Synonymá slova "vyp" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 591 výsledkov (5 strán)
-
vypáchnuť prestať vydávať pach (vôňu al. zápach), stratiť pach • vytuchnúť: voňavka z fľašky vypáchla, vytuchla • vymlanúť • vymlanieť: pivo v pohári vymlanie • vyprchať • pren. vypariť sa (o pachu): vôňa z kvetu vyprchala, zápach sa z izby čoskoro vyparil • vyvetrať: vyvetraný parfum • expr. vycivieť: vycivená voňavka (Tatarka) • odpariť sa (uniknúť ako para): všetka aróma sa z jedla odparila
vyprchať 1. uniknúť vo forme pary, plynu • vypáchnuť: vôňa, aróma rýchlo vyprchala, vypáchla • vypariť sa (o kvapaline): voda z hrnca sa vyparila • vytuchnúť • vymlanúť • vymlanieť • rozplynúť sa (o pachoch) • vyvetrať (stratiť arómu a pod. zložky): vyvetrané víno
2. p. zmiznúť 3
vyvetrať 1. vystaviť účinkom čerstvého vzduchu • prevetrať: vyvetrať, prevetrať zafajčenú miestnosť; vyvetrať si, prevetrať si hlavu • hovor. expr.: vyluftovať • preluftovať: vyluftovať, preluftovať periny • osviežiť (vzduchom): ísť sa osviežiť von
2. ísť s niekým na vzduch • prevetrať • ísť von (s niekým): vyvetrať, prevetrať psa, ísť so psom von • hovor. expr.: vyluftovať • preluftovať: ísť sa vyluftovať k Dunaju • vyviesť (psa): idem na hodinku vyviesť psa • nespráv. vyvenčiť
3. uniknúť, rozplynúť sa vo forme plynu, drobných čiastočiek (o pachoch) • vyprchať • vypáchnuť: voňavka rýchlo vyvetrala, vyprchala, vypáchla • vytuchnúť • vymlanúť • vymlanieť: pivo v pohári vytuchne, vymlanie • zastar. vyvetrieť (Dobšinský)
dopátrať sa pátraním sa dozvedieť • vypátrať • zistiť: dopátral sa pravdy; vypátral, zistil pravdu • prísť • dôjsť (na niečo; dopátrať sa rozumovou úvahou): prišiel, došiel na to, v čom je príčina neúspechu • dopracovať sa • dospieť (po dlhšom čase): dopracovali sa, dospeli k výsledku • vypozorovať • vybadať (pozorovaním): vypozoroval, vybadal podstatné črty súčasnej kultúry • vyskúmať • vybádať (vedeckým skúmaním): vyskúmal účinky žiarenia • vyšetriť (skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či hovorí pravdu • expr.: vyhrabať • vykutať • kniž. vyhriebsť (systematickým hľadaním): vyhrabal zaujímavé informácie • vystopovať • vysliediť: postupne vystopoval, vysliedil, ako sa to stalo • expr.: vysnoriť • vyšpehovať • vypáčiť (Dobšinský)
vylomiť lámaním porušiť a násilím uvoľniť • vylámať: vylomené, vylámané dvere • vypáčiť (obyč. pákou): vypáčiť záhradné vráta • vyvážiť (nadvihnutím) • vyraziť (úderom): vyraziť čap zo suda • vyboriť • vyvaliť (tlakom, silou): vyboriť, vyvaliť ohradu • expr. vydruzgnúť (Hviezdoslav) • vyštiepiť • vyštiepať (vylomiť štiepením, štiepaním): vyštiepiť si zub • povylamovať • povypačovať • povyrážať • povyvažovať • povybárať • povyvaľovať (postupne, viac vecí): povylamované obloky, zámky na dverách
vypáčiť p. vylomiť
vyvážiť 1. uviesť do rovnováhy • vycentrovať: vyváženie, vycentrovanie kolies • vybalansovať: vybalansovať telo na lane
2. nahradiť niečím rovnakej hodnoty • kompenzovať • vykompenzovať: nedostatky sa usiluje vyvážiť, (vy)kompenzovať usilovnosťou • nahradiť • vyrovnať: ťažko nám nahradia, vyrovnajú straty, ktoré sme utrpeli
3. nadvihnutím (obyč. násilne) uvoľniť • vypáčiť (pákou): vyvážiť, vypáčiť dvere • vylomiť • vyraziť • vyvaliť (násilne, tlakom): vylomiť, vyraziť kryt na niečom; vyvaliť peň, kameň zo zeme • povyvažovať • povypačovať • povylamovať • povyrážať • povyvaľovať (postupne, viac vecí)
vypáckať p. zbiť 3
vyzauškovať dať veľa zaúch • hovor.: vyfackať • sfackať • nafackať: vyzauškovať, vyfackať nevinného • expr.: vyfliaskať • sfliaskať • nafliaskať • vyplieskať • vypliaskať • naplieskať • splieskať • vycápať • vypáckať (rukou vybiť po tvári al. po inej časti tela): nahnevaná vyfliaskala, vyplieskala, vypáckala dieťa po ústach, po rukách
zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku • zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku • pozbíjať • postĺkať • pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať • strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu • hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík
2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť • otĺcť • oráňať • obráňať • zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť • postĺkať • pozbíjať • pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň • poobtĺkať (postupne, viacero vecí)
3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť • vybiť • nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou • expr.: stĺcť • sťať • zlátať • zmlátiť • zdrať • sprať • zrúbať • zrezať • zmastiť • zmaľovať • spráskať • zmangľovať • zmydliť • strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta • hovor. expr.: zrýpať • zriadiť • zrichtovať • doriadiť • dokrvaviť • dorichtovať • dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali • dobiť • dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať • zmasírovať • zmacerovať • zlúpať • vyplatiť: mama ho vyplatila metlou • expr.: vyťať • vysekať • vyrafať • vymlátiť • vydrviť • vyšibať • vyšľahať • vypráskať • vytrieskať • vyšvácať • vylátať • vytrepať • vybuchnátovať • vybúchať • vybuchtovať • vyčapcovať • vyobšívať • vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku • expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou • expr.: vyonačiť • vylupkať (Šoltésová) • expr.: vymydliť • vyprať • vydrať • vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli • expr.: vyplieskať • vypliaskať • vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku • expr. utĺcť • zastaráv. umlátiť • expr.: natĺcť • natrepať • nasekať • namastiť • nacápať • narezať • nasoliť • natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš! • hovor. expr.: nalátať • namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne • expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo • expr. naprať • expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte • zbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať • spliaskať • vypáckať • nafliaskať • vyfliaskať • sfackať • nafackať • vyfackať • vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať • zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať • expr.: nakopať • skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá • spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá • nár. zgebriť (F. Hečko) • nár. vyknošiť (Kukučín) • pootĺkať • poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne • expr.: poobšívať • poobťahovať • poobháňať
útok 1. vojenské napadnutie niekoho, niečoho; priama bojová akcia na zničenie nepriateľa: ozbrojený útok; útok na nepriateľské pozície • agresia • vpád • invázia (útočné napadnutie): agresia, vpád na cudzie územie; invázia námornej pechoty • nájazd (vtrhnutie na cudzie územie): tatárske nájazdy • ofenzíva (väčší útok): prejsť do ofenzívy • nápor: nápor nepriateľských vojsk • výpad (náhly útok): výpad jazdy • výboj (útok s cieľom získať cudzie územie): koloniálne výboje • voj. úder (sústredený útok): smer hlavného úderu • kniž. atak • zastar.: šturm • nápad (Kalinčiak)
2. náhle, prudké napadnutie (iné ako vojenské, napr. fyzické, slovné, v tlači a pod.): útok rozzúreného zvieraťa; v každom slove videl útok proti sebe • atentát (útok na život z politických pohnútok): spáchať atentát na niekoho • kniž. inzultácia: inzultácia rozhodcu na futbalovom zápase • výpad: výpady opozície • nápor: to je nápor na nervy • kniž.: atak • invektíva: verejné ataky, invektívy
výpad p. útok 1, 2
opĺznuť stratiť srsť, chlpy, zried. perie • vypĺznuť • spĺznuť: líška, mačka opĺzla, vypĺzla; sliepka, kožušina vypĺzla • vypadať • povypadávať • povypadúvať (uvoľniť sa a oddeliť sa; o srsti, chlpoch): srsť psovi opĺzla, vypadala, povypadávala
vypadať postupne sa uvoľniť a padnúť von • povypadávať • povypadúvať: vlasy, zuby mu rýchlo vypadali, povypadávali • vymrviť sa • vydrviť sa (vypadať v drobných čiastočkách): omietka sa vymrvila, vydrvila • vypršať • vypŕchnuť (o niečom drobnom al. o perí): suché obilie vypršalo, vypŕchlo • vypĺznuť (o vlasoch, srsti, perí)
liezť 1. pohybovať sa smerom dohora, obyč. s námahou • šplhať (sa): deti lezú po stromoch; turisti sa šplhajú do výšok • expr.: škrabať sa • škriabať sa • štverať sa • štverigať sa • drapcovať sa • driapať sa • liepať sa: škriabal sa, štveral sa na plot; driapal sa do kopca • zried. laziť • kraj. expr. kriatať sa
2. ísť dolu (o koži) • zliezať • lúpať sa: koža na rukách mu lezie, zlieza; lúpe sa mu chrbát • lieniť sa • olupovať sa • šúpať sa: šúpu sa mu dlane • vypadávať • padať (o vlasoch): vlasy mu padajú
3. p. plaziť sa 1 4. p. vliecť sa 2, ísť 1
padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zem • expr.: cápať • drúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolu • cupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavy • sypať sa • valiť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od rána • expr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá sneh • pršať • spŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromov • rútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zem • expr.: krbáľať sa • kobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skaly • hovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zem • dopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu
porov. aj spadnúť 1
2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasy • odpadať • odpadávať • odpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromu • pĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)
3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať sa • tratiť sa • vytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia sa • miznúť • zanikať • expr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá
4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozrenia • doliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únava • prechádzať • prenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas
5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2
pĺznuť strácať srsť, perie (o zvieratách, vtákoch), vlasy (o človeku) • padať • vypadávať: psovi pĺznu, padajú, vypadávajú chlpy; na temene mu začali pĺznuť, padať vlasy • pŕchnuť • opŕchať • oprchávať • vypŕchať • vyprchávať (o perí al. o vtákoch strácajúcich perie): perie začalo husiam pŕchnuť; holuby pŕchnu
marš2 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • preč • ber sa • berte sa • expr.: prac sa • practe sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu! • zmizni • zmiznite • hovor. expr.: vypadni • vypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť! • hovor. expr.: kuš • kušte: Deti, kuš domov! • fraz. strať(te) sa mi z očí • von (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím! • fraz.: choď/choďte do čerta • choď/choďte v čerty • choď/choďte do pekla • choď/choďte do frasa • choď/choďte mi z očí • tam sú dvere
von 1. smerom z vnútra, z nejakého uzavretého priestoru, smerom do vonkajšieho priestoru, na vonkajšiu stranu (op. dovnútra, dnu) • dovonka • dovonku: išiel trochu von; ostré klince trčia dovonka, dovonku, von • hovor.: vonka • vonká: vyšli vonka, vonká, aby sa prevetrali • zried.: navon • navonok • nár. tavon
2. vyjadruje vzdialenie z istého, obyč. známeho prostredia • preč: žiada sa mu von, preč, niekde do hôr • nár. tavon
3. vyjadruje energický rozkaz na odchod niekoho z miestnosti, na vyhnatie niekoho • trocha hrub. marš: Von, marš odtiaľto! • preč • ber sa • berte sa • expr.: prac sa • practe sa: Preč, ber(te) sa stadiaľto! • expr.: strať sa • straťte sa • zmizni • zmiznite • hovor. expr.: vypadni • vypadnite: Strať sa, zmizni, vypadni, nech ťa tu už nevidím! • fraz. Tam sú dvere!
4. p. vonku 5. p. z 1
odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední
2. p. opustiť 1
vykĺznuť (sa) 1. kĺzavým pohybom sa dostať odniekiaľ (obyč. z rúk); expr. dostať sa spod kontroly, vplyvu a pod. • vyšmyknúť sa: lopta sa brankárovi vykĺzla, vyšmykla z ruky; slovo sa vykĺzlo, vyšmyklo z úst • ukĺznuť • ušmyknúť • šmyknúť sa: pohár jej pri umývaní ukĺzol, ušmykol; tanier sa šmykol zo stola • prekĺznuť: prekĺznuť spomedzi prsty; prekĺzla jej nadávka • expr. umyknúť: vtáčik umykol z klietky • expr. uniknúť (spod pôsobenia niečoho): unikol spod povinnosti • vykrútiť sa: vykrúti sa zo silného objatia • vymknúť sa • vymyknúť sa • vytrhnúť sa (trhnutím sa dostať odniekiaľ): vymknúť sa, vytrhnúť sa zo zovretia; záležitosť sa nám vymkla, vymykla z rúk • vypadnúť (z rúk): pero mu vypadlo z ruky
2. p. vytratiť sa 1 3. p. vyviaznuť
vypadnúť 1. porov. vypadať 2. p. zmiznúť 2, odísť 1
zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu • stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopy • schovať sa • skryť sa • ukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v dave • stratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoru • expr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol
2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť • odpadnúť: prekážky, zábrany odpadli • vytratiť sa • stratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutia • padnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padli • hovor. expr.: vypariť sa • odpratať sa • odpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehli • hovor. expr.: zdúchať • zdúchnuť: zdúchnuť z domu • zutekať • ujsť: zutekať, ujsť spred komisie • expr.: ufujazdiť • ufrknúť • ufrngnúť • ubrnknúť (rýchlo odísť) • hovor. expr. vypadnúť • fraz. expr. vziať nohy na plecia
3. prestať jestvovať • stratiť sa • vymiznúť • zaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizli • vytratiť sa • pominúť sa • prejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešla • hovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparil • kniž.: vyprchať • vypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchne • pohasnúť: smiech pohasol, túžba pohasla • expr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapú • hovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapala • zapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutia • zísť • zliezť • skapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapal • rozplynúť sa • rozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlili • hovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavy • poprechádzať • poprechodiť • postrácať sa • pomiznúť • potratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli
vybrať 1. vyhľadať z väčšieho množstva a rozhodnúť sa za to • vyvoliť • vyvoliť si • zvoliť • zvoliť si: vybrať (si), zvoliť (si) vhodné topánky • vyhliadnuť • vyhliadnuť si • zried.: vyzrieť • vyzrieť si (vybrať si pohľadom): vyhliadnuť (si) niekoho za partnera • povyberať (postupne): povyberali najlepšie kusy
2. dať odniekiaľ von • vyňať: vybrať, vyňať list zo zásuvky • vytiahnuť (obyč. ťahaním vybrať): vytiahol z vrecka drobné; vytiahnuť z fľaše zátku • expr. vysnovať: vysnovať z tela vnútornosti • vyloviť (vybrať z vody, z tekutiny): vyloviť bezduché telo; vyloviť muchu z polievky • vykopať (vybrať kopaním): vykopať zemiaky • vybaliť • hovor. vypakovať (vybrať z obalu): vybaliť si z vrecúška desiatu • vyzdvihnúť (vybrať niečo uložené, deponované): vyzdvihnúť batožinu • vyoperovať • vyrezať (chirurgicky vybrať): vyoperovať z tela úlomok; vyrezať slepé črevo • vysadiť • zastar. vystaviť: vysadiť, vystaviť dvere z pántov • povyberať • povyťahovať • povybaľovať (postupne)
3. vziať od jednotlivcov (obyč. peniaze) • zinkasovať • vyinkasovať: vybrať, zinkasovať za plyn, elektrinu • povyberať (postupne): povyberali od kolegov na kyticu
4. p. vziať 1, 3
vypakovať p. vybrať 2
skončiť sa 1. dospieť na koniec, dosiahnuť koniec (op. začať sa) • ukončiť sa: porada sa už skončila, ukončila • zavŕšiť sa • zvŕšiť sa • dovŕšiť sa (dosiahnuť vrchol): jeho život sa z(a)vŕšil, dovŕšil • pominúť sa • minúť sa • uplynúť • ubehnúť • prejsť (o čase; o deji v čase): polhodinka sa rýchlo (po)minula, uplynula; búrka prešla
2. mať istý koniec • vyznieť • vyjsť: obhajoba sa skončila s úspechom, vyznela úspešne, vyšla dobre • hovor.: dopadnúť • vypáliť: chceli sme dobre, ale dopadlo to, vypálilo to zle • hovor. expr. vystreliť: neraz to presne naopak vystrelí • kniž. vyústiť: nedorozumenie vyústilo v bitke
spáliť 1. zničiť ohňom, žiarou: spáliť všetky listy • spopolniť (spálením zmeniť na popol, obyč. človeka): spopolnili ho v bratislavskom krematóriu • popáliť • pospaľovať (postupne, viac vecí): pri vatre popálili všetko raždie a drevo • zuhoľniť (spáliť na uhoľ): zuhoľniť drevo
2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo a pod.) • popáliť • prepáliť: za zimnú sezónu spáli, popáli, prepáli veľa plynu, elektriny; popálil všetky sviečky • skúriť (kúrením spotrebovať): skúriť palivo
3. zničiť, poškodiť účinkom tepla, mrazu, exhalátov a pod.: horúce slnko spálilo trávnik • ošľahnúť • opáliť • omraziť (o mraze): mráz ošľahol, opálil kvety; omrazené listy • kniž. ožehnúť • oškvariť • oškvŕknuť • oškvrknúť • obškvŕknuť • obškvrknúť • nár. expr.: ošmrliť • ošmrhliť (Chrobák; trocha, sčasti na povrchu spáliť): oškvaril si vlasy nad plameňom; plamene mi o(b)škvŕkli ruku • vypáliť (ohňom, žieravinou a pod.): vypáliť si oči kyselinou • prepáliť (pálením niečo naskrze prejsť): prepáliť obrus, vlasy • prižiariť • pripiecť • pripáliť (sčasti spáliť): prižiariť jedlo v rúre
4. p. upáliť 5. p. premárniť
streliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane • vystreliť • vypáliť: (vy)streliť z pušky; (vy)strelil, vypálil na zajaca • expr.: buchnúť • rachnúť: rachol z revolvera
2. usmerniť strelu do siete, do koša (v loptových a pod. hrách) • vstreliť • vsietiť (streliť do siete) • šport. publ. dať: streliť, vsietiť, dať gól, kôš • kopnúť (nohou): kopol už tretí gól
3. expr. dať úder do tváre (rukou) • dať zaucho • dať facku • expr.: vylepiť • vlepiť: strelím, vylepím ti jednu, ak neposlúchneš; dal mu zaucho, facku za odvrávanie • expr.: struhnúť • vsotiť • vpáliť: Struhni mu, facni mu jednu!; vsotil mu poza uši • fraz.: dať poza uši • dať po hlave
4. p. zastreliť 5. p. predať 1 6. p. prdnúť 7. streliť si p. utiahnuť si
vybehnúť 1. behom sa dostať von al. hore • expr.: vyletieť • vylietnuť • vypáliť: vybehol, vyletel z izby ako strela; vybehnúť, vyletieť hore schodmi • vyjsť (krokom): rýchlo vyjsť na povalu • vyraziť • expr. vyrútiť sa (prudko, s útočným cieľom): z hory vyrazilo, vyrútilo sa stádo diviakov • expr. vytrieliť • šport.: vyštartovať • odštartovať • expr.: vyfrknúť • vyfrčať: chlapec vyfrkol z dverí • expr.: vybŕknuť • vybrnknúť (obyč. letom, náhle): vtáča, zajac vybŕkne z kríka; dievča vybrnklo z domu • vylietať (jeden po druhom) • expr. vycválať (cvalom vybehnúť) • povybiehať • povybehúvať • povybehávať • povybehovať • expr.: povyletovať • povyletúvať (postupne; o viacerých jednotlivcoch)
2. p. zabehnúť 1 3. p. vyrásť 1 4. p. vykypieť
vyjsť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa odniekiaľ dostať von, do voľného priestoru (op. vojsť) • vykročiť: celý deň nevyšiel, nevykročil z domu • vybrať sa (vyjsť s istým cieľom): vybrať sa, vyjsť si na prechádzku • expr.: vybehnúť • vyletieť (rýchlo vyjsť): nahnevaná vybehla, vyletela z miestnosti • vypochodovať (vyjsť pochodovým krokom, expr. vyjsť vôbec) • expr. vyplávať: vyplávala z pracovne so vztýčenou hlavou • trocha pejor.: vytrepať sa • vytrieskať sa • vycabrať sa • vytárať sa • vyliezť: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte odtiaľ konečne!; celý deň nevyliezol z izby • expr.: vykradnúť sa • vytratiť sa (tajne, nenápadne vyjsť): večer sa vykradol, vytratil z domu • vykĺznuť (sa) • expr.: vyšmyknúť sa • vyšuchnúť sa • vyplaziť sa (nebadane, ticho vyjsť): po prstoch sa vykĺznuť, vyplaziť zo sály • expr. vytrúsiť sa (po jednom, postupne vyjsť): z kina sa vytrúsili prví návštevníci • expr.: vypáliť • vytrieliť • vyraziť • vyrútiť sa (prudko vyjsť): z podchodu na nás vypálila, vyrútila sa banda výrastkov; vyraziť do ulíc • hovor. vytiahnuť (obyč. hromadne vyjsť): vytiahnuť do boja • expr. vyrukovať (vyjsť, obyč. hromadne): chlapci vyrukovali na ihrisko • zried. vyrušať • zastar. vyjachať (o dopravných prostriedkoch): vlak vyrušal, vyjachal z tunela • vyklusať • vycválať (vyjsť klusom, cvalom) • expr.: vyvliecť sa • vyterigať sa • vyredikať sa • vydrgáňať sa • vyrepetiť sa • vyteperiť sa (vyjsť pomaly, s námahou): chorý sa vyvliekol, vyterigal na priedomie • expr.: vyplantať sa • vymotať sa • vychamrať sa (ťažko, ťarbavo, s námahou vyjsť): ledva sa vyplantal, vychamral z budovy • expr. vysúkať sa (pomaly, opatrne vyjsť) • expr.: vypotkýnať sa (vyjsť potkýnajúc sa) • subšt.: vytralágať sa • vytralákať sa (pomaly, s námahou vyjsť) • trocha pejor.: vyčochrať sa • vyčaptať sa: čakám, kedy sa vyčochrú, vyčapcú von • expr.: vyknísať sa • vytackať sa • vypotácať sa • vykývať sa • vykyvkať sa (vyjsť neistým, knísavým krokom) • expr.: vyskackať • vyhopkať • vykrivkať (vyjsť skackajúc, hopkajúc, krivkajúc) • expr.: vycapkať • vycupkať • vyťapkať • vybadkať (vyjsť odniekiaľ drobnými krokmi): z domu vycapkala, vybadkala starenka • expr., obyč. pejor.: vyšuchtať sa • vyšmochtať sa • vyšmotkať sa • vyšmatlať sa (vyjsť šuchtavo, nie načas a pod.) • povychádzať • povychodiť (vyjsť postupne, vo väčšom množstve): ľudia povychádzali, povychodili na ulicu
2. chôdzou al. inak sa ocitnúť hore al. na povrchu • vystúpiť: vyjsť, vystúpiť na kopec; rumenec jej vyšiel, vystúpil na líca • dostať sa: dostať sa na vežu; pena sa dostala na povrch • vyškrabať sa • vyškriabať sa • vyšplhať sa • vyliezť (plazivým, šplhavým pohybom): vyškrabať sa, vyliezť na strom • vyplávať (vyjsť na hladinu): rezance vyplávali hore • vysadnúť: vysadol mu pot na čelo; mastnota vysadla navrch
3. stať sa zrazu viditeľným na oblohe • objaviť sa • zjaviť sa: nad obzorom vyšlo, objavilo sa, zjavilo sa slnko • ukázať sa: spoza oblakov sa ukázal rožok mesiaca • vysvitnúť: zajtra opäť vysvitne slnko • hovor. vykuknúť: na oblohe vykukli prvé hviezdy • expr.: preblesknúť • preblesnúť • preblysknúť • preblysnúť (nakrátko, prechodne vyjsť)
4. p. vzísť 1 5. p. vydržať 3 6. p. zniesť sa 2 7. p. minúť sa 2 8. p. stačiť 1 9. p. podariť sa
vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát
2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiť • streliť • vypáliť • vpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za uši • expr.: vsotiť • vraziť • vyťať • vytnúť • vysoliť • vsoliť • zasoliť • zavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesím • fraz.: dať poza uši • dať po hlave • expr.: struhnúť • fuknúť • facnúť • fľasnúť • fľasknúť • plesnúť • plesknúť • pľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústach • expr.: švacnúť • šustnúť • šuchnúť • šupnúť • lupnúť • luznúť • liznúť • hlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška) • povyliepať • povylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava
vypáliť 1. p. spáliť 3 2. p. vystreliť 1 3. p. vybehnúť 1 4. p. vylepiť 2 5. p. skončiť sa 2
vystreliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane al. umiestniť strelu do cieľa (v športových hrách) • streliť • vypáliť: (vy)streliť, vypáliť z revolvera; dvakrát (vy)strelil, vypálil na bránku, ale netrafil • expr.: rachnúť • buchnúť • bachnúť: rachnúť, bachnúť z kanóna • odpáliť (streľbou dať do pohybu): odpáliť raketu, nálož
2. p. skončiť sa 2
vypáliť sa p. zhorieť 1
zhorieť 1. podľahnúť ohňu, byť zachvátený ohňom: pri požiari zhoreli tri domy • vyhorieť (zhorieť do základov): stodola celkom vyhorela • spáliť sa (podľahnúť skaze vysokým teplom): koláč sa v rúre spálil, zhorel • pohorieť (zhorieť vo väčšom množstve): všetko seno pohorelo • zblčať • expr. zblkotať (zhorieť plameňom): stoh slamy zblčal, zblkotal od iskry • fraz. kniž. ľahnúť popolom (zhorieť na popol) • obhorieť • ohorieť • zastaráv. uhorieť (zhorieť dookola na povrchu): brvná o(b)horeli • zuhoľnatieť (zhorieť na uhoľ) • prehorieť • prepáliť sa (zhorieť skrz niečo): dno celkom prehorelo, prepálilo sa • vypáliť sa (zničiť sa ohňom, elektrinou): tráva sa vypálila
2. p. blamovať sa 3. p. vybuchnúť 3
páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekať • pripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľuje • expr. piecť • hovor.: pražiť • smažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookola • hriať (intenzívne): radiátor veľmi hreje • opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)
2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústa • obárať • opárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajom • kniž. žihať (Hviezdoslav)
3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe líca • pichať: dym pichá v očiach • svrbieť • špieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špie • bolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí
4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre
5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku
6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohne • rozkladať • zažíhať: zažíhať vatry
7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť
vypaľovať p. páliť 5
vyobliekaný pekne, slávnostne oblečený • expr.: vyparádený • naparádený: vyobliekané, vyparádené, naparádené ženy • vystrojený • nastrojený: vystrojená, nastrojená nevesta • expr. vyfintený • expr. zried. nafintený: chodieval vyfintený ako páv; nafintení páni (F. Kráľ) • expr.: vyčačkaný • čačaný • expr.: vyšnorovaný • vyšnurovaný (vyobliekaný a vyzdobený šnúrami): vyšnurovaný hajdúch (Záborský) • hovor., obyč. iron. vymódený • hovor. vycifrovaný: vycifrovaní svadobčania • hovor. expr. vypánený (vyobliekaný ako pán): vypánený notár (Rázus) • hovor. expr. vyštafírovaný • hovor. vynovený (vyobliekaný do nových šiat): prišiel celý vynovený • hovor. expr.: vytiahnutý • vycipkaný • pejor.: vyfrndolený • nafrndolený • subšt.: nahodený • oháknutý
vypánený p. vyobliekaný
vymaniť sa s námahou sa dostať z istého stavu al. odniekiaľ preč (odniekiaľ, kde je neželateľné ostať) • vyslobodiť sa: vymaniť sa, vyslobodiť sa zo zovretia • uvoľniť sa • oslobodiť sa: ledva sa uvoľnil, oslobodil z obkľúčenia hustých konárov • vymôcť sa • vyvinúť sa (vymaniť sa zo zovretia): žena sa usiluje vymôcť, vyvinúť z náručia • expr. vymotať sa: vymotať sa z úzkych uličiek • expr.: vypantať sa • vyplantať sa • vychabrať sa: nemôže sa vypantať, vychabrať z dlžôb • expr.: vykrútiť sa • vyšmyknúť sa: chce sa vykrútiť, vyšmyknúť z povinností • hovor.: vytiahnuť sa • vyvliecť sa • vypliesť sa: nevie sa vytiahnuť spod vplyvu rodiny; ledva sa vyplietla zo zovretia • hovor. expr. vyzuť sa: vyzul sa zo zodpovednosti • expr. vytárať sa: z húštiny, z hory sa horko-ťažko vytárali
vypantať sa p. vymaniť sa
spotrebovať používaním vyčerpať; použiť (s úžitkom) vo svoj prospech • vypotrebovať: benzín spotreboval, vypotreboval za dva dni • minúť: minúť všetky otcove peniaze • vymíňať • pomíňať (postupne): vymíňal, pomíňal všetko, čo si našetril • zužitkovať (s úžitkom všetko upotrebiť): zužitkovať staré zásoby • užiť (použiť vo svoj prospech): tovar užite čím skôr, lebo podlieha skaze • skonzumovať (jedením, pitím spotrebovať): deti nestačia skonzumovať všetko, čo dostanú na obed; skonzumovalo sa veľa alkoholu • vyplytvať • vymrhať • premrhať (nehospodárne spotrebovať): vyplytvať, premrhať energiu • hovor. stroviť • zried. pretroviť • utratiť (peniaze, zried. aj iné hodnoty; obyč. ľahkomyseľným spôsobom): za krátky čas strovil celé dedičstvo • zmárniť • skynožiť (použiť niečoho veľa, obyč. zbytočne): zmárnila, skynožila veľa látky, veľa múky • hovor. expr. zožrať: motor zožerie veľa paliva • hovor.: vybabrať • vyfafrať • vypaprať (babraním spotrebovať): vybabrala všetku farbu
vypaprať p. spotrebovať
výpar p. zápach
zápach nepríjemný čuchový vnem (op. vôňa): odporný zápach horiacej gumy • smrad: smrad výfukových plynov • pach: pach potu • puch (silný zápach): pivničný puch • zhorenina (zápach po niečom zhorenom): cítiť zhoreninu • výpar (zmes zápachov, ktorá vzniká vyparovaním): kuchynské výpary • zried. záhor (pach po niečom rozpálenom)
vyparádený p. vyobliekaný, vyzdobený
vyzdobený bohato opatrený ozdobami • ozdobený: miestnosť vyzdobená, ozdobená kvetmi • skrášlený • okrášlený: pracovisko je dnes skrášlené, okrášlené • expr.: vyčačkaný • načačkaný (veľmi al. nevkusne vyzdobený): vyčačkaný byt • expr. vyšperkovaný (ozdobený šperkmi): vyšperkovaná ruka • expr. vyparádený: vyparádení mládenci • expr. vyfintený: chodieval vyfintený ako páv • hovor. expr. vycifrovaný: vycifrované kone • expr. vycipkaný: vycipkané ženy • hovor. expr. vyperený (ozdobený perom)
vyparádiť p. vystrojiť 4, vyzdobiť
vystrojiť 1. dať niekomu, niečomu všetko potrebné, náležité • vybaviť: vystrojiť, vybaviť deti dobrou obuvou; pracovne treba vystrojiť, vybaviť modernými počítačmi • kniž. opatriť: listiny opatriť podpisom, pečiatkou • zaopatriť (postarať sa o potrebné): zaopatriť hosťa na cestu jedlom • povystrájať (postupne)
2. cieľavedome pripraviť nejaké spoločenské, rodinné podujatie • usporiadať • vychystať: vystrojiť, vychystať, usporiadať hostinu, hody, kar • zorganizovať • zrealizovať • uskutočniť: rodinnú oslavu sme zorganizovali, uskutočnili v reštaurácii • hovor. zaranžovať • zrežírovať: večierok ste dobre zaranžovali, zrežírovali
3. pripraviť na odchod • vypraviť • vychystať • poslať: vystrojiť, vypraviť niekoho na cestu, poslať do školy • hovor. vyšikovať: vyšikovali ho z domu preč • vyhnať (násilne)
4. pekne obliecť • vyobliekať • pristrojiť: mať vystrojila, pristrojila, vyobliekala deti do nových kabátov • vyparádiť • naparádiť • expr.: vycipkať • vyzrúbiť • hovor. expr.: vycifrovať • vyštafírovať: vycipkané, vycifrované dievčence • expr.: vyfintiť • vyfrndiť • vyfrndoliť • vyčačkať
vyzdobiť ozdobami, výzdobou (obyč. bohatou), kvetmi a pod. urobiť pekným, slávnostným • ozdobiť: sálu vyzdobiť, ozdobiť girlandami • vykrášliť • vykrásiť • skrášliť • okrášliť: vykrášliť, skrášliť nevestu diadémom • expr.: vyparádiť • vyfintiť (oblečením) • expr.: vycifrovať • vyčačkať (vyzdobiť lacnými ozdobami) • expr. vycipkať (dôkladne vyzdobiť): vycipkaná hlava • vyvenčiť • ovenčiť (vyzdobiť vencami): vyvenčená, ovenčená brána • poet.: vykvietiť • okvietiť (vyzdobiť kvetmi) • hovor. expr. vyperiť (vyzdobiť pierkom): vyperení svadobčania • vyšperkovať: vyšperkuje si ruky drahými prsteňmi
vyobliekať sa pekne, starostlivo, slávnostne a pod. sa obliecť • vystrojiť sa: vyobliekali sa, vystrojili sa ako do kostola • pristrojiť sa • ustrojiť sa: pekne sa pristrojila, ustrojila a šla • expr.: vyparádiť sa • naparádiť sa • vyzrúbiť sa • hovor. expr.: vytiahnuť sa • vyštafírovať sa • vyštramandiť sa: na svadbe boli všetci vyparádení, vytiahnutí, vyštafírovaní • expr.: vyfintiť sa • vyfrndiť sa • vyfrndoliť sa • nafrndoliť sa • vycifrovať sa • vycipkať sa • vyčačkať sa • očačkať sa • obyč. iron. vymódiť sa (nápadne, módne sa obliecť) • subšt.: nahodiť sa • oháknuť sa
vyparádiť sa p. vyobliekať sa
vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiť • spraviť • uskutočniť • realizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazy • kniž. učiniť: učiní všetko, čo treba • odbaviť • vybaviť • zastar. odbyť • hovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútil • absolvovať • skončiť: kurz absolvoval, skončil už vlani • zložiť (nejaký úkon): zložiť sľub • zriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevu • podniknúť: podniknúť útok na niekoho • zastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastane • povykonávať • porobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim
2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesť • expr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil! • vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojili • povykonávať • povystrájať • povyčíňať • expr.: povyvádzať • postvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávať • navystrájať • navyčíňať • expr.: navyvádzať • nastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali! • expr.: napáchať • popáchať • pošarapatiť
3. p. vybaviť 1, 2
vyparatiť p. vyviesť 1, vykonať 2
vyviesť 1. urobiť obyč. niečo nenáležité, zlé al. nezvyčajné, žartovné a pod. • vykonať • expr. vyparatiť: chlapci zasa čosi vyviedli, vykonali, vyparatili • zried. vyčiniť • expr.: povyvádzať • povykonávať • povyčíňať • postvárať • povystrájať • popáchať • pošarapatiť (postupne, viac skutkov): za mlada povyvádzal, postváral veľa hlúpostí • expr.: navyvádzať • navystrájať • navyčíňať • nastvárať • napáchať (vyviesť vo veľkom množstve)
2. p. zaviesť 1 3. p. vyvetrať 2
spotený ktorý sa spotil; svedčiaci o tom • upotený: celý je spotený, upotený • prepotený • zapotený: má prepotenú, zapotenú bielizeň • mokrý • vlhký (od potu): zobudila sa úplne mokrá od horúčky, vankúš je celkom vlhký • expr. zrosený • zried. znojný: zrosené, znojné čelo • kniž. zastaráv.: vyznojený • uznojený (Urban) • nár. expr. uzváraný • nár. vyparený
vyparený p. spotený
odpariť sa zmeniť sa na paru a uniknúť • vypariť sa: voda sa z hrnca odparila, vyparila • vyprchať: benzín, gáfor vyprchá • vyvariť sa (odpariť sa varením) • vyvrieť (vretím sa odpariť): voda už vyvrela • vyschnúť (stratiť vodu): voda v miske vyschla
p. aj vypáchnuť
spotiť sa 1. vylúčiť z tela pot, zvlhnúť od potu • zapotiť sa: od námahy sa spotil, zapotil na celom tele; spotiť sa, zapotiť sa od strachu • upotiť sa (veľmi sa spotiť): musíš vypiť horúci nápoj a dobre sa upotiť • vypotiť sa (obyč. zámerne): musíš sa dobre vypotiť, chrípka prejde • prepotiť sa (naskrze sa spotiť; nasiaknuť potom): košeľa sa prepotila • kniž.: uznojiť sa • oznojiť sa: pri dorábaní chleba neraz sa uznojili • dopotiť sa • expr. dopariť sa • kniž. doznojiť sa (veľmi sa spotiť) • expr.: upachtiť sa • spachtiť sa (zadychčať sa a spotiť sa od rýchleho pohybu): kým sme pribehli, celkom sme sa upachtili • zahriať sa • rozhorúčiť sa • upariť sa • vypariť sa (od námahy, rýchleho pohybu a pod. zvýšiť teplotu svojho organizmu, obyč. až do zvlhnutia od potu): chlapci sa behaním za loptou poriadne zahriali, rozhorúčili; kone sa v cvale uparili • hovor. expr.: vyzvárať sa • uzvárať sa
2. p. zvlhnúť
stratiť sa 1. ocitnúť sa na neznámom mieste, stať sa nezvestným (ako následok neopatrnosti, príp. odcudzenia a pod.): stratili sa mu všetky doklady z auta • vytratiť sa • potratiť sa • postrácať sa • roztratiť sa • hovor. vytrúsiť sa (postupne, po častiach, na viacerých miestach): peniaze sa mu z deravej tašky vytratili, potratili, vytrúsili; knižky sa mi časom postrácali, roztratili • expr. prepadnúť sa: zlodeji sa bez stopy prepadli • skapať: zbadal, že mu skapali rukavice • pokapať (postupne): príbory z jedálne pokapali • zmiznúť • podieť sa: Kde zmizli, kde sa podeli prichystané šaty? • hovor. expr. vypariť sa: nevedno, kam sa vyparili všetky pomôcky • pren. expr. vyšumieť: láska vyšumela • zapadnúť: kniha zapadla do zabudnutia • pren. pôjsť: nevedno, kde pošiel otcovský majetok
2. p. zmiznúť 3, zaniknúť 3. p. odísť 1, zmiznúť 2
ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecť • zutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdia • expr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdil • expr.: ufrngnúť • ufrnknúť • ufrndžať • ubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžal • expr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal? • hovor. expr.: zvrznúť • uvrznúť • uvrzgnúť • ubziknúť • bziknúť • ušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školy • umknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť polícii • zried. ubehnúť • hovor. expr.: upláchnuť • ufrknúť • zdúchnuť • zdrhnúť • zried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhli • zbehnúť • dezertovať • zdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkať • expr. zmiznúť • hovor. stratiť sa • hovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili sa • expr.: brnknúť • frngnúť • fuknúť • frknúť • myknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmy • hovor. expr.: odtrieliť • odpáliť • odprášiť • odfrčať • odfičať • odfujazdiť • odkapať • odjachať • odcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na koni • fraz. vziať nohy na plecia • dať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útek • expr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)
2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecť • zutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekať • vyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechu • poutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali
3. ostať nepovšimnutý • uniknúť • utiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli
4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúť • utiecť • uplynúť • minúť (sa) • prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie
5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecť • uniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovo • ukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie
p. aj vykypieť
6. p. zbaviť2
vypariť sa 1. p. odpariť sa, vypáchnuť 2. p. zmiznúť 2, 3, stratiť sa 1 3. p. spotiť sa 1
vyschnúť 1. celkom stratiť vlhkosť, stať sa celkom suchým • vysušiť sa: pôda na slnku a vetre vyschla, vysušila sa; korene stromu vyschli, vysušili sa • uschnúť • usušiť sa (stratiť vlhkosť): kvety vo váze rýchlo uschli; vlasy sa na slnku usušili, uschli • kniž. vyprahnúť (veľmi, nadmieru vyschnúť): vyprahnutá pláň • obschnúť • oschnúť • osušiť sa (trocha stratiť vlhkosť): skosená tráva už o(b)schla • preschnúť • presušiť sa (dôkladne al. čiastočne stratiť vlhkosť): dobre preschnuté, presušené drevo; dala bielizeň preschnúť na radiátor • zahorieť • vyhorieť (vyschnúť vplyvom páľavy): obilie zahorí; paša celkom vyhorela • poschnúť • posušiť sa • povyschýnať • povysychať • povysúšať sa • pouschýnať • pousychať (postupne vyschnúť, uschnúť) • mumifikovať sa (chorobne vyschnúť): mumifikovaný plod • zried. strudovatieť (stať sa veľmi suchým a tvrdým): jazyk mu strudovatel (Podjavorinská) • vyhynúť (o rastlinách)
2. stratiť vodu, ostať bez vody • vypariť sa • odpariť sa: voda v potoku vyschla; rosa vyschla, vyparila sa, odparila sa
3. p. schudnúť
vytratiť sa 1. nepozorovane odísť • hovor. expr. vypariť sa: z oslavy sa vytratili, vyparili prví • expr.: odkradnúť sa • ukradnúť sa • vykradnúť sa: vykradol sa z bytu ako zlodej; ukradla sa ku kamarátke • hovor.: vykĺznuť (sa) • vyšmyknúť sa (nenápadne a rýchlo): využije priaznivú situáciu a vyšmykne sa von • zried. odtratiť sa • stratiť sa • zmiznúť (nenápadne a rýchlo) • expr. vytrúsiť sa • poodchádzať (postupne odísť): obecenstvo sa už vytrúsilo • povytrácať sa • expr.: povykrádať sa • poodkrádať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch)
2. pomaly, pozvoľna prestať jestvovať • stratiť sa: tma sa z kopcov vytratila, stratila • vymiznúť • zmiznúť • zaniknúť: dobré zvyky vymizli, zmizli • pominúť sa • minúť sa • pren. vyšumieť: láska sa po roku (po)minula • hovor. expr. vypariť sa: slušnosť sa akosi vyparila • expr.: zakapať • skapať: ohľaduplnosť vari ešte nezakapala • kniž.: odumrieť • umrieť: nádej ešte celkom neodumrela • povytrácať sa • postrácať sa (postupne)
zaniknúť prestať jestvovať (o javoch, duševných stavoch a pod.; op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa: mnohé civilizácie zanikli, pominuli (sa) • stratiť sa: nedôvera sa postupne stratila • kniž. odumrieť • umrieť: nádej už odumrela, umrela • minúť sa: hnev sa v ňom rýchlo minul • prejsť • prestať • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa: úkaz trval iba chvíľu, hneď prestal, zmizol; búrka už prešla • odpadnúť: povinnosť platiť mi už odpadla • expr.: zakapať • skapať: staré zvyky zakapali, skapali • kniž. zastar. zniknúť (Hviezdoslav, Tatarka) • poet. uvädnúť • expr. odšumieť: mladosť uvädla, odšumela • doznieť (o zvukoch): pieseň v diaľke doznela • zapadnúť (nevyniknúť medzi niečím iným): novinka zapadla • vyjsť nazmar • zmariť sa: talent vyšiel nazmar; nádeje sa zmarili
vyparovať sa prechádzať do plynného stavu • odb. prchať: éter sa rýchlo vyparuje, rýchlo prchá • pren. rozplývať sa: vidina blahobytu sa rozplývala
brucháč expr. tučný, bruchatý človek • expr.: brucháň • bruchaj • bachráč • bachráň: už v štyridsiatke sa z neho stal brucháč, bachráč • expr.: tučko • bucko • tučniak • vypasenec: pod tým vypasencom sa isto lavička zlomí • pejor.: pupkáč • opucheľ • bravčo • zried. megero
tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstý • telnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlap • okrúhly • guľatý • expr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčka • nár. jablčistý: jablčisté prasiatko • plný • zaokrúhlený • oblý • kyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčina • korpulentný • objemný • zavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postava • mäsitý • mäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté ruky • sadlovitý • sadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasalo • obézny • pretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudí • zažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáč • hovor. silný: je silnejšej postavy • plnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletný • molet (neskl.): plnoštíhla, moletná dáma • expr.: tučnučký • tučnulinký • tučnunký • tlstučký • tlstunký • tlstulinký • guľatučký • zaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätko • expr. zried. tučnastý (Jesenská) • expr. pretučný: tučný, pretučný • expr.: vykŕmený • vytučnený • vytučený: dobre vykŕmený, vytučnený • expr.: rozkysnutý • rozkydnutý • pejor.: pupkatý • bruchatý • bachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchára • hovor. pejor.: vypasený • dopasený • rozpasený • vyžratý: vypasený, vyžratý ako prasa • pren. pejor.: opuchnutý • spuchnutý • nár. expr.: odudlavený • naváľaný: odudlavený, naváľaný zadok • subšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčový • svinský • prasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý
2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1
vypasený p. tučný 1
priliehavý 1. urobený presne na mieru; tesne priliehajúci k niečomu • upätý: priliehavý, upätý kabát • hovor.: pasentný • vypasovaný • hovor. neskl. akurát: priliehavé, vypasované, pasentné sako; šaty sú akurát • tesný • úzky (op. voľný): rada nosila tesné, úzke sukne, nohavice
2. p. výstižný, primeraný
tesný 1. ktorý má menšiu veľkosť, ako je potrebné; ktorý obopína telo al. niektoré jeho časti; ktorý nie je dosť pohodlný (op. voľný) • priliehavý • hovor.: obtiahnutý • vypasovaný • pasentný: nosí tesné, priliehavé sukne; obtiahnuté, vypasované, pasentné nohavice • kniž. upätý • zried. upiaty (Jesenská) • úzky (op. široký) • malý (op. veľký): kabát mu je v pleciach úzky; topánky sú mi už malé • expr. tesnučký • tesnunký • tesnulinký
2. ktorý dobre prilieha; ktorý nič neprepúšťa • nepriepustný • nepriedušný • hermetický: tesný, nepriepustný ventil; tesný, nepriepustný, nepriedušný, hermetický uzáver • expr. tesnučký • tesnunký • tesnulinký
3. ktorý je málo priestranný • malý (op. veľký, priestranný): celá rodina sa tlačí v jednej tesnej, malej izbe • úzky (op. široký, priestranný): tesné, úzke benátske uličky • stiesnený: deprimovali ju stiesnené priestory podkrovného bytu
4. p. blízky 2, úzky 2, 3
vypasovaný p. priliehavý 1, tesný 1
vypasovať hovor. ušiť tesne k telu, priliehavo • hovor. zastaráv. vyšľajfovať: vypasovaný, vyšľajfovaný živôtik • prebrať • zúžiť: v páse treba sukňu ešte trocha prebrať, zúžiť
spásť 1. pasením spotrebovať al. pasením zbaviť porastu • vypásť: spásť, vypásť trávu; kravy spásli, vypásli lúku • pospásať • povypásať (postupne, na viacerých miestach)
2. p. zjesť
vypásť p. spásť 1
stučnieť zvýšiť svoju telesnú hmotnosť, stať sa tučnejším, tučným (op. schudnúť) • stlstnúť: po tridsiatke stučnela, stlstla • pribrať • nabrať (na váhe): v poslednom čase pribral; veľmi si nabrala • hovor. popraviť sa: po chorobe sa musíš popraviť • expr.: rozkysnúť sa • vykŕmiť sa • vypásť sa • vytučiť sa • vyžrať sa • rozpásť sa (s neestetickými následkami) • pejor.: stelnatieť • zbruchatieť • zbachratieť • spupkatieť: od piva zbruchatel, spupkatel • expr., obyč. zjemn.: zaokrúhliť sa • zaguľatiť sa: rokmi sa zaokrúhlila, zaguľatila • zhrubnúť (obyč. o ťarchavej žene): v páse zhrubla • zosilnieť • zmohutnieť (stať sa telesne zdatnejším) • expr. zried.: zosadlovatieť • zosadlovieť • osadlovieť (obrásť tukom)
vypásť sa p. stučnieť
natiahnuť 1. ťahom zväčšiť dĺžku • pretiahnuť • predĺžiť: natiahla gumu; zlostne pretiahol ústa • prekročiť (zväčšiť dĺžku času): prekročili termín, schôdzu o hodinu • ponaťahovať (postupne, viac vecí)
2. ťahom narovnať smerom dopredu, do dĺžky al. hore • vystrieť • načiahnuť • napriamiť: natiahol, vystrel nohy pred seba; načiahol, napriamil ruky k ohňu • vztiahnuť (iba o rukách): vztiahol ruky k záchrancovi • expr. nadrapiť: nadrapil krk a načúval • hovor. našponovať • kniž.: napriahnuť • napružiť • nastrmiť: napriahnuť ruku; napružiť tetivu • vypnúť • vypäť • napnúť • napäť (pôsobiť silou): vypäl plátno na rám; napäl strunu • ponapínať (postupne, viac vecí)
3. p. navliecť 1 4. p. obliecť 1
vypäť p. vypnúť
vystrieť sa 1. dať sa do priamej, rovnej polohy • narovnať sa • vyrovnať sa • vypnúť sa • vypäť sa: hrdo sa vystrel, narovnal, vypäl a šiel • vytiahnuť sa • natiahnuť sa • pretiahnuť sa (napnúť sa, vysunúť sa smerom hore al. dopredu): vytiahol sa, natiahol sa a zívol • hovor. expr. posošiť sa: posošil sa a smelo odpovedal • povystierať sa • ponarovnávať sa • povyrovnávať sa • povypínať sa • povyťahovať sa • ponaťahovať sa • popreťahovať sa (postupne)
2. p. ľahnúť si 1 3. p. umrieť
námaha veľké vynaloženie síl: získať niečo s veľkou námahou • úsilie • snaha (vypätie síl na dosiahnutie al. prekonanie niečoho): na to treba vynaložiť obrovské úsilie, obrovskú snahu • vypätie • napätie (vystupňovanie námahy): duševné vypätie, napätie • hovor. zastar. unuvácia: za unuváciu nepýtam nič • práca • robota: dalo mi to veľa práce, roboty • hovor. fuška (veľká námaha) • hovor.: štrapa • štrapácia (sústavná fyzická námaha): cestovať každý deň je štrapa, štrapácia • expr.: hrdlačina • drina • lopota • klopota • galeje (veľká námaha)
napätie 1. zvýšená psychická záťaž • vypätie: prežívať napätie, vypätie • stres (nadmerné napätie): stres organizmu • tréma (napätie pred vystúpením na verejnosti a pod.): mať trému pred skúškou
2. p. tlak 1
vypätie p. námaha, napätie 1
rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamo • prosto: cesta viedla prosto ku kaštieľu • neohnuto • nezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôty • dorovna • narovno: dorovna, narovno vykopaná ryha • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystreto • vypäto • vypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystreto • vztýčene • narovnane • vyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnane • kolmo: palice trčia kolmo k nebu • zvislo • zvisle: obraz je zavesený rovno, zvislo • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško • fraz. hore koncom
3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovne • horizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doska • dorovna • narovno: dorovna, narovno uložené potrubie • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamo • priamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľu • prosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťa • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamo • presne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestej • práve • hovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún
6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamo • otvorene • úprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalo • nezaobalene • nezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehať • prosto • doprosta • dorovna • fraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslí • kniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch
7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneď • ihneď • priamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkému • bezodkladne • naskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť
8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrnca • bezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfa • nesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane
9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamo • priam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráči • práve • hneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo
10. p. rovnako 1
vypäto 1. p. vzpriamene 2. porov. napätý
vzpriamene smerujúc kolmo dohora • rovno: sedela vzpriamene, rovno, aby lepšie videla • priamo • zastaráv. spriama: Stoj priamo a nevrť sa! • narovnane • vystreto: chodí vždy narovnane, vystreto • vypäto • vypnuto: vypäto, vypnuto stál pred nastúpenou triedou • napriamene • vztýčene: napriamene, vztýčene sedieť za stolom
nájsť 1. odhaliť doteraz neznámu vec • objaviť: našiel, objavil príčinu svojho neúspechu • zistiť • odkryť • prísť (na niečo) • dôjsť (na niečo): zistil chyby v účte; prišiel na chyby v účte • natrafiť (náhodou nájsť): natrafil na dobrú knihu • vyhľadať • vypátrať • vysliediť • vystopovať (nájsť po dlhšom hľadaní): vyhľadal si vhodné miesto; vypátral úkryt zlodejov • expr.: vyhrabať • vykutať • vykutrať • vykutiť (prehrabovaním nájsť): ktovie, kde to vyhrabal, vykutal • expr.: vysnoriť • vyňuchať: konečne vysnoril jeho adresu • expr.: vyšpárať • vyšparchať • vyštuchať • vyňúrať (s námahou nájsť): vyštuchal kdesi pár drobných • ponachodiť • ponachádzať (postupne nájsť): ponachádzal zaujímavé fakty • hovor. zastaráv. uhľadieť si: ak si uhľadíte čas, príďte • nahmatať • vyhmatať (hmatom nájsť): potme nahmatal, vyhmatal kľučku
2. objaviť niekoho niekde • zastihnúť • stihnúť: našiel ju doma; otca nezastihol, nestihol v práci
3. úsilím dosiahnuť • získať: konečne si našiel prácu; získal sebavedomie • nahľadať: nahľadal pár korún
objaviť skúmaním, výskumom poznať doteraz neznámu vec • odhaliť: objaviť, odhaliť prírodné zákonitosti • vynájsť: vynájsť nový systém obrany • odkryť: odkryli nové ložiská zlata • zistiť: dosiaľ nezistili príčiny rakoviny • prísť na niečo • naraziť • natrafiť (obyč. nečakane, náhodne objaviť): pri rekonštrukcii hradu prišli, narazili, natrafili na zbierku mincí • prísť na stopu (niečoho) • vypátrať • vystopovať • vysliediť • expr. vysnoriť: sprisahanie rýchlo vypátrali • expr.: vykutať • vykutiť • vykutrať • vyhrabať • vyštuchať • vyštúrať • vyšpárať • vydolovať (objaviť systematickým al. tajným hľadaním obyč. niečo zabudnuté, zatajované a pod.): kdesi na povale vykutali, vyhrabali cenný obraz • zbadať • spozorovať • zazrieť • zočiť • zachytiť (obyč. nečakane, nevdojak objaviť): vzadu zbadá, spozoruje tajný východ • nespis. vymáknuť (Balco) • poobjavovať (potupne, viac vecí)
odhaliť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia • odokryť • odkryť: odhaliť korene stromu • obnažiť (urobiť nahým): obnažil sa do pása • rozhaliť (čiastočne): rozhalil si krk • poodhaliť (trocha odhaliť): poodhaliť tvár
2. odsunúť nabok to, čím je niečo zakryté, zastreté • odhrnúť: nevesta si odhalila, odhrnula závoj • odokryť: odokryť záves, záclonu • odostrieť • zried. odstrieť: odostrela plachtu • odcloniť: Odcloňte záclony! • poodhaliť (trocha)
3. novými poznatkami zistiť niečo • odkryť • odokryť • objaviť: odhaliť, odkryť zákonitosti prírody; objaviť skrytý talent • prísť na niečo • nájsť: prišli na nový prameň; našli ložisko uhlia • vypátrať • vystopovať • vysliediť (pátraním, stopovaním, sliedením a pod. zistiť niečo zatajované): vypátrali, vystopovali páchateľa • demaskovať: demaskovanie nepriateľa • expr. vysnoriť: vysnoril sprisahanie • expr. vyštúrať: vyštúrala o rodine všetko • fraz. vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosť • zastar. vysvietiť (Kukučín, Vajanský)
p. aj objaviť
preskúmať dôkladne zvážiť všetky stránky niečoho, dôkladne skúmaním overiť niečo • preveriť: treba preskúmať, preveriť kvalitu výrobku • prezrieť • prehliadnuť: na hranici dôkladne prezreli, prehliadli našu batožinu; prezrieť, prehliadnuť ranu • prešetriť • vyšetriť (šetrením dôkladne preskúmať): prešetriť, vyšetriť prípad • prebádať (odborne, vedecky): archeologicky prebádali okolie mesta • preštudovať (preskúmať štúdiom): v archíve preštuduje pramenný materiál • expr. posvietiť si (dôkladne preskúmať): posvietiť si na podrobnosti prípadu • hovor.: presondovať • vysondovať (opatrne preskúmať): presondujte, vysondujte mienku voličov • hovor. expr. oťukať (opatrne): najskôr oťukal nové prostredie • vyskúmať • zistiť • vypátrať • prepátrať (skúmaním sa dozvedieť): treba vyskúmať, zistiť, vypátrať, čo je vo veci; prepátrali celú jeho minulosť • prehľadať • presliediť: prehľadali mi vrecká; presliediť celé okolie • odb. rekognoskovať: rekognoskovanie terénu • preňuchať (o zvieratách, expr. aj o ľuďoch) • expr. presnoriť: preňuchať, presnoriť všetky zákutia domu • hovor. opáčiť (preskúmať hmatom, chuťou): opáčim, ako to chutí • skontrolovať (urobiť kontrolu): skontrolovanie pravosti zlata • zrevidovať (preskúmať pravosť niečoho): zrevidovať účty, doklady • rozanalyzovať (preskúmať analýzou)
vypátrať pátraním zistiť, odhaliť • vystopovať (stopovaním): chcú vypátrať, vystopovať zlodejov • vysliediť • expr.: vysnoriť • vyšpehovať: podarilo sa nám vysliediť, vyšpehovať tajný úkryt • vystriehnuť • zastar. vystriezť (striehnutím): usiluje sa vystriehnuť, kedy chodí zver k napájadlu • zried. vyvetriť • hovor. pejor. vyšpicľovať • expr.: vyňuchať • vyňúrať • vyčíhať • vyčíhnuť • hovor. expr.: vyštuchať • vyštúrať • vyštárať: vyňúra, vyštuchá, vyštúra všetko, čo potrebuje vedieť • kniž. vysledovať • hovor. zastar. vyšľakovať (Kukučín) • vyhľadať (hľadaním nájsť): po dlhom chodení sa nám ich podarilo vyhľadať
p. aj odkryť, odokryť
vyskúmať zistiť obyč. vedeckým skúmaním • vybádať: vyskúmať, vybádať nevysvetliteľné javy • urobiť výskum: na niekoľkých vzorkách urobili výskum • preskúmať • preštudovať • prebádať: odborne preskúmať, prebádať príčiny neúspechu • odb. rekognoskovať: rekognoskovanie terénu • vysondovať • presondovať (opatrne, nepriamo al. pomocou sondy vyskúmať, zistiť) • vypátrať • prepátrať (skúmaním sa dozvedieť niečo) • zastar.: vyspytovať • vyspýtať (Kukučín)
p. aj preskúmať
napätý 1. ktorý má zvýšenú intenzitu (obyč. o duševnej námahe); prezrádzajúci zvýšenú duševnú námahu al. zvýšené úsilie pri istej činnosti (op. oslabený, uvoľnený) • napnutý: napäté, napnuté nervy; napätý, napnutý výraz tváre • vypätý • vystupňovaný: preteky sledoval s napätou, vypätou, vystupňovanou pozornosťou • sústredený • pozorný (upriamený na niečo): jej sústredený, pozorný pohľad prezrádzal záujem • koncentrovaný: hráč má zmysly vrcholne napäté, koncentrované • vybičovaný • vzrušený (veľmi napätý; op. ochabnutý): film nás do konca udržal v napätom, vybičovanom, vzrušenom očakávaní
2. hroziaci konfliktom, nepríjemným vyvrcholením • konfliktný • konfliktový: medzi manželmi sa utvoril napätý, konfliktný, konfliktový vzťah • vypätý • vystupňovaný: nastala vypätá, vystupňovaná medzinárodná situácia • vyostrený • vyhrotený • zostrený (smerujúci k zlému koncu): vyostrený, vyhrotený, zostrený spor o územie • vybičovaný (vo väčšej miere): napätá, vybičovaná pracovná atmosféra • hovor.: našponovaný • našpanovaný • vyšponovaný • vyšpanovaný • hovor. expr. infarktový
3. p. napnutý 1
rovný 1. nevychyľujúci sa zo smeru, z roviny al. plochy (op. krivý, nerovný) • priamy • priamočiary • lineárny: rovná, priama, priamočiara cesta; lineárny rez • vzpriamený • vystretý • vypätý • vypnutý: vzpriamená postava (op. zhrbený); vystretý chrbát; byť vypätý, vypnutý ako struna • narovnaný • zarovnaný • usporiadaný (ktorý sa stal rovným): narovnaný obrus; zarovnaná ofina; zarovnaný, usporiadaný rad • nezvlnený • rovinatý • rovinný • plochý (ktorý má rovný povrch; op. zvlnený): nezvlnený, rovinatý terén; plochá pláň • hladký (op. drsný, hrboľatý): hladká doska, ľad je hladký • vodorovný: vodorovná strecha domu • expr.: rovnučký • rovnunký • rovnulinký • rovnušký
2. p. rovnaký, rovnocenný 3. p. celý 1, plný 2 4. p. úprimný 1, priamy 1, 2
vypätý 1. p. vzpriamený 2. p. napätý 1, 2
vzpriamený smerujúci priamo nahor • vystretý • vztýčený: vzpriamená, vystretá postava; vztýčený prst • priamy: priame držanie tela • vypätý • vypnutý • napätý • napnutý: sedel vypätý, vypnutý, napätý; napnutá hruď • rovný • narovnaný • vyrovnaný: rovný, narovnaný, vyrovnaný chrbát • ježatý • ježovitý • zježený (trčiaci dohora): ježaté fúzy, vlasy; zježená srsť
piecť 1. pripravovať jedlo priamym pôsobením vysokej teploty (obyč. v peci, v rúre, na ohni) • vypekať (veľa al. rozličné druhy): piecť hus na pekáči; od rána pečie, vypeká svadobné koláče • opekať (piecť krátko al. na povrchu): opeká si na ohni slaninku
2. p. páliť 1, pražiť 1, 2 3. p. chystať 4. p. spolčovať sa, priateliť sa
vypekať p. piecť 1
opaľovať sa vystavovať sa pôsobeniu slnečných lúčov • slniť sa: opaľovať sa, slniť sa pri mori • hovor. expr.: opekať sa • vypekať sa • pren. expr. grilovať sa • expr.: pražiť sa • škvariť sa • smažiť sa • fraz. chytať bronz: už od jari chytá bronz; opeká sa, vypeká sa na letnom slnku • fraz. expr. opekať si pupok
vypekať sa p. opaľovať sa
leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľať • hovor.: daromníčiť • lažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľu • expr.: darebáčiť • hlivieť • halaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez roboty • pejor.: hniť • lajdáčiť • nár. daromnikovať: žiak lajdáči • zried. fašiangovať • fraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okien • váľať sa • povaľovať sa • polihovať • zried. povaľkávať sa • pejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihuje • fraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkom • obrastať tukom • vypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupok • ponevierať sa • subšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len poneviera • postávať • obstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postáva • nudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovať • vegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videu • fraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľu • fraz. expr.: ruky si plekať • uhly podopierať
vychovať 1. sústavným cieľavedomým pôsobením na človeka dosiahnuť jeho všestranný rozvoj al. žiadané kladné vlastnosti • odchovať: vychovala, odchovala dve generácie • zastaráv.: vykolísať • odkolísať (vychovať od kolísky) • expr. vykresať (prísnou výchovou): vykresať z mládeže statočných ľudí • expr.: vypiplať • vyprplať (starostlivo, obyč. s ťažkosťami): vypiplala dieťa do troch rokov • expr.: vypeľhať • vyplekať • odplekať • nár. vykublať (úzkostlivo, s námahou): ledva vypeľhala, vyplekala predčasne narodeného syna • vypestovať (vychovať k istej vlastnosti): vypestovať v deťoch samostatnosť • vyučiť • vyškoliť (poskytnúť odbornú prípravu na niečo): vyučiť, vyškoliť za mechanika; dobre vyučený, vyškolený právnik • vycvičiť • hovor. expr. vydrezírovať (tvrdo) • zastaráv. vymuštrovať (cvičením naučiť niečo, cvičením zdokonaliť): vycvičí dievča v domácich prácach; vydrezírované, vymuštrované deti • hovor. expr. vyexecírovať (preháňaním, násilím)
2. poskytnúť hmotné zabezpečenie, výživu • odchovať • dochovať: vychovať, odchovať, dochovať päť detí • vyživiť • uživiť: nevládze vyživiť, uživiť rodinu
3. dosiahnuť potrebnú hmotnosť pri chove domácich zvierat • vykŕmiť: vychovali, vykŕmili sme dva bravy
vypeľhať p. vychovať 1
vyperený p. vyzdobený
vyperiť p. vyzdobiť
dopestovať pestovaním zaistiť úspešný vývin plodín • vypestovať • dorobiť: dopestovať, vypestovať dobré ovocie; dorobil si vína • expr.: vypiplať • vyprplať (s námahou dopestovať) • vyšľachtiť (dopestovať šľachtením): vyšľachtiť nové odrody • zošľachtiť (zároveň zlepšiť vlastnosti): zošľachtili osivo • kraj. doriadiť (Kukučín)
vypestovať 1. sadením, ošetrovaním, starostlivosťou dosiahnuť úspešný vývin plodín al. zvierat • dopestovať: vypestovať, dopestovať šťavnaté plody • dorobiť: sám si dorobí zeleninu • expr.: vypiplať • vyprplať (s námahou vypestovať) • vyšľachtiť (vypestovať šľachtením): vyšľachtiť nové odrody
2. p. vychovať 1
vypichnúť 1. pichnutím odstrániť, vybrať; pichnutím utvoriť, pichnutím označiť • vyklať: vypichnúť, vyklať niekomu oči; vypichnúť dierku do látky • vylúpiť • vylúpnuť • vyrypnúť • vyryť (násilím vybrať): vylúpiť oko; vyrypnúť hrozienko z koláča; vyrypnúť, vyryť znak do kameňa • vykľuvať • vykľuť • vyďobať • vyďubať (zobákom) • vypichať • vylúpať • povypichovať • povylupovať • povykáľať • povyrypovať (postupne, pichaním, rýpaním): obetiam vypichali, povypichovali, povykáľali oči; povypichovať, povyrypovať vzorky do kože, do hliny
2. p. zdôrazniť
vyklať 1. pichnutím odstrániť • vypichnúť: vyklať, vypichnúť oko • vylúpiť • vyrypnúť: vylúpiť očko z prsteňa • vykľuvať • vykľuť • vyďobať • vyďubať • vyzobať (zobákom) • kniž. vyklovať: vyklovať pečeň • povykáľať • povypichovať (postupne, viac vecí)
2. p. vyhnať 1