Synonymá slova "výraz" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 45 výsledkov (1 strana)

  • vonkajšok 1. vonkajšia časť, vonkajší priestor (op. vnútro, vnútrajšok): vonkajšok domu, látkyexteriér: exteriér stavby

    2. vonkajšia podoba: mať príjemný vonkajšokzovňajšok: dbať o svoj zovňajšokpovrch: šľachetné srdce pod drsným povrchomvzhľadvýzor: posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor zdravého človekavýraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazomzjav: provokovať svojím zjavomkniž. vid: človek pekného vidukniž. habitus: telesný habituszastar. vzozrenie (Rázus)subšt.: vizáž • fasáda


    výraz 1. vyjadrenie, prejavenie niečoho, obyč. citového, myšlienkového stavu; to, čím sa niečo takto prejavuje • prejav: výraz uznania; dar ako výraz vďaky; prejav lásky, sústrastiznak: vyznamenanie ako znak úcty

    2. p. vzhľad


    vzhľad súhrn vonkajších znakov • výzor: mladistvý vzhľad; posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor chorého človekavýraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazomúprava: vzorná úprava písomných prác žiakovpodoba: nebo nadobudlo hrozivú podobuforma: dávať niečomu formudizajn, pôv. pís. design (vzhľad výrobku): mať pekný design, dizajntvárnosť: tvárnosť krajinyvonkajšokkniž. zovňajšok (vonkajší vzhľad): príjemný vonkajšok; dbať o svoj zovňajšokkniž. vid: človek pekného vidukniž. habitus: telesný habitushovor. náter: dať niečomu slávnostný náterzastar. vzozrenie (Rázus)kniž. zastar. parsún (Hviezdoslav)subšt. vizáž


    znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúciečrta: povahové črtystránka: podstatná stránka javucharakter: charakter vedeckostiráz: romantický ráz operypovaha: povaha chorobyexpr. punc: dielo má esejistický punckniž. atribút: atribúty národazastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasykniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

    2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišielpríznak: objavili sa príznaky starnutiaprejav: prejav láskyvýraz: výraz vďakysvedectvo: horúčka je svedectvom chorobynáznak: náznaky zmenyznamenie: automobilizmus je znamením dobyznámka: ukázali sa známky nesúhlasusyndróm: syndróm hluchotyexpr. biľag (negatívny znak): biľag zradcukniž. symptóm: symptómy strachukniž. stigma: stigma menejcennosti

    3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znaksymbol (výsostný znak): symbol mesta Žilinyerbcímer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címerštít: zemiansky štítemblémodznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznaktotem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

    4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znaksignál: svetelný signálnávesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znameniepokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

    5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobeniaznačka: turistické značkyoznačenie: označenie ulícznamienko: znamienko rovnostiznamenie: znamenie kríža


    klíčiť tvoriť klíčky a obyč. vyrastať zo zeme; pren. vznikať • vzchádzaťvzchodiťhovor.: schádzaťschodiť: zrno už klíči, vzchádza, schodí; nádej v nás znova klíči, vzchádzakľuť sapučať: semeno sa už kľuje, pučívyháňaťvyrážať (púšťať výhonky): zemiaky na jar vyháňajúexpr. šibať: tráva už šibepren.: rodiť sanarastať: klíči, rodí sa, narastá v ňom nepokojnespis. rašiť


    vyrážať p. klíčiť


    rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci • roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanierrozraziť: rozraziť si nosvybiťvytĺcťvyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na autehovor. zabiť: zabila pohár, vajceexpr.: rozmlátiťroztrieskaťroztrepaťroztrieštiťrozcapartiťrozhádzaťrozbáchaťrozbúchaťhovor. expr.: rozšvacnúťrozcapiťrozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňurozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvererozdrviťdodrviťrozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúskyexpr.: rozdrúzgaťdodrúzgaťrozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plotrozbúraťzdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňunár. rozklknúť (F. Hečko)porozbíjaťpotĺcťdotĺcťpobiťpoprebíjaťporoztĺkaťpovytĺkaťpovybíjaťpovyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliašexpr.: pomlátiťporoztrepávaťpotrepaťdotrepaťpotrieskaťdotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad

    2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok • rozložiťrozrušiťrozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvozničiťznivočiťzruinovať: zničené, zruinované hospodárstvoexpr. roztrieštiťkniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolkurozniesťrozmetaťrozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu

    3. p. zodrať 1


    vybehnúť 1. behom sa dostať von al. hore • expr.: vyletieťvylietnuťvypáliť: vybehol, vyletel z izby ako strela; vybehnúť, vyletieť hore schodmivyjsť (krokom): rýchlo vyjsť na povaluvyraziťexpr. vyrútiť sa (prudko, s útočným cieľom): z hory vyrazilo, vyrútilo sa stádo diviakovexpr. vytrieliťšport.: vyštartovaťodštartovaťexpr.: vyfrknúťvyfrčať: chlapec vyfrkol z dveríexpr.: vybŕknuťvybrnknúť (obyč. letom, náhle): vtáča, zajac vybŕkne z kríka; dievča vybrnklo z domuvylietať (jeden po druhom) • expr. vycválať (cvalom vybehnúť) • povybiehaťpovybehúvaťpovybehávaťpovybehovaťexpr.: povyletovaťpovyletúvať (postupne; o viacerých jednotlivcoch)

    2. p. zabehnúť 1 3. p. vyrásť 1 4. p. vykypieť


    vybiť 1. úderom, nárazom uvoľniť a tým poškodiť • vytĺcť: vybiť, vytĺcť zuby niekomuexpr. vytrepať: vytrepať obločné sklávyraziť: výrastkovia vyrazili okienko na auterozbiť: rozbitá cestapovybíjaťpovytĺkaťpovyrážať (postupne, viac objektov)

    p. aj rozbiť 3

    2. zabíjaním celkom odstrániť • vyhubiťvyničiť: vybiť, vyhubiť, vyničiť pôvodné obyvateľstvoexpr.: vykynožiťvykántriťvytĺcťvyhlušiť: vykynožiť hmyz; vykántrili, vytĺkli všetku zver v lesoch; vyhlušili jarabice na poliachvyvraždiť (ľudí) • pobiťpozabíjaťpohubiťponičiťexpr.: pokynožiťpokántriťpotĺcťpohlušiťpomlátiťporúbať (postupne hromadne zabiť): pobiť, pozabíjať zajatcov; pokynožili, pokántrili veľa zveripovraždiť (postupne zabiť viac ľudí) • polikvidovať: polikvidovať zvyšky armády

    3. bitím, nárazom urobiť, utvoriť (znak a pod.) • vyraziť: vybiť, vyraziť ozdobu na opaskuvytepať (tepaním) • vyhĺbiť: voda vyhĺbila jamku do skaly

    4. p. zbiť 5. p. uvoľniť 4


    vybuchnúť 1. náhle sa zapáliť, podľahnúť nadmernému tlaku • explodovaťvybúšiť: mína vybuchla, explodovala; nálož o chvíľu vybuchne, vybúšivyraziť: zátka prudko vyraziladetonovať (pri výbuchu sa zvukovo mocne prejaviť; spôsobiť detonáciu) • vyšľahnúť (o ohni)

    2. prudko zareagovať, prudko sa prejaviť • explodovaťvybúšiť: od nervozity hneď vybuchne; vybúšila v nárekexpr.: vyskočiťvyletieťvybehnúť: pri každej narážke okamžite vyskočí, vyletíkniž. vypuknúť: vypukol v smiechexpr. vyprsknúť: pri každej námietke vyprskla od jedu

    3. hovor. expr. ukázať sa nedostačujúcim, zlým • prepadnúťexpr.: zhorieťpohorieť: na skúške vybuchol, prepadol; pred komisiou zhorela, pohorelablamovať sazblamovať sa (urobiť si blamáž) • štud. slang. vyletieť: vyletieť zo skúšky


    vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytuhovor. expr.: vykúriťvyprášiťvyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izbyvykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izbyvyštvaťvypudiťvytlačiťvytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičovhovor. vysúdiť: vysúdili ho z domuexpr.: vysánkovaťvyklaťvyštuchaťvypšikaťvyšikovaťvypšochaťvypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo službyvymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozícieexpr.: vysocaťvysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicuvyhodiťhrub.: vykopnúťkopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovaťvyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvoraexpr.: vymlátiťvytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušuzohnaťzduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postelevyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajacavytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľavypovedaťvyhostiťvyvrhnúťvykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovyvypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domuexpr. vyhuckať (Dobšinský)expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiťexpr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domuodpraviťodohnaťpohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnalapovyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť

    2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučaťvyrásťnarásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgovánexpr.: vyšibaťvyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prútyvybehnúťvyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burinavyraziť: raž už vyrazilavymetaťvymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)

    3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3


    vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z oblokakniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť ošteptrhnúťexpr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohamiexpr.: vykydnúťvykydaťvykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smetivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viac vecí)

    2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázaťvyhnaťvypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnostivysotiťvystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby vonexpr. vykúriťfraz. ukázať niekomu dverevylúčiťexpr.: vyšupnúťvyrútiťvyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiťexpr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúťkopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazívyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnostivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viacerých)

    3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromfdaťvydať

    4. p. minúť 1


    vyhrnúť sa 1. prudko vytiecť • vystreknúť: zo zeme sa vyhrnula, vystrekla horúca voda; z rany vystrekla krvvyraziťvyvrieťkniž. vyprýštiť: nablízku vyrazila naftavyhŕknuť (o slzách) • expr.: vyhúknuťvyhučať: cesto vyhučalo z misyexpr.: vyvaliť savyrútiť sakniž. vyrinúť sa: z očí sa vyrinú slzynespis. vytrysknúť

    2. expr. v množstve, hromadne vyjsť • expr.: vyrojiť savysypať savyvaliť sa: z kina sa vyhrnula, vyrojila masa ľudíexpr. vymlieť saexpr. vymrviť sa (hmýriac sa vyjsť): zo škáry sa vymrvili mravce

    p. aj vyjsť


    vyjsť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa odniekiaľ dostať von, do voľného priestoru (op. vojsť) • vykročiť: celý deň nevyšiel, nevykročil z domuvybrať sa (vyjsť s istým cieľom): vybrať sa, vyjsť si na prechádzkuexpr.: vybehnúťvyletieť (rýchlo vyjsť): nahnevaná vybehla, vyletela z miestnostivypochodovať (vyjsť pochodovým krokom, expr. vyjsť vôbec) • expr. vyplávať: vyplávala z pracovne so vztýčenou hlavoutrocha pejor.: vytrepať savytrieskať savycabrať savytárať savyliezť: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte odtiaľ konečne!; celý deň nevyliezol z izbyexpr.: vykradnúť savytratiť sa (tajne, nenápadne vyjsť): večer sa vykradol, vytratil z domuvykĺznuť (sa)expr.: vyšmyknúť savyšuchnúť savyplaziť sa (nebadane, ticho vyjsť): po prstoch sa vykĺznuť, vyplaziť zo sályexpr. vytrúsiť sa (po jednom, postupne vyjsť): z kina sa vytrúsili prví návštevníciexpr.: vypáliťvytrieliťvyraziťvyrútiť sa (prudko vyjsť): z podchodu na nás vypálila, vyrútila sa banda výrastkov; vyraziť do ulíchovor. vytiahnuť (obyč. hromadne vyjsť): vytiahnuť do bojaexpr. vyrukovať (vyjsť, obyč. hromadne): chlapci vyrukovali na ihriskozried. vyrušaťzastar. vyjachať (o dopravných prostriedkoch): vlak vyrušal, vyjachal z tunelavyklusaťvycválať (vyjsť klusom, cvalom) • expr.: vyvliecť savyterigať savyredikať savydrgáňať savyrepetiť savyteperiť sa (vyjsť pomaly, s námahou): chorý sa vyvliekol, vyterigal na priedomieexpr.: vyplantať savymotať savychamrať sa (ťažko, ťarbavo, s námahou vyjsť): ledva sa vyplantal, vychamral z budovyexpr. vysúkať sa (pomaly, opatrne vyjsť) • expr.: vypotkýnať sa (vyjsť potkýnajúc sa) • subšt.: vytralágať sa • vytralákať sa (pomaly, s námahou vyjsť) • trocha pejor.: vyčochrať savyčaptať sa: čakám, kedy sa vyčochrú, vyčapcú vonexpr.: vyknísať savytackať savypotácať savykývať savykyvkať sa (vyjsť neistým, knísavým krokom) • expr.: vyskackaťvyhopkaťvykrivkať (vyjsť skackajúc, hopkajúc, krivkajúc) • expr.: vycapkaťvycupkaťvyťapkaťvybadkať (vyjsť odniekiaľ drobnými krokmi): z domu vycapkala, vybadkala starenkaexpr., obyč. pejor.: vyšuchtať savyšmochtať savyšmotkať savyšmatlať sa (vyjsť šuchtavo, nie načas a pod.) • povychádzaťpovychodiť (vyjsť postupne, vo väčšom množstve): ľudia povychádzali, povychodili na ulicu

    2. chôdzou al. inak sa ocitnúť hore al. na povrchu • vystúpiť: vyjsť, vystúpiť na kopec; rumenec jej vyšiel, vystúpil na lícadostať sa: dostať sa na vežu; pena sa dostala na povrchvyškrabať savyškriabať savyšplhať savyliezť (plazivým, šplhavým pohybom): vyškrabať sa, vyliezť na stromvyplávať (vyjsť na hladinu): rezance vyplávali horevysadnúť: vysadol mu pot na čelo; mastnota vysadla navrch

    3. stať sa zrazu viditeľným na oblohe • objaviť sazjaviť sa: nad obzorom vyšlo, objavilo sa, zjavilo sa slnkoukázať sa: spoza oblakov sa ukázal rožok mesiacavysvitnúť: zajtra opäť vysvitne slnkohovor. vykuknúť: na oblohe vykukli prvé hviezdyexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko, prechodne vyjsť)

    4. p. vzísť 1 5. p. vydržať 3 6. p. zniesť sa 2 7. p. minúť sa 2 8. p. stačiť 1 9. p. podariť sa


    vylomiť lámaním porušiť a násilím uvoľniť • vylámať: vylomené, vylámané dverevypáčiť (obyč. pákou): vypáčiť záhradné vrátavyvážiť (nadvihnutím) • vyraziť (úderom): vyraziť čap zo sudavyboriťvyvaliť (tlakom, silou): vyboriť, vyvaliť ohraduexpr. vydruzgnúť (Hviezdoslav)vyštiepiťvyštiepať (vylomiť štiepením, štiepaním): vyštiepiť si zubpovylamovaťpovypačovaťpovyrážaťpovyvažovaťpovybáraťpovyvaľovať (postupne, viac vecí): povylamované obloky, zámky na dverách


    vylúčiť 1. zbaviť účasti na niečom, členstva v niečom • vyradiť: vylúčiť, vyradiť hráča z kolektívuodstrániťkniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať vplyv niekoho na mládež; odstrániť chyby z textudiskvalifikovať (vylúčiť pre porušenie platných noriem): diskvalifikovanie účastníka súťažehovor. vysúdiť: vysúdiť niekoho zo spoločnostiexpr. vyhodiťhovor. expr. vyraziť (prinútiť odísť odniekiaľ): vyhodiť študenta zo školyvypustiť: vypustiť z knihy osobné spomienkyhovor. zastaráv.: vytvoriťvyobcovať: vytvorili, vyobcovali ho zo spoločnosti

    p. aj vynechať

    2. uznať za nemožné • nepripustiť: vylúčiť, nepripustiť zlo, chybyzastaráv. vytvoriť: to je vytvorená veczamedziťzabrániť: zamedziť, zabrániť krízeznemožniť (urobiť nemožným): znemožniť konflikt, znemožniť návrat do vlasti


    vyrásť 1. rastením dosiahnuť istú (potrebnú) výšku, rastom sa vyvinúť • narásť: dievča vyrástlo, narástlo na peknú ženu; pšenica vyrástla, narástla do zrelostiexpr.: vyhučaťvyhúknuťvytiahnuť sa (rýchlo, prudko vyrásť): chlapec v trinástich rokoch vyhučal, vyhúkol na meter osemdesiatodrásťvyspieť (stať sa urasteným, dospelým) • expr. vybehnúť (prudko vyrásť; o ľuďoch i o rastlinách) • podrásť (trocha vyrásť) • vyhnaťvyraziť (rýchlo, bujne vyrásť; o rastlinách): tráva vyhnala, vyrazila do klasuvypučať (o púčikoch, výhonkoch): bahniatka už vypučalipovyrastaťpovyháňaťpovybiehaťpovyrážať (postupne; o viacerých jedincoch)

    2. p. objaviť sa


    vyraziť 1. p. vybiť 1, 3 2. p. vyrásť 1 3. p. vybehnúť 1 4. p. vyhodiť 2


    vyvaliť 1. tlakom vytrhnúť zo základov • vyvrátiť: vietor vyvalil, vyvrátil stromvyrútiťvybúraťvyrúcať: auto vyrútilo, vybúralo polovicu múru; prúd vyrúcal kus brehuvylomiťvyraziť (násilne): vylomiť dverezvaliťzrútiťzboriť: zvaliť, zrútiť, zboriť nosný piliervyváľaťzváľaťzbúraťpovyvaľovaťpovyvracaťpovylamovať (postupne, viacero vecí)

    2. expr. vysunúť von (oči, zried. jazyk) • expr.: vytreštiťvypleštiť: vyvalila, vytreštila na mňa prekvapené očiexpr. vypúliť: od úžasu vypúli veľké hnedé očivyplaziť (jazyk): posmešne vyvalí, vyplazí na nás jazyk

    3. p. zaplatiť 1


    vyvážiť 1. uviesť do rovnováhy • vycentrovať: vyváženie, vycentrovanie koliesvybalansovať: vybalansovať telo na lane

    2. nahradiť niečím rovnakej hodnoty • kompenzovaťvykompenzovať: nedostatky sa usiluje vyvážiť, (vy)kompenzovať usilovnosťounahradiťvyrovnať: ťažko nám nahradia, vyrovnajú straty, ktoré sme utrpeli

    3. nadvihnutím (obyč. násilne) uvoľniť • vypáčiť (pákou): vyvážiť, vypáčiť dverevylomiťvyraziťvyvaliť (násilne, tlakom): vylomiť, vyraziť kryt na niečom; vyvaliť peň, kameň zo zemepovyvažovaťpovypačovaťpovylamovaťpovyrážaťpovyvaľovať (postupne, viac vecí)


    vyhodiť sa 1. vytvoriť sa na tele, na koži • vyraziť sa: na tvári sa vyhodil, vyrazil pupenec

    2. p. vyskočiť 1


    vyraziť sa p. vyhodiť sa 1


    vyraziť si p. zabaviť sa 1


    zabaviť sa 1. stráviť čas zábavou, hrou, žartovaním a pod. • pobaviť sa: rád sa zabaví, pobaví na diskotékerozptýliť sarozveseliť sa (zbaviť sa zlej nálady, vypätia a pod. nejakou príjemnou činnosťou): po robote sa ide rozptýliť von; Ako vás mám rozveseliť?pohrať sazahrať sa (chvíľu sa zamestnať hrou) • expr. pobavkať sa (obyč. o deťoch) • expr. polaškovať (si)požartovať (si)hovor. expr. pošpásovať (si) (veselo, žartmi sa zabaviť) • potešiť sa (chvíľu prežívať pocit radosti): potešil sa s návštevoupozabávať sa (chvíľu sa zabaviť): pozabávať sa s kamarátkamiexpr.: zahýriť sivyraziť sifraz. vyhodiť si z kopýtka (oddať sa bujnej, neviazanej zábave): mladí si šli zahýriť, vyhodiť z kopýtkahovor.: zamulatovať sizaflámovať si (zabaviť sa pri výdatnom pití alkoholu) • vyzabávať sa (dosýta sa zabaviť)

    2. priveľa času venovať niečomu, obyč. namiesto inej potrebnej činnosti • zdržať sastratiť čas: zabavili, zdržali sme sa u susedov; stratil som s tebou veľa času, zabavil si mapribaviť sa (ostať dlhšie ako treba): pribaviť sa s kamarátmi


    ekzém lek. druh kožnej choroby • lišaj: mať na nohe ekzém, lišajvyrážka (vo všeobecnosti)


    vyrážka chorobná zmena kože al. sliznice: svrbivá vyrážka, telo pokryté vyrážkamipupenecpupienokuhor: mať pupence, pupienky, uhry na tvárivriedokvýsyp (drobné vyrážky na pokožke): detský výsypekzémlišaj (nákazlivá kožná choroba) • lek.: erupciaexantémlek. akné (hnisavý zápal mazových žliaz kože, najčastejšie na tvári)


    chrastavieť stávať sa chrastavým • prýšťavieť: rana, ovocie chrastavie, prýšťavievyrážkavieť (dostávať vyrážky; o pokožke)


    chrastavý ktorý je pokrytý chrastami (na pokožke, na listoch, plodoch a pod.) • chrastovitý: chrastavá, chrastovitá tvár; chrastavé, chrastovité jablkávyrážkovitý (ktorý je pokrytý zaschnutými vyrážkami) • schrastavený: vyrážkovitý, schrastavený chrbátnár. expr. chrontavý


    ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostrodoostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

    porov. aj ostrý 1

    2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicatokončistokončitohrotitohrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palícnaostronašpicatonakončistonakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzkadoostradošpicatadokončistadokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

    porov. aj ostrý 2

    3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo pískaštipľavokorenitokorenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

    porov. aj ostrý 3, 4

    4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidíprenikavojasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

    5. s veľkou intenzitou • silnointenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácunaostronaplno: začali naostro, naplno trénovaťprudkorezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

    6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísneprísno: ostro, prísne sa pozrel na synapríkrostrmostrohoexpr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakoltvrdo: tvrdo kritizoval vládurozhodnerázneenergickyrezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

    porov. aj ostrý 3

    7. nápadne sa prejavujúc • výraznejasnezreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôročividneviditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami


    výrazne 1. porov. výrazný 2. p. zreteľne 1, ostro 7, porov. aj výrazný 2


    zreteľne 1. vyjadruje, že dej, stav, vlastnosť sú dobre vnímateľné zmyslami • jasnezjavneevidentne: zreteľne, jasne počul nejaké zvuky; je zjavne, evidentne spokojnýočividnenavidomoči: je mu už očividne, navidomoči lepšieviditeľnebadateľnepozorovateľneznateľnezastar. znatne: viditeľne, badateľne sa usmiala; dosahuje pozorovateľne, znateľne lepšie výsledkyzrejme: rozdiel videl celkom zrejme, zreteľnerukolapnehmatateľnesubšt.: makavo • makateľne: podarilo sa mu rukolapne, hmatateľne dokázať, že má pravdukniž.: eklatantneflagrantne: tieto nálezy eklatantne, flagrantne dokazujú, že tu ľudia žili pred dvoma tisícročiamivýraznemarkantneprenikavo (veľmi zreteľne): od posledného razu sa výrazne, markantne, prenikavo zlepšil

    2. p. ostro 7 3. p. výslovne 1


    charakteristický ktorý predstavuje základné al. výrazné vonkajšie al. vnútorné vlastnosti, znaky; ktorý niečo charakterizuje • typickýpríznačný: charakteristický, typický príznak choroby; zasmiala sa svojím charakteristickým, príznačným smiechomkniž. symptomatický: symptomatická črtasvojskýsvojrázny: mať svojské, svojrázne prejavy, správanievýraznýnápadnýmarkantnýšpecifickýkniž. frapantný (vystupujúci do popredia): výrazná, nápadná, markantná, špecifická, frapantná vlastnosť


    nápadný 1. ktorý pre mimoriadne vonkajšie vlastnosti nemožno prehliadnuť, nevšimnúť si (op. nenápadný) • výrazný: v diaľke sme videli nápadnú, výraznú stavbuviditeľnýzreteľnýzjavnýočividný (op. nepatrný, nebadateľný): v jeho zdravotnom stave nastala viditeľná, zreteľná zmena; upozorňoval nás zjavnými, očividnými gestamiveľkýmarkantný (nápadný čo sa týka rozmerov): nápadný, veľký nos; markantný rozdiel v správaníevidentnýkniž. frapantnýexpr.: okatýfraz. do očí bijúci (op. zanedbateľný): evidentný nepomer síl; okaté, do očí bijúce nedostatky

    2. ktorý upútava pozornosť obyč. svojimi nie bežnými vlastnosťami (op. nenápadný, obyčajný, bežný) • zvláštnynezvyčajnýneobyčajnýnevšedný: každý sa obzrel za nápadným, zvláštnym dievčaťom; bola obdarená neobyčajnou, nevšednou krásoumimoriadnyvýnimočný (prevyšujúci priemerné, bežné hodnoty, vlastnosti): v porovnaní s vlaňajškom sme dosiahli mimoriadny, výnimočný pokrokvýstrednýextravagantnýprovokačnýprovokatívnydráždivýzastar. okázalý (majúci zámer vzbudiť pozornosť, dráždiť): výstredné, extravagantné, provokačné, dráždivé oblečenie; provokatívne, dráždivé správanie; okázalé frázykrikľavý (obyč. vo vzťahu k farbám; priťahujúci pozornosť svojou intenzitou, vzájomným zladením a pod.): nápadná, krikľavá farba klobúkavyzývavývytŕčavýdemonštratívnykniž. ostentatívny (nevhodne, nasilu upozorňujúci na seba): žiaľ zakrývala vyzývavou, vytŕčavou veselosťou; hladovka je demonštratívna, ostentatívna forma protestuexpr.: pochabýbláznivý (s prvkami neprimeranej, až komickej nápadnosti): pochabé, bláznivé oblečeniepodozrivý (svojou nepravdepodobnosťou, zriedkavosťou vzbudzujúci podozrenie): nápadná, podozrivá zhoda okolností


    ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

    5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

    6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

    7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

    8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

    9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


    prenikavý 1. prudko, ostro pôsobiaci na telo, na zmysly (obyč. veľkou intenzitou): pociťovať prenikavý chladostrýtuhýzaliezavý (o zime, mraze, chlade a pod.) • silnývýrazný: omráčila ju prenikavá, silná, výrazná vôňa ľalií; ozval sa silným, výrazným hlasompálčivýzried. pálivý (o bolesti) • piskľavýpískavýhvízdavýpiskotavý (prenikavý ako piskot; o zvuku) • jačavý (nepríjemne vysoký; o zvuku, hlase) • ohlušujúci (nadmieru hlasný, silný; o zvuku) • krikľavý (o hlase)

    2. ktorý prenikavo, ostro pozoruje (o pohľade, očiach) • jastrivýsliedivý: jastrivý, sliedivý pohľadpren.: pichľavýbodavý: pichľavé, bodavé oči; uhrančivý

    3. p. veľký 1 4. p. bystrý 2


    presvedčivý ktorý vie presvedčiť; vzbudzujúci presvedčenie o správnosti, pravdivosti a pod. (op. nepresvedčivý) • presvedčujúci: presvedčivý, presvedčujúci výkonvýrečnýzjavnýkniž. eklatantný: presvedčivé, výrečné, zjavné, eklatantné svedectvo o nevineočividnýjasnýzrejmýevidentný (ktorý sa dá hneď vidieť): očividný, jasný, zrejmý dôkaznezvratnýnepochybnýnevyvrátiteľný (ktorý nemožno vyvrátiť, o ktorom nemožno pochybovať): poskytnúť nezvratný, nepochybný, nevyvrátiteľný dôkazkniž. pádny: pádny argumentvýrazný (ktorý presviedča kvantitou, rozsahom a pod.): výrazné víťazstvo vo voľbách


    silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako bukstatnýmohutnýsvalnatýsvalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postavazavalitýrobustnýobrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité pleciapevný: svaly má pevnéjadrnýzemitýhovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládencizdatnýpren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapcipren. expr. goliášskyherkulesovskýherkulovský (o postave človeka) • expr.: premocnýpresilnýzried. tužný (Jesenský)zastar. herský (Kukučín, Tajovský)prisilný (príliš silný)

    2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľkýmohutnýintenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápachkniž. razantný: razantný údertuhýohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenkatreskúciúporný (o zime, mraze) • sýtyvýrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnakulek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého črevaprenikavýostrýpríkrypálčivýexpr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesťnáruživý: náruživý fajčiarexpr.: zúrivýdivýdivokýstrašnýhrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietorprudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zemzvučnýexpr.: hromovýhurónskyzried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachotneuhasiteľnýnezhasiteľnýneutíšiteľnýneskrotnýneovládateľnýkniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeňexpr.: bláznivýšialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeňomračujúci: omračujúci úderexpr. zžieravýprisilný (príliš silný)

    3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevnýtuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreňhúževnatýpriebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duchodolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná ženanezlomnýnezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakterpren.: železnýoceľovýžulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstvatrvalýnezničiteľnýnerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahyskalopevnýkniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčeniekniž. zemitýprisilný (príliš silný)

    p. aj pevný

    4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivýveľký: silný, horlivý, veľký vlastenecexpr.: tuhýtvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalistabigotnýortodoxnýfanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

    5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný


    svojský 1. ktorý sa vyznačuje vlastnosťami príznačnými iba preň(ho); ktorý je odlišný, nápadný niečím • svojráznysvojbytný: veľa počul o tomto svojskom, svojráznom človekovi; vyhľadával svojrázne, svojbytné umeniekniž.: samobytnýsamorastlý: samobytný, samorastlý talentosobitýosobitnýindividualistický (ktorý sa vyčleňuje spomedzi ostatných, iných): má osobité, osobitné správanie; individualistický prejavjedinečný (ktorý sa vyskytuje ako jediný svojho druhu) • originálny: jedinečná, originálna interpretácia básnenenapodobniteľnýnenapodobiteľný (ktorý nemožno napodobniť): mať nenapodob(n)iteľné čaro, gestáindividuálny (ktorý je vlastný iba istému jednotlivcovi): patrí to k jej individuálnemu štýlusvoj: na veci sa díval svojím pohľadomtypickývýraznýcharakteristickýšpecifický (ktorý niečo určuje; ktorý niečo, niekoho dobre charakterizuje): otcove typické gestá; výrazné, charakteristické, špecifické sfarbenie kolibríkazvláštnynetradičný: ohromoval ostatných svojím zvláštnym, netradičným myslenímrázovitýírečitý (ktorý má svoj ráz; obyč. o ľudovej kultúre a pod.): rázovité, írečité prostredie

    p. aj pôvodný 3

    2. p. našský


    sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný) • najedenýnasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtenýnachovanýnakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statokplnýnaplnený: som už sýty, plnýexpr.: napukanýnasúkanýnahltanýnapraskanýnaprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataníhovor. expr.: napchatýnadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchaťpejor.: nažratýnažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chliebhovor. expr.: prejedenýpresýtenýprepchatýhrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratízastar. sýtnydet. al. zjemn.: napapanýnapapkaný

    2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou • výdatnývýživnýzáživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná stravažírny: žírne lúkyúrodný: úrodná zembohatý: bohatý prameň

    3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný) • silnývýrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbamitmavýtemný: sýta, tmavá, temná modrátuhýintenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňaplnýzvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas


    veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrkaznačný: značná výška, značná prevahanadmerný: nadmerný bytenormný (nadmieru veľký): enormný zisknemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitokneobyčajnýnezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavurozmernýrozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenicegigantickýkolosálnymonumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavbaobrovskýohromnýexpr.: ozrutnýozrutánskyobrovitývelikánskyveličiznýveličaznýpreveľkýpreohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznanímohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojempalcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkonveľkolepýimpozantnýgrandióznymajestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovšokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôdmocnýsilný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľstatnýrobustnýhovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenecvýdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážďpočetnýhojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počtevýznamnývýznačný (veľký významom): významný, význačný človekvýrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdielrekordný: ukazuje sa rekordná úrodadobrýhovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľudlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimyširoký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvorrozvetvenýrozkonárený: rozvetvené príbuzenstvohlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jamavysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikáchhrubýobjemnýrozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hradvoľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľnéprudkýintenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesťexpr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajerprenikavý: prenikavá zmenaexpr. závratný: ísť závratnou rýchlosťounesmiernyexpr. prenesmiernykniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosťpriveľkýprílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosťtrestuhodnýexpr.: hriešnynekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské cenykniž., obyč. iron.: úctyhodnýctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cenapriepastný: priepastné spoločenské rozdielyhovor.: peknýkrásny: pekný, krásny platexpr.: riadnyporiadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tmaexpr.: ukrutnýpreukrutnýukrutánskyúžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempoexpr.: krutýšialený: krutá bolesť, šialený strachhovor. expr.: hroznýstrašnýpríšernýzúfalýhrozitánskydesný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska silaexpr. smrteľný: smrteľná vážnosťexpr.: čertovskýdiabolský: čertovská zimaexpr.: tučnýmastný: dostával tučné provízieexpr.: miliónovýmiliardový: budú to miliónové, miliardové stratyexpr. stonásobný: stonásobná bolesťexpr.: náramnýprenáramný: robiť náramný krikexpr.: bezodnýbezdný: bezodné zúfalstvohovor. neúrečný: neúrečný majetokexpr. večný: večná škodaneohraničenýneobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnostinevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdrojenesčíselnýnespočetnýkniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davyexpr. státisícový: státisícové zástupyneslýchanýnevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvozávideniahodný: závideniahodné úspechynepredstaviteľnýneopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesťneuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosťneospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosťneodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chybaneuhasiteľnýnezhasiteľnýkniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smädneutíšiteľný: neutíšiteľná túžbakniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovarunedohľadnýnedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľkyneľudský: neľudské utrpenienadľudský: nadľudská námahaexpr. nekonečný: nekonečná vďakakniž.: titanský: titanský zápasgoliášsky: goliášska silakniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský)hovor. maxi: to je maxi tortasubšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

    2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý


    viditeľný ktorý možno vnímať zrakom al. inými zmyslami (op. neviditeľný) • pozorovateľnýsledovateľný: niečo je viditeľné, pozorovateľné voľným okom; zanechával za sebou viditeľné stopybadateľný: badateľný pokrokspozorovateľnýpostrehnuteľný (ktorý sa dá spozorovať, postrehnúť): ľahko spozorovateľná, postrehnuteľná zmenakniž. postihnuteľnýrozlíšiteľný (ktorý sa dá rozlíšiť): rozlíšiteľné detaily na fotografiirozpoznateľnýrozoznateľný (ktorý sa dá rozpoznať, rozoznať): rozpoznateľné, rozoznateľné obrysy vrchovzjavnýjasný: zjavné, jasné nepriateľstvo; medzi nimi je jasný rozdielmarkantnývýrazný (nápadne viditeľný): markantný rozdielzrejmý: je to zrejmé na prvý pohľadzreteľnýočividnýznateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): zreteľné odtlačky prstov, očividná výhodaevidentný: ide o evidentný omylzastar. vidný: kapustniská boli vidné (Vajanský)zastar. vidomý (Dobšinský)

    p. aj výrazný 2


    výrazný 1. nápadne sa prejavujúci • osobitýosobitnýzvláštnysvojský: výrazný, osobitý, osobitný, zvláštny, svojský charakter; mať svojské názorysvojrázny: svojrázny spôsob životakniž. samobytný: samobytná kultúra

    2. dobre vnímateľný zmyslami • jasnýzrejmýzreteľný: mať výraznú, jasnú, zrejmú, zreteľnú prevahunápadnýpodstatný: nápadná zmena, podstatný rozdielviditeľnýbadateľnýočividný: viditeľné, badateľné stopy, odtlačky; očividný neúspechprenikavý: dosiahnuť prenikavé víťazstvociteľný: citeľné ochladeniemarkantnýveľký (prevyšujúci priemer): markantné črty tváre, veľké rozdielypríkry: príkre rozporyostrý: ostré tienesýty: sýty odtienok farbykniž. frapantný (prekvapujúco výrazný): utrpieť frapantnú porážkuintenzívnysilný: intenzívny, silný zápachfarebnýfarbistý: farebný, farbistý opis udalostívýrečný: výrečné svedectvovýstižný: výstižný argumentjadrný (krátky a výstižný; o prejave): jadrný humor

    p. aj výstižný, viditeľný, veľký


    výstižný ktorý dobre niečo vystihuje • priliehavýprimeranýpríhodnývhodný: výstižné, priliehavé označenie; primerané, príhodné slová; nájsť vhodný výraználežitý (taký, aký má byť): náležitá odpoveďkniž. patričnýpresný (súhlasiaci so skutočnosťou): presný opis niečohojadrný (o prejave): jadrná rečvýrazný: výrazný názovlapidárny: predložiť lapidárny dôkazstručnýstrohý (obsahujúci iba podstatné veci): stručné, strohé vysvetlenieplastický: plastická charakteristikahovor. trefný: trefná poznámkakniž.: reliéfnyreliéfový: reliéfny, reliéfový obraz literárnej postavykniž. pregnantný: pregnantná formulácia

    p. aj vhodný, výrazný


    zjavný ktorý sa dá hneď vidieť (op. skrytý) • očividný: zjavná, očividná chybaviditeľnýbadateľnýzbadateľnýznateľnýsledovateľnýpozorovateľnýspozorovateľný: badateľné, pozorovateľné kontúry domovpriezračnýpriehľadný: jeho úmysly sú celkom priehľadnézreteľnýnápadnýexpr. okatývýraznýzrejmýjasný (veľmi dobre vnímateľný zmyslami): zreteľný, jasný rozdielrukolapnýmarkantnýhmatateľnýpresvedčivý (zjavný a konkrétny): rukolapný, markantný, presvedčivý dôkazneodtajiteľnýneodškriepiteľný: neodtajiteľné, neodškriepiteľné otcovstvoneskrývanýnetajenýotvorený: neskrývaný, netajený odpor, obdiv; otvorený bojevidentnýkniž.: eklatantnýfrapantnýflagrantnýfraz. do očí bijúci: bol to evidentný, flagrantný, do očí bijúci prípad porušenia zákonahovor. vyslovený (celkom zjavný): vyslovený nezmysel


    živý 1. ktorý prejavuje znaky života (op. mŕtvy, neživý) • žijúci: živé, žijúce bytosti, organizmykniž. zastar. živúci: živúca prírodaexpr.: živučkýživučičký: vrátil sa domov živučičký, živý

    2. stále pôsobiaci • aktuálny: stále živé, aktuálne myšlienkytrvajúcipretrvávajúci: trvajúce, pretrvávajúce otázky, problémy

    3. ktorý má veľa energie a dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o tom • čulýpohyblivý: živé, čulé, pohyblivé dieťabodrýkrepký: bodrý mladík, bodrá myseľbystrývrtkýobratnýhybkýexpr. šibký: bystré, obratné pohyby tanečníctemperamentnýenergický (veľmi živý): má živú, temperamentnú, energickú povahuživelnýprudkýimpulzívny (ktorý živo, prudko reaguje): živelné, impulzívne gestáživotaschopnývitálny: je to veľmi živý, životaschopný, vitálny človeknespráv. čiperný

    p. aj veselý

    4. plný pohybu, ruchu (op. pokojný) • rušný: živá, rušná ulicafrekventovaný: stál na frekventovanej križovatke

    5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou • intenzívnysilný: živý, intenzívny záujem; dielo malo živý, silný ohlasveľkýmohutný: urobiť na niekoho mohutný dojemvýrazný: výrazná vôňa kvetovprenikavýostrýexpr. žeravý: pocítil ostrú, žeravú bolesť v kolenečulý: bolo počuť živú, čulú zábavu, vravu

    6. p. žiarivý 1, pestrý 1, 2 7. p. názorný 8. p. skutočný 1 9. p. životodarný 1, 2


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV