Synonymá slova "vrie" v Synonymickom slovníku slovenčiny

vriedok p. vyrážka

vyrážka chorobná zmena kože al. sliznice: svrbivá vyrážka, telo pokryté vyrážkami • pupenec • pupienok • uhor: mať pupence, pupienky, uhry na tvári • vriedok • výsyp (drobné vyrážky na pokožke): detský výsyp • ekzém • lišaj (nákazlivá kožná choroba) • lek.: erupcia • exantém • lek. akné (hnisavý zápal mazových žliaz kože, najčastejšie na tvári)

kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajú • kríkať (Tatarka, Timrava) • robiť krik: deti na dvore kričia, robia krik • vykrikovať • vykríkať • vyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávali • pokrikovať • zried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčov • expr.: revať • vyrevovať • vyrevúvať • vrieskať • vyvreskovať • vyvreskúvať • vrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťali • expr.: škriekať • škrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačať • bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa! • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo): ryčala od bolesti • expr. štekať • brechať (zlostne): ustavične na seba štekali • expr.: hulákať • hučať • húkať (nepríjemne): huláka, húka na deti • expr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiť • hvečať • hriakať • herbeľovať

2. p. biť sa 2

plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastím • expr. plačkať • kniž.: roniť slzy • prelievať slzy • expr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudom • vzlykať • expr.: fňukať • fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkať • expr.: smokliť • smokliť sa • pejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už! • expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkali • expr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať • mravčať • kňučať • skučať • gajdovať • drumbľovať • gaudžať • gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú noc • expr. škvrndžať (Beňo) • hovor. expr.: muzikovať • koncertovať • organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertuje • nariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský) • expr.: revať • rumázgať • rumádzgať • rumácať • ručať • rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať • vrešťať • ziapať • jačať • húkať • bliakať • zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávať • expr.: vyrevúvať • vyrevovať • hovor. expr.: vyvreskúvať • vyvreskovať • vybľakúvať • vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

p. aj smútiť, bedákať

škriekať vydávať ostré, prenikavé hrdelné zvuky (o zvieratách); expr. prenikavo kričať, hovoriť (o ľuďoch) • škrečať • expr. škrekotať: žaby, sojky škriekajú, škrečia, škrekocú; dieťa zlostne škrieka • vrieskať • vrešťať: opice vrieskajú, vreštia; vedľa vrieskajú podgurážení hostia • expr.: ziapať • jačať • hurtovať (o ľuďoch): ziape, hurtuje na deti; jačí, akoby ho drali

p. aj kričať

vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštia • škriekať • škrečať: straka škrieka, škrečí

2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťať • vyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetná • kričať • robiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krik • expr.: revať • vyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekať • škrečať • jačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolesti • expr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachu • expr.: štekať • brechať • havkať • hučať • húkať • hulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa! • expr.: hartusiť • hartušiť • hurtovať: Kto to tu hurtuje? • nár.: harmantiť • hvečať • herbeľovať

3. p. plakať

výskať vydávať prenikavý, vysoký hlas (obyč. od radosti) • expr. výskotať: dieťa výskalo, výskotalo od radosti • ujúkať • hajúkať (vyslovovať pritom citoslovce ujú): tanečnice výskajú, ujúkajú • hahákať (vyslovovať pritom citoslovce hahá) • expr.: vrieskať • vrešťať • jačať • ziapať (prenikavo, nepríjemne výskať, kričať): deti vrieskajú, ziapu pod oblokmi • pejor. zavýjať (vydávať prenikavý, ťahavý, nepríjemný zvuk): zavýja od radosti

škrekľavý ktorý prenikavo a nepríjemne znie (o zvuku); ktorý vydáva ostré, prerušované nepríjemné zvuky • škriekavý • škrekotavý: dieťa sa ľaká stareninho škrekľavého, škriekavého hlasu; škriekavé, škrekotavé morské vtáky • krákavý (o vrane; pren. pejor. o ľudskom hlase): zimné ticho rušili občas krákavé hlasy vrán a havranov; mala prefajčený krákavý hlas • jačavý (o zvuku, ktorý je prenikavý a vysoký; ktorý vydáva také zvuky): z dvora sa ozýval jačavý krik detí; jačavé čajky predvádzali svoj strmhlavý let nad hladinou jazera • vrieskavý • vreskľavý (škrekľavý a veľmi hlasný): vrieskavý, vreskľavý spev

vrieskavý ktorý veľmi hlasno, prenikavo a ostro znie; ktorý vydáva ostré nepríjemné zvuky • vreskľavý • vrešťavý: vrieskavý, vreskľavý hlas; vrieskavé, vrešťavé opice • škrekľavý • škriekavý • škrekotavý: ozvali sa škrekľavé, škriekavé, škrekotavé výkriky; škrekľavé, škrekotavé vtáky • jačavý • piskľavý (o zvuku, ktorý je prenikavý a vysoký; ktorý vydáva také zvuky): jačavý, piskľavý krik detí; jačavé čajky, piskľavé kurča • krákavý (o vrane; pren. pejor. o ľudskom hlase): krákavé hlasy havranov; starena mala krákavý hlas

p. aj škrekľavý

vriesknuť p. zakričať

zakričať vydať (v istom krátkom časovom úseku) silný, prenikavý hlas; takýmto hlasom niekoho na niečo upozorniť, niečo oznámiť • zavolať: zakričať, zavolať z diaľky, na druhú stranu ulice • skríknuť • skričať • kríknuť • vykríknuť (krátko): (s)kríknuť, vykríknuť od bolesti • expr.: zakríknuť • zarevať • zrevať • zavrieskať • zavrešťať • zvriesknuť • zvresknúť • vriesknuť • vresknúť • zvrešťať • zvrieskať: nahnevaný z(a)reval, zavrieskal, zvreskol na nás, aby sme sa pohli • vyvresknúť • vyvriesknuť: zlostne na dieťa vyvreskla • expr.: zrúknuť • zahučať • zhučať • zhúknuť • zahúknuť • zahúkať • húknuť • zahulákať (silno, hlasno, obyč. drsne a nekultivovane zakričať) • expr. zried. zhviaknuť (Mináč) • expr.: zahrmieť • zahrmotať • zhrmieť • zhrmotať (silno, hlbokým hlasom zakričať) • expr.: zaryčať • zryčať • zaručať • zručať • ryknúť • zryknúť • vyryknúť (vydať neartikulovaný hlas) • expr.: zaziapať • ziapnuť (obyč. zlostne zakričať) • pejor.: zaškriekať • zaškrečať • zajačať • zabľačať • zabliakať • zbliaknuť • zbľačať • vybliaknuť (nepríjemne al. ako zviera) • osopiť sa • hovor. expr.: zhurtovať • zahartusiť (na niekoho s hnevom, rázne a pod.): z ničoho nič sa na niekoho osopiť, na niekoho zhurtovať, zahartusiť • privolať (zakričať za niekým): nahnevaný otec nám ešte čosi privolal

klokotať 1. vydávať žblnkavý zvuk typický pri tvorení bublín, pri prúdení vody • bublať • dudlať: voda v hrnci klokoce, buble, dudle • expr. blbotať • žblnkať • žblnkotať • zurčať • zurkotať (o prúde vody): potok žblnká, zurčí • expr.: čurčať • čurkotať (o tenkom prúde vody): z fľaše čurčí voda • hukotať (o silnejšom zvuku): vodopád hukoce • vrieť • klokočiť (o vriacej vode) • expr.: frflať • frfotať (o vriacej hustej tekutine): kaša frfle, frfoce

2. p. trilkovať

kypieť 1. zväčšovaním objemu (obyč. pri vare) presahovať okraj nádoby: mlieko, polievka kypí • prekypovať • pretekať: šampanské kypí, prekypuje; šumienka preteká (z pohára)

2. byť v pohybe, výrazne sa prejavovať • expr. vrieť • prekypovať: na uliciach kypí, vrie život; hnev v ňom vrie • kvasiť sa • búriť sa: všetko sa v ňom kvasí, búri • burácať (o mori)

3. mať hojnosť • prekypovať • oplývať: mládenec kypí, prekypuje, oplýva zdravím • expr. sršať (týka sa duševných vlastností, citov): srší optimizmom, radosťou • hýriť • iskriť: hýri, iskrí vtipmi • vyznačovať sa (mať ako charakteristický znak): vyznačovať sa činorodosťou

variť sa 1. byť vo vare • vrieť: polievka sa varí, vrie • zvárať sa • klokočiť (sa) • hádzať klokoče (prudko vrieť): voda sa zvára, klokočí • klokotať • bublať • expr. blbotať (vydávať pritom zvuk): voda buble • kypieť • prekypovať (zároveň pretekať z nádoby): mlieko kypí

2. p. diať sa

vrieť 1. byť vo vare • variť sa: voda vrie, voda sa varí • zvárať sa: mlieko sa zvára • klokočiť (sa) • hádzať klokoče • vrieť klokočom (prudko vrieť a tvoriť veľké bubliny): polievka klokočí • klokotať • bublať • expr. blbotať (vydávať pritom zvuk): kaša buble • kypieť • prekypovať (zároveň pretekať z nádoby)

2. expr. (o citoch) prudko, búrlivo sa prejavovať • kypieť: zlosť v ňom vrie, kypí • búriť sa • kvasiť (sa): všetky jej city sa búria; hnev (sa) v ňom kvasí • expr. zvárať sa: krv sa mu zvára od zlosti • kniž. prekypovať

3. expr. byť veľmi rušný • kypieť • kniž. prekypovať: ulica vrie, kypí, prekypuje životom