Synonymá slova "vrs" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 37 výsledkov (1 strana)

  • krajec plochý kúsok odkrojeného chleba • okruch: natrieť krajec, okruch chleba maslomvršec: vršec chleba (Rázusová-Martáková)expr. oval (veľký krajec) • nár. falatsmidasmidkaexpr. okruštek (tenký kúsok chleba) • kniž. skyva (kus chleba): ísť do sveta za skyvou chleba (za zárobkom)


    vršec p. krajec


    vrchol 1. najvyššia časť niečoho: vrchol veže, najvyšší vrchol pohoriavrcholokvrcholec: vrcholky Karpát, vrcholce stromov, domovkončiar (ostré zakončenie vrchu): zasnežené končiare Tatiervrch: vystúpiť na samý vrch rozhľadneštít (vrchol vysokého vrchu): skalný štítvrchovec (vrchná časť stromu): vrchovce jedlívršok: vršok borovicetemeno, star. al. poet. temä: vystúpiť na temeno, temä vrchusochorecsokorec: sochorec Vepra, sokorce hôr; sochorec, sokorec smrekavršiak (Zúbek)

    2. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho: vrchol leta, vrchol šťastiavyvrcholenie: vyvrcholením sezóny bol pleskniž. zenit: dosiahnuť, prekročiť zenitkulminácia: kulminácia napätiakniž. maximum (op. minimum): maximum teploty


    vršiak p. vrchol 1


    hromadiť dávať vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiťnakopovaťvŕšiťnavršovať (na kopu): hromadiť, kopiť zeminu; vŕšiť, navršovať knihyzhromažďovať: zhromažďuje dôkazykniž.: kumulovaťakumulovať: kumulovať funkcie, akumulovať kapitálvrstviť (ukladať vrstvovito): vrstviť spisyodb. aglomerovať: aglomerovať priemyselsústreďovaťkoncentrovať: sústreďovanie, koncentrovanie výroby do hlavného mesta


    vŕšiť p. hromadiť


    čnieť prevyšovať svojou výškou okolie • vyčnievaťtýčiť sa: komín čnie, vyčnieva nad strechamitrčať (osamelo): na zhorenisku trčia už len stenyprečnievať (siahať z plochy von): kôl prečnieva z ohradydvíhať savypínať sapnieť sapnúť savýšiť savŕšiť sakniž. vežiť sa (o niečom mohutnom, nápadnom): v diaľke sa dvíhajú, vypínajú vrchy; hrdo sa tu výši, veží zámokdominovať (pôsobiť ako markantný znak): nad mestom dominuje hradkniž.: strmieť (sa)strmiť sa (byť vysoko na strmom mieste): hrad sa strmí na skaleklenúť sa (byť položený vysoko oblúkovitým spôsobom): nad riekou sa klenul, čnel nový mosthovor. expr. tróniť


    hromadiť sa dostávať sa vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiť sanakopovať sa: problémy sa hromadia; mračná sa kopia, nakopujúvŕšiť savrstviť sanavršovať sanavrstvovať saukladať sa (v hromadách, vrstvách): nevybavené spisy sa vŕšia, vrstvia na stoleexpr. hrčiť sa: vyľakané deti sa hrčili v kútezhromažďovať sazbiehať sa (v rýchlosti): sliny sa mu zbiehajú, zhromažďujú v ústachzbierať sasústreďovať sakoncentrovať sa: chmáry sa zbierajú nad vrchmi; sily sa v nás sústreďujú, koncentrujú na odplatuhovor. grupovať sa: účastníci sa už grupujúakumulovať sa: energia sa akumuluje


    množiť sa 1. stávať sa početnejším, väčším • hromadiť sa: starosti sa množia, hromadiakopiť savŕšiť sa: práca sa kopípribúdaťrásť: otázok pribúda; rastú nové mestáznásobovať sazmnohonásobňovať sazmnohonásobovať sa (mnohonásobne sa zväčšovať): ich radosť sa znásobovala, zmnohonásob(ň)ovalakniž. zmnožovať sa: možnosti, vedomosti sa postupne zmnožovalirozmáhať sarozmnožovať sarozhojňovať sazväčšovať sa (množiť sa s väčším objemom): burina sa rozmáha; jeho majetok sa zväčšujeexpr.: sypať sarozplodzovať sa: peniaze sa sypú; poznatky sa stále rozplodzujú

    2. biol. privádzať na svet potomstvo, biologicky vznikať • rozmnožovať sa: bunky sa množia, rozmnožujú delenímplodiť sarozplodzovať saplemeniť sarozplemeňovať sa: myši sa rýchlo plodia; králiky sa rozplemeňujúkotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky sa kotiaexpr.: plieniť sarozplieňovať sa (vo veľkom množstve): potkany sa plienia, rozplieňujú


    trestať 1. uplatňovať trest na niekom • stíhať: za zločin ho treba trestať, stíhať; bol viac ráz trestaný, stíhanýkarhať (trestať napomínaním): musíš syna viac karhaťpokutovať (trestať pokutou): pokutovať vodičaadmin. penalizovať (trestať vyžadovaním penále) • hovor. zastar.: štrôfaťštrôfovať

    2. odplácať sa pomstou • pomstiť sa: nemôže si inak zlosť vyliať, tresce dieťa, pomstí sa na dieťativŕšiť sa (bezdôvodne trestať)


    vŕšiť sa 1. p. hromadiť sa 2. p. čnieť 3. porov. pomstiť sa


    zbierať sa 1. spájať sa dovedna, na jedno miesto • zhromažďovať sahromadiť sa: mračná sa na oblohe zbierajú, zhromažďujú, hromadiazbiehať sa: sliny sa mu v ústach zbiehajúkopiť sanakopovať savrstviť savŕšiť sanavršovať sanavrstvovať sa (v hromadách, vrstvách): na stole sa mu kopia, vrstvia spisy

    2. stavať sa na nohy • vstávaťdvíhať sa: ustatý ledva sa zbiera zo stoličky; vstávať, dvíhať sa zo zemeexpr. viechať sa (ťarbavo, váhavo): rozospatý viecha sa z postele

    3. p. hnisať


    vrchovatý 1. pokrytý vrchmi • vrchovitý: vrchovatý, vrchovitý krajkopcovitý (pokrytý kopcami): kopcovitý terénhornatý (bohatý na hory): hornatá oblasťvŕškovatývŕškovitýzried. vŕškatý (pokrytý vŕškami, mierne kopcovitý): vŕškovatá krajina, vŕškovité okolie, vŕškovitý kraj (Šoltésová)

    2. vrchom naplnený • plný: vrchovatá, plná lyžica cukrukopcovitýkopitýkopistý (plný až po okraj): kopitá misa (Kostra), kopisté koše ovocia (Figuli)preplnený (príliš naplnený): tácka je už preplnená


    vŕškatý, vŕškovatý, vŕškovitý p. vrchovatý 1


    kopec 1. vyvýšené miesto v teréne: v diaľke vidieť kopcevyvýšenina: vyvýšenina s rozhľadomvŕšokvŕštekkopček: vyjsť na vŕšok, vŕštek, kopčekpahorok (nízky kopec) • pahrbok (Vajanský)návršie: na návrší stojí zámokúvršie: vystúpiť na úvršie (Tatarka)vyvýšenisko (Figuli)chopok: chopok zarastený materinou dúškouhrb (Ondrejov)zastar. brdo (skalnatý kopec) • kniž. výšina: na výšine sa belie snehkniž. chlm (Jesenská)

    2. p. svah 3. p. kopa 1, kus 3


    vršok p. vrchol 1


    vŕšok, vŕštek p. kopec 1


    namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať savyčerpávať savysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbeprepínať sapresiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práciexpr.: trhať saťahať sanaťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufromhovor.: pasovať saturbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turbovallaborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeňexpr.: pechoriť samocovať samolestovať sachamriť sachamrať sachámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkomtrápiť samoriť saumárať sasužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiuexpr.: katovať salopotiť sastrháňať sakrušiť saoštarovať saoštárať sahovor. expr.: mordovať sašťaviť sa: šťavil sa pred skúškouunúvať saustávať saexpr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďounár.: morcovať savrsovať sadrcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrouhrub. prdúskať sa


    vrsovať sa p. namáhať sa


    vrstevnatý p. vrstvovitý


    vrstvovitý zložený z vrstiev • vrstevnatý: vrstvovité, vrstevnaté horninyodb. laminárny (ktorý tečie v paralelných tenkých vrstvách): laminárne prúdenie tekutín


    súčasník človek žijúci v rovnakom čase s niekým iným: Štefánikovi súčasnícirovesníkvrstovník (človek patriaci do rovnakej generácie ako niekto iný): stretnúť sa po dlhom čase s rovesníkmi, vrstovníkmipamätník (kto niečo sám zažil): pamätníci prvej svetovej vojnykniž. vekodruh (Kukučín)


    vrstovník p. súčasník


    skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

    2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

    p. aj spoločnosť 2


    trieda 1. skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými znakmi zoskupená podľa istých kritérií • vrstva: spoločenské triedy, vrstvy; rozličné vekové triedy, vrstvykategória: platové kategórie zamestnancov; zaradiť niečo do istej kategóriedruh: rozličné druhy stromovstupeň: odborník prvého stupňaslang. klasa (Jesenská)

    2. vyučovacia miestnosť v základnej a strednej škole: slávnostne vyzdobená triedaučebňa: v nových učebniach sa začalo vyučovanieštud. slang. klasa

    3. p. ročník 4. p. ulica


    vrstva 1. množstvo istej látky plošne rozložené na povrchu niečoho al. medzi niečím: ochranná vrstva tuku, vrstva piesku, snehusloj (vrstva nerastu, obyč. úžitkového): uhoľný sloj

    2. p. skupina 2, trieda 1


    vrstviť p. hromadiť


    ukladať sa 1. pozvoľna klesať a zostávať ležať: horniny sa ukladali jedna na druhú; pren. smútok sa jej ukladal v dušisadaťusádzať sa (v drobných čiastočkách): prach sadal na nábytok; v hrnci sa usádzal kalstlať sa: lupene kvetov sa stelú na zem; dym sa stelie po poliachvrstviť sanavrstvovať sa (pri ukladaní utvárať vrstvy): nánosy sa vrstvia, navrstvujú v ohybe riekyhromadiť sa (vo vrstvách): v pivnici sa hromadí nečistota

    2. ukladať sa na lôžko s cieľom ísť spať al. si odpočinúť • líhať siklásť sa: všetci sa už ukladali na noc, líhali si, kládli sa do perín


    vrstviť sa p. ukladať sa 1


Pozri výraz VRS v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV