Synonymá slova "vykla" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 23 výsledkov (1 strana)
-
výklad objasnenie zmyslu niečoho: výklad textu, výklad nariadenia • interpretácia: interpretácia zákona • vysvetlenie: podať vysvetlenie • komentár: kritický komentár o udalostiach • glosa (poznámka na vysvetlenie): glosa k zákonom • prednáška (súvislý výklad náučného rázu; výklad učiteľa na vysokej škole): vedecká prednáška; chodiť na prednášky • kniž. explikácia: explikácia postupu
interpretátor kto niečo interpretuje, vykladá, vysvetľuje • interpret • vykladač • tlmočník: interpretátor, vykladač histórie, zákona • vysvetľovateľ: vysvetľovateľ baroka
vykladač p. interpretátor
hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)
porov. aj kričať 1
2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať
interpretovať 1. uvádzaním bližších okolností robiť zrozumiteľným, pochopiteľným • vykladať • vysvetľovať: interpretovať, vykladať dielo autora • osvetľovať • objasňovať: osvetľovať, objasňovať pravidlá hry • tlmočiť • vyjadrovať (v mene niekoho oznamovať): tlmočia, vyjadrujú cudzí názor • podávať výklad • podávať vysvetlenie: podáva výklad o umelcovom diele
2. predvádzať umelecké dielo • hrať • reprodukovať: výborne interpretoval, hral husľový part • stvárňovať: úspešne stvárňoval charakterové úlohy
klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôl • stavať: stavia pred neho pohár • ukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrine • nakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagóna • podkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálku • prikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti doklady • zakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbát • odkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá si • vykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pult • sádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do pece • expr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanier • znášať • niesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia
nakladať 1. umiestňovať s cieľom prepraviť • klásť • dávať: nakladali, kládli tovar do kontajnerov • vykladať (hore): vykladať debny na nákladné auto • subšt. ládovať: ládovali uhlie do vagónov
2. umiestňovať niekde v istom množstve • dávať • klásť: nakladal drevo do pece • napchávať • tlačiť (pchaním): napchával knihy do tašky • expr.: kydať • váľať (vo veľkom množstve): kydala, váľala všetko na kopu
3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať: nakladané, konzervované uhorky • zavárať
4. porov. prikázať 5. p. zaobchádzať
vykladať1 p. klásť, nakladať 1
vykladať2 1. dávať výklad o zmysle, podstate, princípe niečoho • vysvetľovať • objasňovať • osvetľovať: je odborník na vykladanie, vysvetľovanie evanjelia; vykladať, objasňovať, osvetľovať zmysel vyhlášky • vyjasňovať • hovor. expr. vytmavovať: vyjasňujú si sporné body • podávať výklad • podávať vysvetlenie: podáva výklad o histórii mesta • kniž.: pertraktovať • traktovať: inštruktor traktuje jednotlivé poučky • interpretovať (vykladať istým spôsobom): chybne interpretuje umelcovo dielo
2. p. hovoriť
brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytať • lapať • schytávať: bral, chytal klobúk do ruky • expr.: habať • chabrať • chmátať • chvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod ruku • hovor. expr.: škrabať • škriabať • driapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z ruky • hovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa
2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberať • odberať • odnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťa • odcudzovať • kradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho
p. aj habať
3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímať • dostávať • poberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatky • hovor. fasovať: včera sme fasovali prémie
4. prichádzať na zmysel niečoho • chápať • rozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážku • vysvetľovať si • vykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmysle • kniž. ponímať
5. p. dvoriť 6. p. fotografovať
chápať 1. prichádzať na zmysel niečoho • kniž. ponímať: dobre chápal, ponímal význam slova • rozumieť: nerozumiem, čo tým myslíš • uvedomovať si (prichádzať k poznaniu): uvedomoval si, že prehral • brať • vykladať si • vysvetľovať si (zisťovať príčinu): nevedel, ako má brať, ako si má vykladať, vysvetľovať jeho čin; berie to osobne • zastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín) • vidieť • nazerať: Ako problém vidíte vy? Ako na problém nazeráte vy?
p. aj koncipovať
2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • mať pochopenie • mať porozumenie: chápe jeho ťažkosti; má s ním pochopenie, porozumenie • rozumieť: rodičia nerozumeli synovi, nechápali ho • vyznať sa (v niekom): nevyznám sa vo vlastnom synovi
rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíš • vidieť • kniž. ponímať: správne videl, ponímal veci • vyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiach • brať • vykladať si • vysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slová • zastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)
2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápe • mať porozumenie • mať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie
3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnaký • byť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajedno • nájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli
4. p. vyznať sa2 1, 2
vyklamať p. vylákať 2
vylákať 1. lákaním dostať von • vyvábiť: vylákať, vyvábiť zver z úkrytu • expr. vytiahnuť: vytiahnuť deti na výlet • expr. vypoďkať: vypoďkala ma z domu • zvábiť • zlákať: hudba ich zvábila, zlákala na balkón
2. lákaním, mámením dostať, získať • vymámiť: vylákať, vymámiť tajomstvo od niekoho • vylúdiť: vylúdili odo mňa potrebné údaje • expr.: vytiahnuť • vyžmýkať: chce vytiahnuť od nás informácie • expr.: vydrankať • vyžobrať (pýtaním): vydrankať, vyžobrať podporu • hovor. expr. vypumpovať (obyč. peniaze) • hovor. vyklamať (vylákať klamstvom): vyklamať od dôverčivých ľudí peniaze • hovor. expr. vyfigľovať (vylákať fígľami)
vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytu • hovor. expr.: vykúriť • vyprášiť • vyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izby • vykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izby • vyštvať • vypudiť • vytlačiť • vytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičov • hovor. vysúdiť: vysúdili ho z domu • expr.: vysánkovať • vyklať • vyštuchať • vypšikať • vyšikovať • vypšochať • vypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo služby • vymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozície • expr.: vysocať • vysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicu • vyhodiť • hrub.: vykopnúť • kopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovať • vyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvora • expr.: vymlátiť • vytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušu • zohnať • zduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postele • vyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajaca • vytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľa • vypovedať • vyhostiť • vyvrhnúť • vykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovy • vypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domu • expr. vyhuckať (Dobšinský) • expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiť • expr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domu • odpraviť • odohnať • pohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnala • povyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť
2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučať • vyrásť • narásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgován • expr.: vyšibať • vyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prúty • vybehnúť • vyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burina • vyraziť: raž už vyrazila • vymetať • vymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)
3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3
vyklať 1. pichnutím odstrániť • vypichnúť: vyklať, vypichnúť oko • vylúpiť • vyrypnúť: vylúpiť očko z prsteňa • vykľuvať • vykľuť • vyďobať • vyďubať • vyzobať (zobákom) • kniž. vyklovať: vyklovať pečeň • povykáľať • povypichovať (postupne, viac vecí)
2. p. vyhnať 1
vylúpiť1 1. odstrániť povrch a vziať z vnútra semeno • vylúpnuť • vylusknúť: vylúpiť, vylúpnuť jadro, vylusknúť orech • vylúpať (viac kusov): vylúpať hrášok, orechy • vylúskať (zbaviť obyč. tvrdého obalu): vylúskať lieskový oriešok • vylúštiť (zbaviť obyč. mäkkého obalu): vylúštiť fazuľu, hrach • vybrať: veverička si šikovne vylúpi, vyberie šuškové semienka
2. násilím vyňať, vybrať niečo • vylúpnuť • vyrypnúť: vylúpiť, vylupnúť z prsteňa očko; vyrypnúť zo steny kus omietky • vyrýpať • vydlabať (rýpaním, dlabaním) • vyklať • vypichnúť (vybrať niečím ostrým): vykole, vypichne zvieraťu oči • povylupovať • povyrypovať • povydlabávať • povypichovať (postupne)
vypichnúť 1. pichnutím odstrániť, vybrať; pichnutím utvoriť, pichnutím označiť • vyklať: vypichnúť, vyklať niekomu oči; vypichnúť dierku do látky • vylúpiť • vylúpnuť • vyrypnúť • vyryť (násilím vybrať): vylúpiť oko; vyrypnúť hrozienko z koláča; vyrypnúť, vyryť znak do kameňa • vykľuvať • vykľuť • vyďobať • vyďubať (zobákom) • vypichať • vylúpať • povypichovať • povylupovať • povykáľať • povyrypovať (postupne, pichaním, rýpaním): obetiam vypichali, povypichovali, povykáľali oči; povypichovať, povyrypovať vzorky do kože, do hliny
2. p. zdôrazniť
vyklať sa p. vykľuť sa 1
vykľuť sa, vykľuvať sa 1. (o vtáčom mláďati) dostať sa cez tvrdý obal vajca • vyďobať sa • vyďubať sa • preďobať sa • preďubať sa: húsatká sa vykľuli, vyďobali, preďobali (z vajca) • prezobať sa • prezobnúť sa • expr.: vyďobkať sa • vyďubkať sa • preďobkať sa • preďubkať sa • prezobkať sa • pren. expr. vykuknúť • zried. vyklať sa (o zube)
p. aj uliahnuť sa
2. p. ukázať sa 2
rozhegať expr. uvoľniť na miestach spojenia • expr. vyhegať: rozhegali, vyhegali voz • rozkývať • vykývať • roztriasť (kývavým pohybom): rozkýval, vykýval všetky stoličky • vyknísať • vyklátiť
vyklátiť p. vykývať 1
vykývať 1. kývaním zbaviť stability • vyknísať: vykývať, vyknísať zub, peň • vyklátiť: mocnými rukami vykláti kôl zo zeme • uvoľniť (kývaním): uvoľní silný koreň
2. p. oklamať 3