Synonymá slova "vin����" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 29 výsledkov (1 strana)

  • blahoprajný obsahujúci, vyslovujúci blahoželanie • gratulačný: dostať blahoprajný, gratulačný telegrampozdravný (vyslovujúci pozdrav pri istej príležitosti): predniesť pozdravný prejavvinšovnývinšovnícky


    vinšovný p. blahoprajný


    vinšovnícky p. blahoprajný


    blahoželanie vyslovenie želania všetkého dobrého pri životnom výročí al. sviatku, pri významnom úspechu a pod.: dostal blahoželanie k promóciiblahoprianiegratulácia: nestačil prijímať gratuláciehovor. vinš: povedal novoročný vinšhovor. vinšovačka (vyslovovanie blahoželania) • pozdrav: už prišli všetky vianočné pozdravy


    vinš p. blahoželanie


    blahoželať vyjadrovať želanie dobra a pritom prejavovať uznanie, ocenenie niečoho • gratulovaťblahopriať: blahoželať, gratulovať, blahopriať k úspechu, k životnému jubileu, k meninámhovor. vinšovať: ísť niekomu vinšovať


    vinšovať 1. p. blahoželať 2. p. želať


    želať chcieť, aby sa (niekomu) niečo stalo (obyč. niečo dobré), príp. cítiť uspokojenie, že sa niečo stalo; konvenčnou formou vyjadrovať chcenie dobrého, pozitívneho • priaťžičiť: želám, prajem ti, aby sa plán vydaril; vysoké ocenenie mu z celého srdca želám, prajem, žičím; želať, priať niekomu dobrú noc, šťastnú cestuhovor. vinšovať: vinšujem ti všetko najlepšie


    gratulant kto gratuluje • hovor. vinšovník


    vinšovník p. gratulant


    kľukatiť sa kľukato, so zákrutami sa rozprestierať po dĺžke • hadiť sakrútiť sa: cesta, chodník sa kľukatí, hadí, krúti pred namivinúť saťahať sa (so zákrutami): rieka sa v diaľke kľukato vinie; cestička sa ťahá medzi skalami

    p. aj krútiť sa 2


    láskať sa prejavovať si lásku, náklonnosť nežnosťou • maznať sa: milenci sa láskali, maznalitúliť satuľkať savinúť saprivíňať saprituľovať sapritískať sa (nežne sa k niekomu, niečomu tisnúť): vinuli sa, pritískali sa k sebeexpr.: mojkať sacukrovať sahrdličkovať sa: stále sa cukrujúnár. ľuľkať sa (Kálal)obyč. pejor.: milkovať samiliskovať sa (v povrchnom ľúbostnom vzťahu): milkoval sa s dievčatamiexpr. oblizovať sa (láskať sa bozkami)


    plaziť sa 1. pohybovať sa vlnovitými pohybmi tela (o plazoch) al. prikrčený na zem (o človeku a zvieratách) • liezť: slimák sa pomaly plazil, pomaly liezol po šaláte; vojak so psom sa plazí, lezie smerom k lesupren. ťahať sašíriť sa: hmla sa ťahala, šírila po celom kraji

    2. usilovať sa o nenápadný pohyb • zakrádať sa: zlodej sa plazil, zakrádal k otvorenému oblokuprikrádať saplúžiť sa: dieťa sa prikráda k prichystaným sladkostiam; pes sa plúži ku kosti

    3. (o niektorých rastlinách) zachytávať sa pri rastení na iných rastlinách al. predmetoch úponkami • popínať saťahať sa: divý vinič sa plazí, popína, ťahá po múrevinúť saovíjať sa: fazuľa sa vinie, ovíja okolo plota

    4. p. klaňať sa 2


    pokračovať 1. neprestať v istej činnosti al. po prerušení znovu začať vykonávať istú činnosť • postupovať: práce na novom moste úspešne pokračujú, postupujúnadväzovať: básnik nadväzuje na tvorbu svojho predchodcukonaťrobiť (podľa niečoho): v ďalšom období konali, robili podľa vopred stanovených princípov

    2. neprestávať v kladnom vývine • napredovať: úspešne pokračuje, napreduje v štúdiuvyvíjať sa: situácia sa vyvíja podľa plánurobiť pokroky: v angličtine robí veľké pokrokyzdokonaľovať saprehlbovať sa (úspešne pokračovať): žiaci sa zdokonaľujú, prehlbujú v matematike

    3. ležať na istom mieste ako pokračovanie niečoho • ťahať satiahnuť sa: na sever od mesta pokračujú, ťahajú sa, tiahnu sa vrchyrozprestierať sarozkladať sa: po nábreží sa rozprestiera, rozkladá nové sídliskovinúť sa (pokračovať po dĺžke): rieka sa vinie na juh


    rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche • rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú poliaprestierať sastrieť sastlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížinaležaťnachádzať sanachodiť sabyťvyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolítiahnuť saťahať sarozťahovať sapokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje lesvinúť sa (vlnito) • hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horamizried.: rozliehať sarozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole

    2. p. vládnuť 2


    tlačiť sa 1. tlakom si vynucovať priestor • tískať satiskať satisnúť sa: cestujúci sa bezohľadne tlačia, tískajú do vlaku; postavte sa do radu, netlačte, netisnite sanatískať sa: natíska sa medzi ostatnýchpretláčať saobyč. pejor.: pchať sadžgať sa: deti sa pretláčajú dopredu, pchajú sa, džgajú sa do lavícstrkať sa: strká sa do prvého raduexpr. titlať sa: hmla sa title pod kabátexpr. trepať sa: Netrepte sa sem!

    2. mať nedostatok priestoru • tiesniť sastískať satisnúť samiesiť saexpr. miagať sa: tlačia sa, tiesnia sa v jednej izbe; na štadióne sa tisnú tisícky ľudí; miagať sa vo vlakuexpr. dusiť sa: všetci sa dusia v jednej komore

    3. tlakom bezprostredne pôsobiť na niečo, tesne sa približovať • pritláčať sapritískať satisnúť sa: tlačiť sa, pritláčať sa k múru; pritíska sa, tisne sa k sestretúliť saprituľovať savinúť saprivíňať sa (s citom, nežne): dievča sa túli k milému; dieťa sa vinie k matke

    4. p. ponúkať sa 1


    túliť sa 1. s citom, nežnosťou sa tisnúť k niekomu al. niečomu (na ochranu, v dôvernosti a pod.) • vinúť saprituľovať saprivíňať sa: s láskou sa túli, vinie k milému; psíča sa oddane prituľuje, privíňa k svojej panejexpr.: tuľkať samojkať sahovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): vtáča sa chúli v dlanipritískať sapritláčať satlačiť satiskať sa: nežne sa pritíska, tlačí na jeho hruďexpr. pritierať sa (dotieravo, s bočným zámerom): mačka sa pritiera k dievčaťu

    2. p. krčiť sa 3


    láskať hladkaním, maznaním prejavovať náklonnosť • hladkať: matka láskala, hladkala svoje dieťamaznaťtúliťtuľkať: maznala syna; tuľkal mačiatkoprituľovaťprivíňaťpritískaťvinúť (nežne tisnúť k sebe): otec privíňal, vinul k sebe detiexpr.: mojkaťčankať: mojkal šteniatka


    motať 1. okrúcaním upravovať al. umiestňovať • vinúť: motala, vinula priadzu; motať, vinúť niť na cievkusúkať: súkal povrázoknamotávaťnavíjaťnakrúcaťnatáčať (motať na niečo): namotával, nakrúcal lano na bubonzamotávaťpantať (motaním spletať): zamotával, pantal dva povrazy spolu

    2. p. miasť 3. p. tárať


    vinúť 1. krúživým pohybom umiesťovať • navíjať: vinuli, navíjali drôt na cievkumotaťnamotávať: motať vlnuobtáčaťobkrúcaťovíjať (vinúť okolo niečoho): obkrúcal, ovíjal jej ruku okolo pása

    2. nežne k sebe pritláčať • túliť: matka k sebe vinula, túlila dcéruobjímať (obopínať rukami): objímala synatisnúťtískaťtiskaťpritískaťprivíňaťprituľovať (vinúť s väčšou silou): tisol si na hruď uplakané dieťastískaťzvieraťzovierať (s veľkým tlakom vinúť k sebe): zvieral ju v náručíexpr. tuľkať


    reštaurácia1 pohostinský podnik, v ktorom sa podáva strava • jedáleň (podnik na spoločné stravovanie): reštaurácia, jedáleň 1. cenovej skupiny; diétna reštaurácia, jedáleňstravovňa: chodiť na obedy do stravovnepohostinstvo (reštaurácia nižšej triedy): staničné pohostinstvozastar. reštauranthostinechovor. al. expr. krčma (jednoduchší podnik na stravovanie) • motorest (reštaurácia s parkovaním a ošetrovaním motorových vozidiel) • kolibačárda (pohostinský podnik s folklórnymi prvkami, špecialitami a pod.) • gril (špeciálna reštaurácia s grilovanými jedlami) • bufetbarbistrosnackbar (pohostinský podnik s rýchlym občerstvením) • vináreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä víno) • piváreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä pivo) • hovor. kantína (podnik s rýchlym občerstvením najmä v závode, v kasárňach a pod.)

    p. aj hostinec, jedáleň


    vináreň pohostinský podnik, kde sa podáva najmä víno: sedieť vo vinárniviecha (vináreň s predajom vína z vlastnej úrody): bratislavské viechypivnica (vináreň v miestnosti pod zemou): vínna pivnica


    vinár odborník vo vinárstve • hovor. vincúr


    vinárnik majiteľ vinárne • viechár (majiteľ viechy)


    vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať saobtáčať saobkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpapopínať sapnúť saťahať sa: po múre sa ťahá, pne viničpren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)

    2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túliliprituľovať saprivíňať sa: dieťa sa privíňalo k matkeexpr. tuľkať sahovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručípritískať sapritláčať satlačiť satiskať sa: pritíska sa mu na hruďexpr. pritierať sa (s bočným zámerom)

    3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať satiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolímrozprestierať sarozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchypokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cestahadiť sakľukatiť sakrútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchyohýbať saohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníčekgeol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami


    vývin proces, ktorý vedie obyč. k zložitejším a dokonalejším formám • vývoj: prirodzený vývin, vývoj; vývin, vývoj spoločnostievolúcia (postupná kvalitatívna zmena; op. revolúcia): biologická evolúcia


    závin múčnik zo zavinutého al. preloženého cesta s rozličnými plnkami: makový, jablkový závinhovor. štrúdľa (závin z tenkého, lístkového cesta): orechová štrúdľa


Pozri výraz VIN���� v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: c, clh, zob, vra, rdi, tsj, š, opy, ufi, kim, ccm, spp, echo, efpa, asm
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV