Synonymá slova "vadiť" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 8 výsledkov (1 strana)
-
moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiť • súžiť • sužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomia • krušiť • umárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umárala • expr.: zožierať • žrať • hrýzť • zhrýzať • spaľovať • kniž.: užierať • zžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomie • deptať • expr.: gniaviť • dusiť • dláviť: depce, gniavi ho neistota • expr.: mučiť • ubíjať • nivočiť • zabíjať: choroba ho ubíja, nivočí • hovor. expr. mordovať • nár. vädiť
vädiť p. moriť1
prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkou • byť na prekážku • zavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z obloka • vyrušovať • mýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýlia • menej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadí • stáť v ceste • byť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite! • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží ma • expr.: plantať sa • pľantať sa • pliesť sa • motať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu! • pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti
2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážky • znemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hru • zabraňovať • brániť • zamedzovať • zahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálom • mariť: maria nám plány • krížiť: krížiť zámery niekoho • hovor. hamovať • brzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa
vadiť p. prekážať 1
zavadzať byť fyzickou prekážkou pri nejakej činnosti, pren. byť niekomu na škodu, nepohodlný • prekážať • byť prekážkou • byť na prekážku • byť v ceste • stáť v ceste: spadnuté konáre zavadzali, prekážali bežcom; už vám nič nie je, nestojí v ceste, môžete prejsť; zavadzať niekomu v kariére • menej vhodné vadiť: vadia mi tu zbytočné veci • expr.: pľantať sa • plantať sa • pliesť sa • motať sa: deti sa pľantali, plietli, motali matke pod nohy • hovor. expr. svietiť: odlož riad, nech nesvieti na stole celý deň • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): hlas vŕtačky ma celý deň ťaží, je mi na ťarchu
hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať sa • škriepiť sa • prieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejší • zastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkal • vadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhu • expr.: hrýzť sa • žrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetok • nár. chlpiť sa: chlpili sa o dom • hašteriť sa • expr.: naťahovať sa • ťahať sa • pejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosť • kniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský) • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prsty • pren. expr. kosiť sa • expr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkali • mať spor • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniaze • priečiť sa • fraz. vymieňať si názory • polemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami! • nár. prejedať sa (Timrava) • nár. doprávať sa (Kukučín) • nár.: dožúvať sa • doháňať sa • dokarovať sa
priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odporný • byť protivný • protiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odporné • príkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčia • hnusiť sa • oškliviť sa • bridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé reči • mať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzuje • nár. hudiť sa
2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumu • byť proti • nezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčením • kolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú
3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovať • vzpierať sa • protiviť sa • vzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahneš • zdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohu • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravdu • vadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiť • hašteriť sa • pejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvo • zastaráv. potýkať sa • subšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová) • fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti
vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom) • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailoch • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradu • dohadovať sa • doberať sa • expr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračky • priečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš? • hašteriť sa • hovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúposti • expr.: hrýzť sa • sekať sa • chlpiť sa • hovor. expr. žrať sa • pren. pejor. brechať/štekať na seba • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým) • nár. prejedať sa (Timrava)