Synonymá slova "vycí" v Synonymickom slovníku slovenčiny

vyčiarknuť, vyčiarnuť čiarou, čiarami, čiarknutím odstrániť, zrušiť; urobiť čiaru cez niečo na znak neplatnosti • prečiarknuť • prečiarnuť: neprítomných treba zo zoznamu vyčiar(k)nuť, prečiar(k)nuť • vyškrtnúť • preškrtnúť: vyškrtnúť, preškrtnúť v texte neplatné údaje • povyčiarkovať • poprečiarkovať • poprečiarať • prečiarať • prečiarkať • vyčiarať • vyčiarkať • povyškrtávať • popreškrtávať (čiarami viac ráz, na viacerých miestach vyznačiť ako neplatné): povyčiarkovať, prečiarať, vyčiarať chybné slová v texte • vytrieť (zo záznamu, súpisu) • hovor. pretrieť: pretrieť celý odsek • škrtnúť: škrtnúť časť textu • hovor. vypísať: niektorých členov zo zoznamu vypísali • poškrtať (viac ráz, viaceré miesta) • zoškrtať (vyčiarknutím skrátiť): zoškrtaný príspevok

poprečiarkovať čiarami viac ráz (obyč. viac slov a pod.) pretiahnuť, najmä na znak neplatnosti • poprečiarať • prečiarkať • prečiarať: v rukopise poprečiarkoval, poprečiaral nevhodné výrazy; prečiarkať, prečiarať celé odseky • expr. zried. prečmárať (Vajanský) • prečiarknuť • prečiarnuť • preškrtnúť (urobiť čiaru, škrt cez niečo): napísané slovo prečiarkol, preškrtol • poškrtať • preškrtať • popreškrtávať (postupne urobiť škrty, čiary cez niečo): celý článok poškrtal, preškrtal, popreškrtával; poškrtaný rukopis • zoškrtať (poprečiarkovaním skrátiť) • vyčiarknuť (čiarou cez niečo zrušiť, odstrániť): vyčiarknuť meno zo zoznamu • vyčiarkať • povyčiarkovať (postupne čiarkami cez niečo zrušiť, odstrániť): vyčiarkať, povyčiarkovať z textu cudzie slová

kultúra 1. súhrn duchovných a materiálnych hodnôt vytvorených človekom v procese historického vývinu • civilizácia (najmä technický pokrok): antická, európska kultúra, civilizácia; šíriť kultúru, civilizáciu • vzdelanosť (vedomosti získané vzdelávaním): vzdelanosť národa

2. istý stupeň dokonalosti • kultivovanosť: kultúra, kultivovanosť bývania, správania • vycibrenosť • vybrúsenosť: hlasová vycibrenosť, vybrúsenosť

vycibrenosť p. kultúra 2

jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaniny • hebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasy • ľahký • pavučinkový • pavučinkovitý • pavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závoj • páperistý • páperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavy • hladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvár • pren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasy • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučký • hebunký • hebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký)

2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelán • delikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuť • hovor. výberový: výberové maslo • vyberaný • hovor.: fajnový • fajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenie • lahôdkový • pochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syry • expr. jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký

3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabý • nepatrný • nebadateľný • ľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyk • svetlý • bledý • pastelový (o jemných farbách) • nevtieravý • decentný: nevtieravá, decentná vôňa • nevýrazný • nenápadný • mierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornament • diskrétny • tlmený: diskrétne, tlmené svetlo • mäkký • nežný: mäkké tóny, nežný hlas • príjemný • lahodný • poet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfy • prejemnený • rafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)

4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presný • precízny: jemná, presná, precízna robota filigránsky • detailný • drobný • krehký • minuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperk • kniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanie • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)

5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivý • dobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístroj • presný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovanie • bystrý: bystrý pozorovací talent • vycibrený • vybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký

6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivý • jemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná žena • útlocitný • prejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkus • útly • krehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievča • kniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črty • nežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, ruka • pren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krása • uhladený • kultivovaný • distingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanie • vyberaný • delikátny • hovor.: fajnový • fajný; noblesný • hovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dáma • zduchovnený • kniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnený • odb.: eufemický • eufemistický: zjemnený, eufemistický výraz • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)

7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1

kultivovaný ktorý je zdokonalený pestovaním, rozvíjaním, cibrením (o človeku a jeho vlastnostiach, schopnostiach, prejavoch a pod.): kultivovaný človek • vycibrený • vybrúsený: vycibrený jazyk, vybrúsený štýl • jemný • zošľachtený • uhladený • distingvovaný (op. hrubý, drsný): jemné, zošľachtené správanie; uhladené, distingvované vystupovanie • školený (vycvičený, vytrénovaný): zaspievala svojím školeným hlasom • decentný: decentné pohyby, gestá • nevtieravý (ktorý sa nevnucuje): nevtieravý prejav • vzdelaný • vyspelý • kultúrny • fraz. na úrovni (svedčiaci o kultivovanosti ducha, vysokej kultúre): vzdelané, vyspelé, kultúrne publikum; poslucháči na úrovni • inteligentný (založený na inteligencii): inteligentná hra, inteligentný spôsob

uhladený 1. ktorý veľmi dbá na slušné správanie, na dobré spôsoby v spoločenskom styku; svedčiaci o tom • slušný • zdvorilý • dvorný: uhladený, slušný, zdvorilý mladík; uhladené, slušné, zdvorilé, dvorné správanie • úslužný • úctivý (správajúci sa podľa bontónu, prejavujúci slušnosť najmä voči starším): úslužná, úctivá osoba • kniž. spôsobný: spôsobné deti • distingvovaný • kultivovaný • jemný • zastar. jemnomravný (op. drsný, hrubý): distingvovaná, kultivovaná, jemná dáma; mať distingvované, kultivované, jemné spôsoby • vycibrený • vybrúsený • kniž. salónny: vycibrená, vybrúsená reč; vybrúsený, salónny slovník • hovor.: fajný • fajnový: zakladal si na fajnovom, fajnom vystupovaní

2. ktorý veľmi dbá na dokonalý vonkajšok (o človeku); vyznačujúci sa peknou úpravou, úhľadnosťou, vkusom • upravený • elegantný: vždy bola uhladená, upravená, elegantná, slovom ako zo škatuľky; uhladený, upravený vonkajšok; uhladené, upravené záhony • expr. ulízaný (nápadne upravený): ulízaný oficier, ulízaný gymnazista • úhľadný: úhľadné písmo; tichá ulička pôsobila uhladeným, úhľadným dojmom

3. starostlivo, hladko učesaný • expr. ulízaný • expr. zried. ulizkaný: mal namokro uhladenú, ulízanú, ulizkanú hlavu; ulízaní, ulizkaní pánkovia • hladký (iba o vlasoch): dáma s uhladeným, hladkým účesom

vyberaný 1. starostlivo volený; dbajúci na vysokú úroveň • jemný • vybraný: má vyberané, jemné, vybrané spôsoby • distingvovaný: distingvovaný prejav • uhladený • spôsobný (vyberaný v prejave): uhladený človek • elitný: elitná spoločnosť • delikátny • hovor., obyč. iron.: nóbl • salónny (spoločensky vycibrený): delikátne, nóbl, salónne správanie • aristokratický (akým sa vyznačujú aristokrati): mať aristokratické spôsoby • vznešený • hovor. lepší (spoločensky vyššie postavený) • expr. panský: vznešené panstvo; dievča z lepšej, panskej rodiny • hovor.: fajnový • fajný: fajnový pán

2. ktorý vo veľkej miere oplýva dobrými vlastnosťami, schopnosťami a pod. • jemný • vybraný • delikátny • prvotriedny • akostný • kvalitný: vyb(e)rané, jemné, delikátne vína; prvotriedny, akostný, kvalitný materiál • znamenitý • vynikajúci • výborný • skvelý: dnes som mal znamenitý, vynikajúci, výborný, skvelý obed • vycibrený: vycibrený vkus • kabinetný: kabinetná ukážka komorného spevu • prvý (ktorý je na najvyššej úrovni): vozeň prvej triedy • hovor.: fajnový • fajný: fajnová vôňa • kniž. zastar. exkvizitný

p. aj výborný

vycibrený p. jemný 5, vyberaný 2, vypracovaný

vypísaný častým písaním zdokonalený • vybrúsený • vycibrený: mať vypísaný, vycibrený rukopis • vypracovaný: vypracovaný sloh

vypracovaný remeselnou prácou dobre urobený: dobre vypracovaný nábytok • filigránsky (jemne vypracovaný): filigránsky šperk • vybrúsený • vycibrený • vypísaný (vypracovaný častým písaním) • hladký: vybrúsený, vycibrený sloh; hladký preklad, štýl

okresať 1. dlátom al. sekerou opracovať • otesať: okresať drevo, hradu • obsekať • osekať: obseká kus kameňa • prikresať • pritesať (trocha okresať): prikresané, pritesané drevá

2. expr. cvičením, cibrením urobiť dokonalejším, kultivovanejším • skultivovať • vychovať: mladých treba okresať, skultivovať, vychovať • vycibriť • vycizelovať: vycibriť spôsoby správania • zošľachtiť • vybrúsiť (jazyk, reč, rečový prejav)

vycibriť p. zdokonaliť

zdokonaliť urobiť dokonalejším, vyhovujúcejším, lepším • zlepšiť: zdokonaliť, zlepšiť systém dopravy • skvalitniť • zakostniť: skvalitniť služby, zakostniť výrobu • prehĺbiť (dať niečomu dokonalejší základ): prehĺbiť štúdium • skultivovať • zošľachtiť • menej vhodné zušľachtiť • zjemniť • hosp. prešľachtiť (zlepšiť vlastnosti): skultivovať, zjemniť prostredie; zošľachtiť odrody, plemená • vycibriť • vycizelovať • vybrúsiť • zveľadiť • povzniesť • pozdvihnúť (dostať na vyššiu úroveň): zveľadiť, povzniesť hospodárstvo, domácnosť; pozdvihnúť, z(o)dvihnúť kultúrnosť prejavu

naučiť sa 1. učením získať vedomosti al. zručnosť • osvojiť si: naučil sa, osvojil si matematiku • naštudovať (naučiť sa štúdiom): naštudoval látku na skúšku • vzdelať sa (získať vzdelanie): v tomto odbore sa vzdelal sám • nacvičiť sa • nacvičiť si (naučiť sa opakovaním, cvičením): žiaci si nacvičili pohyby • namemorovať (naučiť sa naspamäť): namemorovať báseň • doučiť sa (dodatočne sa naučiť): doučil sa fyziku • priučiť sa • zaučiť sa • zaškoliť sa (naučiť sa čiastočne): priučil sa chémii; zaškolil sa za zvárača • expr.: pochytiť • pochytať (náhodou sa naučiť): pochytila melódiu od starkej; pochytal všetky vtipy • vštepiť si do pamäti (naučiť sa s cieľom zapamätať si): vštepil si do pamäti ťažké vzorce • hovor. expr.: nabifľovať sa • nadrilovať (sa) • nadrieť sa • štud. slang.: nadrviť sa • našprtať sa • naštukovať sa • našrotiť sa (obyč. netvorivo sa naučiť): nabifľoval sa, nadrvil sa na skúšky

2. učením získať návyk, vlastnosť • navyknúť (si): naučil sa, navykol si systematicky cvičiť na klavíri • privyknúť (si) • zvyknúť (si): privykla si na ťažkú prácu • vycvičiť sa • vyškoliť sa: vyškolil sa v úradných veciach • vycibriť sa • expr. okrôchať sa: vycibril sa, okrôchal sa v spoločenskom správaní

vycicať 1. p. vypiť 1 2. p. vyčerpať 3

vyčerpať 1. čerpadlom odstrániť • vypumpovať: vyčerpať, vypumpovať vodu z pivnice • odčerpať: odčerpanie benzínu z nádrže • vyťahať: vyťahať vodu zo studne

2. niečo odniekiaľ celkom vybrať (na istý cieľ) • minúť • spotrebovať • vypotrebovať: na stavbu vyčerpali, minuli, spotrebovali všetky svoje úspory • hovor. stroviť: výplatu strovila do posledného haliera • vymíňať • pomíňať • hovor. potroviť (postupne): vymíňa, pomíňa svoje sily celkom zbytočne; zásoby jedla už potrovili

3. zbaviť fyzických al. duševných síl • vysiliť: choroba vyčerpala, vysilila organizmus • ukonať • unaviť • umoriť • zmoriť: nočná služba ho vždy ukoná, unaví, zmorí • hovor. expr.: uťahať • uštvať • sťahať • ukoňovať: od rána ma deti uťahali, uštvali, ukoňovali • zried. usocať • expr.: umolestovať • umordovať • zmordovať • usužovať: horúčavy starca umolestovali, zmordovali • strhať • uhnať: vysokým tempom kone načisto strhal, uhnal • vyťahať • expr.: vyžmýkať • vycicať: vyťahá, vycicia z neho všetky sily • oslabiť (zbavením síl urobiť slabým): intrigami oslabiť súpera • expr. zničiť: neistota ho celkom zničí

vypiť 1. pitím dostať do seba • vliať do seba • kniž. požiť (tekutinu): vypiť, vliať do seba za šálku kávy; vypiť, požiť alkohol, väčšie množstvo tekutín • užiť (liek): kvapky sa majú užiť nalačno • popiť (postupne al. veľa, všetko; expr. i málo): do rána popili, čo sa prichystalo; posedeli s kamarátmi, (niečo) popili • expr.: prevrátiť (do seba) • vsúkať (do seba) • vysúkať • vyzunknúť • vydurknúť • vylúpnuť • vyhŕknuť • vydúchnuť • vyhltnúť • vychlipnúť • vyglgnúť • vylognúť (vypiť na dúšok, naraz): prevráti do seba, vysúka, vyzunkne deci koňaku ako nič; vylúpne, vyhŕkne, vydúchne, vylogne za pohár vína, ani okom nemihne • expr. vytrúsiť: vytrúsil pohár do dna • vysŕkať • vysrkať • vysrknúť • vysŕknuť (nahlas, sŕkavo): slamkou vysŕkal limonádu do dna • expr.: vystrebať • vyslopať • vychľastať • vylogať • vyglgať • vylôchať • vylúchať • vydúchať • vychleptať • vychloptať • vychľaptať • vychlípať • vygrúliť (nahlas, hltavo; o zvieratách, pejor. o ľuďoch) • expr.: vycmúľať • vycicať • vycucať • vyťahať • vytiahnuť • vydrúľať (obyč. z fľaše) • det.: vybumbať • vydudať • expr.: vycickať • vychlipkať (pomaly vypiť) • vychutnať (s pôžitkom vypiť): vychutnal pohár červeného vína • dopiť (vypiť všetko až do dna): dopiť víno • povypíjať (postupne) • expr.: postrebať • poslopať • pochľastať • pochleptať • pochlípať (hlučne, hltavo, veľa, obyč. postupne vypiť)

2. p. vpiť

vysať 1. saním odstrániť • vycicať • vycucať: vysať, vycicať ústami krv z rany • vytiahnuť: vytiahnuť ústami šťavu z ovocia

2. odstrániť vysávačom; takto zbaviť prachu • hovor. vyluxovať: vysať, vyluxovať prach z koberca; vysať, vyluxovať byt

vyciciavač p. vykorisťovateľ

vykorisťovateľ kto niekoho vykorisťuje • exploatátor • expr. zried. vyciciavač (Jesenská)

cicať vyťahovať jazykom mlieko z materských žliaz • nár. cecať: dieťa cicia materské mlieko; teliatko cicia, cecia kravu • vyciciavať • cucať (vyťahovať jazykom tekutinu vôbec): včely vyciciavajú, cucajú, cicajú nektár z kvetov • cmúľať • cumľať (poťahovať jazykom ako pri cicaní): má zlozvyk cmúľať, cumľať, cucať, cicať si prsty • expr.: cickať • cuckať: cickať, cuckať si palec • expr. mogať: dieťa si mogá prst • nár.: mlgať • mĺzť • zried. mogliť (Figuli) • nár. ľuľkať (Kálal) • poťahovať (cicať s prestávkami): poťahuje z prsníka • piť • subšt. sať

p. aj piť

vykorisťovať (bezohľadne) vo svoj prospech využívať obyč. výsledky cudzej práce • exploatovať: vykorisťovanie, exploatovanie detí • zbedačovať • ožobračovať • fraz. prinášať na mizinu (oberať o majetok): zbedačovať, ožobračovať chudobný ľud • expr.: zdierať • žmýkať • vyciciavať: banky zdierajú, žmýkajú veriteľov • okrádať • expr.: obdierať • drať: okrádať, obdierať bezmocných; derú nás z ostatného • úžerníčiť (vykorisťovať úžerou)

vycickať p. vypiť 1

ceriť otváraním úst robiť viditeľným (pri smiechu, hneve a pod.; iba v spoj. so slovom zuby) • ukazovať • expr.: vycierať • škeriť • vyškierať • vytŕčať: vlčiak na nás cerí zuby; usmieva sa, ukazuje zuby; figliarsky naňho škerí, vyškiera, vyciera zuby

vycierať p. ceriť

smiať sa 1. prejavovať city (obyč. radosť) smiechom: smiať sa na vtipe, z plného hrdla • expr.: ceriť sa • vycierať sa (smiať sa ukazovaním zubov): za chrbtom sa mu ceria, vycierajú • expr.: zubiť sa • ceriť zuby (smiať sa s odkrytými zubami): zubí sa na každého; bez príčiny cerí zuby • hovor. vytŕčať zuby: veselo vytŕča zuby • expr. pučiť sa (zadúšať sa pri potláčaní smiechu): pučí sa pri myšlienke na prežité dobrodružstvo • usmievať sa (prejavovať príjemné pocity úsmevom): milo sa usmieva na dieťa • expr.: škeriť sa • škerdiť sa • vyškierať sa • uškierať sa • škeriť zuby • uškŕňať sa (úsmevom jemne naznačovať obyč. iróniu, škodoradosť, posmech a pod.): škerí, vyškiera sa nám do tváre; zlomyseľne, posmešne sa uškierajú, uškŕňajú • vysmievať sa • škľabiť sa • vyškľabovať sa • poškľabovať sa (smiechom dávať najavo opovrhovanie, nadradenosť, škodoradosť a pod.): vysmievať sa spolužiakovi, že je nešikovný; zlomyseľne sa nám škľabia, vyškľabujú • expr.: chechotať sa • chechtať sa • chachotať sa • chachtať sa • hahotať sa • chechliť sa (hlasno, samopašne, často aj zlomyseľne sa smiať) • expr.: rehotať sa • rehúňať sa • hovor. expr.: rehliť sa • rehniť sa • rehoniť sa • rehtať sa (hlasno a neviazane): v kúte miestnosti sa rehotali, rehúňali, reh(o)nili podgurážení chlapi • expr.: chichotať sa • chichtať sa • chichúňať sa • chichútať sa • chichliť sa (samopašne sa smiať obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): dievčence si čosi šuškali a veselo sa chichotali, chichúňali • fraz.: zachádzať sa/zachodiť sa od smiechu • zadúšať sa/dusiť sa od smiechu • zadŕhať sa od smiechu • pukať od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych)

2. p. posmievať sa

vycierať sa p. smiať sa 1

zívať kniž. javiť sa ako veľký prázdny priestor al. ako veľká, nápadná plocha, vec (v negatívnom hodnotení) • kniž.: zeviť sa • ziať: dom zíva, zeje prázdnotou; pred nami zíva, zeví sa priepasť • expr.: ceriť sa • škľabiť sa • škeriť sa: cerí sa, škľabí sa naňho hlaveň pušky; v záhrade sa škeria otvorené dvercia • otvárať sa: pred ním sa otvára hlboká roklina • expr.: vyškierať sa • vycierať sa: zo všetkých kútov sa vyškiera, vyciera tma

vycifrovaný p. vyobliekaný, vyzdobený

vyobliekaný pekne, slávnostne oblečený • expr.: vyparádený • naparádený: vyobliekané, vyparádené, naparádené ženy • vystrojený • nastrojený: vystrojená, nastrojená nevesta • expr. vyfintený • expr. zried. nafintený: chodieval vyfintený ako páv; nafintení páni (F. Kráľ) • expr.: vyčačkaný • čačaný • expr.: vyšnorovaný • vyšnurovaný (vyobliekaný a vyzdobený šnúrami): vyšnurovaný hajdúch (Záborský) • hovor., obyč. iron. vymódený • hovor. vycifrovaný: vycifrovaní svadobčania • hovor. expr. vypánený (vyobliekaný ako pán): vypánený notár (Rázus) • hovor. expr. vyštafírovaný • hovor. vynovený (vyobliekaný do nových šiat): prišiel celý vynovený • hovor. expr.: vytiahnutý • vycipkaný • pejor.: vyfrndolený • nafrndolený • subšt.: nahodený • oháknutý

vyzdobený bohato opatrený ozdobami • ozdobený: miestnosť vyzdobená, ozdobená kvetmi • skrášlený • okrášlený: pracovisko je dnes skrášlené, okrášlené • expr.: vyčačkaný • načačkaný (veľmi al. nevkusne vyzdobený): vyčačkaný byt • expr. vyšperkovaný (ozdobený šperkmi): vyšperkovaná ruka • expr. vyparádený: vyparádení mládenci • expr. vyfintený: chodieval vyfintený ako páv • hovor. expr. vycifrovaný: vycifrované kone • expr. vycipkaný: vycipkané ženy • hovor. expr. vyperený (ozdobený perom)

ozdobiť dať na niečo ozdobu, urobiť krajším, pekným • vyzdobiť (dôkladne, bohato): šaty ozdobiť zlatými gombíkmi • okrášliť • skrášliť • poet. okrásiť: vlasy si okrášlila, skrášlila mašľou • hovor. expr. vycifrovať • expr. vyčačkať: vycifrovať, vyčačkať kone do záprahu • vyšperkovať (ozdobiť šperkmi) • dekorovať: slávnostne dekorovaná sála • ovenčiť • poet. zvenčiť • nár. podvenčiť (ozdobiť vencom) • poet. okvietiť (ozdobiť kvetmi) • podperiť • operiť (ozdobiť perom): podperený klobúk • kniž. opentliť (ozdobiť stužkami) • obiť (ozdobiť kovom): valaška obitá striebrom • ornamentovať • kniž. ornamentalizovať (ozdobiť ornamentmi): truhlica ornamentovaná rezbami • obyč. pejor.: ovešať • obvešať (bohato, často nevkusne ozdobiť): o(b)vešať sa bižutériou • obložiť • hovor. garnírovať (pridať k hlavnému jedlu doplnky lahodiace chuti a očiam): misu obložiť, garnírovať zeleninou • pocifrovať (ozdobiť navrchu): pocifrovať medovníky • prizdobiť • prikrášliť (trocha): čepiec prizdobili, prikrášlili výšivkami

vycifrovať p. vyzdobiť, vystrojiť 4

vystrojiť 1. dať niekomu, niečomu všetko potrebné, náležité • vybaviť: vystrojiť, vybaviť deti dobrou obuvou; pracovne treba vystrojiť, vybaviť modernými počítačmi • kniž. opatriť: listiny opatriť podpisom, pečiatkou • zaopatriť (postarať sa o potrebné): zaopatriť hosťa na cestu jedlom • povystrájať (postupne)

2. cieľavedome pripraviť nejaké spoločenské, rodinné podujatie • usporiadať • vychystať: vystrojiť, vychystať, usporiadať hostinu, hody, kar • zorganizovať • zrealizovať • uskutočniť: rodinnú oslavu sme zorganizovali, uskutočnili v reštaurácii • hovor. zaranžovať • zrežírovať: večierok ste dobre zaranžovali, zrežírovali

3. pripraviť na odchod • vypraviť • vychystať • poslať: vystrojiť, vypraviť niekoho na cestu, poslať do školy • hovor. vyšikovať: vyšikovali ho z domu preč • vyhnať (násilne)

4. pekne obliecť • vyobliekať • pristrojiť: mať vystrojila, pristrojila, vyobliekala deti do nových kabátov • vyparádiť • naparádiť • expr.: vycipkať • vyzrúbiť • hovor. expr.: vycifrovať • vyštafírovať: vycipkané, vycifrované dievčence • expr.: vyfintiť • vyfrndiť • vyfrndoliť • vyčačkať

vyzdobiť ozdobami, výzdobou (obyč. bohatou), kvetmi a pod. urobiť pekným, slávnostným • ozdobiť: sálu vyzdobiť, ozdobiť girlandami • vykrášliť • vykrásiť • skrášliť • okrášliť: vykrášliť, skrášliť nevestu diadémom • expr.: vyparádiť • vyfintiť (oblečením) • expr.: vycifrovať • vyčačkať (vyzdobiť lacnými ozdobami) • expr. vycipkať (dôkladne vyzdobiť): vycipkaná hlava • vyvenčiť • ovenčiť (vyzdobiť vencami): vyvenčená, ovenčená brána • poet.: vykvietiť • okvietiť (vyzdobiť kvetmi) • hovor. expr. vyperiť (vyzdobiť pierkom): vyperení svadobčania • vyšperkovať: vyšperkuje si ruky drahými prsteňmi

vycifrovať sa p. vyobliekať sa

vyobliekať sa pekne, starostlivo, slávnostne a pod. sa obliecť • vystrojiť sa: vyobliekali sa, vystrojili sa ako do kostola • pristrojiť sa • ustrojiť sa: pekne sa pristrojila, ustrojila a šla • expr.: vyparádiť sa • naparádiť sa • vyzrúbiť sa • hovor. expr.: vytiahnuť sa • vyštafírovať sa • vyštramandiť sa: na svadbe boli všetci vyparádení, vytiahnutí, vyštafírovaní • expr.: vyfintiť sa • vyfrndiť sa • vyfrndoliť sa • nafrndoliť sa • vycifrovať sa • vycipkať sa • vyčačkať sa • očačkať sa • obyč. iron. vymódiť sa (nápadne, módne sa obliecť) • subšt.: nahodiť sa • oháknuť sa

vypátrať pátraním zistiť, odhaliť • vystopovať (stopovaním): chcú vypátrať, vystopovať zlodejov • vysliediť • expr.: vysnoriť • vyšpehovať: podarilo sa nám vysliediť, vyšpehovať tajný úkryt • vystriehnuť • zastar. vystriezť (striehnutím): usiluje sa vystriehnuť, kedy chodí zver k napájadlu • zried. vyvetriť • hovor. pejor. vyšpicľovať • expr.: vyňuchať • vyňúrať • vyčíhať • vyčíhnuť • hovor. expr.: vyštuchať • vyštúrať • vyštárať: vyňúra, vyštuchá, vyštúra všetko, čo potrebuje vedieť • kniž. vysledovať • hovor. zastar. vyšľakovať (Kukučín) • vyhľadať (hľadaním nájsť): po dlhom chodení sa nám ich podarilo vyhľadať

p. aj odkryť, odokryť

vyčíhať, vyčíhnuť p. vypátrať

vycikať sa p. vymočiť sa

vymočiť sa vypustiť moč • ísť na malú potrebu • expr.: vypišať sa • vysíkať sa • vypískať sa • odliať si • hrub. vyšmochtať sa • det. vycikať sa • vulg. vyšťať sa • nár.: vycúrať sa • vyčúrať sa

samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosť • samopašníctvo • neviazanosť • roztopašnosť • roztopaš • bujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnosti • nezbednosť • nezbedníctvo • bláznivosť • bláznovstvo • pochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčika • uličníctvo • rozpustenosť • nezdarnosť • expr. roztatárenosť • pejor.: lotrovstvo • zbojníctvo • zbojstvo • laganstvo • galganstvo • lapajstvo • zurvalstvo • zastar.: prostopaš • prostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosť • nezdoba • nezbeda • výčin • pestvo • expr.: čertovina • neplecha • nedobizeň • lotrovina • nešplecha • kúsok • šašovina • šaškovina • šašovstvo • šanta • šantovačka • parády • hovor. expr.: šarapata • garazda • rodeo • kniž. alotria • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda

výčin p. samopaš

besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šaleli • zúriť • divieť • vyčíňať • vystrájať • hovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatí • blázniť (sa) • vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!

búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovať • revoltovať • povstávať • vzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu

2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriť • burácať • kypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypí • kniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťou • dvíhať sa • vzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúva • besnieť (sa) • zúriť • vyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa

šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovať • robiť šanty • robiť pestvá • robiť šibalstvá • robiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvore • hovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlni • samopašiť (sa) • robiť nezbedu • hovor. nezbedníčiť • zried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbedu • expr.: blázniť (sa) • pochabieť sa • pochabiť sa • jašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájať • vyvádzať • stvárať • vymýšľať • vyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do rána • expr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvore • fraz. expr. nezmestiť sa do kože • odreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku

vyčíňať p. besnieť (sa), vystrájať¹

vystrájať¹ robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzať • vyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandy • expr. stvárať • hovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúposti • vymýšľať • zried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajú • hovor. expr.: garazdovať • garazdiť • robiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazdu • expr.: besnieť (sa) • besniť (sa) • divieť • šalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiť • robiť nezbedu/nezbedy • robiť neplechu/neplechy • robiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiť • šantiť • šantovať • robiť šanty • robiť šibalstvá • robiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav) • hovor. expr. šarapatiť • zried. vrtošiť • zastaráv.: všetečiť • všetečniť (Šoltésová) • fraz. expr. nezmestiť sa do kože

vyčiniť 1. p. vyviesť 1 2. p. vyhrešiť

vyhrešiť hrešením varovať, napomenúť (za niečo zlé, neželateľné, nenáležité a pod.) • pokarhať: vyhrešiť, pokarhať žiaka pred celou triedou • zried. vykarhať: vykarhať dieťa • expr.: vykrstiť • vyctiť • vycúdiť • vyčepčiť: vykrstili ma, vyctili ma ako malého chlapca • zried. vyčiniť: poriadne mu vyčinila za neposlušnosť • hovor. expr.: znosiť • zvoziť • skresať • skosiť • zmydliť (bezohľadne): znosiť, zvoziť niekoho pod čiernu zem • expr. vykliať: otec ma vyklial • skritizovať • pren. expr. sfúknuť (vyhrešiť poukázaním na chyby, nedostatky): skritizoval ho za jeho postoj • subšt.: zrajtovať • spucovať (bezohľadne, ostro) • expr. vyhanbiť (hrešením zahanbiť) • hovor.: vyzvŕtať • vyštrôfať: mať ju poriadne vyzvŕtala, vyštrôfala za neskorý návrat • vyvadiť sa (s niekým) • vynadať (niekomu) • fraz.: vyčítať kapitolu (zahrnúť výčitkami, hrešením): veď ja mu vyčítam kapitolu, keď sa vráti domov • nár. vyharušiť (Stodola)

vypracovať 1. obyč. tvorivou prácou dôkladne, podrobne spracovať (niečo nemateriálnej povahy) • vyhotoviť • zhotoviť: vypracovať, vyhotoviť návrh zákona, nové smernice; vypracovať, zhotoviť štatút, koncepciu • rozpracovať • prehĺbiť (dôkladne vypracovať): rozpracovať, prehĺbiť teóriu riadenia • urobiť • zostrojiť • skonštruovať: urobili, zostrojili, skonštruovali nový územný plán • zostaviť (z jestvujúcich častí): zostavenie programu • prepracovať (znova, dôkladnejšie)

2. remeselne, ručne al. strojom dať niečomu žiadanú podobu • vyhotoviť: vypracovať, vyhotoviť potrebné súčiastky • urobiť: napokon urobili chýbajúce detaily na výrobku • zhotoviť: zhotoviť na nábytku ozdoby • vyrobiť • garb. vyčiniť (vypracovať surovú kožu na useň): najemno vyrobená, vypracovaná koža • vymiesiť (vypracovať miesením): vymiesiť cesto

vyviesť 1. urobiť obyč. niečo nenáležité, zlé al. nezvyčajné, žartovné a pod. • vykonať • expr. vyparatiť: chlapci zasa čosi vyviedli, vykonali, vyparatili • zried. vyčiniť • expr.: povyvádzať • povykonávať • povyčíňať • postvárať • povystrájať • popáchať • pošarapatiť (postupne, viac skutkov): za mlada povyvádzal, postváral veľa hlúpostí • expr.: navyvádzať • navystrájať • navyčíňať • nastvárať • napáchať (vyviesť vo veľkom množstve)

2. p. zaviesť 1 3. p. vyvetrať 2

vycipkaný p. vyobliekaný, vyzdobený

vycipkať p. vyzdobiť

vycipkať sa p. vyobliekať sa

očistiť 1. zbaviť nečistoty, špiny, urobiť čistým • vyčistiť: očistiť, vyčistiť byt, obloky; očistiť si, vyčistiť si zuby • oriadiť • obriadiť • vyriadiť (dať do poriadku): oriadiť kuchyňu, vyriadiť zadymený kotol • subšt.: opucovať • vypucovať • vypulírovať: opucované topánky, vypulírované auto • umyť • poumývať (očistiť vodou, tekutinou): umyť, poumývať dlážku • omyť • obmyť (na povrchu umyť) • vyumývať (dôkladne umyť) • vydrhnúť • odrhnúť (očistiť kefou, silným trením): vydrhnúť pripálený riad • hovor. vyrajbať • subšt. vyšúrovať (dôkladne umyť) • hovor.: vyleštiť • vysidolovať (očistiť na lesklo): vyleštiť, vysidolovať kľučky • expr. oblízať (povrchne očistiť) • počistiť • poriadiť (postupne, viac vecí)

2. zbaviť neželateľných prvkov, prímesí a pod. • vyčistiť • vyčeriť • vyčíriť: vyčistiť, vyčíriť vodu, šťavu • prečistiť: prečistiť zrno • rafinovať (očistiť rafináciou): rafinovať cukor

3. zbaviť vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstrániť z povrchu kôru, šupu a pod. • ošúpať • olúpať • obieliť: očistiť, ošúpať, olúpať banán, obieliť zemiaky; šupku z jablka si vždy očistí, ošúpe, obieli, olúpe • ohôliť: ohôliť ovocie, kožku z hrušky • oškriabať • oškrabať • zoškriabať • zoškrabať (očistiť škrabaním): oškriabe mrkvu, petržlen; nechtom zoškrabe zaschnutú krv • počistiť (postupne, viac vecí): počistí zeleninu do polievky • pooškrabovať • pozoškrabovať (postupne, viac vecí): po(z)oškrabovať zažratú špinu

čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinený • neušpinený • nezamazaný • neumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľu • expr.: nezafúľaný • neufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľaný • umytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riad • uprataný • vyčistený • expr. vyleštený • subšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný byt • čistotný • zried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná žena • dezinfikovaný • vydezinfikovaný • hygienický • odb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačka • nezamorený • neznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušie • pramenitý • pramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký

2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísaný • nepomaľovaný • expr.: nepočmáraný • nepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múry • neskl. bianko: bianko list • holý: holé steny • nepoškvrnený: nepoškvrnený sneh • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký

3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číry • rýdzi: čisté, číre, rýdze zlato • priezračný • priehľadný • neskalený • nezakalený • pren. krištáľový (o čistej vode) • pravý • stopercentný: pravá, stopercentná vlna • jasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váha • rafinovaný: rafinovaný cukor, tuk • chem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látka • expr.: číročistý • číročíry • zastaráv. kóšerný • neskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)

4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný

vyčistiť p. očistiť 1, 2

vyčítavý ktorý vyčíta • vyčítajúci: vyčítavý, vyčítajúci hlas, tón • karhavý (ktorý dôrazne vyčíta): karhavé gesto • obviňujúci (pripisujúci niekomu vinu na niečom): obviňujúce oči (Figuli)

dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchody • vyčítať • vyčitovať • menej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosť • mentorovať • poúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahneš • napomínať • hovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o deti • karhať • hrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvo • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • fraz. prehovárať/hovoriť do duše • fraz. expr.: vyhadzovať na oči • čistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať

hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávať • hromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetko • expr. hromovať • zastar. hriemať (Krčméry) • expr.: brýzgať • harusiť • harušiť • cifrovať • hovor. expr.: šľakovať • bohovať • stobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiš • kliať • preklínať • kniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľaje • expr. zastar. teremtetovať

2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúva • napomínať • vyčítať • dohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli ticho • prekárať: žena ho tresce a prekára • expr.: krstiť • mydliť • kresať • harusiť • harušiť • zvŕtať • hovor. zastar. štrôfať • hrub.: kefovať • ďobať • ďubať • subšt. pucovať • zried. hriakať

3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sa • previňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatike • prestupovať: prestupuje predpisy, zákon

karhať prísne napomínať niekoho za nesprávne konanie • hrešiť: rodičia karhajú, hrešia syna • vyčítať • dohovárať (karhať miernejším spôsobom): vyčíta mu ľahostajnosť; dohovára mu, že nesplnil sľub • napomínať (mierne karhať) • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • hovor. zastar. štrôfať • zried. hriakať • subšt. pucovať: krstí, mydlí deti, že narobili neporiadok • mentorovať • poúčať (často nevhodným spôsobom nabádať k dobrému správaniu) • trestať (napomínaním uložiť trest): karhá, trestá ho za neposlušnosť • pranierovať (verejne karhať): pranierujú ich za chyby • fraz. expr.: hovoriť do duše • čistiť niekomu hlavu • fraz. kniž. čítať niekomu levity • nespis. kárať

kritizovať hodnotiť poukazovaním na chyby, nedostatky • odsudzovať: kritizovať názory niekoho; odsudzujú postup pri prijímaní uchádzačov • zavrhovať (odmietať ako nevhodné): zavrhuje pokrytectvo • pranierovať (verejne): pranierovanie administratívy • fraz. stavať na pranier (verejne kritizovať): neváhali básnika stavať na pranier • súdiť (vynášať posudok o niekom, o niečom): jeho nedostatky prísne súdi • expr. biľagovať (verejne obviňovať, negatívne označovať) • posudzovať (neoprávnene kritizovať): Neposudzuj iných! • vyčítať: vyčítať autorovi nedôslednosť, kritizovať autora za nedôslednosť • expr. bičovať (nemilosrdne kritizovať): nevyberane bičoval jeho slabosti • pren. expr. rezať (ostro kritizovať): novinár ostro reže do pomerov • hovor. expr. podávať si (vyberať si za predmet kritiky): teraz si kritici podávajú najnovšiu inscenáciu v divadle • pejor. kritikárčiť (neodborne kritizovať)

pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejín • poznať • spoznať: (s)poznal svoj omyl • postihnúť: výklad učiteľa celkom nepostihol • vniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problému • vyrozumieť • zastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajú • vyčítať • vypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľu • dovtípiť sa • domyslieť sa/si • prísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskoro • zastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlil • kniž.: pojať • poňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojom • uvedomiť si • zastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniec • postrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislosti • expr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje čas • porozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieť • zried. uveriť: kto neskúsi, neuverí

vyčítať¹ p. pochopiť 1

vyčítať² prejavovať nesúhlas s konaním niekoho, vyslovovať výčitky • vyčitovať • vyčitúvať • robiť výčitky: vyčítajú, vyčitujú nám nedôslednosť; robí synovi výčitky, že sa neučí • subšt. vytýkať: vytýkala mužovi neveru • predhadzovať • pripomínať (hovoriť s výčitkou): ustavične niekomu predhadzovať, pripomínať jeho chyby • fraz. expr. vyhadzovať na oči: vyhadzuje žene na oči neporiadnosť • fraz. prehovárať do duše: prehovára mu do duše, že je voči rodine nespravodlivý • kritizovať: kritizovať autora za povrchnosť, vyčítať autorovi povrchnosť

zaplatiť 1. dať (obyč. peniaze) za nejakú hodnotu (tovar, službu a pod.) • uhradiť • vyplatiť • vyrovnať: zaplatiť, uhradiť niekomu cestu; vyplatiť, vyrovnať v hotovosti • vydať • hovor. vysádzať • hovor. expr.: vysoliť • vyvaliť (obyč. neprimerane veľa): vydali, vysolili za dom dva milióny korún • splatiť (vyrovnať dlh, obyč. po častiach): splatiť dom • zložiť: zložiť podiel za dom; zložiť peniaze v hotovosti • poukázať (zaplatiť poukážkou): poukázať žiadanú sumu • odpočítať • zastar. vyčítať (na ruku, na stôl a pod.): za auto mi odpočítal, vyčítal na ruku hotovosť • subšt.: zacálovať • vycálovať • zacvakať: ktovie, koľko zacálovali, zacvakali za auto • podplatiť • hovor. expr. pomastiť (dať úplatok): úradník sa nedal podplatiť; museli pomastiť, aby dosiahli svoje • fraz. expr. udrieť sa po vrecku (veľa zaplatiť) • preplatiť (zaplatiť viac, ako je bežné): pozemok ste veru veľmi preplatili • poplatiť • posplácať (postupne, v splátkach)

2. p. doplatiť 2

karhavý vyjadrujúci výčitku, napomenutie • vyčítavý • zried. napomínavý: uprieť na niekoho karhavý, vyčítavý, napomínavý pohľad • mentorský • kazateľský: mať v hlase mentorský, kazateľský tón

dovtípiť sa intuitívne al. premýšľaním postrehnúť • domyslieť si • domyslieť sa: dovtípil sa, domyslel si, že sa niečo stalo • vytušiť • vycítiť • vybadať: všetko vytušila, vybadala • pochopiť • postihnúť • uhádnuť: pochopil, uhádol hlavnú myšlienku diela • dôjsť • prísť (na niečo): nemohol dôjsť na to, kto zvonil • hovor.: dohádať sa • dohútať sa (po dlhšom premýšľaní): nedohútal sa, čo má robiť

všimnúť si 1. zrakom al. inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné) • povšimnúť si • zbadať • spozorovať • postrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostrehol • pobadať: pobadal, že sa čosi deje • obadať • zobadať: ne(z)obadali nič podozrivé • zachytiť • zaznamenať • hovor.: zaregistrovať • registrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľad • zazrieť • zočiť • zhliadnuť • zahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasoch • nár.: zmerkovať • zbačiť • zbáčiť • spáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvaja • vycítiť • zacítiť • vybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadku • vypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšili • zried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdí • nár. ťuchnúť (Bodenek) • fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť)

2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo • podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radu • rešpektovať • uznať • zachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval

p. aj obtrieť sa

vycítiť citom, inštinktom postrehnúť, prísť na niečo • vytušiť: z jeho reči vycítila, vytušila, že nevraví pravdu • vybadať: v správaní dieťaťa vybadala zmenu • zachytiť: sotva zachytil ironický podtón • pren.: vyhmatať • vyhmatnúť: vyhmatá všetky slabiny • hovor. expr. zašípiť: zašípil, že niečo nie je v poriadku • zried. zatušiť (Rysuľa) • expr. zvetriť: zvetriť nebezpečenstvo • zried. vyčuť (Vajanský)

p. aj zbadať

vystihnúť 1. rozumovo al. zmyslami zistiť niečo v pravú chvíľu • vybadať • vypozorovať: vedieť vystihnúť, vybadať, vypozorovať, kedy treba s iróniou prestať • vycítiť • vytušiť (vystihnúť citom, inštinktom): vycítil, vytušil protivníkov úmysel • expr. zvetriť: zvetril, že pôjde o výnosný obchod • kniž.: vyhmatať • vyhmatnúť: ľahko vyhmatá, vyhmatne súperove slabiny • postihnúť • postrehnúť: ťažko bolo postihnúť, postrehnúť, s akým úmyslom prichádzajú • hovor. utrafiť: utrafili ste ten správny okamih • zachytiť: svojím inštinktom zachytil, odkiaľ hrozí nebezpečenstvo • kniž. vysledovať (sledovaním vystihnúť)

2. výstižne zachytiť podstatu skutočnosti al. subjektívnej predstavy (slovom, maľbou a pod.), dobre zobraziť, dobre znázorniť • postihnúť: autor v románe vystihol, postihol spoločenské premeny • hovor. utrafiť: v skladbe dobre utrafil atmosféru pokojného popoludnia • charakterizovať: kritik dobre charakterizoval Suchoňovo dielo

zacítiť zachytiť zmyslami; začať vnímať • ucítiť • pocítiť: pes zacítil, ucítil prítomnosť niekoho cudzieho; zacítil som, pocítil som veľký strach, veľkú radosť • zavoňať (i pren.): zavoňal čerstvé koláče; zavoňal, kde sú výhody • zavetriť • zvetriť • zaňuchať (o zvieratách, expr. aj o človeku): zviera z(a)vetrilo, zaňuchalo nebezpečenstvo; líška zaňuchala korisť • zried. začuť: z úst mu začula pálenku • vycítiť • vytušiť • hovor. zastaráv. občuť (citom postrehnúť): vycítiť, vytušiť blízkosť jari; občula dieťa pod srdcom (Dobšinský) • pobadať • zbadať • vybadať • vypozorovať (pozorovaním zistiť): v správaní muža pobadala, zbadala zmenu; v jej reči bolo možno vybadať, vypozorovať iróniu

zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia • spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izby • pobadať • postrehnúť • všimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadku • zastar.: obadať • zobadať • uvedomiť si • zastar.: upovedomiť si • spovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omyl • vybadať • vypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabosti • spoznať • zistiť • prísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaní • kniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmysly • zazrieť • zočiť (obyč. krátko al. náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strach • hovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistroval • uvidieť • kniž. uzrieť • nár.: zmerkovať • zbačiť • zbáčiť • spáčiť • kniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchov • zahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v dave • zachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerá • zried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdí • nár. zavidieť (Dobšinský): zďaleka zavideli zámok • zacítiť • vycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvo • zvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač

výčitka prejav nespokojnosti s niečím, obyč. slovný: ostrá výčitka, zasypať niekoho výčitkami • napomenutie (mierna výčitka) • pokarhanie (prísna výčitka) • kniž.: rekriminácia • dohovárka (Hviezdoslav) • expr. litánie • subšt. pucung: dostať pucung

vyčitovať p. dohovárať, vyčítať²

chudý ktorý je bez tuku al. má málo tuku (op. tučný): chudý človek, chudý kôň • asketický (svedčiaci o striedmosti v jedení): asketická postava • odb. astenický (obyč. aj telesne slabý): astenický typ • štíhly (tenký, obyč. aj dlhý, vysoký): štíhly mládenec, štíhle nohy • expr. tenký (chudý a úzky; op. hrubý) • suchý (iba kosť a koža): tenké ruky; je suchá ako trieska • slabý (telesne) • schudnutý • pochudnutý • stenknutý (ktorý schudol): schudnutá, pochudnutá, stenknutá po chorobe • chudastý (mierne chudý) • expr. chudorľavý: chudasté, chudorľavé dieťa • vychudnutý • expr.: vycivený • prepadnutý • opadnutý • vpadnutý (chudý a unavený, zbavený síl, sviežosti): od starostí je celá vycivená; má chudú, prepadnutú, vpadnutú tvár • expr.: chudučký • chudunký • chudulinký (veľmi chudý): slabý a chudučký, chudunký, chudulinký tvor • expr. kostnatý • zried. kostlivý (ktorému od chudosti trčia kosti): kostnaté, kostlivé telo • expr.: zoschnutý • zosušený • vysušený • scvrknutý • scivený: zoschnutá, scvrknutá, scivená starenka • podvyživený (chudý v dôsledku nedostatočnej výživy, obyč. aj chorý): chudí, podvyživení ľudia • expr. biedny • prichudý • pritenký (príliš chudý) • expr.: vybiedený • vyškutený

vycivený p. chudý

ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť • zoslabnúť • zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátnelo • expr.: zmľandravieť • zdengľavieť • zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejú • zvädnúť • zried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť • vychradnúť: vychradnuté, vycivené telo • hovor. ovisnúť • sklesnúť • hovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadli • zried. ochradnúť • expr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnela • oťarbavieť • sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

p. aj oťažieť

2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť • zoslabnúť • opadnúť • upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadla • ochromieť • otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupela • utíšiť sa • utíchnuť • ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlo • poľaviť • povoliť • popustiť: bolesť poľavila • zmierniť sa • zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmierneli • poddať sa: vietor sa časom poddá

oslabnúť stať sa slabším, slabým (op. zosilnieť) • zoslabnúť • oslabiť sa • zoslabiť sa: vietor (z)oslabol; tlak na podložku sa (z)oslabil • utíchnuť • stíchnuť • pohasnúť • upadnúť • opadnúť (v intenzite, sile, aktivite): záujem utíchol; nadšenie pohaslo; pamäť mu upadla, horúčka opadla • kniž. utuchnúť (stratiť na sile): nádej neutuchne • ochabnúť • zried. ochradnúť • vyčerpať sa • unaviť sa • zmalátnieť (námahou, vysilením, chorobou a pod.): telo mu po chorobe ochablo; v robote sa rýchlo vyčerpal, unavil • vycivieť (stať sa vyciveným): od choroby celý vycivel • zried. zvetšieť (starobou oslabnúť, stať sa vetchým) • expr. ocintľavieť (stať sa cintľavým) • hovor. expr. vydochnúť (ostať nevládnym, neschopným ďalej pracovať a pod.): po dvoch hodinách driny sme načisto vydochli

schudnúť stať sa chudším, chudým (op. stučnieť, pribrať): od choroby schudla na kosť • expr. zhodiť (obyč. zbytočné kilá): potrebuje zhodiť (zo seba) • hovor. padnúť na váhe • vychudnúť • expr. vyschnúť (veľmi schudnúť): od trápenia celkom vychudol, vyschol • schradnúť • upadnúť (od choroby, duševného trápenia a pod.; stratiť na váhe a celkove zoslabnúť): po operácii upadla • zbiednieť • expr. vycivieť (stať sa fyzicky slabším, biednym) • expr. stenčiť sa • stenknúť: akosi si sa stenčil, akosi si stenkol • zoštíhlieť (stať sa štíhlejším, štíhlym): cvičí, aby v bokoch zoštíhlela

upadnúť 1. dostať sa do hospodárskeho al. mravného úpadku, stratiť význam, vplyv a pod.: gazdovstvo upadlo • spustnúť: domácnosť spustla • klesnúť • poklesnúť (najmä mravne, významom a pod.): autorita vedenia upadla, (po)klesla • expr. skrachovať • hovor. krachnúť (utrpieť hospodársky krach): banka skrachovala • bankrotovať • zbankrotovať (dostať sa do finančného úpadku, do bankrotu): firma (z)bankrotovala

2. ocitnúť sa v istej, obyč. nepriaznivej situácii • dostať sa • padnúť: (u)padnúť, dostať sa do bezvedomia, do hanby, do podozrenia, do dlhov • skĺznuť: skĺzli do formalizmu

3. dostať sa do zlého zdravotného (telesného al. duševného) stavu: naraz upadol • opustiť sa (prestať sa o seba starať): na starosť upadol, opustil sa • zoslabnúť • zbiednieť (stať sa slabým, biednym): po operácii zoslabol, zbiednel • schudnúť • vycivieť (chorobne): v poslednom čase upadol, schudol • schradnúť (telesne): údy mu schradli • spustiť sa (mravne upadnúť)

4. p. ochabnúť 2

vycivieť p. oslabnúť

vypáchnuť prestať vydávať pach (vôňu al. zápach), stratiť pach • vytuchnúť: voňavka z fľašky vypáchla, vytuchla • vymlanúť • vymlanieť: pivo v pohári vymlanie • vyprchať • pren. vypariť sa (o pachu): vôňa z kvetu vyprchala, zápach sa z izby čoskoro vyparil • vyvetrať: vyvetraný parfum • expr. vycivieť: vycivená voňavka (Tatarka) • odpariť sa (uniknúť ako para): všetka aróma sa z jedla odparila

zmraštiť sa 1. dať tvár do vrások, skriviť sa do grimasy • zvraštiť sa • zmŕštiť sa • zmrštiť sa: zmraštil sa, zvraštil sa od hnusu; zmŕšti sa odporom • stiahnuť sa • zhúžviť sa (o tvári): tvár sa mu stiahla, zhúžvila do grimasy • zachmúriť sa • zamračiť sa • zried.: ochmúrnieť • omraštiť sa (zatváriť sa nevľúdne): zachmúriť sa, zamračiť sa od nevôle • expr.: zamosúriť sa • zaškarediť sa • kniž. zakaboniť sa (výrazom tváre vyjadriť nevôľu) • expr. zoškľabiť sa (znetvoriť sa do grimasy)

2. stratiť na objeme, plnosti • zvraštiť sa • zmŕštiť sa • zmrštiť sa • scvrknúť sa: pomaranč sa celkom zmraštil, zvraštil, scvrkol • zvraskať sa • zvráskať sa: ovocie sa zvraskalo • zosušiť sa • zoschnúť (sa) • zošúveriť sa (pôsobením sucha al. veku zmenšiť svoj objem): pokožka sa od slnka zosušila, zošúverila • zvráskavieť • zvráskovatieť (o pokožke) • spľasnúť • spľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem) • lek. kontrahovať sa • stiahnuť sa: svalstvo sa kontrahuje, stiahne • vycivieť • scivieť: vycivená, scivená tvár

vycizelovať p. zdokonaliť

vycálovať p. zaplatiť 1

vycápať p. vyzauškovať

vyzauškovať dať veľa zaúch • hovor.: vyfackať • sfackať • nafackať: vyzauškovať, vyfackať nevinného • expr.: vyfliaskať • sfliaskať • nafliaskať • vyplieskať • vypliaskať • naplieskať • splieskať • vycápať • vypáckať (rukou vybiť po tvári al. po inej časti tela): nahnevaná vyfliaskala, vyplieskala, vypáckala dieťa po ústach, po rukách

vycúdiť p. vyhrešiť

vycúrať sa p. vymočiť sa