Synonymá slova "vyr" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 306 výsledkov (3 strán)
-
spievať 1. hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie; vydávať zvuky ako pri speve (o niektorých vtákoch al. hudobných nástrojoch): spievať krásnym sopránom; sláviky spievajú z plného hrdla; husle smutne spievajú • nôtiť • pospevovať (chvíľami, obyč. ticho, pre seba spievať): najradšej nôti tú svoju; pospevuje (si) pri robote • vyspevovať • vyspevúvať • prespevovať • prespevúvať (s chuťou, veľa spievať): chlapci si pri ohníku veselo vyspevujú, prespevujú • expr. vyťahovať • pejor. kikiríkať (spievať vysokým hlasom) • expr.: poťahovať • zaťahovať: za organom usilovne poťahuje; dievčence zaťahujú trávnice • ťahať (zdĺhavo, rozvláčne spievať): ťahajú nekonečnú melódiu • expr. spievkať (o deťoch) • kniž. húsť: meluzína hudie smutnú pieseň • pejor.: bľačať • bliakať (hlasno, falošne spievať) • pejor.: vybľakovať • vyrevúvať • vyrevovať • vyvreskovať • vyvreskúvať (hlasno a sústavne spievať) • pejor.: mečať • mékať • mekotať (spievať nepríjemným hlasom) • expr. hulákať (hlasno, nekultivovane spievať) • nár.: halačiť • halákať (hlasno spievať) • intonovať (udávať tón, začínať spievať): intonuje známu ľudovú pieseň
p. aj hmkať (si) 2
2. p. oslavovať 2, básniť 2 3. p. hovoriť 1
kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajú • kríkať (Tatarka, Timrava) • robiť krik: deti na dvore kričia, robia krik • vykrikovať • vykríkať • vyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávali • pokrikovať • zried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčov • expr.: revať • vyrevovať • vyrevúvať • vrieskať • vyvreskovať • vyvreskúvať • vrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťali • expr.: škriekať • škrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačať • bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa! • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo): ryčala od bolesti • expr. štekať • brechať (zlostne): ustavične na seba štekali • expr.: hulákať • hučať • húkať (nepríjemne): huláka, húka na deti • expr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiť • hvečať • hriakať • herbeľovať
2. p. biť sa 2
plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastím • expr. plačkať • kniž.: roniť slzy • prelievať slzy • expr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudom • vzlykať • expr.: fňukať • fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkať • expr.: smokliť • smokliť sa • pejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už! • expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkali • expr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať • mravčať • kňučať • skučať • gajdovať • drumbľovať • gaudžať • gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú noc • expr. škvrndžať (Beňo) • hovor. expr.: muzikovať • koncertovať • organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertuje • nariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský) • expr.: revať • rumázgať • rumádzgať • rumácať • ručať • rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať • vrešťať • ziapať • jačať • húkať • bliakať • zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávať • expr.: vyrevúvať • vyrevovať • hovor. expr.: vyvreskúvať • vyvreskovať • vybľakúvať • vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou
p. aj smútiť, bedákať
revať 1. (o zvieratách) vydávať rev • ručať • ryčať: lev reve, jelene ručia; dobytok ryčí • expr.: vyrevúvať • vyrevovať (neprestajne, nástojčivo): zver vyrevúvala, vyrevovala
2. p. kričať 1, vrieskať 2 3. p. plakať 4. p. hučať 1
vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštia • škriekať • škrečať: straka škrieka, škrečí
2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťať • vyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetná • kričať • robiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krik • expr.: revať • vyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekať • škrečať • jačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolesti • expr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachu • expr.: štekať • brechať • havkať • hučať • húkať • hulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa! • expr.: hartusiť • hartušiť • hurtovať: Kto to tu hurtuje? • nár.: harmantiť • hvečať • herbeľovať
3. p. plakať
vyrevúvať, vyrevovať 1. p. plakať 2. p. kričať 1 3. p. spievať 1
časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri časti • diel: prvý diel filmu • dielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dielec • zväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníka • čiastka: čiastky roka • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podiel • kvóta (pomerná časť): finančná kvóta • súčasť • súčiastka: súčasť, súčiastka oblečenia • kus: kus chleba • článok: článok reťaze • ohnivo • ohnivko (časť reťaze): železné ohnivká • etapa: vývinová etapa • oddiel: oddiel knihy • kapitola • zastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlava • pasáž • kniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedky • partia: partia symfónie • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihy • epocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epochách • výňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z opery • hud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomok • fragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposu • útržok: útržky rozhovoru • kniž. úlomok: úlomky viet • ukážka: predniesť ukážky z diela • kniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo života • kniž. výrez: výrez zo skutočnosti • zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • úryvok: úryvky z listu • zložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdy • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementy • odb. komponent: komponenty zlúčenín • úsek: úsek cesty • rajón • kniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajón • sektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektory • štvrť (časť mesta): vilová štvrť • hovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment
úryvok časť hovoreného, písaného al. hudobného prejavu, obyč. literárneho al. umeleckého diela: nesúvislé úryvky viet; čítať úryvky z listov; úryvky piesní • fragment: fragment eposu • výňatok: výňatok z opery • zlomok: zlomok rukopisu • ukážka: predniesť ukážku z diela • útržok: útržky z rozhovoru, textu • výťah: klavírny výťah • kniž. úlomok: úlomky básne • kniž. zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • kniž. výrez: výrezy zo skutočnosti • pasáž (úryvok slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž románu • partia (časť diela): preštudovať partiu o jadrovej fyzike • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): záverečná stať diela • kniž. pasus (časť reči, textu): pasus z prejavu • kniž. torzo (neúplná časť): torzo literárnej pozostalosti
výrez 1. vyrezaním vzniknutý otvor al. diera • výrezok: okrúhly výrez v doske, výrezok vo dverách • výsek: výsek v ľade • výkrojok (Felix)
2. p. úryvok, zlomok 2, časť
zlomok 1. malá časť celku, odlomená časť • úlomok: zlomok, úlomok zlata, horniny • odlomok: odlomky ľadu • čiastočka • kúsok: čiastočky, kúsky rozbitého pohára • fragment: archeologické fragmenty • zastar. výlomok: výlomky z kosti
2. neúplná časť umeleckého, obyč. literárneho diela: zlomky rukopisu • fragment: fragment básne • výňatok: výňatok z opery • ukážka: predniesť ukážky z diela • útržok: útržky z textu • torzo (nedokončené, neúplné umelecké dielo): torzo rukopisnej pozostalosti • úryvok: úryvok básne • kniž. úlomok: úlomky eposu • kniž. výlomok: výlomky z Jánošíka • kniž. výrez
sterilizovať 1. zbaviť choroboplodných zárodkov, mikróbov: sterilizovať prostredie • dezinfikovať (odstrániť možnosť infekcie mikróbmi a pod.): dezinfikovať všetko šatstvo • vyvariť (varom zbaviť mikróbov, nečistoty a pod.): vyvarí, sterilizuje chirurgické nástroje
2. umelým zásahom spôsobovať neplodnosť (u ľudí aj u zvierat) • kastrovať (zbavovať pohlavných žliaz, obyč. zvieratá) • miškovať (domáce zvieratá): miškuje býčka • vyrezať (dok.)
vybrať 1. vyhľadať z väčšieho množstva a rozhodnúť sa za to • vyvoliť • vyvoliť si • zvoliť • zvoliť si: vybrať (si), zvoliť (si) vhodné topánky • vyhliadnuť • vyhliadnuť si • zried.: vyzrieť • vyzrieť si (vybrať si pohľadom): vyhliadnuť (si) niekoho za partnera • povyberať (postupne): povyberali najlepšie kusy
2. dať odniekiaľ von • vyňať: vybrať, vyňať list zo zásuvky • vytiahnuť (obyč. ťahaním vybrať): vytiahol z vrecka drobné; vytiahnuť z fľaše zátku • expr. vysnovať: vysnovať z tela vnútornosti • vyloviť (vybrať z vody, z tekutiny): vyloviť bezduché telo; vyloviť muchu z polievky • vykopať (vybrať kopaním): vykopať zemiaky • vybaliť • hovor. vypakovať (vybrať z obalu): vybaliť si z vrecúška desiatu • vyzdvihnúť (vybrať niečo uložené, deponované): vyzdvihnúť batožinu • vyoperovať • vyrezať (chirurgicky vybrať): vyoperovať z tela úlomok; vyrezať slepé črevo • vysadiť • zastar. vystaviť: vysadiť, vystaviť dvere z pántov • povyberať • povyťahovať • povybaľovať (postupne)
3. vziať od jednotlivcov (obyč. peniaze) • zinkasovať • vyinkasovať: vybrať, zinkasovať za plyn, elektrinu • povyberať (postupne): povyberali od kolegov na kyticu
4. p. vziať 1, 3
vykastrovať zbaviť samčích pohlavných žliaz (obyč. zvieratá) • vyrezať: vykastrovať, vyrezať býka • vymiškovať (domáce zvieratá) • vyškopiť (barana) • veter. al. lek. sterilizovať (umelo vyvolať neplodnosť; pri obidvoch pohlaviach)
vykrojiť krájaním odstrániť al. zhotoviť • vyrezať: vykrojiť, vyrezať nahnitú časť; vykrojiť, vyrezať z dreva srdiečko • povykrajovať • povyrezávať (postupne, viac vecí) • vystrihnúť • povystrihovať (strihaním)
vyrezať 1. p. vybrať 2 2. p. vykastrovať
strúhať 1. rozdrobovať rezaním al. trením o drsný povrch (obyč. na strúhadle): strúhať chren, mrkvu • hovor. rajbať: rajbať suchú žemľu • krúžľať (strúhať na kolieska): krúžľa zemiaky
2. orezávať na povrchu • ostruhávať • zastruhávať: strúhať, zastruhávať kriedu; nožom ostruháva kolík • ostriť (robiť ostrejším, ostrým pomocou strúhania): ostrí si, strúha si ceruzu
3. zhotovovať rezaním po povrchu (obyč. pomocou noža) • vyrezávať: vyrezáva píšťalku z vŕby; strúhať, vyrezávať hračky • expr.: stružlikať • stružlikovať • pidlikať • pidlikovať: stružliká, pidliká nožíkom drievko
vyrezávať p. strúhať 3
výrezok p. výrez 1
očistiť 1. zbaviť nečistoty, špiny, urobiť čistým • vyčistiť: očistiť, vyčistiť byt, obloky; očistiť si, vyčistiť si zuby • oriadiť • obriadiť • vyriadiť (dať do poriadku): oriadiť kuchyňu, vyriadiť zadymený kotol • subšt.: opucovať • vypucovať • vypulírovať: opucované topánky, vypulírované auto • umyť • poumývať (očistiť vodou, tekutinou): umyť, poumývať dlážku • omyť • obmyť (na povrchu umyť) • vyumývať (dôkladne umyť) • vydrhnúť • odrhnúť (očistiť kefou, silným trením): vydrhnúť pripálený riad • hovor. vyrajbať • subšt. vyšúrovať (dôkladne umyť) • hovor.: vyleštiť • vysidolovať (očistiť na lesklo): vyleštiť, vysidolovať kľučky • expr. oblízať (povrchne očistiť) • počistiť • poriadiť (postupne, viac vecí)
2. zbaviť neželateľných prvkov, prímesí a pod. • vyčistiť • vyčeriť • vyčíriť: vyčistiť, vyčíriť vodu, šťavu • prečistiť: prečistiť zrno • rafinovať (očistiť rafináciou): rafinovať cukor
3. zbaviť vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstrániť z povrchu kôru, šupu a pod. • ošúpať • olúpať • obieliť: očistiť, ošúpať, olúpať banán, obieliť zemiaky; šupku z jablka si vždy očistí, ošúpe, obieli, olúpe • ohôliť: ohôliť ovocie, kožku z hrušky • oškriabať • oškrabať • zoškriabať • zoškrabať (očistiť škrabaním): oškriabe mrkvu, petržlen; nechtom zoškrabe zaschnutú krv • počistiť (postupne, viac vecí): počistí zeleninu do polievky • pooškrabovať • pozoškrabovať (postupne, viac vecí): po(z)oškrabovať zažratú špinu
opatriť 1. všestranne venovať niekomu, niečomu pozornosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku • zaopatriť • dať na poriadok • postarať sa • hovor.: obriadiť • oriadiť • vyriadiť: (za)opatrila, o(b)riadila deti, dom; postarať sa o rodinu; dala na poriadok hydinu • ošetriť: ošetriť stromy, ošetriť si vlasy • hovor. expr. ogabať: ogabať domácnosť • nár.: obšatriť • okiepiť • ohriešiť • okľúdiť: ráno sa rýchlo okiepi, ohrieši; okľúdiť dieťa • nachovať • nakŕmiť (podať potravu): nachovala, nakŕmila deti, statok • dozrieť • dať pozor • zavarovať (postarať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): dozrieť, dať pozor na dieťa, zavarovať dieťa • posprávať (Dobšinský)
2. p. zaobstarať 3. p. vystrojiť 1
upratať 1. odstrániť neporiadok odniekiaľ • dať do poriadku • poriadiť: keď sa naje, vždy za sebou uprace; dať do poriadku, poriadiť izbu, komoru • poupratovať (postupne, viac vecí): každý deň poupratuje celý byt • vyriadiť • vyupratovať (dôkladne): vyriadiť, vyupratovať pred sviatkami celý dom • hovor. vygruntovať
2. uložiť niečo na svoje miesto • odpratať • spratať: Upracte, odpracte si knihy! • dať na miesto • odložiť: dať (si) na miesto šaty, odložiť si veci do skrine • pospratávať (postupne, viac vecí): pospratávať šálky do kredenca
3. p. zjesť
vyriadiť 1. p. upratať 1 2. p. očistiť 1, opatriť 1
povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť • rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne? • prehovoriť • prevravieť • zavravieť: zavravel čosi ako odpoveď • kniž.: preriecť • prerieknuť • ozvať sa • ohlásiť sa • vysloviť sa • vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetci • vysloviť • vypovedať • kniž.: vyriecť • vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbu • oznámiť • vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdáva • expr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdou • vyjadriť • kniž.: vyjaviť • zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčenie • pren. vypustiť (slovo): slova nevypustí • prezradiť • vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márne • predniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľ • expr.: skríknuť • vykríknuť • zakričať • zavolať • zrevať • zrúknuť • zavrieskať • zavrešťať • zahučať • zajačať • zaryčať • zahrmieť • zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť • zasyčať • vyšteknúť • vybrechnúť • zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizli • expr.: precediť • vrknúť • zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť • vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš? • expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvinenie • muknúť • mrauknúť (vydať hlas): ani nemukol • zašepkať • pošepkať • zašeptať • zašepotať • zašuškať • zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť • pošepnúť • zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať • zašemotiť • zahundrať • zamrmlať • zabrblať • zabručať • zabľabotať • zadudrať • zahuhlať • zahuhňať • zafufnať • zachuchmať • zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nos • expr.: zaštebotať • zašvitoriť • zaševeliť • zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť • poznamenať • podotknúť • spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola reč • hovor. prehodiť • nadhodiť • zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniť • expr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba • vysúkať • vyjachtať • hovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiť • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • nadškrtnúť • podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povráva • pripojiť • pridať • doložiť • dodať • doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenie • expr.: vyhŕknuť • vytresnúť • vytresknúť • vyblafnúť • vybafnúť • vytrepnúť • trepnúť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • subšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť • vydrisnúť • expr.: vytárať • vytrepať • vytrieskať • vytliapať • vybľabotať • vykrámiť • subšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť • vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údaje • expr.: zadrkotať • zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)
p. aj odpovedať1, osopiť sa
vyniesť 1. nesením dopraviť von al. hore • vyložiť: vyniesť, vyložiť z auta náklad; vyniesť, vyložiť vrecia na povalu • vyvliecť (vyniesť vlečúc): vyvliecť topiaceho sa na breh • expr.: vytrepať • vyteperiť • vyrepetiť • vyredikať (pomaly, s námahou): vytrepal, vyteperil sud na dvor • odniesť (nesením odpraviť): odniesť z domu veci • odpratať (nesením odstrániť): odpratať smeti • vynosiť • vyvláčiť • povynášať • povyvláčať • povyvlačovať (postupne): vynosiť, povyvláčať debny z pivnice; vyvláčiť, povynášať náklad do chaty
2. úradne dať najavo • kniž.: vyriecť • vyrieknuť: vyniesli, vyriekli nad ním rozsudok, ortieľ • vyhlásiť • oznámiť: vyhlásiť, oznámiť nové nariadenia
3. porov. chváliť 4. p. vyhodiť 3
vyriecť, vyrieknuť p. povedať1
uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorený • zatvorený • zavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metra • neprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradu • nepriechodný: nepriechodný tunel
2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplex • ucelený: uzavretý, ucelený systém prvkov • ohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovaný • oddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavu • kniž. začarovaný • expr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučný • exkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť
3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorený • zdržanlivý • nedostupný • neprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavený • upätý • zahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do seba • utiahnutý • samotársky • nespoločenský • nedružný • expr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povaha • nekomunikatívny • mlčanlivý • nevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťa • introvertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapca • nepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter? • pren.: mníšsky • rehoľný • kláštorný • pustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovaný • zagombíkovaný
porov. aj utiahnutý, samotársky
4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončený • zavŕšený • dovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdium • vyriešený • uzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípad • neaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy
rozlúštiť niečo nejasné, ťažké objasniť • vylúštiť: rozlúštil, vylúštil hádanku • vyriešiť • rozriešiť (riešením objasniť): rozriešili záhadu • rozlúsknuť (naraz rozlúštiť): rozlúskol otázku • prísť na niečo • kniž. rozuzliť: prísť na koreň problému, rozuzliť koreň problému • pren. rozmotať: konečne rozmotal zápletku • pren. rozťať (rázne vyriešiť): rozťať problém • dešifrovať • rozšifrovať (rozlúštiť niečo utajené, zašifrované): dešifroval správu, rozkaz • dekódovať (zo zakódovanej podoby): nakoniec dekódovali signál
uhádnuť 1. bez overenia so skutočnosťou, skôr intuitívne zistiť: uhádnem, čo chceš povedať • vytušiť (tušením, cítením): rýchlo vytušili náš zámer, nebezpečenstvo • prísť na niečo • domyslieť sa • domyslieť si • dovtípiť sa • dohádať sa (myšlienkovým pochodom zistiť): prídem na to, domyslím si, aký bude koniec; domyslel sa, dovtípil sa, dohádal sa, prečo mu nedali súhlas • ulahodiť • zried. polahodiť • hovor. utrafiť • zried. pritrafiť (odhadom postihnúť): azda ulahodím pridať potrebné množstvo oleja; utrafil odtieň farby • hovor. potrafiť (uhádnuť niečo urobiť) • vystihnúť (zmyslami, úvahou postihnúť): vystihnúť úmysel niekoho
2. dôvtipom, rozumom vysvetliť • rozlúštiť • vylúštiť • prísť na niečo: rozlúštiť, vylúštiť každú hádanku; prísť na hlavolam • rozriešiť • vyriešiť (nájsť vysvetlenie): rozriešiť, vyriešiť rébus
3. p. vedieť 3
vyriešiť riešením prísť k objasneniu, k uspokojujúcemu výsledku • rozriešiť: vyriešiť, rozriešiť spor, komplikovanú situáciu • kniž. rozuzliť • hovor. expr. rozhrčkať (vyriešiť ťažký problém) • vylúštiť • rozlúštiť (vyriešiť hádanky al. niečo tajomné, ťažko pochopiteľné): krížovky, rébusy vylúšti hravo; vylúštiť, rozlúštiť kriminálny prípad • rozlúsknuť (naraz): rozlúskol ťažký problém • prísť na niečo: napokon na chybu prišli • pren. rozmotať: všetky problémy sa napokon podarilo rozmotať • admin. slang. poriešiť • doriešiť (úplne vyriešiť): doriešiť otázku miezd
vyhrnúť sa 1. prudko vytiecť • vystreknúť: zo zeme sa vyhrnula, vystrekla horúca voda; z rany vystrekla krv • vyraziť • vyvrieť • kniž. vyprýštiť: nablízku vyrazila nafta • vyhŕknuť (o slzách) • expr.: vyhúknuť • vyhučať: cesto vyhučalo z misy • expr.: vyvaliť sa • vyrútiť sa • kniž. vyrinúť sa: z očí sa vyrinú slzy • nespis. vytrysknúť
2. expr. v množstve, hromadne vyjsť • expr.: vyrojiť sa • vysypať sa • vyvaliť sa: z kina sa vyhrnula, vyrojila masa ľudí • expr. vymlieť sa • expr. vymrviť sa (hmýriac sa vyjsť): zo škáry sa vymrvili mravce
p. aj vyjsť
vyrinúť sa p. vystreknúť
vystreknúť, vystrieknuť prudko vyraziť von al. do výšky • vyprsknúť (v malom množstve): horúca masť vystrekla, vyprskla • vyšplechnúť • vyšpľachnúť (prudko sa vyliať): z úst mu vyšplechla, vyšpľachla voda • vyvrieť • kniž. vyprýštiť: zo zeme vyvrela, vyprýštila ropa • expr. zried. vysíknuť (Figuli) • expr.: vyvaliť sa • vyrútiť sa (prudko, v množstve): z prameňa sa vyvalila, vyrútila voda • kniž. vyrinúť sa: z rany sa vyrinula krv; zrazu sa jej z očí vyrinuli slzy • vyroniť sa (vystreknúť, vytiecť v kvapkách): z kôry stromu sa vyronila miazga • nespis. vytrysknúť
produkcia 1. zhotovovanie niečoho prácou; odvetvie zamerané na zhotovovanie; súhrn výrobkov za istý čas • výroba: sériová, kusová produkcia, výroba; výroba železa, elektriny • ťažba (dobývanie rudy, nerastov, surovín): ťažba uhlia, dreva
p. aj výroba
2. p. tvorba 1
výroba zhotovovanie niečoho prácou; odvetvie zamerané na zhotovovanie niečoho; súhrn výrobkov za istý čas • produkcia: sériová, kusová výroba, produkcia; výroba, produkcia ocele, elektriny • zastar. fabrikácia (Vajanský)
výrobca kto niečo vyrába: drobní výrobcovia; výrobcom je renomovaná firma • producent (výrobný podnikateľ): producent nafty • vyrábateľ • zastar. zhotovovateľ
vyrobený poznačený fyzickou prácou • zrobený: mať vyrobené, zrobené ruky • stvrdnutý • mozoľnatý (pokrytý mozoľmi): stvrdnuté, mozoľnaté dlane • expr. zodratý
urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviť • vykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus práce • zriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načas • kniž. učiniť: učiniť niekomu radosť • zložiť (o nejakom úkone): zložiť sľub • absolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuť • zmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dva • hovor. expr.: vystrúhať • vystruhnúť • struhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasu • expr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dva • hovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhneme • porobiť • povykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba
2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviť • zriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účes • vyrobiť • vyhotoviť • zhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiek • zostaviť • zostrojiť • skonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadla • pripraviť • prichystať • prihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľ • hovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolísku • expr.: skŕpať • znôtiť • znevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obed • obyč. pejor.: zmastiť • spichnúť • zlepiť • pozliepať • strepať • zlátať • zbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľu • subšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliť • zosmoliť • vypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť verš • hovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program? • vytvoriť • utvoriť: vytvoriť, utvoriť si názor • vybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihrisko • zastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obed • zastar. vystanoviť (Kukučín)
3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviť • zriedkavejšie zrobiť • kniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom
4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviť • naložiť • zriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôle • podniknúť: nepodnikol v tej veci celkom nič • počať si • počať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať
5. p. spôsobiť
vypracovať 1. obyč. tvorivou prácou dôkladne, podrobne spracovať (niečo nemateriálnej povahy) • vyhotoviť • zhotoviť: vypracovať, vyhotoviť návrh zákona, nové smernice; vypracovať, zhotoviť štatút, koncepciu • rozpracovať • prehĺbiť (dôkladne vypracovať): rozpracovať, prehĺbiť teóriu riadenia • urobiť • zostrojiť • skonštruovať: urobili, zostrojili, skonštruovali nový územný plán • zostaviť (z jestvujúcich častí): zostavenie programu • prepracovať (znova, dôkladnejšie)
2. remeselne, ručne al. strojom dať niečomu žiadanú podobu • vyhotoviť: vypracovať, vyhotoviť potrebné súčiastky • urobiť: napokon urobili chýbajúce detaily na výrobku • zhotoviť: zhotoviť na nábytku ozdoby • vyrobiť • garb. vyčiniť (vypracovať surovú kožu na useň): najemno vyrobená, vypracovaná koža • vymiesiť (vypracovať miesením): vymiesiť cesto
vyrobiť 1. p. vypracovať 2, porov. vyrábať 2. p. zarobiť
zarobiť, zarobiť si získať peniaze prácou al. nejakou inou činnosťou • vyrobiť • vyrobiť si: zarobiť (si), vyrobiť (si) obchodovaním, poskytovaním služieb; ako taxikár si zarobil, vyrobil pekné peniaze • hovor. expr. trhnúť: čosi na predaji auta trhol
dielňa miestnosť, v ktorej sa koná remeselnícka al. výrobná činnosť • výrobňa: krajčírska dielňa, montážna dielňa, výrobňa panelov • hovor. zastar.: varkštat • varštat • varštať • varštak • verkštat • verštat • zastar. oficína
výrobňa p. dielňa
ekonomický 1. ktorý sa týka ekonomiky, výrobnej činnosti • hospodársky: ekonomický systém, hospodársky vývin • výrobný: výrobné vzťahy • národohospodársky
2. p. úsporný
výrobný týkajúci sa výroby • produkčný: výrobné, produkčné náklady • produktívny (schopný produkovať): výrobné, produktívne sily
výrobok výsledok výrobného procesu • produkt: potravinárske, strojárske výrobky, produkty; dovážať luxusné výrobky, produkty • zastar. fabrikát
výročie deň, v ktorý sa každý rok opakuje dátum istej udalosti: desiate výročie svadby • jubileum (výročie dôležitej udalosti): jubileum založenia mesta
každoročný opakujúci sa, vyskytujúci sa každý rok • výročný: nikdy nechýbala na každoročných, výročných oslavách; dedina bola známa každoročnou, výročnou púťou • arch. výročitý: výročitý sviatok
výročitý p. výročný
výročný konaný raz do roka, opakujúci sa každý rok • arch. výročitý: výročné, výročité sviatky • každoročný: každoročná schôdzka
jubilejný súvisiaci s jubileom, výročím • výročný: jubilejný, výročný rok; jubilejné, výročné oslavy • pamätný (robený na pamiatku, spomienku): pamätné mince • zastar. jubilárny: jubilárne slávnosti (F. Kráľ)
objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vrásky • vyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestach • prísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôr • fraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavil • predstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedina • kniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazy • ohlásiť sa • prihlásiť sa • ozvať sa • dať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieť • vziať sa • nabrať sa • zobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody? • vynoriť sa: vynorili sa nové problémy • expr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdy • expr. vyrásť • zastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlo • hovor. expr.: dostihnúť • prikvitnúť (nečakane prísť) • zahrať • zaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy
p. aj ukázať sa
ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť sa • objaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otca • vyjsť • zried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnko • expr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdy • hovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očí • mihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvár • expr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sa • blysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strach • expr.: preblesknúť • preblesnúť • preblysknúť • preblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obraz • preletieť • prebehnúť • prelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmev • predstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz
p. aj vyskytnúť sa
2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavo • vyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavo • vysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajú • prejaviť sa • preukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelec • odhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetle • iron. vyznamenať sa • hovor. iron. vycajchnovať sa • hovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil! • expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodník • osvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčil • kniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom
3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatí • predstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetle • pochváliť sa • popýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺk • hovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahne • expr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdením • hovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil! • expr.: blysnúť sa • blysknúť sa: blysla sa vedomosťami • hovor. švihnúť sa
vyrojiť sa 1. p. vyhrnúť sa 2 2. p. objaviť sa
rozhodnutie 1. vyslovenie úsudku, ktorým sa s konečnou platnosťou odstraňuje nejasnosť al. spornosť: rozhodnutie súdu • uznesenie (obyč. kolektívne rozhodnutie): výbor prijal uznesenie • výnos (úradne zverejnené rozhodnutie): výnos ministerstva • nariadenie (úradné rozhodnutie): podľa nariadenia vlády • ustanovenie (úradné rozhodnutie): ustanovenie závetu • dekrét (rozhodnutie s povahou zákona): vládnuť pomocou dekrétov • výrok: vyriecť výrok • rozsudok (rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu): odvolať sa proti rozsudku • súd (súdne rozhodnutie): vyniesť súd • kniž. verdikt: verdikt rozhodcu • kniž. ortieľ (odsudzujúci rozsudok): vykonať ortieľ • kniž. edikt (úradný výnos)
2. úmysel niečo vykonať • odhodlanie • predsavzatie: pevné rozhodnutie, odhodlanie nepovoliť; dozrelo v ňom odhodlanie, predsavzatie ísť študovať
rozsudok rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu • kniž.: ortieľ • verdikt: vyniesť rozsudok, ortieľ, verdikt; vykonať ortieľ smrti • zastar. sentencia (Vansová) • výrok: súdny výrok • súd: vyriecť súd nad niekým
výpoveď 1. vyjadrenie niečoho slovami: výpovede svedkov sa rozchádzali; odvolať výpoveď • výrok: opakovať výroky iných • tvrdenie (výpoveď, ktorou sa niečo dokazuje): mylné tvrdenie • kniž. sentencia (úsporne vyslovená myšlienka): duchaplná sentencia • kniž. gnóma (stručné vyjadrenie myšlienky)
2. zrušenie právneho al. iného pomeru: dať niekomu výpoveď, výpoveď z bytu • subšt. vyhadzov (výpoveď zo zamestnania): čaká nás vyhadzov
výrok 1. p. výpoveď 1 2. p. rozhodnutie 1, rozsudok
výron samovoľné vytekanie: výron krvi do mozgu • výtok: hnisavý výtok
vyroniť vypustiť slzy • uroniť: nevyronil, neuronil ani slzu • vyliať • preliať (slzy): vyliala, preliala veľa sĺz za mužom • vyplakať: vyplakať horké slzy nad hrobom dieťaťa
vyroniť sa p. vystreknúť
nerozhodne 1. s výsledkom rovnakým na obidvoch stranách • vyrovnane • remízou: stretnutie sa vyvíjalo nerozhodne, vyrovnane; zápas sa skončil nerozhodne, remízou • hovor. fifty-fifty, pís. i fifti-fifti: ich súboj sa skončil fifty-fifty
2. porov. nerozhodný 1
priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domov • priamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrchol • spriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očí • prosto: trafil ho prosto medzi oči • lineárne
2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako svieca • narovnane • vyrovnane • vzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamene • spriama: sedieť spriama
3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobne • bezprostredne • osobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovedný • zoči-voči • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis
4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniu • priamočiaro • spriama: treba na to ísť priamočiaro, spriama • otvorene • nezaobalene • dorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslí • úprimne • nezakryte • zastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalo • kniž. explicitne • kniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrené • prosto • fraz.: z mosta do prosta • bez obalu • pekne-krásne • na plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať
5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5
rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamo • prosto: cesta viedla prosto ku kaštieľu • neohnuto • nezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôty • dorovna • narovno: dorovna, narovno vykopaná ryha • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystreto • vypäto • vypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystreto • vztýčene • narovnane • vyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnane • kolmo: palice trčia kolmo k nebu • zvislo • zvisle: obraz je zavesený rovno, zvislo • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško • fraz. hore koncom
3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovne • horizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doska • dorovna • narovno: dorovna, narovno uložené potrubie • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamo • priamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľu • prosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťa • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamo • presne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestej • práve • hovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún
6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamo • otvorene • úprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalo • nezaobalene • nezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehať • prosto • doprosta • dorovna • fraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslí • kniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch
7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneď • ihneď • priamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkému • bezodkladne • naskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť
8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrnca • bezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfa • nesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane
9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamo • priam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráči • práve • hneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo
10. p. rovnako 1
vyrovnane 1. porov. vyrovnaný 1–3 2. p. priamo 2, rovno 2 3. p. nerozhodne 1
proporcionalita vyváženosť proporcií, vzťahov • proporcionálnosť: správna proporcionalita, proporcionálnosť výroby • pomernosť: pomernosť podielu na majetku • rovnomernosť: rovnomernosť rýchlosti • úmernosť (náležitý pomer k niečomu): úmernosť výkonu • vyváženosť • vyrovnanosť
vyrovnanosť p. proporcionalita
harmonický ktorý sa vyznačuje súladom, súhrou, vyváženosťou (op. disharmonický): harmonické vzťahy • idylický • pokojný: harmonický, idylický, pokojný život • usporiadaný: usporiadaná rodina • vyrovnaný: vyrovnaná osobnosť • vyvážený • súmerný: vyvážený, súmerný celok • súladný • zladený • splývavý • ladný: súladné, zladené, splývavé farby; ladné pohyby, tvary • hud.: súzvučný • konsonančný • konsonantný (op. nesúzvučný, disonantný) • ľubozvučný • spevný (o zvuku): súzvučné tóny; ľubozvučná, spevná melódia
chladnokrvný 1. ktorý triezvo uvažuje, ktorý sa pridŕža rozumu; ktorý neprejavuje navonok citové rozpoloženie, vzrušenie, pohnútky (o človeku); svedčiaci o tom • chladný: chladnokrvná, chladná vypočítavosť; chladnokrvný, chladný úsudok, rozum • triezvy • rozvážny (presný, objektívny a opatrný): triezvy, rozvážny politik; triezva, rozvážna úvaha • pokojný • vyrovnaný • stoický (ktorý sa dokonale ovláda, ktorého nič nevyvedie z miery): chladnokrvné, pokojné prizeranie sa na pouličnú hádku; jeho vyrovnaná povaha naháňala až strach; pozerala naňho so stoickým pokojom • nevýbušný • zdržanlivý: nevýbušný, zdržanlivý prejav
2. p. bezcitný, surový 2
nerozhodný 1. ktorý sa nevie (rýchlo) rozhodnúť; svedčiaci o nedostatku rozhodnosti (op. rozhodný) • váhavý • neistý: nerozhodný, váhavý človek; váhavý, neistý krok (op. rázny) • nepevný • kolísavý (striedajúci rozhodnutia; op. pevný, zásadový): nepevné, kolísavé slová; má nepevné, kolísavé názory • rozpačitý (bez presvedčivého rozhodnutia): rozpačité sľuby; rozpačité odmietnutie • bezradný (úplne bez schopnosti rozhodnúť sa): bezradné vyčkávanie výsledku rokovania; bezradné prešľapovanie na mieste • nevyhranený (bez jednoznačného rozhodnutia): nevyhranený svetonázor • tápavý • expr. habkavý: tápavá, habkavá odpoveď žiaka • otáľavý (ktorý odkladá rozhodnutie): otáľavý kupec
p. aj neistý
2. ktorý nemá víťaza; rovnaký na obidvoch stranách • vyrovnaný: nerozhodný, vyrovnaný boj, zápas • remízový: nerozhodný, remízový výsledok; remízové stretnutie (družstiev) • patový (o nerozhodnej šachovej hre; i pren.)
pokojný 1. ktorý je v pokoji; nerozbúrený, ktorý nie je v prudkom pohybe (op. búrlivý, rozbúrený); vyznačujúci sa pokojom, tichom, harmóniou • mierny • tichý • nečujný: pokojný, mierny, tichý oceán; pokojný, tichý večer; nečujná hladina rieky • upokojený (ktorý sa upokojil): živel je už pokojný, upokojený • nerušený: nerušený priebeh; pokojný, nerušený spánok • idylický • harmonický • selankový • selankovitý: idylický, harmonický vidiecky život
2. ktorý má duševný pokoj, rozvahu, vyrovnanosť; svedčiaci o tom • spokojný: sedela pokojná, spokojná • upokojený (ktorý sa upokojil) • bezstarostný (nezaťažený starosťami, nepokojom): pozoroval jej pokojný, bezstarostný spánok • vyrovnaný (vnútorne; op. nevyrovnaný): pokojný, vyrovnaný človek • chladný • chladnokrvný • triezvy (bez emócií): chladné, chladnokrvné uvažovanie; jediný zostal chladný, chladnokrvný, triezvy • flegmatický • pren. kniž. stoický: márne sa usiloval o flegmatický, stoický postoj • nevzrušený (bez prejavu vzrušenia): správu prijala pokojná, nevzrušená • rozvážny • uvážlivý (vyznačujúci sa racionálnym prístupom): rozvážne slová, uvážlivý tón • kniž. usadlý (obyč. s vekom nadobudnutým pokojom, rozvahou): usadlý starý pán
3. ktorý vyhľadáva, uprednostňuje pokoj, vyrovnanosť, mierumilovnosť; svedčiaci o tom • mierny • zdržanlivý: pokojná, mierna, zdržanlivá povaha • krotký • tichý • nevýbojný: krotká, tichá sedela pri sviečke; tichá, nevýbojná osoba • pokojamilovný • mierumilovný (op. výbojný, agresívny): pokojamilovné, mierumilovné obyvateľstvo • nenásilný: riešiť konflikt nenásilnou cestou • bezkonfliktný (ktorý je bez napätia, konfliktov): bezkonfliktné spolunažívanie, bezkonfliktná atmosféra v rodine
4. p. pomalý 1, mierny
rovnomerný stále rovnako veľký, rovnako intenzívny a pod.; svojou pravidelnosťou, vyváženosťou utvárajúci harmóniu • rovnaký • stály: udržiavať rovnomernú, rovnakú, stálu teplotu v laboratóriu • pravidelný • vyvážený • vyrovnaný: pravidelné, vyvážené rozloženie síl; vyrovnané tempo behu • proporčný • proporcionálny: proporčný, proporcionálny ekonomický rast • harmonický: harmonický vývin, harmonické pohyby
spokojný ktorý prejavuje uspokojenie (o človeku); svedčiaci o spokojnosti, súhlase s daným stavom (op. nespokojný) • uspokojený • uzmierený (ktorý dosiahol spokojnosť): spokojná, uspokojená matka; jeho svedomie je konečne spokojné, uspokojené, uzmierené • pokojný • vyrovnaný (neprejavujúci vzrušenie, nepodliehajúci vzrušeniu; op. nepokojný): spokojná, pokojná tvár; byť vyrovnaný • zried. zadosťučinený: cítiť sa zadosťučinený • zmierený • expr. spokojnučký: v postieľke ležalo spokojnučké dieťa
vyrovnaný 1. neprejavujúci vzrušenie al. nepodliehajúci vzrušeniu, prejavujúci vnútorný pokoj (op. nevyrovnaný) • pokojný (op. nepokojný) • spokojný (op. nespokojný): vyrovnaný, pokojný človek; hovoriť vyrovnaným, pokojným hlasom; prežívať spokojné chvíle • vyvážený (ktorý je v rovnováhe): vyvážený výraz tváre • rozvážny (konajúci s rozvahou): rozvážny politik • harmonický: harmonická povaha • kniž. usadlý: usadlý starší pán
2. ktorý má, zachováva rovnakú intenzitu, mieru • rovnomerný: vyrovnaná, rovnomerná rýchlosť, chôdza • pravidelný (prebiehajúci v rovnakých časových intervaloch): vyrovnaný, pravidelný pulz • rytmický: rytmické tempo • vyvážený: vyvážené sily • proporcionálny • proporčný: proporcionálny rast výroby • remízový
3. ktorý je v poriadku • usporiadaný: vyrovnaný, usporiadaný rodinný život • rovný • zarovnaný: vyrovnané, rovné, zarovnané rady • rovnovážny: rovnovážna poloha predmetu • hovor.: fifti-fifti, pís. i fifty-fifty • kvit: už sme si fifti-fifti, už som s tebou kvit
4. p. vzpriamený
vzpriamený smerujúci priamo nahor • vystretý • vztýčený: vzpriamená, vystretá postava; vztýčený prst • priamy: priame držanie tela • vypätý • vypnutý • napätý • napnutý: sedel vypätý, vypnutý, napätý; napnutá hruď • rovný • narovnaný • vyrovnaný: rovný, narovnaný, vyrovnaný chrbát • ježatý • ježovitý • zježený (trčiaci dohora): ježaté fúzy, vlasy; zježená srsť
doplatiť 1. dodatočne zaplatiť chýbajúcu časť • priplatiť: doplatili, priplatili synovi na auto • vyrovnať: ja to za teba vyrovnám
2. mať z niečoho škodu, stratu a pod. • zaplatiť: doplatil na svoju tvrdohlavosť; doplatil, zaplatil za svoju odvahu životom • odniesť • odniesť si • odpykať: odvrávanie si odniesol, odpykal bitkou • škodovať (mať finančnú škodu): na kúpe škodoval tisíc korún • prerátať sa • expr.: popáliť sa • opáliť sa (zle pochodiť): opálil sa pri obchode
narovnať 1. urobiť rovným • vyrovnať • vystrieť • napriamiť: narovnal, vyrovnal drôty, vystrel pokrčený papier, napriamil ruku • vzpriamiť (smerom nahor): vzpriamil chrbát • zarovnať (narovnať povrch): zarovnali jamy • ponarovnávať • povyrovnávať • povystierať (postupne narovnať): ponarovnávali plech, povystierali plátno • nár. naprostiť
2. odstrániť nepravidelnosti povrchu • urovnať • vyrovnať: narovnala, urovnala si záhyby na sukni • upraviť (narovnať a upratať): upravili terén
uhradiť dať peniaze al. inú hodnotu za výdavky, za hmotnú škodu a pod. • nahradiť: nedoplatky musíme čím skôr uhradiť; žiadajú nás spôsobenú škodu uhradiť, nahradiť • vyrovnať: dlžobu, manko vyrovnal z požičaného • vyplatiť: vyplatia mu mzdu za stratený čas • zaplatiť (dať peniaze za istú hodnotu): zaplatiť za ušitie šiat • hovor. zaokryť (zaistiť úhradu, uhradenie): dúfal, že rodičia zaokryjú jeho dlhy
urovnať 1. urobiť rovným hrboľatý, pokrčený, nerovný povrch niečoho: urovnať si sukňu, urovnať chodník • vyrovnať • zarovnať: jamu vyrovná zeminou; terén zarovná, aby sa mohli použiť stroje • uhladiť • zahladiť (urobiť povrch hladkým): uhladiť, zahladiť si vlasy, fúzy; uhladiť lopatou zem • pourovnávať • povyrovnávať (postupne, na viacerých miestach): pourovnáva si šaty, povyrovnáva skrkvaný list • zrovnať • hovor. splanírovať (upraviť terén dorovna): splanírovať, zrovnať cestu buldozérom • upraviť (dorovna): upraviť svah
2. uviesť do poriadku, aby niečo nezavadzalo, nevyčnievalo • usporiadať • dať do poriadku: urovnať, usporiadať, dať do poriadku fľaše so zaváraninou • vyrovnať • zarovnať: knižky na polici vyrovná, zarovná podľa veľkosti • zrovnať: v mysli si najskôr všetko urovná, zrovná a až potom sa rozhodne • poukladať • pourovnávať (postupne, viacero vecí): poukladá, pourovnáva si veci na stole, náradie v šope
3. zmierlivo vyriešiť • uhladiť • zahladiť: urovnať spor, hádky; uhladiť, zahladiť zlý dojem • pourovnávať • pouhládzať • pozahládzať (postupne, viacero vecí): pourovnával nezhody s rodičmi • napraviť (odstrániť niečo rušivé, nežiaduce, obyč. vo vzťahoch): napraví všetky nedorozumenia • hovor. vyžehliť
usporiadať 1. uviesť do poriadku, do súladu • priniesť • doniesť • dať do poriadku: začne pracovať až vtedy, keď okolo seba všetko usporiada, keď všetko prinesie, dá do poriadku • urovnať • zrovnať: najprv urovná všetky svoje záležitosti, potom odcestuje; v mysli si všetko zrovnal • vyrovnať • zarovnať (do radu): rad detí vyrovná, zarovná podľa ich veľkosti • pousporadovať • pousporadúvať • poukladať • pourovnávať (postupne, viacero vecí): pousporadovať poháre vo vitríne; poukladať, pourovnávať si veci na stole
2. triedením zaradiť na náležité miesto • utriediť: fakty usporiadať, utriediť chronologicky; spisy usporiadať systematicky • učleniť: zložitú látku treba najskôr učleniť • zoradiť (dať do istého poradia): materiál zoradil podľa dôležitosti • systematizovať • systemizovať (usporiadať do systému): výsledky postupne systematizuje, systemizuje
3. cieľavedome, premyslene pripraviť nejaké podujatie obyč. širšieho spoločenského významu • zorganizovať: usporiadať, zorganizovať športové preteky, medzinárodný festival • uskutočniť • zrealizovať (spoločenské a pod. podujatie): posedenie uskutočníme, zrealizujeme v dome kultúry • vystrojiť • vychystať: vystrojiť hody • hovor.: zaranžovať • zrežírovať: bol to dobre zaranžovaný večierok; Kto zrežíruje program konferencie? • zastar.: vydržiavať • vydržovať (nedok.): každoročne vydržiavali rodinnú slávnosť
vyrovnať 1. dať do radu al. do jednej roviny • zarovnať • urovnať (urobiť rovným, hladkým): zarovnať, urovnať knihy na poličke; zarovná si, urovná si sukňu • narovnať (dať do jednej roviny): narovnať ohnutý drôt • vystrieť (vyrovnať niečo skrivené, ohnuté): vystrieť chrbát, koleno • povyrovnávať • pozarovnávať • pourovnávať • ponarovnávať • pousporadúvať • povystierať (postupne, viac vecí) • zrovnať • hovor.: splanírovať • vyplanírovať (upraviť terén do rovnej plochy)
2. urobiť rovnakým • znivelizovať • nivelizovať (vyrovnať rozdiely na rovnakú, obyč. nižšiu úroveň): vyrovnanie, (z)nivelizovanie miezd • typ. egalizovať (urobiť rovnakým): egalizovať riadky • kniž. zotrieť (dať na jednu úroveň): zotrieť rozdiely • subšt. glajchšaltovať (vyrovnať podľa predpisu): glajchšaltovanie miezd
3. uviesť do súladu • usporiadať • urovnať: podarilo sa mu nepríjemnosť vyrovnať, usporiadať, urovnať • napraviť • uhladiť • zahladiť: zlý dojem napravíme; spory treba uhladiť, zahladiť • zladiť • zharmonizovať: zladiť myšlienky v hlave; zladiť, zharmonizovať krok • vyvážiť • kompenzovať (vyrovnať náhradou niečoho): svoje nedostatky vyvážil, kompenzoval usilovnosťou • povyrovnávať • pourovnávať • ponaprávať • pouhládzať • pozahládzať (postupne, viac vecí)
4. dať (obyč. peniaze) za istú hodnotu (tovar, službu) • zaplatiť • uhradiť • vyplatiť: vyrovnať, zaplatiť účet v hotovosti; vyrovnať, uhradiť, vyplatiť dlžobu • vyrovnať sa (s niekým; vyrovnať hospodárske záležitosti): rád by som sa s bratom vyrovnal, rád by som bratovi dlh vyrovnal
p. aj zaplatiť 1
vystrieť 1. niečo nerovné, pokrčené, zohnuté dať do priamej polohy • narovnať • vyrovnať: vystrieť, narovnať, vyrovnať pokrčený list; vystrela si, narovnala si chrbát • natiahnuť • napriamiť: natiahol nohy pred seba; napriamiť telo • rozprestrieť (niečo zložené): rozprestrela obrúsok na stôl • povystierať • ponarovnávať • povyrovnávať • ponaťahovať • ponapriamovať (postupne vystrieť)
2. (o pohybe ruky) dať do priamej polohy s istým cieľom • načiahnuť • natiahnuť: vystrela, načiahla ruky za odchádzajúcim; dieťa vystrelo, natiahlo ruku proti matke • vztiahnuť: vztiahnuť ruku k záchrancovi • otrčiť • natrčiť (obyč. v očakávaní niečoho): otrčiť ruku, dlaň a čakať na milodar
vyvážiť 1. uviesť do rovnováhy • vycentrovať: vyváženie, vycentrovanie kolies • vybalansovať: vybalansovať telo na lane
2. nahradiť niečím rovnakej hodnoty • kompenzovať • vykompenzovať: nedostatky sa usiluje vyvážiť, (vy)kompenzovať usilovnosťou • nahradiť • vyrovnať: ťažko nám nahradia, vyrovnajú straty, ktoré sme utrpeli
3. nadvihnutím (obyč. násilne) uvoľniť • vypáčiť (pákou): vyvážiť, vypáčiť dvere • vylomiť • vyraziť • vyvaliť (násilne, tlakom): vylomiť, vyraziť kryt na niečom; vyvaliť peň, kameň zo zeme • povyvažovať • povypačovať • povylamovať • povyrážať • povyvaľovať (postupne, viac vecí)
zaplatiť 1. dať (obyč. peniaze) za nejakú hodnotu (tovar, službu a pod.) • uhradiť • vyplatiť • vyrovnať: zaplatiť, uhradiť niekomu cestu; vyplatiť, vyrovnať v hotovosti • vydať • hovor. vysádzať • hovor. expr.: vysoliť • vyvaliť (obyč. neprimerane veľa): vydali, vysolili za dom dva milióny korún • splatiť (vyrovnať dlh, obyč. po častiach): splatiť dom • zložiť: zložiť podiel za dom; zložiť peniaze v hotovosti • poukázať (zaplatiť poukážkou): poukázať žiadanú sumu • odpočítať • zastar. vyčítať (na ruku, na stôl a pod.): za auto mi odpočítal, vyčítal na ruku hotovosť • subšt.: zacálovať • vycálovať • zacvakať: ktovie, koľko zacálovali, zacvakali za auto • podplatiť • hovor. expr. pomastiť (dať úplatok): úradník sa nedal podplatiť; museli pomastiť, aby dosiahli svoje • fraz. expr. udrieť sa po vrecku (veľa zaplatiť) • preplatiť (zaplatiť viac, ako je bežné): pozemok ste veru veľmi preplatili • poplatiť • posplácať (postupne, v splátkach)
2. p. doplatiť 2
zarovnať urobiť rovným, hladkým (obyč. niečo, čo má nerovný, hrboľatý povrch) • vyrovnať • urovnať: zarovnať, vyrovnať rad, knihy; urovnať si rozstrapatené vlasy • zrovnať: zarovnať, zrovnať kopec hliny; zrovnať mesto s povrchom • zvalcovať • zried. zvalchať • vyvalcovať (zarovnať valcom): zvalcovať ihrisko • hovor. splanírovať (upraviť terén do rovnej plochy): splanírovať pláň • zahladiť • vyhladiť (urobiť hladkým): zahladí, vyhladí si pokrčenú sukňu • pozarovnávať • povyrovnávať • pourovnávať (postupne, viac vecí zarovnať) • sklepať (klepaním zarovnať): sklepať hárky • zaokrúhliť (upraviť na jednoduchšiu hodnotu): zaokrúhliť sumu, účet
poradiť si byť schopný urobiť niečo želateľné, potrebné, obyč. vo svoj prospech • dať si rady • pomôcť si: poradiť si, pomôcť si v ťažkej situácii; nevedela si inak dať rady, inak si pomôcť • počať si: nevie, čo si má počať v ťažkej situácii • vynájsť sa: vždy sa vynájde • zvládnuť • zvládať • zmôcť (silami, schopnosťami stačiť na istú úlohu, robotu a pod.): zvládze, zvláda každú situáciu, poradí si v každej situácii; všetko zmôže, so všetkým si poradí • kniž. zhostiť sa (s úspechom si poradiť): zhostil sa svojej ťažkej úlohy znamenite • hovor. porátať sa • vyrovnať sa: porátala sa, vyrovnala sa aj s najťažším údelom
spriateliť sa 1. nadviazať al. uzavrieť priateľstvo s niekým • skamarátiť sa: vedel sa rýchlo spriateliť, skamarátiť s ľuďmi • subšt. skamošiť sa • zblížiť sa (na základe vzájomného porozumenia, sympatií, spolupráce a pod. nadviazať bližší, blízky vzťah): hoci pracovali vedľa seba, nezblížili sa • zbratať sa • zried. pobratať sa (vstúpiť do bratského, priateľského zväzku): bolo by dobre, keby sa všetky národy zbratali, pobratali • posestriť sa (o dievčatách, ženách) • kniž. spriazniť sa (nadviazať blízky vzťah obyč. na základe rovnakého zmýšľania, duchovnej blízkosti) • hovor. expr.: skmotriť sa • pokmotriť sa • znôtiť sa: skmotrili sa, znôtili sa pri pive • expr.: porodiniť sa • zosvatať sa • zošvagriť sa
2. prijať niečo po istom zdráhaní, zanechať odpor a prijať niečo ako nevyhnutné • zmieriť sa: už sa spriatelila, zmierila s predstavou, že bude babkou • vyrovnať sa (zaujať reálny, správny postoj k niečomu): ťažko sa vyrovná s tvrdou skutočnosťou • navyknúť si • zvyknúť si (prijať niečo po častom opakovaní, dlhom trvaní ako zvyk; o niečom negatívnom): navykol si na neúspechy, prehry
vyrovnať sa 1. dať sa do radu, do rovnej polohy • zarovnať sa • urovnať sa: rady vojakov sa vyrovnali, zarovnali, urovnali • narovnať sa • vystrieť sa (o tele): chrbát sa mu cvičením narovnal; hrdo sa vystrel • povyrovnávať sa • pozarovnávať sa • pourovnávať sa • ponarovnávať sa • povystierať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch al. veciach)
2. stať sa niekomu rovným, dosiahnuť rovnakú úroveň • byť roveň: nik sa mu nevyrovná, nik mu nie je roveň • dostihnúť • dohoniť • dobehnúť • dohnať: v športových výkonoch ľahko dostihne, dobehne, doženie aj najlepších
3. zaujať správny, racionálny, rozhodný a pod. postoj k sporným, nejasným veciam • zúčtovať • hovor.: vyúčtovať • porátať sa: vyrovnať sa, zúčtovať s minulosťou, so zradou; vyúčtujeme, porátame sa aj s ostatnými • fraz. vyrovnať si/vybaviť si účty: počkajte, ešte sme si nevyrovnali účty • fraz. expr. rozdať si to s niekým (vyrovnať sa s niekým obyč. bitkou, hádkou) • pokonať sa • zmieriť sa (zmierlivo sa vyrovnať): už sa so susedmi pokonali, zmierili • skoncovať (vyrovnať sa s niečím nepríjemným): s obavami som už skoncoval • nespis.: vyporiadať sa • vysporiadať sa
vysporiadať sa správ. vyrovnať sa
vystrieť sa 1. dať sa do priamej, rovnej polohy • narovnať sa • vyrovnať sa • vypnúť sa • vypäť sa: hrdo sa vystrel, narovnal, vypäl a šiel • vytiahnuť sa • natiahnuť sa • pretiahnuť sa (napnúť sa, vysunúť sa smerom hore al. dopredu): vytiahol sa, natiahol sa a zívol • hovor. expr. posošiť sa: posošil sa a smelo odpovedal • povystierať sa • ponarovnávať sa • povyrovnávať sa • povypínať sa • povyťahovať sa • ponaťahovať sa • popreťahovať sa (postupne)
2. p. ľahnúť si 1 3. p. umrieť
zmieriť sa 1. zanechať nepriateľstvo, spory • uzmieriť sa • pomeriť sa: nepriatelia sa napokon (u)zmierili, pomerili • nár. vymeriť sa (Vansová) • udobriť sa • hovor. podobriť sa: nechce sa s bratom udobriť, podobriť; udobriť sa bozkom • pokonať sa (zmierlivo sa dohodnúť): susedia sa napokon pokonali • fraz. podať si ruky: rozvadení súperi si podali ruky
2. zanechať vzdor, prijať niečo ako nevyhnutné • uspokojiť sa: ťažko sa zmieriť, uspokojiť s porážkou • spriateliť sa: musíme sa spriateliť s myšlienkou na prehru • vyrovnať sa: vyrovnať sa so stratou zamestnania • rezignovať (trpne sa zmieriť s niečím): po porážke rezignoval, s porážkou sa zmieril
zúčtovať 1. vybaviť účty • vyúčtovať: dovezený tovar treba zúčtovať, vyúčtovať • zrátať • spočítať (počítaním zistiť účet): zrátajte, spočítajte si všetko a my zaplatíme • vyrovnať sa • vyrovnať si účty/účet (zaplatiť veriteľovi): Kedy sa vyrovnáme? Kedy si vyrovnám s tebou účet?
2. uviesť do poriadku niečo problematické, nepríjemné, zaujať k tomu zásadný, definitívny postoj • expr. porátať sa: zúčtovať s minulosťou; porátať sa so zradcami • vyrovnať sa • vyrovnať si účty: nevedel sa vyrovnať, nevedel si vyrovnať účty s minulosťou • skoncovať • skončiť (urobiť koniec niečomu neželateľnému): skoncovať, skončiť s neporiadkami, so zradcami • zanechať • opustiť: zanechať, opustiť hnevy
vyporiadať sa správ. vyrovnať sa, porátať sa
rovnostársky smerujúci k rovnosti, potláčajúci rozdiely, odlišnosti • nivelizačný: rovnostárske, nivelizačné tendencie • vyrovnávací: vyrovnávacie opatrenia
vyrovnávací určený na vyrovnanie • nivelizačný: vyrovnávací, nivelizačný prístroj
kompenzovať dávať ako náhradu niečo také, čo má rovnakú al. podobnú hodnotu • vyvažovať: nešikovnosť kompenzuje, vyvažuje vtipom • vyrovnávať • nahrádzať: škodu vyrovnávame, nahrádzame peniazmi
radiť2 usporadúvať podľa nejakého poriadku do istého celku • zoraďovať: učiteľ radil, zoraďoval deti do dvojstupu • zoskupovať • grupovať (radiť do skupín): velitelia zoskupovali vojakov do jednotiek; grupovali nás podľa veku • zaraďovať (radiť na príslušné miesto): zaraďovať študentov do krúžkov • rovnať • zarovnávať • vyrovnávať • narovnávať (radiť pravidelne vedľa seba): rovnal, zarovnával knihy na poličke • začleňovať • včleňovať • vraďovať • zatrieďovať • zadeľovať (radiť do rovnorodého celku): začleňovali pretekárov do družstiev; medzi zlých autorov ho vraďovali neprávom • hovor. zapájať • zried. vpájať: rád sa zapájal, vpájal medzi najlepších • reťaziť • nadväzovať (radiť za sebou, a tak vytvárať neprerušený sled): reťaziť, nadväzovať jednotlivé kompozičné prvky
rovnať 1. robiť rovným • vyrovnávať • narovnávať • vystierať: rovnala látky; narovnával, vystieral papier • zrovnávať • zarovnávať • urovnávať • upravovať • hovor. planírovať (obyč. povrch niečoho): zarovnávali, upravovali terén; planírovať cestu buldozérom
2. p. radiť2
opísať slovami zachytiť (obyč. hlavné črty niečoho) • podať opis • vykresliť: autor opísal, vykreslil hrdinu románu ako čestného človeka; podať opis udalosti • vyrozprávať (rozprávaním predstaviť): príbeh vyrozprával stručne, ale farbisto • podať (ústne al. písomne predložiť): prehľadne, zrozumiteľne podať obsah spisu • zastar. vylíčiť • hovor. expr.: vyfarbiť • vymaľovať: udalosť vyfarbil v živých farbách • načrtnúť (veľmi stručne opísať): načrtnúť svoj zámer • vypodobiť • vypodobniť • zobraziť • zachytiť (opísať umeleckými prostriedkami): autor výstižne vypodob(n)il, zobrazil, zachytil súčasného hrdinu • poopisovať (dôkladne, postupne, zo všetkých strán)
porozprávať postupne a obyč. obšírne, dopodrobna vyjadriť rozprávaním • rozpovedať • vyrozprávať: deti nám porozprávali, rozpovedali, čo zažili; porozprávať, vyrozprávať svoje dojmy • hovor. povyprávať: ženy si v kúte povyprávali svoje tajomstvá • vyvravieť: vyvraveli nám, čo skúsili • zried. porozpovedať (Dobšinský) • povykladať • vyložiť (porozprávať niečo, čo potrebuje výklad): podrobne mi povykladal, vyložil svoj plán • pohovoriť (veľa): pri každom stretnutí pohovorí kopu zbytočností • nahovoriť • narozprávať • navravieť • povravieť • expr.: potárať • natárať • potrepať • natrepať • potrieskať (porozprávať veci nie celkom zodpovedajúce pravde): ktovie, čo všetko o nás nahovorili, narozprávali; nedáva si pozor na jazyk a všeličo povraví, potára, natára, potrepe • expr.: poľapotať • potliapať • pokvákať • potrúsiť • hrub. podrístať • subšt. pokecať
vyrozprávať p. porozprávať
vyhovoriť sa 1. hovorením si uľaviť • vyrozprávať sa • vyvravieť sa: vyhovorila sa, vyrozprávala sa zo všetkých žiaľov
2. uviesť vymyslený dôvod na zastretie skutočnosti • nájsť si výhovorku • vyvravieť sa: vyhovoriť sa, vyvravieť sa na chorobu; vždy si nájde výhovorku, vždy sa vyhovorí na niečo • hovor. vykrútiť sa: vie sa zo všetkého vykrútiť • expr. vytočiť sa (šikovne sa vyhovoriť) • nár. zriecť sa: má sa aspoň na čo zriecť • hovor. expr.: vykľučkovať • vyfixľovať (obyč. použiť klamstvo) • hovor. vymanévrovať (rafinovane) • ospravedlniť sa (vyhovoriť sa zdvorilostnou formulou)
vyrozprávať sa p. vyhovoriť sa 1
oznam danie niečoho na verejnú známosť; tlačivo, na ktorom sa oznamuje • oznámenie • správa: krátke oznamy, oznámenia, správy v novinách • ohláška: povinná ohláška odberu elektriny • vyhláška • dekrét (úradný oznam pre verejnosť): vyhláška, dekrét o mobilizácii • prípis (úradný oznam určený inštitúcii): v prípise sa uvádza… • upovedomenie • uvedomenie • vyrozumenie • avízo (oznam o budúcej udalosti): poslali upovedomenie, avízo o príchode inšpektora • proklamácia • vyhlásenie (oznam, v ktorom sa niečo popiera al. sa oznamujúci na niečo zaväzuje): proklamácia o otvorení hraníc • kniž. notifikácia: notifikácia o embargu • inzerát (oznam ponuky al. dopytu v tlači): oznamy, inzeráty v novinách iba preletel pohľadom
p. aj správa1
vyrozumenie p. oznam
informovať podať informáciu, správu o niečom • poinformovať • dať správu • oboznámiť • zoznámiť: informovať obyvateľstvo o stave hospodárenia; oboznámiť čitateľov s novinkami; zoznámil nás s predpismi, poinformoval nás o predpisoch • upovedomiť (úradne oznámiť) • kniž. vyrozumieť (obyč. o úradnej správe): písomne nás upovedomili, vyrozumeli o rozhodnutí súdu • dať na vedomie: zmenu pracovného času treba dať na vedomie všetkým pracovníkom • poučiť (dať poučenie o nejakom fakte): žiakov ešte raz poučili o odchode vlakov • zasvätiť (podrobne, dôverne): zasvätiť niekoho do všetkých podrobností • pozoznamovať • pooboznamovať (postupne, viacerých informovať): dôkladne pozoznamovať niekoho s predpismi
oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomie • ohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásili • dať znať • dať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídete • zahlásiť • avizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na stredu • inzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garáže • zastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinu • podať správu • zreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavil • informovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v doprave • signalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčal • upovedomiť • kniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisie • kniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevu • vyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudok • tlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného
2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jar • kniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk
3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľa • vyzradiť: vyzradiť vinníka • kniž. denuncovať • subšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneveru • pooznamovať • poudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov
pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejín • poznať • spoznať: (s)poznal svoj omyl • postihnúť: výklad učiteľa celkom nepostihol • vniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problému • vyrozumieť • zastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajú • vyčítať • vypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľu • dovtípiť sa • domyslieť sa/si • prísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskoro • zastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlil • kniž.: pojať • poňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojom • uvedomiť si • zastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniec • postrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislosti • expr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo
2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje čas • porozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieť • zried. uveriť: kto neskúsi, neuverí