Synonymá slova "vlã æ ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 79 výsledkov (1 strana)

  • bezohľadný ktorý v svojom konaní al. pri presadzovaní svojich záujmov neberie ohľad na nikoho a na nič • krutýtvrdýsurovýpren. expr. vlčí: bezohľadný, krutý, tvrdý, surový, vlčí zákon džungle; bezohľadné, kruté, tvrdé presadzovanie vlastnej vôlenevyberanýnešetrný: nevyberaný, nešetrný spôsob (op. šetrný, ohľaduplný) • dravý (o človeku, ktorý sa bezohľadne derie dopredu): dravý karieristaegoistickýsebecký (hľadiaci iba na seba): egoistické, sebecké správanievandalský (svedčiaci o vandalizme): vandalský prístup k prírode

    p. aj bezcitný


    byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovaťexistovaťvyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa hubyžiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľkniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudiarásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa burinybyť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetkotrvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvápanovaťvládnuťkraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj

    2. byť prítomný • zdržiavať sazdržovať sakniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sanachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cestyexpr.: trčaťtvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do ránafigurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je

    3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležaťstáťkniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás

    4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2


    panovať 1. vykonávať vládu nad niekým • vládnuť: za panovania, vládnutia kniežaťa Rastislavakraľovať (panovať ako kráľ) • cárovať (panovať ako cár) • hovor. vladáriťpejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom): bašoval v krajine už dlhý časexpr. tróniť (byť pevne usadený): v predsedníckom kresle tróni už desať rokovkniž. zastar. vládať

    2. kniž. byť všeobecne rozšírený al. platný, bežný • vládnuťbyť: v domove panuje, vládne, je prísna disciplínajestvovaťexistovať: jestvujúca, existujúca spoločenská situáciaprevládaťprevažovaťdominovať (mať prevahu): prevláda, prevažuje medzi nimi optimizmus; dominujú tu dubové lesy


    vládnuť 1. byť panovníkom • panovať: v krajine vládla, panovala Mária Teréziakraľovaťcárovaťhovor. vladáriť: kedysi panovníci kraľovali, vladárili neobmedzenekniž. tróniťkniž. zastar.: vojvodiťvládať: na zámku trónila kňažná; cudzinci vládali slovenskými krajmipejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom)

    2. byť všeobecne rozšírený al. platný • panovať: v dome vládol, panoval pokojdominovaťmať prevahu (vládnuť s prevahou): športová technika dominuje nad silouprevládaťprevažovať (vládnuť s prevahou): v parlamente prevládal iný názorbyťexistovaťvyskytovať sarozprestierať sarozťahovať sa (zvyčajne sa vyskytovať): na severe Afriky vládne, rozprestiera sa púšť; tu vládnu, sú samé lesy

    3. vedieť narábať: perfektne vládne štetcomovládať (niečo): umelec ovláda svoj sláčik

    4. p. vlastniť


    vlastniť byť majiteľom niečoho • mať: vlastní dom, pozemok; má vlastný podnik, kapitálzastar. vládnuťkniž. zastar. vládať: vládol niekoľkými roľami; zemianstvo kedysi vládalo statkami


    chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

    2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

    3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

    4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

    5. p. patriť 1


    motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať saponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sablúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sapotĺkať sapopletať savláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť satmoľkať samotkať sašmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sašiplať sašiplikať saplantať sapľantať sapantať sakutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzaťobchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať saopletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť savráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovaťobsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa)oplentať sašemotiťšemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť samlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

    2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať


    túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť satárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňaťzháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať samotkať satmoľkať sapliesť sapopletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť saplantať sapľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

    2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať salanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílaťfalangovaťhalaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiťhajdúšiťhauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovaťputovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete


    vláčiť sa 1. p. vliecť sa 1, 2 2. p. túlať sa 1 3. p. chodiť 1, 4


    vliecť sa 1. šúchajúc po zemi sa premiestňovať • vláčiť saťahať sa: sukňa sa je vlečie, vláči, ťahá po zemiprevláčať saprevlačovať sa (z miesta na miesto)

    2. expr. pomaly, ťažko, namáhavo sa pohybovať • expr.: ťahať sateperiť saterigať satrepať saštverať saredikať sa: ledva sa vliekol hore kopcom; teperiť sa z postele; auto sa štveralo do kopca; ťahať sa z práce unavenýexpr. badkať (drobnými krokmi) • expr.: vláčiť satiahnuť saliezťšúchať saplaziť sa (s veľkou námahou): chorý sa šúchal po chodbe; liezol štvornožky; už sa ledva vláčiexpr.: trmácať saťarbať sašuchtať sa (ťarbavo): trmácal sa hore schodmihovor. expr. štrachať sa: štrachal sa kus cestynár. gáňať sanár. expr.: čriepňať sasmoliť satargať sašľampať: čriepňal sa, targal sa o palici

    3. p. plynúť 2


    lupina2 kŕmna olejnatá rastlina • vlčí bôb


    mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúšpoddajnýohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kovformovateľnýtvárny: formovateľná, tvárna hlinavláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cestojemnýhebkýhodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperkysypkýkyprýľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôdariedkykašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinkýhebučkýhebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

    2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemnýlahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíkajemnýtlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčnypružnýplynulýharmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systémoblýnevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tvárehud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinký

    3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človekcitlivýdobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá ženasúcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechypoddajnýpovoľnýústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahuprístupnýzhovievavýblahosklonnýznášanlivýtolerantnýkniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politiknežnýmilýláskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie


    poddajný 1. ktorý sa ľahko poddáva fyzickému tlaku, ktorý ľahko prijíma al. mení tvar (op. nepoddajný) • hebkýmäkký: poddajná, hebká tkanina; hebké vlasy; poddajná, mäkká tráva; mäkké olovovláčny (poddajný v dôsledku dostatočnej vlhkosti): vláčne cesto, vláčna pokožkaohybnýformovateľnýtvárnytvárlivýplastický (o materiáloch): ohybný kov; formovateľná, tvárna, tvárlivá hmota; plastická modelovacia hlina

    2. ktorého možno ovplyvniť, presvedčiť, získať (o človeku a jeho vlastnostiach; op. nepoddajný) • mäkký (op. tvrdý): poddajná, mäkká povahapovoľný: povoľné materinské srdceslabýovplyvniteľnýústupčivýústupný (málo pevný; op. silný, neovplyvniteľný, neústupčivý, neústupný): slabý, ovplyvniteľný charakter; byť ústupčivý, ústupný


    pružný 1. ktorý má schopnosť po ohnutí, stlačení a pod. vrátiť sa do pôvodnej polohy (o predmete, materiáloch; op. nepružný) • elastický: šaty z pružnej, elastickej látky; pružné, elastické niteohybnýhybký: ohybné, hybké prútieodb. flexibilný: flexibilný materiálzried. zhýbavý; húževnatý (pevný a pritom pružný): húževnaté drevo

    2. dobre, ľahko sa pohybujúci (o človeku); vyznačujúci sa pružnosťou, dobrou ohybnosťou (o ľudskom tele, orgánoch a ich činnosti; op. nepružný) • ohybný (op. neohybný) • hybký: pružné, ohybné telo športovca; pružná, hybká postava, chôdzazried. zhýbavý (Ondrejov)elastický: elastické pohybyodb. flexibilný: flexibilné svalstvostrunistý (pružný ako struna): strunistý človek, driek, krokpren. expr.: gumenýgumový (ako z gumy): gumené, gumové telo gymnastkysvižnýsvižkýľahký (pružne a rýchlo sa pohybujúci): svižný, svižký chlapec; svižný, ľahký krokvláčnynapnutý (o pokožke)

    3. pružne reagujúci, ľahko sa prispôsobujúci novým podmienkam, okolnostiam (o človeku a jeho činnosti; op. nepružný) • odb. flexibilný: pružný systém, flexibilný typ človekaprispôsobivý: prispôsobivé myslenie (op. skostnatené, konzervatívne) • pohotový (vhodne a rýchlo reagujúci): pohotový organizátor, pohotové riešenie situácieplynulý: plynulá výrobaoperatívny (založený na pružnom riadení): operatívna práca, operatívny zásah


    vláčny 1. poddávajúci sa fyzickému tlaku • poddajný: vláčne, poddajné cesto; vláčna, poddajná hlinamäkký: mäkká kožušinatvárny (schopný prijať tvar): tvárny materiálformovateľný (schopný formovania): formovateľná hmotaťahavý: ťahavé cesto

    2. pôsobiaci dojmom poddajnosti, ohybnosti: vláčne pohybyplynulý: plynulý krokpružný: pružné pohybyohybný (dajúci sa ľahko ohýbať): ohybné telo


    ministerský súvisiaci s ministrom, s ministrami: zastávať ministerský úradvládny (súvisiaci s vládou ako zborom ministrov): je potrebné obsadiť ministerské, vládne kreslázastar. ministeriálny


    mocenský majúci moc; opierajúci sa al. usilujúci sa o moc: viesť rokovanie z mocenskej pozície; uplatňovať mocenskú politiku voči iným štátomvplyvný (opierajúci sa o vplyv): získať mocenské, vplyvné postaveniediktátorský (opierajúci sa o neobmedzenú moc): uplatňovať diktátorské metódyvládychtivývládybažnýmocichtivý (usilujúci sa o moc, o vládu): presadzovať vládychtivé, vládybažné, mocichtivé záujmy politických stránsvetovládny (usilujúci sa ovládnuť svet): svetovládne plányveľmocenskýimperiálny: mocenská, veľmocenská, imperiálna politika štátovvládny (majúci vládu): pracovať v mocenských, vládnych orgánoch


    vládny vzťahujúci sa na vládu • ministerský: vládny, ministerský úradníkkabinetný


    moc1 1. spravovanie nejakého spoločenského celku • vláda (ak ide o výraznú podriadenosť ovládaného celku): prevziať moc, vládupren.: trónberlažezlo (najmä v prípade monarchie): revolúcie zvrhli žezlo, trón Habsburgovcov

    2. schopnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť • vplyvúčinok: liek stratil svoju moc, svoj vplyv, účinoksila: moc, sila prírody ho uzdravilapôsobnosť: stratiť svoju pôsobnosť

    3. schopnosť niečo dosiahnuť • sila: to nie je v mojej moci, v mojich silách


    nadvláda mocenská prevaha, politické a hospodárske ovládanie, rozhodujúci vplyv • panstvo: vyslobodiť sa spod cudzej nadvlády, spod cudzieho panstvahegemónia: hegemónia hlavného mestavláda: vláda hŕstky mocnýchkniž. supremácia: boja sa o svoju supremáciu


    sila 1. schopnosť podávať telesný al. duševný výkon: telesná, duševná sila; napäť všetky svoje silyenergia: vynaložiť na niečo veľa energie; čerpať energiu odniekiaľ, mrhať energioučinorodosť: byť plný sily, činorodostielán: nadobudnúť znova životný elánvláda (telesná sila): telo leží bez vládykniž. potencia: tvorivá potencia umelca

    2. zdroj pohybu • energia: vodná, parná sila, energia

    3. vysoký stupeň účinnosti: sila vôle, láskyintenzita: nízka intenzita zvuku; intenzita slnečného žiareniamoc (prirodzená sila): liečivá moc vody, prírodyveľkosť: veľkosť cituhĺbka: hĺbka žiaľu

    4. p. zamestnanec


    vláda 1. najvyšší výkonný orgán štátnej moci a správy: vláda republiky, zostaviť vládukabinet: britský kabinet

    2. spravovanie štátu, krajiny; rozhodujúce postavenie: boj o vládu; za vlády Svätoplukamoc: ujať sa moci, uchopiť mocpanstvo: panstvo Turkov na Slovenskunadvláda (rozhodujúci vplyv): vyslobodiť sa z koloniálnej nadvlády

    3. p. sila 1


    vládychtivý túžiaci, dychtiaci po vláde • vládybažný: vládychtivý, vládybažný politikmocichtivý: mocichtivé plány


    vládybažný p. vládychtivý


    nalákať lákaním získať • prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domuprivábiťzvábiťzlákaťzviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmynavnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanieexpr.: nabastviťnapačmaťnapašmaťrozpašmaťhovor.: namaškrtiťnalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavuhovor.: nalapaťnachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľubyvlákaťvovábiťzried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytukniž. prilúdiťzried. navábiť


    vlákať p. nalákať


    vložiť 1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo: vložila list do schránkystrčiťvstrčiť (sunutím vložiť): strčil si ruku do vreckazastrčiťzasunúťvsunúť: do knihy zastrčil, vsunul záložkuvopchaťvpraviťvprataťvtlačiťvtesnaťexpr.: vodžgaťvteperiť (vložiť tlačením): všetko vpratal do vrecavmestiťpomestiťhovor.: vpasovaťzapasovať: pomestil do kufra veľa vecí; dobre zapasovaný obloknaložiťnastrkaťnaprataťnapchaťnatlačiť (obyč. veľa vecí): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine všetky oblekynabaliťhovor. napakovať (vložiť balením): nabalila darčeky do taškyexpr.: šupnúťšuchnúťvšupnúťvšuchnúťvšustnúťvchrstnúť (rýchlo vložiť): všuchol si nohy pod perinu; všustla do polievky za hrsť ovsených vločiekvsadiťnasadiťposadiťzasadiť (vložiť kladením na niečo, do niečoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na hlavu; zasadil porisko do sekeryexpr. vpašovaťzried. vlúdiť (tajne vložiť): nenápadne mu vpašoval obálku do taškyvkomponovaťzakomponovať (vložiť do celku): vkomponoval nový prvok do dielapovkladaťpostrkaťpopchať (postupne, viac vecí)

    2. porov. vkladať 2, 3


    vlúdiť 1. p. nalákať 2. p. vložiť 1


    nosiť opakovane, často niesť • znášať: nosila, znášala z obchodu veľké nákupyexpr.: vláčiťteperiťterigaťredigaťredikaťtrepať (nosiť obyč. niečo ťažké): vláčil, teperil drevo do dvoraexpr.: zvláčaťzvlačovať (nosiť na hromadu): zvláčali drevo do kôlneroznášať (nosiť na rozličné miesta): roznášal poštuvynášať (nosiť von al. hore): vynášať zemiaky z pivnice; vynášať vrecia na povalukraj. nanášať

    p. aj niesť


    ťahať 1. držiac napínať smerom k sebe: ťahať povrazpoťahovaťmykať (prerušovane ťahať): poťahovať dievča za vlasy; mykať za rukáv niekoho

    p. aj šticovať

    2. ťahom posúvať za sebou • vliecť: ťahá, vlečie vozík, člnšúchaťpoťahovať (po zemi): šúcha za sebou koniec plachty; poťahuje za sebou chromú nohuzastaráv. tiahnuť: tiahnuť za sebou motúzhovor. expr.: vláčiťzametať: zametá chvostom; závoj vláči po zemi

    3. (silou) dostávať von • vyťahovať: ťahá, vyťahuje zo skrine maškrty, z koláča hrozienka; ťahať, vyťahovať si lístky s otázkami (na skúške)expr. loviť (hľadať a ťahať): loví z polievky vlasvyberaťtrhať (niečo niekam vrastené): trhať zub; vyberať, trhať mrkvu zo zeme

    4. p. pracovať 1 5. p. viať 1 6. p. vdychovať, piť 1 7. p. spievať 1 8. p. fajčiť


    vláčiť 1. p. vliecť 1, 2 2. p. vodiť 1


    vliecť 1. šúchajúc po zemi premiestňovať • ťahaťvláčiť: vliekol, ťahal, vláčil kabát po zemiprevláčaťprevlačovať (z miesta na miesto)

    2. expr. s námahou niesť • expr.: teperiťtrepaťprataťterigaťštverať: vliekol, štveral hrubé knihy na piate poschodie; teperil kuforhovor. expr. repetiť (niečo) • nár. teružiťnár. expr. redigať: repetil skriňu na chrbteexpr. vláčiť (často vliecť): vláčila ťažké nákupyexpr.: molestovať saťahať sanaťahovať sahovor. expr.: mordovať sarepetiť sanamáhať sa (s námahou vliecť niečo ťažké): ťahať sa s nákupom; mordoval sa s vrecami hore schodmi


    vodiť 1. ísť s niekým a oboznamovať s pozoruhodnosťami • sprevádzať: vodil hostí po dome; sprevádzal turistov po mesteexpr. vláčiť

    2. sprostredkúvať vstup • privádzaťpozývaťuvádzať: vodil snúbenicu do rodiny; pozýval ju na tancovačky

    3. porov. viesť


    ovčiak plemeno väčších služobných al. strážnych psov • zastar. ovčiar: od salaša vybehli ovčiaky, ovčiarevlčiak (nemecký ovčiak)


    vlčiak p. ovčiak


    ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

    2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

    3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


    vkradnúť sa expr. tajne, opatrne, nepozorovane vojsť • prikradnúť sakniž. vlúdiť sa: zlodej sa vkradol, vlúdil do domuexpr. vplaziť sa (prikrčený k zemi) • expr.: vkĺznuť (sa)všmyknúť (sa)vošmyknúť savšuchnúť (sa): vkĺzol do izbyexpr. vplichtiť sakniž. vplúžiť sa: vplúžil sa oknom do pitvorapovkrádať sa (postupne, jeden po druhom)

    p. aj vojsť 1


    vlúdiť sa p. votrieť sa


    vojsť 1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra • vstúpiťstúpiťvkročiť: vošiel, vstúpil, vkročil do izbyzastaráv. vnísť: vnišiel do domuexpr.: vpadnúťvraziťvtrhnúťvtrieliťvtrúliť (Alexy)vpáliťvrútiť savbrnknúťvbŕdnuťhupnúťvhupnúťvhrnúť savhŕknuťvdrúziťvduriť sa (odrazu, prudko, náhle vojsť): deti vtrielili, vbrnkli, vdrúzili do záhradyvbehnúťexpr.: vklusaťvcválaťvocválaťhovor. expr.: vletieťvlietnuť (behom vojsť): vbehli, vlietli do miestnostiexpr.: vhrmieťvhrmotaťvhučaťvhartusiť (s hrmotom vojsť) • vtiahnuťexpr.: vovaliť savrojiť savpratať sa (obyč. vo veľkom počte): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnuexpr. vtrúsiť sa (postupne, po jednom) • dobiť savbiť savlomiť sa (násilím vojsť): dav sa dobil do zámkuexpr.: vpochodovaťvmašírovať (pochodujúc vojsť) • expr.: vliezťvteperiť savterigať savredikať savšúchať savšuchtať savšmochtať savtrepať savplantať savovliecť saexpr. zried. voštverať sa (ťažkopádne, ťarbavo, s námahou vojsť) • vkradnúť savkĺznuťexpr.: všmyknúť savošmyknúť savšuchnúť savšupnúť savlúdiť sazaliezťvplaziť savplichtiť sa (potajomky, nenápadne vojsť): špión sa vlúdil do domu; zaliezla do kuchyneexpr. vplávať (pomaly, dôstojne): vplávala do sályexpr.: vcupkaťvčapkaťvbadkaťvdrobčiťvhopsovať (drobnými krokmi vojsť): deti vcupkali dnuvtancovať (vojsť tanečným krokom) • vtackať sakniž. vkolísať saexpr.: vkrbáľať savknísať savkľuckať savkrivkať (vojsť tackavým, kolísavým krokom): chorý sa vtackal, vkrivkal do ordinácieexpr. vkotúľať sa (o tučnom človeku) • vhĺbiť sa (vojsť hlboko dnu): vhĺbiť sa do horyvtlačiť savtisnúť saexpr.: vopchať savstrčiť sa (vojsť s istým úsilím): vopchal sa do pitvoravjazdiťkniž. zastaráv. vjachať (dopravným prostriedkom) • expr.: vhrčaťvhrkotaťvrachotiť (vojsť dopravným prostriedkom s rachotom): auto vhrčalo do garáževhegať (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na námestiepovstupovaťpovchádzaťpovchodiť (postupne, jeden po druhom)

    2. p. vniknúť 1 3. p. zmocniť sa 2 4. p. zmestiť sa


    votrieť sa pretvárkou, lesťou vnútiť niekomu svoju prítomnosť • expr. vtrieť sa: votrel sa, vtrel sa do cudzej spoločnostivnútiť savtisnúť sanatisnúť savtlačiť sa (nasilu sa votrieť): vtisli sa, natisli sa im do domuexpr. nanominovať sa: nanominoval sa k nim na tri dniexpr.: vdrať savodrať savdrieť savodrieť sa (prudko, dravo sa votrieť): vodral sa, vodrel sa medzi nichvlúdiť sa (nenápadne sa votrieť): vlúdil sa do jej rodinného kruhu


    pán 1. kto niekomu, kto niekde rozkazuje, kto má moc • vládcavladár: pán, vládca, vladár hradu, mesta; vzbury sedliakov proti pánom; Kto je tu pánom?

    2. predstaviteľ moci, nadriadená osoba • vrchnosť: mestskí páni, mestská vrchnosťkniž. al. iron. honorácia (najvýznamnejšie osoby podľa postavenia, majetku): cirkevná honoráciačasto pejor. panstvo: panstvo prišlo vo frakoch

    p. aj honorácia

    3. kto niekoho zamestnáva • zamestnávateľ: pracovať u dobrého pána, zamestnávateľaslang. bos: štedrý boszastaráv. al. pejor. chlebodarca: slúžil slepo svojmu chlebodarcovihovor. milosťpán (oslovenie zamestnávateľa v minulosti): milosťpán rozkázal zapriahať

    p. aj zamestnávateľ

    4. zdvorilé oslovenie osoby mužského pohlavia • často pejor. panstvo: vážení páni, vážené panstvosir (v anglickom prostredí) • donseňor (v španielskom prostredí) • signor [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • iron. milosťpán často iron. al. pejor. pánko: ulízaný mladý pánko

    5. p. chlap 1 6. p. vlastník 7. p. šľachtic 1 8. pís. Pán p. Boh


    panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladárvládca: despotickí panovníci, vladári, vládcoviahist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnáripejor. mocipánimperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisárcár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cársultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentátihist. knieža: údelné kniežakniž. dynasta (Rázus)kniž. zastar. zemevládca (Rázus)


    vládca 1. p. panovník 2. p. pán 1


    stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosťmať dosťpostačovaťpostačiťdostačiťdostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačujevystačiťvystačovať: múka do nového nevystačívyjsť: s peniazmi ešte vyjdemdochádzaťdochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

    2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačívystačiť: vystačím držať krok s vamivládaťstihnúťmôcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom časevedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliťarch. dolieť: robil, kým dolel

    3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúťstíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhalimať časmať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadokzastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť


    vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznaťuvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvobyť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopnostízastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

    2. mať osvojené ako poznatok • poznaťchápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglickyovládaťzvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslovyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

    3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopnýdokázaťvládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiťvyznať sa: vyzná sa vo všetkommôcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohlihovor.: uhádnuťpotrafiťzastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľavystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť)arch. dolieť


    vládať1 mať schopnosť, silu vykonávať niečo • stačiťmôcť: ešte vládze, môže chodiť; je starý, už na všetko nestačídokázaťpostačiťvystačiť: dokáže, postačí robiť za dvoch; nevystačí držať krok s ostatnýmizastaráv. dostačiť: nedostačí už spravovať gazdovstvoarch. dolieťľud. dovladovať: už nedolie, nedovladuje ťažko robiťzastar. vládať sa (Tajovský)


    vládať2 1. p. vládnuť 1 2. p. vlastniť


    parochňa umelé vlasy: nosiť parochňuzastar. vlásenka (Záborský)


    vlásenka 1. p. vlásnička 2. p. parochňa


    vlásnička ohnutý drôtik na upevnenie (ženského) účesu • vlásenka: upevniť si vlasy vlásničkami, vlásenkami


    parochniar kto zhotovuje parochne • zastar. vlásenkár


    vlásenkár p. parochniar


    pero 1. jednotlivá zložka pokrývky vtáčieho tela; nástroj na písanie al. kreslenie • brko (veľké vtáčie pero, obyč. na krídlach; v minulosti nástroj na písanie): husacie pero, brko; písať perom, brkom

    2. pružná časť, súčiastka istého mechanizmu zmierňujúca otrasy al. tlmiaca nárazy • pružina: oceľové pero, oceľová pružinastruna: z kresiel trčia strunyzastaráv.: spruhaspružina: spruha, spružina zámkyzastar.: vzpruha (Jégé)vzpružina (J. Horák); vlások (pero v hodinách)


    pružina pružná časť mechanizmu zmierňujúca otrasy al. tlmiaca nárazy • pero: oceľová pružina, oceľové perostruna: struny v sedadláchzastaráv.: spruhaspružina: spruha, spružina zámkyzastar.: vzpruha (Jégé)vzpružina (J. Horák)vlások (pružina v hodinách)


    vlások p. pero 2, pružina


    rúrka duté teleso menšieho valcovitého tvaru: drenážna rúrkatrubica: sklená trubica, anat. sluchová trubicatuba (rúrkovitá schránka): diplom uložený v tubetrúbeľka (vec sformovaná do podoby rúrky): urobiť trúbeľku z papieraodb. tubus (rúrka ako súčasť optických prístrojov): tubus ďalekohľaduodb.: vlásočnicakapilára (úzka rúrka, v ktorej sa prejavuje kapilarita)


    vlásočnica odb. 1. cieva s najmenším priemerom • kapilára

    2. p. rúrka


    srsť porast na tele (zvieracích cicavcov): hustá srsťvlna (srsť niektorých zvierat používaná ako surovina): ovčia vlnaštetinazastar. šteť (tvrdá srsť ošípaných) • škutinahovor.: škutaškunta (tvrdá srsť zvierat, najmä svine, diviaka) • vlashromad. vlásie (konská srsť) • kožuch: zajac v zimnom kožuchuexpr.: kožušinakožušinka: veverička má krásnu kožušinku


    vlásie p. srsť


    takmer obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí; vyjadruje, že veľa nechýbalo a dej by sa bol uskutočnil • skorobezmálatemer: takmer, skoro narazili do stromu; bezmála, temer sa minulipomalyexpr. čajsi: je už pomaly najlepší; bolo už čajsi osem hodín, keď prišliuž-užpriam: už-už, priam by ho boli chytiliviac-menejtakrečenotakpovediac: víťazstvo má viac-menejhovor. praktickykniž. kvázi: povedali mi, že kvázi patrím do rodinylen-lenlen-len žehovor. tak-tak žedobre žedivdiv žezried. len toľko že (v spojení so záporným slovesom): len-len (že), tak-tak že nespadolfraz.: veľa nechýbalolen vlások chýbal: veľa nechýbalo a boli by sa prevrátilipribližne (vyjadruje približnosť): sú približne rovnakí


    vláknina p. vlákno


    vlákno dlhý nitkovitý útvar na výrobu priadze, papiera a pod.: rastlinné vlákna, syntetické vláknovláknina (vláknitá hmota): textilná vláknina


    vlámačka p. vlámanie


    vlámanie násilné vniknutie do uzavretého priestoru s úmyslom kradnúť: počet vlámaní vzrastáhovor. vlámačka


    vlámať sa p. vniknúť 1


    vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsťpreniknúťvpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hryexpr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej rolyvohnať savhnať savhrnúť savpadnúťnahrnúť sanabehnúťvovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetloexpr.: vrútiť savraziťvbŕdnuťzried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do ústvtrhnúťvbiť sadobiť savlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchoduvliať sanaliať sapresiaknuťodb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôduvprúdiťvtiecťvplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žílvovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do myslevlámať sakniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domuprebiť sapreraziťprebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mestausadiť sausídliť sazahniezdiť sahovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajzevrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zemevhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablkazabodnúť sazapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

    2. p. pochopiť 1


    vlúpať sa p. vniknúť 1


Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: multi, p, perši, čin, ep, edi, relase, e eňe, emu, query, pop, ená, odb, cal, prehliadaä
Ekonomický slovník: pdy, pgv, elec, fkn, cã ã ã, ptt, prb, esa, kôň, aed, evv, usx, tzh, ek, myã
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV