Synonymá slova "vé" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 812 výsledkov (7 strán)

  • vetrolom p. polom


    vetromer prístroj na meranie sily, rýchlosti a smeru vetra al. prúdenia plynov vo ventilačných kanáloch: odporový vetromeranemometer


    vetroň bezmotorové lietadlo udržiavajúce sa vo vzduchu pomocou vzdušných prúdov • klzáksubšt. plachták


    vetroplach p. pochábeľ


    vetrovka krátky športový kabát obyč. z nepremokavého materiálu: detská vetrovka, lyžiarska vetrovkabunda: športová bundabluzón


    vetry pomn. črevné plyny: zadržiavať vetryhrub. prdy


    vetva, vetvica p. konár


    vetvistý p. košatý


    veža vysoká štíhla stavba postavená samostatne al. ako súčasť nižšej budovy: kostolná, hradná veža; románska, gotická vežabašta (vyčnievajúca časť hradieb, opevnenia v podobe veže): bašty zámkuhovor. turňa: zvony na turni sa rozozvučalizried. vežica (Urbánek)


    vežiak p. dom 1


    vežica p. veža


    vežiť sa p. čnieť


    viacčlenný ktorý má viac členov • viacejčlennýniekoľkočlenný: viacčlenný, niekoľkočlenný kolektívmnohočlenný (ktorý má mnoho členov): mnohočlenná skupinapočetný (o niečom, čo má väčší počet, ako je zvyčajné): početná rodinahovor. párčlenný (ktorý nemá veľa členov): párčlenná kapelarozvetvenýširoký: rozvetvená rodina, široké príbuzenstvoveľký (čo do počtu; op. malý): viacčlenný, veľký orchester


    viackrát 1. vyjadruje násobenosť deja, stavu neurčitým počtom; vyjadruje opakovanosť deja, stavu v neurčitom počte prípadov • viac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: už viackrát, viac ráz prišiel neskoroniekoľkokrátniekoľko ráz: niekoľkokrát, niekoľko ráz ho pristihol pri klamstvenejedenkrátnejeden raz: nejedenkrát, nejeden raz zaspal do práceviacnásobneniekoľkonásobne: viacnásobne, niekoľkonásobne zväčšený obrázokopakovane: viackrát, opakovane ho musel napomínaťveľakrátveľa rázmnohokrátmnoho rázmnohonásobnehovor. dosť ráz (vyjadruje násobenosť väčším neurčitým počtom): už veľakrát, veľa ráz bol na pracovnej ceste v zahraničí; mnohokrát, mnoho ráz si myslel, že prácu nedokončí

    2. p. viac 3


    viacnásobný 1. násobený al. opakovaný viac ráz • niekoľkonásobný: viacnásobná, niekoľkonásobná ozvenaveľkýobrovskýohromnýmnohonásobnýveľanásobný (obyč. pri porovnaní): viacnásobný, veľký zisk; niekoľkonásobná, obrovská presilaexpr.: stonásobnýtisícnásobný: stonásobné napomenutiesériový (obyč. o viacnásobnom vrahovi)

    2. p. mnohostranný


    viacročný ktorý trvá viacej rokov; ktorý je viacej rokov starý • niekoľkoročný: pracovník s viacročnou, niekoľkoročnou skúsenosťou; viacročná, niekoľkoročná lipamnohoročnýdlhoročnýzried. veľaročnýdlhotrvajúcidlhodobý (ktorý trvá mnoho rokov): mnohoročné, dlhoročné priateľstvo; veľaročná, dlhotrvajúca práca


    vietor 1. prúdenie vzduchu horizontálnym smerom: ostrý, ľadový vietor; vietor sa obrátilvetríkvánokpoet. van (veľmi mierny vietor): jarný vetrík, vánokvíchorvíchricapovíchrica (prudký vietor): strhol sa víchor, bola zúrivá víchrica, povíchricavetrisko (silný vietor) • zastar. povetrica (silný vietor) • zried. predsvitník (svieži vietor pred svitaním) • expr. meluzína: meluzína hvízdaorkánuragán (ničivý vietor vznikajúci v subtropickom a tropickom pásme) • tornádo (orkán obyč. v juhovýchodnej časti Severnej Ameriky) • hurikán (orkán v oblasti Karibského mora) • tajfún (orkán vo východoázijskej oblasti) • föhn (teplý suchý horský vietor) • zefyr (ľahký západný vietor) • monzún (pravidelný vietor vanúci najmä v južnej a východnej Ázii) • mistrál (búrlivý a studený vietor v južnom Francúzsku) • bríza (mierny vietor najmä na mori) • bora (južný vietor v Dalmácii)

    2. p. vzduch


    vkladať sa plne sa sústreďovať na niečo • oddávať sa: celý sa vkladal do spevu, oddával sa spevuodovzdávať sažiť: odovzdávala sa, žila len deťomvenovať saobľubovať: venovali sa jazde na koni; obľubovali jazdu na konihovor. holdovaťkniž. horieť

    p. aj venovať sa


    vlastizrada zločin proti bezpečnosti štátu al. proti jeho ústavnej forme • velezrada: dopustiť sa vlastizrady, velezrady


    vlastizradca kto sa dopustil vlastizrady • velezradca: potrestať vlastizradcu, velezradcu


    vlastne 1. uvádza opravný výraz • totižtotižto: prišiel neskoro, vlastne, totiž(to) ani presne neviemrespektíve (skr. resp.): prišli dvaja, respektíve s otcom traja

    2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu • verunaozajskutočne: vlastne, veru, naozaj, skutočne ani neviem, čo si o tom mám myslieťv skutočnostivskutkudohromadydokopydovedna: v skutočnosti, vskutku sa mu nečudujem, že odišiel: sám už nevie, čo má urobiťináčinakvcelkuv podstate: ináč, inak, vcelku nám to vyhovujetakrečenopravdupovediacpodľa pravdypopravdepopravde povedané: takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy bol rád, že sa to takto skončilo; popravde, popravde povedané, myslel som na tonakoniecnaostatoknapokonfaktickykniž. de facto [vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal čo stratiťzastaráv. vpravde: vpravde treba povedať, že sa ho bál


    vodca kto vedie istú spoločenskú skupinu, hnutie: politickí, odborárski vodcoviaveliteľ: veliteľ skupinykapitán (v minulosti vodca objektu, územia a pod.): kapitán hradu, mestakormidelník: kormidelník štátutribún: tribún revolúcienáčelník (hlava kmeňa al. rodu): indiánsky náčelníkhist. hajtman (vojenský vodca): kozácky hajtmanhist. ataman (kozácky vodca) • kniž. koryfej: ideový koryfejhovor. šéfslang. šerif: šéf, šerif bandyslang. bosvajda (vodca skupiny Rómov)


    vozidlo kolesový dopravný prostriedok: bezmotorové vozidlo, opravovňa vozidielobyč. pejor. vehikel (obyč. staré vozidlo al. v zlom stave) • pejor. tragač (staré, rozhegané vozidlo) • voz (obyč. auto)


    vrchnák vrchná, čiastočne al. celkom oddeliteľná časť niečoho: vrchnák škatule, truhlyveko: prikryť niečo vekompoklop (prostriedok na zakrytie): poklop na šachtepoklopec (Kukučín)príkloppríklopokpríchloppríchlopok: kamenný príklop, príklopok; príchlop, príchlopok na misupríklopka (Jesenská)pokrievkapokrývka (vrchnák na hrniec): prikryť hrniec pokrievkou, pokrývkousubšt. dekel


    však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • aleno (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieťlenželež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bálnespráv. ovšem

    2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosťa veďlebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohlinár. šak

    3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na očinár. šak

    4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda?nie: Vari by sme mali už ísť, nie?expr.: všakvervšakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho?expr. všakhejzastaráv.: všakánovšakpravdanár. šaknespráv. že


    všímať si 1. zrakom vedome vnímať, prejavovať záujem o niečo • venovať pozornosť (niečomu) • zaujímať sa (o niečo) • pozorovať: všímať si, pozorovať okolie, venovať pozornosť okoliu; všíma si, pozoruje každú maličkosť, venuje pozornosť každej zmene; zaujíma sa o všetky podrobnostizachytávaťzaznamenávaťhovor. registrovať: dieťa očami zachytáva, zaznamenáva, registruje, čo sa okolo neho robípozerať (sa)hľadieťdívať sa (so záujmom): pozerá (sa), hľadí, ako sa rastlinky vyvíjajúobracať pozornosť: teraz obráťte pozornosť na druhú stranu uliceprizerať sa: so záujmom sa prizerať na výrobný postupnár. šiacať si (Kukučín)

    2. brať do úvahy niečo, brať ohľad na niečo (obyč. v zápore) • dbať (na niečo, o niečo): už si urážky nevšíma, nedbá na nehľadieťdívať sapozerať (sa): nehľadí, nedíva sa, nepozerá sa na jeho nedostatkyvidieť: vidí len seba


    vtipný 1. ktorý má bystrý rozum; svedčiaci o tom • dôvtipný: vtipný, dôvtipný človek; vtipný postreh, dôvtipné riešeniedômyselný: dômyselný konštruktér, dômyselné zariadeniebystrý (ktorý má dobrý a rýchly postreh): bystrý žiakduchaplný: duchaplný muž, duchaplná poznámkahovor. šikovný: šikovný študent, expr. šikovný ťahpoet. bystroumný: bystroumné dievča (Jégé)

    2. vzbudzujúci radosť, optimizmus, chuť žartovať; plný vtipu • žartovnýveselý: vtipná, veselá, žartovná príhoda; prísť na veselšie myšlienkyhumorný: vznikla humorná situáciaiskrivý: iskrivé ovzdušie

    p. aj veselý 2


    výbava 1. veci, ktoré dávajú rodičia deťom, obyč. dcéram pri vstupe do manželstva: šiť dcére výbavu; nábytok z matkinej výbavyzastar. výstroj (Timrava)veno (výbava vo forme majetku): dostať veľké veno

    2. p. výstroj 1


    výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom • vynikajúcoskveleskveloznamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermibezchybnedokonaleideálneperfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohumajstrovskyprvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná témapozoruhodnekniž. excelentneexpr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovaniehovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránkuhovor. expr.: ohromneúžasnefantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variťhovor.: prímafajnsuper: pri mori bolo príma, fajn, superhovor. tip-topexpr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosťexpr. božskyhovor. expr. báječnesenzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječneslang. senzisubšt.: betálne • bohovsky • bohove • bohovo • bezvadne • bezva • senza

    porov. aj výborný

    2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. • dobresprávneveľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúťznamenitevynikajúcoskvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovujehovor. fajnhovor. expr.: ohromnefantastickybáječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podaríbravobravó: bravo, výborne, to je úspechsubšt.: bezvadne • bezva • bohove • bohovo • bohovsky

    3. p. ostro 4


    výborný ktorý má najvyššiu mieru akosti, úrovne a pod. • vynikajúciznamenitýprvotriedny: podávali výborné, vynikajúce, znamenité, prvotriedne jedlá; výborný, vynikajúci lekár; dosiahnuť znamenité výsledky; predával len prvotriedny tovarnajlepšívyberaný: pili len najlepšie vínaelitný: elitné publikumvýznamný: dosiahnuť významné výsledkyskvelý: skvelý spoločníkhovor. expr.: báječnýsenzačný: čítal som báječnú knihuexpr. božský: božský nápojexpr. rozprávkový: rozprávkové počasieexpr. úžasný: bol to úžasný človekexpr. hrdý: hrdá hostinahovor. expr. ohromný: je to ohromný odborníkveľkolepý: veľkolepé dieloostrý (o zmysloch): mať ostrý zrakvysokoakostnývysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľneprekonateľnýnezdolateľný (ktorý sa nedá prekonať, zdolať): ako rozprávač je neprekonateľný, nezdolateľnýobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podal obdivuhodný, pozoruhodný výkonzávideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodný životvydarený: vydarený večierokdokonalý (spĺňajúci všetky požiadavky): dokonalý obrazbezchybný (ktorý je bez chýb): bezchybný prekladbrilantnýbravúrny: brilantná, bravúrna hrahovor. expr. fantastický: fantastická hudbaideálnyperfektný: prežili sme ideálnu dovolenkuhovor. expr. exportný: exportná kvalitageniálny: mám geniálne myšlienkyjedinečný: je to jedinečný pracovníkmajstrovský: majstrovské ovládanie strojaoslňujúcioslnivý: oslňujúci, oslnivý výkonslávny: slávny činexpr.: kapitálnykolosálnyfenomenálnykráľovskýnádhernýkrásny (prekračujúci očakávanie): podaril sa mu kapitálny úlovok; prišiel na kolosálne riešenie; dostať kráľovský honorár; nádherný zápas; dosahoval krásne výsledkykniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec umeniakniž. eminentný: eminentný žiakkniž. eklatantný: eklatantný dôkazkniž. excelentnýhovor.: prímatip-topsuper: príma učiteľ; kúpil som si tip-top topánkyzastar. vynikavý (Kukučín)subšt.: bezvadný • bezva: bezvadné, bezva počasiesubšt. bohovský: To je bohovský nápad!subšt. senzi

    p. aj vynikajúci


    výhonok novo narastená časť rastliny: vŕba má nové výhonkyletorast (výhonok drevín, ktorý vyrástol za jedno vegetačné obdobie): brezové letorastykonárvetvahaluz (väčšie výhonky): konáre, vetvy, haluze obťažené ovocímmládnik: strom vyhnal mládnikykraj.: omladomlaďomlada; odnož (prízemný rastlinný výhonok) • šľahúňbot. poplaz (plazivý výhonok): jahodové šľahúne, poplazyzried. výhon (Vajanský)kniž. ratolesť: olivová ratolesť


    vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitývýborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobokskvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnostiprvotriedny: podávali tam prvotriedne jedládokonalý: dokonalý obrazzávideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželkubezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkonveľkolepý: veľkolepé stavebné dielovysokoakostnývysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľšpičkový: vyrábať špičkové prístrojejedinečný: je to jedinečný učiteľkniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec operykniž. eminentný: eminentný žiakzastar. vynikavý (Kukučín)geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudbabrilantnýbravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavírikniž.: famóznyfulminantný: famózna obžalobná rečelitný (najlepší): elitní umelcineprekonateľnýnezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľnáobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkonmajstrovský: majstrovské ovládanie loptyohromný: je to ohromný odborníkexpr.: krásnypeknýnádherný: krásne, pekné, nádherné výsledkyslávny: slávny činveľký: veľký spisovateľoslnivýoslňujúciočarujúcikniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkonexpr.: kráľovskýbožský: kráľovský, božský nápojexpr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovoksvetoznámyhovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurghovor. expr. fantastický: fantastická hudbaexpr. úžasný: bol to úžasný človekexpr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenieexpr. rozprávkovýhovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný filmexpr. skvostný: má skvostnú manželkuexpr. hrdý: je to hrdá stavbahovor.: prímatip-topsuper: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je supersubšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský

    p. aj vyberaný 2, vzorný

    2. p. významný 2


    výrazný 1. nápadne sa prejavujúci • osobitýosobitnýzvláštnysvojský: výrazný, osobitý, osobitný, zvláštny, svojský charakter; mať svojské názorysvojrázny: svojrázny spôsob životakniž. samobytný: samobytná kultúra

    2. dobre vnímateľný zmyslami • jasnýzrejmýzreteľný: mať výraznú, jasnú, zrejmú, zreteľnú prevahunápadnýpodstatný: nápadná zmena, podstatný rozdielviditeľnýbadateľnýočividný: viditeľné, badateľné stopy, odtlačky; očividný neúspechprenikavý: dosiahnuť prenikavé víťazstvociteľný: citeľné ochladeniemarkantnýveľký (prevyšujúci priemer): markantné črty tváre, veľké rozdielypríkry: príkre rozporyostrý: ostré tienesýty: sýty odtienok farbykniž. frapantný (prekvapujúco výrazný): utrpieť frapantnú porážkuintenzívnysilný: intenzívny, silný zápachfarebnýfarbistý: farebný, farbistý opis udalostívýrečný: výrečné svedectvovýstižný: výstižný argumentjadrný (krátky a výstižný; o prejave): jadrný humor

    p. aj výstižný, viditeľný, veľký


    výrečný 1. ktorý pohotovo, plynne, presvedčivo, rád hovorí: výrečný advokátzhovorčivývravnýhovornýzried. zvravnýrečnivýrečný (ktorý rád rozpráva): naša suseda je veľmi zhovorčivá, vravná, hovorná, zvravnákniž. zlatoústy (ktorý hovorí príťažlivo a presvedčivo): zlatoústy kazateľveľavravnýmnohovravnýrozvravenýexpr.: táravýutáraný (zbytočne a veľa rozprávajúci): veľavravné, mnohovravné ženy; táravé, utárané jazyčnicekniž. elokventný

    2. p. presvedčivý, významný 1, 3, výrazný 2


    vyslúžilec, vyslúženec vyslúžený vojak: vojnoví vyslúžilci, vyslúženciveterán: frontový veteránvoj. slang. zastar.: obšitníkobšitoš


    vysoko 1. vo vysokej polohe, vo výške (op. nízko) • hore (op. dole, dolu): vysoko, hore vo vrchoch bola ešte zima

    2. do vysokej polohy, do výšky (op. nízko) • dovysokanavysoko: lopta vyletela vysoko, dovysoka; navysoko, dovysoka naukladané drevokniž. vozvysokpoet. vozvýš: iskry vyletujú vozvysokzastaráv. zvýšezastaráv. zried. zvýšky: asi na štyri prsty zvýše (Vansová); visela len na meter zvýšky (F. Hečko)

    3. vo veľkej miere (op. nízko) • veľmi (op. málo) • hodneznačne: vysoko, veľmi si vážil toto priateľstvo; hodne, značne rozvinuté hospodárstvovrcholnenadmieru: vrcholne, nadmieru nebezpečné podujatie


    vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapecdlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohamiexpr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčiskoposchodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový domvýškový (o stavbe): výšková budovaexpr.: vysočiznývysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchypoet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiareexpr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké dubyprivysoký (príliš vysoký): privysoký násyphovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko

    2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazíexpr. kráľovský: kráľovský honorárhovor.: peknýkrásnyslušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenuexpr. panský: panský platprivysoký (príliš vysoký): privysoký štýlexpr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč)expr.: závratnýhriešny: závratné, hriešne cenydobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálkapatriarchálnymatuzalemskýkniž.: požehnanýctihodnýúctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný veknadpriemernýnadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstaveniaexpr. šialený: šialená rýchlosť

    p. aj veľký

    3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tónyzvýšenýzastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlasjačavýpiskľavýškrekľavýškriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlastenký: tenké zahvizdnutie

    4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilýšľachetnývznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele


    vystatovačný ktorý sa rád vystatuje; svedčiaci o tom • chvastavývypínavý: vystatovačný, chvastavý, vypínavý človek; vystatovačné, chvastavé, vypínavé rečipejor.: chvastúnskyveľkohubýhovor. chválenkárskynamyslenýpovýšenýpovýšenecký (neprimerane sebavedomý): namyslený, povýšený, povýšenecký vedúcivychvaľovačnýexpr.: nadutýnafúkaný: naduté, nafúkané správaniepyšný (správajúci sa povýšene): pyšný diktátorhovor. expr. frajerský: frajerské spôsobyobyč. pejor.: siláckysilný: silácke slová

    p. aj pyšný


    vytrvalý 1. ktorý zotrváva, nepoľavuje v činnosti; svedčiaci o tom • húževnatýneúmorný: žiak vytrvalý, húževnatý v učení; vytrvalé, neúmorné úsilieneúnavný (ktorý neberie ohľad na únavu): neúnavný pracovníkzastar. vytrvanlivý: vytrvanlivá námaha (Vajanský)tvrdošijnýúporný: klásť tvrdošijný, úporný odpornepoddajnýneoblomnýneústupný: nepoddajná, neoblomná, neústupná povahazastar. nezmarnýpren. mravčí (o práci) • expr.: skalnýverný: skalný, verný fanúšik

    2. dlhší čas trvajúci al. často sa opakujúci • trvalý: vytrvalé, trvalé daždeneprestajnýneprestávajúcinepretržitý: má neprestajné, neprestávajúce bolestiustavičný: ustavičné nariekaniezastar. vytrvanlivý

    p. aj trvalý


    význam 1. myšlienkový obsah: význam slova, vetyzmysel: použiť slovo v istom zmyslenáplň: život bez náplnekniž. značenie: značenie symbolu (Dobšinský)

    2. vnútorná cena: význam školy pre život; udalosť mimoriadneho významudôležitosťzávažnosť: dôležitosť, závažnosť rozhodnutiavýznamnosťvýznačnosť: významnosť, význačnosť poslaniaváha: pripisovať niečomu veľkú váhuvážnosť: vážnosť uzneseniahodnota: hodnota vedeckého dielaveľkosť: mravná veľkosť človekadosah: čin veľkého spoločenského dosahuformát: umelec svetového formátufunkcia: dorozumievacia funkcia rečikniž. značenie: značenie kongresu (Mráz)kniž.: relevanciarelevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu


    významný 1. ktorý má veľký význam • význačnýdôležitýzávažnýprominentný: významná, význačná, dôležitá, prominentná osobnosť; významná, závažná okolnosť; vyriešiť závažný problémveľavýznamnýmnohovýznamný: veľavýznamné rozhodnutiahistorický (niečím v minulosti významný): dnes si pripomíname historickú udalosťsvetodejnýkniž. svetodejinný (historicky významný): svetodejný objav, svetodejinné víťazstvopamätnýkniž. pamätihodný: pamätná bitka, pamätihodný rokslávny: slávne výročiepodstatný: počasie bez podstatných zmienrozhodnýrozhodujúci (ktorý o niečom rozhoduje): nastal rozhodný, rozhodujúci okamihosudnýosudový (majúci obyč. negatívny dosah): osudný, osudový vplyvprevratný: prevratný vynálezprelomový: prelomové časyďalekosiahly: ďalekosiahle záverystrategický (dôležitý z istého hľadiska): strategické surovinyepochálny: epochálny vynálezveľký: to je veľká vecvýrečný: výrečné svedectvovážny: vážne nebezpečenstvonezaplatiteľnýneoceniteľný: poskytol mi nezaplatiteľné, neoceniteľné službyvzácny: dnes čakáme vzácneho hosťazodpovedný: vykonávať zodpovednú funkciuhovor. expr., obyč. iron. ťažký: ťažká šaržaexpr. svetoborný: vymyslieť niečo svetobornéčelnýpoprednýpredný: čelný predstaviteľ štátu; byť na poprednom mieste; predný bojovník za ľudské právavedúci: vedúci činiteľprvý (ktorý niečo značí): patrí medzi prvých vedcovhlavný: mať na niečo hlavný vplyvprvoradý: prvoradá úlohazastar. vyvýšený: vyvýšené postavenie (Hurban)zastar. znatný: znatná rodina (Timrava)

    2. ktorý má vysoký účinok pokiaľ ide o silu, intenzitu, mieru • veľkýznačný: významné, veľké, značné úspechyvynikajúcipozoruhodnýznamenitývýborný: dosiahnuť vynikajúce, pozoruhodné, znamenité, výborné výsledkyznateľný: mať znateľný vplyv

    p. aj výborný, veľký

    3. ktorý vyjadruje istý zámer, úmysel • veľavýznamnýmnohovýznamnýveľavravnýmnohovravný: pozrieť sa na niekoho významným, veľavýznamným, mnohovýznamným, veľavravným, mnohovravným pohľadommnohoznačnýveľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný úsmevmnohosľubnýveľasľubný: mnohosľubné, veľasľubné gestovýrečný: výrečné svedectvo

    p. aj veľavravný 2


    vznešenosť vlastnosť toho, čo vzbudzuje obdiv • velebnosť: vznešenosť, velebnosť prírodyveleba: veleba chrámumajestátnosťkniž. majestát: majestát hôrveľkoleposť: veľkoleposť stavby


    vznešený 1. vzbudzujúci obdiv a úctu • kniž.: velebnýmajestátny: vznešené, velebné tóny symfónie; vznešené, majestátne vrchydôstojný: kráčať dôstojným krokomexpr. božský: božská prírodaaristokratickýnoblesnýhovor., obyč. iron. nóbl: noblesné, nóbl pohybyslávnostnýkniž. svätý: slávnostná, svätá chvíľakniž. patriarchálny: patriarchálny zjavexpr. prevznešenýkniž. svetlý: svetlá pamiatka zosnulýchobradný: obradné privítanie

    2. mravne hodnotný • ušľachtilýšľachetný: mať vznešené, ušľachtilé, šľachetné poslaniestatočnýčestný: statočný, čestný čin

    3. majúci vysoké spoločenské postavenie (často v oslovení) • slávny: vznešený, slávny rodurodzený: urodzení pániaristokratickýšľachtický: mať aristokratický pôvod


    vždy vyjadruje čas al. rozličné okolnosti súhrnne; za každých okolností, v každom prípade • hovor. vždycky: nie vždy, vždycky sa mu to musí podariťzakaždým: zakaždým si najprv odkašle, až potom začne hovoriťustavičnestálekniž. neustále: ustavične, stále si musel dávať pozor, čo povieneprestajnejednostajnejednostaj: neprestajne, jednostaj(ne) ho musia napomínaťhovor. furthovor. expr. furtom furthovor. zastaráv. furtom: furt sa na niečo vyhovárahovor.: navekyvečneexpr. večnovečne: naveky, večne vysedáva pred televízorompoet. povždypoet. zried. povekkniž. zastar. voždynár.: všezavždy (Kukučín, Dobšinský)oddávnaodjakživaodvždyexpr. odnepamäti (od dávnych čias): oddávna, odvždy, odnepamäti jej to pripomínalčoraz (čím ďalej): je čoraz, vždy krajšia a krajšia


    zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíleexpr. zábavkarozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýleniehra: neviazané hry vystriedali povinnostiradovánky: prázdninové radovánky detíhovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabarethovor. expr.: komédiakanada: s priateľmi je kanadahovor. expr. psina: zajtra bude u nás psinahovor. špásy: trávia dni v špásochsubšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu

    2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavuveselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselicakarneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzikediskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotékuhovor.: tanectancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačkuhovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúrvečierokvečerzastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierokpleshovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majálesjuniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniálesradovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánkyhýrenieorgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgiebakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliáchhovor.: flámlumpovačkalumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flámkniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľankagaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veseliezastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akciaslang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydarilsubšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockomsubšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdánsubšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál


    zabávač človek, ktorý sa pričiňuje o zábavu iným: sused bol dobrý zabávačzábavníkzried. zábavkár (Timrava)veselko (Zechenter)hovor. expr.: komediantšpásovníksubšt. šoumen


    zábavný 1. ktorý vyvoláva al. má vyvolávať dobrú náladu • veselý: je to zábavný, veselý človeksmiešny: rozpráva smiešne historkyrozmarnýúsmevnýrozveseľujúcihovor.: špásovnýlaškovný: sledovali rozmarný, úsmevný príbehbezstarostný: viedli bezstarostný životľahkýsalónny (op. vážny): večer ľahkej hudby; salónna skladbahumoristický: humoristický časopisestrádnykabaretnýrevuálny (o programe): večery vypĺňal estrádny programkniž. fidélny

    p. aj smiešny

    2. p. zaujímavý


    záhaľka trávenie času v nečinnosti: jeho cieľom bola práca, nie záhaľkazaháľačstvopovaľačstvopostávačstvoexpr. darebáctvoničnerobeniehovor. expr.: ulievačstvoulievačkaulievaninaslang. veget


    záhrobie posmrtný svet: vrátiť sa zo záhrobiadruhý svet: odišiel na druhý svetpodsvetie (v mytológii svet mŕtvych) • večnosť: rodičia sú už na večnostivečný životkniž. Hádeszried. náva (Stodola)


    záchod miesto so zariadením na vykonávanie telesnej potreby: splachovací záchodtoaletaWCOO: ísť na toaletu, na WClatrína (primitívny, obyč. nekrytý záchod): vojenská latrínahrub. hajzeľhrub. zried. sráč (Jašík)slang. havajhovor. véckohovor. zastar. budár (Vajanský)


    zakázať vysloviť, (vy)dať zákaz na nejakú činnosť • nedovoliť: zakázať, nedovoliť uverejniť článok v novináchzastar. zapovedať: zapovedať deťom výtržnostiodb. vetovať (použitím veta prekaziť): vetovať návrh zákona


    zápal 1. ochorenie prejavujúce sa očervenením, opuchnutím, bolesťou zasiahnutej časti tela a zvýšenou teplotou: zomrieť na zápal mozgových blánhovor. zapálenie: zapálenie slepého črevakatar (zápal sliznice): chronický katar

    2. sústredený, hlboký záujem; vonkajšie prejavy tohto záujmu • zapáleniezaujatieoduševnenienadšenie: venovať sa niečomu so zápalom, s oduševnením, s nadšenímelán: životný elánentuziazmus: pracovný entuziazmusidealizmus: mládež je plná idealizmuverva: pustiť sa s vervou do hryhorlivosťvehemencia: obhajovať svoje názory s nečakanou vehemencioukniž. vzletexpr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazga


    zápalistý naplnený nadšením, svedčiaci o hlbokom zaujatí • nadšený: nadšený, zápalistý ochranca prírodynadchnutýplný nadšeniaoduševnený: oduševnený hlásateľ reformyzapálenýhorlivýkniž. zanietenýpren. ohnivý: horlivý fanúšik, zanietený vedecentuziastickýzried. vervnýkniž. vznetlivýkniž. zastar. zápalčivý (ktorý sa ľahko a rýchlo nadchne): entuziastická, vznetlivá povaha; zápalčivá krv


    zasnúbenie sľub manželstva; oslava s ním spojená • zásnuby: sláviť zasnúbenie, zásnubyhovor. zastar.: zásľubyzasľúbenie (Vajanský)oddávačky (Kukučín)oddávky (Kalinčiak)vera: sú vo vere


    zástupca 1. kto niekoho zastupuje: zástupca riaditeľanámestník (zástupca vyššej funkcie): námestník ministranáhradníknáhrada (osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť): mať v práci náhradníka, poslať za seba náhraduzastar.: zastupiteľzástupníkkniž. substitút (Mráz)

    2. kto vystupuje v niečom mene: zástupcovia politických strán a hnutípredstaviteľ: predstavitelia mestareprezentant: na konferencii sa zúčastnili reprezentanti všetkých štátovdelegát (vyslaný zástupca): zvoliť delegátov na konferenciuposlanec (volený zástupca občanov): poslanci NR SRhist. ablegát (volený zástupca v Rakúsko-Uhorsku) • hovorca (kto hovorí v mene iného): hovorca prezidentatlmočník: tlmočník ministravyslanec (diplomatický zástupca štátu) • veľvyslanec (najvyšší diplomatický zástupca štátu) • konzul (diplomatický zástupca štátu na nižšej úrovni) • chargé d'affaires [vysl. šaržé dafér] (diplomatický zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu) • nuncius (diplomatický zástupca Vatikánu) • cirk. legát: pápežský legátsplnomocnenec (kto je poverený konať v mene niekoho): vymenovať za splnomocnencapráv. zmocnenec: vojenský zmocnenec

    3. kto, čo reprezentuje celok, do ktorého patrí: významný zástupca nového umeleckého smerupredstaviteľ: predstavitelia literárnej modernyreprezentant: reprezentanti vedy


    zastupiteľstvo zastupiteľský úrad • zastúpenie: mať obchodné zastupiteľstvo, zastúpenie v inom štátereprezentácia: zriadiť svoju reprezentáciu v cudzineagentúra: hospodárska agentúravyslanectvo (zastupiteľstvo vedené vyslancom) • veľvyslanectvo (zastupiteľstvo vedené veľvyslancom) • konzulát (zastupiteľstvo vedené konzulom) • hovor. ambasáda


    zasvätiť 1. vysvätením určiť (Bohu, svätým) al. určiť niekomu vôbec; dať z vyšších pohnútok • obetovať: chrám zasvätený, obetovaný Panne Márii; život zasvätila, obetovala rodineposvätiť: voľný čas posvätiť umeniuvenovaťkniž. zastar. obecať: dielo venovať pamiatke národného hrdinupren. upísať: všetok čas upísať športu

    2. podrobne, dôkladne niečo niekomu porozprávať o niečom • oboznámiť (niekoho s niečím): zasvätiť priateľa do svojich plánov, oboznámiť ho s nimiinformovať (podať základné fakty o niečom): informovať o stave chorého

    3. porov. oslavovať 1


    zhovorčivý ktorý rád rozpráva • hovornývravnýzvravný (op. mlčanlivý): má zhovorčivú, hovornú ženukomunikatívny (ktorý rád a ľahko komunikuje; op. nekomunikatívny): komunikatívny typ človekaexpr.: radorečnýradovravný: radorečný muž je výnimkouvýrečný (ktorý plynne a pohotovo rozpráva) • zried.: rečnýrečnivý: výrečný rozprávač, prednášateľveľavravnýmnohovravný (ktorý veľa rozpráva, obyč. zbytočne): mnohovravná sekretárka


    zmenka cenný papier ako platobný a úverový prostriedok: splatnosť zmenkyhovor. zastar.: veksľavechsľa: podpísať veksľu, vechsľu


    zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmyselvýznam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výrokuobsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónienáplň: životná náplňkniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'êtrekniž. tenor: tenor článkukniž. značenie (Dobšinský)

    2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel prácecieľ: cieľ hnutiaúčel: vec nespĺňa svoj účelvýznam: nechápe význam celej udalostidôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

    3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziupochopenieporozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumenímcitcítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

    4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslamizastar. čuv

    5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmyslochvedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomiepamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmyslochrozumum (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

    6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužovpud: pohlavný pudvášeň: dať sa strhnúť vášňoužiadostivosť: telesná žiadostivosťzastar. žiadzachtivosť: chtivosť pohľadu


    znalec kto sa v niečom dokonale vyzná: znalec histórie, znalec vínaodborníkšpecialista (človek vyškolený v istom odbore): poradiť sa s odborníkom; pripravovať špecialistovexpert (odborný znalec): súdny expertmajster: majster slova, majster na autášpička (vynikajúci odborník): svetová špička v ekonómiiautorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autorituhovor. kapacita: primár našej nemocnice je kapacitahovor. jednotkaexpr. suverén: vo svojom odbore je suverénexpr.: kanónkaliber: byť vo fyzike kanónexpr. veličinahovor. expr. eso: vedecké esohovor. expr. fachmanhovor. expr. macher: to je skúsený macherzastar. znateľ (Záborský)slang. klasa


    známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť • významnývýznačnýpopredný: známy, významný umelecveľkýdôležitýzávažný: veľký, dôležitý problémsvetovýslávnychýrnyvychýrenýpovestnýpreslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľpríslovečnýexpr. chýrečnýrozchýrenýrozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salónstaronovýnotorickýhovor. vyslovený (známy z minulosti al. podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľačpopulárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevákstarýošúchanýexpr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historkykniž. renomovanýzastar. znamenitý (Štúr, Kukučín)vykričaný (so zlou povesťou)

    2. vystupujúci vo vedomí ako známy • povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomáverejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo


    znenie 1. slovné vyjadrenie • formulácia: uverejniť plné znenie prejavu; chybné znenie, chybná formulácia zákonaverzia (jedna z mnohých podôb textu): opis udalostí v niekoľkých verziáchredakcia (jedna z rozličných úprav toho istého textu): nová redakcia spisov S. H. Vajanskéhovariantvariácia: druhý variant piesne

    2. p. zvuk 1


    zodratý 1. častým používaním opotrebovaný • znosený: zodraté, znosené šatyschodenývychodenývyšliapanýzošliapaný (zodratý chodením): schodené, vychodené, zošliapané topánkyvydratýpredratý: vydraté kreslározodratýdodratýdonosený (celkom zodratý): rozodraté, donosené čižmyošúchanýzošúchanýobšúchaný (zodratý šúchaním): ošúchaný, zošúchaný koberecotrhanýobtrhaný: nosí otrhané, obtrhané hábyošarpanýopotrebovanývetchýzničenýhovor. expr. zhumpľovaný: má celkom zhumpľovaný kabát

    p. aj deravý, chatrný 1

    2. p. zrobený


    zúfať (si) strácať akúkoľvek nádej • byť zúfalý: nevidí východisko zo svojej ťažkej situácie, zúfa (si), je zúfalýopúšťať sa (Štúr)fraz. expr. vešať/strácať hlavu (ostávať bez rozvahy a nádeje): Musíš sa vzchopiť, nesmieš vešať, strácať hlavu!zastar. dešperovať (Kukučín)


    zvislý smerujúci kolmo na vodorovnú rovinu • kolmývertikálny: zvislá, kolmá priamka; zvislý, vertikálny pohybstojatý (postavený v zvislej polohe): stojaté písmo


    žartovný 1. obsahujúci žarty a vzbudzujúci veselosť • veselýhumorný: rozprával žartovné, veselé, humorné zážitkyvtipný (duchaplne žartovný): vtipné poznámkyrozmarnýúsmevnýzábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): rozmarné poviedky; zábavné čítanieanekdotický (žartovný a krátky): anekdotický príbehhumoristický (obsahujúci humor): humoristický časopisrecesistickýrecesijný (provokatívne, vyzývavo žartovný) • figliarskyšibalskýexpr. huncútskyhovor. beťársky: vyviedol figliarsky, beťársky kúsokkomickýsmiešny (vzbudzujúci smiech): komické, smiešne maskyburlesknýfraškovitý (hrubo žartovný): burleskné predstavenieprekáravý (žartovne podpichovačný): prekáravé slovázried. žartovlivý (Hviezdoslav)subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný

    2. (o človeku) ktorý rád žartuje • veselý: je to veselý, žartovný pánhumornývtipný: humorný, vtipný človekfigliarskyšibalskýexpr. huncútskyhovor. beťársky (ktorý rád robí fígle, huncútstva): môj starký bol figliarsky, beťársky človekrozmarnýúsmevnýzábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): veľmi úsmevná, zábavná spoločnosťhovor. špásovný: špásovné dievčasubšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný


    žehnať 1. obradným pohybom ruky (obyč. znakom kríža) dávať požehnanie • požehnávať: kňaz žehná, požehnáva mladomanželovprežehnávať (robiť nad niečím znamenie kríža): u nás sa peceň chleba vždy prežehnáva

    2. kniž. pociťovať a prejavovať hlbokú vďaku za preukázané dobro (obyč. Bohu) • kniž.: blahorečiťblahoslaviťdobrorečiť: v duchu žehnala Bohu, že vyviazla zdravá; blahorečí, dobrorečí osudu za všetko; blahoslavím svojich rodičov za ich múdre rozhodnutiepožehnávať: požehnáva ho za všetko preukázané dobrovzdávať vďaku: vzdávame vďaku nebesám, náhodekniž. velebiť: velebí odvahu ľudu


    živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediťexpr.: bedačiťbedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahyhovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovaliexpr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvinár. hriebať (Kálal)trpieť núdzuexpr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo bieduhovor. expr.: troškáriťtrochárčiťtrocháriť: troškária, trochária na malom majetkuexpr.: žobráčiťbrdárčiťkniž. strádať: celý život strádaliexpr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská)fraz.: žiť zo dňa na deňžiť z ruky do ústžiť ako ryba na suchu


    život 1. súhrn javov príznačných pre živý organizmus (op. smrť) • bytiejestvovanieexistencia: náš život, naše bytie, jestvovanie je na zemi iba dočasnézastar.: súcnosúcnosťkniž. osud (okolnosti pôsobiace na život al. priebeh života): tvoj osud je v tvojich rukáchzastar. byt (spôsob života): študovať ľud, jeho byt (Vajanský)

    2. základný, podstatný prejav živej bytosti • činnosťčinorodosťaktivita: kypieť životom, činnosťou, aktivitouvitalitaelán: ostať bez vitality, bez elánuruchpohyb: ulice boli bez života, ruchu, pohybudynamika: literatúre chýba dynamika, život

    3. jestvovanie v čase • kniž. vek: zomrel v osemdesiatom roku svojho života, svojho veku

    4. usporiadanie, spôsob hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho a pod. jestvovania ľudskej spoločnosti • svet: budovanie nového života, sveta; vtedy bol iný život, svet

    5. p. človek 1 6. p. životnosť 7. p. brucho


    živý 1. ktorý prejavuje znaky života (op. mŕtvy, neživý) • žijúci: živé, žijúce bytosti, organizmykniž. zastar. živúci: živúca prírodaexpr.: živučkýživučičký: vrátil sa domov živučičký, živý

    2. stále pôsobiaci • aktuálny: stále živé, aktuálne myšlienkytrvajúcipretrvávajúci: trvajúce, pretrvávajúce otázky, problémy

    3. ktorý má veľa energie a dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o tom • čulýpohyblivý: živé, čulé, pohyblivé dieťabodrýkrepký: bodrý mladík, bodrá myseľbystrývrtkýobratnýhybkýexpr. šibký: bystré, obratné pohyby tanečníctemperamentnýenergický (veľmi živý): má živú, temperamentnú, energickú povahuživelnýprudkýimpulzívny (ktorý živo, prudko reaguje): živelné, impulzívne gestáživotaschopnývitálny: je to veľmi živý, životaschopný, vitálny človeknespráv. čiperný

    p. aj veselý

    4. plný pohybu, ruchu (op. pokojný) • rušný: živá, rušná ulicafrekventovaný: stál na frekventovanej križovatke

    5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou • intenzívnysilný: živý, intenzívny záujem; dielo malo živý, silný ohlasveľkýmohutný: urobiť na niekoho mohutný dojemvýrazný: výrazná vôňa kvetovprenikavýostrýexpr. žeravý: pocítil ostrú, žeravú bolesť v kolenečulý: bolo počuť živú, čulú zábavu, vravu

    6. p. žiarivý 1, pestrý 1, 2 7. p. názorný 8. p. skutočný 1 9. p. životodarný 1, 2


Pozri výraz VÉ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV