Synonymá slova "vyslo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 39 výsledkov (1 strana)

  • uvoľniť 1. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť zovretia: uvoľniť si privretú nohu, uvoľniť päsťvyslobodiťoslobodiť: vyslobodiť auto zo záveja; oslobodiť si rukyvymaniťvymôcť: vymaniť, vymôcť telo spod závalusubšt. vyprostiť

    p. aj prepustiť

    2. urobiť voľnejším, menej tesným, napätým • povoliť: uvoľniť, povoliť si kravatu, opasokpopustiť: popustiť psovi obojok, koňovi uzdu

    p. aj odviazať

    3. urobiť voľným, prázdnym • uprázdniťvyprázdniť: uvoľniť cestu, výhľad; uvoľni, vyprázdni mi pohár; uprázdniť, vyprázdniť byt, miestnosťodblokovaťtech. deblokovať (zbaviť prekážky): odblokovať, uvoľniť zatarasený priechodprekliesniť (kliesnením uvoľniť): prekliesniť si cestu

    4. ubrať z intenzity • zmenšiťzmierniť: uvoľniť, zmenšiť napätie; zmierniť tlakpovoliť: povolil zovretie dlaníexpr. vybiť (dať voľný priebeh): uvoľniť, vybiť si zlosť, energiu


    vyslobodiť 1. zbaviť nadvlády, zbaviť ťarchy, trápenia, ťažkostí • oslobodiť: vyslobodiť, oslobodiť národ z otroctva; smrť ho vyslobodila z utrpenia, oslobodila od utrpenianáb. vykúpiť: Kristus vykúpil svet od večného zatrateniavymaniť: vymaniť syna spod vplyvu zlej spoločnostihovor.: vytrhnúťvytiahnuť: vytrhli nás z biedyzachrániť (pred niečím)

    2. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť nebezpečného obkľúčenia, nežiaduceho zovretia • uvoľniťvytiahnuťoslobodiť: uvoľniť, vytiahnuť telo zo závalu; oslobodil si privrznutý prstvymaniťvymôcť: nevládze si nohu vymaniť, vymôcť spod ťažkého bremenavymotaťexpr. vypliesť (vyslobodiť odmotaním): vymotať si ruku z rukávaexpr.: vyrúbaťvysekať (obyč. v boji, zápase): vyrúbať, vysekať ľudí z nepriateľského obkľúčeniaexpr. vydrieť (ťažko, s námahou dostať niekoho odniekiaľ) • subšt. vyprostiť


    vytiahnuť 1. ťahaním al. bratím dostať von • vybraťvyňať: vytiahnuť, vyňať zadretú triesku z prsta; vytiahnuť, vyňať súčiastku zo strojavyvliecť (ťahavým pohybom): vyvliecť niť z ihlyvyslobodiť (uvoľniť a vytiahnuť): vyslobodiť zraneného z trosiekvyloviť (vytiahnuť z vody, tekutiny): vyloviť havarované auto z riekyexpr.: vyteperiťvytrepať (ťažko, s námahou vytiahnuť): vyteperiť čln na brehvytasiť (rýchlym pohybom vytiahnuť): vytasiť nôž, zbraňpovyťahovaťpovyberaťpovyvliekaťpovyslobodzovať (postupne, viacero osôb)

    2. ťahaním dať do rovnej polohy • vypnúťnapnúťnatiahnuť: vytiahnuť, vypnúť plachtuvystrieť: vystrieť si údyrozostrieťrozprestrieť: rozostrieť deku na trávupovyťahovaťpovypínaťponapínaťponaťahovaťpovystierať (postupne, viac vecí)

    3. posunúť dohora • zdvihnúť: vytiahnuť, zdvihnúť obočienadvihnúť (trocha): nadvihnúť si sukňu nad kolenáhovor. expr. vyhnať: vyhnať múr do výšky; vytiahnuť, vyhnať ceny na maximumhovor. expr. vytlačiťsubšt. vyšrófovať (ceny)

    4. p. vylákať 1, 2 5. p. vyjsť 1 6. p. vypiť 1 7. p. vyvolať 3


    vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť • vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky peronár. vyskubnúť (Figuli)expr.: vydrapnúťvydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúkvymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušielvychmatnúťvychytiť (prudko vziať) • expr.: vykmasnúťvyškrabnúťvydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z rukyvyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľoviexpr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.) • vyvrátiť (zo základov, z koreňov) • vytrhaťvyšklbaťexpr.: vydriapaťvyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomupovytŕhaťpovytrhávaťpovytrhúvaťpovyšklbávaťpovydrapovaťpovydrapúvať (postupne, viac vecí)

    2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti • vybraťvyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextuvyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti

    3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie • vyslobodiťoslobodiťdostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstvavymaniťvytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedyzachrániť (pred niečím)

    4. p. vyrušiť


    zachrániť zabrániť zničeniu, zachovať pred skazou, smrťou: ťažko raneného sa už nepodarilo zachrániťhovor.: ratovaťzaratovaťzratovaťoratovať: z(a)ratoval mi život; oratovali nás pred najhoršímkniž. al. expr. spasiť (vyslobodiť z ťažkého položenia): už ťa nič nespasíuchrániťochrániť (odvrátiť od niekoho dačo zlé): uchrániť, ochrániť svoju povesť pred klebetníkmipomôcť (obyč. v zápore): nič mu nepomôže, nič ho nezachránivyslobodiťhovor. vytrhnúť (z niečoho): vyslobodiť, vytrhnúť z nešťastia


    dostať sa 1. pohybom al. inak sa premiestniť • dôjsťprísť: dostali sa, došli, prišli do dedinydosiahnuťdospieťdostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesudoniesť sazaniesť sa (obyč. o informáciách): správa sa doniesla, zaniesla až k nemuvniknúťpreniknúťvojsť (smerom dnu): vniknúť, preniknúť do budovy násilímvkotúľať sa (dostať sa dnu kotúľaním): lopta sa vkotúľala do bránkyvyjsťodísťopustiť (dostať sa von): vyšiel, odišiel z mesta; opustil mesto

    2. ocitnúť sa mimo neželateľného položenia • vyviaznuť: dostať sa, vyviaznuť z nepríjemnej situácievyslobodiť savymaniť sauniknúť: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpečenstvuexpr. vykýchať sanár. vykŕchať sa (F. Hečko): vykýchal sa z dlžôbexpr.: vychrámať savylízať savysekať savyrúbať sa (z niečoho nepríjemného): vychrámali sa, vysekali sa z nešťastiahovor. expr. vysomáriť sa (dostať sa z ťažkej situácie): konečne sa z toho vysomáril

    3. p. získať 1 4. p. ujsť sa


    vymaniť sa s námahou sa dostať z istého stavu al. odniekiaľ preč (odniekiaľ, kde je neželateľné ostať) • vyslobodiť sa: vymaniť sa, vyslobodiť sa zo zovretiauvoľniť saoslobodiť sa: ledva sa uvoľnil, oslobodil z obkľúčenia hustých konárovvymôcť savyvinúť sa (vymaniť sa zo zovretia): žena sa usiluje vymôcť, vyvinúť z náručiaexpr. vymotať sa: vymotať sa z úzkych uličiekexpr.: vypantať savyplantať savychabrať sa: nemôže sa vypantať, vychabrať z dlžôbexpr.: vykrútiť savyšmyknúť sa: chce sa vykrútiť, vyšmyknúť z povinnostíhovor.: vytiahnuť savyvliecť savypliesť sa: nevie sa vytiahnuť spod vplyvu rodiny; ledva sa vyplietla zo zovretiahovor. expr. vyzuť sa: vyzul sa zo zodpovednostiexpr. vytárať sa: z húštiny, z hory sa horko-ťažko vytárali


    vyviaznuť uniknúť ťažkej, nepriaznivej situácii • dostať sa (z niečoho): vyviaznuť, dostať sa z nebezpečenstva so zdravou kožouzachrániť sa: pri havárii sa všetci zachrániliexpr. vybŕdnuťzastar. vybŕsť: konečne vybŕdol z dlhovvymaniť savyslobodiť saexpr.: vymotať savymôcť sa (s námahou sa dostať z neželateľného stavu): priam zázrakom sa vymaniť, vymôcť z obkľúčeniaexpr.: vyšmyknúť savykĺznuť (sa) (šikovne): vyšmyknúť sa spod povinnostiexpr.: vykľučkovaťvykorčuľovaťvybicyklovaťvykrútiť sa (vyviaznuť z niečoho vlastným pričinením, výhovorkami a pod.): vedel vykľučkovať, vybicyklovať z každej situácie


    zbaviť sa odstrániť zo svojej blízkosti, od seba niečo neželateľné, nepríjemné • pozbaviť sa: (po)zbaviť sa dotieravcaoslobodiť savyslobodiť savymaniť sadostať sa: oslobodiť sa od strachu; vyslobodiť sa, vymaniť sa, dostať sa z dlhovuniknúťujsťutiecť: unikol, ušiel pred povinnosťou, zbavil sa povinnostistriasť (niečo) • striasť sa (niečoho): striasť zo seba spomienku na tragédiu; striasol sa ťarchy, obvinenia, jarmakniž. zhostiť sa: zhostiť sa trúchlivých myšlienokkniž. zastar.: sprostiť saoprostiť sahovor. vyspať sa (v spánku sa zbaviť niečoho ťaživého, nepríjemného): vyspať sa zo zlej nálady


    vysloboditeľ kto sa zaslúžil o vyslobodenie • osloboditeľ: vysloboditeľ, osloboditeľ národovkniž.: vykupiteľspasiteľ (kto prináša vykúpenie, spásu; náb. o Kristovi): stal sa vykupiteľom zajatcov; náb. Vykupiteľ, Spasiteľ svetakniž.: liberátormesiáš

    p. aj záchranca


    záchranca kto niekoho, niečo zachránil, zachraňuje: záchranca života, národaosloboditeľvysloboditeľ (kto niekoho oslobodil, vyslobodil): osloboditeľ, vysloboditeľ národovkniž.: vykupiteľspasiteľ: si mojím vykupiteľom; stal sa spasiteľom chudobnýchzáchranár (odborník na zachraňovanie): záchranári v bani


    vyslobodzovací slúžiaci na vyslobodzovanie • uvoľňovací: vyslobodzovacie, uvoľňovacie prácenespráv. vyprosťovací


    vypiť 1. pitím dostať do seba • vliať do sebakniž. požiť (tekutinu): vypiť, vliať do seba za šálku kávy; vypiť, požiť alkohol, väčšie množstvo tekutínužiť (liek): kvapky sa majú užiť nalačnopopiť (postupne al. veľa, všetko; expr. i málo): do rána popili, čo sa prichystalo; posedeli s kamarátmi, (niečo) popiliexpr.: prevrátiť (do seba)vsúkať (do seba)vysúkaťvyzunknúťvydurknúťvylúpnuťvyhŕknuťvydúchnuťvyhltnúťvychlipnúťvyglgnúťvylognúť (vypiť na dúšok, naraz): prevráti do seba, vysúka, vyzunkne deci koňaku ako nič; vylúpne, vyhŕkne, vydúchne, vylogne za pohár vína, ani okom nemihneexpr. vytrúsiť: vytrúsil pohár do dnavysŕkaťvysrkaťvysrknúťvysŕknuť (nahlas, sŕkavo): slamkou vysŕkal limonádu do dnaexpr.: vystrebaťvyslopaťvychľastaťvylogaťvyglgaťvylôchaťvylúchaťvydúchaťvychleptaťvychloptaťvychľaptaťvychlípaťvygrúliť (nahlas, hltavo; o zvieratách, pejor. o ľuďoch) • expr.: vycmúľaťvycicaťvycucaťvyťahaťvytiahnuťvydrúľať (obyč. z fľaše) • det.: vybumbaťvydudaťexpr.: vycickaťvychlipkať (pomaly vypiť) • vychutnať (s pôžitkom vypiť): vychutnal pohár červeného vínadopiť (vypiť všetko až do dna): dopiť vínopovypíjať (postupne) • expr.: postrebaťposlopaťpochľastaťpochleptaťpochlípať (hlučne, hltavo, veľa, obyč. postupne vypiť)

    2. p. vpiť


    vyslopať p. vypiť 1


    vyslovene p. výslovne 1, 2


    výslovne 1. slovne formulujúc prejav tak, že má iba jeden zmysel al. význam • jasnezreteľne: výslovne, jasne, zreteľne som mu zakázal, aby ta išielzjavnehovor. vyslovene: správa mala zjavne, vyslovene informatívny rázjednoznačnenedvojzmyselnekategoricky: musíme ho na to jednoznačne, kategoricky upozorniťkniž. explicitnekniž. zastaráv. explicite: explicitne formulovaná požiadavkakniž. expressis verbis: expressis verbis treba povedať, že má pravdu

    2. podčiarkuje, zdôrazňuje platnosť niektorého výrazu výpovede • doslovnedoslovahovor. vyslovene: výslovne, doslovne sa triasol od strachu; začal sa doslova, vyslovene dusiť


    jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivýjasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdysvetlýbledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenejzlatojasný (Sládkovič)zried. lúčistý (Jesenská)bezoblačnýbezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná oblohaslnečný: slnečný deňhviezdnatýmesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná nocrozjasnenývyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizontčistýnezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

    2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavnýzrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdielviditeľnýbadateľnýočividnýexpr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmyselzreteľnýpriehľadnýpriezračnýexpr.: obyčajnýpraobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná ložpreukázateľnýpreukaznýevidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvodrukolapný: rukolapný dôkazhovor. vyslovený: vyslovená lož

    3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presnýurčitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľujasnený: problém je ujasnený

    4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľnýpochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výkladzreteľnýčistý: zreteľná, čistá výslovnosťjednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveďnedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reččitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

    5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1


    úplný 1. ktorému nič nechýba (op. neúplný) • celýkompletnýneskl. komplet: úplná, celá, kompletná súprava; úplná, celá, kompletná zostava posádkyplný: uskutočniť zmeny v plnom rozsahu; vyplatiť plnú mzduneskrátený (op. skrátený): neskrátené zneniecelkovýkomplexnýcelistvýkniž. celostnýucelený (tvoriaci celok): utvoriť si celkový, komplexný, celistvý, ucelený obraz o veciskompletizovanýsúborný: skompletizované, súborné dielo autoragenerálny (všetko zahŕňajúci): generálna rekonštrukcia stavbytaxatívny (v úplnosti uvedený): taxatívny výpočet

    2. ktorý sa vyskytuje v úplnosti, ktorý nemá nijaké rezervy (op. neúplný) • absolútnydokonalý: pacient potrebuje úplný, absolútny pokoj; aspoň na okamih pocítila úplné, absolútne, dokonalé šťastietotálny: všade vládla totálna tmaexpr. stopercentnýslang. stopro: mať stopercentnú istotupren. matematický: matematická presnosťsuverénnyjednoznačný: suverénny, jednoznačný víťazneobmedzenýneohraničenýbezhraničný (vyskytujúci sa v neobmedzenej miere): mať nad niekým neobmedzenú, neohraničenú moc; prejaviť priateľovi bezhraničnú dôverubezpodmienečnýbezvýhradný (bez akýchkoľvek podmienok, výhrad): vyžadoval bezpodmienečnú, bezvýhradnú poslušnosťexpr. otrocký: otrocká poslušnosťmaximálny (dosahujúci maximum nejakej vlastnosti, miery, hodnoty a pod.): pracovať do maximálneho vypätia síl, maximálne využitie zdrojovzried. zvrchovaný: zvrchované blahohlbokýpren. hrobovýmŕtvolný: hlboké, hrobové tichoexpr. svätý: to je svätá pravdanepreniknuteľný (obyč. o úplnej tme) • samýhovor.: vyloženývyslovený: povedať vyložený, vyslovený nezmysel

    3. p. skutočný 2


    vyslovený p. zjavný, jasný 2


    zjavný ktorý sa dá hneď vidieť (op. skrytý) • očividný: zjavná, očividná chybaviditeľnýbadateľnýzbadateľnýznateľnýsledovateľnýpozorovateľnýspozorovateľný: badateľné, pozorovateľné kontúry domovpriezračnýpriehľadný: jeho úmysly sú celkom priehľadnézreteľnýnápadnýexpr. okatývýraznýzrejmýjasný (veľmi dobre vnímateľný zmyslami): zreteľný, jasný rozdielrukolapnýmarkantnýhmatateľnýpresvedčivý (zjavný a konkrétny): rukolapný, markantný, presvedčivý dôkazneodtajiteľnýneodškriepiteľný: neodtajiteľné, neodškriepiteľné otcovstvoneskrývanýnetajenýotvorený: neskrývaný, netajený odpor, obdiv; otvorený bojevidentnýkniž.: eklatantnýfrapantnýflagrantnýfraz. do očí bijúci: bol to evidentný, flagrantný, do očí bijúci prípad porušenia zákonahovor. vyslovený (celkom zjavný): vyslovený nezmysel


    známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť • významnývýznačnýpopredný: známy, významný umelecveľkýdôležitýzávažný: veľký, dôležitý problémsvetovýslávnychýrnyvychýrenýpovestnýpreslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľpríslovečnýexpr. chýrečnýrozchýrenýrozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salónstaronovýnotorickýhovor. vyslovený (známy z minulosti al. podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľačpopulárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevákstarýošúchanýexpr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historkykniž. renomovanýzastar. znamenitý (Štúr, Kukučín)vykričaný (so zlou povesťou)

    2. vystupujúci vo vedomí ako známy • povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomáverejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


    predložiť 1. položiť pred niekoho, obyč. na vybratie, posúdenie, vybavenie a pod.; povedať niekomu niečo, aby o tom rozhodol, zaujal k tomu stanovisko a pod. • kniž. predostrieť: predložiť, predostrieť doklady, sťažnosť, návrh, ponuku, dôkazypodaťdať (obyč. písomne): (po)dať dizertačnú prácu na oponentúrukniž. nastoliť: nastoliť návrh na zmenu pravidielpredniesťvysloviť (ústne predložiť): predniesli, vyslovili požiadavku na zvýšenie dôchodkovpráv. prezentovať: prezentovať účet, žiadosťhovor.: naservírovaťdať na pretras: rodinnej rade dali na pretras všetky háklivé otázkynadhodiť (v reči): riešili všetky nadhodené problémyupozorniť (vyzvať na všimnutie si): upozorniť na nedostačujúce dôkazy vinyadmin. slang. naniesť: naniesť problém

    2. položiť pred niekoho niečo s výzvou, želaním vziať si z toho, prijať (jedlo, tovar a pod.) • podaťdať: predložiť, podať, dať deťom večeru; po obede nám predložili, podali zákusky a kávuponúknuť: Aké jedlo vám ponúkli?; ponúkať iba kvalitné výrobkyservírovaťnaservírovať (jedlo al. nápoj): na večierku (na)servírovali studené jedlá


    prejaviť dať viditeľne navonok výraz istého citu, postoja atď. • dať najavoukázaťpreukázať: prejaviť, dať najavo úctu starším; prejaviť, ukázať, preukázať lásku deťom, blížnymvzdať: vzdať vďaku Bohu; vzdať poctu, chválu niekomuvyjadriťvysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili radosť, spokojnosť nad naším postupommanifestovať (verejne prejaviť): manifestovať odpor k vojneosvedčiťdokázať (prejaviť ako dôkaz): osvedčiť niečo pred súdom; činom mu dokázal oddanosťkniž.: vypuknúťexpr. vybuchnúť (prudko prejaviť): obecenstvo vypuklo, vybuchlo v jasot; hneď vybuchne v plač


    ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oprotioznačiť: označil vinníka prstomudať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hraťzastar. al. nár. pokázať (Sládkovič, Botto)naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal

    2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku?poukazovať (viac vecí al. postupne): poukazovať návšteve celý dompredviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačovpredstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcovpopredstavovať (postupne al. viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponátyprezentovať: výstava prezentuje súčasné umeniedemonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príkladepredložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukazpodať: podať výklad o histórii obrazu

    3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia • dať najavoprejaviťpreukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť samanifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlastizobraziťznázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalostivyjadriťvysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie

    4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom • podať dôkazdokázaťdosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu

    5. p. upozorniť


    vyhlásiť 1. úradne dať verejnosti najavo; dôrazne povedať • dať na známosťohlásiťoznámiť: vyhlásiť nové zákony; dal na známosť, ohlásil svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie; vyhlásiť, oznámiť rozhodný protestvyniesť: vyniesť nariadeniezverejniťuverejniťpublikovať (vyhlásiť v hromadných oznamovacích prostriedkoch) • vypísať (tlačou vyhlásiť): vypísali súbeh na obsadenie dirigentavysloviť: vysloviť ortieľ, rozsudokvydať (komuniké, vyhlásenie, úradnú správu, nariadenie, zákon a pod.) • deklarovať (politické zásady) • proklamovať (slávnostne vyhlásiť): proklamovanie zvrchovanostivypovedať (vojnu, boj niekomu)

    2. vyniesť (úradný) úsudok o niekom, niečom • označiť: vyhlásiť, označiť niekoho za vinného, za mŕtvehoposúdiťkvalifikovať: zmluvu posúdiť, kvalifikovať ako/za neplatnúvykričaťrozhlásiť (verejne povedať o niekom obyč. niečo zlé): vykričali ho za nepríčetnéhohist. al. expr. pasovať: pasovať za rytiera; pren. pasovať za dobrého Slovákanespráv. prehlásiť


    vyjadriť dať najavo slovami al. inými prostriedkami • vyjaviť: nebál sa vyjadriť, vyjaviť svoj názor; skutkami vyjadriť, vyjaviť svoju oddanosťvysloviťvypovedaťpovedať (vyjadriť rečou): nevie vysloviť, vypovedať, čo cíti; ešte raz povedal svoju základnú myšlienkuvystihnúťkniž. postihnúť (náležite vyjadriť): obraz vystihol podvečernú náladu mesta; prednášateľ postihol podstatu problémuprejaviť (slovami): prejaviť priateľovi sústrasť nad jeho nešťastímtlmočiť (vyjadriť v mene niekoho): tlmočiť vôľu celého kolektívusymbolizovať (vyjadriť pomocou symbolu): socha v popredí symbolizovala vlasť


    vysloviť 1. p. povedať1 2. p. vyjadriť 3. p. vyhlásiť 1


    protestovať vysloviť rozhodný nesúhlas, prejaviť odpor proti niečomu (obyč. slovne) • zaprotestovaťvysloviť protestpodať protest: protestovať, zaprotestovať proti neodôvodnenému obvineniu; vláda vyslovila protest, podala protest proti uvedenému postupuohradiť sa: proti ohováraniu sa ostro ohradilaozvať sa: rečník hovoril nepravdy, ale nik sa neozvalzodvihnúť/zdvihnúť hlas (proti niečomu, niekomu) • postaviť savzoprieť sa (dať najavo nesúhlas): neodvažuje sa postaviť rodičomnesúhlasiť (vyjadriť odlišný názor): nesúhlasiť s predloženým návrhomvetovať (protestovať vyslovením veta): vetovať návrh zákonakniž. apelovať (obracať sa s výzvou): apelovať na vrchnosť


    vyjadriť sa dať najavo svoj názor, zaujať stanovisko, postoj • vysloviť sa: vie sa vždy vhodne vyjadriť, vysloviťzastaráv. vyjaviť sa: vyjavil sa ako odporcaprejaviť sapreukázať saukázať sa (rečou): v reči sa prejavil ako vlastenec; preukázať sa, ukázať sa ako gavalierhovor. expr. vysomáriť sa: keby sa už konečne vysomárili, čo si mysliaexpr. vyrukovať: až na schôdzke vyrukoval, že o veci vedelzastaráv. osvedčiť sa: nech sa osvedčí, či vravím pravdu


    vysloviť sa p. vyjadriť sa


    kondolovať dať niekomu najavo spoluúčasť pri umretí blízkeho človeka • vysloviť sústrasťprejaviť sústrasť


    poďakovať (sa) 1. prejaviť vďaku • zaďakovať: poďakovať (sa), zaďakovať za pomoc, za dôveruvyjadriť vďaku/poďakovanie: kvetmi vyjadrili vďaku, poďakovanie matkámvysloviť vďaku/poďakovanie: prezident mu vyslovil vďaku, poďakovanie za záchranu života

    2. p. vzdať sa, odstúpiť 2


    vysloviteľný ktorý možno vysloviť (op. nevysloviteľný) • vypovedateľnývyjadriteľný: ľahko vysloviteľné, vypovedateľné slovo; jeho zážitky boli ťažko vyjadriteľné


    doslova 1. bez vynechania slova • doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiakapresneverneexpr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrhslovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveliod slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalofraz.: do bodkydo (posledného) písmenado (posledného) písmenkado (poslednej) litery

    2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova • doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zempriam: doslova, priam sa roztriasol od strachunaozajskutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babkuvôbecvonkoncomabsolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedalfaktickyhovor. faktkniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemiholvýslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas


    výslovnosť spôsob vyslovovania hlások, slov a pod. • artikulácia: starostlivá, nedbanlivá výslovnosť, artikulácia; chyby vo výslovnosti, v artikulácii


    výslovný jasne vyjadrený • jednoznačný: bol to jeho výslovný, jednoznačný príkaznedvojzmyselný: nedvojzmyselné odmietnutiejasnýzrejmýzjavný: napriek jasnému, zrejmému, zjavnému zákazu ta šielstriktný: striktný príkazpriamy: odcestoval na priamy rozkaz veliteľakniž. explicitný (formálne vyjadrený; op. implicitný): explicitné znakykategorickýbezpodmienečný (vylučujúci inú možnosť): kategorické odmietnutie


Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV