Synonymá slova "vtáčka" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 8 výsledkov (1 strana)
-
vtáčkar p. vtáčnik
vtáčnik lovec al. pestovateľ vtákov • zried. vtáčkar
vojsť 1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra • vstúpiť • stúpiť • vkročiť: vošiel, vstúpil, vkročil do izby • zastaráv. vnísť: vnišiel do domu • expr.: vpadnúť • vraziť • vtrhnúť • vtrieliť • vtrúliť (Alexy) • vpáliť • vrútiť sa • vbrnknúť • vbŕdnuť • hupnúť • vhupnúť • vhrnúť sa • vhŕknuť • vdrúziť • vduriť sa (odrazu, prudko, náhle vojsť): deti vtrielili, vbrnkli, vdrúzili do záhrady • vbehnúť • expr.: vklusať • vcválať • vocválať • hovor. expr.: vletieť • vlietnuť (behom vojsť): vbehli, vlietli do miestnosti • expr.: vhrmieť • vhrmotať • vhučať • vhartusiť (s hrmotom vojsť) • vtiahnuť • expr.: vovaliť sa • vrojiť sa • vpratať sa (obyč. vo veľkom počte): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnu • expr. vtrúsiť sa (postupne, po jednom) • dobiť sa • vbiť sa • vlomiť sa (násilím vojsť): dav sa dobil do zámku • expr.: vpochodovať • vmašírovať (pochodujúc vojsť) • expr.: vliezť • vteperiť sa • vterigať sa • vredikať sa • všúchať sa • všuchtať sa • všmochtať sa • vtrepať sa • vplantať sa • vovliecť sa • expr. zried. voštverať sa (ťažkopádne, ťarbavo, s námahou vojsť) • vkradnúť sa • vkĺznuť • expr.: všmyknúť sa • vošmyknúť sa • všuchnúť sa • všupnúť sa • vlúdiť sa • zaliezť • vplaziť sa • vplichtiť sa (potajomky, nenápadne vojsť): špión sa vlúdil do domu; zaliezla do kuchyne • expr. vplávať (pomaly, dôstojne): vplávala do sály • expr.: vcupkať • včapkať • vbadkať • vdrobčiť • vhopsovať (drobnými krokmi vojsť): deti vcupkali dnu • vtancovať (vojsť tanečným krokom) • vtackať sa • kniž. vkolísať sa • expr.: vkrbáľať sa • vknísať sa • vkľuckať sa • vkrivkať (vojsť tackavým, kolísavým krokom): chorý sa vtackal, vkrivkal do ordinácie • expr. vkotúľať sa (o tučnom človeku) • vhĺbiť sa (vojsť hlboko dnu): vhĺbiť sa do hory • vtlačiť sa • vtisnúť sa • expr.: vopchať sa • vstrčiť sa (vojsť s istým úsilím): vopchal sa do pitvora • vjazdiť • kniž. zastaráv. vjachať (dopravným prostriedkom) • expr.: vhrčať • vhrkotať • vrachotiť (vojsť dopravným prostriedkom s rachotom): auto vhrčalo do garáže • vhegať (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na námestie • povstupovať • povchádzať • povchodiť (postupne, jeden po druhom)
2. p. vniknúť 1 3. p. zmocniť sa 2 4. p. zmestiť sa
vtackať sa p. vojsť 1
hlobiť 1. tlčením vrážať do niečoho • zatĺkať • vtĺkať • zabíjať • vbíjať: hlobiť, zatĺkať, vbíjať kôl do zeme, klin do steny
2. zatĺkaním klincov spájať a tak zhotovovať • stĺkať • zbíjať: hlobí, stĺka, zbíja z dosák búdu
hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)
porov. aj kričať 1
2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať
tĺcť 1. prudkými údermi niečo niekam umiestňovať • zatĺkať • vtĺkať • vbíjať: tlčie, zatĺka klinec do dosky; vtĺka, vbíja kôl do zeme • zarážať • vrážať: zaráža kôl do pôdy, vráža klin do steny
2. údermi drobiť, rozdrobovať; takýmto spôsobom znehodnocovať, ničiť • drviť • roztĺkať • rozbíjať: tĺcť, drviť, roztĺkať skaly, zrno, korenie; rozbíjať, tĺcť poháre pri umývaní • expr.: trieskať • trepať • drúzgať: v hneve všetko trieska
3. p. biť 1–3 4. p. pulzovať
vnucovať násilím spôsobovať, aby niekto niečo prijal, aby nejako konal • nanucovať • natískať • vtískať: vnucoval, vtískal nám svoje názory • diktovať: reklama nám diktuje, čo si máme kúpiť • prikazovať • nariaďovať (príkazmi vnucovať): nariaďujú nové opatrenia • kniž.: imputovať • dekrétovať • oktrojovať: oktrojovali pracovníkom nové poriadky • expr.: pchať • strkať: nasilu pchať, strkať niekomu odmenu • fraz. expr. vtĺkať/tĺcť do hlavy (niekomu niečo)