Synonymá slova "ve" v Synonymickom slovníku slovenčiny

mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý) • silný • veľký: mocný, silný, veľký panovník • despotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládca • vplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ

2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý) • silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasom • mohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vody • statný • robustný • hodný • urastený • svalovitý • svalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi) • pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievka • chlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvári • zdatný • hovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý) • nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládež • pevný (ktorý dobre odoláva mechanickým al. iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hradu • veľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odpor • hrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohy • prudký • intenzívny • výdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľ • rýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôň • expr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuk • nezdolný • nepremožiteľný • nezdolateľný • neochvejný • nezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú al. duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľa • expr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičky • expr. premocný (veľmi mocný)

3. ktorý má veľký účinok (op. slabý) • účinný • pôsobivý • silný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slová • neodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbu • veľký: mať na niekoho veľký vplyv

mohutný ktorý má nezvyčajne veľké rozmery, menej často aj intenzitu, hodnotu a pod. (op. malý) • veľký • mocný • silný: mohutná, veľká stavba; mocná, silná šija; mocný, silný prúd vody; zapôsobil na mňa mocným, silným dojmom • obrovský • ohromný • nesmierny: obrovské stĺpy; obrovská, ohromná sila príboja; cítil obrovské, nesmierne nutkanie odísť (op. slabé) • statný • robustný • hovor. dúži (mohutný čo sa týka vzrastu; op. útly): vyrástol na statného, robustného, dúžeho mládenca • masívny • pevný • hrubý (mohutný čo sa týka rozmerov): masívne steny kláštora; masívna, pevná reťaz; pevné, hrubé múry • objemný • rozložitý (mohutný čo sa týka objemu, rozlohy): objemná kniha; rozložitý hrad • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco mohutný rozmermi, hodnotou; op. nepatrný): gigantické, kolosálne súsošie; gigantická, monumentálna pyramída • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou mohutnosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny kráľovský palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • preveľký: mohutné, ozrutné, obrovité chlapisko; ozrutánsky, velikánsky, veličizný gaštan; je v ňom mohutná, velikánska, preveľká túžba po poznaní • expr. obludný (svojou mohutnosťou vzbudzujúci hrôzu): mohutné, obludné rozmery stavby • expr.: herkulovský • herkulesovský • goliášsky: herkulovská, goliášska postava • expr.: hromový • dunivý (o zvuku, ktorý má veľkú intenzitu; op. slabý, tichý): ozval sa mohutný, hromový, dunivý hlas zvona

monumentalita kvalita veci al. javu prejavujúca sa v schopnosti pôsobiť rozmermi, tvarom al. dôležitosťou • monumentálnosť: monumentalita, monumentálnosť kostola • mohutnosť • veľkoleposť • veľkosť • lesk: lesk panovníckeho trónu

p. aj lesk 2

múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumný • umný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné kroky • inteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osoba • osvietený: múdry, osvietený panovník • vzdelaný • učený: vzdelaná hlava • bystrý • chytrý • chápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavička • triezvy • rozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politik • správny • zdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názory • hlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vety • vševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Boh • priinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná žena • aj iron. šalamúnsky • expr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporu • iron.: rozumársky • rozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči! • expr.: premúdry • premúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

p. aj vzdelaný, bystrý 2

mysliteľ 1. človek hlboko a tvorivo premýšľajúci o dôležitých otázkach • mudrc • veľduch (človek ako nositeľ múdrosti): mudrci, veľduchovia poznajúci pravdu • osvietenec • filozof: osvietenci ľudstva; starovekí filozofi

p. aj génius

2. p. mudrák

nábožný 1. vyznávajúci vieru v Boha, riadiaci sa zásadami viery, náboženstva (op. bezbožný) • pobožný • zbožný: rodičia boli veľmi nábožní, zbožní, pobožní • bohabojný (riadiaci sa zásadami kresťanskej morálky): viedol nábožný, bohabojný život • veriaci (majúci vieru v Boha; patriaci k cirkvi): nábožný, veriaci ľud si svojpomocne postavil kostol • kniž. religiózny: religiózny človek • hovor. boží • pejor.: svätuškársky • pobožnostkársky • pobožnôstkarský (prepiato al. pokrytecky nábožný)

2. p. posvätný 2

nadčasový nepodliehajúci zmenám v čase, zachovávajúci si pôvodnú aktuálnosť, myšlienkovú silu, stále platný • stály • nemenný: ľúbosť je nadčasovou, stálou, nemennou hodnotou • pretrvávajúci: nadčasový, pretrvávajúci odkaz básnika • trvalý • večný (časovo neobmedzený): trvalé, večné pravdy; ľudské diela s trvalou, večnou platnosťou • odb. gnómický • kniž. atemporálny

nádejný vzbudzujúci al. prejavujúci nádej, prísľub do budúcnosti • sľubný • mnohosľubný • zried. veľasľubný: váš syn má talent, je to nádejný, sľubný muzikant; nádejný, sľubný začiatok hospodárskej reformy • perspektívny (nádejný do budúcnosti): považujú ho za perspektívneho pracovníka • kniž. nádejeplný: uprel na mňa nádejeplný pohľad • veriaci • zried. dúfanlivý (ktorý má nádej, vieru v niečo): zaujať dúfanlivý, veriaci postoj k niečomu

nádhera 1. neobyčajná krása • veľkoleposť: nádhera, veľkoleposť prírody • lesk: lesk slávnosti • kniž.: pompa • pompéznosť • honosnosť (honosná nádhera): korunovačná pompa, pompéznosť • sláva: mesto v plnej sláve • poet. glória (Smrek) • hovor. paráda: to bola paráda • kniž. prelesť: ženská prelesť (Škultéty) • zastar. okázalosť • kniž. zastar.: veličie (Kukučín) • veličavie (Hviezdoslav)

2. p. prepych 1

nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocit • skvelý: skvelý hotel • obdivuhodný • úžasný • kniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanec • rozkošný • roztomilý • expr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienok • očarujúci • oslňujúci • oslnivý • podmaňujúci • podmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudby • expr.: čarovný • anjelský • kniž.: čarokrásny • prelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjav • expr.: nebeský • rajský • elyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódia • hovor. expr. božský: má božský hlas • expr.: rozprávkový • rozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájny • hovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný život • žiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmev • veľkolepý • skvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavba • prepychový • luxusný • blýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaleta • parádny • pompézny • kniž. pyšný • expr. hrdý • poet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralá • kniž. honosný • zastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievod • expr. prenádherný

p. aj pekný 1, krásny 1

2. p. výborný

nadmieru viac, ako je zvyčajná miera, nad zvyčajnú mieru • veľmi • mimoriadne • zried. nadmier: s výsledkom boli nadmieru, veľmi spokojní; vedel mimoriadne zaujímavo rozprávať • nanajvýš: film bol nadmieru, nanajvýš poučný • neobyčajne • nezvyčajne • nesmierne • nevšedne • kniž.: nezvykle • neobvykle: k práci pristupoval neobyčajne, nezvyčajne zodpovedne; bol nesmierne, nevšedne žičlivý voči druhým • nadpriemerne • nadnormálne • abnormálne: v práci bol nadmieru, nadpriemerne úspešný; tento stroj je nadnormálne, abnormálne hlučný • vysoko • maximálne: vysoko, maximálne účinný liek proti chrípke • príliš • priveľmi • expr. preveľmi: na takúto funkciu je nadmieru, príliš mladý; priveľmi, preveľmi sa ho boja • nemierne: nadmieru, nemierne pije pri každej príležitosti • veľa • priveľa • expr. preveľa: má veľa, priveľa, preveľa možností, ako sa vyhnúť povinnostiam • hovor. expr. neúrekom: fantázie má nadmieru, neúrekom • expr. vyše práva: starostí má vyše práva • nár. prevelice • nespis. nazbyt

nadovšetko 1. v najvyššej miere; nad všetko ostatné • veľmi: nadovšetko, veľmi sa bojí svojho otca • najväčšmi • najviac • najviacej: najväčšmi, najviac, najviacej má rada svoje vnúča

2. p. najmä

nadriadený² funkčne vyššie postavený pracovník riadiaci iných pracovníkov (op. podriadený) • vedúci: poslúchať príkazy nadriadeného, vedúceho • predstavený: rešpektovať predstaveného • vrchnosť (nadriadené osobnosti): nariadenie vrchnosti • hovor. expr. starý • hovor. šéf • expr. šéfko • slang. šerif

nadšenie sústredený záujem vyvolaný vnútorným stotožnením sa s nejakou myšlienkou • nadšenosť: príbeh nám vyrozprával s nadšením, s nadšenosťou • zaujatie • elán • oduševnenie • oduševnenosť: robiť niečo s veľkým zaujatím, elánom, oduševnením • nadchnutie • nadchnutosť: nadchnutie, nadchnutosť ducha • horlivosť: jeho horlivosť v práci bola známa • zápal • zapálenie • zapálenosť: umelecký zápal, umelecké zapálenie • entuziazmus: tvorivý entuziazmus • idealizmus: mladí sú naplnení idealizmom • vehemencia: obhajovať niečo s nečakanou vehemenciou • verva: pustiť sa s vervou do práce • vytrženie • extáza (mimoriadne nadšenie): stav vytrženia, náboženská extáza • exaltácia (veľké nadšenie) • fanatizmus (náruživé, obyč. netolerantné nadšenie): športový fanatizmus • expr. uveličenie: je vo veľkom uveličení (Tatarka) • kniž.: zanietenie • zanietenosť: besedovať so zanietením, so zanietenosťou • expr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazga • kniž.: vzlet • vznet (tvorivé nadšenie): básnický vzlet, vznety mladosti (Kukučín) • kniž. var

nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladu • rozpoloženie: byť v nedobrom rozpoložení • vôľa: je celkom bez vôle • duch: nestrácať pokojného ducha • hovor. myseľ: mať veselú myseľ • kniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)

2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľu • veselosť • rozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosť • expr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku

3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušie • pomery: vládli tam príjemné pomery • prostredie: dobré rodinné prostredie • postoj: postoj verejnosti

4. p. ráz

nanajvýš 1. viac, ako je zvyčajná miera • nadmieru • zried. nadmier: nanajvýš, nadmieru vydarené predstavenie • veľmi • mimoriadne: má veľmi, mimoriadne presné informácie • neobyčajne • nezvyčajne • nevšedne • nesmierne • kniž.: nezvykle • neobvykle: bol to neobyčajne, nezvyčajne zaujímavý film; má nevšedne, nesmierne vyvinutý zmysel pre krásu • maximálne (v najvyššej možnej miere; op. minimálne): maximálne účinný prostriedok

2. vyjadruje hodnotiaci postoj (krajnú mieru, obmedzenie a pod.) k výrazu, nie viac ako • najviac • najviacej: rozprával sa s ňou nanajvýš, najviac(ej) päť minút • najviac ak • najviacej ak • najtiaž: zoženie najviac(ej), najtiaž dve-tri tisícky • maximálne: ty môžeš nanajvýš, maximálne prosiť, nie žiadať • zastar. najvýš

3. p. prinajhoršom

naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočne • vskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrý • rozhodne: rozhodne to nemá ľahké • ale: tí sú ale dobrí • naozajstne • hovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otec • ozaj • ozajstne • hovor. ozajsky • nár.: ozajst • naozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá práca • veru • expr.: veruže • verubože • verabože • verabohu • zried. hejveru • poet. ver' • nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliť • fakticky • hovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevideli • vôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujem • expr.: namojpravdu • namojveru • namojdušu • fraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desať • expr.: prisámbohu • prisámboh • prisámfakt • prisámvačku • prisám • bohuprisahám • bohuprisám • bohuotcuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcu • otcuprisahám • otcuprisám • otcu-materi • expr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačí • nár.: ačida • ačidali

nápadný 1. ktorý pre mimoriadne vonkajšie vlastnosti nemožno prehliadnuť, nevšimnúť si (op. nenápadný) • výrazný: v diaľke sme videli nápadnú, výraznú stavbu • viditeľný • zreteľný • zjavný • očividný (op. nepatrný, nebadateľný): v jeho zdravotnom stave nastala viditeľná, zreteľná zmena; upozorňoval nás zjavnými, očividnými gestami • veľký • markantný (nápadný čo sa týka rozmerov): nápadný, veľký nos; markantný rozdiel v správaní • evidentný • kniž. frapantný • expr.: okatý • fraz. do očí bijúci (op. zanedbateľný): evidentný nepomer síl; okaté, do očí bijúce nedostatky

2. ktorý upútava pozornosť obyč. svojimi nie bežnými vlastnosťami (op. nenápadný, obyčajný, bežný) • zvláštny • nezvyčajný • neobyčajný • nevšedný: každý sa obzrel za nápadným, zvláštnym dievčaťom; bola obdarená neobyčajnou, nevšednou krásou • mimoriadny • výnimočný (prevyšujúci priemerné, bežné hodnoty, vlastnosti): v porovnaní s vlaňajškom sme dosiahli mimoriadny, výnimočný pokrok • výstredný • extravagantný • provokačný • provokatívny • dráždivý • zastar. okázalý (majúci zámer vzbudiť pozornosť, dráždiť): výstredné, extravagantné, provokačné, dráždivé oblečenie; provokatívne, dráždivé správanie; okázalé frázy • krikľavý (obyč. vo vzťahu k farbám; priťahujúci pozornosť svojou intenzitou, vzájomným zladením a pod.): nápadná, krikľavá farba klobúka • vyzývavý • vytŕčavý • demonštratívny • kniž. ostentatívny (nevhodne, nasilu upozorňujúci na seba): žiaľ zakrývala vyzývavou, vytŕčavou veselosťou; hladovka je demonštratívna, ostentatívna forma protestu • expr.: pochabý • bláznivý (s prvkami neprimeranej, až komickej nápadnosti): pochabé, bláznivé oblečenie • podozrivý (svojou nepravdepodobnosťou, zriedkavosťou vzbudzujúci podozrenie): nápadná, podozrivá zhoda okolností

naradovaný pociťujúci radosť, radujúci sa; svedčiaci o prežívanej radosti (op. smutný) • natešený • naradostený • naradostnený: naradované, natešené deti vítali hostí; bol celý naradost(n)ený nečakaným úspechom • rozradostený • rozradostnený • rozradovaný • rozjarený (pri pocite nespútanej radosti): výskot rozradost(n)ených, rozradovaných tanečníkov • zried.: uradostený • uradovaný: uradostené, uradované srdce • rozveselený • expr.: roztešený • potešený • vytešený • vyradovaný: rozveselené, potešené publikum; rozveselená, vytešená tvár • veselý • šťastný: študenti odchádzali na výlet naradovaní, veselí, šťastní; pozerať sa veselými, šťastnými očami • radostný • rozjasnený • kniž. rozjasaný (obyč. o prejavoch radosti): radostný výraz tváre (op. nešťastný) • uveličený • blažený (v radosti prechádzajúci do uveličenia, blaženosti): bol jej príchodom celý uveličený; obdariť niekoho blaženým úsmevom • polichotený (radujúci sa z lichotenia, pochvaly)

nástroj 1. pomôcka pri manuálnej práci • hovor. inštrument: stavbárske nástroje, inštrumenty • hovor. sprava: vŕtačka je užitočná sprava • prostriedok (nástroj na uskutočnenie niečoho): pracovné prostriedky • pejor.: verk • verkeľ • vergeľ (starý, často nefunkčný nástroj) • slang. sersám

2. prostriedok na tvorenie tónov, hudby • inštrument: hudobné nástroje, inštrumenty

náučný poskytujúci poučenie, určený na získanie poznatkov, vedomostí: náučná literatúra • poučný (poskytujúci poučenie aj ponaučenie; op. zábavný): poučný film • didaktický (poučujúci aj vychovávajúci, používaný najmä v školskej praxi): náučné, didaktické diela • encyklopedický (poskytujúci ucelený súbor vedomostí, poznatkov o niečom): archeologický encyklopedický slovník • vedecký (súvisiaci s poskytovaním vedeckých poznatkov): kniha je písaná náučným, vedeckým štýlom (op. populárnym) • často pejor. učený (poskytujúci poučenie náročným spôsobom): učená prednáška • zastar. náukový: náukový materiál

náveterný vystavený (častým) náporom vetra (op. záveterný) • veterný • vetristý: náveterný svah; veterná, vetristá strana domu

nebohý¹ (o človeku) ktorý prestal žiť, ktorý umrel (op. živý) • mŕtvy • zomretý: môj nebohý, mŕtvy manžel; modliť sa za zomretého priateľa • zastaráv. zomrelý • kniž. zosnulý: spomínať na zomrelého, zosnulého človeka • expr. nebožký: hrob nebožkej starej mamy • fraz. zjemn.: večnej pamäti • blahej pamäti (aj v postavení po podstatnom mene): večnej pamäti naša mať; otec môj blahej pamäti hovorievali…

p. aj mŕtvy¹

neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďaleč • opodiaľ • zried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozerali • vedľa • povedľa: ležia vedľa, povedľa v tráve • hovor. toť: toť za rohom je kino • bokom • stranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalo • pozďaleč • zobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nás • zried. spozďaleč (Topoľská) • zastar.: poďalej • poďalšie (Kukučín, Vajanský) • blízko • nablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízku • kúsok • expr.: kúštik • kúsoček • kúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád

2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízko • obďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverí • vedľa • povedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa nás • pri (kom, čom): pri stanici je hotel

nekonečný ktorý nemá koniec v priestore, v čase, v množstve, v intenzite (op. konečný) • neobmedzený • neohraničený (op. obmedzený, ohraničený): nekonečný, neohraničený priestor; mládež má neobmedzené možnosti sebarealizácie • bezhraničný • bezmedzný • kniž.: bezbrehý • bezmerný • kniž. zastar. bezkonečný (obyč. čo sa týka intenzity al. priestoru): zmocnilo sa ho bezmedzné, bezbrehé zúfalstvo; vždy túžil po bezhraničných, bezkonečných diaľavách • nedozerný • nedohľadný (čo sa týka priestoru): očami blúdil po nedozerných, nedohľadných šíravách • nesmierny (čo sa týka množstva a intenzity): počas života nazbieral nesmierne množstvo umeleckých predmetov; ovládla ho nesmierna ľútosť • zdĺhavý • rozsiahly • rozvláčny (čo sa týka času; op. krátky, krátkodobý): viedli medzi sebou zdĺhavú vojnu; mať spolu zdĺhavé, rozsiahle rozhovory; treba skončiť zdĺhavé, rozvláčne spory • večný (čo sa týka času al. množstva): všade sa stretával s večným nepochopením; mŕtvi tu spia svoj večný sen • expr. absolútny • úplný (čo sa týka intenzity): pociťovala voči nemu absolútnu, úplnú oddanosť; vo svojich rukách sústredil absolútnu, úplnú moc • mat. entý (presne neurčený vo veľmi veľkom množstve): člen entého radu čísel

p. aj dlhý, veľký

nenahraditeľný ktorý, ktorého nemožno ničím nahradiť: nenahraditeľný priateľ • jedinečný (jediný svojho druhu): v cudzine získal nenahraditeľné, jedinečné skúsenosti; strácame v tebe jedinečného odborníka • veľký • obrovský • ohromný • nesmierny (obyč. o niečom vyčísliteľnom, čo má negatívny dosah): napáchať veľké, obrovské škody; utrpieť ohromnú, nesmiernu stratu

nenapraviteľný ktorý sa nedá napraviť, zlepšiť, odčiniť • nepolepšiteľný: mal povesť nenapraviteľného, nepolepšiteľného alkoholika; nepolepšiteľný recidivista • notorický (trvalo známy niečím negatívnym): je to notorický povaľač • expr. večný: znovu sa ozvali tí istí, veční nespokojenci • pren. expr. beznádejný: nedá si poradiť, je to beznádejný prípad! • pren. nevyliečiteľný: nevyliečiteľný optimista

neosobný 1. ktorý nie je zaťažený osobným postojom, ale sa opiera o skutočnosť (op. osobný) • objektívny (op. subjektívny) • vecný: neosobný, objektívny názor; objektívna, vecná kritika • nezaujatý • nestranný (obyč. v záujme spravodlivosti; op. zaujatý, neobjektívny): zachovať si nezaujatý, nestranný postoj voči opozícii; nezaujaté, nestranné hodnotenie • neutrálny • indiferentný • hovor. nezaťažený (nie jednostranne kladný al. záporný): k sporu iných zaujímal neutrálne, indiferentné stanovisko; hovoril to indiferentným tónom; aj voči neprajníkom zostal nezaťažený • odosobnený (zbavený osobných záujmov al. zaujatia): zostať v spore neosobný, odosobnený • všeobecný (nie vlastný, ale vyjadrujúci názory, postoje a pod. mnohých): jeho kritika mala neosobný, všeobecný ráz; tlmočil všeobecnú mienku

2. p. strohý 3, odmeraný 1

nepodstatný nie príliš dôležitý; nie hlavný, nie základný (op. podstatný, dôležitý) • nezávažný: nepodstatný, nezávažný dokument; nezávažná pripomienka • zanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): urobili iba zanedbateľné ústupky; zanedbateľné údaje • bezvýznamný • kniž. irelevantný (op. významný, relevantný): pre súd bezvýznamné, irelevantné fakty • kniž. indiferentný (nie rozhodujúci): je to vo vzťahu k danej veci indiferentné • nepatrný • malý (op. veľký): uskutočnili iba nepatrné, malé zmeny; zohral v tom iba nepatrnú, malú úlohu • vedľajší (op. hlavný): to je teraz vedľajšia vec • expr. smiešny: nezaťažuj ma smiešnymi podrobnosťami

neprehľadný 1. v ktorom niet prehľadu, v ktorom pre zložitosť nie je možná (ľahká) orientácia (op. prehľadný) • neusporiadaný • chaotický: neprehľadný, neusporiadaný výklad; neusporiadaný, chaotický vývin udalostí • nejasný • zmätený • expr. zamotaný: nejasné, zmätené pomery v spoločnosti; zmätená, zamotaná reč • zložitý • komplikovaný (op. jednoduchý): neprehľadná, zložitá mapa; zložitá, komplikovaná spoločenská situácia • kniž. spletitý: spletité udalosti

2. o ktorom si nemožno urobiť prehľad, obyč. pre jeho veľkosť, rozsah • veľký • rozsiahly: neprehľadné, veľké plochy lesa; veľké, rozsiahle škody • obrovský • ohromný • nesmierny: obrovské, ohromné, nesmierne zástupy ľudí

nepriamy jestvujúci, uskutočňovaný bez priamej, bezprostrednej prítomnosti al. súvislosti, obyč. prostredníctvom niekoho, niečoho (op. priamy, bezprostredný) • sprostredkovaný: nepriame, sprostredkované informácie; sprostredkovaná účasť (op. osobná) • kniž. indirektný: indirektný vplyv • vedľajší • druhotný: vedľajší, druhotný účinok lieku; nepriamy, druhotný dôkaz • bočný • postranný (ktorý nesmeruje priamo): bočné, postranné osvetlenie • prenesený • obrazný • metaforický (založený na istej podobnosti, vnútornej súvislosti): nepriame, prenesené pomenovanie; obrazné vyjadrenie • zaobalený • zastretý: zaobalená reč; zaobalená, zastretá narážka

nesmierny presahujúci zvyčajnú veľkosť; veľmi veľký rozmermi al. intenzitou • obrovský • ohromný: nesmierny, obrovský vesmír; obrovská, ohromná výška komína; obrovská, ohromná radosť • nekonečný • neobmedzený • bezhraničný • bezmedzný • nedozerný • nedohľadný • kniž.: bezbrehý • bezmerný (bez konca al. bez obmedzenia): nekonečný, neobmedzený priestor; bezmedzné, nedozerné, nedohľadné diaľky; bezhraničný, bezbrehý žiaľ • kniž. nezmerný • nezmerateľný (ktorý sa nedá zmerať): človek nezmernej, nezmerateľnej sily; mať nesmierne, nezmerné rozmery • nevyčerpateľný (bez konca) • pren. expr.: bezodný • bezdný: sršal nevyčerpateľnou energiou; nevyčerpateľný zdroj inšpirácie • mocný • mohutný (čo do intenzity): mocná, mohutná túžba; mohutná sila • enormný • prenikavý (veľmi silný, veľký): dosiahnuť enormný zisk; pocítil prenikavú bolesť • nadľudský (presahujúci človeka, jeho možnosti): vynaložiť nadľudskú námahu • nepredstaviteľný (ktorý si nemožno ani predstaviť): nepredstaviteľné množstvo ľudí • neopísateľný • nevysloviteľný • nevýslovný • nevyjadriteľný • nevypovedateľný (ktorý sa nedá vyjadriť slovami): pocítil neopísateľné, nevysloviteľné, nevypovedateľné šťastie; žena nevýslovnej, nevyjadriteľnej krásy • neslýchaný • nevídaný • neobyčajný • mimoriadny (ešte nezaznamenaný; nie bežne veľký): stala sa mu neslýchaná, nevídaná krivda; odkryli sa mu neobyčajné, mimoriadne možnosti; zahrnul ju neobyčajnou láskou • nespočítateľný • nevyčísliteľný • nespočetný • kniž. nesčíselný (ktorý sa nedá vyjadriť číslami): nespočítateľné, nesčíselné množstvo; nespočetné zástupy; nevyčísliteľné škody • expr.: náramný • úžasný • závratný: auto dosahovalo náramnú, závratnú rýchlosť; úžasné bohatstvo • expr.: preveľký • velikánsky • veličizný • prenesmierny • preukrutný • kraj. expr. preveliký (príliš veľký): preveľký, preveliký smútok; velikánska, veličizná vzdialenosť • expr.: ozrutný • ozrutánsky: ozrutné priestranstvo; ozrutná, ozrutánska ťarcha • expr. večný: v spoj. Večná škoda! • hovor. expr. príšerný (o niečom negatívnom): cítil príšerný strach • hovor. expr. fantastický (o niečom kladnom): mal fantastické šťastie • kniž. neskonalý: cítil k nemu neskonalú vďačnosť • expr.: nadzemský • nadpozemský • kniž. zastar. nezemský (presahujúci skúsenosť pozemského sveta): v duši mu zavládla nadzemská, nadpozemská blaženosť; nezemská krása prírody

p. aj veľký, obrovský

nesmrteľný ktorý nepodlieha smrti, zabudnutiu (op. smrteľný) • večný • večne živý • kniž. nehynúci: nesmrteľná, večná krása prírody; nesmrteľná, večne živá chvíľa • trvalý • stály: stála, trvalá pamiatka na obete vojny; stále, trvalé hodnoty • nezabudnuteľný (majúci stálu priazeň, obdiv pre niečo hodnotné): nezabudnuteľný umelec; zanechať po sebe nezabudnuteľné dielo

p. aj slávny 1

nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavý • prelietavý • chvíľkový • pren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láske • vrtošivý • rozmarný: vrtošivá, rozmarná žena • nepevný (op. pevný) • nestabilný • labilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citoch • nespoľahlivý • neseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosť • ľahkomyseľný • expr. veterný • fraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý

2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivý • menlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastie • nepevný • labilný • nestabilný • vratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní) • neistý • neustálený • rozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomery • vrtkavý • aprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasie • prelietavý: prelietavé šťastie • vrtošivý • rozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný čas • kolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivý • odb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazí • pominuteľný • dočasný • prechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský jav • netrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiál • chvíľkový • kniž.: podenkový • prchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspech • expr. zried. rozlietavý

nestranný ktorý nikomu nenadŕža; svedčiaci o tom • nezaujatý (op. zaujatý): nestranný, nezaujatý posudzovateľ diela; nestranné, nezaujaté hodnotenie • nepredpojatý (ktorý niečo, niekoho neodsudzuje vopred; op. predpojatý): nepredpojatý rozhodca • objektívny • vecný (zodpovedajúci skutočnosti; op. subjektívny): objektívny súd; objektívna, vecná argumentácia; vecná kritika • neutrálny • indiferentný (nenadŕžajúci ani jednej strane, obyč. v spore; op. jednostranný): neutrálny politik; zaujať neutrálny, indiferentný postoj • odosobnený (zbavený osobného záujmu al. zaujatia): odosobneným hlasom čítať rozsudok • spravodlivý (ktorý koná, je v súlade so spravodlivosťou; op. nespravodlivý): spravodlivý sudca, spravodlivý rozsudok

nevestinec dom prostitúcie • verejný dom • vulg. bordel

nezabudnuteľný na ktorý al. na ktorého sa nedá zabudnúť (obyč. pre kladné vlastnosti) • trvalý • trvácny • trváci: zostala mu na ňu nezabudnuteľná, trvalá spomienka; urobil na nás nezabudnuteľný, trvácny, trváci dojem • večný • kniž. nehynúci • pren. nesmrteľný: večná, nehynúca pamiatka na veľkého herca; zanechal po sebe nehynúce, nesmrteľné dielo • nezmazateľný (ktorý sa nedá odstrániť): prežiť nezabudnuteľné, nezmazateľné chvíle

nezničiteľný ktorý sa nedá zlikvidovať al. porušiť • nevyničiteľný: nezničiteľný, nevyničiteľný hmyz • nevykoreniteľný • nezmazateľný • nezmariteľný • zastar. nezmarný: nevykoreniteľné idey; nezmariteľné, nezmarné plány; nezmazateľné zážitky • neodstrániteľný: neodstrániteľný náter • trvalý • trváci: viaže ich spolu trvalé, trváce puto • pevný • stály • večný (op. dočasný): tvoria spolu pevný, stály zväzok; ich priateľstvo je nezničiteľné, večné • silný • publ. nerozborný: silná, nerozborná družba národov • trvácny • trvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trvácna textília; nábytok je z trvanlivého, trvácneho materiálu • nerozbitný (o skle): nerozbitný pohár • odolný (pretrvávajúci napriek negatívnemu pôsobeniu): odolná burina

niekoľkomiliónový pozostávajúci z niekoľkých miliónov • dakoľkomiliónový • veľký • obrovský • nesmierny • ohromný: niekoľkomiliónové, veľké, obrovské zisky; niekoľkomiliónové, nesmierne, ohromné bohatstvo • početný (počtom veľký): je to niekoľkomiliónový, početný národ • mnohomiliónový (pozostávajúci z mnohých miliónov): napáchať mnohomiliónové škody • viacmiliónový (pozostávajúci viac ako z jedného milióna): viacmiliónový majetok

niekoľkonásobný 1. násobený al. opakovaný niekoľko ráz • dakoľkonásobný • viacnásobný: niekoľkonásobné, dakoľkonásobné zväčšenie; reagoval až na niekoľkonásobné, viacnásobné napomenutie; odsúdený za viacnásobné priestupky • veľký • obrovský • ohromný • mnohonásobný: obchod sa vyplatil, dosiahol mnohonásobný, veľký zisk; byť v niekoľkonásobnej, obrovskej, ohromnej prevahe

2. p. mnohostranný

niekoľkotisícový ktorý má, ktorý obsahuje niekoľko tisíc (jednotiek a pod.) • dakoľkotisícový • veľký • obrovský: kniha vyšla v niekoľkotisícovom, veľkom, obrovskom náklade

noviny periodicky vychádzajúca tlačovina v podobe väčších listov s informáciami o politických, hospodárskych, kultúrnych, športových a pod. udalostiach • tlač: čítať noviny, tlač; denná tlač • denník (noviny vychádzajúce denne) • večerník (noviny vychádzajúce pred večerom) • ranník (noviny vychádzajúce v ranných hodinách) • týždenník (noviny vychádzajúce raz do týždňa) • pejor. plátok (podradné noviny)

obdarovať dať dar • obdariť: na Vianoce každého v rodine obdarovala, obdarila • darovať • podarovať: kolegovia mu podarovali obrázkovú publikáciu • venovať (dať ako dar): venoval mu celý svoj majetok • obšťastniť (potešiť darom al. niečím príjemným): obšťastnil syna dobrou knihou • zahrnúť • expr. zasypať (vo veľkej miere obdarovať materiálnymi al. duchovnými hodnotami): zahrnúť, zasypať deti darčekmi, láskou • požehnať (o Bohu): Kiež ťa Boh požehná!, Boh nás požehnal deťmi

obdobie vymedzený časový úsek, ktorý sa obyč. pravidelne opakuje • fáza • štádium • perióda: rastlina je vo vegetačnom období, štádiu; nasledovala fáza hospodárskeho rozkvetu; dlhé obdobie, dlhá perióda sucha • etapa: vývinová etapa • doba • epocha • éra (dlhé obdobie): bronzová doba, kresťanská epocha, éra • kniž. údobie (Zúbek) • sezóna (obdobie viažuce sa na časti roka): turistická sezóna, sezóna žatvy • vek (obdobie niečím typické): vek počítačov • kapitola (kratšie obdobie): bola to ťažká kapitola v mojom živote

obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národu • arch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestu • odovzdať • oddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumu • kniž.: zasvätiť • posvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vede • kniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohu • zriecť sa • zrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti

2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahy • darovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Sk • poskytnúť • vynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečo • hovor.: oferovať • reskírovať: veľa oferoval na synove štúdiá • rozdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným

obchodovať zaoberať sa výmenou tovaru (kúpou a predajom), byť obchodníkom • hovor. obchodníčiť: obchodovať so zahraničím; obchodníčil s drevom • zastar. trhovať (obchodovať na trhu) • zried. jarmočiť (obchodovať na jarmoku) • hovor. pejor.: kramárčiť • kramáriť (obchodovať v malom, predávať v kráme) • zastar.: frajmačiť • frajmočiť (pestovať výmenný obchod) • kupčiť • zastar. handžáriť (Kálal) • hovor. priekupníčiť (priekupnícky obchodovať) • hovor. pejor.: kšeftovať • kšeftárčiť • kšeftáriť • handlovať • handliarčiť • handliariť (obchodovať s veľkým ziskom) • hovor. pejor. čachrovať (obchodovať nestatočne, pokútne, špekulantsky) • hovor. pejor.: šmelináriť • šmelinárčiť • šmeliť • keťasiť (obchodovať nedovolene, načierno): šmelinár(č)i s cigaretami • hovor. pejor. veksľovať (obchodovať s devízami) • subšt. veksláčiť

objektívnosť nezaujaté, nestranné hodnotenie, pristupovanie (op. subjektívnosť) • objektivita • objektivizmus: objektívnosť, objektivita vo vede je nevyhnutná; pri rozhodovaní zachovať objektivizmus • nezaujatosť • nestrannosť • neutralita: nezaujatosť sudcov • vecnosť • pravdivosť • hodnovernosť (pridŕžanie sa faktov)

objemný ktorý má veľký objem • veľký (op. malý): objemný, veľký balík; objemné, veľké brucho • rozsiahly • obsiahly: objemný, rozsiahly, obsiahly román • hrubý • tučný: hrubá, tučná kniha • tlstý: tlsté telo • expr. bachratý • expr.: našuchorený • zried. napuchrený: objemné, našuchorené, napuchrené vrecko

obmena 1. nepodstatne zmenená podoba niečoho • variácia • modifikácia: program odznel v niekoľkých obmenách, variáciách, modifikáciách • variant • verzia (jedna z možných podôb textu): variant piesne; film nakrútili vo dvoch verziách • parafráza (voľná obmena): parafráza myšlienky • mutácia: mutácia buniek • mat. permutácia • odb. vid: vidy uhlíka, lingv. vid slovesa

2. p. zmena 1

obnosený nosením opotrebovaný (op. nový, zachovaný) • obšúchaný • ošúchaný • obdraný • obdratý • odratý • odraný: obnosený, o(b)šúchaný, o(b)dratý kabát; ošúchané, obdrané rukávy • starý • starší: staré, staršie šatstvo • zánovný (trocha obnosený): to už nie sú nové, ale zánovné šaty • zodraný • zodratý • chatrný • vetchý (veľmi obnosený): zodrané, zodraté topánky; chatrný, vetchý odev • znosený • vynosený (úplne obnosený): znosená, vynosená bielizeň

obor bytosť al. vec mimoriadneho vzrastu, mimoriadnych rozmerov a veľkej sily; pren. človek mimoriadnych vlastností (op. trpaslík) • expr. ozruta • silák: rozprávkový obor, silák; ten chlap je hotová ozruta • kniž.: goliáš • kyklop • zried. ozrutáň • expr.: ráňava • dĺžava • expr. opacha (niečo neforemne veľké) • kolos: oceľový kolos • kniž.: titan • gigant • velikán • velikáš • génius (o mimoriadnom človeku): titan, velikán vedy, génius hudby • poet. zruta

obrovský ktorý má mimoriadnu veľkosť, čo sa týka rozmerov, intenzity, významu, množstva a pod. (op. malý) • ohromný • nesmierny: stavba obrovských, ohromných rozmerov; obrovský, nesmierny význam slobody; mládež má ohromné, nesmierne možnosti • kolosálny • monumentálny • gigantický • gigantský: kolosálny, monumentálny, gigantický komplex budov • expr.: ozrutný • ozrutánsky • ohromitánsky • zastar. zrutný • hovor. expr. pyramidálny: ozrutné, ohromitánske skalisko; ozrutánska sila živlov • expr.: náramný • prenáramný (prekvapujúco obrovský): urobiť náramný pokrok; pocítiť náramný, prenáramný žiaľ • obrovitý • expr. obrovitánsky • zastar. al. expr. ozorný (pripomínajúci rozmermi, silou obra): obrovitý medveď; obrovitánska moc; ozorný pomník (Štúr) • mohutný: mohutná stavba; mohutný nápor vetra • nespočítateľný • nesčítateľný • nepreberný • nevyčísliteľný • bezpočetný • kniž.: nesčíselný • nespočetný • expr. státisícový (obrovský čo do množstva): nespočítateľné, nevyčísliteľné zástupy; nesčíselné, nespočetné množstvo ľudí • enormný (obrovský čo do množstva al. intenzity): enormný počet uchádzačov; enormný záujem o niečo • nevyjadriteľný • nevypovedateľný • neopísateľný • nevýslovný (ktorý sa pre mimoriadnu intenzitu nedá opísať, vyjadriť slovami) • kniž. neskonalý: cítiť nevyjadriteľný, nevypovedateľný, nevýslovný žiaľ; zavládlo neopísateľné nadšenie; prežiť neskonalé šťastie • nevyčerpateľný: nevyčerpateľná zásoba • neslýchaný • nevídaný (presahujúci priemerné, zvyčajné hodnoty): zaznamenať neslýchaný, nevídaný úspech • nepredstaviteľný (ktorý si pre svoju veľkosť nemožno ani predstaviť): prekonať nepredstaviteľné ťažkosti • expr.: úžasný • závratný (svojou veľkosťou vyvolávajúci úžas, závrat): rútiť sa úžasnou, závratnou rýchlosťou • neľudský • nadľudský • kniž. titanský (svojou veľkosťou presahujúci ľudské možnosti): vynaložiť nadľudskú, titanskú námahu • hovor. expr.: hrozný • strašný • hrozitánsky • príšerný • šialený • expr.: obludný • monštruózny (ktorého mimoriadna veľkosť je často neželaná): napáchať hrozné, strašné materiálne škody; požiar sa rozrástol do príšerných, obludných, monštruóznych rozmerov • herkulovský • herkulesovský (akým sa vyznačoval Herkules): herkulesovská sila • expr.: velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preveliký: velikánsky, veličizný dom; je to preveľká, preveliká škoda • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr. katastrofálny: krajinu postihlo katastrofálne sucho • hovor. expr. fantastický (ktorého mimoriadna veľkosť je želateľná): robiť fantastické pokroky v učení • kniž.: horibilný • horentný (čo do množstva): zaplatiť horibilné sumy • expr.: miliónový • miliardový: rekonštrukcia si vyžaduje miliónové, miliardové položky • nekonečný • nezmerateľný • kniž. nezmerný (ktorý sa nedá zmerať, určiť): obrovské, nezmerateľné, nezmerné vzdialenosti; nekonečné číslo • šokujúci: stíhačka letela šokujúcou rýchlosťou • expr. mamutí (obyč. o podniku, závode): mamutí podnik; mamutí môstik (skokanský) • expr.: leví • levský: mať na niečom leví, levský podiel • expr. vysokánsky (obrovský čo do výšky): vysokánsky komín • pren. nebotyčný: obrovská, nebotyčná sláva • expr.: prenesmierny • preohromný • preukrutný: pociťovať prenesmierny, preukrutný hlad

p. aj veľký

obvod 1. dĺžka čiary ohraničujúcej istú plochu • objem (v odevníctve): obvod, objem pŕs • veľkosť: odmerať si veľkosť hlavy

2. menší vymedzený územný celok pôsobnosti niekoho • okrsok • rajón: policajný obvod, okrsok, rajón • revír: lesný obvod, revír • zastar. dištrikt

3. p. okraj 1

obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obracia • kniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sa • kniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkovisku • hľadieť • pozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložil • hľadať • pátrať (očami)

3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať si • zaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miesto • zadovažovať si • zaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosť • dbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosť • všímať si • starať sa • mať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbať • brať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerá • stáť • hovor.: zavadiť • zakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne

oddaný bezvýhradne sa odovzdávajúci al. slúžiaci niekomu, niečomu • odovzdaný • verný: oddaný, verný priateľ; oddaný, odovzdaný sluha • lojálny (oddaný štátu, vláde a pod.): lojálny úradník • náruživý • vášnivý (priveľmi oddaný): náruživý, vášnivý obdivovateľ umenia • pokorný • expr.: psovský • psí (rezignovane oddaný): Váš oddaný, pokorný služobník (kedysi na znak úcty v liste); mať k nadriadenému psovský, psí vzťah; psovská, psia poslušnosť

oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národu • poddať sa • podvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkom • podľahnúť • prepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachu • venovať sa: celý sa venoval športu • zveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhode • vložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia

porov. aj holdovať

2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí sa • oplatí sa • hodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovať • stojí za to: stojí za to cestovať • načim • treba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať

3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa

odpovedať¹ (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveď • odvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázku • kniž. zastar. vetiť • expr.: odseknúť • odvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúť • odbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieť • expr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundrať • odžundrať • odfrflať • odmrmlať • odmumlať • odbrblať • oddudrať • odšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomrala • ozvať sa • ohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásil • reagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiť • kniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušila • hovor. zabrať: žiak zabral na všetko

porov. aj povedať¹

okatý 1. majúci veľké oči • veľkooký: okaté, veľkooké dieťa, sŕňa

2. p. nápadný 1, zjavný

okolo 1. zo všetkých strán, do všetkých strán, na všetky strany, v okolí, po okolí • naokolo • dookola: okolo, naokolo bola samá voda; nechápavo hľadel dookola • vôkol • navôkol • zôkol-vôkol: vôkol, navôkol ležali porozhadzované šaty; poobzeral sa zôkol-vôkol • hovor.: dokola • koldokola: dokola, koldokola rástli borovice • poet. kol (Smrek) • zastar.: dovôkola • dovôkol

2. v (tesnej) blízkosti • povedľa • pomimo: prešiel okolo, povedľa bez pozdravu; lopta preletela okolo, pomimo

3. dlhšou cestou obchádzajúc niečo • dookola • naokolo: musí ísť okolo, dookola, lebo tadiaľto neprejde; choď naokolo, aby si nespadol • hovor.: dokola • koldokola: prejdi dokola, koldokola, lebo tu je blato • okľukou: dostanú sa ta okľukou

4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie na všetky strany od niekoho, niečoho al. polohu na všetkých stranách od niečoho, niekoho • vôkol: okolo, vôkol nás stáli neznámi ľudia • hovor. i poet. kolo: kolo krku mala okrútený šál • poet. kol

5. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie al. polohu v blízkosti niekoho, niečoho • vedľa • povedľa • pozdĺž (koho, čoho): chodník vedie okolo, vedľa studničky; išli sme povedľa, pozdĺž potoka • popri (kom, čom): okolo cesty, popri ceste rastú topole • hovor. i poet. kolo • poet. kol (koho, čoho): prešli kolo zbúraného domu • zried.: mimo • pomimo (koho, čoho): prebehli mimo, pomimo nás

6. p. pri 3 7. p. asi 1, približne 2

okrem (koho, čoho) 1. vyjadruje vyňatie, vylúčenie niekoho, niečoho (z istého počtu); nepočítajúc do toho • s výnimkou (koho, čoho): všetci okrem, s výnimkou jedného prišli včas • kniž. vyjmúc (koho, čoho): majú tam všetko vyjmúc potravín • kniž. vynímajúc (koho, čo): vynímajúc posledný kus ostatné výrobky mali vysokú úroveň • hovor. až na (koho, čo): až na brata prišli všetci • hovor. krem (koho, čoho): krem nás tam nebol nikto • nár.: kreme • krom • krome (Timrava, Rysuľa) • nespráv. mimo

2. vyjadruje jestvovanie, prítomnosť, konanie niekoho, niečoho súčasne s jestvovaním, prítomnosťou, konaním niekoho, niečoho iného • popri (kom, čom): okrem športu, popri športe ho zaujímala aj hudba • hovor. krem (koho, čoho): krem rodičov pomáha aj sestre • zried. vedľa (koho, čoho): vedľa dcéry má ešte dvoch synov • nár.: kreme • krom • krome

omračujúci 1. ktorý svojou intenzitou spôsobuje stratu vedomia • silný • veľký • intenzívny: omračujúci, silný úder; cítiť veľkú, intenzívnu bolesť • prenikavý • ostrý (ktorý omračuje zmysly): prenikavý, ostrý zápach

2. p. prekvapujúci

opakovať 1. hovoriť ešte raz al. viac ráz to isté • kniž. opätovať: opakovať, opätovať otázku • expr.: omieľať • omáľať • otrepávať (viac ráz): do omrzenia omieľa, omáľa to isté; otrepáva ošúchané frázy • pejor.: papagájovať • verklíkovať (netvorivo opakovať) • reprodukovať (slovne vyjadrovať niečo po inom al. niečo počuté, prežité): reprodukovať námietky vedenia • hovor. duplikovať (dôrazne opakovať) • zastar. repetovať (opakovať si učivo) • fraz. zodierať v reči

2. robiť ešte raz to isté • zdvojovať • dublovať • hovor. dupľovať: opakovať, dupľovať obed • reprízovať (uvádzať ako reprízu): operu reprízujú už po päťdesiaty raz

3. robiť to isté ako iný • opätovať • vracať • odplácať: úsmev mu opakoval, opätoval; vyhrážky mu vracal, odplácal

opúšťať sa prestávať sa o seba starať (telesne i duševne) • zanedbávať sa: po manželkinej smrti sa opúšťa, zanedbáva • upadať • chradnúť (najmä telesne) • fraz. expr. vešať hlavu • rezignovať (trpne prijímať daný stav, strácať odvahu bojovať o niečo): po neúspechu nevešali hlavu, nerezignovali

organizácia 1. premyslené usporiadanie zložiek určitého celku podľa nejakej zásady • štruktúra: organizácia, štruktúra podniku, priemyslu; organizácia, štruktúra verša • usporiadanie • rozloženie: usporiadanie, rozloženie práce, času

2. činnosť spočívajúca v usporadúvaní, pripravovaní, zriaďovaní niečoho vyžadujúca si dobré riadiace schopnosti • organizovanie: organizácia, organizovanie dobročinných akcií, koncertov • príprava: organizácia, príprava osláv, svadby • vedenie • riadenie: dobré vedenie, riadenie práce, podniku

3. skupina ľudí al. inštitúcií združených spoločným cieľom, spoločnými záujmami • združenie • zoskupenie • spolok: bol dlhoročným členom tejto organizácie, tohto združenia, zoskupenia, spolku; tajná organizácia, tajné zoskupenie

p. aj spoločnosť 2

oslava 1. podujatie na počesť niekoho, niečoho • slávnosť: rodinná oslava, slávnosť • oslavovanie • hovor.: sláva • paráda: oslavovanie narodenín; Čo to tu máte za slávu, parádu? • večierok (menšia večerná slávnosť) • hovor. žúr (oslava v súkromí spojená s pohostením): byť pozvaný na večierok, na žúr • subšt.: párty • čurbes • mejdan

2. kniž. prejavovanie uznania al. úcty • oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovaním hrdinstva • chvála: jedlo je chválou gazdinky • hold • pocta: báseň je holdom, poctou jubilantovi • ovácie (pomn.; verejné prejavy úcty volaním, potleskom a pod.): búrlivé, nadšené ovácie umelcovi • kniž. velebenie • zried. veleba (Sládkovič, Roy) • kniž. zvelebovanie • zastar. zveleba (Hviezdoslav): velebenie, zvelebovanie Boha • kniž.: glorifikácia • glorifikovanie: nezaslúžil si takú glorifikáciu

oslavovať 1. konať oslavu, slávnosť na počesť niekoho, niečoho; prežívať ako významný úspech • sláviť: oslavujeme, slávime otcove narodeniny; slávime víťazstvo • jubilovať (prežívať významné výročie): herec jubiluje • svätiť • zasväcovať (slávnostne si pripomínať) • uctievať: svätia, uctievajú pamiatku založenia Matice

2. prejavovať vrcholné uznanie, zahŕňať slávou: včera ho zatracovali, dnes ho oslavujú • kniž.: velebiť • zvelebovať • glorifikovať • apoteózovať: vo svojom diele velebí, glorifikuje národnú minulosť • ospevovať (piesňou, básňou): ospevuje rodný kraj • fraz. stavať na piedestál • vychvaľovať (obyč. nekriticky): vychvaľujú zásluhy predkov • kniž.: spievať • básniť: spieva, básni o rodnom kraji • obyč. pejor. obkiadzať (verejne oslavovať)

osobitne 1. nie spolu s ostatnými, nie spolu s celkom, nie s iným al. inými • oddelene • jednotlivo • samostatne: osobitne, oddelene vstúpil do miestnosti; do podnikania sa pustili každý jednotlivo, samostatne • zvlášť • osve • zastaráv.: osobite • osobito • zastar. osebe: srdečne sa pozdravil s každým zvlášť, osve • sám • individuálne: začal hospodáriť sám, individuálne • separátne • hovor. extra: rokovali s každým separátne, extra • izolovane • hovor. sólo

2. s mimoriadnou funkciou, úlohou, cieľom • špeciálne • osobito • osobite: osobitne, špeciálne, osobito upravené vozidlo • zvlášť • hovor. extra: zvlášť, extra prispôsobené sedadlo

3. vyznačujúc sa mierou, charakterom, vlastnosťami, ktoré nie sú bežné • mimoriadne • zvlášť: dosiahli osobitne, mimoriadne, zvlášť dobré výsledky • veľmi: nijako veľmi nám to nepomohlo • nevšedne • nezvyčajne • neobyčajne • kniž.: nezvykle • neobvykle: nevšedne, nezvyčajne, neobyčajne náročný program • osobito • osobite: osobito výrazný úspech • nadpriemerne • výnimočne: nadpriemerne, výnimočne talentovaný chlapec • hovor. extra: extra účinný prostriedok

porov. aj osobitný 2

osobnosť 1. človek výnimočných kvalít, obyč. s významným postavením v spoločnosti • zjav • individualita: výrazná, silná osobnosť, individualita našich dejín; vzácny zjav v literatúre • postava • kniž. duch: odišla vynikajúca postava nášho umenia; veľký duch doby • autorita • hovor.: kapacita • kaliber • expr. veličina (uznávaný človek v nejakom odbore): je autoritou, kapacitou vo fyzike • fenomén: hudobný fenomén • mudrc • osvietenec • kniž. veľduch (osobnosť v duchovnej sfére): mudrci, osvietenci, veľduchovia ľudstva

2. p. človek 1

ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrený • nabrúsený • vybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosa • zastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelky • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatý • zahrotený • prihrotený • hrotitý • hrotistý • končistý • končitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrch • zaostrený • zašpicatený: zaostrená, zašpicatená brada • prudký • strmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpanie • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamene • drsný • tvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóver • pichľavý • pichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrku • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavý • silný • intenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenie • vysoký • pišťavý • piskľavý • pískavý • piskotavý • hvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťal • výrazný • zreteľný • zvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavý • silný • prudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlo • intenzívny • veľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesť • štiepavý • pichavý • pichľavý • driapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocit • studený • mrazivý • čerstvý • rezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietor • dráždivý • korenistý • korenitý • pikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetov • štipľavý • pálčivý • pálivý • rezavý • tuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močení • čpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápach • priostrý (priveľmi ostrý)

6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľký • intenzívny • silný • prudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréning • rezký: ostrý, rezký rytmus • priostrý (príliš ostrý)

7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavý • bystrý • výborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasný • výrazný • zreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváre • viditeľný • zrejmý • do očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrast • zaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obraz • živý • pestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísny • strohý • príkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika diela • útočný • polemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorov • expr.: naostrený • nabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekoho • jedovatý • expr. britký • kniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutie • pren.: korenistý • korenitý • štipľavý • korenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámky • rezný (Rázus) • priostrý (príliš ostrý)

osvietený 1. v minulosti súčasť titulu vyššieho cirkevného hodnostára al. súčasť oslovenia feudála: náš pán osvietený (t. j. biskup, kanonik a pod.); osvietený pán gróf • urodzený • veľavážený • veľactený (súčasť oslovenia): urodzená, veľavážená pani (grófka); veľactené knieža

2. p. vzdelaný, múdry

ošúchaný 1. používaním (obyč. častým šúchaním) na povrchu poškodený • obšúchaný • vyšúchaný: ošúchaná, obšúchaná omietka • obdraný • obdratý • odraný • odratý: o(b)draný, o(b)dratý golier na košeli • zodraný • zodratý (veľmi poškodený, obyč. šúchaním): zodraný, zodratý koberec • ošarpaný: ošarpané steny • obnosený • ošumelý • ošumený (obyč. o šatách): obnosené sako; ošumelý klobúk • opotrebovaný • zničený (používaním poškodený): ošúchané, opotrebované topánky; opotrebovaný, zničený poťah • chatrný • vetchý (poškodený na rozpadnutie): ošúchané, chatrné, vetché nohavice • starý (op. nový)

2. ktorý častým opakovaním zovšednel • zunovaný • všedný • banálny: ošúchaný, všedný príbeh; ošúchané, zunované, banálne frázy • klišéovitý (o stále sa opakujúcich výrokoch, textoch): klišéovité výrazy • kniž. zvetraný • expr. otrepaný: zvetraný, otrepaný vtip • hovor. obkukaný (obyč. o šatách): ošúchaný, obkukaný strih šiat • omrzený • obohratý • obohraný: obohratá pieseň

oveľa (podstatne) väčšou mierou • omnoho • značne • hodne • o hodne: je oveľa, omnoho vyšší ako ja; dosahuje značne, hodne, o hodne lepšie výsledky ako ostatní • nepomerne • neporovnateľne: cez les je to nepomerne, neporovnateľne kratšie • veľakrát • veľa ráz • mnohokrát • mnoho ráz: je veľakrát, mnoho ráz šikovnejší ako ty • hovor.: oveľakrát • o veľa ráz • omnohokrát • o mnoho ráz: v zahraničí zarobil oveľakrát, o veľa ráz, o mnoho ráz viacej ako doma • expr.: poriadne • riadne: (po)riadne väčší chlap • nár. omoc

overiť na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o pravosti, správnosti niečoho • preveriť: overiť, preveriť údaje, správy, tézy • odb. verifikovať • kniž.: ohodnoverniť • zhodnoverniť • justifikovať (potvrdiť hodnovernosť, pravdivosť niečoho): verifikovať, ohodnoverniť, justifikovať listiny, doklady • legalizovať (overiť pravosť): legalizovaný podpis • skontrolovať • preskúmať: skontrolovanie, preskúmanie pravosti dokumentu • presvedčiť sa (o niečom; so spojkou že): presvedčiť sa o klamstve; presvedčil sa, že dokument je pravý • autentifikovať • autentizovať: autentifikovať odpis listiny • vidovať (overiť správnosť niečoho a potvrdiť obyč. šifrou) • pooverovať • popreverovať (postupne, viac vecí)

panenstvo stav ženy bez pohlavnej skúsenosti • panenskosť: stratiť panenstvo, panenskosť • poctivosť • počestnosť • nevinnosť • čistota • hovor. veniec: prísť o veniec • hovor. česť: pripraviť devu o česť

pani 1. dospelá osoba ženského pohlavia • žena: vydatá pani, žena, pekná pani, žena • dáma (žena s vyberanými spôsobmi): ukloniť sa pred dámou • lady [vysl. lejdy] (v anglickom prostredí) • doňa • seňora (v španielskom prostredí) • signora [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • madam (obyč. v oslovení) • iron. milosťpani • obyč. pejor. panička

p. aj žena 1

2. žena poskytujúca zamestnanie • zamestnávateľka: prísna pani, zamestnávateľka • zastaráv. al. pejor. chlebodarkyňa • hovor. milosťpani: milosťpani nariadila umyť obloky • expr. veliteľka (Škultéty)

3. žena, ktorá niečo vlastní • vlastníčka • majiteľka: byt zmenil paniu, vlastníčku, majiteľku

4. p. manželka 5. p. šľachtičná

panovačný usilujúci sa ovládať iných, presadzujúci svoju vôľu; svedčiaci o tom • pánovitý: panovačná, pánovitá povaha • rozkazovačný • rozkazovací (ktorý rád rozkazuje; vyznačujúci sa prísnosťou, ráznosťou): rozkazovačná žena; rozkazovačný, rozkazovací hlas učiteľky • veliteľský • generálsky: odradil všetkých svojím veliteľským, generálskym správaním • autoritatívny • autoritársky (vynucujúci si autoritu): autoritatívne, autoritárske vystupovanie • despotický • diktátorský (vyznačujúci sa despotizmom, diktátorstvom): despotický, diktátorský otec • imperátorský: imperátorský postoj • zastar. sekirantský (ktorý rád preháňa iných svojimi príkazmi, požiadavkami a pod.): sekirantský vedúci

panský 1. týkajúci sa bohatých, privilegovaných vrstiev (obyč. v minulosti) • veľkopanský: panské, veľkopanské majetky • šľachtický • aristokratický: šľachtické, aristokratické kruhy • urodzený • vznešený (s dlhou tradíciou): urodzený, vznešený rod

2. p. dobrý 3, bezstarostný, pohodlný 2 3. p. vyberaný 1, mestský

peceň celý chlieb, obyč. okrúhleho tvaru • bochník: voňavý peceň, bochník čerstvého chleba • pecník: odkrojiť z pecníka • hovor. zastar.: vekľa • vekňa (podlhovastý peceň)

pestrý 1. ktorý má rozmanité, výrazné, často aj krikľavé farby • pestrofarebný: pestrá, pestrofarebná látka • farebný • farbistý • viacfarebný • mnohofarebný • rôznofarebný (majúci mnohoraké al. odlišné farby): farebné, farbisté ozdoby do vlasov; súprava pestrých, viacfarebných, mnohofarebných papierov; rôznofarebné hlavičky astier • živý • veselý • hýrivý (o farbách, ktoré svojou pestrosťou pôsobia príjemne, radostne) • strakatý • strakavý (majúci rozmanité, obyč. kontrastné al. krikľavé farby, škvrny): strakatá, strakavá sukňa • nár.: tarkavý • tarkastý: tarkavé jesenné lístie • jarabatý • jarabý (obyč. o perí vtákov) • expr. čačkavý • expr. storaký (o farbe)

2. plný zmien, bohatý na rýchle sa striedajúce udalosti, odlišné zážitky, javy, prvky a pod. (op. jednotvárny, monotónny) • rozmanitý • mnohotvárny: mať pestrý, rozmanitý, mnohotvárny život • mnohoraký • mnohotvarý • rôznorodý • rôznotvárny: mnohoraké druhy tovaru; mnohotvarý, rôznorodý, rôznotvárny materiál • farbistý • farebný • živý (op. bezfarebný, nevýrazný): farbistý, farebný, živý štýl, opis udalostí • miešaný • pren. expr. strakatý: miešaná, strakatá spoločnosť • rozličný • všelijaký: rozprávať rozličné, všelijaké zážitky z ciest

plachta 1. väčší kus plátna na prikrývanie, nosenie a pod. • prestieradlo: posteľné plachty, prestieradlá; prikryť kopu plachtou, prestieradlom • prikrývka: vyšívaná prikrývka na stole • plachtica (menšia plachta)

p. aj prikrývka

2. plátenná súčasť plachetnice • kniž. vetrilo: napnúť plachtu, vetrilo

plánovaný ktorý by sa mal uskutočniť podľa plánu; ktorý sa vopred naplánuje, pripraví, odhadne • naplánovaný • chystaný • pripravovaný: tešil sa na (na)plánovanú, chystanú oslavu; plánovaný, chystaný atentát; dlhodobo chystaná, pripravovaná svadba (op. nečakaná, neplánovaná) • organizovaný: organizované stretnutie • zamýšľaný • perspektívny (plánovaný do budúcnosti): zamýšľané, perspektívne ciele, úlohy • predpokladaný • očakávaný (ktorý sa podľa plánu predpokladá, očakáva): predpokladaný príchod; nevrátili sa v očakávanom termíne • plánovitý (založený na plánovaní, uskutočňovaný podľa plánu): plánovité hospodárstvo, plánovitá činnosť • úmyselný • zámerný • schválny (vedome vopred smerujúci k istému cieľu): všetky argumenty proti nemu boli plánované, úmyselné, zámerné, schválne • premyslený • vedomý • cieľavedomý: všetko nasvedčovalo plánovanému, premyslenému, vedomému, cieľavedomému rozvratu

početný veľký čo do počtu, množstva • hojný • bohatý: početná, hojná, bohatá účasť • veľký • mnohočlenný (op. malý): početná, veľká, mnohočlenná rodina; veľká, mnohočlenná organizácia • silný (op. slabý): početná, silná armáda • mnohý • viacerý (vyskytujúci sa vo veľkom počte): mnohé, viaceré prípady ochorenia • expr. prepočetný

počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamäti • kalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavbu • riešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicu • zastar. počtovať: kto počtuje, ten gazduje • hovor. zastar. rechnovať

2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršať • mať na zreteli • brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravie • nezabúdať (na niečo)

3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získa • myslieť (si) • mieniť • veriť • dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmú • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobre • kalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľov • zaraďovať • zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychu • zastar. počitovať: počituje i seba k rodine • pokladať • považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosť • mať za: vždy ho mala za slabocha • hodnotiť: hodnotia ho ako čestného človeka • hovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého? • posudzovať • klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

5. požadovať istú sumu • rátať • účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Sk • fakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali

podradný 1. menej dôležitý (op. prvoradý, hlavný, dôležitý) • podružný • druhoradý • treťoradý: podradná, podružná, druhoradá, treťoradá vec • bočný • vedľajší • nepodstatný • nedôležitý: bočný, vedľajší, nepodstatný, nedôležitý problém; záležitosť bočného, vedľajšieho, nepodstatného, nedôležitého významu • periférny • okrajový: periférny, okrajový prípad; mať v niečom periférnu, okrajovú úlohu • kniž. inferiórny (op. superiórny)

2. ktorý má menšiu hodnotu, horšiu kvalitu • druhotriedny • treťotriedny: podradná, druhotriedna, treťotriedna akosť (op. prvotriedny) • druhoradý • menejcenný • menejhodnotný • nekvalitný • nehodnotný (op. kvalitný, hodnotný): druhoradá, menejcenná, menejhodnotná práca; nekvalitný tabak; nekvalitný, nehodnotný tovar • pozadný (o obilí horšej kvality) • brakový • subšt. aušusový (obyč. o tovare zlej kvality, menšej hodnoty) • hrubý: hrubá robota, hrubá strava • nízky • zlý (o kvalite)

poézia 1. umelecká slovesná tvorba využívajúca viazanú reč • básnictvo: antická poézia, antické básnictvo, lyrické, epické básnictvo • zastar. veršovníctvo (skladanie veršov, obyč. umelecky nenáročných) • pejor. veršotepectvo (remeselné písanie básní)

2. p. čaro

pohlavný týkajúci sa pohlavia, súvisiaci s pohlavím • sexuálny: pohlavný, sexuálny život; sexuálne problémy • telesný • intímny: telesné obcovanie; telesná náruživosť; telesný, intímny pomer, styk • odb. venerický: odborník na pohlavné, venerické choroby • rozmnožovací • biol. generatívny: rozmnožovacie, generatívne bunky • odb. genitálny

pochábeľ expr. pochabý človek • expr. vetroplach: mladý pochábeľ, vetroplach • zried. pochabec • expr.: pojašenec • zjašenec • otreštenec • ojašenec • jašo • šaľo • šajo • oplašenec • pajác: vystrája ako pojašenec, pochabec • expr.: frčkár • lapikurkár • apríl (nestály človek) • hovor. expr.: blázon • šibnutý • pejor. pobehaj: on je iba taký pobehaj • hovor. pejor. šiši • kniž. fanfarón • iron. fiťfiriť (bezvýznamný človek s komickými vlastnosťami) • expr. hastroš (človek pochabý v oblečení)

polom lesný porast polámaný prírodnými živlami • vetrolom (porast zničený povíchricou)

pomocný poskytujúci pomoc, prispievajúci na uskutočnenie nejakej hlavnej činnosti • výpomocný (určený na výpomoc): pomocné, výpomocné pracovné sily • doplnkový • vedľajší (slúžiaci ako doplnok k hlavnému): oboznámiť študentov aj s pomocnou, doplnkovou, vedľajšou literatúrou k téme; pomocné, doplnkové otázky; pomocná, vedľajšia výroba