Synonymá slova "voš" v Synonymickom slovníku slovenčiny

voška drobný hmyz cudzopasiaci na niektorých rastlinách • zastar. všica (Plávka)

svieca 1. voskový, lojový a pod. valček uprostred s knôtom používaný na svietenie • sviečka: svietiť v pivnici sviecou, sviečkou; dať na hrob sviecu, sviečku • voskovica (vosková svieca)

2. p. hlien 1

voskovica p. svieca 1

naslepo 1. bez predchádzajúceho uvažovania • slepo • voslep: naslepo, slepo, voslep sa rozbehla po ulici • bez rozmyslu • bez uváženia: bez rozmyslu, bez uváženia vystrelil na súperovu bránu • zastaráv. vospust (iba v spojení vospust sveta): vyšiel z domu a pustil sa vospust sveta • hovor. expr. naverímboha • zastaráv. nazdarboh: povedal to len tak naverímboha, nazdarboh • nár. naoslep (Hviezdoslav) • slang. nablind

2. nevidiac okolo seba • slepo • voslep: naslepo, slepo, voslep šmátrala rukami za pohárom • poslepiačky • slepiačky: skúšal ísť poslepiačky, slepiačky • nár.: poslepačky • slepačky

slepo 1. so zavretými očami, bez pozerania • poslepiačky • slepiačky: slepo, poslepiačky chytila matku za ruku; slepiačky podišiel k dverám • hovor. žmúračky • požmúračky: žmúračky, požmúračky prešiel celú chodbu • zastaráv. nevidomo: nevidomo sa pozerať • nár.: poslepačky • slepačky

2. neprejavujúc záujem • nevšímavo • ľahostajne • apaticky: slepo, nevšímavo prešiel okolo nás; ľahostajne, apaticky sa pozeral okolo seba

3. bez rozmýšľania, bez uváženia, bez rozvahy • naslepo • voslep: slepo, naslepo sa predieral cez kriaky; voslep rúbal okolo seba • nerozmyslene • nerozvážne • neuvážene: nerozmyslene, nerozvážne sa pustí do každého súboja; koná slepo, neuvážene • bezmyšlienkovite: slepo, bezmyšlienkovite splní každý rozkaz

porov. aj slepý 2

voslep p. naslepo 1, 2, slepo 3

vkĺznuť (sa) 1. (o živočíchoch) kĺzavým pohybom vniknúť • vtiahnuť sa • vsunúť sa • vliezť • zaliezť: had vkĺzol, zaliezol pod kameň • vstrčiť sa • vtisnúť sa • vtlačiť sa • vopchať sa • šuchnúť (sa) • všuchnúť (sa): chrobák sa šuchol do diery • všmyknúť sa: jeleň sa všmykol do húštiny • vošmyknúť sa (aj o veciach): prsteň sa jej vošmykol do vrecka

2. hovor. (o ľuďoch) kĺzavým pohybom vniknúť: vkĺzol do topánok • vtiahnuť sa • vsunúť sa: vtiahol sa do spacieho vaku • expr.: vliezť • zaliezť • šupnúť • šupnúť sa • šuchnúť • šuchnúť sa • všuchnúť (sa): zaliezol do postele; rýchlo sa šuchol pod perinu • expr.: vstrčiť sa • vopchať sa • vtisnúť sa • vtlačiť sa: vstrčil sa do kabáta, vtisol sa do kúta postele

3. vkradnúť sa, vojsť 1

vkradnúť sa expr. tajne, opatrne, nepozorovane vojsť • prikradnúť sa • kniž. vlúdiť sa: zlodej sa vkradol, vlúdil do domu • expr. vplaziť sa (prikrčený k zemi) • expr.: vkĺznuť (sa) • všmyknúť (sa) • vošmyknúť sa • všuchnúť (sa): vkĺzol do izby • expr. vplichtiť sa • kniž. vplúžiť sa: vplúžil sa oknom do pitvora • povkrádať sa (postupne, jeden po druhom)

p. aj vojsť 1

vojsť 1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra • vstúpiť • stúpiť • vkročiť: vošiel, vstúpil, vkročil do izby • zastaráv. vnísť: vnišiel do domu • expr.: vpadnúť • vraziť • vtrhnúť • vtrieliť • vtrúliť (Alexy) • vpáliť • vrútiť sa • vbrnknúť • vbŕdnuť • hupnúť • vhupnúť • vhrnúť sa • vhŕknuť • vdrúziť • vduriť sa (odrazu, prudko, náhle vojsť): deti vtrielili, vbrnkli, vdrúzili do záhrady • vbehnúť • expr.: vklusať • vcválať • vocválať • hovor. expr.: vletieť • vlietnuť (behom vojsť): vbehli, vlietli do miestnosti • expr.: vhrmieť • vhrmotať • vhučať • vhartusiť (s hrmotom vojsť) • vtiahnuť • expr.: vovaliť sa • vrojiť sa • vpratať sa (obyč. vo veľkom počte): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnu • expr. vtrúsiť sa (postupne, po jednom) • dobiť sa • vbiť sa • vlomiť sa (násilím vojsť): dav sa dobil do zámku • expr.: vpochodovať • vmašírovať (pochodujúc vojsť) • expr.: vliezť • vteperiť sa • vterigať sa • vredikať sa • všúchať sa • všuchtať sa • všmochtať sa • vtrepať sa • vplantať sa • vovliecť sa • expr. zried. voštverať sa (ťažkopádne, ťarbavo, s námahou vojsť) • vkradnúť sa • vkĺznuť • expr.: všmyknúť sa • vošmyknúť sa • všuchnúť sa • všupnúť sa • vlúdiť sa • zaliezť • vplaziť sa • vplichtiť sa (potajomky, nenápadne vojsť): špión sa vlúdil do domu; zaliezla do kuchyne • expr. vplávať (pomaly, dôstojne): vplávala do sály • expr.: vcupkať • včapkať • vbadkať • vdrobčiť • vhopsovať (drobnými krokmi vojsť): deti vcupkali dnu • vtancovať (vojsť tanečným krokom) • vtackať sa • kniž. vkolísať sa • expr.: vkrbáľať sa • vknísať sa • vkľuckať sa • vkrivkať (vojsť tackavým, kolísavým krokom): chorý sa vtackal, vkrivkal do ordinácie • expr. vkotúľať sa (o tučnom človeku) • vhĺbiť sa (vojsť hlboko dnu): vhĺbiť sa do hory • vtlačiť sa • vtisnúť sa • expr.: vopchať sa • vstrčiť sa (vojsť s istým úsilím): vopchal sa do pitvora • vjazdiť • kniž. zastaráv. vjachať (dopravným prostriedkom) • expr.: vhrčať • vhrkotať • vrachotiť (vojsť dopravným prostriedkom s rachotom): auto vhrčalo do garáže • vhegať (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na námestie • povstupovať • povchádzať • povchodiť (postupne, jeden po druhom)

2. p. vniknúť 1 3. p. zmocniť sa 2 4. p. zmestiť sa

vošmyknúť sa 1. p. vkĺznuť (sa) 1 2. p. vkradnúť sa, vojsť 1

vospolne p. vzájomne

vzájomne vychádzajúc, smerujúc od jedného člena k druhému a späť; medzi sebou • navzájom: vzájomne, navzájom sa povzbudzovali • spolu: spolu sa rozprávali po nemecky • obojstranne • kniž. obapolne: uzavreli obojstranne, obapolne výhodný obchod • recipročne: pri štúdiu si recipročne pomáhali • zastaráv. vospolok • kniž. zastar.: vospolne • vzájom

vospolný p. vzájomný

vzájomný smerujúci od jedného prvku k druhému a naopak • obojstranný • kniž. obapolný: vzájomná, obojstranná dohoda; obapolná, vzájomná spokojnosť • recipročný: vzájomný, recipročný obchod • dvojstranný (medzi dvoma navzájom) • kniž. zastar. vospolný: vospolná pomoc (Kalinčiak) • zastar. zvratný: zvratný vzťah

vospolok p. vzájomne

vospust p. naslepo 1

samopašný ktorý je prehnane veselý; ktorý rád vystrája, vyvádza a nerešpektuje pritom výchovné úsilie, spoločenské normy a pod.; svedčiaci o tom • roztopašný • zastar. prostopašný: pozornosť vzbudzovali samopašní, roztopašní mladíci; samopašné, roztopašné kúsky • nespútaný • neviazaný • rozpustený • rozmaznaný (veľmi uvoľnený, bez zábran, obmedzení a pod.): nespútaná, neviazaná zábava; rozpustené, rozmaznané deti • bujný • rozbujnený • rozbujdošený • rozbujdašený • rozšantený • rozšantovaný • rozsamopašený • bujarý • bujdošský • rujný (ťažko ovládateľný): bujná, rozbujdošená, rozšantená, bujará spoločnosť • expr.: rozbláznený • rozvirganý • hovor. expr. rozkokošený • expr. laškovný: rozbláznené, rozvirgané, rozkokošené dievčatá • bakchický • bakchantský • hýrivý (výstredne samopašný, pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské orgie; hýrivé noci • huncútsky • lapajský • šantivý • nár. šantovlivý (hravo samopašný): huncútska, lapajská chasa; šantivé psíča • nezbedný • nezbednícky • neposlušný • nespratný: nezbedné, nezbednícke vnúča; neposlušní šarvanci; nespratné správanie • svojvoľný • zried. sebevoľný (ktorý vo svojej samopaši neberie na nikoho ohľad): výstredné správanie svojvoľného, sebevoľného dievčiska • recesistický • recesijný (samopašný s úmyslom provokovať, zosmiešňovať): išlo len o nevinnú recesistickú pouličnú maškarádu; recesijný prístup k niečomu • zastar. vospustný

vospustný p. samopašný

vohnať 1. hnaním dopraviť do niečoho • vhnať • nahnať • zahnať: vohnal, nahnal statok do ohrady • expr. vduriť: vduril ovce do košiara • voštvať (štvaním): voštvali ich do boja • povháňať • pozaháňať (postupne vohnať)

2. spôsobiť, že sa niekto, niečo dostane do nešťastia • vhnať • dohnať: vohnali, dohnali svet do skazy; vohnal ju do nešťastia • vrhnúť • uvrhnúť: vojna vrhla krajinu do biedy

voštvať p. vohnať 1

voštverať sa p. vojsť 1

bezplatný za ktorý sa neplatí • neplatený • nehonorovaný: bezplatná, neplatená, nehonorovaná funkcia • voľný • kniž. grátis: voľný lístok na koncert, grátis pohostenie • dobrovoľný (založený na dobrovoľnosti): dobrovoľné darcovstvo krvi

mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysoký • neveľký • nízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trest • ľahký • slabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrný • nenápadný • nevýrazný • zanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavy • tichý • jemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenie • znesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalý • pozvoľný • voľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanie • nenáhlivý • nenáhly (o tempe) • nevtieravý • diskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlo • nár.: úložný • úložitý • úložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stráne • zastar. temperovaný

2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernený • pokojný • krotký • tichý • nevýbojný • nebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavoch • pren. holubičí: holubičí národ • jemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámy • mierumilovný • zmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmy • zdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pití • pren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)

nenútený ktorý nie je vynútený; ktorý je bez obmedzení, bez upätosti, strohosti (op. silený; násilný) • nenásilný: učiteľ zvolil nenútený, nenásilný spôsob presviedčania • prirodzený • nestrojený • bezprostredný (bez vynútenej pretvárky): reagoval prirodzeným, nestrojeným smiechom; očarovala nás svojím nestrojeným, bezprostredným správaním • spontánny: diváci prejavovali nenútené, spontánne nadšenie • dôverný • familiárny • domácky (op. oficiálny, škrobený): nadpriadol s nami dôverný, familiárny rozhovor; utvorili mu domácke prostredie • uvoľnený • ležérny • nedbanlivý • kniž. nonšalantný (op. upätý): neskôr sa rozprúdila uvoľnená zábava; imponoval mi jeho ležérny, nedbanlivý, nonšalantný spôsob vyjadrovania; mať uvoľnený, ležérny výraz tváre • neviazaný • voľný • slobodný (bez obmedzení): neviazaná debata; rozhodol sa pre voľné, slobodné umenie; žili vo voľnom, slobodnom zväzku

nerušený ktorý nie je rušený, prerušovaný, vyrušovaný • neprerušovaný: nerušený, neprerušovaný sled udalostí; neprerušovaný chod pracoviska • hladký • nehatený (bez prekážok): hladký priebeh vyučovania; ničím nehatený výkon povolania • voľný • slobodný (bez zábran): voľný, slobodný vývin situácie; dať udalostiam voľný priechod • sústavný (bez prestávok): nerušené, sústavné plnenie úloh • pokojný • tichý • neskalený (bez rušivých vplyvov): pokojný, tichý spánok; ničím neskalené šťastie • čistý (o bezporuchovom vysielaní): nerušený, čistý príjem

p. aj stály

neviazaný ktorý prekračuje istú prípustnú (spoločenskú) normu, ktorý nie je ovládaný sebakontrolou • nespútaný • neskrotný: neviazaná, nespútaná, neskrotná zábava • bezuzdný • nemierny (op. mierny): bezuzdná, nemierna veselosť • voľný • ľahtikársky (bez zábran, obmedzení): viesť voľný, ľahtikársky život • rozpustený • zastaráv. rozpustilý • expr. bohapustý: rozpustený smiech; bohapustý hnev • bujný • bujarý • rozbujnený: bujná fantázia; neviazané, bujaré vyčíňanie • samopašný • pochabý • roztopašný • zastar. prostopašný (príliš uvoľnený, obyč. v zábave): samopašné, roztopašné vystrájanie; pochabé prejavy šťastia • necudný • frivolný (prekračujúci mravnú normu): viesť neviazaný, necudný život; necudné, frivolné žarty • neobmedzený • zastaráv. nezriadený (prekračujúci prípustné spoločenské normy): neobmedzené prejavy sexu; žiť nezriadeným pohlavným životom

nezávislý ktorý nie je v stave al. vo vzťahu závislosti (op. závislý) • samostatný • autonómny: nezávislý, samostatný, autonómny štát; nezávislé, samostatné rozhodovanie • slobodný • voľný (bez vzťahu podriadenosti, podrobenosti): nezávislý, slobodný národ; slobodný podnikateľ; voľný trh • absolútny (bez akejkoľvek závislosti od vzťahu; op. relatívny): absolútna fyzikálna veličina • zvrchovaný • suverénny • výsostný (bez akejkoľvek závislosti, obmedzenia; op. podriadený): zvrchovaná, suverénna vláda; mať v rukách zvrchovanú moc; výsostné územie • sebestačný • kniž. samobytný • zastar. samostačný (bez závislosti od nejakej pomoci): deti sú už finančne sebestačné; je sebestačný v práci; hospodársky samobytný orgán • emancipovaný • kniž. zried. al. publ. independentný • neskl. obyč. slang. independent (oslobodený od závislosti, vplyvu): emancipované ženy; independentná mládež • osamostatnený (ktorý získal samostatnosť, nezávislosť): osamostatnená republika • nestranícky • hovor. bezpartajný (bez závislosti od straníckej príslušnosti): nezávislý, nestranícky, bezpartajný kandidát (do parlamentu)

otvorený 1. ktorý je z hľadiska prístupu, vstupu zbavený prekážok (op. uzavretý, zavretý) • voľný • nehatený: otvorená, voľná cesta; nehatený, voľný priebeh rokovania • neobmedzený • slobodný (op. zamedzený, ohraničený): mať k moru neobmedzený, slobodný prístup • nekrytý (bez krytiny, strechy a pod.): otvorený, nekrytý koč; nekrytá veranda • široký • ďaleký • šíry (bez prekážok, ktoré by obmedzovali, zmenšovali a pod. istý priestor): otvorený, široký priestor; otvorený, ďaleký výhľad; otvorená, široká samohláska a; vyplávať na otvorené, šíre more • prístupný (otvorený pre návštevníkov): park je prístupný aj vo večerných hodinách • expr.: rozdrapený • rozďavený • kniž. rozjatrený • nár. rozjedený (o rane)

2. p. nevyriešený 3. p. priamy 2, srdečný, úprimný 1 4. p. verejný 2, zjavný

pohodlný 1. poskytujúci pohodlie • hovor. komótny: usadil sa v pohodlnom, komótnom kresle • komfortný (pohodlný, pritom nákladný, prepychový): komfortné zariadenie • útulný • teplý • príjemný (obyč. o interiéri): zariadil si pohodlnú, útulnú, teplú, príjemnú pracovňu • hovor. voľný (obyč. o šatách al. obuvi, ktoré poskytujú pohodlie): uprednostňovala pohodlné, voľné nohavice a blúzy

2. (o človeku) ktorý sa vyhýba ťažkostiam, námahe; vyhľadávajúci pohodlie; svedčiaci o tom • hovor. komótny: pohodlný, komótny človek • nenáhlivý • neskl. subšt. lážo-plážo (majúci dosť času, obyč. aj vtedy, keď sa vyžaduje rýchlejší, aktívnejší prístup): nenáhlivý hráč, nenáhlivé pohyby; diváci videli lážo-plážo futbal • lenivý • pasívny • neaktívny: Nebuď taký pohodlný, lenivý!; celá trieda je pasívna, neaktívna – nik sa neprihlási • ľahký • nenáročný • jednoduchý (ktorý si vyžaduje malú námahu): zvolil si pohodlnejšiu, ľahšiu, nenáročnú, jednoduchšiu cestu • ľahostajný • publ. pejor. pohodlnícky (nezaťažujúci myseľ, svedomie a pod.): ľahostajný, pohodlnícky postoj • pejor. panský: zapáčil sa mu panský život

pohyblivý 1. ktorý je schopný pohybu, ktorý nemá polohu, miesto al. aj hodnotu • nestatický (op. pevný, statický): pohyblivý, nestatický bod, predmet • odb. mobilný • prenosný: mobilné, prenosné zariadenie (op. nemobilné, stacionárne) • ambulantný • prevozný • pojazdný: ambulantná, prevozná predajňa zeleniny; pojazdný žeriav • lingv. voľný (o slovnom prízvuku) • nestabilný • nestály • odb. flexibilný (op. pevný, stabilný, stály): nestabilná mena, nestále ceny, flexibilný kurz peňazí

2. (o človeku) ktorý má dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o mimoriadnej pohyblivosti (op. ťarbavý) • obratný • šikovný • vrtký: pohyblivé, obratné gymnastky; pohyblivé, obratné, šikovné, vrtké prsty behajú po klávesoch • svižný • svižký: svižný, svižký tanečník • hybký • expr. šibký: hybké, šibké nohy • čulý • živý (majúci sa k svetu, plný energie a pohybu): čulá starenka, živé deti • neposedný (veľmi pohyblivý): neposedný chlapček • zastar. hýbavý

pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly) • nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdza • zastar. nenáhly: nenáhly návrat k životu • pokojný • krokový • prechádzkový • mierny • voľný • pren. slimačí (obyč. o tempe) • hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmus • pozvoľný • postupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadok • lenivý • ospanlivý • ospalý • pren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohyby • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • šuchtavý • šúchavý: ťarbavé, šuchtavé kroky • rozvláčny • malátny: rozvláčna reakcia • ťahavý • tiahly • ťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseň • zdĺhavý • expr.: piplavý • prplavý • hovor. expr.: babravý • babrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke ruky • subšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbal • expr.: pomalinký • pomalilinký

2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • nešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenie • nepohotový (op. pohotový) • hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozog • nedynamický • expr. šuchtavý: šuchtavý človek • nár. zvlačkavý

prázdninový týkajúci sa prázdnin • zastar. vakacionálny: prázdninové, vakacionálne štúdium • dovolenkový • voľný: dovolenkové, voľné dni

p. aj letný

slobodný 1. ktorý sa môže sám rozhodovať, ktorý nikomu nepodlieha, ničím nie je viazaný, pred ktorým nie sú nijaké obmedzenia, prekážky a pod. (o človeku); svedčiaci o voľnosti, slobode rozhodovania (op. neslobodný): vnútorne slobodný človek • voľný: byť slobodný, voľný ako vták; voľný výber • nezávislý • publ. al. slang.: independentný • independent (neskl.) • emancipovaný: mať slobodné, nezávislé povolanie; nezávislá, independentná mládež; byť nezávislou, emancipovanou ženou • neobmedzený • nehatený: neobmedzená voľba; nehatený rozvoj, priebeh • neviazaný • nespútaný (veľmi uvoľnený): slobodná, neviazaná, nespútaná zábava • dobrovoľný (robený z vlastnej vôle): bolo to jeho slobodné, dobrovoľné rozhodnutie • demokratický (založený na demokracii): demokratické voľby, demokratická krajina

2. ktorý ešte nevstúpil do manželstva • neženatý (o mužovi): slobodný, neženatý mládenec • nevydatý (o žene): zostala slobodná, nevydatá

3. p. nezávislý, samostatný 1

svetácky 1. obyč. pejor. ktorý má rád svetské pôžitky, búrlivý spoločenský život; ktorý neuznáva spoločenské obmedzenia, konvencie (o človeku); svedčiaci o tom • bohémsky: na oslavu prišli aj jeho svetácki, bohémski priatelia • pejor. bonvivánsky (typický pre ľahkovážneho pôžitkára): bonvivánska povaha • nespútaný • uvoľnený • voľný: nespútaný, uvoľnený, voľný život • hýrivý • márnivý • niž. hovor. flamenderský (ktorý rád hýri, rozhadzuje): hýriví, márniví umelci • svetský: svetský človek (op. duchovný, uzavretý) • rušný • búrlivý (o živote)

p. aj pôžitkársky

2. obyč. pejor. ktorý je charakteristický pre vyššiu spoločnosť, veľký svet • veľkosvetský • veľkopanský: svetácke, veľkosvetské prostredie; veľkopanské spôsoby • kniž. mondénny: mondénna dáma • kniž. nonšalantný (vedome nedbalý): nonšalantné správanie, gestá

sviatočný ktorý sa týka sviatku; ktorý je určený na sviatok • nevšedný • výnimočný (op. všedný): všade vládla sviatočná, nevšedná atmosféra; konečne prišla očakávaná sviatočná, výnimočná chvíľa • slávnostný • spoločenský • parádny • expr. kostolný (o oblečení): slávnostný, spoločenský, parádny oblek; kostolné šaty • nedeľný • nedeľňajší (ktorý býva v nedeľu, určený na nedeľu): sadli k nedeľnému, nedeľňajšiemu obedu; to je nedeľný kabát • voľný (op. pracovný): príjemne stráviť sviatočné, voľné dni

široký 1. ktorý má veľkú šírku, väčšiu oproti normálnej, bežnej, žiadanej a pod. (op. úzky) • rozložitý • rozložený • mohutný: široké, rozložité plecia; široká, rozložená, mohutná hruď • veľký • voľný (širší ako je potrebné; op. malý, úzky, tesný): kabát mi je v pleciach široký, veľký; sukňa je jej v páse voľná • plantavý: široké, plantavé nohavice • expr.: rozčapený • rozcapený • rozčapnutý • rozčapírený • rozčľapený • rozčľapnutý • rozpleštený • roztľapčený • roztľapkaný (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nos • expr.: preširoký (veľmi široký) • priširoký (príliš široký)

2. ktorý sa rozprestiera na veľkej ploche (v horizontálnej rovine) • šíry: široké, šíre roviny; lode vyplávajú na šíre more • rozsiahly • rozľahlý • priestranný: rozsiahly, rozľahlý, priestranný modrý oceán • otvorený • nekonečný • bezhraničný (nemajúci konca kraja): nemohla sa vynadívať na otvorený, nekonečný, bezhraničný priestor (op. uzavretý, ohraničený) • expr.: šírošíry • širokánsky • širočizný (veľmi široký): šírošíre, širokánske, širočizné diaľavy • hovor. expr. rozťahaný (široký a dlhý): rozťahaná dedina, rozťahaný kraj • panoramatický (zahŕňajúci širokú krajinu): naskytol sa mu krásny panoramatický pohľad

3. p. veľký 1, obšírny 1, všeobecný 1

uvoľnený v ktorom niet napätia, neprirodzenosti, obmedzenia (o človeku a jeho prejavoch; op. upätý) • nenútený • nestrojený • bezprostredný: vzbudzovať sympatie uvoľneným, nenúteným, nestrojeným, bezprostredným správaním; jej smiech bol uvoľnený, nestrojený, bezprostredný • nenásilný • prirodzený: nenásilná, prirodzená zábava; nenásilné, prirodzené držanie tela • ležérny (uvoľnený, až nedbanlivý): ležérne vystupovanie, ležérne pohyby • voľný • neviazaný (bez zábran, záväzkov, spoločenských obmedzení a pod.): voľné vzťahy v manželstve; voľné, neviazané mravy

veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrka • značný: značná výška, značná prevaha • nadmerný: nadmerný byt • enormný (nadmieru veľký): enormný zisk • nemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitok • neobyčajný • nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavu • rozmerný • rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenice • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavba • obrovský • ohromný • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznaní • mohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojem • palcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkon • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • šokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôd • mocný • silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľ • statný • robustný • hovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenec • výdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážď • početný • hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počte • významný • význačný (veľký významom): významný, význačný človek • výrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdiel • rekordný: ukazuje sa rekordná úroda • dobrý • hovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľu • dlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimy • široký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvor • rozvetvený • rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvo • hlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jama • vysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikách • hrubý • objemný • rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hrad • voľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľné • prudký • intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesť • expr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajer • prenikavý: prenikavá zmena • expr. závratný: ísť závratnou rýchlosťou • nesmierny • expr. prenesmierny • kniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosť • priveľký • prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosť • trestuhodný • expr.: hriešny • nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské ceny • kniž., obyč. iron.: úctyhodný • ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cena • priepastný: priepastné spoločenské rozdiely • hovor.: pekný • krásny: pekný, krásny plat • expr.: riadny • poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tma • expr.: ukrutný • preukrutný • ukrutánsky • úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempo • expr.: krutý • šialený: krutá bolesť, šialený strach • hovor. expr.: hrozný • strašný • príšerný • zúfalý • hrozitánsky • desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska sila • expr. smrteľný: smrteľná vážnosť • expr.: čertovský • diabolský: čertovská zima • expr.: tučný • mastný: dostával tučné provízie • expr.: miliónový • miliardový: budú to miliónové, miliardové straty • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr.: náramný • prenáramný: robiť náramný krik • expr.: bezodný • bezdný: bezodné zúfalstvo • hovor. neúrečný: neúrečný majetok • expr. večný: večná škoda • neohraničený • neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnosti • nevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdroje • nesčíselný • nespočetný • kniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davy • expr. státisícový: státisícové zástupy • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvo • závideniahodný: závideniahodné úspechy • nepredstaviteľný • neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesť • neuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosť • neospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosť • neodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chyba • neuhasiteľný • nezhasiteľný • kniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smäd • neutíšiteľný: neutíšiteľná túžba • kniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovaru • nedohľadný • nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľky • neľudský: neľudské utrpenie • nadľudský: nadľudská námaha • expr. nekonečný: nekonečná vďaka • kniž.: titanský: titanský zápas • goliášsky: goliášska sila • kniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský) • hovor. maxi: to je maxi torta • subšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý

voľný 1. ktorý nie je pevne pripojený, pripevnený, ktorým možno hýbať • uvoľnený • povolený: voľný, uvoľnený koniec lana; povolená skrutka • pohyblivý: pohyblivý uzáver • splývavý: splývavý účes

2. taký, v ktorom sa nič nenachádza; ktorý nie je obsadený • nezaplnený • prázdny: voľný, nezaplnený autobus; prázdny byt; dnes mám voľný, prázdny večer • kniž. feriálny: feriálny deň • uprázdnený • neobsadený: voľné, uprázdnené miesto riaditeľa • kniž. vakantný: vakantná katedra

3. ktorý nemá určené hranice • neohraničený • neobmedzený: voľný, neohraničený priestor; neobmedzené možnosti • nehatený (ktorému sa nestavajú prekážky): nehatený priebeh

4. ktorý nie je v stave závislosti • slobodný (op. neslobodný) • nezávislý (op. závislý): voľný, slobodný, nezávislý občan • samostatný: samostatné rozhodovanie

5. konaný, poskytovaný bez platenia • bezplatný: voľný, bezplatný lístok do divadla

6. ktorý nie je ohraničený spoločenskými konvenciami • uvoľnený • nenútený • nestrojený: voľná, nenútená, nestrojená zábava • prirodzený • nenásilný: prirodzený, nenásilný tón rozhovoru • bezprostredný: bezprostredné správanie • nezáväzný • neviazaný: neviazané mravy • nezriadený: nezriadený život

7. prebiehajúci malou rýchlosťou (op. rýchly) • pomalý • nenáhlivý (op. náhlivý): voľné, pomalé, nenáhlivé tempo • mierny: mierna chôdza • ležérny • hovor. komótny: ležérne, komótne pohyby

bývalý ktorý bol, jestvoval, platil niekedy v minulosti, dávnejšie (op. terajší, dnešný, súčasný) • niekdajší • voľakedajší • dakedajší: stretnúť bývalého, niekdajšieho priateľa; nespoznať niekdajších, voľakedajších, dakedajších spolužiakov • predchádzajúci • predošlý (ktorý predchádzal terajšiemu, dnešnému): vrátiť sa na svoje predchádzajúce, predošlé pracovisko • starý: prešla popri svojom bývalom, starom byte

p. aj minulý

minulý ktorý jestvoval, konal sa v minulosti, pochádzajúci z minulosti (op. budúci) • bývalý: minulý, bývalý minister; minulý, bývalý režim • skorší • predchádzajúci • predošlý (op. súčasný, terajší): predchádzajúci, predošlý rok bol úrodný; následky skorších rozhodnutí • niekdajší • dakedajší • voľakedajší • hovor. onehdajší (ktorý bol, skončil sa v presne neurčenom uplynutom časovom období): stopy niekdajšej, dakedajšej, voľakedajšej slávy; niekdajší, onehdajší priateľ • dávny • zastar. drievny (ktorý jestvoval, konal sa v ďalekej minulosti; op. terajší): spomienky na minulé, dávne chvíle šťastia • starý (vyskytujúci sa pred mnohými rokmi; pochádzajúci z minulosti; op. nový): využívať minulé, staré skúsenosti • starodávny • starobylý • zabudnutý • zapadnutý • kniž. zašlý (ktorý jestvoval, konal sa vo veľmi ďalekej minulosti; op. súčasný, nedávny): zachovávať starodávne, starobylé zvyky; spomínať na zabudnuté, zapadnuté časy; žialiť nad zašlou krásou • kniž. uplynulý (ktorý už uplynul, skončil sa; op. súčasný): uplynulý víkend bol slnečný • posledný • včerajší (nedávno minulý): prekonať posledné, včerajšie neúspechy; rozhodnutie poslednej, včerajšej vlády • hovor. tamten (ktorý bol, konal sa v bližšie neurčenom minulom čase; op. tento): stalo sa to tamtú nedeľu • kniž. pominulý

niekdajší ktorý jestvoval kedysi v minulosti (op. terajší) • voľakedajší • dakedajší: rozhovor s niekdajším, voľakedajším ministrom; voľakedajšie, dakedajšie zvyky • hovor. onehdajší: spomenul si na ich onehdajšie stretnutie • bývalý • minulý • kniž. uplynulý: môj bývalý, minulý vedúci; výsledky v niekdajšom, uplynulom období boli lepšie • dávny • kniž. zašlý (ktorý bol kedysi v minulosti; op. nedávny): pamätníky dávnych, zašlých vekov; dávna, zašlá sláva • starý • starodávny (ktorý má pôvod hlboko v minulosti; op. nový): obnoviť staré, starodávne zvyky • pôvodný (ktorý bol kedysi v začiatočnej etape, pred istými zmenami): vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu, menu • predchádzajúci • predošlý (ktorý bol pred súčasným; op. súčasný): stretnúť svojho predchádzajúceho, predošlého spolubývajúceho; predchádzajúce, predošlé generácie

voľakedajší p. niekdajší

ctiť 1. pociťovať al. prejavovať úctu, vážnosť k niekomu, niečomu • ctiť si • mať v úcte • mať vo vážnosti • vážiť si: ctí (si), váži si starších ľudí; ctí (si), má v úcte, vo vážnosti názory iných • uctievať (preukazovať úctu ako k božstvu, k svätým a pod.): uctievajú ho ako Pána Boha • vzdávať úctu: vzdávali úctu padlým za slobodu • cirk. deifikovať • zbožňovať (pociťovať prepiatu úctu) • ceniť si (prisudzovať niekomu, niečomu veľkú vážnosť): cení si priateľov • nár. bečeľovať (Kukučín) • uznávať

2. vyvolávať úctu • robiť česť: ten čin vás nectí, nerobí vám česť

rešpektovať 1. prejavovať uznanie, toleranciu • mať rešpekt • mať vo vážnosti • mať v úcte: rešpektuje svojich nadriadených; má rešpekt pred starším, má v úcte starších • vážiť si • ceniť si: váži si, cení si svojich priateľov • ctiť (si) • uctievať (si) (prejavovať úctu): ctí si rodičov • uznávať • dať na: Vysvetli mu to, na teba dá! • zastar. podbať (obyč. v zápore): nepodbá jeho rady

2. p. uznať 2, zachovať 2

vážiť si prejavovať ocenenie, uznanie • mať vo vážnosti • mať v úcte: váži si, má vo vážnosti starších; má v úcte kultúrne hodnoty • ceniť si • ctiť (si) • uctievať (si): ctí (si) prácu, život; cení si slobodu • uznávať (obyč. pre nejaké kvality): uznáva ho ako odborníka • nár. bečeľovať (Kukučín): všetci ho bečeľujú

čuchať vnímať čuchom, zisťovať čuchom • očuchávať • voňať • ovoniavať: čuchala, ovoniavala, či mäso ešte nepáchne • ňuchať • oňuchávať (o zvieratách): pes ňuchá nebezpečenstvo; vlčiak oňucháva stopu • vetriť (zisťovať, pátrať čuchom): zver vetrí stopu

páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúra • zdať sa • vidieť sa • hovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdáva • lahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchu • imponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči

2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbi • vidieť sa • pozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v noci • hovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevonia • expr. sladiť sa: nesladí sa mi žiť • chcieť sa • žiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po meste • chutiť • byť po chuti • byť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôli • zastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráči • želať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči

páchnuť vydávať pach (obyč. nepríjemný) • cítiť: páchne rumom, voňavkou, cítiť z neho rum, voňavku; mrcina už páchla, už ju bolo cítiť • voňať (iba o príjemnom pachu): ľalie silno voňajú • hovor. zaváňať (obyč. o príjemnom pachu): pečené ryby zďaleka zaváňajú • smrdieť • zapáchať (iba o nepríjemnom pachu) • hovor. raziť (iba o nepríjemnom pachu): raziť potom • expr. posmrdkávať (trocha nepríjemne páchnuť) • expr. mlanúť: v ústach mlanel trúnok (Švantner) • expr. čpieť (vydávať štipľavý, ostrý pach): celý dom čpie dymom, cesnakom

voňať 1. vydávať, šíriť vôňu • rozvoniavať: ruže, kvety voňajú; agát rozvoniava • expr.: vyvoniavať • rozváňať • zaváňať • vyváňať (silno, prenikavo): pokosená lúka rozváňa, vyváňa doďaleka; obed už zaváňa

2. vdychovať vôňu • ovoniavať • obvoniavať • privoniavať • čuchať: voňal, čuchal dobrý tabak; privoniaval k mäsu • expr.: ňuchať • oňuchávať • očuchávať: deti jedlo oňuchávali

3. p. páčiť sa 2

dávno 1. pred dlhým časom, pred mnohými rokmi • zadávna: už dávno sa rozhodol študovať medicínu; zadávna chodili spolu za dievčatami • kedysi • voľakedy • za dávnych čias • za starých čias: to bolo kedysi, voľakedy, za dávnych čias • pradávno • dávno-pradávno • expr. dávno-predávno (veľmi dávno): ľudia tu bývali pradávno; človek sa dávno-pradávno naučil sám ovládať oheň

2. od dávnych čias, dlhý čas • dlho: poznajú sa už dávno, dlho • oddávna: oddávna chodievali spolu na ryby • odpradávna • odjakživa • odnepamäti (od veľmi dávnych čias): odpradávna, odjakživa, odnepamäti sa tadiaľto prechádzalo na druhú stranu vrchov • poet. zdávna (Fabry, Hviezdoslav) • fraz.: čo svet svetom stojí • roky rokúce

niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakať • zavše • hovor. vše • občas • zried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoro • príležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledok • z času na čas • kedy-tedy • sem-tam • tu a tam • tu i tam • tu i tu • tu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilo • chvíľami • chvíľkami • časom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakov • zried. kedy-netedy (Kukučín) • zastaráv. niekdy (Vansová)

2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedy • voľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránom • zastar. niekdy • kedysi: bolo to kedysi pred rokom

3. v minulosti • dakedy • voľakedy • kedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysi • prv • raz: dodržal sľub prv, raz daný • zastar. niekdy (Rázusová-Martáková) • zastar. jednúc (Hviezdoslav) • fraz.: svojho času • za starých čias

4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedy • voľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhrá • časom • raz: hádam časom, raz príde na to sám • príležitostne: príležitostne jej zatelefonujem • expr. kedy: Či sa kedy umúdri? • zastar. niekdy (Šteinhíbel) • nár. daraz (Botto) • fraz. skôr či/alebo neskôr

prv 1. pred určeným al. zvyčajným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • včaššie • hovor. prvšie: musíš prv, včaššie, prvšie vstávať • skôr • skorej • skoršie: prišiel skôr, skorej, skoršie ako ostatní • zastar. prvej

2. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom • kedysi • predtým: prv, kedysi tadiaľ tiekol potok; predtým bolo menej dopravných nehôd • skôr • sprvu: skôr, sprvu tu stála iba malá drevenica • dakedy • voľakedy • dávnejšie: dakedy, voľakedy mu na tom nezáležalo • zastar. prvej • fraz. svojho času • za starých čias

3. na začiatku, pred všetkým ostatným • najprv: prv, najprv si musíš umyť ruky • skôr • najskôr • najskorej • najskoršie: nevie, na ktorú nohu skôr, najskôr skočiť; najskorej, najskoršie sa naučíme ponárať • hovor. najsamprv: najsamprv sa pôjdeme najesť • zastar. prvej

4. p. vopred 1

skôr 1. pred určeným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • skorej • skoršie: vrátil sa skôr, skorej, skoršie, ako sme si mysleli • prv • včaššie: druhý raz musím vstať prv, včaššie

2. v bližšie neurčenom čase v minulosti • predtým • kedysi • voľakedy • prv: skôr, predtým tu bola lúka; kedysi, prv sme mu viacej verili • fraz. svojho času

3. vyjadruje väčšiu pravdepodobnosť • skorej: takto sa tam skôr, skorej dostaneš • ľahšie • pravdepodobnejšie: vo veľkom meste ľahšie, pravdepodobnejšie nájde prácu

4. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • skorej: má skôr, skorej záujem získať vplyv v predstavenstve • väčšmi • viac • viacej • predovšetkým: ide mu väčšmi, viac, viacej o vlastný prospech; pôjde jej predovšetkým o deti

5. p. vopred 1

voľakedy p. niekedy 2–4, dávno 1, prv 2, skôr 2

dovolenka dočasné uvoľnenie zo zamestnania al. zo služby: riadna, zdravotná dovolenka • voľno (voľný čas vôbec): zoberiem si na dva dni voľno • hovor. zastar.: urlaub • urláb (obyč. dovolenka vojakov)

prázdniny obdobie, keď sa v školách nevyučuje, príp. v niektorých odboroch nepracuje • zastar. vakácie: školské prázdniny, vakácie • voľno (voľný čas): divadelné voľno

voľno¹ výzva adresovaná klopúcemu na dvere, aby vstúpil do miestnosti • slobodno • ďalej • vstúpte: Spoza dverí sa ozvalo: Voľno! Slobodno! Rázne zvolal: Ďalej! Vstúpte! • áno • prosím: keď sme zaklopali, z miestnosti sme počuli tiché áno, prosím

voľno² voľný čas: dostať voľno, chvíle voľna • hovor. expr. fajront (voľno po práci): od tretej je fajront • víkend (pracovné voľno v sobotu a nedeľu) • pren. hovor. šábes (pôvodne sobota ako sviatok u židov): mať šábes

hovieť si oddávať sa pohodliu, nečinnosti • expr.: voľkať si • hovkať si • lebediť si • povoľkávať si: hovejú si, voľkajú si pri kávičke; nič nerobí, iba si hovie, lebedí • expr. bahniť si (Andruška) • expr. dvoriť si (Kukučín) • dopriavať si • žičiť si (pohodlie) • povoľovať si: narobil sa dosť, teraz si povoľuje • odpočívať • oddychovať (po robote, námahe)

voľkať si p. hovieť si

chvíľu s malým časovým rozsahom, malý časový úsek, krátky čas • chvíľku • nachvíľu • nachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, chvíľku si zaplávali; nachvíľu, nachvíľku mal zavreté oči • expr.: chvíľočku • chvílinku • nachvíľočku • nachvílinku, pís. i na chvíľočku, na chvílinku: chvíľočku, nachvíľočku si pospal • trocha • trochu • málo • hovor. nezaveľa • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • máličko • máličičko • málinko • málilinko • byľku • štipku: museli sme trocha, trošku čakať; troši(li)nku dlhšie zostal vonku • expr. voľačo • čosi • dačo • niečo: voľačo, čosi postál a šiel; dačo počkal, ale málo • krátko (op. dlho) • expr.: kratučko • kratunko • kratulinko • kratuško: krátko, kratučko sa rozprávali pred vchodom • zastar. schvíľu (Hviezdoslav, Šoltésová) • nedlho (pomerne krátko): nedlho po polnoci sa rozišli • hovor. dakoľko: vydrž dakoľko, hneď ti pomôžem • fraz. na skok: boli tu iba na skok

málo 1. vyjadruje neurčité malé množstvo, nízky počet, rozsah a pod. (op. veľa, mnoho) • trocha • trochu: zatiaľ má iba málo, trocha starostí • neveľa • nemnoho: na predstavenie prišlo neveľa, nemnoho divákov • koľko-toľko • riedko • hovor. poriedko • zried. nedosť: jedla bolo riedko, poriedko • skromne • poskromne • skúpo • kniž. sporo: snehu napadlo skromne, poskromne, skúpo • niečo • dačo • voľačo • čosi: zostalo nám iba niečo, čosi chleba • niekoľko • hovor. pár: iba niekoľko, pár žiakov vedelo odpovedať na otázku • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: má máličko, málinko priateľov • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • skromnučko • skromnunko • skromnulinko • štipka • štipku • byľka • byľku • kvapka • kvapku • kvapôčku: nazbieral troška, trošička, trošinku jahôd; z koláčov si zobrala skromnučko; zjedol štipku, byľku zemiakov; vypil kvapku mlieka • minimálne • hovor. minimum • expr. pramálo (veľmi málo): na to nám zostane minimum, pramálo korún • primálo (príliš málo): prišlo primálo záujemcov • fraz.: za náprstok • ako kvapka v mori

2. vyjadruje okolnosť malej miery, malého rozsahu, malej intenzity a pod. (op. veľa, mnoho, veľmi) • trocha • trochu: málo, trocha si pospal • neveľa • nemnoho: roky ťažkej driny ho poznačili len neveľa, nemnoho • koľko-toľko: ušlo sa mi iba koľko-toľko • neveľmi • nepríliš • zried. nedosť: je to neveľmi, nepríliš známa skladba • skromne • poskromne • skúpo • kniž. sporo: skromne, poskromne, skúpo osvetlená izba • zľahka: zľahka sa usmiala • slabo • expr.: biedne • úboho • mizerne: túto prácu platia slabo, biedne; celý život úboho, mizerne zarábal • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zamračil • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • štipku • byľku • kvapku • kvapôčku: troška, trošička, trošinku si oddýchol; štipku, byľku sa mu uľavilo • expr. skromnučko • skromnunko • skromnulinko: skromnučko sa najedol • nepatrne • mizivo • minimálne • hovor. minimum • expr. pramálo (veľmi málo): nepatrne, mizivo sa staral o rodinu; minimálne, pramálo ho to zaujímalo • primálo (príliš málo): primálo sa stará o rodinu • chvíľu • hovor. nezaveľa (krátky čas): chvíľu, nezaveľa si pospal

3. p. zriedkavo

niečo 1. vyjadruje neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení veci, javu • dačo • voľačo • čosi: musím niečo, dačo urobiť; voľačo, čosi ho poštípalo • hovor.: čosi-kdesi • čo-to • dačosi • poet. dač: čosi-kdesi, čo-to som už o tom čítal

2. p. trocha¹ 1 3. p. veľa 4. p. chvíľu

niekoľko označuje obyč. menší neurčitý počet • dakoľko • voľakoľko • koľkosi: vzala si niekoľko, dakoľko korún navyše; pred domom stálo voľakoľko, koľkosi zvedavcov • neveľa • nemnoho • viacero: na konferenciu prišlo neveľa, nemnoho odborníkov zo zahraničia • hovor.: pár • zopár • koľko-toľko: (zo)pár, koľko-toľko pomocníkov si ešte nájde • málo: iba málo domov zostalo nepoškodených • trocha • trochu • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: v koši zostalo trocha, troška zemiakov • dačo • niečo • čosi • voľačo (o veciach): našiel aj dačo, voľačo jahôd

trocha¹ 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochu • málo: vypil trocha, trochu, málo mlieka • neveľa • nemnoho • niekoľko • koľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákov • riedko • hovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedko • skúpo • kniž. sporo • zried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý strom • skromne • hovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedla • niečo • dačo • čosi • voľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chleba • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávy • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: na dne zostalo máličko, málinko vody • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapka • kvapôčka • skromnučko • skromnunko • skromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vína • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak

2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochu • málo: trocha, málo si privstal • neveľa • nemnoho • koľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohli • nepatrne: nepatrne sa usmiala • neveľmi • nepríliš • zried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomohol • skromne • poskromne: skromne, poskromne si oddýchol • slabo • chabo • skúpo • kniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izba • jemne • ľahko • zľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasoch • hovor. ako-tak: ako-tak si polepšil • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošička, trošinku sa bála • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšil • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástla • expr.: skromnučko • skromnunko • skromnulinko • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak

3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochu • chvíľu • chvíľku • expr. chvíľočku • hovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuť • nachvíľu • nachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostať • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskoril • fraz. na skok: prišla iba na skok

veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodne • mnoho • dosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľov • plno: všade bolo veľa, plno kriku • nemálo • zaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratil • hojne • sporo • výdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatne • hovor.: moc • až-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-až • expr.: hromada • kopa • hŕba • celá kopa • celá hŕba • hovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostala • expr. hory-doly: nasľubovať hory-doly • expr.: niečo • dačo • voľačo • čosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsil • expr.: poriadne • požehnane: detí má poriadne, požehnane • hovor. expr.: neúrekom • vyše práva: starostí má neúrekom, vyše práva • fraz.: na tucty • na stovky • hovor. expr.: hrôza • hrúza • až beda • až strach • do aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strach • hovor. expr.: bohviekoľko • čertviekoľko • ktoviekoľko • ktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobil • hovor. zried. dúže (Hviezdoslav) • veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piť • priveľa • primnoho • nadmieru • nadmerne • hovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčí • expr.: preveľa • premnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetov • kniž. zastar. drahne (Kukučín) • subšt.: spústa • habadej

voľačo 1. p. niečo 1 2. p. málo 1, trocha¹ 1, niekoľko 3. p. veľa 4. p. chvíľu

krivda čin al. stav, ktorý je v rozpore s právom a ktorého dôsledkom je poškodenie niekoho • bezprávie • neprávosť: páchať krivdu, bezprávie, neprávosť; sociálna krivda, neprávosť • príkorie: robiť niekomu príkorie • nespravodlivosť: dopustiť sa nespravodlivosti • ústrk: znášať ústrky • zlo: bojovať proti spoločenskému zlu • zastar.: protivenstvo • neprávo: zápasiť s protivenstvami, s neprávom

neprávo p. krivda

liberál človek liberálnych názorov, znášanlivý človek • voľnomyšlienkar: politický liberál, voľnomyšlienkar • zhovievavec • znášanlivec: byť priveľký zhovievavec

voľnomyšlienkar p. liberál

ľubovoľný vybratý, uskutočnený, určený a pod. nie podľa presných pravidiel, kritérií, ale výberom podľa ľubovôle • akýkoľvek • hocijaký • hovor.: hocaký • bársaký • báraký: prijal by ľubovoľnú, akúkoľvek, hocijakú prácu; richtárom nemohol byť hocaký, bársaký, báraký chlap • hociktorý • ktorýkoľvek • hovor.: hocktorý • bársktorý (nezáleží na tom, aký): hociktorý, ktorýkoľvek, hocktorý, bársktorý z nás to vie • nejaký • voľajaký (nie je určené, aký): vyber si nejakú, voľajakú hračku • niektorý • daktorý • voľaktorý • ktorýsi • hovor. dáky (nie je určené, ktorý z viacerých možných): ak niektorý, daktorý z vás čo i len mukne, bude zle; voľaktorý, ktorýsi z vás musí odísť • každý • expr.: kadejaký • kdejaký • hovor. ledajaký (rozmanitej kvality): šaty na každú príležitosť; uverí kadejakej, kdejakej hlúposti • kniž.: arbitrérny • arbitrárny: arbitrérny, arbitrárny výber • mat. entý: entý člen radu • fraz. taký či onaký: prijmem takého či onakého pomocníka • zried. svojvoľný

nejaký ktorý nie je bližšie určený; ktorý nemá presne určené vlastnosti, presne určenú mieru al. počet • dajaký • voľajaký • hovor.: dáky • dákysi • voľáky: Priveď so sebou aj nejakého, dajakého, voľajakého priateľa!; dnes neprídem, mám dajaké, dáke, voľáke povinnosti; Už si mu vyplatil dajaké, dáke peniaze? • akýsi • ktorýsi • poet.: kýsi • kýs' (neznámy, a preto bližšie neurčený): hľadal ťa tu akýsi človek; trpí na nejakú, akúsi záhadnú chorobu; akýsi, ktorýsi spisovateľ raz napísal, že… ; démon kýs' škaredý (Krasko) • istý • určitý • jeden • hovor. istýsi (známy, ale bližšie neurčený): dovolenku strávila s istým, jedným pánom; dohodli sa na istých, určitých kompromisoch; bol raz jeden kráľ • hocijaký • akýkoľvek • hovor. bársaký • hocaký (nie je dôležité, aký): Nevieš o nejakom, hocakom, akomkoľvek priváte?; zaspievaj nejakú, bársakú, hocakú pieseň • hovor. taký (ktorý má približnú mieru al. počet): príď o taký týždeň • expr.: aký-taký • koľký-toľký (vyskytujúci sa v presne neurčenom menšom množstve): zostala mi aspoň aká-taká nádej; mám z poľa aspoň koľký-toľký úžitok

neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsi • nejaký • voľajaký • dajaký • hovor.: voľáky • dáky • kniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladík • cudzí • zastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajiny • bezmenný • anonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznaný • neodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstra • neidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvola • tajomný • záhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmo • tajný • skrytý • utajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom mieste • neistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistý • nový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocit • poet. neznaný (Sládkovič)

voľajaký p. nejaký

mnohý 1. (obyč. mn. č. mnohí, mnohé) vyskytujúci sa vo väčšom, vo veľkom množstve (op. ani jeden, nikto): niektorí už prišli, ale mnohí ešte váhajú • viacerí • viaceré • neskl. viacero (aspoň dvaja): na mnohých, viacerých miestach sa vyskytli problémy • hojný • početný • bohatý • veľký (op. zriedkavý, ojedinelý): v hojných, početných prípadoch sa nepostupovalo správne; má bohaté, veľké skúsenosti (op. malé, slabé) • mnohoraký • expr. premnohý (veľmi mnohý): prišli premnohí návštevníci • zried. množný (Hviezdoslav)

2. viac ako jeden • nejeden: mnohí z nich tu už boli, nejeden z nich tu už bol • niektorý • daktorý • voľaktorý (v bližšie neurčenom množstve, počte): niektorí, daktorí ľudia neprišli; daktoré, voľaktoré scény z filmu vystrihli • všelikto (množina rozličných osôb): zišli sa tam mnohí, zišiel sa tam všelikto

niektorý označuje osobu al. vec, ktorá je z viacerých (jedna) presne neurčená al. ľubovoľná • voľaktorý • daktorý: knihu ukradol niektorý, voľaktorý z nás; daktorí sa domnievajú, že sú najschopnejší • ktorýsi (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): v ktorýsi deň ťa prídem navštíviť • ľubovoľný • jeden • niekto • ktosi • dakto • voľakto (iba o jednej osobe, veci): povedal to jeden, niekto, ktosi, dakto z vás; hráč si vyberie niektorú, ľubovoľnú figúrku • zried. ktorý: Ak sa ktorí z nás čo i len pohnú, uvidia! • dajeden • nejeden; mnohí • viacerí • istí (o množine osôb, vecí): nejeden z nás je presvedčený, že má pravdu; mnohí, viacerí si myslia, že vyhrajú; mnohé, viaceré, isté jedlá nemôže jesť • hovor.: poniektorí • podaktorí • podajedni (o množine osôb, vecí): poniektorí, podaktorí (z vás) sú skromní; poniektoré, podaktoré, podajedny dievčence odišli • jedni – iní (vo dvojici al. pri vyratúvaní): jedni odišli, iní zostali; niektoré, jedny sú pekné, iné škaredé

voľaktorý p. niektorý

napoly 1. (takmer) na polovicu, v polovici, do polovice • dopoly • dopola: palicu rozlomila napoly, dopoly; pohár vína bol dopola vypitý • spolovice • spola • spoly: oči mal napoly, spolovice privreté; už to má spola, spoly hotové • vpoly, pís. i v poly • cez poly • na dve poly • vo dve poly: vpoly, cez poly prehnutý papier položila pred nás • polo: na otázky odpovedal napoly, polo žartom, napoly, polo vážne • odpoly • odpola • zastar. odpol • nár. naspoly: záhradu kúpil odpoly, odpola zadarmo • rovnako • hovor. fifty-fifty, pís. i fifti-fifti (rovnakým dielom): rozdelíme sa napoly, rovnako, fifty-fifty

2. do istej miery, nie celkom, nie úplne • napolo • dopoly: starý otec je už napoly, napolo slepý; stôl má dopoly založený novinami • spolovice • spola • spoly: domce boli spolovice, spola, spoly zapadnuté snehom • odpoly • odpola • zastar. odpol: zemiaky boli odpoly, odpola zhnité • polo: blížili sa k napoly, polo rozbitému autu • čiastočne • sčasti: sud bol od slnka čiastočne, sčasti rozsušený • neúplne: bez začervenania odovzdal napoly, neúplne dokončenú prácu

naproti 1. na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti: naproti, oproti postavili nový hotel • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi; franc.]: sedeli vis-à-vis a ticho sa rozprávali • zoči-voči (bezprostredne naproti): postavila sa jej zoči-voči

2. vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej al. približujúcej sa osobe, veci a pod. • oproti • zried. proti: išla na stanicu otcovi naproti, oproti; pes nám vybehol proti • v ústrety • zried. v stretky: deti jej išli v ústrety, v stretky

3. (komu, čomu) vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti • proti (komu, čomu): naproti, oproti škole je veľký park; oblok proti dverám zostal zatvorený • zoči-voči (komu, čomu; vyjadruje postavenie bezprostredne naproti niečomu): mlčky stál zoči-voči otcovi • v ústrety (komu, čomu; vyjadruje smerovanie k niečomu): vybrali sa naproti, v ústrety neistej budúcnosti • nár.: prosto • naprosto (koho, čoho; Rázusová-Martáková, Gabaj, Hviezdoslav)

4. p. napriek 1

priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domov • priamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrchol • spriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očí • prosto: trafil ho prosto medzi oči • lineárne

2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako svieca • narovnane • vyrovnane • vzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamene • spriama: sedieť spriama

3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobne • bezprostredne • osobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovedný • zoči-voči • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis

4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniu • priamočiaro • spriama: treba na to ísť priamočiaro, spriama • otvorene • nezaobalene • dorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslí • úprimne • nezakryte • zastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalo • kniž. explicitne • kniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrené • prosto • fraz.: z mosta do prosta • bez obalu • pekne-krásne • na plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať

5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5

zoči-voči p. naproti 1, 3, priamo 3

nedávno v neďalekej minulosti, nie tak dávno • prednedávnom: nedávno, prednedávnom tu boli ešte záhrady • donedávna: nedávno, donedávna mali ešte spor • minule • minulý raz • minulýkrát: minule, minulý raz sa pohádali pre dievča • hovor. toť: iba toť sa zoznámili • hovor. onehdy • nár.: onehda • onehdá: onehdy, keď sedel v krčme, prišli dvaja cudzinci • nár. oňahdy (Johanides) • nár. voňahdy (Rázus)

voňahdy p. nedávno

nejako vyjadruje neurčitosť spôsobu, nejakým spôsobom; vyjadruje istú pochybnosť • dajako • voľajako • akosi: robotu do večera už nejako, dajako dokončíme; voľajako, akosi sa mi to nepáči • hovor.: dáko • dákosi • voľáko: dáko, voľáko sa už tam dostaneme • hovor.: nejak • dajak • voľajak: nejak, dajak, voľajak si už poradíme • ako-tak • tak a tak: do leta už ako-tak vydrží • poet. al. nár. jaksi • nár.: voľákosi (Krno) • jaksi-taksi • fraz. nejakým činom

porov. aj hocijako

voľáko p. nejako

voľákosi p. nejako

voľáky p. nejaký

nesvoj 1. (iba v mennom prísudku al. doplnku) ktorý nie je vo zvyčajnom dobrom duševnom al. telesnom stave • fraz. nie vo svojej koži: je dnes akýsi nesvoj, dnes nie je vo svojej koži • znepokojený • nepokojný: obzeral sa celý nesvoj, znepokojený; vrátil sa odtiaľ nesvoj, nepokojný

2. p. cudzí 1

nič¹ popiera jestvovanie, výskyt veci al. množstva niečoho; nijaké množstvo veci al. deja: nemá nič • fraz.: ani (za) mačný mak • ani (za) mačný máčik • ani f • ani mäkké f • ani ň • ani kvapku • ani kvapky • ani byľku • ani kúsok • ani kúska • fraz. ani (toľko), čo by za necht vošlo: nedostane ani za mačný mak, ani kúska • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • fraz. z koláča dieru • hovor. expr. starú belu • hrub. prd • vulg. trt • hovno (pri kladnom tvare slovesa): figu (borovú), starú belu dostane

niečí označuje neurčitého vlastníka al. pôvodcu • dačí • voľačí • čísi: našiel som niečí, voľačí, čísi klobúk; je to niečia, dačia, čiasi vina • niekoho • dakoho • voľakoho: niekoho, dakoho roľa; dakoho, voľakoho majetok

voľačí p. niečí

niekade vyjadruje neurčitosť smerovania al. miesta činnosti; neznámym smerom, nevedno kade • dakade • voľakade • kadesi: niekade, dakade sa mu už podarí prejsť; voľakade, kadesi vletela do domu lastovička • niekadiaľ • dakadiaľ • voľakadiaľ • kadiaľsi: niekadiaľ, voľakadiaľ, kadiaľsi sa dostala do pivnice voda

niekde 1. vyjadruje neurčitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej • dakde • voľakde • kdesi: kľúč od brány má niekde, dakde v taške; voľakde, kdesi v lese sa ozval výkrik

2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania, vyjadruje neurčitosť smeru • niekam • dakde • dakam: niekde, niekam sa skryjú pred dažďom; list položil dakde, dakam na stôl • voľakde • voľakam • kdesi • kamsi: vybrali sa voľakde, voľakam kúpať; na dovolenku pôjdu kdesi, kamsi k moru

3. vyjadruje nepravidelnosť výskytu, na niektorých miestach, nie všade (op. všade) • dakde • miestami • zastar. miesty: niekde, dakde, miestami sa sneh už roztopil • kde-tu • tu i tu • tu a tam • tu i tam • tu-tam • sem-tam: kde-tu, tu i tam, sem-tam sa rozsvietili svetlá • zried. ledakde (F. Hečko) • expr. ďahom: voda bola ďahom po kolená

voľakde p. niekde 1, 2

voľakam p. niekde 2

voľakoľko p. niekoľko

niekto označuje osobu, ktorá nie je (bližšie) známa, nejaký človek, nevedno kto • dakto • voľakto: niekto, dakto zvoní; voľakto nám už pomôže • ktosi (so zdôraznením neurčitosti): ktosi nám rozbil okno

voľakto p. niekto

oprávnenie 1. čo dáva, poskytuje niekomu právo na niečo • nárok • právo (oprávnenie vyplývajúce obyč. zo zákona): mať oprávnenie, nárok, právo žiadať úľavu • právomoc (oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z právnych vzťahov) • kompetencia • pôsobnosť: získať potrebnú právomoc, kompetenciu; nevyplýva to z ich pôsobnosti • koncesia (oprávnenie na vykonávanie istej činnosti): podnikateľská koncesia • licencia (oprávnenie vyrábať, dovážať, používať cudziu značku a pod.): výrobná, dovozná licencia • povolenie: povolenie vstupu; povolenie predávať, obchodovať

2. p. dôvod

právo 1. oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami • nárok: právo, nárok na dovolenku, na odmenu

2. náuka o súhrne štátom ustanovených záväzných noriem a predpisov týkajúcich sa istého odboru al. obdobia • zastar. právoveda

oprávniť 1. poskytnúť právo, kompetenciu niekomu na istý postup • dať právo • dať právomoc: nič vás neoprávnilo takto konať; naše priateľstvo ti nedalo na to právo; úrad mu dal právomoc vyhovieť nám • dovoliť: Kto vám dovolil odmietnuť účasť?

2. p. odôvodniť

pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestu • nenáhlivo • znenáhla • zastaráv. nenáhlo • zastar.: ponenáhle • ponenáhlo • poznenáhla • poznenáhle • sponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dvere • zvoľna • pozvoľna • voľne • zastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinou • ťažko: auto sa rozbiehalo ťažko • ospanlivo • ospalo • malátne • expr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal ruku • lenivo • expr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličky • expr.: piplavo • prplavo • šiplavo • hovor. expr.: babravo • babrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostí • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zeme • fraz. z kroka na krok • slimačím tempom • subšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo

porov. aj pomalý 1

2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalo • zvoľna • pozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredie • znenáhla • zastaráv. nenáhlo • zastar.: poznenáhla • poznenáhle • sponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodol • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy

3. vyjadruje výzvu • počkaj • počkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvoje • expr.: pomaličky • pomalinky

4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásoby • takmer • temer • bezmála • expr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišiel • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky

voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutka • zľahka: šál má zľahka prehodený cez plece • pohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojená • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodne • ľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkom • nehatene • neobmedzene • nespútane • neviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazane • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýchol • ľahko • príjemne: bolo jej ľahko, príjemne na duši • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

porov. aj voľný 6

4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomaly • zvoľna • pozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybu • postupne • mierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do doliny • ležérne • hovor. komótne • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oproti • naproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodu • smerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku

2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšie • voči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mne • na rozdiel od (koho, čoho) • v protiklade k • ku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňov • v porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší

3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny

4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazu • kniž.: navzdor • navzdory • kniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu

5. p. naproti 2, 3