Synonymá slova "vypl" v Synonymickom slovníku slovenčiny

platiť 1. dávať peniaze za niečo • vyplácať: platiť, vyplácať v hotovosti, šekom • hradiť • uhradzovať • uhrádzať (platiť trovy, výdavky): hradiť, uhrádzať náklady na dopravu • financovať (dávať peniaze na niečo): stavbu financuje zahraničná firma • preplácať (platiť viac, ako je náležité): preplácať tovar • subšt. cálovať: veľa som za kabát cáloval

2. odmeňovať platom • dávať plat: platiť učiteľa hudby, dávať mu plat

3. byť uznávaný, záväzný • byť v platnosti • mať platnosť: vyhláška ešte platí, ešte je v platnosti, ešte má platnosť; staré peniaze už neplatia, nemajú platnosť • účinkovať (byť účinný): prísnosť naňho neplatí, neúčinkuje

4. p. týkať sa 1

vyplácať sa porov. oplatiť sa

opláchnuť, opláknuť krátko ponoriť do vody al. inej tekutiny, príp. obliať, preliať vodou al. inou tekutinou s cieľom očistiť, ochladiť a pod. • prepláchnuť • prepláknuť: opláchnuť, prepláchnuť zeleninu; prepláknuť rezance vodou • spláchnuť • spláknuť: spláchne si vlasy harmančekovým odvarom • vypláchnuť • vypláknuť (znútra): vypláchnuť si ústa • obmyť • omyť (na povrchu očistiť): o(b)myť si tvár • umyť (krátko) • premyť: premyť ryžu • zmyť: zmyje si narýchlo vlasy • pooplachovať • pooplakovať (postupne, viac vecí): poháre treba ešte pooplakovať

vypláchnuť, vypláknuť p. opláchnuť

kloktať čistiť si, dezinfikovať si ústa a hrdlo pri opätovnom vypúšťaní vzduchu z pľúc • gargarizovať • hovor. gurglovať • vyplachovať si • vyplakovať si (hrdlo): pri angíne musel viac ráz denne kloktať, gargarizovať, vyplachovať si ústa kloktadlom

vyplakaný nesúci stopy plaču • uplakaný: vyplakané, uplakané oči • uslzený: uslzené dieťa • expr.: vyrevaný • urevaný: vyrevaná, urevaná tvár • uvzlykaný: uvzlykaná starena • expr.: ufňukaný • usmrkaný • usmoklený • umrnčaný: ufňukaný, usmrkaný výzor • pejor. usoplený: usoplené chlapča

vyplakať 1. p. vyroniť 2. p. vyprosiť

vyprosiť prosením dosiahnuť • expr.: vyprosíkať • vyproskať: deti si vyprosili, vyprosíkali, vyproskali psíka • vymodliť (vyprosiť modlením): vymodliť si odpustenie od Pána Boha • expr.: vymodlikať • vyžobrať • vyžobroniť (modlikaním, žobraním): vymodliká, vyžobroní si od otca, čo sa mu zažiada • expr. vydrankať: vydranká od ženy na pivo • expr. vyplakať (plačom si vyprosiť) • hovor. vyorodovať (orodovaním, prihováraním): vyorodovať zmiernenie trestu

p. aj vypýtať

vyroniť vypustiť slzy • uroniť: nevyronil, neuronil ani slzu • vyliať • preliať (slzy): vyliala, preliala veľa sĺz za mužom • vyplakať: vyplakať horké slzy nad hrobom dieťaťa

vyplakať sa p. vyžalovať sa

vyžalovať sa vyrozprávať niekomu dosýta svoje starosti, žiale, trápenia • vyponosovať sa: vyžalovala sa, vyponosovala sa priateľke zo svojho nešťastia • vyplakať sa: vyplakala sa mužovi, že jej ublížili • zried. vyžialiť sa • vyžalostiť sa • požalovať sa • poponosovať sa: nemá sa komu požalovať • nár. vytúžiť sa (Jégé, Mráz) • poťažkať si • posťažovať sa • posťažovať si (trochu sa vyžalovať): poťažkala si, posťažovala sa, že jej muž pije • expr.: zanariekať si • zavzdychať si • zabedákať si • zahorekovať si • zalamentovať si (citovými prejavmi, rozprávaním si uľaviť v trápení): neraz si zanarieka, zabedáka, zalamentuje nad svojím osudom

plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastím • expr. plačkať • kniž.: roniť slzy • prelievať slzy • expr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudom • vzlykať • expr.: fňukať • fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkať • expr.: smokliť • smokliť sa • pejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už! • expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkali • expr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať • mravčať • kňučať • skučať • gajdovať • drumbľovať • gaudžať • gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú noc • expr. škvrndžať (Beňo) • hovor. expr.: muzikovať • koncertovať • organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertuje • nariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský) • expr.: revať • rumázgať • rumádzgať • rumácať • ručať • rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať • vrešťať • ziapať • jačať • húkať • bliakať • zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávať • expr.: vyrevúvať • vyrevovať • hovor. expr.: vyvreskúvať • vyvreskovať • vybľakúvať • vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

p. aj smútiť, bedákať

vyplakávať p. plakať

vyplanírovať p. vyrovnať 1

vyrovnať 1. dať do radu al. do jednej roviny • zarovnať • urovnať (urobiť rovným, hladkým): zarovnať, urovnať knihy na poličke; zarovná si, urovná si sukňu • narovnať (dať do jednej roviny): narovnať ohnutý drôt • vystrieť (vyrovnať niečo skrivené, ohnuté): vystrieť chrbát, koleno • povyrovnávať • pozarovnávať • pourovnávať • ponarovnávať • pousporadúvať • povystierať (postupne, viac vecí) • zrovnať • hovor.: splanírovať • vyplanírovať (upraviť terén do rovnej plochy)

2. urobiť rovnakým • znivelizovať • nivelizovať (vyrovnať rozdiely na rovnakú, obyč. nižšiu úroveň): vyrovnanie, (z)nivelizovanie miezd • typ. egalizovať (urobiť rovnakým): egalizovať riadky • kniž. zotrieť (dať na jednu úroveň): zotrieť rozdiely • subšt. glajchšaltovať (vyrovnať podľa predpisu): glajchšaltovanie miezd

3. uviesť do súladu • usporiadať • urovnať: podarilo sa mu nepríjemnosť vyrovnať, usporiadať, urovnať • napraviť • uhladiť • zahladiť: zlý dojem napravíme; spory treba uhladiť, zahladiť • zladiť • zharmonizovať: zladiť myšlienky v hlave; zladiť, zharmonizovať krok • vyvážiť • kompenzovať (vyrovnať náhradou niečoho): svoje nedostatky vyvážil, kompenzoval usilovnosťou • povyrovnávať • pourovnávať • ponaprávať • pouhládzať • pozahládzať (postupne, viac vecí)

4. dať (obyč. peniaze) za istú hodnotu (tovar, službu) • zaplatiť • uhradiť • vyplatiť: vyrovnať, zaplatiť účet v hotovosti; vyrovnať, uhradiť, vyplatiť dlžobu • vyrovnať sa (s niekým; vyrovnať hospodárske záležitosti): rád by som sa s bratom vyrovnal, rád by som bratovi dlh vyrovnal

p. aj zaplatiť 1

vyjsť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa odniekiaľ dostať von, do voľného priestoru (op. vojsť) • vykročiť: celý deň nevyšiel, nevykročil z domu • vybrať sa (vyjsť s istým cieľom): vybrať sa, vyjsť si na prechádzku • expr.: vybehnúť • vyletieť (rýchlo vyjsť): nahnevaná vybehla, vyletela z miestnosti • vypochodovať (vyjsť pochodovým krokom, expr. vyjsť vôbec) • expr. vyplávať: vyplávala z pracovne so vztýčenou hlavou • trocha pejor.: vytrepať sa • vytrieskať sa • vycabrať sa • vytárať sa • vyliezť: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte odtiaľ konečne!; celý deň nevyliezol z izby • expr.: vykradnúť sa • vytratiť sa (tajne, nenápadne vyjsť): večer sa vykradol, vytratil z domu • vykĺznuť (sa) • expr.: vyšmyknúť sa • vyšuchnúť sa • vyplaziť sa (nebadane, ticho vyjsť): po prstoch sa vykĺznuť, vyplaziť zo sály • expr. vytrúsiť sa (po jednom, postupne vyjsť): z kina sa vytrúsili prví návštevníci • expr.: vypáliť • vytrieliť • vyraziť • vyrútiť sa (prudko vyjsť): z podchodu na nás vypálila, vyrútila sa banda výrastkov; vyraziť do ulíc • hovor. vytiahnuť (obyč. hromadne vyjsť): vytiahnuť do boja • expr. vyrukovať (vyjsť, obyč. hromadne): chlapci vyrukovali na ihrisko • zried. vyrušať • zastar. vyjachať (o dopravných prostriedkoch): vlak vyrušal, vyjachal z tunela • vyklusať • vycválať (vyjsť klusom, cvalom) • expr.: vyvliecť sa • vyterigať sa • vyredikať sa • vydrgáňať sa • vyrepetiť sa • vyteperiť sa (vyjsť pomaly, s námahou): chorý sa vyvliekol, vyterigal na priedomie • expr.: vyplantať sa • vymotať sa • vychamrať sa (ťažko, ťarbavo, s námahou vyjsť): ledva sa vyplantal, vychamral z budovy • expr. vysúkať sa (pomaly, opatrne vyjsť) • expr.: vypotkýnať sa (vyjsť potkýnajúc sa) • subšt.: vytralágať sa • vytralákať sa (pomaly, s námahou vyjsť) • trocha pejor.: vyčochrať sa • vyčaptať sa: čakám, kedy sa vyčochrú, vyčapcú von • expr.: vyknísať sa • vytackať sa • vypotácať sa • vykývať sa • vykyvkať sa (vyjsť neistým, knísavým krokom) • expr.: vyskackať • vyhopkať • vykrivkať (vyjsť skackajúc, hopkajúc, krivkajúc) • expr.: vycapkať • vycupkať • vyťapkať • vybadkať (vyjsť odniekiaľ drobnými krokmi): z domu vycapkala, vybadkala starenka • expr., obyč. pejor.: vyšuchtať sa • vyšmochtať sa • vyšmotkať sa • vyšmatlať sa (vyjsť šuchtavo, nie načas a pod.) • povychádzať • povychodiť (vyjsť postupne, vo väčšom množstve): ľudia povychádzali, povychodili na ulicu

2. chôdzou al. inak sa ocitnúť hore al. na povrchu • vystúpiť: vyjsť, vystúpiť na kopec; rumenec jej vyšiel, vystúpil na líca • dostať sa: dostať sa na vežu; pena sa dostala na povrch • vyškrabať sa • vyškriabať sa • vyšplhať sa • vyliezť (plazivým, šplhavým pohybom): vyškrabať sa, vyliezť na strom • vyplávať (vyjsť na hladinu): rezance vyplávali hore • vysadnúť: vysadol mu pot na čelo; mastnota vysadla navrch

3. stať sa zrazu viditeľným na oblohe • objaviť sa • zjaviť sa: nad obzorom vyšlo, objavilo sa, zjavilo sa slnko • ukázať sa: spoza oblakov sa ukázal rožok mesiaca • vysvitnúť: zajtra opäť vysvitne slnko • hovor. vykuknúť: na oblohe vykukli prvé hviezdy • expr.: preblesknúť • preblesnúť • preblysknúť • preblysnúť (nakrátko, prechodne vyjsť)

4. p. vzísť 1 5. p. vydržať 3 6. p. zniesť sa 2 7. p. minúť sa 2 8. p. stačiť 1 9. p. podariť sa

vymaniť sa s námahou sa dostať z istého stavu al. odniekiaľ preč (odniekiaľ, kde je neželateľné ostať) • vyslobodiť sa: vymaniť sa, vyslobodiť sa zo zovretia • uvoľniť sa • oslobodiť sa: ledva sa uvoľnil, oslobodil z obkľúčenia hustých konárov • vymôcť sa • vyvinúť sa (vymaniť sa zo zovretia): žena sa usiluje vymôcť, vyvinúť z náručia • expr. vymotať sa: vymotať sa z úzkych uličiek • expr.: vypantať sa • vyplantať sa • vychabrať sa: nemôže sa vypantať, vychabrať z dlžôb • expr.: vykrútiť sa • vyšmyknúť sa: chce sa vykrútiť, vyšmyknúť z povinností • hovor.: vytiahnuť sa • vyvliecť sa • vypliesť sa: nevie sa vytiahnuť spod vplyvu rodiny; ledva sa vyplietla zo zovretia • hovor. expr. vyzuť sa: vyzul sa zo zodpovednosti • expr. vytárať sa: z húštiny, z hory sa horko-ťažko vytárali

vyplantať sa p. vymaniť sa

vyškrabať sa, vyškriabať sa ťažko, s námahou (obyč. pomocou rúk i nôh) vyjsť hore al. von odniekiaľ • vyliezť: vyškrabať sa, vyliezť na vysoký plot, na strom; vyškrabať sa, vyliezť z jamy • vyšplhať sa (šplhaním vyjsť): vyšplhal sa na najvyšší konár • expr.: vydriapať sa • vyštverať sa • vyštverigať sa: vydriapal sa až na končiar; vyštverať sa, vydriapať sa zo studne • expr. vyplaziť sa (von odniekiaľ): vyplaziť sa z úkrytu • vytiahnuť sa • expr.: vypľantať sa • vyplantať sa (pomaly vyjsť): spod postele sa vytiahol, vypľantal chlapec

naľakaný pociťujúci náhle zľaknutie, úľak al. dlhšie trvajúci strach; svedčiaci o pocitoch zľaknutia al. strachu • vyľakaný • zľaknutý • preľaknutý • prestrašený: krik naľakaných, vyľakaných, preľaknutých ľudí; triasol sa ako zľaknuté, prestrašené zviera; uprel na nás naľakaný, vyľakaný pohľad • poľakaný • poplašený • postrašený • nastrašený • naplašený • menej časté nastráchaný: z lesa vybehol poľakaný, nastrašený zajac; naplašené, nastráchané oči • ustrašený • ustráchaný • menej časté: ustrachovaný • prestráchaný • zried. uľakaný • uľaknutý (pri dlhšom al. trvalom pocite strachu): v detstve som bol ustrašené, ustráchané, ustrachované dieťa • splašený • vyplašený • zdurený • zjašený (pri silnom a náhlom zľaknutí; neutrálne o zvieratách, expr. o človeku): po ceste uháňal splašený, vyplašený, zdurený kôň; Neutekaj ako zjašený! • zdesený • vydesený • zhrozený (veľmi naľakaný) • expr. predesený: bol zdesený, vydesený zlou správou; vydal zo seba zhrozený, vydesený výkrik • expr.: roztrasený • rozklepaný • rozľakaný • slang. vyklepaný: pred každou skúškou je roztrasený, rozklepaný, vyklepaný • strémovaný (pociťujúci strach spôsobený trémou): strémovaný študent, strémovaná odpoveď • zried. zostrašený • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: pokakaný • posraný • posratý

splašený ktorý sa zľakol, vystrašil tak veľmi, že ho nemožno ovládať (o zvierati), upokojiť, utíšiť (o človeku); svedčiaci o tom • zjašený • pojašený: behá po dome ako splašená, zjašená, pojašená; zjašené, pojašené kotkodákanie sliepky • poplašený • obyč. pejor. oplašený: niečo ju vyľakalo – je celá poplašená, oplašená • divý • divoký • zdivený • zdivočený • zdurený: rozhadzuje rukami ako divá; chlapec si nevedel rady s divokým, zdiveným koňom; vyliezol na strom pred zdivočeným býkom • vystrašený • vyľakaný • vyplašený • expr. rozdurený: vyskočil z postele celkom vystrašený, vyľakaný, vyplašený; vyplašený kŕdeľ holubov • naľakaný • nastrašený • expr. roztrasený (od strachu): nezrozumiteľne jachtal naľakaným, nastrašeným, roztraseným hlasom • hovor. expr.: zmyšený • zmítorený • nár. expr. rozbadzganý: zmyšené, zmítorené dieťa; rozbadzgané divé hovädo (Švantner)

strémovaný hovor. ktorý pociťuje napätie, neistotu, strach (obyč. pred vystúpením na verejnosti al. pred nejakou vážnou udalosťou); svedčiaci o tréme, neistote • neistý • nesvoj: je strémovaný, neistý, nesvoj pred skúškou • indisponovaný (ktorý nie je schopný zvyčajného konania, reagovania): strémovaný, indisponovaný rečník • vyľakaný • vyplašený • slang.: vyklepaný • rozklepaný: čakala hosťa celá vyľakaná, vyplašená, vyklepaná, rozklepaná • rozrušený • expr. roztrasený: rozrušené, roztrasené dievča nemohlo zakryť svoje rozpaky; prevravel rozrušeným, roztraseným hlasom

ustrašený ktorý sa preľakol al. ktorý má sklon báť sa; svedčiaci o tom • ustráchaný • ustrachovaný: byť celý ustrašený, ustráchaný, ustrachovaný; trochu plaché, ustrašené, ustrachované dievčatko • vystrašený • nastrašený • naľakaný • preľaknutý • strachuplný: vystrašené, nastrašené, naľakané, preľaknuté dieťa; mať vystrašené, nastrašené, naľakané, preľaknuté oči • vyľakaný • naplašený • vyplašený • zried. uplašený: vyľakaní, naplašení, vyplašení príbuzní vážne chorého pacienta; všetko prezradil vyplašený, uplašený výraz matkinej tváre

p. aj bojazlivý

vyplašený p. vystrašený

vystrašený ovládnutý strachom; svedčiaci o strachu, ľaku • nastrašený • prestrašený • preľakaný • preľaknutý • naľakaný • vyľakaný • zľaknutý • ustrašený • stŕpnutý • expr. nastráchaný: vystrašené, prestrašené, preľaknuté, ustrašené dieťa; vystrašený, prestrašený, preľaknutý, ustrašený pohľad; prišiel celý nastráchaný; nastráchaná tvár • expr.: vyjavený • vyjašený • zamretý: hľadí celý vyjavený, vyjašený • vyplašený • poľakaný: vyplašené, poľakané žriebä; mať vyplašený, poľakaný výzor • zdesený • vydesený • predesený: zdesené, vydesené, predesené dievča; pozeral na mňa vydesenými, predesenými očami • det. al. zjemn. pokakaný • expr.: vyklepaný • rozklepaný • vulg.: posratý • posraný • vysratý • vysraný

naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakať • poľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakal • nahnať strach • preľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strach • podesiť • predesiť • vydesiť • zdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesil • vyplašiť • naplašiť • poplašiť • znepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súd • vystrašiť • nastrašiť • postrašiť • prestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestá • expr.: pomátať • najašiť • expr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinu • hovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškou • hovor. expr. zbalušiť • nár. vynáčiť (Rázusová-Martáková) • splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila kone • pren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila

vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytu • hovor. expr.: vykúriť • vyprášiť • vyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izby • vykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izby • vyštvať • vypudiť • vytlačiť • vytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičov • hovor. vysúdiť: vysúdili ho z domu • expr.: vysánkovať • vyklať • vyštuchať • vypšikať • vyšikovať • vypšochať • vypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo služby • vymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozície • expr.: vysocať • vysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicu • vyhodiť • hrub.: vykopnúť • kopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovať • vyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvora • expr.: vymlátiť • vytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušu • zohnať • zduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postele • vyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajaca • vytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľa • vypovedať • vyhostiť • vyvrhnúť • vykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovy • vypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domu • expr. vyhuckať (Dobšinský) • expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiť • expr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domu • odpraviť • odohnať • pohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnala • povyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť

2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučať • vyrásť • narásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgován • expr.: vyšibať • vyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prúty • vybehnúť • vyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burina • vyraziť: raž už vyrazila • vymetať • vymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)

3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3

vyplašiť p. vyhnať 1

naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strach • zľaknúť sa • ľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strach • vyľakať sa • poľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakal • preľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakol • podesiť sa • predesiť sa • vydesiť sa • zdesiť sa • zhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaru • vyplašiť sa • naplašiť sa • poplašiť sa • splašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustí • nastrachovať sa • nastrašiť sa • postrašiť sa • prestrašiť sa • vystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodom • expr.: vyjašiť sa • najašiť sa • nastráchať sa • zduriť sa • zried.: zaľaknúť sa • zaľakať sa • nár. zakriatnuť sa (Kukučín) • strhnúť sa • zmeravieť • stŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachu • expr. zamrieť: zamrieť od ľaku • podľahnúť panike • hovor. spanikovať sa • subšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný dav • hovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študent • niž. hovor.: poondiať sa • poondieť sa • potentovať sa • potentočkovať sa • hrub.: pokakať sa • posrať sa • fraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí

strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu) • myknúť sa • trhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadol • expr. vyjašiť sa • vyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašili • vyľakať sa • vydesiť sa • vystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesila • vyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil

2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotený • prebudiť sa • zobudiť sa • prebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko) • kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôb • vyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočil • postŕhať sa • postrhávať sa • postrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel

3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome al. negatívnom deji) • vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiar • kniž.: rozpútať sa • prepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiech • vzplanúť • splanúť • vzbĺknuť • zbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokoje • nastať • povstať • vzniknúť • začať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka

vyplašiť sa p. strhnúť sa 1

splašky voda odnášajúca nečistotu z ľudských sídlisk: kuchynské splašky • výplašky

výplašky p. splašky

bitka 1. fyzický konflikt dvoch al. viacerých ľudí: hádka prerástla do bitky • zápas • zápolenie: zápas, bitka dvoch chlapov; zápolenie päsťami • boj (veľký, často ozbrojený konflikt): boj troch cisárov sa odohral na tomto mieste • šarvátka • potýčka (menší konflikt): slovné potýčky • expr.: ruvačka • rúbačka • pračka • dračka • kucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal tú ruvačku, rúbačku • hovor. pasovačka • expr. zried.: ruvanica • rúbanica • hovor. expr.: harmatanec • mela • meľa: rozbité okná krčmy svedčili o riadnom harmatanci

2. trest údermi: bitku cítil ešte tri dni • expr.: výprask • výplata: môžeš sa tešiť na výprask • hovor. expr. zastar.: virgas • virgáč • világoš: budeže to doma virgas • subšt. nakladačka • fraz.: dvadsaťpäť • päťadvadsať (na zadok): dostaneš päťadvadsať palicou

plat pravidelná peňažná odmena za vykonanú prácu • mzda: denný, mesačný plat, denná, priemerná mzda; zvýšenie platov, miezd • pláca • príjem: mesačný príjem pracovníka • zárobok (zarobené peniaze): dobrý zárobok • hovor. gáža • zastar.: lôn • lôň: pravidelný lôn, lôň • výplata: minúť celú výplatu • vyúčtovanie (plat po odrátaní preddavku): dostať vyúčtovanie • žold (plat žoldniera, pejor. plat za nečestnú službu) • deputát (časť platu vyplácaná v naturáliách) • tovarich (v minulosti denný plat za nádennícku prácu na veľkostatku)

p. aj zárobok

výplata 1. p. plat 2. p. bitka 2

likvidátor kto zisťuje správnosť a splatnosť nejakej pohľadávky a poukazuje ju na výplatu • zried. zúčtovateľ • výplatca

oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národu • poddať sa • podvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkom • podľahnúť • prepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachu • venovať sa: celý sa venoval športu • zveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhode • vložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia

porov. aj holdovať

2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí sa • oplatí sa • hodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovať • stojí za to: stojí za to cestovať • načim • treba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať

3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa

uhradiť dať peniaze al. inú hodnotu za výdavky, za hmotnú škodu a pod. • nahradiť: nedoplatky musíme čím skôr uhradiť; žiadajú nás spôsobenú škodu uhradiť, nahradiť • vyrovnať: dlžobu, manko vyrovnal z požičaného • vyplatiť: vyplatia mu mzdu za stratený čas • zaplatiť (dať peniaze za istú hodnotu): zaplatiť za ušitie šiat • hovor. zaokryť (zaistiť úhradu, uhradenie): dúfal, že rodičia zaokryjú jeho dlhy

vyplatiť 1. p. zaplatiť 1 2. p. zbiť 3

zaplatiť 1. dať (obyč. peniaze) za nejakú hodnotu (tovar, službu a pod.) • uhradiť • vyplatiť • vyrovnať: zaplatiť, uhradiť niekomu cestu; vyplatiť, vyrovnať v hotovosti • vydať • hovor. vysádzať • hovor. expr.: vysoliť • vyvaliť (obyč. neprimerane veľa): vydali, vysolili za dom dva milióny korún • splatiť (vyrovnať dlh, obyč. po častiach): splatiť dom • zložiť: zložiť podiel za dom; zložiť peniaze v hotovosti • poukázať (zaplatiť poukážkou): poukázať žiadanú sumu • odpočítať • zastar. vyčítať (na ruku, na stôl a pod.): za auto mi odpočítal, vyčítal na ruku hotovosť • subšt.: zacálovať • vycálovať • zacvakať: ktovie, koľko zacálovali, zacvakali za auto • podplatiť • hovor. expr. pomastiť (dať úplatok): úradník sa nedal podplatiť; museli pomastiť, aby dosiahli svoje • fraz. expr. udrieť sa po vrecku (veľa zaplatiť) • preplatiť (zaplatiť viac, ako je bežné): pozemok ste veru veľmi preplatili • poplatiť • posplácať (postupne, v splátkach)

2. p. doplatiť 2

zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku • zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku • pozbíjať • postĺkať • pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať • strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu • hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť • otĺcť • oráňať • obráňať • zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť • postĺkať • pozbíjať • pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň • poobtĺkať (postupne, viacero vecí)

3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť • vybiť • nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou • expr.: stĺcť • sťať • zlátať • zmlátiť • zdrať • sprať • zrúbať • zrezať • zmastiť • zmaľovať • spráskať • zmangľovať • zmydliť • strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta • hovor. expr.: zrýpať • zriadiť • zrichtovať • doriadiť • dokrvaviť • dorichtovať • dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali • dobiť • dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať • zmasírovať • zmacerovať • zlúpať • vyplatiť: mama ho vyplatila metlou • expr.: vyťať • vysekať • vyrafať • vymlátiť • vydrviť • vyšibať • vyšľahať • vypráskať • vytrieskať • vyšvácať • vylátať • vytrepať • vybuchnátovať • vybúchať • vybuchtovať • vyčapcovať • vyobšívať • vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku • expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou • expr.: vyonačiť • vylupkať (Šoltésová) • expr.: vymydliť • vyprať • vydrať • vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli • expr.: vyplieskať • vypliaskať • vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku • expr. utĺcť • zastaráv. umlátiť • expr.: natĺcť • natrepať • nasekať • namastiť • nacápať • narezať • nasoliť • natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš! • hovor. expr.: nalátať • namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne • expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo • expr. naprať • expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte • zbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať • spliaskať • vypáckať • nafliaskať • vyfliaskať • sfackať • nafackať • vyfackať • vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať • zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať • expr.: nakopať • skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá • spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá • nár. zgebriť (F. Hečko) • nár. vyknošiť (Kukučín) • pootĺkať • poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne • expr.: poobšívať • poobťahovať • poobháňať

oplatiť sa ukázať sa výhodným, dobrým • vyplatiť sa: kúpa domu sa oplatila, vyplatila • byť hodno • stáť za to: oplatilo sa, bolo hodno, stálo za to prísť načas • oddať sa: neoddá sa bojovať • hovor. rentovať sa • hovor. zried. zrentovať sa: nový podnik sa (z)rentoval; vklad sa vám rentuje • povyplácať sa • pooplácať sa (postupne sa vyplatiť): povyplácali sa mu investície

vyplatiť sa p. oplatiť sa

oblednúť stať sa bledým (najmä o tvári) • zblednúť: oblednúť, zblednúť od strachu, od závisti • skriedovatieť (zblednúť ako krieda) • zried. zvoskovatieť (zblednúť ako vosk); (Chudoba) • obelieť: od hrôzy celý obelel • vyblednúť • vyšedivieť (najmä pôsobením slnka, vekom): prestieradlo časom vybledlo, vyšedivelo; farba vybledla; spomienky po čase vybledli • zosivieť • osivieť (o tvári, pokožke): od strachu celý zosivel • nár. vyplavieť (Kukučín)

vyplavieť p. oblednúť

vyplaziť p. vyvaliť 2

vyvaliť 1. tlakom vytrhnúť zo základov • vyvrátiť: vietor vyvalil, vyvrátil strom • vyrútiť • vybúrať • vyrúcať: auto vyrútilo, vybúralo polovicu múru; prúd vyrúcal kus brehu • vylomiť • vyraziť (násilne): vylomiť dvere • zvaliť • zrútiť • zboriť: zvaliť, zrútiť, zboriť nosný pilier • vyváľať • zváľať • zbúrať • povyvaľovať • povyvracať • povylamovať (postupne, viacero vecí)

2. expr. vysunúť von (oči, zried. jazyk) • expr.: vytreštiť • vypleštiť: vyvalila, vytreštila na mňa prekvapené oči • expr. vypúliť: od úžasu vypúli veľké hnedé oči • vyplaziť (jazyk): posmešne vyvalí, vyplazí na nás jazyk

3. p. zaplatiť 1

vyplaziť sa p. vyjsť 1

vytŕčať 1. vysúvať odniekiaľ von • vystrkovať • vystŕkať: vytŕča, vystŕka ruku cez dvere; slimák vytŕča, vystrkuje rožky • vyplazovať (vytŕčať jazyk) • ukazovať (pazúry): mača ukazuje pazúry

2. presahovať cez niečo • trčať • vyčnievať: zo stromu vytŕčali, trčali suché konáre; zo steny vytŕčal, vyčnieval klinec • prečnievať: čosi tu prečnieva • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať: spod klobúka vykúkajú, vykukujú svetlé kučery

3. expr. dávať na nápadné miesto • ukazovať: vytŕča, ukazuje svoje bohatstvo • vystavovať na obdiv: v obloku vystavuje na obdiv nové obliečky

vychovať 1. sústavným cieľavedomým pôsobením na človeka dosiahnuť jeho všestranný rozvoj al. žiadané kladné vlastnosti • odchovať: vychovala, odchovala dve generácie • zastaráv.: vykolísať • odkolísať (vychovať od kolísky) • expr. vykresať (prísnou výchovou): vykresať z mládeže statočných ľudí • expr.: vypiplať • vyprplať (starostlivo, obyč. s ťažkosťami): vypiplala dieťa do troch rokov • expr.: vypeľhať • vyplekať • odplekať • nár. vykublať (úzkostlivo, s námahou): ledva vypeľhala, vyplekala predčasne narodeného syna • vypestovať (vychovať k istej vlastnosti): vypestovať v deťoch samostatnosť • vyučiť • vyškoliť (poskytnúť odbornú prípravu na niečo): vyučiť, vyškoliť za mechanika; dobre vyučený, vyškolený právnik • vycvičiť • hovor. expr. vydrezírovať (tvrdo) • zastaráv. vymuštrovať (cvičením naučiť niečo, cvičením zdokonaliť): vycvičí dievča v domácich prácach; vydrezírované, vymuštrované deti • hovor. expr. vyexecírovať (preháňaním, násilím)

2. poskytnúť hmotné zabezpečenie, výživu • odchovať • dochovať: vychovať, odchovať, dochovať päť detí • vyživiť • uživiť: nevládze vyživiť, uživiť rodinu

3. dosiahnuť potrebnú hmotnosť pri chove domácich zvierat • vykŕmiť: vychovali, vykŕmili sme dva bravy

vyplekať p. vychovať 1

vyhubiť spôsobiť zánik, smrť všetkým al. mnohým jedincom; celkom zničiť, odstrániť • vyničiť • vykynožiť: vyhubiť, vykynožiť pôvodné obyvateľstvo; vyničenie, vyhubenie buriny • vynivočiť: vynivočiť myši • nár. vyništiť (Hurban) • expr. vyzabíjať • vyvraždiť (všetkých vyhubiť zabíjaním, vraždením) • kniž. vyhladiť: vojsko vyhladilo mestá • vybiť • pobiť • expr.: vykántriť • pokántriť • skántriť: podarilo sa nám vykántriť potkany • expr. vymoriť: hladom ich vymoril • expr.: vyplieniť • vyplemeniť: biedu treba vyplemeniť • hovor. expr.: vymordovať • pomordovať (postupne, všetkých) • pohubiť • poničiť • pokynožiť (postupne, viac jedincov) • zlikvidovať: fyzické zlikvidovanie

vyplemeniť p. vyhubiť

plešivý ktorému nenarástli al. vypadali vlasy (čiastočne al. úplne) • plešatý • plechavý • vyplešivený: už v tridsiatke bol plešivý, plešatý, plechavý • holohlavý (úplne plešivý): holohlavý ako koleno • lysý • lysatý • holý • bezvlasý: lysá, holá, bezvlasá hlava • oplešivený • oplechavený • expr. plechatý • nár. plchatý (Gráf) • plešivastý • plešivkastý (začínajúci plešivieť)

vyplešivený p. plešivý

vypleštiť p. vyvaliť 2

opletý zbavený buriny (op. zarastený) • vypletý • čistý: opleté, vypleté, čisté záhony

vypliaskať p. vyzauškovať

vyzauškovať dať veľa zaúch • hovor.: vyfackať • sfackať • nafackať: vyzauškovať, vyfackať nevinného • expr.: vyfliaskať • sfliaskať • nafliaskať • vyplieskať • vypliaskať • naplieskať • splieskať • vycápať • vypáckať (rukou vybiť po tvári al. po inej časti tela): nahnevaná vyfliaskala, vyplieskala, vypáckala dieťa po ústach, po rukách

spustošiť spôsobiť na niečom veľké hmotné škody • zničiť • znivočiť: požiare spustošili, zničili, znivočili krajinu • expr.: spľundrovať • zhumpľovať: nekultúrni návštevníci spľundrujú, zhumpľujú park • devastovať • zdevastovať (obyč. prírodné hodnoty): turisti veľa ráz devastujú okolie lesa • demolovať • zdemolovať (niečo vystavané): násilníci demolovali vchod do budovy • vydrancovať • vyplieniť • expr. vypľundrovať (drancovaním, plienením spôsobiť škody): vojská vydrancovali, vyplienili kraj • popustošiť (väčšie množstvo): vojsko popustošilo dediny a mestá

vykradnúť krádežou odstrániť niečo niekde uložené; krádežou poškodiť niekoho, niečo • vylúpiť: vykradnúť, vylúpiť šperky; vykradnutý, vylúpený byt • vydrancovať • vyplieniť (krádežami, plienením zničiť): po zemetrasení vydrancovali, vyplienili obchody • vymietnuť • hovor. vybrakovať • expr. vyholiť: zlodeji celkom vybrakovali, vyholili dom • rozkradnúť • pokradnúť (postupne ukradnúť): rozkradli, pokradli, čo sa dalo

vyplieniť 1. p. spustošiť 2. p. vyhubiť

zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiť • zabiť • zahubiť • zhubiť • vyničiť • vyhubiť • expr.: skántriť • skynožiť • vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyz • zmiesť • zmietnuť: tajfún zmietol osadu • poničiť • ponivočiť • donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať • zlikvidovať • zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcov • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesy • vydrancovať • vyplieniť • hovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo kraj • zruinovať: zruinované hospodárstvo • fraz.: priviesť na žobrácku palicu • priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatok • zbedačiť • ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudí • expr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinu • decimovať • zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojska • premôcť • zdolať • prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzu • znehodnotiť • poškodiť • pokaziť • skaziť • demolovať • zdemolovať • fraz.: priviesť navnivoč • priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdku • rozvrátiť • rozbiť • rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvo • rozmetať: rozmetať hniezdo • zmrzačiť • expr.: skaličiť • dokaličiť • stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talent • expr.: popsuť • dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdravie • pren. expr. zakopať: šťastie si zakopal • podlomiť: choroba mu podlomila zdravie • expr. skváriť: mráz skváril úrodu

2. p. utrápiť

vyplieskať p. vyzauškovať

vypliesť p. zapliesť 1

vyslobodiť 1. zbaviť nadvlády, zbaviť ťarchy, trápenia, ťažkostí • oslobodiť: vyslobodiť, oslobodiť národ z otroctva; smrť ho vyslobodila z utrpenia, oslobodila od utrpenia • náb. vykúpiť: Kristus vykúpil svet od večného zatratenia • vymaniť: vymaniť syna spod vplyvu zlej spoločnosti • hovor.: vytrhnúť • vytiahnuť: vytrhli nás z biedy • zachrániť (pred niečím)

2. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť nebezpečného obkľúčenia, nežiaduceho zovretia • uvoľniť • vytiahnuť • oslobodiť: uvoľniť, vytiahnuť telo zo závalu; oslobodil si privrznutý prst • vymaniť • vymôcť: nevládze si nohu vymaniť, vymôcť spod ťažkého bremena • vymotať • expr. vypliesť (vyslobodiť odmotaním): vymotať si ruku z rukáva • expr.: vyrúbať • vysekať (obyč. v boji, zápase): vyrúbať, vysekať ľudí z nepriateľského obkľúčenia • expr. vydrieť (ťažko, s námahou dostať niekoho odniekiaľ) • subšt. vyprostiť

zapliesť 1. pletením spojiť al. pletením vyplniť • spliesť • upliesť: zaplietla dievčaťu vrkoč okolo hlavy; zo zvyškov cesta spliesť, upliesť pletenec • pozapletať • pospletať • posplietať • pospletávať (postupne viac vecí): pospletať dovedna farebné stužky • vypliesť (vyplniť): vypliesť dieru v plote

2. pri pletení vložiť, pridať • vpliesť: zapliesť, vpliesť stuhu do vlasov • vpriasť (pradením vložiť): vpriasť farebné vlákna do nití • zaviť (vitím zapliesť): zaviť kvet do venca • pozapletať (postupne)

3. dostať do istej situácie (často nepríjemnej al. v neprospech niekoho) • zamiešať • zatiahnuť • vtiahnuť: zaplietli, zamiešali mládencov do prípadu s drogami; nechtiac nás zatiahli, vtiahli do rodinnej hádky • hovor. namočiť: nechcel som priateľa namočiť do tej aféry • zamotať • zamočiť

4. urobiť zložitým, neprehľadným; uviesť do zmätku • zamotať • popliesť: špagát zaplietol, zamotal do guče; príbeh tak zaplietol, zamotal, poplietol, že mu napokon nik nerozumel • skomplikovať: príhoda skomplikovala situáciu

5. p. začať 2

vypliesť sa p. vymaniť sa

zízať expr. 1. ukradomky niekam pozerať • expr.: nazízať • nakúkať • nakukávať • nakukovať: zíza, nazíza, nakukuje mame do hrncov • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami) • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: o(b)kúkali nás spoza záclon

2. nechápavo, uprene, tupo al. prekvapene niekam pozerať • expr.: vytriešťať oči • vypliešťať oči • vyvaľovať oči • vypuľovať oči: Čo zízaš, na mňa?; vytriešťa, vypliešťa, vyvaľuje oči, ako keby ešte nebol videl koňa • expr. okáliť: bezmyšlienkovite okáli na výklad • expr. civieť: civieť do prázdna • nespráv. čumieť • fraz. expr. hľadieť ako teľa na nové vráta

vyplieť zbaviť buriny • odburiniť: vyplieť, odburiniť hriadku

výplň látka, prostriedok na vyplnenie niečoho: výplň kresiel, matracov • výplnok: výplnok medzier v sadzbe • náplň (látka, ktorou je niečo naplnené): koláč s tvarohovou náplňou • plnka (náplň do jedál): plnka do mäsa • stav. zálievka (tekutá výplň): cementová zálievka • hovor. vata (výplň textu, programu a pod.)

zaokrúhľovať sa stávať sa okrúhlym, oblým (o tele a jeho častiach) • zaobľovať sa • okrúhlieť • okrúhliť sa: brucho, tvár sa mu zaokrúhľuje, zaobľuje, okrúhlie; vo štvrtom mesiaci ťarchavosti sa zaokrúhľuje, okrúhli • guľatiť sa • guľatieť • zaguľacovať sa (nadobúdať guľatý tvar): boky sa jej akosi guľatia, akosi guľatejú; telo sa mu vekom zaguľacuje • expr. bucľatieť (stávať sa bucľatým): líčka dievčaťu bucľatejú • tučnieť • priberať (stávať sa tučným) • expr. bachratieť: po tridsiatke začala tučnieť, priberať, bachratieť • vypĺňať sa: postava sa jej vypĺňa • zried. zaokrúžľovať sa: zaokrúžlené líca (Šoltésová)

dodržať uskutočniť niečo sľúbené, určené a pod. • zachovať: dodržať slovo; dodržať, zachovať pravidlá hry, prísahu • splniť • vyplniť: lehotu splní, vyplní zakaždým • neporušiť: neporuší prísny režim • vyhovieť (dodržať požiadavky): vyhovieť žiadosti • fraz. kniž: dostáť v slove • dostáť si slovu (dodržať sľub, slovo) • podriadiť sa • podrobiť sa (dodržať niečo a prispôsobiť sa): treba sa podriadiť zmluvným podmienkam • nár. dotrímať (J. Kráľ)

splniť uskutočniť niečo sľúbené, žiadané, určené a pod. • vyplniť: dané slovo vždy splní; rozkaz splní, vyplní ihneď • vyhovieť (splniť požiadavky, potreby): vyhovie všetkým ženiným rozmarom • dodržať • zachovať (podrobiť sa niečomu, čo sa vyžaduje): dodržať, zachovať zákon, predpis, formu, pravidlá hry

vyhovieť splniť niečie požiadavky, uskutočniť, čo sa vyžaduje • urobiť po vôli: deťom vo všetkom vyhovie, urobí po vôli • ulahodiť • uhovieť: nik mu neulahodí, neuhovie • zlahodiť • polahodiť (stať sa príjemným): jeho reč mu zlahodila, polahodila • prilahodiť (povedať niekomu niečo príjemné, vyhovujúce) • uspokojiť (urobiť spokojným): uspokojiť želania zákazníka, vyhovieť želaniam zákazníka • vyplniť • splniť: vyplní, splní všetky ženine rozmary • zadostiť • urobiť zadosť • kniž. učiniť zadosť: potrebám obyvateľov sme urobili zadosť

vyplniť 1. urobiť celkom plným (priestor al. čas) • zaplniť • naplniť: diery vyplniť, zaplniť maltou; nevie, čím si má vyplniť, naplniť čas • povypĺňať • pozapĺňať • ponapĺňať (postupne)

2. doplniť predznačené údaje • vypísať: dôkladne vyplní, vypíše prihlášku • povypĺňať • povypisovať (postupne, viac tlačív)

3. urobiť skutkom niečo sľúbené, žiadané a pod. • splniť: vyplní, splní každé synovo želanie • vyhovieť (niečomu): nechce vyhovieť ženiným rozmarom • uskutočniť • realizovať • preniesť do života: všetky plány, zámery z mladosti uskutočnil, realizoval, preniesol do života

zaplniť urobiť celkom plným, obsadeným • naplniť • vyplniť: celý priestor zaplniť nábytkom; vôňa naplnila izbu; užitočne vyplniť čas • obsadiť • zaujať: sálu obsadila mládež; všetky miesta sú zaplnené, obsadené, zaujaté • založiť (zaplniť kladením množstva niečoho): založiť stôl knihami • hovor. zapratať • prepchať • preplniť (príliš zaplniť): knižnica zaprataná menej hodnotnou literatúrou; prepchatý, preplnený autobus • pozapĺňať • pozakladať (postupne zaplniť, založiť)

výplnok p. výplň

dielo výsledok pracovnej činnosti • výtvor: umelecké dielo, umelecký výtvor • kniž. útvor • produkt: to sú produkty podnikateľovej dlhoročnej práce • spis (náučné al. umelecké literárne dielo): vedec vo svojom spise predkladá novú hypotézu; básnické zobrané spisy • kus (dramatické al. hudobné dielo): klasický kus • práca: na výstave boli jeho najnovšie práce • robota: doktorská robota • tvorba (výsledky umeleckej al. vedeckej činnosti): vybrať niečo z Hviezdoslavovej tvorby • artefakt (umelý výtvor): artefakty ľudového umenia • kniž. opus (obyč. hudobné dielo): Beethovenove opusy • prvotina • kniž. juvenílie (prvé dielo umelca): románová prvotina • kniž. plod: literárne plody • kreácia: módna kreácia • obyč. pejor. al. iron. výplod: básnické výplody

výplod p. dielo

vypľundrovať p. spustošiť, zničiť 1

umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

pľuť, pľuvať 1. prudko vystrekovať z úst (obyč. sliny, hlien) • odpľúvať: zákaz pľuť, pľuvať, odpľúvať na zem • vypľúvať: s odporom vypľúva krv z vybitého zuba • expr.: chriakať • chriachať (hlasno odkašlať a pľuť): chriakať do vreckovky

2. p. opovrhovať

vypľúvať p. pľuť 1

hlien 1. slizovitý výlučok organizmu • hovor. šliam: vykašliavať hlien, šliam • sliz (lepkavá tekutina ako produkt sliznice): rana potiahnutá slizom • pľuvanec (vypľutý hlien) • expr.: chrcheľ • chriak (vykašľaný hlien): vypľúvať chrchle, chriaky • trocha hrub. sopeľ (nosový hlien): utierať si sopeľ • hovor. žart.: svieca • sviečka (nosový hlien visiaci pod nosom): visí mu svieca, sviečka • lek. spútum • zried. výpľuvok (Šoltésová)

2. p. kal 1

výpľuvok p. hlien 1

minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energie • vydať • zaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šaty • vyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úspory • hovor.: stroviť • pretroviť • zried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásoby • vyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhlia • expr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdy • vydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazí • vymíňať • pomíňať • pomárniť • poutrácať • povydávať • hovor.: potroviť • porozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úspory • premárniť • premrhať • vymrhať • zmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvo • hovor. rozhádzať • expr.: oplieskať • otrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo mal • expr.: pregazdovať • prebačovať • prehajdákať • prešustrovať • rozfrnadiť • rozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatu • hovor. expr.: roztatáriť • odtatáriť • zašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetok • hovor. expr.: prelumpovať • preflámovať • prehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazí • fraz. pustiť groš/peniaze

2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišli • vyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafila • chybiť • nezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

4. p. opustiť 2, minúť sa 2

spotrebovať používaním vyčerpať; použiť (s úžitkom) vo svoj prospech • vypotrebovať: benzín spotreboval, vypotreboval za dva dni • minúť: minúť všetky otcove peniaze • vymíňať • pomíňať (postupne): vymíňal, pomíňal všetko, čo si našetril • zužitkovať (s úžitkom všetko upotrebiť): zužitkovať staré zásoby • užiť (použiť vo svoj prospech): tovar užite čím skôr, lebo podlieha skaze • skonzumovať (jedením, pitím spotrebovať): deti nestačia skonzumovať všetko, čo dostanú na obed; skonzumovalo sa veľa alkoholu • vyplytvať • vymrhať • premrhať (nehospodárne spotrebovať): vyplytvať, premrhať energiu • hovor. stroviť • zried. pretroviť • utratiť (peniaze, zried. aj iné hodnoty; obyč. ľahkomyseľným spôsobom): za krátky čas strovil celé dedičstvo • zmárniť • skynožiť (použiť niečoho veľa, obyč. zbytočne): zmárnila, skynožila veľa látky, veľa múky • hovor. expr. zožrať: motor zožerie veľa paliva • hovor.: vybabrať • vyfafrať • vypaprať (babraním spotrebovať): vybabrala všetku farbu

vyplytvať p. spotrebovať

plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slová • prebiehať • pokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojne • konať sa • uskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajú • míňať sa • míňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikde • ísť: čas ide rýchlo • bežať • letieť • utekať • expr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divý • expr.: vliecť sa • ťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenie • vychádzať • vychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záver • kniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus

vyplývať vznikať, vyvíjať sa ako následok, dôsledok niečoho, mať pôvod v niečom • vychádzať • vychodiť • kniž. plynúť: chyby vyplývajú, vychádzajú, vychodia z nepresnosti; z príbehu vyplýva, plynie poučenie • kniž. kynúť (vyplývať z niečoho obyč. ako zisk, ako niečo pozitívne): z dedičstva mi kynú peniaze • kniž. rezultovať: z jeho povahy rezultovala istá opatrnosť • kniž. nasledovať: z uvedeného nasleduje, vyplýva že… • zakladať sa • mať základ • byť založený (mať pôvod, príčinu, podstatu v niečom): výsledok sa zakladá na nesprávnom východisku, vyplýva z nesprávneho východiska

zakladať sa mať pôvod, príčinu, podstatu v niečom • mať základ • byť založený: tvoje tvrdenie sa nezakladá, nie je založené na pravde; táto chyba má základ v nesprávnom východisku • vyplývať • vychádzať • vychodiť: ich pýcha vyplýva, vychádza, vychodí z majetku • hovor. bazírovať (na niečom) • opierať sa (o niečo): jeho štýl bazíruje na ľudovej reči, opiera sa o ľudovú reč

oplešivieť stratiť vlasy, stať sa plešivým • oplešatieť • oplechavieť: oplešivel, oplešatel, oplechavel už v štyridsiatke • spĺznuť • vypĺznuť • opĺznuť (stratiť srsť, zried. aj vlasy): spĺzol, opĺzol, vypĺzol až na plešinu

opĺznuť stratiť srsť, chlpy, zried. perie • vypĺznuť • spĺznuť: líška, mačka opĺzla, vypĺzla; sliepka, kožušina vypĺzla • vypadať • povypadávať • povypadúvať (uvoľniť sa a oddeliť sa; o srsti, chlpoch): srsť psovi opĺzla, vypadala, povypadávala

vypadať postupne sa uvoľniť a padnúť von • povypadávať • povypadúvať: vlasy, zuby mu rýchlo vypadali, povypadávali • vymrviť sa • vydrviť sa (vypadať v drobných čiastočkách): omietka sa vymrvila, vydrvila • vypršať • vypŕchnuť (o niečom drobnom al. o perí): suché obilie vypršalo, vypŕchlo • vypĺznuť (o vlasoch, srsti, perí)

vypĺznuť p. opĺznuť, vypadať