Synonymá slova "vlastn" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 28 výsledkov (1 strana)

  • nakoniec 1. v poslednej fáze, na konci • naostatoknapokon: nakoniec, naostatok prehovoril predseda; napokon museli ustúpiť pred presilouzáveromna závernaposledyhovor. naposledok: naposledy, naposledok prišli domácizastar.: vposledpokonnenár. poostatku

    2. pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • naostatoknapokon: nakoniec, naostatok, je to jedno; A napokon, kam by sme teraz šli?konečnekoniec koncovkoniec koncom: konečne, koniec koncov pravda raz vyjde najavo; koniec koncom dal jej za pravdunaveľaostatnevlastne: nakoniec, naveľa, aj hostina sa zunuje; ostatne, vlastne na tom vôbec nezáležínaposledyhovor. naposledok: naposledy, naposledok ani neviem, kto to bol


    skutočne 1. zodpovedajúc skutočnosti, ako v skutočnosti • faktickynaozajstne: skutočne, fakticky, naozajstne vynaložené nákladyozajstnehovor.: ozajskynaozajsky: konečne mohol ozajstne, ozajsky pretekaťopravdivozastar.: opravdovoopravdove: vyzerá celkom opravdivov skutočnostireálneobjektívne: to sa v skutočnosti, reálne, objektívne stalo

    porov. aj skutočný 1

    2. vyjadruje dotvrdenie, potvrdenie niečoho, potvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede • vskutkuozajnaozajveru: je to skutočne, vskutku dobrá správa; ozaj, naozaj, veru sa pekne rozvíjav skutočnostipopravdevlastnepodľa pravdypopravde povedané: v skutočnosti, popravde, vlastne treba priznať, že na to nestačíistoisteistotnezaistezaručenenepochybne: isto, istotne, zaiste, zaručene je to pravdafaktickyhovor. faktkniž. de facto [vysl. fakto]: fakticky, fakt, de facto neviem, či prídehovor. raz: skutočne, raz neviem, čo tým myslel

    3. p. vôbec 1 4. p. doslova 2


    takrečeno 1. uvádza spresňujúci al. alternatívny výraz; inými slovami povedané • takpovediac: výsluch bol prvou, takrečeno, takpovediac spravodajskou etapou; druhé stretnutie je takrečeno, takpovediac zrežírovanévlastnerespektíveteda: dotkol sa podstaty, vlastne, respektíve jadra problému; vnikol do jadra bytosti, teda do každej jej bunkyfraz. ako sa vraví

    2. p. takmer


    totiž pripája vysvetlenie, spresnenie, doplnenie • totižto: je totiž, totižto sám na všetkovlastne: poznáme sa, sme vlastne krajaniaaspoň: aspoň čo sa mňa týka, je to pravdačižehovor. ako: on, čiže, ako náš otec, sa o nás dobre stará


    1. vyjadruje okamžité nastúpenie deja, v tomto okamihu, v tomto momente • teraz: Keď ti poviem, vybehneš. – Už, teraz!

    2. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť; v tej chvíli, v tú chvíľu • už-užprávepriamhovor. akurát: už, už-už chcel odísť, keď ktosi zazvonil; práve, priam mi chcel niečo povedať; akurát začal kopať jamu

    3. uvádza vetu al. výraz s novým vysvetlením al. komentárom známeho textu; pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • teda: a ako to už, teda býva, nešťastie nechodí samonakoniecnaostatoknapokonveruvlastne: na tom sa napokon, veru, vlastne nedá nič meniť

    4. uvádza vetu a zároveň má pobádaciu funkciu • hovor. veď: Vstávaj, už, veď je deň!

    5. vyjadruje naliehavosť konať dej al. uspokojenie s dosiahnutím niečoho • konečne: Buď už, konečne ticho! Už, konečne to viem!

    6. p. hneď 1 7. p. viac 3 8. p. tam 3


    vcelku 1. so zreteľom na celok; ako celok • celkovecelkovo: jeho vystúpenie treba hodnotiť vcelku, celkovovo všeobecnosti: vo všeobecnosti má pravdusúhrnneúhrnne: keď posúdime vec súhrnne, úhrnne, prídeme k inému záveru

    2. vyjadruje zhrňujúci záver • ináčinakzastar.: ináčeináčej: vcelku, ináč sa mi tento obraz páči; ona je inak spravodlivávlastnev podstatehovor. takto: je to vlastne, v podstate, takto dobrý človek

    3. p. spolu 2 4. p. všeobecne 1


    vlastne 1. uvádza opravný výraz • totižtotižto: prišiel neskoro, vlastne, totiž(to) ani presne neviemrespektíve (skr. resp.): prišli dvaja, respektíve s otcom traja

    2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu • verunaozajskutočne: vlastne, veru, naozaj, skutočne ani neviem, čo si o tom mám myslieťv skutočnostivskutkudohromadydokopydovedna: v skutočnosti, vskutku sa mu nečudujem, že odišiel: sám už nevie, čo má urobiťináčinakvcelkuv podstate: ináč, inak, vcelku nám to vyhovujetakrečenopravdupovediacpodľa pravdypopravdepopravde povedané: takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy bol rád, že sa to takto skončilo; popravde, popravde povedané, myslel som na tonakoniecnaostatoknapokonfaktickykniž. de facto [vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal čo stratiťzastaráv. vpravde: vpravde treba povedať, že sa ho bál


    pani 1. dospelá osoba ženského pohlavia • žena: vydatá pani, žena, pekná pani, ženadáma (žena s vyberanými spôsobmi): ukloniť sa pred dámoulady [vysl. lejdy] (v anglickom prostredí) • doňaseňora (v španielskom prostredí) • signora [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • madam (obyč. v oslovení) • iron. milosťpaniobyč. pejor. panička

    p. aj žena 1

    2. žena poskytujúca zamestnanie • zamestnávateľka: prísna pani, zamestnávateľkazastaráv. al. pejor. chlebodarkyňahovor. milosťpani: milosťpani nariadila umyť oblokyexpr. veliteľka (Škultéty)

    3. žena, ktorá niečo vlastní • vlastníčkamajiteľka: byt zmenil paniu, vlastníčku, majiteľku

    4. p. manželka 5. p. šľachtičná


    vlastníčka p. pani 3


    vlastnícky vzťahujúci sa na vlastníka: vlastnícke právomajiteľskýzastaráv. majetnícky: majiteľský, majetnícky vzťahdržiteľský


    majetok súhrn všetkých vecí, ktoré niekomu patria • vlastníctvo: je to súkromný majetok, súkromné vlastníctvobohatstvo (najmä veľký majetok, často iron.) • kniž. imanie: prísť o svoje bohatstvo, imaniekapitál (veľký majetok v peniazoch) • panstvo (feudálny majetok) • svoje (vlastný majetok): pracuje na svojompejor. mamonazried. manie


    vlastníctvo p. majetok


    majiteľ kto niečo vlastní • vlastníkzastar. majetník: majiteľ, vlastník domuhovor. gazda: tá vec nemá gazdu

    p. aj vlastník


    vlastník kto niečo vlastní: vlastník pôdy, kapitálumajiteľ: majiteľ obchodudržiteľ: držiteľ panstvapán: kto je pánom záhradyhovor. gazda: tá vec nemá gazduzastar. majetníkzastar. zemko (vlastník pôdy) • nositeľ: nositeľ vyznamenania


    mať2 1. byť vlastníkom (stále al. na istý čas) • vlastniť: má, vlastní pekný domdisponovať (zároveň narábať niečím): štát disponuje peniazmipožívať (mať a užívať): požívať slobodu, úctu

    2. dočasne nechať niečo umiestnené • držať: mal, držal v ruke hrnčekuschovávaťprechovávať (mať niečo schované): uschovávali zbrane v pivnici

    3. p. obsahovať 4. p. pokladať 5. p. nabádať


    vlastniť byť majiteľom niečoho • mať: vlastní dom, pozemok; má vlastný podnik, kapitálzastar. vládnuťkniž. zastar. vládať: vládol niekoľkými roľami; zemianstvo kedysi vládalo statkami


    vlastný 1. ktorý je vlastníctvom niekoho, ktorý niekomu, niečomu patrí, ktorý s niekým al. niečím súvisí (op. cudzí) • svoj: mať vlastný dom; som tu na svojom aute; urobiť niečo vlastnými, svojimi rukami

    2. ktorý pochádza z príbuzenstva, ktorý súvisí s príbuzenstvom (op. nevlastný) • rodný: vlastný, rodný bratpokrvný (ktorý má spoločný rodový pôvod): súrodenci sú pokrvní príbuznísvoj: svojho syna nepoznal

    3. ktorý je zhotovený samou osobou, ktorý sa týka samého tvorcu: vystavovať vlastnú tvorbuvlastnoručný: vlastnoručný výrobokautorský: autorský portrét

    4. ktorý tvorí podstatu veci • skutočný: dostať sa k vlastnému, skutočnému problémupravýnaozajstnýozajstný: pravá, ozajstná príčina biedy je niekde indeimanentný


    pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklóroriginálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej dobyprvotnýprvýkniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodinyprapôvodnýkniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyknajstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydliedomácidomorodýodb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Amerikyírečitýrýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov

    2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúcipredošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšiebývalýminulýstarý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľzvyčajnýzaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto

    3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielodomáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbousamostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dieloneprevzatýneprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýlneodvodený: pôvodný, neodvodený význam slovasvojráznysvojskýosobitýhovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely


    pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné menovlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné menonaozajstnýozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírodyopravdivýnepredstieranýnefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniazeplnokrvný: stojí tu plnokrvný Indiánčistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý liehrýdzičírystopercentný: rýdze zlato, rýdza láskahovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovicaautentickýpôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontuhodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedokneskl. par excellence

    2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverívhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom miestevýstižný: výstižný argument; vlastnýskutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod

    3. p. konzervatívny 1


    rodný 1. blízky rodom • vlastnýsvoj (op. nevlastný, cudzí): je to jej rodná, vlastná sestra; nespoznať rodného, vlastného, svojho synaexpr. zried. rodnučký (obyč. v oslovení): brat môj rodnučký

    2. súvisiaci s rodiskom, narodením, rodovou al. národnou príslušnosťou • svoj: navštíviť rodný, svoj kraj, dommaterinský: materinská reč, materinský jazykkrstný (o mene danom pri narodení, krste)


    subjektívny ktorý vychádza zo subjektu, ktorý je ním podmienený (op. objektívny) • osobnývlastný: mať subjektívny, osobný pohľad na niečo; spoliehať sa na subjektívne, osobné pocity; vysloviť subjektívny, vlastný názorindividuálny: pohybovať sa vo svojom subjektívnom, individuálnom svete; individuálne vlastnosti, predpokladyzaujatýpredpojatýneobjektívny (ktorý prestáva byť nestranný, ktorý veci posudzuje iba zo svojho hľadiska): zaujatá, predpojatá, neobjektívna kritikajednostrannýnevecný: jednostranné kritériá; subjektívne, nevecné argumenty


    súkromný 1. ktorý sa týka jednotlivca ako vlastníka, majiteľa (op. spoločný, spoločenský) • osobný: súkromný, osobný majetok; osobné vlastníctvoprivátny: privátna advokátska kancelária; chodiť na privátne hodiny spevuvlastný: je to jeho vlastný podnik

    2. ktorý sa týka iba jednotlivca, jeho súkromia; ktorý zodpovedá jeho vnútornému založeniu, potrebám • osobný: mať súkromné, osobné problémy; presadzovať súkromné, osobné záujmyprivátny: riešiť privátne záležitostiintímny: miešať sa do cudzieho intímneho života; zastihnúť niekoho v intímnom rozhovore


    adoptovať vziať niekoho do rodiny a pokladať za vlastného • osvojiťzastar. prisvojiť si: adoptovali ho, osvojili ho ako sirotuprijať za vlastné: po smrti rodičov prijali dieťa za vlastné


    osamostatniť sa stať sa samostatným, nezávislým • fraz. postaviť sa na vlastné nohy: syn pomýšľa osamostatniť sa, postaviť sa na vlastné nohyfraz. robiť na svoju ruku (nedok.) • emancipovať sa (vymaniť sa spod závislosti): emancipovanie žien


    pešo na vlastných nohách • pešipešky: domov sa vrátili pešo, peškyna vlastnýchzastaráv. per pedeszastar. žart. per pedes apostolorumžart. subšt.: pešobusom • pešibusom


    samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovaťsám: sám si vybral svoje povolanienezávisleautonómne: chce nezávisle, autonómne podnikaťzvrchovanesuverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajinesvojprávne: správa sa svojprávnekniž.: samobytnesvojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytnefraz.: na vlastnú rukuna vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť

    2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitneoddeleneosve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osvejednotlivohovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extraseparátnesólovohovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti


Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: rus, naã ã ã, carrier, ren, seä, ep, dam, eo, toggle, instant, área, boot, šeol, brightnes, cb
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV