Synonymá slova "vlastnã æ ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

adoptovať vziať niekoho do rodiny a pokladať za vlastného • osvojiť • zastar. prisvojiť si: adoptovali ho, osvojili ho ako sirotu • prijať za vlastné: po smrti rodičov prijali dieťa za vlastné

majetok súhrn všetkých vecí, ktoré niekomu patria • vlastníctvo: je to súkromný majetok, súkromné vlastníctvo • bohatstvo (najmä veľký majetok, často iron.) • kniž. imanie: prísť o svoje bohatstvo, imanie • kapitál (veľký majetok v peniazoch) • panstvo (feudálny majetok) • svoje (vlastný majetok): pracuje na svojom • pejor. mamona • zried. manie

vlastníctvo p. majetok

majiteľ kto niečo vlastní • vlastník • zastar. majetník: majiteľ, vlastník domu • hovor. gazda: tá vec nemá gazdu

p. aj vlastník

vlastník kto niečo vlastní: vlastník pôdy, kapitálu • majiteľ: majiteľ obchodu • držiteľ: držiteľ panstva • pán: kto je pánom záhrady • hovor. gazda: tá vec nemá gazdu • zastar. majetník • zastar. zemko (vlastník pôdy) • nositeľ: nositeľ vyznamenania

osamostatniť sa stať sa samostatným, nezávislým • fraz. postaviť sa na vlastné nohy: syn pomýšľa osamostatniť sa, postaviť sa na vlastné nohy • fraz. robiť na svoju ruku (nedok.) • emancipovať sa (vymaniť sa spod závislosti): emancipovanie žien

pani 1. dospelá osoba ženského pohlavia • žena: vydatá pani, žena, pekná pani, žena • dáma (žena s vyberanými spôsobmi): ukloniť sa pred dámou • lady [vysl. lejdy] (v anglickom prostredí) • doňa • seňora (v španielskom prostredí) • signora [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • madam (obyč. v oslovení) • iron. milosťpani • obyč. pejor. panička

p. aj žena 1

2. žena poskytujúca zamestnanie • zamestnávateľka: prísna pani, zamestnávateľka • zastaráv. al. pejor. chlebodarkyňa • hovor. milosťpani: milosťpani nariadila umyť obloky • expr. veliteľka (Škultéty)

3. žena, ktorá niečo vlastní • vlastníčka • majiteľka: byt zmenil paniu, vlastníčku, majiteľku

4. p. manželka 5. p. šľachtičná

vlastníčka p. pani 3

pešo na vlastných nohách • peši • pešky: domov sa vrátili pešo, pešky • na vlastných • zastaráv. per pedes • zastar. žart. per pedes apostolorum • žart. subšt.: pešobusom • pešibusom

pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklór • originálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej doby • prvotný • prvý • kniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodiny • prapôvodný • kniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyk • najstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydlie • domáci • domorodý • odb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Ameriky • írečitý • rýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov

2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúci • predošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšie • bývalý • minulý • starý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľ • zvyčajný • zaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto

3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielo • domáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbou • samostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dielo • neprevzatý • neprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýl • neodvodený: pôvodný, neodvodený význam slova • svojrázny • svojský • osobitý • hovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely

pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné meno • vlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné meno • naozajstný • ozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírody • opravdivý • nepredstieraný • nefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniaze • plnokrvný: stojí tu plnokrvný Indián • čistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý lieh • rýdzi • číry • stopercentný: rýdze zlato, rýdza láska • hovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovica • autentický • pôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontu • hodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedok • neskl. par excellence

2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverí • vhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom mieste • výstižný: výstižný argument; vlastný • skutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod

3. p. konzervatívny 1

rodný 1. blízky rodom • vlastný • svoj (op. nevlastný, cudzí): je to jej rodná, vlastná sestra; nespoznať rodného, vlastného, svojho syna • expr. zried. rodnučký (obyč. v oslovení): brat môj rodnučký

2. súvisiaci s rodiskom, narodením, rodovou al. národnou príslušnosťou • svoj: navštíviť rodný, svoj kraj, dom • materinský: materinská reč, materinský jazyk • krstný (o mene danom pri narodení, krste)

subjektívny ktorý vychádza zo subjektu, ktorý je ním podmienený (op. objektívny) • osobný • vlastný: mať subjektívny, osobný pohľad na niečo; spoliehať sa na subjektívne, osobné pocity; vysloviť subjektívny, vlastný názor • individuálny: pohybovať sa vo svojom subjektívnom, individuálnom svete; individuálne vlastnosti, predpoklady • zaujatý • predpojatý • neobjektívny (ktorý prestáva byť nestranný, ktorý veci posudzuje iba zo svojho hľadiska): zaujatá, predpojatá, neobjektívna kritika • jednostranný • nevecný: jednostranné kritériá; subjektívne, nevecné argumenty

súkromný 1. ktorý sa týka jednotlivca ako vlastníka, majiteľa (op. spoločný, spoločenský) • osobný: súkromný, osobný majetok; osobné vlastníctvo • privátny: privátna advokátska kancelária; chodiť na privátne hodiny spevu • vlastný: je to jeho vlastný podnik

2. ktorý sa týka iba jednotlivca, jeho súkromia; ktorý zodpovedá jeho vnútornému založeniu, potrebám • osobný: mať súkromné, osobné problémy; presadzovať súkromné, osobné záujmy • privátny: riešiť privátne záležitosti • intímny: miešať sa do cudzieho intímneho života; zastihnúť niekoho v intímnom rozhovore

vlastný 1. ktorý je vlastníctvom niekoho, ktorý niekomu, niečomu patrí, ktorý s niekým al. niečím súvisí (op. cudzí) • svoj: mať vlastný dom; som tu na svojom aute; urobiť niečo vlastnými, svojimi rukami

2. ktorý pochádza z príbuzenstva, ktorý súvisí s príbuzenstvom (op. nevlastný) • rodný: vlastný, rodný brat • pokrvný (ktorý má spoločný rodový pôvod): súrodenci sú pokrvní príbuzní • svoj: svojho syna nepoznal

3. ktorý je zhotovený samou osobou, ktorý sa týka samého tvorcu: vystavovať vlastnú tvorbu • vlastnoručný: vlastnoručný výrobok • autorský: autorský portrét

4. ktorý tvorí podstatu veci • skutočný: dostať sa k vlastnému, skutočnému problému • pravý • naozajstný • ozajstný: pravá, ozajstná príčina biedy je niekde inde • imanentný

samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovať • sám: sám si vybral svoje povolanie • nezávisle • autonómne: chce nezávisle, autonómne podnikať • zvrchovane • suverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajine • svojprávne: správa sa svojprávne • kniž.: samobytne • svojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytne • fraz.: na vlastnú ruku • na vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť

2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitne • oddelene • osve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osve • jednotlivo • hovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extra • separátne • sólovo • hovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti

vlastnícky vzťahujúci sa na vlastníka: vlastnícke právo • majiteľský • zastaráv. majetnícky: majiteľský, majetnícky vzťah • držiteľský