Synonymá slova "vydaã æ ã ã ã ã æ ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 19 výsledkov (1 strana)

  • dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

    2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


    minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energievydaťzaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šatyvyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úsporyhovor.: stroviťpretroviťzried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásobyvyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhliaexpr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdyvydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazívymíňaťpomíňaťpomárniťpoutrácaťpovydávaťhovor.: potroviťporozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úsporypremárniťpremrhaťvymrhaťzmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvohovor. rozhádzaťexpr.: oplieskaťotrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo malexpr.: pregazdovaťprebačovaťprehajdákaťprešustrovaťrozfrnadiťrozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatuhovor. expr.: roztatáriťodtatáriťzašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetokhovor. expr.: prelumpovaťpreflámovaťprehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazífraz. pustiť groš/peniaze

    2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišlivyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

    3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafilachybiťnezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

    4. p. opustiť 2, minúť sa 2


    odovzdať 1. povinne dať • odviesť: zbraň museli odovzdať; zisk, dane odovzdali štátupoodovzdávaťpoodvádzať (postupne, viac vecí)

    2. dať natrvalo niekomu al. dať do správy, ochrany a pod. • prenechať: odovzdať, prenechať dedičom pozostalosťpostúpiť: postúpil bratovi všetky výhodyobetovaťoddať (odovzdať často na úkor seba): obetovať sily verejnému blahu; voliči mu oddali svoje hlasy, oddať niekomu mocvydať: vydali ho súdupoodovzdávaťpoprenechávaťpooddávaťpovydávať (postupne, viac vecí, osôb)

    3. dať ako sprostredkovateľ • tlmočiťoddať: odovzdali, tlmočili nám pozdravy známych; odkaz nám oddalipostúpiť: spisy, list treba postúpiť ďalejdoručiť (odovzdať adresátovi) • poodovzdávaťpooddávať (postupne, viac vecí)


    prenechať vzdať sa v niečí prospech al. vôbec odovzdať niekomu niečo • postúpiťodstúpiť: všetok rodinný majetok prenechá, postúpi bratovi; prenechať, odstúpiť časť územia protivníkoviponechaťnechaťdať: rozhodovanie (po)necháme, dáme mladším; nechali, dali nám auto za polovičnú cenuvydať (dať do moci niekoho): vydal im svoju pozíciuprepustiť: prepustiť niekomu na istý čas garsónkuzložiť: všetku starosť zložil na manželku, prenechal manželkezveriť (s dôverou odovzdať obyč. do opatery): zveriť svoje úspory bankepopustiť: popustil mi svoje miesto na sedenie


    uverejniť urobiť verejne prístupným, verejne známym • zverejniť: uverejniť, zverejniť štatistické údaje o niečom; uverejniť, zverejniť obsah dokumentu v tlači, v rozhlase, v televíziimedializovať (uverejniť v rozličných masových médiách): problém treba medializovaťpublikovaťvydať (uverejniť tlačou): autor publikoval svoje prvé básne v časopisochodtlačiť (uverejniť tlačou): článok mu odtlačili v ústrednom denníkudoniesťpriniesť (správu, informáciu a pod.): noviny priniesli správu o živelnej katastrofeprispieť (do novín, do časopisu): prispieť odborným článkom, esejoupouverejňovaťpovydávať (postupne uverejniť)


    vydať 1. p. odovzdať 2, prenechať 2. p. uverejniť 3. p. vyhlásiť 1 4. p. minúť 1, zaplatiť 1


    vyhlásiť 1. úradne dať verejnosti najavo; dôrazne povedať • dať na známosťohlásiťoznámiť: vyhlásiť nové zákony; dal na známosť, ohlásil svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie; vyhlásiť, oznámiť rozhodný protestvyniesť: vyniesť nariadeniezverejniťuverejniťpublikovať (vyhlásiť v hromadných oznamovacích prostriedkoch) • vypísať (tlačou vyhlásiť): vypísali súbeh na obsadenie dirigentavysloviť: vysloviť ortieľ, rozsudokvydať (komuniké, vyhlásenie, úradnú správu, nariadenie, zákon a pod.) • deklarovať (politické zásady) • proklamovať (slávnostne vyhlásiť): proklamovanie zvrchovanostivypovedať (vojnu, boj niekomu)

    2. vyniesť (úradný) úsudok o niekom, niečom • označiť: vyhlásiť, označiť niekoho za vinného, za mŕtvehoposúdiťkvalifikovať: zmluvu posúdiť, kvalifikovať ako/za neplatnúvykričaťrozhlásiť (verejne povedať o niekom obyč. niečo zlé): vykričali ho za nepríčetnéhohist. al. expr. pasovať: pasovať za rytiera; pren. pasovať za dobrého Slovákanespráv. prehlásiť


    vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z oblokakniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť ošteptrhnúťexpr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohamiexpr.: vykydnúťvykydaťvykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smetivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viac vecí)

    2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázaťvyhnaťvypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnostivysotiťvystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby vonexpr. vykúriťfraz. ukázať niekomu dverevylúčiťexpr.: vyšupnúťvyrútiťvyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiťexpr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúťkopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazívyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnostivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viacerých)

    3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromfdaťvydať

    4. p. minúť 1


    zaplatiť 1. dať (obyč. peniaze) za nejakú hodnotu (tovar, službu a pod.) • uhradiťvyplatiťvyrovnať: zaplatiť, uhradiť niekomu cestu; vyplatiť, vyrovnať v hotovostivydaťhovor. vysádzaťhovor. expr.: vysoliťvyvaliť (obyč. neprimerane veľa): vydali, vysolili za dom dva milióny korúnsplatiť (vyrovnať dlh, obyč. po častiach): splatiť domzložiť: zložiť podiel za dom; zložiť peniaze v hotovostipoukázať (zaplatiť poukážkou): poukázať žiadanú sumuodpočítaťzastar. vyčítať (na ruku, na stôl a pod.): za auto mi odpočítal, vyčítal na ruku hotovosťsubšt.: zacálovať • vycálovať • zacvakať: ktovie, koľko zacálovali, zacvakali za autopodplatiťhovor. expr. pomastiť (dať úplatok): úradník sa nedal podplatiť; museli pomastiť, aby dosiahli svojefraz. expr. udrieť sa po vrecku (veľa zaplatiť) • preplatiť (zaplatiť viac, ako je bežné): pozemok ste veru veľmi preplatilipoplatiťposplácať (postupne, v splátkach)

    2. p. doplatiť 2


    dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sapribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť saprichytiť sachopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiťpristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sapodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť savychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sapopriberať sapozahrýzať sa (postupne)

    2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sazobrať savybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiťvydať saísťzamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť savystrojiť savychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť saschytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

    3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


    odobrať sa 1. vzdialiť sa z istého miesta (obyč. za istým cieľom) • pobrať saísť: odobrali sa, pobrali sa na miesto stretnutia; odobrali sa, išli navštíviť známychvybrať savydať savychystať savypraviť savystrojiť sa (po istých prípravách): vybrali sa, vydali sa na cestu; vychystala sa k lekárovi

    2. p. odlúčiť sa


    pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať savybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výletvydať sa: vydať sa do svetavziať sa: zrazu sa vzal a už bol prečvypraviť savystrojiť savychystať saschystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičomodísť: nahnevala sa a odišla od nás prečodobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťamivzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialilrozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčilzried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestoudať sapustiť sapodať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

    2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plotpustiť sadať sa: pustiť sa, dať sa do robotychytiť saexpr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do koseniapribrať sapodobrať saprichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

    p. aj pustiť sa 1

    3. p. zosobášiť sa


    premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedilzmárniťzmariťzabiťzmrhaťexpr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradochminúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televíziiexpr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodinyexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úsporyprešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetokutratiťpoutrácaťrozhádzaťporozhadzovaťrozmárniťrozmrhaťhovor. expr. roztatáriťexpr.: rozfŕkaťrozhajdákaťrozfrnadiťrozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvoexpr. zahodiťpubl. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gólhovor. expr.: zašantročiťodtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetokstroviťpotroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniazevydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úsporprehýriťhovor. expr.: prelumpovaťprelumpáčiťpreflámovaťprehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú nocexpr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol rokanár. utarmoniť (Kukučín, Jégé)expr.: prezaháľaťpreleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dnisubšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)


    pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedlachytiť sachopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiťpribrať saprichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do vareniaprikročiťpristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohypodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdiakniž. jať sa: jať sa do práceexpr.: vhryznúť sazahryznúť sapozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sazažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítaniapohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do robotyexpr.: schytiť savychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útekhovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do robotyfraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávyzastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímaťhovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

    2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať savydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domovzamieriťvykročiťpobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa dopravapodať sa: podali sa rezko ku kostoluexpr.: schytiť savychytiť sarozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadluhovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

    3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť saroztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopilstopiť sa: ľad sa v pohári stopilvyškvariť sarozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila


    vybrať sa 1. odísť s istým cieľom niekam • vydať sadať sa: vybrať sa, (vy)dať sa na ďalekú cestuexpr. vyrukovať (hromadne sa vybrať): mládež vyrukovala do horyvypraviť savystrojiť savychystať sa (vybrať sa niekam po istej príprave, strojení, chystaní): vypraviť sa na výlet; vystrojila sa, vychystala sa na návštevuvyjsť (si): vyšli (si) do ulíc, na prechádzku

    2. p. vyjasniť sa 1, vyčasiť sa


    vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincomkniž. vstúpiť do stavu manželskéhovziať sizobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiakahovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šlamať sobášzosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v letefraz.: dostať sa/ísť pod čepiecísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

    2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľavadať saodísťodobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávouvypraviť savybrať savystrojiť savychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túruexpr. vytrepať sahovor.: tajsťtaísť: nazbierali húb a tašli domovpobrať savykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou dopravaexpr.: schytiť savychytiť sa

    3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť saminúťutratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniazestroviťpotroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potrovípremrhaťzmárniťexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovaťroztatáriťrozfrnadiťrozfrnádliť (nehospodárne minúť)

    p. aj premárniť


    zamieriť 1. nastaviť zbraň a pod. na nejaký cieľ • namieriťzacieliť: zamieriť, namieriť na nepriateľa; zacieliť puškouzalíciť (pri mierení priložiť pušku k lícu): zalícil a vystrelilvoj. zamerať (na cieľ)

    2. začať sa pohybovať istým smerom • pustiť sadať savydať sa: zamieril, pustil sa doľava; dal sa, vydal sa najkratšou cestou domovnamieriť: namierila do centra mestavykročiťvybrať sa (na cestu): vybrať sa k lekároviexpr. rozbehnúť sa (obyč. rýchlo): rozbehnúť sa za nákupmiexpr.: schytiť savychytiť sa (naraz, prudko): zrazu sa schytili, vychytili smerom k Dunaju


    svedčiť2 1. vypovedať pred súdom ako svedok • vypovedaťbyť svedkom: svedčil, vypovedal v prospech obžalovaného; je svedkom na súdnom konanívydať svedectvo (o niekom)

    2. stávať sa dôkazom niečoho, poskytovať dôkaz o niečom pravdepodobnom • nasviedčaťnasvedčovať: všetko svedčilo o tom, nasviedčalo tomu, že situácia sa zlepšídosviedčaťdosvedčovaťdokazovať (byť dôkazom): to dokazuje jeho nevinunaznačovať (stávať sa nepriamym dôkazom): zariadenie domu naznačovalo, aký bol majiteľkin vkusprezrádzať (dávať najavo): výraz tváre prezrádzal spokojnosť, svedčil o spokojnostiukazovať: jeho správanie ukazuje na dobrú vôľu zmieriť sahovoriť: výsledky hovoria za nás

    3. p. súhlasiť 1 4. p. tvrdiť


Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: ze, sig, voltage, halt, uwb, onã, confirm, vlbi, desã ã, default, certi, angle, ňa, choice, hash
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV