Synonymá slova "vychodi" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 21 výsledkov (1 strana)

  • hľadisko 1. základ posudzovania • aspekt: posudzovať vec z rozličných hľadísk, aspektovstanovisko: z tvojho stanoviska je to pravdazreteľ: brať do úvahy politický zreteľohľad: v istom ohľade je to pravdazorný uhol: pod týmto zorným uhlom sa problém javí celkom inakprístup: vedecký prístup k riešeniu otázkystránka (vlastnosť niekoho, niečoho z istého hľadiska): vyhovovať zo všetkých stránokvýchodisko: spoľahlivé východisko pri rozhodovaníperspektíva: pozerať sa na vec z perspektívy budúcnosti

    2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: hľadisko v divadletribúna (stupňovito vyvýšené hľadisko na športoviskách): sedieť na tribúne


    východisko súbor zásad, z ktorých sa vychádza: myšlienkové východisko, východisko poznaniaplatforma: zotrvávať na pôvodnej platformepodklad: historický podklad dejazákladzákladňa: myšlienkový základ, myšlienková základňa teóriekniž.: fundamentbáza


    základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základyzastaráv. fundament: fundamenty mostahovor. grunt: z domu ostal iba grunt

    2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnostipodstata: dotknúť sa podstaty problémujadro: jadro prednáškyduša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodinyodb. substrát: jazykový substrátodb. koreň: koreň rovnice

    3. to, z čoho sa vychádza: základy poznaniavýchodisko: nájsť spoľahlivé východiskopodklad: historický podklad dejazákladňa: vzťahy na demokratickej základnizdrojprameňžriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučeniaplatforma: spoločná politická platformakniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého dielakniž. postať: duchovná postať národakniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovínkniž. fundamentkniž.: podhubiepodložie: podhubie zlakniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti


    materský 1. súvisiaci s materstvom, s matkou • materinský: pre dieťa je najlepšie piť materské, materinské mliekohovor. tehotenský (súvisiaci s obdobím ťarchavosti): nosiť materské, tehotenské šaty

    2. pripomínajúci matku • materinskýláskavýnežný: mať materský, materinský, láskavý, nežný vzťah k ľuďomstarostlivý: starostlivá opatera

    3. ktorý tvorí začiatočný bod, zdroj, podklad, základňu: náš materský závod sa rozpadolpôvodnýzákladný: to bol môj materský, pôvodný športový klub; materská, základná bunka sa delí na dcérske bunkyvýchodiskovýpren. rodný: loď sa vrátila do východiskového, rodného prístavu


    východiskový z ktorého sa vychádza: východiskové postavenienulový: nulový bod meraniazákladný: základný tónodb. bazálnypren. odrazový: odrazový mostík (východiskový bod činnosti)

    p. aj základný


    začiatočný ktorý je na začiatku al. ktorý je začiatkom niečoho (op. konečný, posledný) • zriedkavejšie počiatočný: začiatočné, počiatočné ťažkostiprvopočiatočný: prvopočiatočné štádium, vlastnostirozbehový: rozbehové štádiumskorýraný: skoré, rané obdobie tvorby, štádium chorobyzákladnýkniž. iniciálny: základný výskum; iniciálne príznaky chorobyúvodnývstupný: úvodná, vstupná prednáškavýchodiskový: východiskové postavenieprvotnýprvý: prvotný dojem, impulz, nával emóciízárodkovýzárodočnýpren. embryonálny: zárodočný stavpubl. pilotný


    základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učeniauholnýosnovnývýchodiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavbyprvotnýprimárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálnykľúčovýdominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvokzásadnýťažiskový: zásadný, ťažiskový problémkniž.: fundamentálnymeritórnyprincipiálnykapitálnykardinálnysubstanciálnybazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázkypodstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti!existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potrebyexpr. psí: psia povinnosťkniž.: konštitutívny: konštitutívne prvkykmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádozačiatočnýprvopočiatočnýzárodkovýzárodočnýpren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stavneodvodený: neodvodený význam slovaelementárnyjednoduchýtriviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzkyvšeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelaniekniž. rudimentárny: rudimentárne znaky životaškoláckyzačiatočnícky: školácka chyba


    absolvovať 1. dokončiť štúdium na nejakej škole • vyštudovaťvychodiťskončiť: absolvoval, vychodil, skončil univerzitu popri zamestnaní s vyznamenaním

    2. byť prítomný od začiatku do konca (a urobiť, čo treba) • vykonaťzúčastniť sa: žiaci absolvovali, vykonali všetky predpísané cviky; zúčastnil sa na kurze, absolvoval kurz už minulý rokodbaviť si: odbavili sme si, vykonali sme návštevu u príbuzných


    obdrať 1. nosením, používaním do istej miery poškodiť, znehodnotiť • obodraťobnosiť: šaty deti rýchlo obdrali, obnosiliobšúchaťošúchaťvyšúchaťvyšuchať (šúchaním poškodiť): obšúchať, ošúchať kabát na golieri, na rukávochznosiťzodrať (do veľkej miery): znosiť, zodrať čižmyojazdiť (obdrať jazdou): pneumatiky, bicykel ojazdil za rokopotrebovať: opotrebované ložiskávychodiťschodiťvyšliapaťzošliapať (obdrať chodením, šliapaním): vychodené, schodené topánky; vyšliapať, zošliapať opätkypoobdieraťpoošuchovať (postupne, na viacerých miestach)

    2. p. okradnúť


    ojazdiť jazdením ubrať z kvality, jazdením znehodnotiť • opotrebovaťobdrať: ojazdiť, opotrebovať auto, obdrať pneumatikyvychodiťschodiťzodrať: plášte na bicykli boli rýchlo vychodené, zodraté


    plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slováprebiehaťpokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojnekonať sauskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

    2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajúmíňať samíňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikdeísť: čas ide rýchlobežaťletieťutekaťexpr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divýexpr.: vliecť saťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

    3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenievychádzaťvychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záverkniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus


    prechodiť1 1. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiť: prechodil, pochodil celý svetprecestovať (prechodiť cestovaním): precestovať veľa cudzích krajínprejsť (isté územie rozličnými smermi): prešiel celú Európu; prejsť všetky dvoryexpr. prekrižovať (prechodiť krížom-krážom): na motorke prekrižoval celý krajhovor. prevandrovať (obyč. peši): cez prázdniny som prevandroval celý Liptovhovor. expr.: preloziťzloziťprebrúsiťprelabzovať: chlapci prebrúsili, prelabzovali okolie mestapoprechodiťpoprechádzať (postupne): poprechodiť všetky pútnické miesta

    2. chodením vyznačiť • vychodiť: chodník prechodený, vychodený cez trávnikprešliapaťvyšliapať (šliapaním): prešliapať, vyšliapať cestu k domu


    šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovalarozťahovať sarozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínalibujnieťrásť: kriminalita bujnie, rastie

    2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať saprenikaťplaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až semvychádzaťvychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dymniesť saviaťkniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisťtiahnuť saťahať satiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou

    3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovalaexpr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do ústprenikať: novoty prenikajú aj na vidiekprenášať satradovať sadediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie

    4. p. hovoriť 1


    vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojskuzariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministrazúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlovyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazdhovor.: vybehaťvylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pashovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonaťexpr.: obehaťobehnúťobchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchodyzaistiťzabezpečiťobstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeňvychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolopovybavovaťpovykonávaťpozariaďovaťhovor. povybehávať (postupne vybaviť)

    porov. aj zaobstarať

    2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbuzastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípadvykonaťurobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď

    3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškouvyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikouzaopatriťkniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosťzásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom


    vychodiť1 1. častým chodením poškodiť, zničiť al. znížiť dobré úžitkové vlastnosti • schodiťvyšliapať: vychodený, schodený, vyšliapaný pokroveczošliapaťzodrať: zošliapať si podpätokobdraťobšúchaťošúchaťvyšúchaťvydrať: obdraté, obšúchané topánky, pneumatiky; vyšúchať, vydrať papučeexpr.: vyčaptaťvyšmatlaťvyčambľať (vychodiť krivým, neporiadnym chodením): čižmy si hneď vyčapce, vyšmatle; vyčambľané sandáleojazdiťvyjazdiť (vychodiť, zničiť jazdou): ojazdené, vyjazdené autoopotrebovať: opotrebované kolesáhovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si obuv

    2. častým chodením získať • hovor. vybehaťobstaraťzaobstarať: vychodí, vybehá, (za)obstará si všetky potvrdeniavymôcťvykonaťvybaviť: vymôcť si, vykonať si na úrade povoleniehovor. expr.: vybojovaťvydupkať: pre syna vybojuje, vydupká odkladpovybehávaťpovykonávaťpovybavovaťpozaobstarávať (postupne)

    3. p. absolvovať 1


    vychodiť2 1. porov. vyjsť 2. p. šíriť sa 2 3. p. vyplývať


    vymôcť 1. získať na základe právneho nároku al. dôrazným vyžadovaním • domôcť sa: vymôcť peniaze od dlžníka, domôcť sa peňazí od dlžníkavydobyť: vydobyť si primerané postavenievynútiť (násilím vymôcť): vynútil si priznaniehovor.: vyforsírovaťvyrevolverovať: dajako si vyforsíroval, vyrevolveroval výnimku zo zákonahovor. expr.: vybojovaťvydupkaťvydupať: vybojuje, vydupká si povolenievyvzdorovať (vymôcť si vzdorom): svoje postavenie si vyvzdorovalhovor. vytrucovať (vymôcť trucovaním) • vychodiťhovor. vybehaťvykonaťvybaviť (vymôcť vytrvalým chodením a pod.): vychodila si, vybehala si na úradoch potrebné potvrdenia

    2. p. vyslobodiť 2


    vyplývať vznikať, vyvíjať sa ako následok, dôsledok niečoho, mať pôvod v niečom • vychádzaťvychodiťkniž. plynúť: chyby vyplývajú, vychádzajú, vychodia z nepresnosti; z príbehu vyplýva, plynie poučeniekniž. kynúť (vyplývať z niečoho obyč. ako zisk, ako niečo pozitívne): z dedičstva mi kynú peniazekniž. rezultovať: z jeho povahy rezultovala istá opatrnosťkniž. nasledovať: z uvedeného nasleduje, vyplýva že…zakladať samať základbyť založený (mať pôvod, príčinu, podstatu v niečom): výsledok sa zakladá na nesprávnom východisku, vyplýva z nesprávneho východiska


    zakladať sa mať pôvod, príčinu, podstatu v niečom • mať základbyť založený: tvoje tvrdenie sa nezakladá, nie je založené na pravde; táto chyba má základ v nesprávnom východiskuvyplývaťvychádzaťvychodiť: ich pýcha vyplýva, vychádza, vychodí z majetkuhovor. bazírovať (na niečom) • opierať sa (o niečo): jeho štýl bazíruje na ľudovej reči, opiera sa o ľudovú reč


    zodrať 1. častým používaním, nosením opotrebovať, znehodnotiť • znosiť: zodrať, znosiť šaty, topánkyvydraťpredrať (vo veľkej miere): vydraté zuby; predraté poťahy, sedadláprederaviť (urobiť dieru, diery na niečom): prederaviť obrusrozodraťdodraťdonosiť (celkom zodrať; obyč. postupne): rozodrané pančuchy; nové nohavice dostane, až keď doderie, donosí tietoschodiťvychodiťvyšliapaťzošliapať (chodením, šľapaním opotrebovať): čižmy som už načisto schodila, vychodila; vyšliapané, zošliapané opätkyhovor. vybehať (častým chodom, trením): vybehaný mechanizmusošúchaťobšúchať (šúchaním znehodnotiť): ošúchaný pokrovecojazdiť (jazdením opotrebovať): pneumatiky sú ešte neojazdenérozbiť (topánky) • obdraťobnosiť (sčasti, trocha): obdrať si lakte na kabáte; obnosený klobúkhovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si oblekpodrať (postupne, viac vecí)

    2. zbaviť kože • odraťstiahnuť: zodrať, odrať, stiahnuť zajaca; (z)odrať, stiahnuť kožu z brava

    3. p. odrieť 1


    opotrebovať sa, opotrebiť sa častým používaním stratiť dobré, úžitkové vlastnosti • zodrať sa: ložiská stroja sa opotrebovali, zodraliobdrať sa (sčasti): kabát sa rýchlo obdralvychodiť saojazdiť sa: pneumatiky sa po dvoch rokoch celkom vychodili, ojazdiliznehodnotiť sapoškodiť sa (stratiť pôvodný výzor): bankovky sa znehodnotili, poškodilizostarnúť (vekom sa opotrebovať) • ošúchať saobšúchať sa (poškodiť sa na povrchu): golier sa ošúchalzried. zvetšieť (častým používaním sa stať vetchým, chatrným): šatstvo zvetšelodoslúžiť (stratiť použiteľnosť)


Pozri výraz VYCHODI v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV