Synonymá slova "ves" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 66 výsledkov (1 strana)

  • dedina sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom: podhorská dedinaobec (územnosprávna jednotka): rodná obeczastar. ves (J. Horák)nár. valal: zemplínske valaly


    ves p. dedina


    klopiť obracať smerom dole • kloniťskláňaťnakláňať (o očiach, o hlave): klopí, skláňa hlavu (pri pomykove)sklápať (o predmetoch): klopí, sklápa sedadlo, vrchnákvešať (o hlave): smutne vešia hlavu


    vešať 1. upevňovať do visiacej polohy • zavesovať: vždy si vešal, zavesoval kabát na vešiaknár. kvačkať

    2. p. klopiť


    opúšťať sa prestávať sa o seba starať (telesne i duševne) • zanedbávať sa: po manželkinej smrti sa opúšťa, zanedbávaupadaťchradnúť (najmä telesne) • fraz. expr. vešať hlavurezignovať (trpne prijímať daný stav, strácať odvahu bojovať o niečo): po neúspechu nevešali hlavu, nerezignovali


    lepiť sa 1. držať sa na niečom ako lep al. sa tesne spájať s niečím • prichytávať sa: cesto sa lepí, prichytáva na prstychytať sa: prach sa chytá na záclony; blato sa chytá na topánkylipnúťpriliepať saprilepovať sa: sneh lipne na čižmách; kožka sa mu priliepa na fúzynaliepať sanalepovať sa: med sa jej naliepa na prstyzliepať sazlepovať sa (lepiť sa navzájom): vlasy sa mi zlepujú; hlina sa zliepa do hrúdexpr. lipkať sa (slabo, mierne sa lepiť): cukor sa lipká na obrus

    2. expr. dotieravo sa domáhať pozornosti • expr. vešať sa: dieťa sa stále lepí, vešia na matkufraz. expr. lepiť sa na päty: lepí sa mu na päty už oddávna


    vešať sa p. lepiť sa 2


    zúfať (si) strácať akúkoľvek nádej • byť zúfalý: nevidí východisko zo svojej ťažkej situácie, zúfa (si), je zúfalýopúšťať sa (Štúr)fraz. expr. vešať/strácať hlavu (ostávať bez rozvahy a nádeje): Musíš sa vzchopiť, nesmieš vešať, strácať hlavu!zastar. dešperovať (Kukučín)


    veselica p. zábava 2


    zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíleexpr. zábavkarozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýleniehra: neviazané hry vystriedali povinnostiradovánky: prázdninové radovánky detíhovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabarethovor. expr.: komédiakanada: s priateľmi je kanadahovor. expr. psina: zajtra bude u nás psinahovor. špásy: trávia dni v špásochsubšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu

    2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavuveselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselicakarneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzikediskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotékuhovor.: tanectancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačkuhovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúrvečierokvečerzastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierokpleshovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majálesjuniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniálesradovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánkyhýrenieorgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgiebakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliáchhovor.: flámlumpovačkalumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flámkniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľankagaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veseliezastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akciaslang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydarilsubšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockomsubšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdánsubšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál


    svadba súhrn obradov a úkonov pri vstupe do manželského stavu; svadobná hostina: svadba v kostole, na radnici; pozvať priateľov na svadbusobášuzavretie manželstva (úradný al. cirkevný akt manželskej zmluvy) • vydaj (vstup dievčaťa, ženy do manželstva): ponáhľať sa s vydajomženba (vstup muža do manželstva) • veselie (svadobná hostina): byť pozvaný na veselie


    veselie 1. p. svadba 2. p. zábava 2, veselosť


    veselosť stav radosti, optimizmu, dobrá nálada: chytá sa ho veselosťbujarosťbujnosťrozjarenosť (nespútaná veselosť) • živosťdobrá vôľazastar. veselie: prekypovať veselím


    baviť sa 1. tráviť čas zábavou, hrou, žartovnými rozhovormi, oddávať sa veselosti; mať z niečoho potešenie • zabávať saveseliť sa: baviť sa, zabávať sa s priateľmi; jedli, pili, tancovali a veselili sahodovať (pri jedle a pití) • svadbiť sahovor. svadbovať sa (na svadbe): svadbili sa do ránahovor.: mulatovaťflámovať (obyč. pri nemiernom pití): mulatovať, flámovať celú nochýriť (neviazane) • nár. harovať (Dobšinský)zried. huľať (rus.): huľanie do ránarozptyľovať sa (zbavovať sa zlej nálady al. sústredenia nejakou príjemnou činnosťou): rozptyľuje sa pri mori; žiaci nepočúvajú, rozptyľujú saexpr. laškovať (robiť samopašné kúsky): laškuje s dievčatami

    2. priveľmi sa niečím zaoberať, venovať priveľa času niečomu namiesto inej (potrebnej) činnosti • zabávať sazdržiavať sastrácať čas: zbytočne sa tu toľko bavíme, zabávame, zdržiavame; nebudem už s tebou strácať časzaoberať sa: nemám čas zaoberať sa s tým viacexpr. bavkať sa

    3. p. hrať sa 1


    tešiť sa 1. prežívať radosť, mať potešenie z niečoho • mať radosťbyť rádradovať sa: tešiť sa z detí, mať radosť z víťazstva; je rád, raduje sa, že sa mu robota podarilabyť natešenýbyť rozradostenýbyť naradostený: deti sú natešené, rozradostené, že sa blížia prázdninyzried. radostiť sakniž. al. expr.: plesaťjasať (prejavovať, prežívať veľkú radosť): celý štadión plesá, jasáhovor. expr.: výskaťujúkať (tešiť sa výskaním): nebudete nad tým ujúkaťveseliť sa (prejavovať radosť veselím, zábavou): všetci sa tešia, veseliavyžívať sa (zlomyseľne sa tešiť z niečoho): vyžíva sa na cudzom nešťastí

    2. nachádzať útechu v niečom • utešovať sapotešovať sa: tešili sa, utešovali sa nádejou, že sa to raz skončí

    3. mať niečoho dostatok • požívaťmať: tešiť sa úcte, slobode; požívať, mať úctu, slobodu


    veseliť sa 1. p. baviť sa 1 2. p. tešiť sa 1


    zabávač človek, ktorý sa pričiňuje o zábavu iným: sused bol dobrý zabávačzábavníkzried. zábavkár (Timrava)veselko (Zechenter)hovor. expr.: komediantšpásovníksubšt. šoumen


    bezstarostne bez pocitu zodpovednosti za niekoho, za niečo, bez akýchkoľvek starostí • ľahkopohodlnešťastne: žije si bezstarostne, ľahkopokojne: pokojne, bezstarostne odišiel z domuveselohovor. dínom-dánomexpr. lárom-fárom: peniaze len tak veselo, dínom-dánom rozdával; chodia len tak lárom-fárom po uliciachzastar. fidélne

    p. aj ľahko


    veselo 1. v dobrej nálade, s optimizmom, s veselosťou, s radosťou (op. smutno) • zvesela: veselo, zvesela si vyspevovalarozveselenerozosmiato: rozveselene, rozosmiato odpovedal na otázkyradostnerozradostenerozradostnene: radostne, rozradost(n)ene sa pustil do prácerozihranerozjareneexpr. rozjasane: rozihrane, rozjarene prechádzali okolo nás; rozjasane vychádzali z miestnosti

    porov. aj veselý 1

    2. s príjemným, rozveseľujúcim účinkom (op. chmúrne, pochmúrne) • zvesela: potôčik veselo, zvesela poskakoval po skaláchradostneihravo: oheň radostne, ihravo blčal v sporáku

    3. hovor. bez starostí, bez obmedzenia, bez rozpakov • bezstarostne: veselo, bezstarostne míňa ťažko zarobené peniazehovor. dínom-dánomlen tak: žije si dínom-dánom, len tak

    4. porov. veselý 2


    hra 1. dramatický literárny útvar: televízna hradráma (hra s vážnym koncom): historická drámačinohra (divadelná hra) • kus: klasický kuskomédiaveselohra (hra s humorným zameraním) • fraška (hra s prehnanou a drsnou komikou): antické fraškyvaudeville [vysl. vódvil] (veselohra al. fraška so spevmi a tancami) • tragédia (hra končiaca sa obyč. pádom hlavného hrdinu): moderná tragédiazastar. trúchlohra

    2. šport. úsek setu v tenise • gem

    3. p. zábava 1


    komédia 1. humorný dramatický útvar • veselohra: situačná komédia, veselohrafraška (hra s drsnou komikou): antické fraškyvaudeville [vysl. vódvil] (komédia so spevmi a tancami) • feéria (výpravná komédia)

    2. expr. nedôstojné, nevážne, falošné konanie, smiešny výjav • expr. fraška: celý zápas bol komédiou, fraškouexpr.: cirkusdivadloteáter


    veselohra p. komédia 1


    nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladurozpoloženie: byť v nedobrom rozpoloženívôľa: je celkom bez vôleduch: nestrácať pokojného duchahovor. myseľ: mať veselú myseľkniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)

    2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľuveselosťrozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosťexpr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku

    3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušiepomery: vládli tam príjemné pomeryprostredie: dobré rodinné prostrediepostoj: postoj verejnosti

    4. p. ráz


    naradovaný pociťujúci radosť, radujúci sa; svedčiaci o prežívanej radosti (op. smutný) • natešenýnaradostenýnaradostnený: naradované, natešené deti vítali hostí; bol celý naradost(n)ený nečakaným úspechomrozradostenýrozradostnenýrozradovanýrozjarený (pri pocite nespútanej radosti): výskot rozradost(n)ených, rozradovaných tanečníkovzried.: uradostenýuradovaný: uradostené, uradované srdcerozveselenýexpr.: roztešenýpotešenývytešenývyradovaný: rozveselené, potešené publikum; rozveselená, vytešená tvárveselýšťastný: študenti odchádzali na výlet naradovaní, veselí, šťastní; pozerať sa veselými, šťastnými očamiradostnýrozjasnenýkniž. rozjasaný (obyč. o prejavoch radosti): radostný výraz tváre (op. nešťastný) • uveličenýblažený (v radosti prechádzajúci do uveličenia, blaženosti): bol jej príchodom celý uveličený; obdariť niekoho blaženým úsmevompolichotený (radujúci sa z lichotenia, pochvaly)


    pestrý 1. ktorý má rozmanité, výrazné, často aj krikľavé farby • pestrofarebný: pestrá, pestrofarebná látkafarebnýfarbistýviacfarebnýmnohofarebnýrôznofarebný (majúci mnohoraké al. odlišné farby): farebné, farbisté ozdoby do vlasov; súprava pestrých, viacfarebných, mnohofarebných papierov; rôznofarebné hlavičky astierživýveselýhýrivý (o farbách, ktoré svojou pestrosťou pôsobia príjemne, radostne) • strakatýstrakavý (majúci rozmanité, obyč. kontrastné al. krikľavé farby, škvrny): strakatá, strakavá sukňanár.: tarkavýtarkastý: tarkavé jesenné lístiejarabatýjarabý (obyč. o perí vtákov) • expr. čačkavýexpr. storaký (o farbe)

    2. plný zmien, bohatý na rýchle sa striedajúce udalosti, odlišné zážitky, javy, prvky a pod. (op. jednotvárny, monotónny) • rozmanitýmnohotvárny: mať pestrý, rozmanitý, mnohotvárny životmnohorakýmnohotvarýrôznorodýrôznotvárny: mnohoraké druhy tovaru; mnohotvarý, rôznorodý, rôznotvárny materiálfarbistýfarebnýživý (op. bezfarebný, nevýrazný): farbistý, farebný, živý štýl, opis udalostímiešanýpren. expr. strakatý: miešaná, strakatá spoločnosťrozličnývšelijaký: rozprávať rozličné, všelijaké zážitky z ciest


    radostný 1. plný radosti, svedčiaci o radosti; prinášajúci, vyvolávajúci radosť (op. smutný) • veselýrozveselený: radostná, veselá pieseň; radostná, veselá, rozveselená tvárrozradovanýrozradostenýrozradostnenýnaradovanýnatešený: vrátila sa celá radostná, rozradovaná, rozradostená, rozradostnená, natešenákniž. radostiplný: radostiplné Vianoce (v želaní) • šťastný: prežíval šťastné obdobie vo svojom životeoptimistický (op. pesimistický): všade panovala optimistická náladadobrýpriaznivý: dobrá, priaznivá správapríjemný (op. nepríjemný) • úsmevný: príjemné, úsmevné ránohrejivý: hrejivý pocitexpr.: jasavýplesavýiskrivý: dieťa sa smialo jasavým, plesavým, iskrivým smiechomrozjasnenýkniž. rozjasanýpoet.: jasuplnýjasotný (Timrava, Kostra)expr. preradostný

    p. aj naradovaný, šťastný

    2. p. drahý 3, milý 1


    šťastný ktorý je plný šťastia, radosti a spokojnosti; ktorý je prejavom šťastia (op. nešťastný) • šťastlivý: šťastný, šťastlivý výhercablažený: šťastná, blažená matka; mať na tvári šťastný, blažený úsmevblaživýkniž. blahýpoet. zried. preblahý: usínať s blaživým, blahým, preblahým pocitomradostnýjasavýexpr. plesavý: radostný, jasavý, plesavý smiechveselýnatešenýrozjasanýrozjasnenýrozjarenýrozšťastnený: veselá, rozjasaná, rozjarená tvár; láska sa zračí v jeho rozjasnených, rozjarených očiachkniž. blahoslavený (Kukučín, Smrek)dobrývydarený: šťastný, dobrý, vydarený rokradostiplný: radostiplné Vianoceúspešnýpožehnanýpriaznivýžičlivýexpr. svetlý: mať za sebou úspešný deň; po šesťdesiatke prežil ešte pár požehnaných rokov; očakávala priaznivú, svetlú budúcnosťpríjemný: spomínať na príjemné chvíle spoločného životazávideniahodný: závideniahodný osud, životexpr. zlatý: staré zlaté časy, zlatá mladosťexpr.: prešťastnýprešťastlivý (veľmi šťastný)


    usmievavý ktorý sa často smeje, usmieva; ktorý má radostný výraz (v tvári); svedčiaci o úsmeve, radosti, dobrej nálade • usmiaty: byť stále usmievavý, usmiatyvysmiatyveselý: stretol ju na ulici vysmiatu, veselú; má vysmiatu, veselú tvárzastar. úsmevný (Vajanský)zried.: smevavýsmevný


    veselý 1. ktorý je naplnený radosťou, optimizmom, chuťou žartovať a pod.; svedčiaci o tom (op. smutný): vrátil sa domov veselý; mala také veselé očinatešenýnaradovanýnaradostenýnaradostnený (pociťujúci radosť): deti boli z výletu natešené, naradostenéšťastný (ktorý je plný šťastia): šťastná matka; pozerať sa veselými, šťastnými očamirozradostenýrozradostnenýrozradovaný: krik rozradostnených, rozradovaných školákovuradostenýuradostnenýuradovaný: ozval sa veselý, uradostený smiechrozveselenýpotešený: rozveselení diváci; starý otec ostal po návšteve potešenýradostný (op. nešťastný): radostný výraz tváreuveličenýblažený: návratom syna bola uveličená, blaženározjarenýbujarýrozihranýrozmarný: rozjarení svadobčania; bujarý, rozmarný smiechexpr. zried. rozpachtenýhovor. rozgurážený: rozgurážené publikumrozjasnenýrozžiarený: rozjasnené, rozžiarené detské očirozjasaný: rozjasaný pohľadjasný: jasná tvárživý: živá zábavausmievavý (ktorý sa často usmieva): milý, usmievavý človekusmiaty (ktorý sa usmieva): usmiate dieťavysmiatyexpr.: rozchichotanývychichotaný: vysmiate, vychichotané dievčaúsmevný: úsmevná tvárbodrý: bodrá náladaexpr. preveselý (veľmi veselý)

    p. aj naradovaný

    2. ktorý spôsobuje, prináša veselosť, radosť (op. smutný): zabával spoločnosť veselým rozprávanímvtipnýžartovný: vtipná, žartovná poznámkahumornýhumoristickýkomický: vznikla humorná, komická situácia; humoristický príbehsmiešny (vyvolávajúci smiech): smiešna historkaúsmevný (vyvolávajúci úsmev): stala sa nám úsmevná príhodaexpr. podarený: je to podarená figúrahuncútsky: huncútsky chlapechovor. špásovný: rozprával špásovné udalosti z vojenčinysubšt.: švandovný • subšt. a vulg. srandovný • neskl. prča: je to prča chlappestrýhýrivý (o farbe)

    p. aj vtipný 2


    vtipný 1. ktorý má bystrý rozum; svedčiaci o tom • dôvtipný: vtipný, dôvtipný človek; vtipný postreh, dôvtipné riešeniedômyselný: dômyselný konštruktér, dômyselné zariadeniebystrý (ktorý má dobrý a rýchly postreh): bystrý žiakduchaplný: duchaplný muž, duchaplná poznámkahovor. šikovný: šikovný študent, expr. šikovný ťahpoet. bystroumný: bystroumné dievča (Jégé)

    2. vzbudzujúci radosť, optimizmus, chuť žartovať; plný vtipu • žartovnýveselý: vtipná, veselá, žartovná príhoda; prísť na veselšie myšlienkyhumorný: vznikla humorná situáciaiskrivý: iskrivé ovzdušie

    p. aj veselý 2


    zábavný 1. ktorý vyvoláva al. má vyvolávať dobrú náladu • veselý: je to zábavný, veselý človeksmiešny: rozpráva smiešne historkyrozmarnýúsmevnýrozveseľujúcihovor.: špásovnýlaškovný: sledovali rozmarný, úsmevný príbehbezstarostný: viedli bezstarostný životľahkýsalónny (op. vážny): večer ľahkej hudby; salónna skladbahumoristický: humoristický časopisestrádnykabaretnýrevuálny (o programe): večery vypĺňal estrádny programkniž. fidélny

    p. aj smiešny

    2. p. zaujímavý


    žartovný 1. obsahujúci žarty a vzbudzujúci veselosť • veselýhumorný: rozprával žartovné, veselé, humorné zážitkyvtipný (duchaplne žartovný): vtipné poznámkyrozmarnýúsmevnýzábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): rozmarné poviedky; zábavné čítanieanekdotický (žartovný a krátky): anekdotický príbehhumoristický (obsahujúci humor): humoristický časopisrecesistickýrecesijný (provokatívne, vyzývavo žartovný) • figliarskyšibalskýexpr. huncútskyhovor. beťársky: vyviedol figliarsky, beťársky kúsokkomickýsmiešny (vzbudzujúci smiech): komické, smiešne maskyburlesknýfraškovitý (hrubo žartovný): burleskné predstavenieprekáravý (žartovne podpichovačný): prekáravé slovázried. žartovlivý (Hviezdoslav)subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný

    2. (o človeku) ktorý rád žartuje • veselý: je to veselý, žartovný pánhumornývtipný: humorný, vtipný človekfigliarskyšibalskýexpr. huncútskyhovor. beťársky (ktorý rád robí fígle, huncútstva): môj starký bol figliarsky, beťársky človekrozmarnýúsmevnýzábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): veľmi úsmevná, zábavná spoločnosťhovor. špásovný: špásovné dievčasubšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný


    vešiak rámik na vešanie šiat • ramienko: zavesiť oblek na vešiak, na ramienkohovor. drievko


    veslárstvo veslársky šport • veslovanie: pestovať veslárstvo, veslovanie


    čln druh menšieho plavidla • člnok: rybársky čln, člnokloďka: plaviť sa na loďkebárka (čln s veslami al. plachtami): veslica (čln s veslami) • gondola (benátsky čln) • hovor. šlep (vlečný čln) • nár. hajov (Rázus, Jégé)


    veslica p. čln


    veslo lopatkovité náčinie na poháňanie člna, v minulosti aj lode: zaberať veslami; loď poháňaná veslami otrokovšport. pádlo (voľné, nepripevnené veslo): kanoistické pádlo


    veslovanie p. veslárstvo


    svet 1. nekonečný priestor • vesmír: podstata sveta, lety do vesmírukozmos: výskum kozmupríroda (súhrn všetkých vecí a javov, ktoré nevznikli ľudskou činnosťou) • kniž. univerzumkniž. zastar.: všehomírvšemírpoet. zastar. všesvet

    2. obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: cesta okolo svetazem (astron. Zem): život na zemizemeguľa: obísť celú zemeguľupren. glóbus

    3. krajiny, obyč. za hranicami vlastného štátu: každý rok chodí do svetacudzina: ďaleká cudzinazahraničie: zájazdy do zahraničiacudzozemsko: južné ovocie sa dováža z cudzozemska

    4. p. ľudia 5. p. život 4 6. p. oblasť 2


    vesmír nekonečný svetový priestor • kozmos: výskum vesmíru, kozmumakrokozmosmakrosvetsvet: vznik, zánik svetakniž. univerzumkniž. zastar.: všehomírvšemírpoet. zastar. všesvet


    vesmírny ktorý sa vzťahuje na nekonečný priestor • kozmický: vesmírne, kozmické diaľky; kozmický výskumsférický (ktorý sa týka priestoru okolo zemegule): sférické letysvetový: svetový priestorkniž. nadzemskýnadpozemský: nadzemské, nadpozemské výšinynebeský: nebeské tichopoet. nadhviezdny


    jar ročné obdobie od 21. marca do 20. júna: jar sa blížikniž. al. poet. vesna


    vesna p. jar


    sveter pletená vrchná časť oblečenia s rukávmi: sveter s pestrým vzoromkardigán (sveter na zapínanie od krku dolu) • pulóver (sveter s otvorom na prevliekanie hlavy): pliesť pulóverhovor. rolák (sveter s vysokým vyhrnutým golierom) • vesta (sveter bez rukávov)


    vesta vrchná časť oblečenia, ktorá sa oblieka na košeľu, blúzu: pletená vesta, oblek s vestouhovor.: prusliakbrusliak (vesta v ľudovom oblečení) • živôtikhovor. lajblík (súčasť ženského oblečenia kryjúca hrudník)

    p. aj sveter


    predpoveď domnienka al. výrok o budúcich udalostiach • prognóza (obyč. vedecká výpoveď o možnej budúcnosti istého javu, procesu): vysloviť predpoveď, prognózu vývinuexpr. proroctvo: jeho proroctvo sa splnilokniž. veštba: vyrieknuť veštbu


    proroctvo 1. veštenie budúcnosti • kniž. veštba: vyrieknuť proroctvo, veštbukniž. orákulum

    2. p. predpoveď


    veštba p. proroctvo 1, predpoveď


    veštec kto predpovedá bez odborného základu • prorok: ľudoví veštci, prorocihádač: hádač budúcnostikniž.: profétaprofét: starozákonní profétiprognostik (kto sa zaoberá podmienenou predpoveďou možnej budúcnosti na základe vedeckého poznania) • jasnovidec (kto intuitívne predvída niečo v budúcnosti)


    predpovedný ktorý predstavuje predpoveď • prognostický (predstavujúci obyč. vedecky podmienenú predpoveď): predpovedné, prognostické údaje, záverymeteorologický (súvisiaci s predpoveďou počasia): meteorologické mapy, meteorologická službaexpr.: vešteckýjasnovidnýjasnovideckýprorocký (charakteristický pre veštca, proroka): veštecká, jasnovidecká schopnosť; prorocká reč


    predvídavý majúci schopnosť predvídať (o človeku); svedčiaci o tom • prezieravý: predvídavá, prezieravá osobakniž. prozreteľný: prozreteľný krokkniž.: jasnovidnýjasnozrakýjasnozrivý (schopný jasne vidieť, správne posudzovať veci, javy a pod.; op. krátkozraký) • múdryrozumnýrozvážny (s dobrým odhadom, videním dôsledkov a pod.): jasnovidný, jasnozraký politik; múdry, rozumný hospodárexpr.: vešteckýjasnovideckýprorocký (schopný intuitívne vidieť, predpovedať budúcnosť): veštecký, jasnovidecký duch; prorocká reč

    p. aj prezieravý


    veštecký p. predpovedný, predvídavý


    veštiareň mytol. miesto, kde sa vyslovovali veštby • orákulum: staroveká veštiareň, staroveké orákulum


    hala 1. priestranná miestnosť, sieň, obyč. vo verejných budovách al. budove • dvorana: športová, staničná, továrenská, montážna hala; dvorana palácavestibul (vstupná hala): vestibul divadla, hotela

    2. p. predsieň


    vestibul p. hala 1


    veštica p. veštkyňa 1


    veštkyňa 1. žena, ktorá predpovedá budúce veci: veštkyňa veští z karátvešticaprorokyňajasnovidkakniž. sibyla

    2. p. čarodejnica


    predpovedať 1. hovoriť čo a ako sa stane v budúcnosti, vyslovovať predpoveď: predpovedať úspech strany vo voľbách; predpovedať počasieprognózovať (podávať vedeckú výpoveď o možnej budúcnosti istého javu): prognózovanie stavu hospodárstvapredvídaťodhadovaťpredpokladať (očakávať, že sa niečo istým spôsobom stane): predvídať, odhadovať politický vývin v spoločnosti; predpokladať úspech hospodárskej reformyveštiť (hovoriť o budúcich životných osudoch ľudí; vyslovovať predpoveď vôbec): veštiť z ruky; veštiť niečomu zlý koniecprorokovať (predpovedať budúcnosť riadenú Božou vôľou; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Krista; starý otec prorokuje, že bude tuhá zimazastar. profetizovať (Škultéty)kniž. zried. suponovaťzastar. predzvestovať: ťažké oblaky predzvestujú búrku

    2. p. predriekať


    veštiť 1. vyslovovať veštbu podľa istých znakov • predpovedaťhádať: Cigánka mu veštila, predpovedala, hádala z dlane, z karátprorokovať (o starozákonných prorokoch; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Mesiáša; ktosi mu prorokoval dlhý životčítať osudzastar. predzvestovať: jasnovidec mu čítal osud, predzvestoval nešťastiezastar. profetizovať (Škultéty)

    2. byť príznakom niečoho • byť predzvesťoupredzvestovať: ťažké mraky veštia, predzvestujú búrku; to je predzvesťou nových čiaspredpovedaťzvestovať: to nezvestuje nič dobrého


    čarodejnica žena, ktorá robí čary • bosorka: rozprávky o čarodejniciach, bosorkáchježibaba: ježibaba z medovníkovej chalúpkystriga (zlá čarodejnica) • kniž. čarodejkazastar.: vedmavidmavedomkyňa: babka mala chýr vedomkyneveštkyňakniž. zried. vedomicazried. bohyňapejor. harpya (o zlostnej žene)


    časopis periodicky vychádzajúca tlačovina • periodikum: odborný, obrázkový časopisžurnál (obyč. ilustrovaný časopis): módny žurnálrevue (časopis s náročnejším obsahom): literárna revuevestníkbulletin [vysl. bültén]spravodajca (oznamy a nariadenia pravidelne vydávané tlačou): úradný vestník, bulletinmagazín (obyč. ilustrovaný časopis)


    vestník admin. periodikum prinášajúce pravidelné oznamy úradného rázu al. správy o činnosti odborných a vedeckých inštitúcií: ministerský vestníkbulletin [vysl. bültén]: úradný bulletinspravodajca: spravodajca akadémie viednespráv. spravodaj


Pozri výraz VES v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV