veľa zlého; sklamanie, hlad ešte neskúsil, neokúsil, nezakúsilposkusovaťnaskusovať (všeličo skúsiť): veľa toho v živote poskusuješprežiťzažiť (stať sa účastníkom niečoho): cez vojnu sme prežili, zažili veľa trápenia, biedyužiť (intenzívne al. vo veľkej miere skúsiť niečo, obyč. príjemné, kladné): užiť si dobroty, radostiprekonaťpretrpieťprestáťvytrpieťvystáťpocítiť (utrpením skúsiť): prekonať, pretrpieť, prestáť muky; pocítiť niečo na vlastnej koži; vytrpieť, vystáť veľa príkoria, posmechuprejsť (čím) • podstúpiť: podstúpiť tvrdý výcvik, prejsť ťažkosťamipren. expr. privoňať: privoňať k poriadnej robote

    3. skúškou sa presvedčiť o stave niečoho, preveriť spôsobilosť niečoho • vyskúšaťpreskúšať: skúsime, vyskúšame svoje sily; skúste, preskúšajte, či motor fungujehovor.: oprobovaťsprobovaťvyprobovaťopáčiť: oprobujem, sprobujem si topánky, či ma nebudú tlačiť; opáčiť mäso, či je uvarené

    p. aj vyskúšať


    strpieť 1. súhlasiť s niečím neželaným • dovoliť: strpí, dovolí, aby ho kritizovalipripustiť: nepripustí výnimku, odvrávaniezniesť (mať schopnosť fyzicky niečo zvládnuť): neznesie zápachvydržať: musíte vydržať trocha neporiadku

    2. byť schopný ostať s niekým (v blízkosti), byť schopný prijať niečo • vydržaťvystáťzniesť: nemôže ho strpieť, vystáť, zniesť v dome; ťažko vydrží, znesie pri sebe cudzieho; nestrpí, neznesie odporpoznať (obyč. v zápore): odpočinok, žarty otec nepozná


    vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznaťuvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvobyť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopnostízastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

    2. mať osvojené ako poznatok • poznaťchápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglickyovládaťzvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslovyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

    3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopnýdokázaťvládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiťvyznať sa: vyzná sa vo všetkommôcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohlihovor.: uhádnuťpotrafiťzastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľavystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť)arch. dolieť


    vydržať 1. zotrvať v nejakej činnosti, v nejakom stave (obyč. napriek prekážkam, ťažkostiam) • vytrvať: vydržal, vytrval v štúdiu iba rok; vydržať, vytrvať bez spánku celú nocpretrvaťprežiť: kresťanstvo pretrvalo, prežilo stáročiaudržať sazachovať sauchovať sa (pred zánikom, zmenou a pod.): potraviny sa dlho udržali, zachovali, uchovalivystáťobstáť (vydržať stáť): vystojí v rade celé hodiny; dieťa nemohlo ani chvíľu obstáťobsedieť (vydržať sedieť) • byť trpezlivý: musíš byť v tréningu trpezlivývyčkať: vyčkať do koncaostaťzostať: ne(z)ostal s nami nikexpr.: pretárať sapretĺcť sa: dajako sa už do jari pretárame, pretlčiemeexpr. vybiediť (s biedou vydržať): ledva sme bez pomoci vybiedilivydolieťudolieť

    2. nepodľahnúť, nepoddať sa niečomu (nepriaznivému, zaťažujúcemu a pod.), byť schopný prijať niečo ťažké • zniesťuniesťzvládnuť: vydržať, zniesť psychický nápor; myslel, že vysoké tempo nevydrží, nezvládneuvládať (vystačiť so silami): ešte uvládzem bežať s mladýmiodolaťubrániť sa: veril, že pokušeniu odolá, že sa pred ním ubráni; most zaťaženiu odolal, vydržal hostrpieťvytrpieťpretrpieť (vydržať utrpenie): všeličo musela od muža strpieť, vytrpieť; pretrpieť veľa príkoria

    3. ostať v istom (dobrom) stave, na istej úrovni • vystačiťvyjsť: s chlebom ešte vydržíme, vyjdeme, vystačímezachovať sauchovať sa: počasie sa už sotva zachová, sotva vydržípotrvať (mať trvácnosť): pahreba potrvá do rána


    vystať 1. p. zvýšiť (sa)2 2. p. vzniknúť, nastať 3. p. vedieť 3 4. p. vystúpiť 5


    vystáť 1. vydržať stáť al. státím stráviť • prestáť: vystáť, prestáť za pultom pol dňa; vystáť, prestáť celú cestuobstáť: dieťa nemohlo chvíľu pokojne obstáť

    2. pocítiť na sebe nepríjemné, negatívne dôsledky niečoho • prestáťvytrpieťpretrpieť: veľa sme pri povodni vystáli, prestáli, pretrpelizakúsiťskúsiťokúsiť (niečo negatívne): veľa cez vojnu zakúsili, skúsili, okúsiliposkusovať (veľa, všeličo vystáť) • prežiťzažiťprekonať: počas okupácie prežili, zažili úplnú hrôzu; nemôže prekonať toľké trápeniepodstúpiť: musel podstúpiť ťažkú životnú skúšku

    3. byť schopný mať, nechať niekoho, niečo vo svojej blízkosti • zniesťstrpieť: nemôže vystáť, zniesť, strpieť klamárov; nevystojí, neznesie okolo seba neporiadokvydržať: dieťa plače do nevydržania


    vystúpiť 1. chôdzou sa dostať hore (op. zostúpiť, zísť) • vyjsť: vystúpiť, vyjsť na kopecvyliezťzliezť (lezením sa dostať hore): vyliezť na končiar, zliezť končiar

    porov. aj vyjsť

    2. vstúpiť do dopravného prostriedku • vysadnúťnasadnúťnastúpiť: vystúpili, vysadli na vlak aj s batožinou; nasadnúť, nastúpiť do autahovor. expr. nalodiť sa: nalodili sa do električky aj s kočíkom

    3. pohybom sa dostať von • vyliať sa: rieka vystúpila, vyliala sa z brehovvyvaliť savyhrnúť sa (valiac sa vystúpiť): dym sa vyvalil z komína; krv sa mu vyhrnula do tváre

    4. vzdať sa, zriecť sa členstva, účasti na niečom • opustiť: vystúpiť zo spolku, zo školy, opustiť spolok, školu

    5. vyjsť na povrch, stať sa viditeľným, nápadným • vystaťvysadnúť: schudnutím mu celkom vystúpili, vysadli kosti; vystúpili, vystali mu žily na nohách; od námahy jej vystúpil, vysadol pot na čelovyskočiťnaskočiť (náhle vystúpiť): na líca jej vyskočili, naskočili červené škvrnyvynoriť sa (vystúpiť nad hladinu): čln sa znova vynorilvyčnieť (vystúpiť nad niečo): nad obzorom vyčneli vrchy; na doske vyčneli klince


    vytrpieť zniesť fyzické al. duševné utrpenie • pretrpieť: vytrpieť, pretrpieť veľa poníženiapodstúpiť: podstúpiť útrapy vojnyvystáťprestáť: ktovie, čo všetko v koncentráku vystáli, prestáliexpr. prebiediť: veľa rokov prebiedili v chudobeprekonaťexpr. preskákať: veľa zlého v živote prekonala, preskákalaodtrpieť (trápením prestáť): hriechy si už odtrpelodpykať (vytrpieť trest): odpykal si to väzenímzažiťprežiťokúsiťskúsiťzakúsiť (niečo zlé, negatívne) • nabiediť saexpr. napsotiť sahovor. expr. natrieť sa (vytrpieť veľa biedy): veľa sme cez vojnu nabiedili, napsotili


    vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničohonastaťzavládnuť: nastala panikakniž.: zrodiť savzrásťvzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hlávpôjsť: všetko nešťastie pošlo z tohoutvoriť savytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhyurobiť saspraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenecvyvinúť savystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystanepren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitnevziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo?začať sastrhnúť savypuknúťkniž.: rozpútať saprepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklozdvihnúť sazodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporuexpr.: vyliahnuť sazliahnuť sauliahnuť sahovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmyslykniž.: skrsnúťvzísťkniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzídeprebudiť savzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport


    zniesť 1. nosením dať na jednu hromadu • znosiť: zniesli, znosili sem všetky haraburdyponosiťpoznášať (postupne): ponosiť, poznášať haluze na kopuzvláčiť: zvláčiť drevo z horyzhromaždiťsústrediťhovor. expr. strepať: odpadky zhromaždili, sústredili do jamy za chatou; Prečo ste to všetko sem strepali?

    2. mať schopnosť fyzicky al. psychicky zvládnuť • vydržať: znesie, vydrží namáhavú cestuzdolaťprekonaťpremôcť: prekonali, premohli biedu, poníženie; zdolať námahuzmôcť: zmôcť prekážkyuniesť (ako ťarchu, záväzok a pod.): toľkú zodpovednosť musí uniesťzakúsiťpodstúpiť (niečo negatívne): museli zakúsiť, podstúpiť veľa príkoriavystáťzažiťprežiťprestáťstrpieťpretrpieťvytrpieť: veľa musel vystáť, pretrpieť, vytrpieť na pracoviskuexpr.: prehltnúťpreglgnúťprežrieť (psychicky zniesť, obyč. príkorie) • expr.: prehryznúťprehrýzť: to už nemieni prehltnúť, prehryznúťzastar. preniesť: človek prenesie všetko, keď nie je sám


    zvýšiť (sa)2 zachovať sa ako zvyšok • ostaťzostaťvystať: čo (sa) z večere zvýšilo, čo (z)ostalo, zjeme ráno; možno nám zvýšia, vystanú, (z)ostanú nejaké peniazepozvyšovať (ostať z niečoho): použijem materiál, ktorý pozvyšovalostať nazvyšzostať nazvyš: čo vám (z)ostane nazvyš, nechajte námzastar. zbudnúť: nič mu nezbudlo


    vymočiť sa vypustiť moč • ísť na malú potrebuexpr.: vypišať savysíkať savypískať saodliať sihrub. vyšmochtať sadet. vycikať savulg. vyšťať sanár.: vycúrať savyčúrať sa


    namyslený pociťujúci a prejavujúci prílišné sebavedomie, povýšenosť, vystatovačnosť (op. skromný) • pyšný: nevšímaj si tú namyslenú, pyšnú dievkusamoľúby: samoľúby mužexpr.: horedržanýnafúkanýnadutýpejor. zried. horenosýzried. napuchrený: si iba nafúkaný, nadutý niktoš; viedol napuchrené rečihovor. expr. rohatýzried. namýšľavý: namýšľavá kráskapovýšeneckýpovýšený (vo vzťahu k iným dávajúci najavo pocit vlastnej prevahy): neznáša povýšenecké, povýšené správanie šéfavystatovačnývypínavý (príliš sa chváliaci, vyzdvihujúci seba): nedám sa ponižovať takým vystatovačným, vypínavým chvastúňompejor. primadonskýzastar. vysokomyseľný


    pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslenýexpr.: nadutýnafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako pávpoet.: hrdohlavýhrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinkaexpr. horedržanýpejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajerpovýšenýpovýšeneckýexpr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanievystatovačnývypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človekkniž. spupný: spupný panovníkhovor. expr. rohatý

    2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdýsebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti

    3. p. nádherný 1, veľkolepý


    vystatovačný ktorý sa rád vystatuje; svedčiaci o tom • chvastavývypínavý: vystatovačný, chvastavý, vypínavý človek; vystatovačné, chvastavé, vypínavé rečipejor.: chvastúnskyveľkohubýhovor. chválenkárskynamyslenýpovýšenýpovýšenecký (neprimerane sebavedomý): namyslený, povýšený, povýšenecký vedúcivychvaľovačnýexpr.: nadutýnafúkaný: naduté, nafúkané správaniepyšný (správajúci sa povýšene): pyšný diktátorhovor. expr. frajerský: frajerské spôsobyobyč. pejor.: siláckysilný: silácke slová

    p. aj pyšný


    chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sabyť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje detibyť hrdýhrdiť sakniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkomexpr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťamivychvaľovať savystatovať sahovor. expr.: vyťahovať savypínať savyvyšovať savynášať saexpr.: chlapiť sablýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazízried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé)chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastázastar. veličiť sa (Šoltésová)kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvýexpr.: nafukovať sanaparovať saprtošiť sahrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnúexpr.: rozdrapovať sanadrapovať sarozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzovalzried. pechoriť sa


    pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšnýbyť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenievystatovať savypínať savyvyšovať savynášať sahovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkamichvastať sakniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotkuchváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodomvychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitostiexpr.: nafukovať safúkať sanadúvať sanaparovať saprtošiť sanár. šušoriť sahrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrázakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

    2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdýhrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiťkniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťamibyť pyšnýblýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťamichváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami


    vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sapovyšovať savynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenievystatovať sakniž. honosiť sapýšiť sahrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitýchvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastášhovor. vyťahovať saexpr.: naparovať sanadúvať saprtošiť sanafukovať sarozdrapovať sarozhadzovať sanár. drcoliť sahrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

    2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sadvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hradtróniťdominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostolčnieťpnieť sapnúť sakniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorieklenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá oblohastrmiť sastrmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skalyvyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora majákexpr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty


    vystatovať sa p. chváliť sa


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV