Synonymá slova "v o" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 9 výsledkov (1 strana)

  • bleskovo za veľmi krátky čas, veľmi rýchlo, rýchlo ako blesk • bleskovev okamihuokamžitev momentebleskurýchlobleskurýchle: bleskovo, v okamihu, v momente sa rozhodol, že odíde; bleskove, bleskurýchlo sa vrátil domovbleskom: správa sa bleskom, bleskovo rozniesla po okolíexpr. ozlomkrkyexpr. zried. ozlomkrk (pri slovesách pohybu): bleskovo, ozlomkrky vybehol na ulicupoet. bleskmo: bleskmo beží (Hviezdoslav)poet. strelmo (rýchlo ako strela): škovránok sa spustí strelmo z výšky (Fabry)

    p. aj rýchlo


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    hocičo 1. vyjadruje ľubovoľnosť, rozmanitosť pri výbere veci al. javu; expr. označuje niečo bezcenné, málo hodnotné, zlé, nepriaznivé al. záporné • hocčočokoľvek: zje hocičo, čokoľvek, čo mu dajú; hocčo mu môžeš kúpiťvšeličoledačokadečokdečo: všeličím sa mu môžeš zavďačiť; postaviť dom nie je hocičo; ledačo, kdečo vie opraviťhovor.: bárčobársčo: myslí si, že si bárčo, bársčo môže dovoliťto i onoto alebo onoto či ono: to i ono ho rozčuľuje; nech robí to či ono, nikdy nie sú spokojnízastar. všeliniečo (Kukučín)

    2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú • hocčočočokoľvek: urobí, hocičo, hocčo budú od neho žiadať; napíšem, čo, čokoľvek budeš chcieť


    všeličo 1. označuje veľa rozličných vecí, všetko možné • kdečokadečo: všeličo, kdečo sa musí ešte naučiť; tam dostať kadečo, všeličoledačo: ledačo, všeličo sa nám tu nepáčiexpr.: hory-dolyto i onovšetko možné: nasľuboval hory-doly, to i onohovor. expr. hento-totohento a totozastar. všeliniečo

    2. p. hocičo 1


    všeliniečo p. hocičo 1, všeličo 1


    orezať rezaním odstrániť; rezaním zvrchu dať niečomu želateľnú formu • obrezaťzrezať: orezať konáre stromu; obrezať, zrezať korunu, živý plotosekaťobsekať (sekaním): osekať dosku nahladkoexpr.: ošmýkaťošvácaťofikaťnár. ošniapať: ošmýkať, ošvácať výrastkypoorezávaťpoobrezávaťpoobriezaťpozrezávaťpoosekávaťpoobsekávať (postupne, na viacerých miestach)


    zapamätať si udržať si v pamäti • mať na pamätimať na mysli: deti, zapamätajte si, majte na pamäti, majte na mysli tieto udalostiuchovať si (v pamäti): uchovala si (v pamäti) všetko, čo sa stalozastaráv. zachovať si: dojmy z oslavy si zachoval na dlhohovor. zamerkovať si: dieťa má dobrú pamäť, všetko si zamerkujefraz. expr.: zapísať si niečo za ušizapísať si/vryť si/vštepiť si niečo do pamäti (veľmi dobre si zapamätať)


Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: pfa, har, vpc, pmd, opc, npidp, dkk, pgs, n, cjq, paã, ish, pnf, nsl, pcy
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV