Synonymá slova "vyšla" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 20 výsledkov (1 strana)

  • dopestovať pestovaním zaistiť úspešný vývin plodín • vypestovaťdorobiť: dopestovať, vypestovať dobré ovocie; dorobil si vínaexpr.: vypiplaťvyprplať (s námahou dopestovať) • vyšľachtiť (dopestovať šľachtením): vyšľachtiť nové odrodyzošľachtiť (zároveň zlepšiť vlastnosti): zošľachtili osivokraj. doriadiť (Kukučín)


    vypestovať 1. sadením, ošetrovaním, starostlivosťou dosiahnuť úspešný vývin plodín al. zvierat • dopestovať: vypestovať, dopestovať šťavnaté plodydorobiť: sám si dorobí zeleninuexpr.: vypiplaťvyprplať (s námahou vypestovať) • vyšľachtiť (vypestovať šľachtením): vyšľachtiť nové odrody

    2. p. vychovať 1


    vyšľahať p. zbiť 3


    zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjaťpostĺkaťpozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepaťstrepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

    2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiťotĺcťoráňaťobráňaťzráňať (ovocie zo stromu) • stĺcťpostĺkaťpozbíjaťpozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

    3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiťnabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcťsťaťzlátaťzmlátiťzdraťspraťzrúbaťzrezaťzmastiťzmaľovaťspráskaťzmangľovaťzmydliťstrieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpaťzriadiťzrichtovaťdoriadiťdokrvaviťdorichtovaťdosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiťdotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápaťzmasírovaťzmacerovaťzlúpaťvyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťaťvysekaťvyrafaťvymlátiťvydrviťvyšibaťvyšľahaťvypráskaťvytrieskaťvyšvácaťvylátaťvytrepaťvybuchnátovaťvybúchaťvybuchtovaťvyčapcovaťvyobšívaťvyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiťvylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliťvypraťvydraťvytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskaťvypliaskaťvyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcťnatrepaťnasekaťnamastiťnacápaťnarezaťnasoliťnatrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátaťnamlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskaťspliaskaťvypáckaťnafliaskaťvyfliaskaťsfackaťnafackaťvyfackaťvyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibaťzošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopaťskopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebráspočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkaťpoobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívaťpoobťahovaťpoobháňať


    vybuchnúť 1. náhle sa zapáliť, podľahnúť nadmernému tlaku • explodovaťvybúšiť: mína vybuchla, explodovala; nálož o chvíľu vybuchne, vybúšivyraziť: zátka prudko vyraziladetonovať (pri výbuchu sa zvukovo mocne prejaviť; spôsobiť detonáciu) • vyšľahnúť (o ohni)

    2. prudko zareagovať, prudko sa prejaviť • explodovaťvybúšiť: od nervozity hneď vybuchne; vybúšila v nárekexpr.: vyskočiťvyletieťvybehnúť: pri každej narážke okamžite vyskočí, vyletíkniž. vypuknúť: vypukol v smiechexpr. vyprsknúť: pri každej námietke vyprskla od jedu

    3. hovor. expr. ukázať sa nedostačujúcim, zlým • prepadnúťexpr.: zhorieťpohorieť: na skúške vybuchol, prepadol; pred komisiou zhorela, pohorelablamovať sazblamovať sa (urobiť si blamáž) • štud. slang. vyletieť: vyletieť zo skúšky


    vyšľahnúť p. vybuchnúť 1


    sršať 1. prudko vo väčšom množstve vyletúvať, odskakovať (obyč. o iskrách): z prskavky iskry sršali na všetky stranyšľahaťvyšľahovať (o ohni): plameň, oheň šľahal, vyšľahoval do výškyprskať (rozstrekovať sa so syčivým zvukom): raketa prská, sršíiskriť sa: neos. z komína sa iskrí

    2. expr. prudko, vo veľkej miere sa prejavovať (obyč. citovo) • planúťexpr. horieť: srší, planie, horí zápalom, radosťoukniž. prekypovať: prekypuje v ňom zlosť, oduševneniekniž. sálaťvyžarovaťzračiť sa: z očí mu sála strach, nenávisť; z tváre vyžaruje radosť; v pohľade sa zračí veselosťiskriť (očami, pohľadom): iskrí očami od zlosti


    vypasovať hovor. ušiť tesne k telu, priliehavo • hovor. zastaráv. vyšľajfovať: vypasovaný, vyšľajfovaný živôtikprebraťzúžiť: v páse treba sukňu ešte trocha prebrať, zúžiť


    vyšľajfovať p. vypasovať


    vypátrať pátraním zistiť, odhaliť • vystopovať (stopovaním): chcú vypátrať, vystopovať zlodejovvysliediťexpr.: vysnoriťvyšpehovať: podarilo sa nám vysliediť, vyšpehovať tajný úkrytvystriehnuťzastar. vystriezť (striehnutím): usiluje sa vystriehnuť, kedy chodí zver k napájadluzried. vyvetriťhovor. pejor. vyšpicľovaťexpr.: vyňuchaťvyňúraťvyčíhaťvyčíhnuťhovor. expr.: vyštuchaťvyštúraťvyštárať: vyňúra, vyštuchá, vyštúra všetko, čo potrebuje vedieťkniž. vysledovaťhovor. zastar. vyšľakovať (Kukučín)vyhľadať (hľadaním nájsť): po dlhom chodení sa nám ich podarilo vyhľadať

    p. aj odkryť, odokryť


    vyšľakovať p. vypátrať


    vyslanec človek vyslaný niekam s určitým poslaním • posol: kráľovský vyslanec, posolemisár: emisár OSN

    p. aj zástupca 1


    zástupca 1. kto niekoho zastupuje: zástupca riaditeľanámestník (zástupca vyššej funkcie): námestník ministranáhradníknáhrada (osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť): mať v práci náhradníka, poslať za seba náhraduzastar.: zastupiteľzástupníkkniž. substitút (Mráz)

    2. kto vystupuje v niečom mene: zástupcovia politických strán a hnutípredstaviteľ: predstavitelia mestareprezentant: na konferencii sa zúčastnili reprezentanti všetkých štátovdelegát (vyslaný zástupca): zvoliť delegátov na konferenciuposlanec (volený zástupca občanov): poslanci NR SRhist. ablegát (volený zástupca v Rakúsko-Uhorsku) • hovorca (kto hovorí v mene iného): hovorca prezidentatlmočník: tlmočník ministravyslanec (diplomatický zástupca štátu) • veľvyslanec (najvyšší diplomatický zástupca štátu) • konzul (diplomatický zástupca štátu na nižšej úrovni) • chargé d'affaires [vysl. šaržé dafér] (diplomatický zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu) • nuncius (diplomatický zástupca Vatikánu) • cirk. legát: pápežský legátsplnomocnenec (kto je poverený konať v mene niekoho): vymenovať za splnomocnencapráv. zmocnenec: vojenský zmocnenec

    3. kto, čo reprezentuje celok, do ktorého patrí: významný zástupca nového umeleckého smerupredstaviteľ: predstavitelia literárnej modernyreprezentant: reprezentanti vedy


    vyslanectvo p. zastupiteľstvo


    zastupiteľstvo zastupiteľský úrad • zastúpenie: mať obchodné zastupiteľstvo, zastúpenie v inom štátereprezentácia: zriadiť svoju reprezentáciu v cudzineagentúra: hospodárska agentúravyslanectvo (zastupiteľstvo vedené vyslancom) • veľvyslanectvo (zastupiteľstvo vedené veľvyslancom) • konzulát (zastupiteľstvo vedené konzulom) • hovor. ambasáda


    delegácia vyslaní zástupcovia: delegácia pracovníkov závodudeputácia: vyslať deputáciu na úradmisia: vojenská misiazastar. vyslanstvoarch. posolstvo


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    vyšľapovať si p. ísť 1


    poslať 1. spôsobiť (rozkazom, prosbou a pod.), aby niekto odišiel niekam za istým cieľom • vyslať: poslať, vyslať špiónahovor. vyšikovať: poslať, vyšikovať manžela so smeťami, po nákup; poslať, vyšikovať deti z izby prečvystrojiťvychystaťvypraviť (poslať po istej príprave, chystaní): vystrojiť, vychystať deti do školy; vystrojiť, vypraviť niekoho na cestuzoslať (poslať z neba; o Bohu): Pánboh na nich zoslal trest

    2. spôsobiť, zariadiť, aby sa niečo niekam dostalo • zaslaťodoslať: poslať, zaslať niekomu správu; svadobné oznámenie odoslali ešte včeraadmin., pošt.: vyexpedovaťodexpedovať (poslať adresátovi): (vy)expedovať balíky; odexpedovať zásielkuadresovať (poslať na niečiu adresu): adresovať list synovi, na synahovor.: odšikovaťpošikovať: odšikovali, pošikovali ich za hranicesubšt. odlifrovať (poslať so sprievodom): deti odšikovali, odlifrovali do cudzinydopraviťodtransportovať (poslať na dopravnom prostriedku) • oddisponovať (dať dispozície na poslanie; poslať na iné miesto): oddisponovať pracovníka do iného oddelenia


    vyslať p. poslať 1


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV