Synonymá slova "vyl" v Synonymickom slovníku slovenčiny

napiť sa 1. požiť nejakú tekutinu na zahasenie smädu • vypiť: napil sa vody; vypil kávu • expr.: napojiť sa • naglgať sa • nalogať sa • nalúchať sa • nalôchať sa • nachleptať sa • nachlípať sa • nastrebať sa: napojil sa vínom; naglgal sa vína • expr.: vylogať • vychleptať • vychloptať • vychľastať (niečo): vylogal pohár vína na ex • nár. expr. nadúchať sa: hltavo sa nadúchal vody • ponapíjať sa (postupne sa napiť): všetci sa ponapíjali • odpiť • upiť • upiť si (napiť sa malého množstva tekutiny): odpil si piva • expr.: glgnúť si • lognúť si • nár. expr. šluknúť si: šlukol si z pohára • det. nabumbať sa: Nabumbaj sa mliečka! • expr. vyzunknúť (naraz vypiť): vyzunkol koňak z pohárika • nacicať sa • nadojiť sa (o zvieratách, pren. expr. o človeku): teliatko sa nacicalo

porov. aj vypiť 1

2. p. opiť sa 3. p. nasiaknuť

vypiť 1. pitím dostať do seba • vliať do seba • kniž. požiť (tekutinu): vypiť, vliať do seba za šálku kávy; vypiť, požiť alkohol, väčšie množstvo tekutín • užiť (liek): kvapky sa majú užiť nalačno • popiť (postupne al. veľa, všetko; expr. i málo): do rána popili, čo sa prichystalo; posedeli s kamarátmi, (niečo) popili • expr.: prevrátiť (do seba) • vsúkať (do seba) • vysúkať • vyzunknúť • vydurknúť • vylúpnuť • vyhŕknuť • vydúchnuť • vyhltnúť • vychlipnúť • vyglgnúť • vylognúť (vypiť na dúšok, naraz): prevráti do seba, vysúka, vyzunkne deci koňaku ako nič; vylúpne, vyhŕkne, vydúchne, vylogne za pohár vína, ani okom nemihne • expr. vytrúsiť: vytrúsil pohár do dna • vysŕkať • vysrkať • vysrknúť • vysŕknuť (nahlas, sŕkavo): slamkou vysŕkal limonádu do dna • expr.: vystrebať • vyslopať • vychľastať • vylogať • vyglgať • vylôchať • vylúchať • vydúchať • vychleptať • vychloptať • vychľaptať • vychlípať • vygrúliť (nahlas, hltavo; o zvieratách, pejor. o ľuďoch) • expr.: vycmúľať • vycicať • vycucať • vyťahať • vytiahnuť • vydrúľať (obyč. z fľaše) • det.: vybumbať • vydudať • expr.: vycickať • vychlipkať (pomaly vypiť) • vychutnať (s pôžitkom vypiť): vychutnal pohár červeného vína • dopiť (vypiť všetko až do dna): dopiť víno • povypíjať (postupne) • expr.: postrebať • poslopať • pochľastať • pochleptať • pochlípať (hlučne, hltavo, veľa, obyč. postupne vypiť)

2. p. vpiť

vylogať, vylognúť p. vypiť 1

výloha p. výložka

výložka pruh látky odlíšený farbou, tvarom a pod. na golieri, chlopni al. pleciach uniformy na označenie príslušnosti al. hodnosti: vojenské, železničiarske výložky • náplecník • epoleta (pásik látky na pleciach uniformy s označením hodnosti): generálske náplecníky, epolety • zastar. výloha (Sládkovič)

výlohy p. výdavok

vylomenina p. sprostosť 2

vylomiť lámaním porušiť a násilím uvoľniť • vylámať: vylomené, vylámané dvere • vypáčiť (obyč. pákou): vypáčiť záhradné vráta • vyvážiť (nadvihnutím) • vyraziť (úderom): vyraziť čap zo suda • vyboriť • vyvaliť (tlakom, silou): vyboriť, vyvaliť ohradu • expr. vydruzgnúť (Hviezdoslav) • vyštiepiť • vyštiepať (vylomiť štiepením, štiepaním): vyštiepiť si zub • povylamovať • povypačovať • povyrážať • povyvažovať • povybárať • povyvaľovať (postupne, viac vecí): povylamované obloky, zámky na dverách

vyvaliť 1. tlakom vytrhnúť zo základov • vyvrátiť: vietor vyvalil, vyvrátil strom • vyrútiť • vybúrať • vyrúcať: auto vyrútilo, vybúralo polovicu múru; prúd vyrúcal kus brehu • vylomiť • vyraziť (násilne): vylomiť dvere • zvaliť • zrútiť • zboriť: zvaliť, zrútiť, zboriť nosný pilier • vyváľať • zváľať • zbúrať • povyvaľovať • povyvracať • povylamovať (postupne, viacero vecí)

2. expr. vysunúť von (oči, zried. jazyk) • expr.: vytreštiť • vypleštiť: vyvalila, vytreštila na mňa prekvapené oči • expr. vypúliť: od úžasu vypúli veľké hnedé oči • vyplaziť (jazyk): posmešne vyvalí, vyplazí na nás jazyk

3. p. zaplatiť 1

vyvážiť 1. uviesť do rovnováhy • vycentrovať: vyváženie, vycentrovanie kolies • vybalansovať: vybalansovať telo na lane

2. nahradiť niečím rovnakej hodnoty • kompenzovať • vykompenzovať: nedostatky sa usiluje vyvážiť, (vy)kompenzovať usilovnosťou • nahradiť • vyrovnať: ťažko nám nahradia, vyrovnajú straty, ktoré sme utrpeli

3. nadvihnutím (obyč. násilne) uvoľniť • vypáčiť (pákou): vyvážiť, vypáčiť dvere • vylomiť • vyraziť • vyvaliť (násilne, tlakom): vylomiť, vyraziť kryt na niečom; vyvaliť peň, kameň zo zeme • povyvažovať • povypačovať • povylamovať • povyrážať • povyvaľovať (postupne, viac vecí)

časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri časti • diel: prvý diel filmu • dielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dielec • zväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníka • čiastka: čiastky roka • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podiel • kvóta (pomerná časť): finančná kvóta • súčasť • súčiastka: súčasť, súčiastka oblečenia • kus: kus chleba • článok: článok reťaze • ohnivo • ohnivko (časť reťaze): železné ohnivká • etapa: vývinová etapa • oddiel: oddiel knihy • kapitola • zastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlava • pasáž • kniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedky • partia: partia symfónie • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihy • epocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epochách • výňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z opery • hud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomok • fragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposu • útržok: útržky rozhovoru • kniž. úlomok: úlomky viet • ukážka: predniesť ukážky z diela • kniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo života • kniž. výrez: výrez zo skutočnosti • zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • úryvok: úryvky z listu • zložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdy • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementy • odb. komponent: komponenty zlúčenín • úsek: úsek cesty • rajón • kniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajón • sektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektory • štvrť (časť mesta): vilová štvrť • hovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment

úlomok 1. odlomený kúsok niečoho • odlomok: úlomky kameňa, odlomky ľadu • črep • črepina (úlomok rozbitej veci): črepy, črepiny z taniera, z granátu • odštep (odštiepený kúsok): odštepy kostí • zlomok: zlomok zlata • fragment: fragment sochy • expr. úštipok (odštipnutý kúsok): úštipok chleba • zastar. výlomok: výlomok z kosti • zried. oblomok (Jesenská)

2. p. úryvok, časť

úryvok časť hovoreného, písaného al. hudobného prejavu, obyč. literárneho al. umeleckého diela: nesúvislé úryvky viet; čítať úryvky z listov; úryvky piesní • fragment: fragment eposu • výňatok: výňatok z opery • zlomok: zlomok rukopisu • ukážka: predniesť ukážku z diela • útržok: útržky z rozhovoru, textu • výťah: klavírny výťah • kniž. úlomok: úlomky básne • kniž. zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • kniž. výrez: výrezy zo skutočnosti • pasáž (úryvok slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž románu • partia (časť diela): preštudovať partiu o jadrovej fyzike • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): záverečná stať diela • kniž. pasus (časť reči, textu): pasus z prejavu • kniž. torzo (neúplná časť): torzo literárnej pozostalosti

výlomok 1. p. úlomok 1 2. p. úryvok, zlomok 1, 2, časť

zlomok 1. malá časť celku, odlomená časť • úlomok: zlomok, úlomok zlata, horniny • odlomok: odlomky ľadu • čiastočka • kúsok: čiastočky, kúsky rozbitého pohára • fragment: archeologické fragmenty • zastar. výlomok: výlomky z kosti

2. neúplná časť umeleckého, obyč. literárneho diela: zlomky rukopisu • fragment: fragment básne • výňatok: výňatok z opery • ukážka: predniesť ukážky z diela • útržok: útržky z textu • torzo (nedokončené, neúplné umelecké dielo): torzo rukopisnej pozostalosti • úryvok: úryvok básne • kniž. úlomok: úlomky eposu • kniž. výlomok: výlomky z Jánošíka • kniž. výrez

vylopotiť p. získať 1

získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť • nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie • expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky • vziať • zobrať • nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze? • pren. načerpať: načerpať silu, poučenie • pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie • zadovážiť si • zaobstarať (si) • obstarať (si) • kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi • dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo • dostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť • odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz • domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania • vybojovať • kniž.: dobyť • vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť • kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu • hovor. expr.: vydupať • vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť • expr.: vydrieť • vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze • vylákať • vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom • hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť • vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál • zarobiť • hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo • utŕžiť • stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu • hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke • dôjsť • prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku • vyťažiť • expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy • vyslúžiť si • utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech • expr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov • nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu • prehovoriť • zagitovať • naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu • hovor., často pejor.: zverbovať • naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať zisk • kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

vybrať 1. vyhľadať z väčšieho množstva a rozhodnúť sa za to • vyvoliť • vyvoliť si • zvoliť • zvoliť si: vybrať (si), zvoliť (si) vhodné topánky • vyhliadnuť • vyhliadnuť si • zried.: vyzrieť • vyzrieť si (vybrať si pohľadom): vyhliadnuť (si) niekoho za partnera • povyberať (postupne): povyberali najlepšie kusy

2. dať odniekiaľ von • vyňať: vybrať, vyňať list zo zásuvky • vytiahnuť (obyč. ťahaním vybrať): vytiahol z vrecka drobné; vytiahnuť z fľaše zátku • expr. vysnovať: vysnovať z tela vnútornosti • vyloviť (vybrať z vody, z tekutiny): vyloviť bezduché telo; vyloviť muchu z polievky • vykopať (vybrať kopaním): vykopať zemiaky • vybaliť • hovor. vypakovať (vybrať z obalu): vybaliť si z vrecúška desiatu • vyzdvihnúť (vybrať niečo uložené, deponované): vyzdvihnúť batožinu • vyoperovať • vyrezať (chirurgicky vybrať): vyoperovať z tela úlomok; vyrezať slepé črevo • vysadiť • zastar. vystaviť: vysadiť, vystaviť dvere z pántov • povyberať • povyťahovať • povybaľovať (postupne)

3. vziať od jednotlivcov (obyč. peniaze) • zinkasovať • vyinkasovať: vybrať, zinkasovať za plyn, elektrinu • povyberať (postupne): povyberali od kolegov na kyticu

4. p. vziať 1, 3

vyloviť p. vytiahnuť 1, vybrať 2

vytiahnuť 1. ťahaním al. bratím dostať von • vybrať • vyňať: vytiahnuť, vyňať zadretú triesku z prsta; vytiahnuť, vyňať súčiastku zo stroja • vyvliecť (ťahavým pohybom): vyvliecť niť z ihly • vyslobodiť (uvoľniť a vytiahnuť): vyslobodiť zraneného z trosiek • vyloviť (vytiahnuť z vody, tekutiny): vyloviť havarované auto z rieky • expr.: vyteperiť • vytrepať (ťažko, s námahou vytiahnuť): vyteperiť čln na breh • vytasiť (rýchlym pohybom vytiahnuť): vytasiť nôž, zbraň • povyťahovať • povyberať • povyvliekať • povyslobodzovať (postupne, viacero osôb)

2. ťahaním dať do rovnej polohy • vypnúť • napnúť • natiahnuť: vytiahnuť, vypnúť plachtu • vystrieť: vystrieť si údy • rozostrieť • rozprestrieť: rozostrieť deku na trávu • povyťahovať • povypínať • ponapínať • ponaťahovať • povystierať (postupne, viac vecí)

3. posunúť dohora • zdvihnúť: vytiahnuť, zdvihnúť obočie • nadvihnúť (trocha): nadvihnúť si sukňu nad kolená • hovor. expr. vyhnať: vyhnať múr do výšky; vytiahnuť, vyhnať ceny na maximum • hovor. expr. vytlačiť • subšt. vyšrófovať (ceny)

4. p. vylákať 1, 2 5. p. vyjsť 1 6. p. vypiť 1 7. p. vyvolať 3

úplný 1. ktorému nič nechýba (op. neúplný) • celý • kompletný • neskl. komplet: úplná, celá, kompletná súprava; úplná, celá, kompletná zostava posádky • plný: uskutočniť zmeny v plnom rozsahu; vyplatiť plnú mzdu • neskrátený (op. skrátený): neskrátené znenie • celkový • komplexný • celistvý • kniž. celostný • ucelený (tvoriaci celok): utvoriť si celkový, komplexný, celistvý, ucelený obraz o veci • skompletizovaný • súborný: skompletizované, súborné dielo autora • generálny (všetko zahŕňajúci): generálna rekonštrukcia stavby • taxatívny (v úplnosti uvedený): taxatívny výpočet

2. ktorý sa vyskytuje v úplnosti, ktorý nemá nijaké rezervy (op. neúplný) • absolútny • dokonalý: pacient potrebuje úplný, absolútny pokoj; aspoň na okamih pocítila úplné, absolútne, dokonalé šťastie • totálny: všade vládla totálna tma • expr. stopercentný • slang. stopro: mať stopercentnú istotu • pren. matematický: matematická presnosť • suverénny • jednoznačný: suverénny, jednoznačný víťaz • neobmedzený • neohraničený • bezhraničný (vyskytujúci sa v neobmedzenej miere): mať nad niekým neobmedzenú, neohraničenú moc; prejaviť priateľovi bezhraničnú dôveru • bezpodmienečný • bezvýhradný (bez akýchkoľvek podmienok, výhrad): vyžadoval bezpodmienečnú, bezvýhradnú poslušnosť • expr. otrocký: otrocká poslušnosť • maximálny (dosahujúci maximum nejakej vlastnosti, miery, hodnoty a pod.): pracovať do maximálneho vypätia síl, maximálne využitie zdrojov • zried. zvrchovaný: zvrchované blaho • hlboký • pren. hrobový • mŕtvolný: hlboké, hrobové ticho • expr. svätý: to je svätá pravda • nepreniknuteľný (obyč. o úplnej tme) • samý • hovor.: vyložený • vyslovený: povedať vyložený, vyslovený nezmysel

3. p. skutočný 2

vyložený p. úplný 2

objasniť urobiť niečo jasnejším, jasným, zreteľnejším • osvetliť: objasniť, osvetliť sporné body návrhu • vyjasniť • ujasniť (odstrániť čiastočnú nejasnosť niečoho): tu treba vyjasniť, ujasniť pojmy • vysvetliť • vyložiť • kniž. explikovať (uvedením bližších okolností predstaviť niečo ako pochopiteľné): vysvetliť žiakom učivo; vyložil, explikoval nám svoj postup • kniž. ozrejmiť (urobiť zrejmým, jasným): treba ozrejmiť vaše stanovisko • hovor. expr. vytmaviť: nakoniec vytmavil, o čo ide • demonštrovať • ilustrovať (objasniť na príklade) • sprístupniť (urobiť prístupným) • fraz. postaviť do nového svetla (novo objasniť) • priblížiť (objasniť príkladom a pod.): problém vám priblížim z inej strany • expr. posvietiť si (dôkladne objasniť): polícia si na prípad posvietila • odôvodniť • zdôvodniť • podoprieť • podložiť (uviesť dôvody pri objasňovaní niečoho): pred kolektívom odôvodniť, zdôvodniť, podoprieť svoje konanie • zastar. spovedomiť (Timrava) • poobjasňovať • poosvetľovať • poozrejmovať • povyjasňovať • povysvetľovať • povykladať (postupne, viac vecí)

obložiť 1. pokryť niečo, niekoho dookola al. na povrchu niečoho • obklásť: obložiť, obklásť budovu mramorom; obložiť, obklásť chorého vankúšmi • poobkladať • povykladať: kúpeľňu poobkladať, povykladať kachličkami • vyložiť • vydláždiť (obložiť dlažbou): námestie vyložili, vydláždili mačacími hlavami • vystlať • obostlať (obložiť niečím poddajným): vystlať, obostlať kôš machom • vystužiť (obložiť niečím pevným): vnútro vystužené drevom

2. pripraviť jedlo pridaním príloh • hovor. garnírovať: mäso obložiť, garnírovať zeleninou • ozdobiť (ozdobne obložiť): misa obložená, ozdobená vajcami a šalátom

pokryť 1. dať na niečo kryt, prikrývku • zakryť • prikryť: pokryť, zakryť dlážku linoleom; pokryť, prikryť stôl obrusom • zastrieť • kniž. zahaliť: tvár má zastretú, zahalenú smútočným závojom • vyložiť • povykladať • obložiť • poobkladať (poklásť povrch niečím): steny vyložili, povykladali, obložili kachličkami

2. utvoriť vrstvu na povrchu niečoho (obyč. o drobných čiastočkách niečoho) • usadiť sa • usadnúť sa (na niečom): hmla pokryla polia, usadila sa na poliach; prach sa usadol na nábytku • rozprestrieť sa (po niečom) • rozložiť sa (nad niečím): mraky sa rozprestreli po oblohe; dym sa rozložil nad mestom • sadnúť: na stromy sadla osuheľ • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): na dne sa pousádzal kameň

3. p. skryť 1 4. p. uspokojiť 3

porozprávať postupne a obyč. obšírne, dopodrobna vyjadriť rozprávaním • rozpovedať • vyrozprávať: deti nám porozprávali, rozpovedali, čo zažili; porozprávať, vyrozprávať svoje dojmy • hovor. povyprávať: ženy si v kúte povyprávali svoje tajomstvá • vyvravieť: vyvraveli nám, čo skúsili • zried. porozpovedať (Dobšinský) • povykladať • vyložiť (porozprávať niečo, čo potrebuje výklad): podrobne mi povykladal, vyložil svoj plán • pohovoriť (veľa): pri každom stretnutí pohovorí kopu zbytočností • nahovoriť • narozprávať • navravieť • povravieť • expr.: potárať • natárať • potrepať • natrepať • potrieskať (porozprávať veci nie celkom zodpovedajúce pravde): ktovie, čo všetko o nás nahovorili, narozprávali; nedáva si pozor na jazyk a všeličo povraví, potára, natára, potrepe • expr.: poľapotať • potliapať • pokvákať • potrúsiť • hrub. podrístať • subšt. pokecať

vyložiť¹ 1. dať znútra von • vyniesť (nesením): vyložiť, vyniesť šatstvo zo skrine • vypratať: vyprace z pivnice nepotrebné veci • vyhodiť (niečo nepotrebné): vyhodí staré topánky ku kontajneru • vystaviť (na viditeľné miesto) • expr. vykrámiť (obyč. tovar): vystaví, vykrámi tovar pred oči chodcov • vyvesiť (dať na viditeľné miesto): vyvesiť vyhlášku na tabuľu • povykladať • povynášať (postupne, viac vecí) • vysadiť (obyč. niekoho z uzavretého priestoru): vysadiť cestujúcich z auta, lode

2. dať, umiestniť niekam hore • položiť: vyloží, položí si nohy na stôl • vysadiť • posadiť: vysadiť, posadiť chlapca na koňa • naložiť (obyč. s cieľom prepraviť niečo): naložiť drevo na voz • vyniesť: vyniesť debnu na pôjd • povykladať • ponakladať (postupne, viac vecí)

3. úplne poklásť povrch niečím • pokryť: vyložiť, pokryť stenu kachličkami • obložiť • obklásť: chodník obložiť, obklásť drobnými kameňmi • povykladať • poobkladať (postupne, viac plôch)

vyložiť² p. vysvetliť

vyniesť 1. nesením dopraviť von al. hore • vyložiť: vyniesť, vyložiť z auta náklad; vyniesť, vyložiť vrecia na povalu • vyvliecť (vyniesť vlečúc): vyvliecť topiaceho sa na breh • expr.: vytrepať • vyteperiť • vyrepetiť • vyredikať (pomaly, s námahou): vytrepal, vyteperil sud na dvor • odniesť (nesením odpraviť): odniesť z domu veci • odpratať (nesením odstrániť): odpratať smeti • vynosiť • vyvláčiť • povynášať • povyvláčať • povyvlačovať (postupne): vynosiť, povyvláčať debny z pivnice; vyvláčiť, povynášať náklad do chaty

2. úradne dať najavo • kniž.: vyriecť • vyrieknuť: vyniesli, vyriekli nad ním rozsudok, ortieľ • vyhlásiť • oznámiť: vyhlásiť, oznámiť nové nariadenia

3. porov. chváliť 4. p. vyhodiť 3

vypratať 1. vziať niečo odniekiaľ; tým uvoľniť miesto • odpratať • vyprázdniť: vyprace, odprace všetky nepotrebné veci zo skríň; vyprace, vyprázdni zásuvku, izbu • hovor. vyramovať: vyramovali celú skriňu • vyniesť • vyložiť • expr. vyhodiť: vyložiť, vyhodiť haraburdy na dvor • odstrániť: odstrániť sneh spred domu • povypratávať • povypratúvať • povykladať • povynášať (postupne, viac vecí) • povyprázdňovať (postupne, viac priestorov)

2. p. vyhnať 1; vyľudniť

vystlať vyplniť, pokryť (obyč. vnútro niečoho) niečím mäkkým • vyložiť • postlať: debnu vystlať, vyložiť molitanom; postieľku treba mäkko vystlať, postlať • obstlať • obložiť (dookola) • podstlať (dať stelivo): podstlala dobytku • nastlať (navrstviť niečo na ležanie): nastlať na posteľ periny, vystlať posteľ perinami • povystielať (postupne, viac vecí)

vysvetliť udaním príčin, okolností urobiť niečo pochopiteľným, jasným • vyložiť: presne vysvetliť, vyložiť, v čom je problém • podať vysvetlenie: podali nám na úrade vysvetlenie, ako pokračovať • podať: všetky okolnosti podal jasne • osvetliť • objasniť • vyjasniť: profesor dobre osvetlil, objasnil dejinné súvislosti; treba si vyjasniť vzájomné vzťahy • hovor. expr. vytmaviť: veď ja mu to vytmavím • expr. vyonačiť: Ako mu vyonačím, že som sa zmýlil? • kniž. explikovať: teóriu explikovať na príklade • odôvodniť • zdôvodniť (podoprieť dôvodmi): svoju neprítomnosť odôvodnil, zdôvodnil chorobou • povysvetľovať • povykladať • poosvetľovať • poobjasňovať • povyjasňovať (postupne, zo všetkých strán)

vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misy • uchopiť • kniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za ruku • vyňať • vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievky • pobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred úst • odňať • odobrať: odňali, odobrali mu majetok • zbaviť: zbaviť súpera lopty • kniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabať • zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazí • skonfiškovať • zhabať (úradne vziať) • zoštátniť • znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisícku • dostať • získať: dostať, získať finančnú odmenu • prijať: prijať dar od niekoho • prevziať: prevzala balík od poštára • predchytiť (vziať skôr ako iný) • prebrať • odviesť • odvábiť • odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievča • vybrať: vybrať si dovolenku

4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školu • kniž. pojať: pojali ma do mesta so sebou • pribrať: pribrať niekoho do partie • prijať • adoptovať • osvojiť • prisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobrať • strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla most • schytiť • expr.: skmasnúť • zdrapiť • drapnúť • zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasy • expr. popadnúť: popadla vedro a bežala preč • vytrhnúť • vymyknúť • vychmatnúť • vyšklbnúť • vychytiť • expr.: vydrapnúť • vydrapiť • vykmasnúť • vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušiel • poschytať • poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisy • postŕhať • postrhávať • postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na seba • podujať sa: na službu sa podujal sám • ujať sa: ujať sa funkcie predsedu • prevziať • prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážne • vyložiť si • vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávne • pochopiť • porozumieť: slová pochopil doslova

8. p. premôcť 3

vyložiteľný p. vysvetliteľný

vysvetliteľný ktorý sa dá vysvetliť • vyložiteľný: sú na svete veci vysvetliteľné, vyložiteľné i nevysvetliteľné, nevyložiteľné • objasniteľný • osvetliteľný (ktorý sa dá objasniť): ľahko objasniteľný, osvetliteľný problém

nemožný 1. ktorý nemôže byť, ktorý sa nemôže uskutočniť (op. možný, reálny) • neuskutočniteľný • nereálny • nerealizovateľný: nedávať si nemožné, neuskutočniteľné ciele; mať neuskutočniteľné, nerealizovateľné, nereálne požiadavky; je to nereálne, aby ste vyhrali • vylúčený (nemožný za nijakých okolností): takáto vec sa nemôže stať, je to vylúčené • nepredstaviteľný • nemysliteľný (ktorý nemôže nastať ani v predstavách): nerátam s rozchodom, je to pre mňa nepredstaviteľná, nemysliteľná situácia

2. p. nevhodný, nepodarený, zlý 2 3. p. nešikovný 1, neschopný 4. p. škaredý 1

neuskutočniteľný ktorý sa nedá uskutočniť • nereálny • kniž. ireálny: neuskutočniteľný, nereálny plán; nereálne, ireálne riešenie • nemožný: to je nemožná vec • nedosiahnuteľný • kniž. nedostižný (obyč. o konečnom výsledku): nedosiahnuteľný ideál, nedostižný cieľ • nesplniteľný (ktorý nemôže nastať, splniť sa): nesplniteľná túžba • vylúčený • neprípustný (ktorý sa za nijakých okolností nedá uskutočniť): vylúčený, neprípustný návrh; to je vylúčené • utopický • utopistický (jestvujúci iba v zidealizovaných predstavách): utopická, utopistická idea • fantastický • vymyslený (jestvujúci iba vo fantázii): fantastický, vymyslený svet; fantastické predstavy

p. aj nereálny

vylúčený p. nemožný 1, neuskutočniteľný

vylúchať p. vypiť 1

odstrániť 1. vziať niečo odniekiaľ s cieľom uvoľniť, vyčistiť niečo a pod. • dať preč • dať nabok: odstrániť zátarasu spred brány; chybné výrobky odstrániť, dať preč, dať nabok • odpratať • spratať (zároveň dať na svoje miesto): odpratať topánky do skrine; odpratať smeti z dvora • poodstraňovať • poodpratávať • pospratávať • pobrať (postupne, viac vecí)

2. zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať • zlikvidovať: odstrániť, zlikvidovať všetky prekážky, ťažkosti • odpomôcť (niečomu): odpomôcť biede, chorobám • zrušiť: zrušiť cirkevné školy • kniž. eliminovať: zdroj nákazy už eliminovali • subšt. skasírovať: výhody v podniku skasírovali • publ. odbúrať: prebujnenú administratívu treba odbúrať • hovor. expr. odparentovať: odparentovanie demokracie • zahladiť (niečo, čo má ostať utajené): zahladiť stopy zločinu • vyhnať: vyhnanie plodu z tela, bolesti z hlavy • vyňať: vyňať chorú obličku • vykoreniť (odstrániť s koreňom, pren. celkom odstrániť): vykorenenie buriny; pren. zlo treba vykoreniť

3. proti vôli zbaviť niekoho niečoho výhodného (obyč. funkcie, postavenia a pod.) • zbaviť sa: odstránili ho z vedenia; vo vedení sa ho zbavili • zosadiť: zosadili ho z úradu • hovor. odstaviť: je už odstavený od rozhodovania • hovor. expr. vyšachovať: vyšachovali ho z funkcie • vyradiť • vylúčiť (zbaviť účasti na niečom): za trest ho z kolektívu vyradili, vylúčili • subšt. odkrágľovať: odkrágľovať politického protivníka

vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z obloka • kniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť oštep • trhnúť • expr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohami • expr.: vykydnúť • vykydať • vykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smeti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viac vecí)

2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázať • vyhnať • vypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnosti • vysotiť • vystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby von • expr. vykúriť • fraz. ukázať niekomu dvere • vylúčiť • expr.: vyšupnúť • vyrútiť • vyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiť • expr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúť • kopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazí • vyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnosti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viacerých)

3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromf • dať • vydať

4. p. minúť 1

vylúčiť 1. zbaviť účasti na niečom, členstva v niečom • vyradiť: vylúčiť, vyradiť hráča z kolektívu • odstrániť • kniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať vplyv niekoho na mládež; odstrániť chyby z textu • diskvalifikovať (vylúčiť pre porušenie platných noriem): diskvalifikovanie účastníka súťaže • hovor. vysúdiť: vysúdiť niekoho zo spoločnosti • expr. vyhodiť • hovor. expr. vyraziť (prinútiť odísť odniekiaľ): vyhodiť študenta zo školy • vypustiť: vypustiť z knihy osobné spomienky • hovor. zastaráv.: vytvoriť • vyobcovať: vytvorili, vyobcovali ho zo spoločnosti

p. aj vynechať

2. uznať za nemožné • nepripustiť: vylúčiť, nepripustiť zlo, chyby • zastaráv. vytvoriť: to je vytvorená vec • zamedziť • zabrániť: zamedziť, zabrániť kríze • znemožniť (urobiť nemožným): znemožniť konflikt, znemožniť návrat do vlasti

vynechať 1. úmyselne al. omylom nevziať do úvahy • obísť: pri delení ho vynechali, obišli • práv. opomenúť: opomenutý dedič • vylúčiť • vyňať • vysunúť (úmyselne vynechať): vylúčiť, vyňať niekoho spod obvinenia • kniž. eliminovať • vypustiť • expr. vyhodiť (obyč. slovo, text): vypustiť odsek, pasáž • preskočiť (vynechať v istej súvislosti, v istom poradí): preskočiť dva riadky; moje meno preskočili • povynechávať • poobchádzať • povypúšťať • popreskakovať (postupne, viac vecí)

2. nezúčastniť sa na istej (obyč. pravidelne vykonávanej) činnosti • vymeškať: prednášky nikdy nevynechá, nevymešká • zameškať • zmeškať • premeškať: z(a)meškal, premeškal jedinečnú príležitosť • hovor.: dať/nechať si ujsť • prepásť: nechce si dať ujsť, nechce prepásť ani jednu príležitosť, aby si ho všimli • premárniť: premárnil dva termíny • povynechávať • povymeškávať • popremeškávať (postupne, viac príležitostí)

3. p. zlyhať

vyradiť 1. zbaviť účasti na niečom • vylúčiť: vyradiť, vylúčiť hráča z kolektívu; vyradiť, vylúčiť niekoho z pracovného procesu • kniž. eliminovať: eliminovať rušivé zásahy • odstaviť: odstavenie stroja • vyňať • vyčleniť • odstrániť (dať preč): odstrániť, vyradiť premávku cez mesto

2. pri triedení dať preč (obyč. ako nepotrebné, chybné) • vylúčiť: vyradiť, vylúčiť z potravy tuky; vyradený tovar • oddeliť • odstrániť • vyčleniť • kniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať chybné výrobky

vylučiť sa p. vyskočiť 1

vyskočiť 1. prudkým pohybom, skokom sa dostať hore • naskočiť: vyskočiť, naskočiť na vlak, na voz • vyhodiť sa • vyšvihnúť sa • expr. vyhupnúť (sa) • kniž. vymrštiť sa: vyhodiť sa, vyšvihnúť sa na koňa; šikovne sa vymrští, vyhupne na bradlá • expr. vylučiť sa (Dobšinský) • vyskákať (postupne)

2. prudkým pohybom, skokom sa dostať odniekiaľ von • expr.: vybehnúť • vyletieť • vylietnuť: z úkrytu naraz vyskočí, vyletí, vybehne vojak s puškou • expr. vyrútiť sa: z izby sa vyrútil nahnevaný muž

p. aj vybehnúť

3. p. vstať 1, 2 4. p. ukázať sa 1 5. p. osopiť sa

iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety • len • ibaže • lenže • iba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblok • leda • expr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo

2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti • len • jedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bál • leda • expr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilo • napospol • výlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapci • čisto • jednoducho • expr. len a len • zastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený

3. p. ale 1 4. p. až 3 5. p. ledva 2

výlučne 1. porov. výlučný 1, výhradný 2. p. iba 2

mimoriadny 1. ktorý porušuje ustálený poriadok, ustálené pravidlá, normy; ktorý prevyšuje ustálenú, očakávanú mieru (op. riadny, bežný) • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý: bol zaskočený mimoriadnymi, neobyčajnými, nezvyčajnými udalosťami; je to mimoriadna, nevšedná žena; mať neobvyklé, nezvyklé požiadavky • zvláštny • výnimočný • vzácny • extraordinárny • hovor.: extra (neskl.) • extrovný (ktorý prevyšuje priemer; ktorý sa nevyskytuje často): jeho knihy obsahovali mimoriadne, zvláštne, výnimočné myšlienky; človek mimoriadnych, vzácnych kvalít; to nie je nič výnimočné, nič extra • zriedkavý • ojedinelý • jedinečný • osamotený • osihotený (ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne): mať zriedkavé, ojedinelé šťastie; tento básnik je v našej literatúre jedinečný, osamotený, osihotený zjav • nenormálny • netypický • kniž.: abnormálny • atypický (ktorý sa odchyľuje od normálu): tento rok bolo nenormálne, abnormálne sucho; mať netypické, atypické vlastnosti • výlučný • osobitý • exkluzívny (iný ako bežný; iba jeden svojho druhu): zaujímať v histórii výlučné, osobité miesto; poskytnúť novinám exkluzívny rozhovor • neočakávaný • prekvapujúci • kniž. prekvapivý (ktorý nebol očakávaný; ktorý prevýšil očakávanie): neočakávaný, prekvapujúci, prekvapivý zvrat udalostí • osobitný • špeciálny (zvlášť zameraný a prevyšujúci bežnú normu): prikladať niečomu mimoriadny, osobitný, špeciálny význam; využiť osobitnú príležitosť • vynikajúci • nadpriemerný (ktorý prevyšuje ustálený priemer): mimoriadny, vynikajúci, nadpriemerný umelec • pozoruhodný • udivujúci • zarážajúci (ktorý vzbudzuje pozornosť, údiv): pozoruhodný, udivujúci talent; mimoriadna, zarážajúca beloba pleti • veľký • obrovský (prevyšujúci priemer): veľké, obrovské utrpenie národa • nevídaný • nebývalý • neslýchaný • neopísateľný • neuveriteľný (málo sa vyskytujúci; veľmi prevyšujúci priemer): dosiahnuť nevídaný, neslýchaný, neuveriteľný úspech; tvár nevídanej, neopísateľnej krásy • zvýšený (vyšší ako bežný): venovať niečomu mimoriadnu, zvýšenú pozornosť • prvoradý • kniž. eminentný (stojaci v hierarchii hodnôt najvyššie): mať na niečom prvoradý, eminentný záujem • bezpríkladný (ktorý nemá obdobu): mimoriadna, bezpríkladná starostlivosť o dieťa • výstavný (ako na výstave): mimoriadny, výstavný exemplár motýľa • extrémny (ktorý má krajné vlastnosti al. krajnú mieru vlastností): vo vrchoch sme žili v mimoriadnych, extrémnych podmienkach

2. ktorý sa vyskytuje mimo poriadku, mimo pravidiel (op. riadny, pravidelný) • osobitný • špeciálny: vypraviť mimoriadny, osobitný, špeciálny rýchlik; špeciálna letecká linka; osobitná, špeciálna forma štúdia • nepravidelný: nepravidelný výskyt hmyzu • neplánovaný • zvláštny: neplánované, zvláštne zasadanie vlády • netradičný (porušujúci tradíciu): netradičné stretnutie

uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorený • zatvorený • zavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metra • neprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradu • nepriechodný: nepriechodný tunel

2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplex • ucelený: uzavretý, ucelený systém prvkov • ohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovaný • oddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavu • kniž. začarovaný • expr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučný • exkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť

3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorený • zdržanlivý • nedostupný • neprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavený • upätý • zahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do seba • utiahnutý • samotársky • nespoločenský • nedružný • expr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povaha • nekomunikatívny • mlčanlivý • nevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťa • introvertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapca • nepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter? • pren.: mníšsky • rehoľný • kláštorný • pustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovaný • zagombíkovaný

porov. aj utiahnutý, samotársky

4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončený • zavŕšený • dovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdium • vyriešený • uzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípad • neaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy

výhradný ktorý bol niekomu vyhradený al. prisúdený • výlučný • monopolný • jediný: výhradné, výlučné, monopolné právo predaja • výsadný • výsostný • zvrchovaný (o práve, právomoci)

výlučný 1. odlišujúci sa od bežného • mimoriadny • osobitý • zvláštny: mať výlučné, mimoriadne, osobité postavenie; výlučné, zvláštne prostredie • exkluzívny • elitný: elitná spoločnosť

2. p. výhradný

sekrét lek. hustejšia tekutina tvorená žľazami • výlučok: sekréty, výlučky slinných žliaz • výtok: hnisavý výtok • výpotok: pľúcny výpotok • lek. exsudát

výlučok p. sekrét

vylučovací určený na vylučovanie • vyraďovací: vylučovací, vyraďovací zápas • kniž. eliminačný: eliminačná metóda • biol. exkrečný: exkrečný orgán

vylákať 1. lákaním dostať von • vyvábiť: vylákať, vyvábiť zver z úkrytu • expr. vytiahnuť: vytiahnuť deti na výlet • expr. vypoďkať: vypoďkala ma z domu • zvábiť • zlákať: hudba ich zvábila, zlákala na balkón

2. lákaním, mámením dostať, získať • vymámiť: vylákať, vymámiť tajomstvo od niekoho • vylúdiť: vylúdili odo mňa potrebné údaje • expr.: vytiahnuť • vyžmýkať: chce vytiahnuť od nás informácie • expr.: vydrankať • vyžobrať (pýtaním): vydrankať, vyžobrať podporu • hovor. expr. vypumpovať (obyč. peniaze) • hovor. vyklamať (vylákať klamstvom): vyklamať od dôverčivých ľudí peniaze • hovor. expr. vyfigľovať (vylákať fígľami)

vylúdiť 1. p. vylákať 2 2. p. vyvolať 1

vyvolať 1. spôsobiť vznik • vzbudiť • podnietiť: vyvolať, podnietiť hádku, nepokoje, bitku, radosť; vyvolanie, vzbudenie ľútosti, rešpektu, obdivu • kniž. vznietiť: ktosi vznietil proti nám podozrenie • zobudiť: chceli v nás zobudiť súcit • kniž. navodiť: žartom navodiť príjemnú atmosféru • vyčariť • kniž. vylúdiť: vyčariť, vylúdiť úsmev • zapríčiniť • kniž. rozpútať (začať niečo negatívne): zapríčiniť, rozpútať požiar, vojnu

2. urobiť si o niečom, o niekom v mysli predstavu • predstaviť si • vybaviť si: vyvolá si, vybaví si v mysli známu tvár • kniž. evokovať: evokovalo to v nás radostnú náladu

3. menom vyzvať žiaka odpovedať • štud. slang. vytiahnuť: možno ma dnes profesor nevyvolá, nevytiahne

ľudoprázdny v ktorom sa nenachádzajú ľudia (op. zaľudnený, ľudnatý): ľudoprázdny kraj • vyľudnený (z ktorého odišli ľudia): prechádzali sme ľudoprázdnymi, vyľudnenými ulicami • neobývaný • neosídlený (obyč. o väčších územných celkoch; ktorý je bez obyvateľov): neobývaný, neosídlený ostrov • opustený • osamelý • spustnutý (zanechaný pôvodnými obyvateľmi): opustený, osamelý dom; opustené, spustnuté dediny • pustý • prázdny (op. plný, zaplnený): pusté, prázdne námestia; pusté, prázdne byty • pren. mŕtvy • fraz. (ako) vymretý: mŕtva planéta; mesto je ako vymreté

prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľaša • hladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženka • holý: holé steny • jalový • hluchý: jalový, hluchý klas; hluché miesta • pustý • spustnutý • opustený • osihotený • osamelý • osamotený • osirelý • osirený • osirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polia • neobývaný • vyľudnený • ľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedina • dutý • vyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažný • neobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázy • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dielo • klišéovitý • frázovitý • frázistický • floskulovitý • floskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slová • iron.: mudrácky • mudrlantský • rozumkársky • rozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodný • neužitočný • planý • lacný • pejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľuby • pren. mŕtvy: mŕtva forma • pustý • nenaplnený • bezcieľny • ničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľny • márny • bezvýsledný • nezmyselný • zbytočný • daromný • kniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvody • neskl. expr. nanič • expr.: tupý • otupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

p. aj akademický 2

3. p. voľný 2 4. p. tupý 4

pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti • prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľ • spustnutý • zapustnutý • opustený: spustnutý, opustený dvor • osamotený • osamelý • osihotený • osirený • osirotený • osirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polia • neobývaný • pustatinný • pustatinový • nehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný kraj • vyľudnený • ľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne ulice • expr.: neživý • mŕtvy (op. živý) • pren. hluchý

2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty • prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna duša • bezobsažný • neobsažný • planý • pren. pejor. jalový (obyč. o reči) • nenaplnený • bezcieľny • bezútešný • smutný • tupý (obyč. o živote) • pren.: hluchý • mŕtvy • subšt. spustlý

3. p. bezočivý

vyľudnený p. ľudoprázdny, prázdny 1, pustý 1

vyľudniť zbaviť ľudí, obyvateľstva • vyprázdniť: vyľudnené, vyprázdnené mestá; vyľudniť, vyprázdniť dom • vypratať: vojaci celú ulicu vypratali

mámiť 1. zbavovať jasného vedomia silným pôsobením na zmysly • omamovať: jar mámi, omamuje • opájať • opantávať: les ho opantával opojnou vôňou • hovor. šialiť: víno šiali hlavu • expr.: omračovať • omárať: omračuje ho krása prírody; mozog mu omára sladká opojnosť

2. usilovať sa dostať niečo od niekoho • lákať: stále mámi, láka od otca peniaze • vábiť (lákať pútaním pozornosti): vábi ho k sebe • ťahať: ťahal informácie od kolegov • expr.: drankať • drančať • pýtkať • vyťahovať • hovor. expr. pumpovať (nástojčivo pýtať): drankala na nové šaty; postupne z nej vyťahoval všetky tajomstvá; pumpovať peniaze od niekoho • kniž.: lúdiť • vyludzovať

3. p. klamať 2

vyluftovať p. vyvetrať 1, 2

vyvetrať 1. vystaviť účinkom čerstvého vzduchu • prevetrať: vyvetrať, prevetrať zafajčenú miestnosť; vyvetrať si, prevetrať si hlavu • hovor. expr.: vyluftovať • preluftovať: vyluftovať, preluftovať periny • osviežiť (vzduchom): ísť sa osviežiť von

2. ísť s niekým na vzduch • prevetrať • ísť von (s niekým): vyvetrať, prevetrať psa, ísť so psom von • hovor. expr.: vyluftovať • preluftovať: ísť sa vyluftovať k Dunaju • vyviesť (psa): idem na hodinku vyviesť psa • nespráv. vyvenčiť

3. uniknúť, rozplynúť sa vo forme plynu, drobných čiastočiek (o pachoch) • vyprchať • vypáchnuť: voňavka rýchlo vyvetrala, vyprchala, vypáchla • vytuchnúť • vymlanúť • vymlanieť: pivo v pohári vytuchne, vymlanie • zastar. vyvetrieť (Dobšinský)

výluh p. výťažok 1

výťažok 1. látka získaná vylúhovaním • extrakt: rastlinný výťažok, čajový extrakt • esencia: likérová esencia • výluh: alkoholický výluh • odvar (varením a vylúhovaním získaný výťažok) • farm. tinktúra (liehový, vínny al. vodný výťažok z drog): jódová tinktúra • nespis. tresť

2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: výťažok hospodárenia • zisk: predávať so ziskom • výnos: slabé hektárové výnosy • tržba (zisk z predaja): mesačná tržba • kniž. al. hovor. profit: má z toho značný profit

vyluhanina p. výmysel 1

výmysel 1. niečo vymyslené, nepravdivé: celá udalosť bol čistý výmysel • nepravda: šíriť nepravdy • lož • klam • klamstvo (niečo vedome zavádzajúce): čo hovoríš, je lož, klam • fantázia: všetko, čo povedal, je fantázia • fikcia: rozoznať fikciu od pravdy • mystifikácia • vymyslenina (Vansová) • expr.: báchorka • bájka: rozprávať báchorky, bájky • expr. balamuta • expr. zried.: vyhútanina (Felix) • vyluhanina (Figuli) • zastar. výduma (Záborský) • kniž. blúznina (Vajanský)

2. p. domnienka

klamný založený na klame, vyvolávajúci nesprávnu predstavu al. mienku (op. neklamný) • klamlivý • zried.: klamavý • oklamný: klamné, klamlivé zdanie; klamné, klamlivé, klamavé zvuky • zdanlivý • neskutočný (ktorý sa len zdá, ktorý v skutočnosti nie je): zdanlivé, neskutočné vidiny • iluzívny • iluzórny • skreslený (založený na ilúzii): mať o živote iluzívne, iluzórne, skreslené predstavy • pren. krivý: krivé zrkadlo • mámivý • fatamorganický • zried. šalebný • poet. mamný (ktorý mámi, zavádza): mámivá, šalebná hra na lásku • preludný: preludná radosť (Šoltésová) • expr. zastaráv.: šaľbiarsky (Plávka) • šialivý (Jesenská) • kniž. lichý: liché nádeje • nepravdivý • nepravý • pejor. takzvaný: uveril nepravdivej, nepravej úprimnosti; dočkali sa takzvanej slobody • podvodný • kniž. lživý (založený na úmyselnom klamstve) • demagogický (opierajúci sa o falošné argumenty, prázdne sľuby; obyč. v politike) • zavádzajúci: podvodné, lživé dôkazy; lživá, demagogická propaganda; demagogická, zavádzajúca politika • falošný • nesprávny • bludný: falošné, nesprávne, bludné teórie o rovnosti • mylný • mystifikujúci: mylné, mystifikujúce informácie • menej časté mýlivý (ktorý mýli) • nestály • premenlivý • hovor. aprílový (o počasí) • expr. zried. vyluhaný: vyluhaná láska (Figuli)

vyluhaný p. klamný

vylúhovať rozpúšťaním uvoľňovať isté látky z niečoho • odb. extrahovať: vylúhovať, extrahovať bylinky • vyťažovať: vyťažovať tuky, soľ z niečoho • máčať • močiť (nechávať na istý čas v tekutine)

vylúpať p. vylúpiť¹ 1

vylúpiť¹ 1. odstrániť povrch a vziať z vnútra semeno • vylúpnuť • vylusknúť: vylúpiť, vylúpnuť jadro, vylusknúť orech • vylúpať (viac kusov): vylúpať hrášok, orechy • vylúskať (zbaviť obyč. tvrdého obalu): vylúskať lieskový oriešok • vylúštiť (zbaviť obyč. mäkkého obalu): vylúštiť fazuľu, hrach • vybrať: veverička si šikovne vylúpi, vyberie šuškové semienka

2. násilím vyňať, vybrať niečo • vylúpnuť • vyrypnúť: vylúpiť, vylupnúť z prsteňa očko; vyrypnúť zo steny kus omietky • vyrýpať • vydlabať (rýpaním, dlabaním) • vyklať • vypichnúť (vybrať niečím ostrým): vykole, vypichne zvieraťu oči • povylupovať • povyrypovať • povydlabávať • povypichovať (postupne)

vypichnúť 1. pichnutím odstrániť, vybrať; pichnutím utvoriť, pichnutím označiť • vyklať: vypichnúť, vyklať niekomu oči; vypichnúť dierku do látky • vylúpiť • vylúpnuť • vyrypnúť • vyryť (násilím vybrať): vylúpiť oko; vyrypnúť hrozienko z koláča; vyrypnúť, vyryť znak do kameňa • vykľuvať • vykľuť • vyďobať • vyďubať (zobákom) • vypichať • vylúpať • povypichovať • povylupovať • povykáľať • povyrypovať (postupne, pichaním, rýpaním): obetiam vypichali, povypichovali, povykáľali oči; povypichovať, povyrypovať vzorky do kože, do hliny

2. p. zdôrazniť

vyklať 1. pichnutím odstrániť • vypichnúť: vyklať, vypichnúť oko • vylúpiť • vyrypnúť: vylúpiť očko z prsteňa • vykľuvať • vykľuť • vyďobať • vyďubať • vyzobať (zobákom) • kniž. vyklovať: vyklovať pečeň • povykáľať • povypichovať (postupne, viac vecí)

2. p. vyhnať 1

vykradnúť krádežou odstrániť niečo niekde uložené; krádežou poškodiť niekoho, niečo • vylúpiť: vykradnúť, vylúpiť šperky; vykradnutý, vylúpený byt • vydrancovať • vyplieniť (krádežami, plienením zničiť): po zemetrasení vydrancovali, vyplienili obchody • vymietnuť • hovor. vybrakovať • expr. vyholiť: zlodeji celkom vybrakovali, vyholili dom • rozkradnúť • pokradnúť (postupne ukradnúť): rozkradli, pokradli, čo sa dalo

vylúpiť² p. vykradnúť

vylupkať p. zbiť 3

zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku • zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku • pozbíjať • postĺkať • pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať • strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu • hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť • otĺcť • oráňať • obráňať • zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť • postĺkať • pozbíjať • pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň • poobtĺkať (postupne, viacero vecí)

3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť • vybiť • nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou • expr.: stĺcť • sťať • zlátať • zmlátiť • zdrať • sprať • zrúbať • zrezať • zmastiť • zmaľovať • spráskať • zmangľovať • zmydliť • strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta • hovor. expr.: zrýpať • zriadiť • zrichtovať • doriadiť • dokrvaviť • dorichtovať • dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali • dobiť • dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať • zmasírovať • zmacerovať • zlúpať • vyplatiť: mama ho vyplatila metlou • expr.: vyťať • vysekať • vyrafať • vymlátiť • vydrviť • vyšibať • vyšľahať • vypráskať • vytrieskať • vyšvácať • vylátať • vytrepať • vybuchnátovať • vybúchať • vybuchtovať • vyčapcovať • vyobšívať • vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku • expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou • expr.: vyonačiť • vylupkať (Šoltésová) • expr.: vymydliť • vyprať • vydrať • vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli • expr.: vyplieskať • vypliaskať • vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku • expr. utĺcť • zastaráv. umlátiť • expr.: natĺcť • natrepať • nasekať • namastiť • nacápať • narezať • nasoliť • natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš! • hovor. expr.: nalátať • namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne • expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo • expr. naprať • expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte • zbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať • spliaskať • vypáckať • nafliaskať • vyfliaskať • sfackať • nafackať • vyfackať • vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať • zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať • expr.: nakopať • skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá • spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá • nár. zgebriť (F. Hečko) • nár. vyknošiť (Kukučín) • pootĺkať • poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne • expr.: poobšívať • poobťahovať • poobháňať

vylúpnuť 1. p. vylúpiť¹ 1, 2 2. p. vypiť 1

jadro 1. stredná, vnútorná časť niečoho: bytové jadro, jadro bunky • stred • centrum: stred, centrum mesta • vnútro: vnútro domu • bot. stržeň (jadro rastlinnej osi)

2. hlavná zložka niečoho: jadro obyvateľstva • základ: základy odporu • podstata: podstata prednášky • kniž. gros, pís. i gro (hlavná časť): gros, gro spoločnosti • kniž. výlupok (niečo vylúpené): abstraktný výlupok • kniž. stržeň: stržeň myslenia (Kukučín)

3. p. zrno 1, semeno 1

výlupok p. jadro 2

lúskať 1. tlakom vyberať jadrá z obalu • lúštiť: lúskal, lúštil tekvicové jadierka • rozbíjať (lúskať z tvrdého obalu): lúskať, rozbíjať orechy, lieskovce • lúpať • vylupovať (lúskať z mäkšieho obalu): lúpala, vylupovala fazuľu

2. vydávať lupkavý, pukavý zvuk nárazmi prstov • lupkať • pukať: lúskať, pukať prstami

3. p. riešiť

vylupovať p. lúskať 1

vylúskať, vylusknúť p. vylúpiť¹ 1

rozlúštiť niečo nejasné, ťažké objasniť • vylúštiť: rozlúštil, vylúštil hádanku • vyriešiť • rozriešiť (riešením objasniť): rozriešili záhadu • rozlúsknuť (naraz rozlúštiť): rozlúskol otázku • prísť na niečo • kniž. rozuzliť: prísť na koreň problému, rozuzliť koreň problému • pren. rozmotať: konečne rozmotal zápletku • pren. rozťať (rázne vyriešiť): rozťať problém • dešifrovať • rozšifrovať (rozlúštiť niečo utajené, zašifrované): dešifroval správu, rozkaz • dekódovať (zo zakódovanej podoby): nakoniec dekódovali signál

uhádnuť 1. bez overenia so skutočnosťou, skôr intuitívne zistiť: uhádnem, čo chceš povedať • vytušiť (tušením, cítením): rýchlo vytušili náš zámer, nebezpečenstvo • prísť na niečo • domyslieť sa • domyslieť si • dovtípiť sa • dohádať sa (myšlienkovým pochodom zistiť): prídem na to, domyslím si, aký bude koniec; domyslel sa, dovtípil sa, dohádal sa, prečo mu nedali súhlas • ulahodiť • zried. polahodiť • hovor. utrafiť • zried. pritrafiť (odhadom postihnúť): azda ulahodím pridať potrebné množstvo oleja; utrafil odtieň farby • hovor. potrafiť (uhádnuť niečo urobiť) • vystihnúť (zmyslami, úvahou postihnúť): vystihnúť úmysel niekoho

2. dôvtipom, rozumom vysvetliť • rozlúštiť • vylúštiť • prísť na niečo: rozlúštiť, vylúštiť každú hádanku; prísť na hlavolam • rozriešiť • vyriešiť (nájsť vysvetlenie): rozriešiť, vyriešiť rébus

3. p. vedieť 3

vylúštiť 1. p. vylúpiť¹ 1 2. p. vyriešiť, rozlúštiť

vyriešiť riešením prísť k objasneniu, k uspokojujúcemu výsledku • rozriešiť: vyriešiť, rozriešiť spor, komplikovanú situáciu • kniž. rozuzliť • hovor. expr. rozhrčkať (vyriešiť ťažký problém) • vylúštiť • rozlúštiť (vyriešiť hádanky al. niečo tajomné, ťažko pochopiteľné): krížovky, rébusy vylúšti hravo; vylúštiť, rozlúštiť kriminálny prípad • rozlúsknuť (naraz): rozlúskol ťažký problém • prísť na niečo: napokon na chybu prišli • pren. rozmotať: všetky problémy sa napokon podarilo rozmotať • admin. slang. poriešiť • doriešiť (úplne vyriešiť): doriešiť otázku miezd

vyluxovať p. vysať 2

vysať 1. saním odstrániť • vycicať • vycucať: vysať, vycicať ústami krv z rany • vytiahnuť: vytiahnuť ústami šťavu z ovocia

2. odstrániť vysávačom; takto zbaviť prachu • hovor. vyluxovať: vysať, vyluxovať prach z koberca; vysať, vyluxovať byt

bez (koho, čoho) 1. vyjadruje neprítomnosť niečoho • s vylúčením: zápas odohrajú bez divákov, s vylúčením divákov

2. vyjadruje odpočítavanie (op. a) • mínus (op. plus): päť bez dvoch, päť mínus dva

s vylúčením p. bez 1