Synonymá slova "vyhovieť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 8 výsledkov (1 strana)

  • dodržať uskutočniť niečo sľúbené, určené a pod. • zachovať: dodržať slovo; dodržať, zachovať pravidlá hry, prísahusplniťvyplniť: lehotu splní, vyplní zakaždýmneporušiť: neporuší prísny režimvyhovieť (dodržať požiadavky): vyhovieť žiadostifraz. kniž: dostáť v slovedostáť si slovu (dodržať sľub, slovo) • podriadiť sapodrobiť sa (dodržať niečo a prispôsobiť sa): treba sa podriadiť zmluvným podmienkamnár. dotrímať (J. Kráľ)


    dožičiť rád umožniť niekomu vlastnenie, užitie niečoho al. citovo kladne prijať úspech iného • dopriať: každému dožičí, dopraje úspechpopriať: popriať koňom oddychupovoliťvyhovieť: povolili, vyhoveli mu vo všetkomzried. pohovieť: starká deťom pohovela


    obstáť 1. vedieť, byť schopný stáť dlhší čas na jednom mieste; byť schopný zaoberať sa istou činnosťou dlhší čas (často v zápore) • vystáťvydržať: neobstál, nevystál, nevydržal (stáť) v rade ani hodinu; neobstojí, nevydrží pri knihe ani chvíľuudržať sa (na nohách): od slabosti sa sotva udržal na noháchzastar. obstáť sa (Timrava)obsedieťzotrvať (byť schopný zaoberať sa činnosťou dlhší čas): neobsedí, nezotrvá doma dlhší čas

    2. ukázať sa ako vyhovujúci, dosiahnuť kladný výsledok • osvedčiť sa: pred komisiou (dobre) obstál, osvedčil sa; obstojí pri skúškachvyhovieťbyť vyhovujúci: argument, názor nevyhovel, nebol vyhovujúciuplatniť sa (stať sa platným): dobre sa vo funkcii uplatnilkniž. uspieťmať úspech: chce uspieť, chce mať úspech za každú cenu

    3. p. obísť 4 4. p. zaobísť sa


    splniť uskutočniť niečo sľúbené, žiadané, určené a pod. • vyplniť: dané slovo vždy splní; rozkaz splní, vyplní ihneďvyhovieť (splniť požiadavky, potreby): vyhovie všetkým ženiným rozmaromdodržaťzachovať (podrobiť sa niečomu, čo sa vyžaduje): dodržať, zachovať zákon, predpis, formu, pravidlá hry


    uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekohourobiť zadosťkniž. učiniť zadosťvyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieťkniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnostikniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkaminasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov

    2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným • upokojiťutíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomieuchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného mužaexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehnevalukolísaťukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatilutešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechykniž. ukojiť

    3. naplniť potrebu, túžbu za niečím • kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtáchzastaráv. spokojiť: spokojiť hlad (Dobšinský)kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školynasýtiťpokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom


    vyhovieť splniť niečie požiadavky, uskutočniť, čo sa vyžaduje • urobiť po vôli: deťom vo všetkom vyhovie, urobí po vôliulahodiťuhovieť: nik mu neulahodí, neuhoviezlahodiťpolahodiť (stať sa príjemným): jeho reč mu zlahodila, polahodilaprilahodiť (povedať niekomu niečo príjemné, vyhovujúce) • uspokojiť (urobiť spokojným): uspokojiť želania zákazníka, vyhovieť želaniam zákazníkavyplniťsplniť: vyplní, splní všetky ženine rozmaryzadostiťurobiť zadosťkniž. učiniť zadosť: potrebám obyvateľov sme urobili zadosť


    vyplniť 1. urobiť celkom plným (priestor al. čas) • zaplniťnaplniť: diery vyplniť, zaplniť maltou; nevie, čím si má vyplniť, naplniť časpovypĺňaťpozapĺňaťponapĺňať (postupne)

    2. doplniť predznačené údaje • vypísať: dôkladne vyplní, vypíše prihláškupovypĺňaťpovypisovať (postupne, viac tlačív)

    3. urobiť skutkom niečo sľúbené, žiadané a pod. • splniť: vyplní, splní každé synovo želanievyhovieť (niečomu): nechce vyhovieť ženiným rozmaromuskutočniťrealizovaťpreniesť do života: všetky plány, zámery z mladosti uskutočnil, realizoval, preniesol do života


    vypočuť 1. sluchom zachytiť • počuť: vypočula, počula rozhovor zo susednej izby; vypočul, počul dôležité oznamypopočúvať (postupne, na viacerých miestach): v robote popočúval všelijaké novoty

    2. podrobiť počúvaniu, výsluchu, podrobne sa povypytovať • expr. vyspovedať: policajti ma už dvakrát vypočuli, vyspovedali

    3. splniť niečiu žiadosť, prosbu • kniž. zastar. al. arch.: uslyšaťvyslyšať (v náboženských textoch): nechcú ho na úradoch vypočuť, vyslyšať; Bože, vypočuj, uslyš, vyslyš našu prosbu!vyhovieť (komu): každému vyhovie, každého vypočuje


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV