Synonymá slova "vt" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 173 výsledkov (2 strán)

  • vtáča p. vták 1


    vták 1. operený stavovec schopný lietať: dravý vták, spevavý vtákexpr. operenec: kŕdeľ operencovvtáčavtáčik (obyč. mláďa vtáka al. malý vták): na oblok sadlo vtáča; vtáčiky odlietajúexpr. letáčik

    2. p. začiatočník


    vtáčik p. vták 1


    vtáčkar p. vtáčnik


    vtáčnik lovec al. pestovateľ vtákov • zried. vtáčkar


    vojsť 1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra • vstúpiťstúpiťvkročiť: vošiel, vstúpil, vkročil do izbyzastaráv. vnísť: vnišiel do domuexpr.: vpadnúťvraziťvtrhnúťvtrieliťvtrúliť (Alexy)vpáliťvrútiť savbrnknúťvbŕdnuťhupnúťvhupnúťvhrnúť savhŕknuťvdrúziťvduriť sa (odrazu, prudko, náhle vojsť): deti vtrielili, vbrnkli, vdrúzili do záhradyvbehnúťexpr.: vklusaťvcválaťvocválaťhovor. expr.: vletieťvlietnuť (behom vojsť): vbehli, vlietli do miestnostiexpr.: vhrmieťvhrmotaťvhučaťvhartusiť (s hrmotom vojsť) • vtiahnuťexpr.: vovaliť savrojiť savpratať sa (obyč. vo veľkom počte): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnuexpr. vtrúsiť sa (postupne, po jednom) • dobiť savbiť savlomiť sa (násilím vojsť): dav sa dobil do zámkuexpr.: vpochodovaťvmašírovať (pochodujúc vojsť) • expr.: vliezťvteperiť savterigať savredikať savšúchať savšuchtať savšmochtať savtrepať savplantať savovliecť saexpr. zried. voštverať sa (ťažkopádne, ťarbavo, s námahou vojsť) • vkradnúť savkĺznuťexpr.: všmyknúť savošmyknúť savšuchnúť savšupnúť savlúdiť sazaliezťvplaziť savplichtiť sa (potajomky, nenápadne vojsť): špión sa vlúdil do domu; zaliezla do kuchyneexpr. vplávať (pomaly, dôstojne): vplávala do sályexpr.: vcupkaťvčapkaťvbadkaťvdrobčiťvhopsovať (drobnými krokmi vojsť): deti vcupkali dnuvtancovať (vojsť tanečným krokom) • vtackať sakniž. vkolísať saexpr.: vkrbáľať savknísať savkľuckať savkrivkať (vojsť tackavým, kolísavým krokom): chorý sa vtackal, vkrivkal do ordinácieexpr. vkotúľať sa (o tučnom človeku) • vhĺbiť sa (vojsť hlboko dnu): vhĺbiť sa do horyvtlačiť savtisnúť saexpr.: vopchať savstrčiť sa (vojsť s istým úsilím): vopchal sa do pitvoravjazdiťkniž. zastaráv. vjachať (dopravným prostriedkom) • expr.: vhrčaťvhrkotaťvrachotiť (vojsť dopravným prostriedkom s rachotom): auto vhrčalo do garáževhegať (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na námestiepovstupovaťpovchádzaťpovchodiť (postupne, jeden po druhom)

    2. p. vniknúť 1 3. p. zmocniť sa 2 4. p. zmestiť sa


    vtackať sa p. vojsť 1


    vdychovať naberať vzduch do pľúc • nadychovať sanadychávať savdychávať: vdychoval výpary z kuchyne; pri cvičení sa zhlboka nadychovalťahaťvťahovať (úmyselne zhlboka vdychovať): s pôžitkom vťahoval horský vzduch; ťahal cigaretový dym do pľúcsubšt.: sať • nasávať • zried. vdýchnuťlek.: aspirovaťinspirovaťlek. inhalovať (vdychovať niečo s liečebným cieľom): inhalovať harmančekový odvar


    vťahovať p. vdychovať


    začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočníknováčik: bola na pracovisku nováčikomdebutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbeadept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elévexpr. učeň: v medicíne je ešte len učeňpejor.: zelenáčzajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajacpejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadokpejor.: ucháňucho: je to ešte ucháň, uchovoj. slang.: holubmladýbažantvtákzobákpeónpážamilionáropicapucákzastar. novák (Vajanský)


    vtancovať p. vojsť 1


    vťapiť p. vylepiť 2


    vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát

    2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiťstreliťvypáliťvpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za ušiexpr.: vsotiťvraziťvyťaťvytnúťvysoliťvsoliťzasoliťzavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesímfraz.: dať poza ušidať po hlaveexpr.: struhnúťfuknúťfacnúťfľasnúťfľasknúťplesnúťplesknúťpľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústachexpr.: švacnúťšustnúťšuchnúťšupnúťlupnúťluznúťliznúťhlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška)povyliepaťpovylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava


    vraziť 1. nárazom, silou spôsobiť, aby niečo vniklo do niečoho • zaraziť: vrazil, zarazil kôl do zemevbodnúťvpichnúťpichnúť (o niečom ostrom): vbodol klin do drevavotknúťkniž. vtasiťzried. vpárať: vtasil jej nôž do srdcavbiťvtĺcťzatĺcť, (viacerými údermi): vtĺkol stĺpik do hlinypovrážaťpovtĺkaťpozarážať (postupne)

    2. prudko vsunúť • vstrčiťstrčiťzatknúť: vrazil, strčil zátku do fľaše

    3. p. vylepiť 2 4. p. vojsť 1 5. porov. vkladať 3


    vtasiť p. vraziť 1


    vťať sa p. zarezať sa


    zarezať sa vniknúť do povrchu (niečím ostrým, tesne priliehajúcim a pod.) • vrezať savryť sa: pílka sa mu zarezala, vrezala do nohy; povraz sa zarezal, vryl hlboko do hrdlazaťať saexpr. vťať sa: zuby sa zaťali, vťali do perypozarezávať sapovrezávať sa (postupne al. na viaceré miesta)


    súdobý kniž. ktorý jestvoval v minulosti súčasne s iným • kniž. súveký: romantickí básnici a súdobá, súveká spoločnosť; kniha a jej súdobý, súveký ohlassúčasný (v minulosti): výtvarný barok a súčasné hudobné prejavyvtedajší: vtedajšia kritika


    súveký kniž. ktorý jestvuje v tom istom čase spolu s iným • kniž. súdobýsúčasný: súvekí, súdobí autori; skladateľ a jeho súdobí, súčasní obdivovateliavtedajší


    ústiť končiť sa v ústí niečoho, prechádzať do ústia: dolina ústi do moravyúsťovať (prechádzať do iného priestoru al. stavu): ulica vyúsťuje do námestia; hádka vyúsťuje do ostrého konfliktuvlievať savtekaťmať ústie (o rieke al. vôbec o tečúcej vode): Váh sa vlieva, vteká do Dunaja; rieka má ústie v oceáne; kanál vteká do potoka


    vtekať p. ústiť


    stelesnený 1. ktorý sa stal skutočnosťou, ktorý nadobudol určitú konkrétnu podobu • kniž.: zhmotnenýzosobnený: stelesnená, zhmotnená umelcova predstava; zhmotnený, zosobnený senzviditeľnený: zviditeľnená túžba

    2. expr. (o človeku s výraznou vlastnosťou) • zosobnený: stelesnené, zosobnené zlosamý: samá dobrotakniž. vtelený: vtelená krásanaozajstnýozajstnýopravdivýskutočný: naozajstná, ozajstná, opravdivá nevinnosť


    vtelený p. stelesnený 2


    inkorporovať kniž. niečo niekam pridať ako (obyč. rovnocennú) súčasť • kniž. vteliť: inkorporovať, vteliť údaj do textuvčleniť (prijať za člena): mladých včlenili do organizáciepripojiťpridružiť


    vteliť p. zosobniť


    zosobniť kniž. pridať niečomu ľudské vlastnosti, ľudskú podobu • kniž. stelesniť: zosobnenie, stelesnenie dobra a krásylit. personifikovať: rozprávkar zvieratá personifikovalkniž. zhmotniť (urobiť hmotným, materiálnym): sochár zhmotnil ideálnu podobu matkykniž. vteliť (dať konkrétnu podobu v umeleckom diele): svoju ideu básnik vtelil do rozsiahleho eposu

    p. aj zobraziť


    vložiť 1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo: vložila list do schránkystrčiťvstrčiť (sunutím vložiť): strčil si ruku do vreckazastrčiťzasunúťvsunúť: do knihy zastrčil, vsunul záložkuvopchaťvpraviťvprataťvtlačiťvtesnaťexpr.: vodžgaťvteperiť (vložiť tlačením): všetko vpratal do vrecavmestiťpomestiťhovor.: vpasovaťzapasovať: pomestil do kufra veľa vecí; dobre zapasovaný obloknaložiťnastrkaťnaprataťnapchaťnatlačiť (obyč. veľa vecí): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine všetky oblekynabaliťhovor. napakovať (vložiť balením): nabalila darčeky do taškyexpr.: šupnúťšuchnúťvšupnúťvšuchnúťvšustnúťvchrstnúť (rýchlo vložiť): všuchol si nohy pod perinu; všustla do polievky za hrsť ovsených vločiekvsadiťnasadiťposadiťzasadiť (vložiť kladením na niečo, do niečoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na hlavu; zasadil porisko do sekeryexpr. vpašovaťzried. vlúdiť (tajne vložiť): nenápadne mu vpašoval obálku do taškyvkomponovaťzakomponovať (vložiť do celku): vkomponoval nový prvok do dielapovkladaťpostrkaťpopchať (postupne, viac vecí)

    2. porov. vkladať 2, 3


    vteperiť p. vložiť 1


    vopchať sa 1. expr. (o človeku) dostať sa do niečoho, dovnútra, niekam s istým úsilím • expr.: strčiť savstrčiť savliezťzaliezť: vopchal sa do dverí, strčil sa, zaliezol pod perinuvtisnúť savtlačiť sazried. vtiesniť sa (s väčším úsilím): vtlačil sa do kútavtesnať sa: do auta sa vtesnali šiestiexpr.: vpichnúť sašuchnúť savšuchnúť saštúriť savštúriť sa (rýchlo): všuchol sa dnuvsunúť sa (pomaly) • zried. vsuť sa (Hviezdoslav): vsunul sa pod posteľnatisnúť sanatlačiť saexpr.: vteperiť sanapchať savtrepať savpratať sa (vo väčšom množstve): všetci sa vtrepali, napchali do člnakniž. zastar. všantročiť sa: hocikto sa môže všantročiť do domu

    p. aj vojsť

    2. p. vliezť 1 3. p. zmestiť sa


    vteperiť sa p. vojsť 1


    vterigať sa p. vojsť 1


    vopchať tlačením dať, umiestniť do niečoho, dnu • strčiťvstrčiťvpraviť: vopchal, vpravil kľúč do zámkyexpr.: zastrčiťvšantročiť: hocičo všantročil do izby; zastrčil si fajku za pássprataťexpr. vpratať: spratal peniaze do meštekaexpr. vodžgať (násilím vopchať): v náhlivosti vodžgala do tašky to najpodstatnejšie a odišlavraziťvotknúť (prudko): vrazil kôl do zemevsunúťzasunúťvsúkať (posúvaním): zasunul šnúru do zástrčkyvtlačiťvtisnúťvtesnať (silným tlakom): vtisol mu do ruky peniazeexpr.: všuchnúťšuchnúťšupnúťvšupnúťštúriťvštúriť (rýchlo, razom): všuchli mu stovku; všupol veci do vreckanastrkaťpostrkaťnapchaťpopchať (väčšie množstvo): nastrkala ovocie do tašky


    vtesnať p. vtisnúť 1, vopchať


    vtisnúť 1. tlakom, tískajúc, tlačiac niečo niekam dostať, umiestniť • vtlačiť: vtisnúť, vtlačiť vozík do šopy; do škáry vtisnúť, vtlačiť voskvprataťvpraviťvopchať (dovnútra): šatstvo vpratala, vopchala do vrecavstrčiťstrčiťzastrčiťvsunúťzasunúť (sunutím vložiť niečo niekam): (v)strčiť niekomu niečo do vrecka; zasunúť, zastrčiť si za ucho ceruzuvtesnať (tesne umiestniť): medzi riadky vtesnala celú vetuzatlačiť (tlačením posunúť dnu): zatlačiť auto do garáženapchaťstlačiť (pchaním, tlačením dať dnu): napchať, stlačiť šaty do kufraexpr.: vštúriťštúriťvšupnúťšupnúťvšuchnúťšuchnúť (rýchlo, šikovne): (v)štúriť, (v)šuchnúť niekomu peniaz do dlanepritisnúťpritlačiť (vtisnúť k niečomu): pritisnúť zem ku koreňomexpr. vtrieskať: ovce vtrieskali do nákladného autapovtláčaťpotískať (postupne)

    2. násilím spôsobiť prijatie niečoho • vtlačiť: vtisli, vtlačili mu pocit menejcennostinatisnúťvnútiťnanútiť: vtisnúť niekomu cigaretu do úst; vnútiť jedlo dieťaťu; nanútili, natisli jej ho za ženíchakniž. naoktrojovať: naoktrojovať niekomu myšlienku na pomstunadiktovať: nadiktovali nám kapituláciu


    vtesnať sa p. vtisnúť sa, zmestiť sa


    vtisnúť sa tlakom, tískaním sa niekam dostať • vtlačiť sa: vtisli sa, vtlačili sa medzi davvstrčiť savopchať sa: ešte sa stihli vstrčiť, vopchať do autobusuvsunúť sa: vsunúť sa do otvoru dverívtesnať sazried. vtiesniť sa (tesne sa umiestniť): do izby sme sa všetci vtesnaliexpr.: vpratať savštúriť sa: žiaci sa vpratali, vštúrili do autobusunapchať sanatlačiť sa: za krk sa mu napchalo, natlačilo ihličievtrieť savotrieť savdrať savodrať savdrieť savodrieť sa (násilím, lesťou sa niekam dostať): v(o)trieť sa do domupovtláčať sapopchať sa (postupne sa vtisnúť) • zmestiť savmestiť sapomestiť saexpr.: popratať sa (dostať sa do istého priestoru): noha sa zmestí, vmestí do topánky; nepoprace sa všetko do kufra


    zmestiť sa mať predpoklady dostať sa svojimi rozmermi do istého priestoru • vmestiť savojsť: šaty sa nezmestia, nevmestia do kufra; noha sa nezmestí, nevmestí do topánky; nevojde to sem všetkoexpr.: vpratať saspratať savliezť: do kabáta sa vpracú, spracú aj dvaja; do rukavice mi ruka nevleziepomestiť saexpr. popratať sa (o viacerých veciach al. osobách): všetko sa do batoha nepomestí; do auta sa popratala celá rodinavtesnať sazried. vtiesniť savtlačiť savtisnúť savstrčiť savopchať sa (silou, tlakom sa dostať do istého priestoru): noha sa ledva vtesnala, vtlačila, vtisla do čižmy; do vreca sa už zvyšok nevopchá; do električky sa vstrčili, vopchali všetci


    potiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť šnúrumyknúťpomyknúťšklbnúťpošklbnúťtrhnúťpotrhnúť (prudko potiahnuť): myknúť, šklbnúť dievča za vlasy; nepokojne potrhol, trhol reťazou, povrazom, opratamipoťahať (niekoľkokrát potiahnuť) • expr. pokvákať: pokvákať dievča za vlasy

    2. ťahom premiestniť trocha ďalej • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť skriňu do rohuposunúť: posunúť vozíkodtiahnuťodsunúť (odniekiaľ) • popoťahovať (niekoľkokrát, na viacerých miestach): popoťahovať si nohavice

    3. prudko nabrať nosom al. ústami do seba (obyč. vzduch, dym a pod.) • vtiahnuťvdýchnuť: s rozkošou potiahol, vtiahol do seba cigaretový dym; mocne vdýchol vzduch nasýtený ozónomsmrknúť (potiahnuť nosom hlien): uplakaná ešte dva-trikrát smrkla, potiahla

    4. dať na povrch poťah, povlak, tenkú vrstvu niečoho • povliecťobtiahnuť: potiahnuť, obtiahnuť nábytok kožou, plyšom; vankúš potiahnutý, povlečený saténompokryť: výrobok pokryť ochrannou vrstvou

    5. p. zaviať 1 6. p. ukradnúť 7. p. zaspievať


    vtiahnuť 1. ťahaním dostať dovnútra • zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť auto do garáževovliecťzavliecť (vlečením): vovliecť, zavliecť sane do dvoravoviesťzaviesť: voviedli ma dnupovťahovať (postupne, viac vecí)

    2. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • zatiahnuť: vtiahli, zatiahli nás do rodinného sporuzapliesťzamiešaťexpr.: zamotaťzamočiťnamočiť: zapliesť niekoho do nešťastia; zamiešali, zamočili ho do aféry s benzínomzavliecťvovliecť: zavliecť, vovliecť svet do katastrofypovťahovať (postupne)

    3. nabrať vzduch do seba • vdýchnuťpotiahnuť: vtiahnuť, potiahnuť nosom; vtiahol, potiahol dym do pľúcmenej vhodné vsať: vsať čerstvý vzduch plným dúškomnaťahať (v množstve) • povťahovať (postupne)

    4. pohybom zatlačiť niečo vyčnievajúce, vysunuté • zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť bruchovtisnúťstisnúťstiahnuť: stisla, stiahla hlavu medzi pleciapovťahovaťposťahovať (postupne)

    5. p. vojsť 1


    zamotať 1. motaním, neobratným zaobchádzaním poprekrúcať; expr. uviesť do zmätku, neporiadku, urobiť neprehľadným, nejasným • pomotať: zamotať, pomotať bavlnky, nite, drôtiky; expr. všetko vždy zamotá, pomotáexpr. zamotkať (jemne): sponku si mi zamotkala do vlasovdomotať (vo veľkej miere) • popliesťexpr. zmotať: celú úlohu poplietol, zmotalexpr.: zachlpiťschlpiťpochlpiťzakudliťskudliťpokudliťzachumliť: vlasy zachlpené, zakudlené, zachumlené do chumáčaexpr. zapantať: dieťa si zapantalo nohy do dlhej košelezauzliťzakosíliť (urobiť uzol, uzly): motúz zauzlil, zakosílil tak, že ho nemohol rozmotať, kniž. zauzliť situáciu, príbehhovor. expr. zašmodrchať: všetko vždy zašmodrcházapliesťvtiahnuť (niekoho do niečoho): zamotal, zaplietol, vtiahol nás do špinavej aféryhovor. skomoliť (reč, text) • zried. pomiasť

    2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu al. s iným cieľom) • zakrútiťzavinúťukrútiť: zamotať, zakrútiť, zavinúť si hlavu do uterákazabaliťexpr.: zapantaťzachumlaťzachuchliť (ledabolo, neporiadne) • pozamotávaťpozakrúcaťpozavíňať (postupne) • kniž. zahaliťzried. zaokrútiť


    zapliesť 1. pletením spojiť al. pletením vyplniť • spliesťupliesť: zaplietla dievčaťu vrkoč okolo hlavy; zo zvyškov cesta spliesť, upliesť pletenecpozapletaťpospletaťposplietaťpospletávať (postupne viac vecí): pospletať dovedna farebné stužkyvypliesť (vyplniť): vypliesť dieru v plote

    2. pri pletení vložiť, pridať • vpliesť: zapliesť, vpliesť stuhu do vlasovvpriasť (pradením vložiť): vpriasť farebné vlákna do nitízaviť (vitím zapliesť): zaviť kvet do vencapozapletať (postupne)

    3. dostať do istej situácie (často nepríjemnej al. v neprospech niekoho) • zamiešaťzatiahnuťvtiahnuť: zaplietli, zamiešali mládencov do prípadu s drogami; nechtiac nás zatiahli, vtiahli do rodinnej hádkyhovor. namočiť: nechcel som priateľa namočiť do tej aféryzamotaťzamočiť

    4. urobiť zložitým, neprehľadným; uviesť do zmätku • zamotaťpopliesť: špagát zaplietol, zamotal do guče; príbeh tak zaplietol, zamotal, poplietol, že mu napokon nik nerozumelskomplikovať: príhoda skomplikovala situáciu

    5. p. začať 2


    zatiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • potiahnuťmyknúťpomyknúť: zatiahnuť, potiahnuť za povraz; myknúť opratamišklbnúťpošklbnúť: šklbnúť za rukáv, (po)šklbnúť za vlasytrhnúťpotrhnúť: trhli, potrhli reťazoupozaťahovať (postupne)

    2. ťahaním spevniť • pritiahnuťutiahnuťstiahnuť: zatiahnuť niečo uvoľnené, pritiahnuť si opasok; utiahnuť, stiahnuť si vlasy do uzladotiahnuť (celkom zatiahnuť) • zakosíliťzauzliť (zatiahnuť uzlom): zakosíliť, zauzliť špagátzaviazaťzviazať: zaviazať, zviazať šnúrku na uzolpozaťahovaťpopriťahovať (postupne)

    3. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • vtiahnuť: zatiahli, vtiahli do aféry celú rodinuzapliesťzamiešať: zapliesť, zamiešať niekoho do sporov, do hádkyzaviesťzavliecť: ideológia nás zaviedla, zavliekla do ekonomickej katastrofyexpr.: zamotaťzamočiťnamočiť: zamotali, zamočili ma do prípadupozaťahovať (postupne)

    4. p. zájsť 1 5. p. zaspievať 6. p. odtiahnuť 1


    vkĺznuť (sa) 1. (o živočíchoch) kĺzavým pohybom vniknúť • vtiahnuť savsunúť savliezťzaliezť: had vkĺzol, zaliezol pod kameňvstrčiť savtisnúť savtlačiť savopchať sašuchnúť (sa)všuchnúť (sa): chrobák sa šuchol do dieryvšmyknúť sa: jeleň sa všmykol do húštinyvošmyknúť sa (aj o veciach): prsteň sa jej vošmykol do vrecka

    2. hovor. (o ľuďoch) kĺzavým pohybom vniknúť: vkĺzol do topánokvtiahnuť savsunúť sa: vtiahol sa do spacieho vakuexpr.: vliezťzaliezťšupnúťšupnúť sašuchnúťšuchnúť savšuchnúť (sa): zaliezol do postele; rýchlo sa šuchol pod perinuexpr.: vstrčiť savopchať savtisnúť savtlačiť sa: vstrčil sa do kabáta, vtisol sa do kúta postele

    3. vkradnúť sa, vojsť 1


    zapliesť sa 1. dostať sa, zachytiť sa do niečoho neprehľadného, stojaceho v ceste a pod. • zamotať sa: vlasy sa zaplietli, zamotali do retiazkyzaputnať sa: gombík sa zaplietol, zaputnal do sieťkyzamiešať savkĺznuťvsunúť sa (medzi množstvo): zamiešať sa do davu; vkĺznuť, vsunúť sa nenápadne medzi modliacich sapospletať saposplietať sapospletávať sa (postupne al. viacero vecí): prsty sa mu posplietali do jednej guleprepliesť sa (cez seba): konáre stromov sa preplietlizauzliť saspliesť saschlpiť sazakosíliť sa (do uzla) • expr. zapriasť sa: zapriasť sa do liací

    2. dostať sa do istej situácie (často nepríjemnej al. nastrojenej v neprospech niekoho) • zamiešať sa: zapliesť sa do dlžôb, zamiešať sa do sporovzatiahnuť savtiahnuť sahovor. namočiť sa: Prečo sa do toho prípadu zatiahol, vtiahol?; namočila sa do nepríjemností, ani nevedela, akozapojiť sa: zapojiť sa do odboja

    3. hovor. mať intímny vzťah s niekým; dať sa s niekým dovedna (so zlým úmyslom) • spriahnuť saspriasť saspliesť sa: zaplietla sa, spriahla sa, spriadla sa s nejakým mužom; nemal si sa s ňou spliesťpejor.: zlízať sazňuchať sa (uzavrieť blízky vzťah, spojenectvo a pod.): zlízal sa s domácou; zňuchať sa s políciouexpr.: spantať sazapantať sazapodieť sapejor. zahodiť sa (stykom s niekým stratiť úctu): s hocikým sa zahodí

    4. p. pomýliť sa, popliesť sa 1


    vliať sa (o tekutine) tečením vniknúť, dostať sa niekam • vtiecť: pramienok sa vlial, vtiekol do potokavústiťvyústiť: rieka vústila, vyústila do morazried. vtonúť


    vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsťpreniknúťvpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hryexpr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej rolyvohnať savhnať savhrnúť savpadnúťnahrnúť sanabehnúťvovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetloexpr.: vrútiť savraziťvbŕdnuťzried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do ústvtrhnúťvbiť sadobiť savlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchoduvliať sanaliať sapresiaknuťodb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôduvprúdiťvtiecťvplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žílvovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do myslevlámať sakniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domuprebiť sapreraziťprebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mestausadiť sausídliť sazahniezdiť sahovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajzevrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zemevhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablkazabodnúť sazapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

    2. p. pochopiť 1


    vtiecť p. vliať sa


    obťažovať 1. spôsobovať niekomu isté psychické zaťaženie, isté nepríjemnosti • zaťažovať: obťažujú, zaťažujú nás mnohými žiadosťamiunúvaťustávaťtrápiťexpr. molestovať: prepáčte, že vás unúvam, ustávam, trápim touto otázkouunavovať (spôsobovať únavu) • hovor. otravovať (spôsobovať nevôľu): ich časté návštevy ma unavovali, otravovalinamáhaťbyť/padnúť zaťažkobyť na ťarchu: cestovanie ma namáha, padne mi zaťažkoexpr. zavaľovať (obťažovať množstvom niečoho) • kniž. inkomodovať

    2. byť dotieravý, neodbytný, netaktný a pod. • dotierať: na ulici ju ktosi obťažoval, dotieral do nejnedať pokojznepokojovať: dajte pokoj hosťom, neznepokojujte ichvtierať savnucovať sa: stále sa jej vtiera, vnucuje


    prenasledovať 1. vytrvalo ísť, bežať za niekým obyč. s úmyslom chytiť ho al. ustavične chodiť za niekým a nenechať ho na pokoji • naháňať: prenasledovať, naháňať zlodeja; lev prenasleduje, naháňa svoju korisťštvaťduriť (zver) • stíhať: stíhať previnilcasledovať (obyč. tajne): sledovali ženu až po dompreháňaťobháňať (nenechať na pokoji): pes preháňa, obháňa ovceobťažovať: obťažovať niekoho krok za krokom; obťažuje ma svojimi pohľadmivtierať sanatískať sa (vnucovať svoju prítomnosť; o nepríjemných myšlienkach): prenasledujú ho, vtierajú sa mu, natískajú sa mu myšlienky na smrť

    2. mocou, kritikou al. inými prostriedkami vystupovať proti niekomu • perzekvovať: komunisti perzekvovali kňazovterorizovaťzastrašovať (uplatňovať teror): terorizovanie obyvateľstvaproskribovať (stavať niekoho mimo zákona; vyhlasovať za nebezpečného): proskribovanie spisovateľovhovor. šikanovaťexpr. preháňať: šikanovanie, preháňanie vojakov, žiakovhovor. expr. sedieť na niekom (prenasledovať z osobnej antipatie): profesor sedí na žiakoviexpr. zametať (s niekým; nedôstojne preháňať) • fraz. expr. stúpať na päty (nespúšťať niekoho zo zreteľa a byť prísny voči nemu) • hrub. buzerovať (nástojčivo, so zlým úmyslom a pod. od niekoho vyžadovať obyč. niečo samoúčelné)


    vnucovať sa násilím si chcieť získať niečiu priazeň • vtierať savtískať sa: vnucoval sa, vtískal sa mu za spoločníkatisnúť satlačiť sadotierať sananucovať sanatískať sanatláčať sa: nanucoval sa, natláčal sa žene do priazneponúkať sanúkať sa (vnucovať sa v menšej miere): neprestajne sa im núkal za sprievodcunadbiehaťnadbehávaťnadbehovaťnadchodiťnadchádzaťnadchádzať si (vnucovať sa s bočným úmyslom): nadbiehal vedúcemu, nadchádzal si vedúceho, lebo chcel lepší plathovor. predchádzať si: chcela sa vydať, tak si ho predchádzalaexpr.: pchať sastrkať savdierať savodierať sa: pchal sa do cudzej spoločnostikraj. nabíjať sa (Vansová)


    vtierať sa p. vnucovať sa, porov. votrieť sa


    dotieravec dotieravý človek • pejor. vtieravec (Figuli)bezočivec (bezočivý človek) • pren. expr. plošticahovor. expr. drzáň


    vtieravec p. dotieravec


    dotieravý ktorý sa (bezohľadne) vnucuje, ktorý (bezohľadne) obťažuje • vtieravý: dotieravý, vtieravý človekneodbytnýexpr. zastar.: dôkučnýdôkučlivý (F. Hečko; ktorého sa nemožno zbaviť): neodbytní obdivovatelia, neodbytné myšlienkyexpr.: dolípavýlepkavýnár.: úlipnýulipavý: dolípavý, úlipný, ulipavý ako muchadobiedzavýdomŕzavýdojedavý: dobiedzavé, domŕzavé, dojedavé komárebezočivýhovor. drzý (bezočivo, nevyberaným spôsobom dotieravý): bezočivé, drzé obťažovanie v kine; nemohla sa zbaviť bezočivého, drzého nápadníkanetaktnýindiskrétny (nemajúci cit pre takt, mieru v správaní): netaktné, indiskrétne otázkynutkavýnaliehavý (ktorý sa stále vracia, natíska): nutkavé, naliehavé myšlienky


    klzký 1. ktorý má hladký, obyč. aj vlhký povrch; spôsobujúci kĺzanie • šmykľavýkĺzavý: klzký, šmykľavý blatistý chodník; klzká, kĺzavá plochaslizký (vlhký a klzký od slizu): slizké rybie telo

    2. ktorý je prehnane, ale neúprimne milý, zdvorilý (o človeku a jeho prejavoch) • úlisnýpejor. slizký: tvár prezrádzala klzkého, úlisného človekavtieravýpodlízavý (ktorý sa nasilu vnucuje, podlizuje): podlízavá, vtieravá povahapejor. servilný: servilný pochlebovač

    3. p. neslušný, hrubý 2


    samozvaný ktorý prišiel bez pozvania (o hosťovi, návšteve a pod.); ktorý sa sám presadzuje, ustanovuje, berie moc, funkcie a pod. • nepozvanýnezvaný: nechce byť v úlohe samozvaného, ne(po)zvaného; samozvaný vládcanevolanýneočakávaný (ktorého nikto nevolal, neočakával) • neželanýnevítanýnemilý (ktorého neradi vidíme) • nepríjemný (ktorý svojou prítomnosťou privádza do rozpakov, vyvoláva trápnu situáciu) • vtieravýdotieravý (ktorý sa bez zábran vtiera do spoločnosti)


    vtieravý p. dotieravý


    dôvtip schopnosť rýchlo, pohotovo uvažovať a uvážlivo konať: prejaviť dôvtipostrovtip: vynikať ostrovtipomdôvtipnosť: nikdy mu nechýbala dôvtipnosťdômyselnosťdômysel (Kukučín)duchaplnosť: duchaplnosť odpovedevtipnosť: vtipnosť postrehuvtip: ukázal vtip pri riešení problémubystrosť: bol známy svojou bystrosťoukniž. bystrozrakpoet.: bystroumnosťbystroumostroumbystrotapohotovosť: rozprávačská pohotovosťvynachádzavosťvynaliezavosť: jeho vynachádzavosť bola známahovor. fígeľ: pomáhať si fígľomhovor. fortieľ: robiť niečo s fortieľomhovor. expr. chochmes: mať chochmeshovor. expr. fifik: ísť na niečo s fifikomesprit: francúzsky espritiskrakniž. invencia: umelecká invencia


    vtip 1. p. dôvtip 2. p. žart


    žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipyanekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fórfrk: vždy povie dajaký fór, frksubšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vichovor.: fígeľfigliarstvopletkašpásexpr. huncútstvopestvošibalstvohovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstvahovor. expr.: psinakanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanadahrub. prčasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estrádahumor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humorsmiechoty: robí si z nás smiechotypobaveniezábava: som im len na pobavenie, zábavunezbedanezdobaneplechasamopašlapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechyhovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl


    šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliarvtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkáromexpr.: huncútlapajvýmyselníkvybíjanecprefíkanecprešibanecviselecšinterkoťuhafurtáklíškališiakkujonšelmastonohapotmehúdmigľanczbojníklapikurkárhovor.: beťárpofahovor. expr.: živáňčíslonumerobujdošbujofiktusšibenecšibeničníkšibeníkobyč. pejor. chytrákpejor. potvorahovor. recesista


    vtipkár kto rád vtipkuje • figliaršibal: vtipkár, figliar, šibal od kostižartovník (Jesenská)humoristahovor. beťár: to je veľký beťárhovor. komik: komik spoločnostihovor.: špásovníkrecesistahovor. pejor. pofaexpr.: huncútfurtákpotmehúdexpr. zried.: smieško (Tatarka)smiechotár (Dobšinský)


    vtipkáriť p. žartovať 1


    žartovať 1. hovoriť al. robiť niečo, čo vzbudzuje veselosť, zábavu, čo pôsobí humorne • robiť žarty: rád s deťmi žartuje, robí s deťmi žarty; o vážnych veciach nežartujvtipkovaťrobiť vtipy (najmä slovne): vtipkuje, robí vtipy na cudzí účethovor.: vtipkáriťšpásovať: vtipkária, špásujú o všetkomhovor. zastar. vicovať (Timrava)hovor. figľovať (vzbudzovať veselosť najmä veselými kúskami) • hovor. zastaráv. furtáčiťsubšt. švandovať • subšt. a vulg. srandovať (najmä slovne) • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky, slovné hračky a pod.): mladí laškujúprekárať (dobromyseľne podpichovať): chlapci prekárajú spolužiačkyuťahovať sinár. fačkovať (žartovať s iróniou): fačkovať s ľuďmi (Kukučín)expr. frčkovať (dávať niekomu frčky) (Kalinčiak)

    2. (obyč. v zápore) ľahkomyseľne zaobchádzať s niečím • zahrávať sazahrávať sipohrávať sa: s ohňom sa nežartuje, s ohňom sa netreba zahrávať, pohrávaťbrať naľahko: svoje poverenie nesmieš brať naľahko, s poverením nežartuj


    šibalský ktorý robí žartovné al. nezbedné výčiny; ktorý rád niečo vyparatí, rád prejde niekomu cez rozum; prezrádzajúci šibalstvo • figliarskyvtipkársky: zaiskrilo sa mu v šibalských, figliarskych očiach; figliarsky, vtipkársky starý otecexpr.: huncútskyšinterskýfurtáckyhovor. beťársky (ktorý vedome vyhľadáva a robí veselé, často riskantné veci): huncútski, šinterskí, furtácki chlapci; zabudol už na svoje beťárske kúskyprešibanýprefíkanýlišiackyexpr. kujonskýexpr. lapikurkársky (ktorý na svoje ciele používa klamstvo, lesť, pretvárku a pod.): prezrádzal ju prešibaný, prefíkaný, lišiacky úsmev; kujonský šarvanecpotmehúdskypotuteľnýexpr.: šelmovskýfraz. diablom podšitýhovor. šibenecký (ktorý potajme, ľstivo spriada, pripravuje šibalstvá, nezbedné kúsky): potmehúdsky, potuteľný záblesk v očiach; tichý, ale potmehúdsky, šelmovský, diablom podšitý spoločník; šibenecké žmurknutieexpr.: lapajskýlaganskýgalganskýloptošskýlotrovskýzbojnícky (ktorý s pôžitkom robí zle, niekomu proti vôli): so strážcom si lapajská, laganská, galganská chasa veselo poradila; loptošský, lotrovský, zbojnícky plánexpr. zried. fafrnský


    vtipkársky p. šibalský


    vtipkovať p. žartovať 1


    vtipne 1. porov. vtipný 2. p. žartovne


    žartovne veselým, žartovným spôsobom, zo žartu, nie vážne (op. vážne) • žartom: žartovne, žartom prehodil pár slovvtipnehumornehumoristicky: vtipne, humorne, humoristicky spracovaná témaprekáravo: prekáravo sa prihovoril dievčaťufigliarskyšibalskyexpr.: huncútskyfurtácky: figliarsky, šibalsky odpovedala na jeho ponuku; huncútsky, furtácky mu položil niekoľko otázokhovor. špásovneexpr. laškovne: špásovne, laškovne hovoriť o svojich kúskochnár.: podkúšavoprehárčavosubšt. švandovne • subšt. a vulg. srandovne

    porov. aj žartovný 1


    humor dobrá nálada, veselosť so zmyslom pre komickosť a vtip • vtipnosťžartovnosťžartovanie: mať zmysel pre humor, žartovnosťrecesia (humor, žartovanie obyč. založené na protikonvenčnom postoji): pre mládež je príznačná recesia


    vtipnosť 1. p. humor 2. p. dôvtip


    bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchlyrezkýsvižnýsvižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempoprudký (obyč. o vodnom toku) • obratnývrtkýživýpohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťaľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatrunespráv. čiperný

    2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavýchápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiakučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvoreniecitlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľvtipnýdôvtipnýpremýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlavainteligentnýzried.: bystrohlavýbystroumnýostrovtipnýkniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievčapohotovýduchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomnýpredvídavýprezieravýkniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politikšikovnýchytrýmúdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybuprenikavýostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrakpren.: blýskavýiskrivý: blýskavý, iskrivý um

    p. aj múdry, jemný 5


    dôvtipný prejavujúci bystrosť, originálnosť myslenia (o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach • bystrý: dôvtipný, bystrý žiakvynachádzavývynaliezavýinvenčný (ktorý sa vie vždy vynájsť, nájsť riešenie, prísť s niečím novým): vynaliezavý, vynachádzavý remeselník; invenčné riešeniedômyselný: dômyselná konštrukciaostrovtipnýkniž. ostroumnýmenej časté: bystrohlavýbystroumný: ostrovtipný, bystroumný spoločník na diskusiuinteligentnýduchaplný (prejavujúci inteligenciu, vtip): inteligentná, duchaplná odpoveď; duchaplný rozhovorchytrývtipnýšikovný (rozumovo): chytrá, vtipná, šikovná hlavaexpr. šalamúnsky: šalamúnske riešeniehovor. nápaditý

    p. aj bystrý


    smiešny 1. ktorý vyvoláva smiech • komický (op. tragický): smiešna, komická situácia; v rozčúlení vyzeral veľmi smiešny, komickýžartovnýzábavnýhovor. špásovný: žartovný, zábavný programhumornývtipný (prekypujúci humorom, vtipom): nasleduje známa humorná, vtipná scénagrotesknýbizarný (ktorý má v sebe prekvapujúce a zároveň smiešne prvky): vyrozprával svoj groteskný, bizarný príbeh; bola známou bizarnou figúrkouburlesknýtragikomickýfraškovýfraškovitý (hrubo žartovný, smiešny a vážny zároveň): burleskný, fraškovitý dejkarikatúrny (ako z karikatúry): karikatúrny zjavexpr. podarený: nosila podarené klobúky s kvetmisubšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný • slang. rehotnýexpr. smiešnučký (veľmi smiešny)

    2. p. malý 1, bezvýznamný


    veselý 1. ktorý je naplnený radosťou, optimizmom, chuťou žartovať a pod.; svedčiaci o tom (op. smutný): vrátil sa domov veselý; mala také veselé očinatešenýnaradovanýnaradostenýnaradostnený (pociťujúci radosť): deti boli z výletu natešené, naradostenéšťastný (ktorý je plný šťastia): šťastná matka; pozerať sa veselými, šťastnými očamirozradostenýrozradostnenýrozradovaný: krik rozradostnených, rozradovaných školákovuradostenýuradostnenýuradovaný: ozval sa veselý, uradostený smiechrozveselenýpotešený: rozveselení diváci; starý otec ostal po návšteve potešenýradostný (op. nešťastný): radostný výraz tváreuveličenýblažený: návratom syna bola uveličená, blaženározjarenýbujarýrozihranýrozmarný: rozjarení svadobčania; bujarý, rozmarný smiechexpr. zried. rozpachtenýhovor. rozgurážený: rozgurážené publikumrozjasnenýrozžiarený: rozjasnené, rozžiarené detské očirozjasaný: rozjasaný pohľadjasný: jasná tvárživý: živá zábavausmievavý (ktorý sa často usmieva): milý, usmievavý človekusmiaty (ktorý sa usmieva): usmiate dieťavysmiatyexpr.: rozchichotanývychichotaný: vysmiate, vychichotané dievčaúsmevný: úsmevná tvárbodrý: bodrá náladaexpr. preveselý (veľmi veselý)

    p. aj naradovaný

    2. ktorý spôsobuje, prináša veselosť, radosť (op. smutný): zabával spoločnosť veselým rozprávanímvtipnýžartovný: vtipná, žartovná poznámkahumornýhumoristickýkomický: vznikla humorná, komická situácia; humoristický príbehsmiešny (vyvolávajúci smiech): smiešna historkaúsmevný (vyvolávajúci úsmev): stala sa nám úsmevná príhodaexpr. podarený: je to podarená figúrahuncútsky: huncútsky chlapechovor. špásovný: rozprával špásovné udalosti z vojenčinysubšt.: švandovný • subšt. a vulg. srandovný • neskl. prča: je to prča chlappestrýhýrivý (o farbe)

    p. aj vtipný 2


    vtipný 1. ktorý má bystrý rozum; svedčiaci o tom • dôvtipný: vtipný, dôvtipný človek; vtipný postreh, dôvtipné riešeniedômyselný: dômyselný konštruktér, dômyselné zariadeniebystrý (ktorý má dobrý a rýchly postreh): bystrý žiakduchaplný: duchaplný muž, duchaplná poznámkahovor. šikovný: šikovný študent, expr. šikovný ťahpoet. bystroumný: bystroumné dievča (Jégé)

    2. vzbudzujúci radosť, optimizmus, chuť žartovať; plný vtipu • žartovnýveselý: vtipná, veselá, žartovná príhoda; prísť na veselšie myšlienkyhumorný: vznikla humorná situáciaiskrivý: iskrivé ovzdušie

    p. aj veselý 2


    žartovný 1. obsahujúci žarty a vzbudzujúci veselosť • veselýhumorný: rozprával žartovné, veselé, humorné zážitkyvtipný (duchaplne žartovný): vtipné poznámkyrozmarnýúsmevnýzábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): rozmarné poviedky; zábavné čítanieanekdotický (žartovný a krátky): anekdotický príbehhumoristický (obsahujúci humor): humoristický časopisrecesistickýrecesijný (provokatívne, vyzývavo žartovný) • figliarskyšibalskýexpr. huncútskyhovor. beťársky: vyviedol figliarsky, beťársky kúsokkomickýsmiešny (vzbudzujúci smiech): komické, smiešne maskyburlesknýfraškovitý (hrubo žartovný): burleskné predstavenieprekáravý (žartovne podpichovačný): prekáravé slovázried. žartovlivý (Hviezdoslav)subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný

    2. (o človeku) ktorý rád žartuje • veselý: je to veselý, žartovný pánhumornývtipný: humorný, vtipný človekfigliarskyšibalskýexpr. huncútskyhovor. beťársky (ktorý rád robí fígle, huncútstva): môj starký bol figliarsky, beťársky človekrozmarnýúsmevnýzábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): veľmi úsmevná, zábavná spoločnosťhovor. špásovný: špásovné dievčasubšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný


    strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovaťzasúvaťzasunovaťvsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvypchať: Nepchaj ruky do stroja!vtláčaťvtískaťtískaťtiskaťtisnúťtlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabakvnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mliekaexpr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

    2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcaťstrckaťštuchaťbodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebierdrgaťexpr.: džugaťďugaťdlbaťdurkaťdrcaťžďobaťžďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchalinár.: štopaťkynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmiexpr.: ďobaťďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpilsocaťsácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvorzried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverámpostrkávaťpostrkovaťpoštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)


    tisnúť 1. tlakom spôsobovať, aby sa niečo k niečomu tesne priblížilo • pritískaťpritláčaťtlačiť: tisne, pritíska, pritláča, tlačí si hlavu o dverevtláčaťvtískaťpchať (dovnútra, nasilu): vtláča, vtíska, pchá mu do ruky peniazstrkať: strká do vrecka zvyšok jedlatískaťtiskať: tíska tekvicu do vody

    2. spôsobovať pevný dotyk (rukou al. inou časťou tela) • zvierať: úprimne mu tisne dlaň; pevne zviera perystláčaťstískať: stláča, stíska v ruke hračku

    3. p. tlačiť 2


    vnucovať násilím spôsobovať, aby niekto niečo prijal, aby nejako konal • nanucovaťnatískaťvtískať: vnucoval, vtískal nám svoje názorydiktovať: reklama nám diktuje, čo si máme kúpiťprikazovaťnariaďovať (príkazmi vnucovať): nariaďujú nové opatreniakniž.: imputovaťdekrétovaťoktrojovať: oktrojovali pracovníkom nové poriadkyexpr.: pchaťstrkať: nasilu pchať, strkať niekomu odmenufraz. expr. vtĺkať/tĺcť do hlavy (niekomu niečo)


    nanútiť nútením spôsobiť prijatie al. vykonanie niečoho • vnútiť: nanútil, vnútil podriadeným novú úlohunatisnúťvtisnúť: natisla synovi obednariadiťnadiktovaťvdiktovať (nanútiť príkazom): nariadili žiakom priniesť starý papier; nadiktovali vodičom nové predpisynaimputovaťnaoktrojovaťpejor. nadekrétovať (nanútiť niečo, čo vzbudzuje odpor): chceli ľuďom naoktrojovať vlastný názornasugerovaťvsugerovať (nanútiť sugesciou): vsugeroval mu myšlienku, že musí odísťfraz. expr.: nabiťnatĺcť do hlavy (niekomu niečo)


    natlačiť 1. tlačením umiestniť • natisnúťnapchať: natlačila veci do kufra; natisla knihy na policenadieťnadiať (veľmi natlačiť): nadetá perinavtlačiťvtisnúťvprataťvopchať (natlačiť dovnútra): vpratal všetky veci do vrecákexpr.: naprataťnapraťnatrieskaťnatĺcťnadusiťnapáckaťnabiťnagniaviťhovor. expr. nadžgať: nabila, natrieskala šatstvo do skrine; nagniavil do jám všetok odpad; natĺkol mu hlúposti do hlavyponatláčaťpovtláčaťponapchávaťponadievaťponabíjaťhovor. expr. ponadžgávať (postupne, viac vecí)

    2. tlačou rozmnožiť • vytlačiť: natlačili, vytlačili nové plagátydotlačiť (dodatočne natlačiť): dotlačili viac exemplárov


    strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiťvopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vreckazastrčiťzasunúťzastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za páshovor. zastrknúťexpr.: šupnúťšuchnúťvšuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vreckavtlačiťvtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlanepodstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienkupostrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisypopchaťnastrkaťnapchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha

    p. aj vopchať

    2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkomexpr. štuchnúťštúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicoupichnúť (niečím zahroteným) • drgnúťexpr.: dlbnúťdrcnúťtrcnúťtrknúťbucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudíexpr. rypnúť: rypne do mňa, kde môžeexpr.: džugnúťďugnúťžďuchnúťdurknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekohosotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodovnár. desnúť (Kálal)zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytokzakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)


    vnoriť 1. dať pod hladinu • ponoriťpotopiťvhrúžiťpohrúžiť: vnoril, ponoril vedro do vodyzanoriťzried. zahrúžiť

    2. dať do niečoho mäkkého, sypkého • zaboriťvboriťzaryť: vnoril prsty do torty; zaboril, zaryl si tvár do poduškyvhrúžiťponoriť (hlboko vnoriť): vhrúžil, ponoril ruky do vriec s múkouzanoriťzried. zahrúžiť: zanoriť prsty do vlasovvtlačiťvtisnúť (tlakom vnoriť): vtlačiť nohu do snehuvryť (rytím vnoriť): diviak vryl rypák do kyprej zeme


    zaboriť tlakom niečo niekam dostať, tlačiac niečo umiestniť (obyč. do niečoho mäkkého, sypkého) • vtlačiťvboriťvtisnúť: zaboriť, vboriť hlavu do vankúša; vtlačiť, vtisnúť nohu do snehuzaryťvryť (rytím dostať niečo niekam, obyč. pod povrch): zaryl, vryl rýľom do zeme; diviak vryl rypák do zemevnoriťponoriť: ponoril ruky do vrecák a odišiel; vnoril svoju hlavu do matkinho lonavraziťvbiťvtĺcť (nárazom, silou niečo niekam dostať): vrazil, vtĺkol kôl do zeme, klin do dreva; chystá sa mu vraziť nôž do brucha


    zaraziť 1. silou spôsobiť vniknutie dovnútra • vraziťzatĺcťvtĺcťzabiťvbiť: zaraziť, vraziť kôl do zeme; zatĺcť, vtĺcť, zabiť, vbiť klin do drevazatknúťvotknúť: bič zatknutý do pošvy; nôž votknúť za sáruzaťaťzarúbať (ostrým nástrojom do niečoho): zaťať, zarúbať sekerou do klátavtlačiťvtisnúť (tlačením, tlakom): vtlačiť, vtisnúť palicu do zemevpraviť (vôbec niečo niekam dostať)

    2. svojou nečakanosťou (obyč. v negatívnom zmysle) vyvolať prekvapenie: zarazilo ma jeho nepriateľstvodostať do pomykova: správa ho dostala do pomykovaprekvapiťudiviťzadiviť (priviesť do údivu): zarazil, prekvapil ma jeho láskavý tón; udivilo, zadivilo nás chladné prijatieexpr.: hrknúťmyknúťhegnúť: hrklo, heglo v ňom od strachu, od prekvapenia; myklo mnou, keď som sa dozvedel nepríjemnú zvesťkniž. frapovať: frapovať svojou bezočivosťouexpr.: ohromiťohúriť: spoločnosť ohromilo, ohúrilo neprístojné správanie detízmiasťpomiasť (vyviesť z duševnej rovnováhy): zmiatli ho ženine slzy

    3. p. prekaziť 4. p. udrieť 1


    zastrčiť sunutím niečo niekam vložiť, obyč. s cieľom schovať, skryť • vopchaťstrčiťvstrčiť: (za)strčiť, vopchať, vstrčiť ruky do vrecák, meč do pošvyhovor. zastrknúť: zastrkol kolíkzasunúťvsunúť (sunutím umiestniť): zasunúť, vsunúť kľúč do dverízastoknúť (tak, že niečo pevne stojí): zastokol paličku do zeme, kvet do vlasovvotknúťexpr. štúriť: votknúť, štúriť si nôž za sáruvtlačiťvtisnúť: list si vtlačila, vtisla, zastrčila za blúzkutech. zaústiť (zasunúť, zapojiť rúry) • zastrkaťpostrkaťpozastrkovaťpozastrkávať (postupne al. na viaceré miesta)


    zatlačiť 1. tlačením premiestniť, tlačením posunúť • zatisnúť: zatlačiť, zatisnúť auto do garážezasunúť (sunutím umiestniť): zasunúť skriňu k stenezaprieťzaprieť sa (oprieť sa a zatlačiť): zaprieť telo do dverí; zaprel sa nohou o brvnovtlačiťvtisnúť: vtlačiť plný vozík do šopypozatláčaťpozatískať (postupne zatlačiť) • zahnaťzapudiť (hnaním prinútiť na útek, obyč. v boji): zahnať, zapudiť nepriateľaodraziťexpr. odprášiť

    p. aj zahnať

    2. vyvinúť tlak na niečo • stlačiťpotlačiťpotisnúťstisnúť: zatlačiť, stlačiť páku; potisnúť, stisnúť gombík výťahuoprieť sazaprieť saoboriť sa (mocne zatlačiť): oprieť sa, zaprieť sa, oboriť sa do dverízatisnúť (tlačením uzavrieť): zatisnúť zásuvku


    votrieť sa pretvárkou, lesťou vnútiť niekomu svoju prítomnosť • expr. vtrieť sa: votrel sa, vtrel sa do cudzej spoločnostivnútiť savtisnúť sanatisnúť savtlačiť sa (nasilu sa votrieť): vtisli sa, natisli sa im do domuexpr. nanominovať sa: nanominoval sa k nim na tri dniexpr.: vdrať savodrať savdrieť savodrieť sa (prudko, dravo sa votrieť): vodral sa, vodrel sa medzi nichvlúdiť sa (nenápadne sa votrieť): vlúdil sa do jej rodinného kruhu


    zamiešať sa 1. pripojiť sa ako ďalší (do skupiny, hromady a pod.) • vmiešať sapomiešať sapridať saprimiešať sapridružiť sa: zamiešať sa, vmiešať sa nepozorovane do davuvtisnúť savtlačiť savsunúť sa (silou, násilím a pod.): vtisnúť sa, vtlačiť sa do zástupuhovor. expr. prikmotriť sa: nenápadne sa k nám prikmotril pesexpr. vtrúsiť sa (nebadane): medzi zhromaždených sa vtrúsili policajti

    2. pridať sa do hovoru, sporu a pod. • zastarieť sazapriasť sa: zamiešali sa, zastareli sa do rodinnej debaty; prečo si sa zapriadol do ich sporuexpr.: zapliesť savpliesť sa: do všetkého sa zapletiezasiahnuť: viac ráz zasiahol do prebiehajúcej diskusieexpr. vpadnúť (náhle sa zamiešať): vpadnúť do rozhovoru


    vtkať, votkať tkaním vložiť niečo do tkaniva, do vlasov a pod. • zatkať: v(o)tkať do plátna obraz; vtkať, zatkať do vrkoča mašľupritkať (pridať niečo pri tkaní): do obrusu pritkala ľudový vzor


    pchať 1. tlakom dostávať niekam; tlačením plniť • strkaťtlačiť: márne pchá, strká, tlačí oblek do plného kufratisnúťtiskaťtískaťvtláčať: nasilu tisne, tíska, vtláča kočík do preplnenej električkyexpr. džgať: džgá tabak do fajkynapchávaťexpr. nadžgávať: napchávať, nadžgávať kapustu do suda, peniaze do peňaženkyvpravovaťvpratávať: vpravovať do diery otravu

    2. p. kŕmiť


Pozri výraz VT v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Pravidlá slovenského pravopisu: s, pomôcť, dom, zas, intonacia, päťdesiať, prípadne, noha, bývanie, lic, cenovka, fis, ujko, polos, požička
Krížovkársky slovník: trap, kus kus, mod, r p, aer, toka, tridymit, dubi, na o, dorz, medzi, karda, miner, zmena, š
Lekársky slovník: n61, s32, lux, v82, r43, etio, e171, susp, trim, silvaticus, mode, akrum, algia, pater, caput
Technický slovník: ecp, poi, pps, i o, uni, cam, deci, poli, hash, tetra, armour, arrows, inside, restore, refresh
Ekonomický slovník: epa, th, mw, hg, bl, pn, mo, syo, vti, pgz, obs, obj, riy, rhs, rej
Slovník skratiek: m47, s45, o06, tgh, vss, zai, rsk, z85, tss, eerp, b50, sas, eemin, r23, umo
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV