Synonymá slova "vé" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 812 výsledkov (7 strán)

  • mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý) • silnýveľký: mocný, silný, veľký panovníkdespotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládcavplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ

    2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý) • silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasommohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vodystatnýrobustnýhodnýurastenýsvalovitýsvalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi) • pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievkachlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvárizdatnýhovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý) • nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládežpevný (ktorý dobre odoláva mechanickým al. iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hraduveľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odporhrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohyprudkýintenzívnyvýdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľrýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôňexpr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuknezdolnýnepremožiteľnýnezdolateľnýneochvejnýnezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú al. duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľaexpr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičkyexpr. premocný (veľmi mocný)

    3. ktorý má veľký účinok (op. slabý) • účinnýpôsobivýsilný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slováneodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbuveľký: mať na niekoho veľký vplyv


    mohutný ktorý má nezvyčajne veľké rozmery, menej často aj intenzitu, hodnotu a pod. (op. malý) • veľkýmocnýsilný: mohutná, veľká stavba; mocná, silná šija; mocný, silný prúd vody; zapôsobil na mňa mocným, silným dojmomobrovskýohromnýnesmierny: obrovské stĺpy; obrovská, ohromná sila príboja; cítil obrovské, nesmierne nutkanie odísť (op. slabé) • statnýrobustnýhovor. dúži (mohutný čo sa týka vzrastu; op. útly): vyrástol na statného, robustného, dúžeho mládencamasívnypevnýhrubý (mohutný čo sa týka rozmerov): masívne steny kláštora; masívna, pevná reťaz; pevné, hrubé múryobjemnýrozložitý (mohutný čo sa týka objemu, rozlohy): objemná kniha; rozložitý hradgigantickýkolosálnymonumentálny (ohromujúco mohutný rozmermi, hodnotou; op. nepatrný): gigantické, kolosálne súsošie; gigantická, monumentálna pyramídaveľkolepýimpozantnýgrandióznymajestátny (svojou mohutnosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny kráľovský palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovexpr.: ozrutnýozrutánskyobrovitývelikánskyveličiznýpreveľký: mohutné, ozrutné, obrovité chlapisko; ozrutánsky, velikánsky, veličizný gaštan; je v ňom mohutná, velikánska, preveľká túžba po poznaníexpr. obludný (svojou mohutnosťou vzbudzujúci hrôzu): mohutné, obludné rozmery stavbyexpr.: herkulovskýherkulesovskýgoliášsky: herkulovská, goliášska postavaexpr.: hromovýdunivý (o zvuku, ktorý má veľkú intenzitu; op. slabý, tichý): ozval sa mohutný, hromový, dunivý hlas zvona


    monumentalita kvalita veci al. javu prejavujúca sa v schopnosti pôsobiť rozmermi, tvarom al. dôležitosťou • monumentálnosť: monumentalita, monumentálnosť kostolamohutnosťveľkoleposťveľkosťlesk: lesk panovníckeho trónu

    p. aj lesk 2


    múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumnýumný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné krokyinteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osobaosvietený: múdry, osvietený panovníkvzdelanýučený: vzdelaná hlavabystrýchytrýchápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavičkatriezvyrozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politiksprávnyzdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názoryhlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vetyvševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Bohpriinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná ženaaj iron. šalamúnskyexpr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporuiron.: rozumárskyrozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči!expr.: premúdrypremúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

    p. aj vzdelaný, bystrý 2


    mysliteľ 1. človek hlboko a tvorivo premýšľajúci o dôležitých otázkach • mudrcveľduch (človek ako nositeľ múdrosti): mudrci, veľduchovia poznajúci pravduosvietenecfilozof: osvietenci ľudstva; starovekí filozofi

    p. aj génius

    2. p. mudrák


    nábožný 1. vyznávajúci vieru v Boha, riadiaci sa zásadami viery, náboženstva (op. bezbožný) • pobožnýzbožný: rodičia boli veľmi nábožní, zbožní, pobožníbohabojný (riadiaci sa zásadami kresťanskej morálky): viedol nábožný, bohabojný životveriaci (majúci vieru v Boha; patriaci k cirkvi): nábožný, veriaci ľud si svojpomocne postavil kostolkniž. religiózny: religiózny človekhovor. božípejor.: svätuškárskypobožnostkárskypobožnôstkarský (prepiato al. pokrytecky nábožný)

    2. p. posvätný 2


    nadčasový nepodliehajúci zmenám v čase, zachovávajúci si pôvodnú aktuálnosť, myšlienkovú silu, stále platný • stálynemenný: ľúbosť je nadčasovou, stálou, nemennou hodnotoupretrvávajúci: nadčasový, pretrvávajúci odkaz básnikatrvalývečný (časovo neobmedzený): trvalé, večné pravdy; ľudské diela s trvalou, večnou platnosťouodb. gnómickýkniž. atemporálny


    nádejný vzbudzujúci al. prejavujúci nádej, prísľub do budúcnosti • sľubnýmnohosľubnýzried. veľasľubný: váš syn má talent, je to nádejný, sľubný muzikant; nádejný, sľubný začiatok hospodárskej reformyperspektívny (nádejný do budúcnosti): považujú ho za perspektívneho pracovníkakniž. nádejeplný: uprel na mňa nádejeplný pohľadveriacizried. dúfanlivý (ktorý má nádej, vieru v niečo): zaujať dúfanlivý, veriaci postoj k niečomu


    nádhera 1. neobyčajná krása • veľkoleposť: nádhera, veľkoleposť prírodylesk: lesk slávnostikniž.: pompapompéznosťhonosnosť (honosná nádhera): korunovačná pompa, pompéznosťsláva: mesto v plnej slávepoet. glória (Smrek)hovor. paráda: to bola parádakniž. prelesť: ženská prelesť (Škultéty)zastar. okázalosťkniž. zastar.: veličie (Kukučín)veličavie (Hviezdoslav)

    2. p. prepych 1


    nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocitskvelý: skvelý hotelobdivuhodnýúžasnýkniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanecrozkošnýroztomilýexpr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienokočarujúcioslňujúcioslnivýpodmaňujúcipodmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudbyexpr.: čarovnýanjelskýkniž.: čarokrásnyprelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjavexpr.: nebeskýrajskýelyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódiahovor. expr. božský: má božský hlasexpr.: rozprávkovýrozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájnyhovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný životžiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmevveľkolepýskvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavbaprepychovýluxusnýblýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaletaparádnypompéznykniž. pyšnýexpr. hrdýpoet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralákniž. honosnýzastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievodexpr. prenádherný

    p. aj pekný 1, krásny 1

    2. p. výborný


    nadmieru viac, ako je zvyčajná miera, nad zvyčajnú mieru • veľmimimoriadnezried. nadmier: s výsledkom boli nadmieru, veľmi spokojní; vedel mimoriadne zaujímavo rozprávaťnanajvýš: film bol nadmieru, nanajvýš poučnýneobyčajnenezvyčajnenesmiernenevšednekniž.: nezvykleneobvykle: k práci pristupoval neobyčajne, nezvyčajne zodpovedne; bol nesmierne, nevšedne žičlivý voči druhýmnadpriemernenadnormálneabnormálne: v práci bol nadmieru, nadpriemerne úspešný; tento stroj je nadnormálne, abnormálne hlučnývysokomaximálne: vysoko, maximálne účinný liek proti chrípkeprílišpriveľmiexpr. preveľmi: na takúto funkciu je nadmieru, príliš mladý; priveľmi, preveľmi sa ho bojanemierne: nadmieru, nemierne pije pri každej príležitostiveľapriveľaexpr. preveľa: má veľa, priveľa, preveľa možností, ako sa vyhnúť povinnostiamhovor. expr. neúrekom: fantázie má nadmieru, neúrekomexpr. vyše práva: starostí má vyše právanár. prevelicenespis. nazbyt


    nadovšetko 1. v najvyššej miere; nad všetko ostatné • veľmi: nadovšetko, veľmi sa bojí svojho otcanajväčšminajviacnajviacej: najväčšmi, najviac, najviacej má rada svoje vnúča

    2. p. najmä


    nadriadený2 funkčne vyššie postavený pracovník riadiaci iných pracovníkov (op. podriadený) • vedúci: poslúchať príkazy nadriadeného, vedúcehopredstavený: rešpektovať predstavenéhovrchnosť (nadriadené osobnosti): nariadenie vrchnostihovor. expr. starýhovor. šéfexpr. šéfkoslang. šerif


    nadšenie sústredený záujem vyvolaný vnútorným stotožnením sa s nejakou myšlienkou • nadšenosť: príbeh nám vyrozprával s nadšením, s nadšenosťouzaujatieelánoduševnenieoduševnenosť: robiť niečo s veľkým zaujatím, elánom, oduševnenímnadchnutienadchnutosť: nadchnutie, nadchnutosť duchahorlivosť: jeho horlivosť v práci bola známazápalzapáleniezapálenosť: umelecký zápal, umelecké zapálenieentuziazmus: tvorivý entuziazmusidealizmus: mladí sú naplnení idealizmomvehemencia: obhajovať niečo s nečakanou vehemenciouverva: pustiť sa s vervou do prácevytrženieextáza (mimoriadne nadšenie): stav vytrženia, náboženská extázaexaltácia (veľké nadšenie) • fanatizmus (náruživé, obyč. netolerantné nadšenie): športový fanatizmusexpr. uveličenie: je vo veľkom uveličení (Tatarka)kniž.: zanieteniezanietenosť: besedovať so zanietením, so zanietenosťouexpr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazgakniž.: vzletvznet (tvorivé nadšenie): básnický vzlet, vznety mladosti (Kukučín)kniž. var


    nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladurozpoloženie: byť v nedobrom rozpoloženívôľa: je celkom bez vôleduch: nestrácať pokojného duchahovor. myseľ: mať veselú myseľkniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)

    2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľuveselosťrozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosťexpr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku

    3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušiepomery: vládli tam príjemné pomeryprostredie: dobré rodinné prostrediepostoj: postoj verejnosti

    4. p. ráz


    nanajvýš 1. viac, ako je zvyčajná miera • nadmieruzried. nadmier: nanajvýš, nadmieru vydarené predstavenieveľmimimoriadne: má veľmi, mimoriadne presné informácieneobyčajnenezvyčajnenevšednenesmiernekniž.: nezvykleneobvykle: bol to neobyčajne, nezvyčajne zaujímavý film; má nevšedne, nesmierne vyvinutý zmysel pre krásumaximálne (v najvyššej možnej miere; op. minimálne): maximálne účinný prostriedok

    2. vyjadruje hodnotiaci postoj (krajnú mieru, obmedzenie a pod.) k výrazu, nie viac ako • najviacnajviacej: rozprával sa s ňou nanajvýš, najviac(ej) päť minútnajviac aknajviacej aknajtiaž: zoženie najviac(ej), najtiaž dve-tri tisíckymaximálne: ty môžeš nanajvýš, maximálne prosiť, nie žiadaťzastar. najvýš

    3. p. prinajhoršom


    naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočnevskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrýrozhodne: rozhodne to nemá ľahkéale: tí sú ale dobrínaozajstnehovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otecozajozajstnehovor. ozajskynár.: ozajstnaozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá prácaveruexpr.: veruževeruboževeraboževerabohuzried. hejverupoet. ver'nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliťfaktickyhovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevidelivôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujemexpr.: namojpravdunamojverunamojdušufraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desaťexpr.: prisámbohuprisámbohprisámfaktprisámvačkuprisámbohuprisahámbohuprisámbohuotcuprisahámbohuotcuprisámbohuotcuotcuprisahámotcuprisámotcu-materiexpr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačínár.: ačidaačidali


    nápadný 1. ktorý pre mimoriadne vonkajšie vlastnosti nemožno prehliadnuť, nevšimnúť si (op. nenápadný) • výrazný: v diaľke sme videli nápadnú, výraznú stavbuviditeľnýzreteľnýzjavnýočividný (op. nepatrný, nebadateľný): v jeho zdravotnom stave nastala viditeľná, zreteľná zmena; upozorňoval nás zjavnými, očividnými gestamiveľkýmarkantný (nápadný čo sa týka rozmerov): nápadný, veľký nos; markantný rozdiel v správaníevidentnýkniž. frapantnýexpr.: okatýfraz. do očí bijúci (op. zanedbateľný): evidentný nepomer síl; okaté, do očí bijúce nedostatky

    2. ktorý upútava pozornosť obyč. svojimi nie bežnými vlastnosťami (op. nenápadný, obyčajný, bežný) • zvláštnynezvyčajnýneobyčajnýnevšedný: každý sa obzrel za nápadným, zvláštnym dievčaťom; bola obdarená neobyčajnou, nevšednou krásoumimoriadnyvýnimočný (prevyšujúci priemerné, bežné hodnoty, vlastnosti): v porovnaní s vlaňajškom sme dosiahli mimoriadny, výnimočný pokrokvýstrednýextravagantnýprovokačnýprovokatívnydráždivýzastar. okázalý (majúci zámer vzbudiť pozornosť, dráždiť): výstredné, extravagantné, provokačné, dráždivé oblečenie; provokatívne, dráždivé správanie; okázalé frázykrikľavý (obyč. vo vzťahu k farbám; priťahujúci pozornosť svojou intenzitou, vzájomným zladením a pod.): nápadná, krikľavá farba klobúkavyzývavývytŕčavýdemonštratívnykniž. ostentatívny (nevhodne, nasilu upozorňujúci na seba): žiaľ zakrývala vyzývavou, vytŕčavou veselosťou; hladovka je demonštratívna, ostentatívna forma protestuexpr.: pochabýbláznivý (s prvkami neprimeranej, až komickej nápadnosti): pochabé, bláznivé oblečeniepodozrivý (svojou nepravdepodobnosťou, zriedkavosťou vzbudzujúci podozrenie): nápadná, podozrivá zhoda okolností


    naradovaný pociťujúci radosť, radujúci sa; svedčiaci o prežívanej radosti (op. smutný) • natešenýnaradostenýnaradostnený: naradované, natešené deti vítali hostí; bol celý naradost(n)ený nečakaným úspechomrozradostenýrozradostnenýrozradovanýrozjarený (pri pocite nespútanej radosti): výskot rozradost(n)ených, rozradovaných tanečníkovzried.: uradostenýuradovaný: uradostené, uradované srdcerozveselenýexpr.: roztešenýpotešenývytešenývyradovaný: rozveselené, potešené publikum; rozveselená, vytešená tvárveselýšťastný: študenti odchádzali na výlet naradovaní, veselí, šťastní; pozerať sa veselými, šťastnými očamiradostnýrozjasnenýkniž. rozjasaný (obyč. o prejavoch radosti): radostný výraz tváre (op. nešťastný) • uveličenýblažený (v radosti prechádzajúci do uveličenia, blaženosti): bol jej príchodom celý uveličený; obdariť niekoho blaženým úsmevompolichotený (radujúci sa z lichotenia, pochvaly)


    nástroj 1. pomôcka pri manuálnej práci • hovor. inštrument: stavbárske nástroje, inštrumentyhovor. sprava: vŕtačka je užitočná spravaprostriedok (nástroj na uskutočnenie niečoho): pracovné prostriedkypejor.: verkverkeľvergeľ (starý, často nefunkčný nástroj) • slang. sersám

    2. prostriedok na tvorenie tónov, hudby • inštrument: hudobné nástroje, inštrumenty


    náučný poskytujúci poučenie, určený na získanie poznatkov, vedomostí: náučná literatúrapoučný (poskytujúci poučenie aj ponaučenie; op. zábavný): poučný filmdidaktický (poučujúci aj vychovávajúci, používaný najmä v školskej praxi): náučné, didaktické dielaencyklopedický (poskytujúci ucelený súbor vedomostí, poznatkov o niečom): archeologický encyklopedický slovníkvedecký (súvisiaci s poskytovaním vedeckých poznatkov): kniha je písaná náučným, vedeckým štýlom (op. populárnym) • často pejor. učený (poskytujúci poučenie náročným spôsobom): učená prednáškazastar. náukový: náukový materiál


    náveterný vystavený (častým) náporom vetra (op. záveterný) • veternývetristý: náveterný svah; veterná, vetristá strana domu


    nebohý1 (o človeku) ktorý prestal žiť, ktorý umrel (op. živý) • mŕtvyzomretý: môj nebohý, mŕtvy manžel; modliť sa za zomretého priateľazastaráv. zomrelýkniž. zosnulý: spomínať na zomrelého, zosnulého človekaexpr. nebožký: hrob nebožkej starej mamyfraz. zjemn.: večnej pamätiblahej pamäti (aj v postavení po podstatnom mene): večnej pamäti naša mať; otec môj blahej pamäti hovorievali…

    p. aj mŕtvy1


    neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďalečopodiaľzried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozeralivedľapovedľa: ležia vedľa, povedľa v trávehovor. toť: toť za rohom je kinobokomstranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalopozďalečzobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nászried. spozďaleč (Topoľská)zastar.: poďalejpoďalšie (Kukučín, Vajanský)blízkonablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízkukúsokexpr.: kúštikkúsočekkúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád

    2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízkoobďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverívedľapovedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa náspri (kom, čom): pri stanici je hotel


    nekonečný ktorý nemá koniec v priestore, v čase, v množstve, v intenzite (op. konečný) • neobmedzenýneohraničený (op. obmedzený, ohraničený): nekonečný, neohraničený priestor; mládež má neobmedzené možnosti sebarealizáciebezhraničnýbezmedznýkniž.: bezbrehýbezmernýkniž. zastar. bezkonečný (obyč. čo sa týka intenzity al. priestoru): zmocnilo sa ho bezmedzné, bezbrehé zúfalstvo; vždy túžil po bezhraničných, bezkonečných diaľaváchnedozernýnedohľadný (čo sa týka priestoru): očami blúdil po nedozerných, nedohľadných šíraváchnesmierny (čo sa týka množstva a intenzity): počas života nazbieral nesmierne množstvo umeleckých predmetov; ovládla ho nesmierna ľútosťzdĺhavýrozsiahlyrozvláčny (čo sa týka času; op. krátky, krátkodobý): viedli medzi sebou zdĺhavú vojnu; mať spolu zdĺhavé, rozsiahle rozhovory; treba skončiť zdĺhavé, rozvláčne sporyvečný (čo sa týka času al. množstva): všade sa stretával s večným nepochopením; mŕtvi tu spia svoj večný senexpr. absolútnyúplný (čo sa týka intenzity): pociťovala voči nemu absolútnu, úplnú oddanosť; vo svojich rukách sústredil absolútnu, úplnú mocmat. entý (presne neurčený vo veľmi veľkom množstve): člen entého radu čísel

    p. aj dlhý, veľký


    nenahraditeľný ktorý, ktorého nemožno ničím nahradiť: nenahraditeľný priateľjedinečný (jediný svojho druhu): v cudzine získal nenahraditeľné, jedinečné skúsenosti; strácame v tebe jedinečného odborníkaveľkýobrovskýohromnýnesmierny (obyč. o niečom vyčísliteľnom, čo má negatívny dosah): napáchať veľké, obrovské škody; utrpieť ohromnú, nesmiernu stratu


    nenapraviteľný ktorý sa nedá napraviť, zlepšiť, odčiniť • nepolepšiteľný: mal povesť nenapraviteľného, nepolepšiteľného alkoholika; nepolepšiteľný recidivistanotorický (trvalo známy niečím negatívnym): je to notorický povaľačexpr. večný: znovu sa ozvali tí istí, veční nespokojencipren. expr. beznádejný: nedá si poradiť, je to beznádejný prípad!pren. nevyliečiteľný: nevyliečiteľný optimista


    neosobný 1. ktorý nie je zaťažený osobným postojom, ale sa opiera o skutočnosť (op. osobný) • objektívny (op. subjektívny) • vecný: neosobný, objektívny názor; objektívna, vecná kritikanezaujatýnestranný (obyč. v záujme spravodlivosti; op. zaujatý, neobjektívny): zachovať si nezaujatý, nestranný postoj voči opozícii; nezaujaté, nestranné hodnotenieneutrálnyindiferentnýhovor. nezaťažený (nie jednostranne kladný al. záporný): k sporu iných zaujímal neutrálne, indiferentné stanovisko; hovoril to indiferentným tónom; aj voči neprajníkom zostal nezaťaženýodosobnený (zbavený osobných záujmov al. zaujatia): zostať v spore neosobný, odosobnenývšeobecný (nie vlastný, ale vyjadrujúci názory, postoje a pod. mnohých): jeho kritika mala neosobný, všeobecný ráz; tlmočil všeobecnú mienku

    2. p. strohý 3, odmeraný 1


    nepodstatný nie príliš dôležitý; nie hlavný, nie základný (op. podstatný, dôležitý) • nezávažný: nepodstatný, nezávažný dokument; nezávažná pripomienkazanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): urobili iba zanedbateľné ústupky; zanedbateľné údajebezvýznamnýkniž. irelevantný (op. významný, relevantný): pre súd bezvýznamné, irelevantné faktykniž. indiferentný (nie rozhodujúci): je to vo vzťahu k danej veci indiferentnénepatrnýmalý (op. veľký): uskutočnili iba nepatrné, malé zmeny; zohral v tom iba nepatrnú, malú úlohuvedľajší (op. hlavný): to je teraz vedľajšia vecexpr. smiešny: nezaťažuj ma smiešnymi podrobnosťami


    neprehľadný 1. v ktorom niet prehľadu, v ktorom pre zložitosť nie je možná (ľahká) orientácia (op. prehľadný) • neusporiadanýchaotický: neprehľadný, neusporiadaný výklad; neusporiadaný, chaotický vývin udalostínejasnýzmätenýexpr. zamotaný: nejasné, zmätené pomery v spoločnosti; zmätená, zamotaná rečzložitýkomplikovaný (op. jednoduchý): neprehľadná, zložitá mapa; zložitá, komplikovaná spoločenská situáciakniž. spletitý: spletité udalosti

    2. o ktorom si nemožno urobiť prehľad, obyč. pre jeho veľkosť, rozsah • veľkýrozsiahly: neprehľadné, veľké plochy lesa; veľké, rozsiahle škodyobrovskýohromnýnesmierny: obrovské, ohromné, nesmierne zástupy ľudí


    nepriamy jestvujúci, uskutočňovaný bez priamej, bezprostrednej prítomnosti al. súvislosti, obyč. prostredníctvom niekoho, niečoho (op. priamy, bezprostredný) • sprostredkovaný: nepriame, sprostredkované informácie; sprostredkovaná účasť (op. osobná) • kniž. indirektný: indirektný vplyvvedľajšídruhotný: vedľajší, druhotný účinok lieku; nepriamy, druhotný dôkazbočnýpostranný (ktorý nesmeruje priamo): bočné, postranné osvetlenieprenesenýobraznýmetaforický (založený na istej podobnosti, vnútornej súvislosti): nepriame, prenesené pomenovanie; obrazné vyjadreniezaobalenýzastretý: zaobalená reč; zaobalená, zastretá narážka


    nesmierny presahujúci zvyčajnú veľkosť; veľmi veľký rozmermi al. intenzitou • obrovskýohromný: nesmierny, obrovský vesmír; obrovská, ohromná výška komína; obrovská, ohromná radosťnekonečnýneobmedzenýbezhraničnýbezmedznýnedozernýnedohľadnýkniž.: bezbrehýbezmerný (bez konca al. bez obmedzenia): nekonečný, neobmedzený priestor; bezmedzné, nedozerné, nedohľadné diaľky; bezhraničný, bezbrehý žiaľkniž. nezmernýnezmerateľný (ktorý sa nedá zmerať): človek nezmernej, nezmerateľnej sily; mať nesmierne, nezmerné rozmerynevyčerpateľný (bez konca) • pren. expr.: bezodnýbezdný: sršal nevyčerpateľnou energiou; nevyčerpateľný zdroj inšpiráciemocnýmohutný (čo do intenzity): mocná, mohutná túžba; mohutná silaenormnýprenikavý (veľmi silný, veľký): dosiahnuť enormný zisk; pocítil prenikavú bolesťnadľudský (presahujúci človeka, jeho možnosti): vynaložiť nadľudskú námahunepredstaviteľný (ktorý si nemožno ani predstaviť): nepredstaviteľné množstvo ľudíneopísateľnýnevysloviteľnýnevýslovnýnevyjadriteľnýnevypovedateľný (ktorý sa nedá vyjadriť slovami): pocítil neopísateľné, nevysloviteľné, nevypovedateľné šťastie; žena nevýslovnej, nevyjadriteľnej krásyneslýchanýnevídanýneobyčajnýmimoriadny (ešte nezaznamenaný; nie bežne veľký): stala sa mu neslýchaná, nevídaná krivda; odkryli sa mu neobyčajné, mimoriadne možnosti; zahrnul ju neobyčajnou láskounespočítateľnýnevyčísliteľnýnespočetnýkniž. nesčíselný (ktorý sa nedá vyjadriť číslami): nespočítateľné, nesčíselné množstvo; nespočetné zástupy; nevyčísliteľné škodyexpr.: náramnýúžasnýzávratný: auto dosahovalo náramnú, závratnú rýchlosť; úžasné bohatstvoexpr.: preveľkývelikánskyveličiznýprenesmiernypreukrutnýkraj. expr. preveliký (príliš veľký): preveľký, preveliký smútok; velikánska, veličizná vzdialenosťexpr.: ozrutnýozrutánsky: ozrutné priestranstvo; ozrutná, ozrutánska ťarchaexpr. večný: v spoj. Večná škoda!hovor. expr. príšerný (o niečom negatívnom): cítil príšerný strachhovor. expr. fantastický (o niečom kladnom): mal fantastické šťastiekniž. neskonalý: cítil k nemu neskonalú vďačnosťexpr.: nadzemskýnadpozemskýkniž. zastar. nezemský (presahujúci skúsenosť pozemského sveta): v duši mu zavládla nadzemská, nadpozemská blaženosť; nezemská krása prírody

    p. aj veľký, obrovský


    nesmrteľný ktorý nepodlieha smrti, zabudnutiu (op. smrteľný) • večnývečne živýkniž. nehynúci: nesmrteľná, večná krása prírody; nesmrteľná, večne živá chvíľatrvalýstály: stála, trvalá pamiatka na obete vojny; stále, trvalé hodnotynezabudnuteľný (majúci stálu priazeň, obdiv pre niečo hodnotné): nezabudnuteľný umelec; zanechať po sebe nezabudnuteľné dielo

    p. aj slávny 1


    nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavýprelietavýchvíľkovýpren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láskevrtošivýrozmarný: vrtošivá, rozmarná ženanepevný (op. pevný) • nestabilnýlabilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citochnespoľahlivýneseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosťľahkomyseľnýexpr. veternýfraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý

    2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivýmenlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastienepevnýlabilnýnestabilnývratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní)neistýneustálenýrozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomeryvrtkavýaprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasieprelietavý: prelietavé šťastievrtošivýrozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný časkolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivýodb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazípominuteľnýdočasnýprechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský javnetrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiálchvíľkovýkniž.: podenkovýprchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspechexpr. zried. rozlietavý


    nestranný ktorý nikomu nenadŕža; svedčiaci o tom • nezaujatý (op. zaujatý): nestranný, nezaujatý posudzovateľ diela; nestranné, nezaujaté hodnotenienepredpojatý (ktorý niečo, niekoho neodsudzuje vopred; op. predpojatý): nepredpojatý rozhodcaobjektívnyvecný (zodpovedajúci skutočnosti; op. subjektívny): objektívny súd; objektívna, vecná argumentácia; vecná kritikaneutrálnyindiferentný (nenadŕžajúci ani jednej strane, obyč. v spore; op. jednostranný): neutrálny politik; zaujať neutrálny, indiferentný postojodosobnený (zbavený osobného záujmu al. zaujatia): odosobneným hlasom čítať rozsudokspravodlivý (ktorý koná, je v súlade so spravodlivosťou; op. nespravodlivý): spravodlivý sudca, spravodlivý rozsudok


    nevestinec dom prostitúcie • verejný domvulg. bordel


    nezabudnuteľný na ktorý al. na ktorého sa nedá zabudnúť (obyč. pre kladné vlastnosti) • trvalýtrvácnytrváci: zostala mu na ňu nezabudnuteľná, trvalá spomienka; urobil na nás nezabudnuteľný, trvácny, trváci dojemvečnýkniž. nehynúcipren. nesmrteľný: večná, nehynúca pamiatka na veľkého herca; zanechal po sebe nehynúce, nesmrteľné dielonezmazateľný (ktorý sa nedá odstrániť): prežiť nezabudnuteľné, nezmazateľné chvíle


    nezničiteľný ktorý sa nedá zlikvidovať al. porušiť • nevyničiteľný: nezničiteľný, nevyničiteľný hmyznevykoreniteľnýnezmazateľnýnezmariteľnýzastar. nezmarný: nevykoreniteľné idey; nezmariteľné, nezmarné plány; nezmazateľné zážitkyneodstrániteľný: neodstrániteľný nátertrvalýtrváci: viaže ich spolu trvalé, trváce putopevnýstályvečný (op. dočasný): tvoria spolu pevný, stály zväzok; ich priateľstvo je nezničiteľné, večnésilnýpubl. nerozborný: silná, nerozborná družba národovtrvácnytrvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trvácna textília; nábytok je z trvanlivého, trvácneho materiálunerozbitný (o skle): nerozbitný pohárodolný (pretrvávajúci napriek negatívnemu pôsobeniu): odolná burina


    niekoľkomiliónový pozostávajúci z niekoľkých miliónov • dakoľkomiliónovýveľkýobrovskýnesmiernyohromný: niekoľkomiliónové, veľké, obrovské zisky; niekoľkomiliónové, nesmierne, ohromné bohatstvopočetný (počtom veľký): je to niekoľkomiliónový, početný národmnohomiliónový (pozostávajúci z mnohých miliónov): napáchať mnohomiliónové škodyviacmiliónový (pozostávajúci viac ako z jedného milióna): viacmiliónový majetok


    niekoľkonásobný 1. násobený al. opakovaný niekoľko ráz • dakoľkonásobnýviacnásobný: niekoľkonásobné, dakoľkonásobné zväčšenie; reagoval až na niekoľkonásobné, viacnásobné napomenutie; odsúdený za viacnásobné priestupkyveľkýobrovskýohromnýmnohonásobný: obchod sa vyplatil, dosiahol mnohonásobný, veľký zisk; byť v niekoľkonásobnej, obrovskej, ohromnej prevahe

    2. p. mnohostranný


    niekoľkotisícový ktorý má, ktorý obsahuje niekoľko tisíc (jednotiek a pod.) • dakoľkotisícovýveľkýobrovský: kniha vyšla v niekoľkotisícovom, veľkom, obrovskom náklade


    noviny periodicky vychádzajúca tlačovina v podobe väčších listov s informáciami o politických, hospodárskych, kultúrnych, športových a pod. udalostiach • tlač: čítať noviny, tlač; denná tlačdenník (noviny vychádzajúce denne) • večerník (noviny vychádzajúce pred večerom) • ranník (noviny vychádzajúce v ranných hodinách) • týždenník (noviny vychádzajúce raz do týždňa) • pejor. plátok (podradné noviny)


    obdarovať dať dar • obdariť: na Vianoce každého v rodine obdarovala, obdariladarovaťpodarovať: kolegovia mu podarovali obrázkovú publikáciuvenovať (dať ako dar): venoval mu celý svoj majetokobšťastniť (potešiť darom al. niečím príjemným): obšťastnil syna dobrou knihouzahrnúťexpr. zasypať (vo veľkej miere obdarovať materiálnymi al. duchovnými hodnotami): zahrnúť, zasypať deti darčekmi, láskoupožehnať (o Bohu): Kiež ťa Boh požehná!, Boh nás požehnal deťmi


    obdobie vymedzený časový úsek, ktorý sa obyč. pravidelne opakuje • fázaštádiumperióda: rastlina je vo vegetačnom období, štádiu; nasledovala fáza hospodárskeho rozkvetu; dlhé obdobie, dlhá perióda suchaetapa: vývinová etapadobaepochaéra (dlhé obdobie): bronzová doba, kresťanská epocha, érakniž. údobie (Zúbek)sezóna (obdobie viažuce sa na časti roka): turistická sezóna, sezóna žatvyvek (obdobie niečím typické): vek počítačovkapitola (kratšie obdobie): bola to ťažká kapitola v mojom živote


    obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národuarch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestuodovzdaťoddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumukniž.: zasvätiťposvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vedekniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohuzriecť sazrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti

    2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahydarovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Skposkytnúťvynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečohovor.: oferovaťreskírovať: veľa oferoval na synove štúdiározdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným


    obchodovať zaoberať sa výmenou tovaru (kúpou a predajom), byť obchodníkom • hovor. obchodníčiť: obchodovať so zahraničím; obchodníčil s drevomzastar. trhovať (obchodovať na trhu) • zried. jarmočiť (obchodovať na jarmoku) • hovor. pejor.: kramárčiťkramáriť (obchodovať v malom, predávať v kráme) • zastar.: frajmačiťfrajmočiť (pestovať výmenný obchod) • kupčiťzastar. handžáriť (Kálal)hovor. priekupníčiť (priekupnícky obchodovať) • hovor. pejor.: kšeftovaťkšeftárčiťkšeftáriťhandlovaťhandliarčiťhandliariť (obchodovať s veľkým ziskom) • hovor. pejor. čachrovať (obchodovať nestatočne, pokútne, špekulantsky) • hovor. pejor.: šmelináriťšmelinárčiťšmeliťkeťasiť (obchodovať nedovolene, načierno): šmelinár(č)i s cigaretamihovor. pejor. veksľovať (obchodovať s devízami) • subšt. veksláčiť


    objektívnosť nezaujaté, nestranné hodnotenie, pristupovanie (op. subjektívnosť) • objektivitaobjektivizmus: objektívnosť, objektivita vo vede je nevyhnutná; pri rozhodovaní zachovať objektivizmusnezaujatosťnestrannosťneutralita: nezaujatosť sudcovvecnosťpravdivosťhodnovernosť (pridŕžanie sa faktov)


    objemný ktorý má veľký objem • veľký (op. malý): objemný, veľký balík; objemné, veľké bruchorozsiahlyobsiahly: objemný, rozsiahly, obsiahly románhrubýtučný: hrubá, tučná knihatlstý: tlsté teloexpr. bachratýexpr.: našuchorenýzried. napuchrený: objemné, našuchorené, napuchrené vrecko


    obmena 1. nepodstatne zmenená podoba niečoho • variáciamodifikácia: program odznel v niekoľkých obmenách, variáciách, modifikáciáchvariantverzia (jedna z možných podôb textu): variant piesne; film nakrútili vo dvoch verziáchparafráza (voľná obmena): parafráza myšlienkymutácia: mutácia buniekmat. permutáciaodb. vid: vidy uhlíka, lingv. vid slovesa

    2. p. zmena 1


    obnosený nosením opotrebovaný (op. nový, zachovaný) • obšúchanýošúchanýobdranýobdratýodratýodraný: obnosený, o(b)šúchaný, o(b)dratý kabát; ošúchané, obdrané rukávystarýstarší: staré, staršie šatstvozánovný (trocha obnosený): to už nie sú nové, ale zánovné šatyzodranýzodratýchatrnývetchý (veľmi obnosený): zodrané, zodraté topánky; chatrný, vetchý odevznosenývynosený (úplne obnosený): znosená, vynosená bielizeň


    obor bytosť al. vec mimoriadneho vzrastu, mimoriadnych rozmerov a veľkej sily; pren. človek mimoriadnych vlastností (op. trpaslík) • expr. ozrutasilák: rozprávkový obor, silák; ten chlap je hotová ozrutakniž.: goliáškyklopzried. ozrutáňexpr.: ráňavadĺžavaexpr. opacha (niečo neforemne veľké) • kolos: oceľový koloskniž.: titangigantvelikánvelikášgénius (o mimoriadnom človeku): titan, velikán vedy, génius hudbypoet. zruta


    obrovský ktorý má mimoriadnu veľkosť, čo sa týka rozmerov, intenzity, významu, množstva a pod. (op. malý) • ohromnýnesmierny: stavba obrovských, ohromných rozmerov; obrovský, nesmierny význam slobody; mládež má ohromné, nesmierne možnostikolosálnymonumentálnygigantickýgigantský: kolosálny, monumentálny, gigantický komplex budovexpr.: ozrutnýozrutánskyohromitánskyzastar. zrutnýhovor. expr. pyramidálny: ozrutné, ohromitánske skalisko; ozrutánska sila živlovexpr.: náramnýprenáramný (prekvapujúco obrovský): urobiť náramný pokrok; pocítiť náramný, prenáramný žiaľobrovitýexpr. obrovitánskyzastar. al. expr. ozorný (pripomínajúci rozmermi, silou obra): obrovitý medveď; obrovitánska moc; ozorný pomník (Štúr)mohutný: mohutná stavba; mohutný nápor vetranespočítateľnýnesčítateľnýneprebernýnevyčísliteľnýbezpočetnýkniž.: nesčíselnýnespočetnýexpr. státisícový (obrovský čo do množstva): nespočítateľné, nevyčísliteľné zástupy; nesčíselné, nespočetné množstvo ľudíenormný (obrovský čo do množstva al. intenzity): enormný počet uchádzačov; enormný záujem o niečonevyjadriteľnýnevypovedateľnýneopísateľnýnevýslovný (ktorý sa pre mimoriadnu intenzitu nedá opísať, vyjadriť slovami) • kniž. neskonalý: cítiť nevyjadriteľný, nevypovedateľný, nevýslovný žiaľ; zavládlo neopísateľné nadšenie; prežiť neskonalé šťastienevyčerpateľný: nevyčerpateľná zásobaneslýchanýnevídaný (presahujúci priemerné, zvyčajné hodnoty): zaznamenať neslýchaný, nevídaný úspechnepredstaviteľný (ktorý si pre svoju veľkosť nemožno ani predstaviť): prekonať nepredstaviteľné ťažkostiexpr.: úžasnýzávratný (svojou veľkosťou vyvolávajúci úžas, závrat): rútiť sa úžasnou, závratnou rýchlosťouneľudskýnadľudskýkniž. titanský (svojou veľkosťou presahujúci ľudské možnosti): vynaložiť nadľudskú, titanskú námahuhovor. expr.: hroznýstrašnýhrozitánskypríšernýšialenýexpr.: obludnýmonštruózny (ktorého mimoriadna veľkosť je často neželaná): napáchať hrozné, strašné materiálne škody; požiar sa rozrástol do príšerných, obludných, monštruóznych rozmerovherkulovskýherkulesovský (akým sa vyznačoval Herkules): herkulesovská silaexpr.: velikánskyveličiznýveličaznýpreveľkýpreveliký: velikánsky, veličizný dom; je to preveľká, preveliká škodaexpr. stonásobný: stonásobná bolesťexpr. katastrofálny: krajinu postihlo katastrofálne suchohovor. expr. fantastický (ktorého mimoriadna veľkosť je želateľná): robiť fantastické pokroky v učeníkniž.: horibilnýhorentný (čo do množstva): zaplatiť horibilné sumyexpr.: miliónovýmiliardový: rekonštrukcia si vyžaduje miliónové, miliardové položkynekonečnýnezmerateľnýkniž. nezmerný (ktorý sa nedá zmerať, určiť): obrovské, nezmerateľné, nezmerné vzdialenosti; nekonečné číslošokujúci: stíhačka letela šokujúcou rýchlosťouexpr. mamutí (obyč. o podniku, závode): mamutí podnik; mamutí môstik (skokanský) • expr.: levílevský: mať na niečom leví, levský podielexpr. vysokánsky (obrovský čo do výšky): vysokánsky komínpren. nebotyčný: obrovská, nebotyčná slávaexpr.: prenesmiernypreohromnýpreukrutný: pociťovať prenesmierny, preukrutný hlad

    p. aj veľký


    obvod 1. dĺžka čiary ohraničujúcej istú plochu • objem (v odevníctve): obvod, objem pŕsveľkosť: odmerať si veľkosť hlavy

    2. menší vymedzený územný celok pôsobnosti niekoho • okrsokrajón: policajný obvod, okrsok, rajónrevír: lesný obvod, revírzastar. dištrikt

    3. p. okraj 1


    obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obraciakniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

    2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sakniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkoviskuhľadieťpozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložilhľadaťpátrať (očami)

    3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať sizaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miestozadovažovať sizaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

    4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosťdbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosťvšímať sistarať samať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbaťbrať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerástáťhovor.: zavadiťzakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne


    oddaný bezvýhradne sa odovzdávajúci al. slúžiaci niekomu, niečomu • odovzdanýverný: oddaný, verný priateľ; oddaný, odovzdaný sluhalojálny (oddaný štátu, vláde a pod.): lojálny úradníknáruživývášnivý (priveľmi oddaný): náruživý, vášnivý obdivovateľ umeniapokornýexpr.: psovskýpsí (rezignovane oddaný): Váš oddaný, pokorný služobník (kedysi na znak úcty v liste); mať k nadriadenému psovský, psí vzťah; psovská, psia poslušnosť


    oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národupoddať sapodvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkompodľahnúťprepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachuvenovať sa: celý sa venoval športuzveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhodevložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia

    porov. aj holdovať

    2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí saoplatí sahodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovaťstojí za to: stojí za to cestovaťnačimtreba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať

    3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa


    odpovedať1 (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveďodvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázkukniž. zastar. vetiťexpr.: odseknúťodvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúťodbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieťexpr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundraťodžundraťodfrflaťodmrmlaťodmumlaťodbrblaťoddudraťodšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomralaozvať saohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásilreagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiťkniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušilahovor. zabrať: žiak zabral na všetko

    porov. aj povedať1


    okatý 1. majúci veľké oči • veľkooký: okaté, veľkooké dieťa, sŕňa

    2. p. nápadný 1, zjavný


    okolo 1. zo všetkých strán, do všetkých strán, na všetky strany, v okolí, po okolí • naokolodookola: okolo, naokolo bola samá voda; nechápavo hľadel dookolavôkolnavôkolzôkol-vôkol: vôkol, navôkol ležali porozhadzované šaty; poobzeral sa zôkol-vôkolhovor.: dokolakoldokola: dokola, koldokola rástli borovicepoet. kol (Smrek)zastar.: dovôkoladovôkol

    2. v (tesnej) blízkosti • povedľapomimo: prešiel okolo, povedľa bez pozdravu; lopta preletela okolo, pomimo

    3. dlhšou cestou obchádzajúc niečo • dookolanaokolo: musí ísť okolo, dookola, lebo tadiaľto neprejde; choď naokolo, aby si nespadolhovor.: dokolakoldokola: prejdi dokola, koldokola, lebo tu je blatookľukou: dostanú sa ta okľukou

    4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie na všetky strany od niekoho, niečoho al. polohu na všetkých stranách od niečoho, niekoho • vôkol: okolo, vôkol nás stáli neznámi ľudiahovor. i poet. kolo: kolo krku mala okrútený šálpoet. kol

    5. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie al. polohu v blízkosti niekoho, niečoho • vedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): chodník vedie okolo, vedľa studničky; išli sme povedľa, pozdĺž potokapopri (kom, čom): okolo cesty, popri ceste rastú topolehovor. i poet. kolopoet. kol (koho, čoho): prešli kolo zbúraného domuzried.: mimopomimo (koho, čoho): prebehli mimo, pomimo nás

    6. p. pri 3 7. p. asi 1, približne 2


    okrem (koho, čoho) 1. vyjadruje vyňatie, vylúčenie niekoho, niečoho (z istého počtu); nepočítajúc do toho • s výnimkou (koho, čoho): všetci okrem, s výnimkou jedného prišli včaskniž. vyjmúc (koho, čoho): majú tam všetko vyjmúc potravínkniž. vynímajúc (koho, čo): vynímajúc posledný kus ostatné výrobky mali vysokú úroveňhovor. až na (koho, čo): až na brata prišli všetcihovor. krem (koho, čoho): krem nás tam nebol niktonár.: kremekromkrome (Timrava, Rysuľa)nespráv. mimo

    2. vyjadruje jestvovanie, prítomnosť, konanie niekoho, niečoho súčasne s jestvovaním, prítomnosťou, konaním niekoho, niečoho iného • popri (kom, čom): okrem športu, popri športe ho zaujímala aj hudbahovor. krem (koho, čoho): krem rodičov pomáha aj sestrezried. vedľa (koho, čoho): vedľa dcéry má ešte dvoch synovnár.: kremekromkrome


    omračujúci 1. ktorý svojou intenzitou spôsobuje stratu vedomia • silnýveľkýintenzívny: omračujúci, silný úder; cítiť veľkú, intenzívnu bolesťprenikavýostrý (ktorý omračuje zmysly): prenikavý, ostrý zápach

    2. p. prekvapujúci


    opakovať 1. hovoriť ešte raz al. viac ráz to isté • kniž. opätovať: opakovať, opätovať otázkuexpr.: omieľaťomáľaťotrepávať (viac ráz): do omrzenia omieľa, omáľa to isté; otrepáva ošúchané frázypejor.: papagájovaťverklíkovať (netvorivo opakovať) • reprodukovať (slovne vyjadrovať niečo po inom al. niečo počuté, prežité): reprodukovať námietky vedeniahovor. duplikovať (dôrazne opakovať) • zastar. repetovať (opakovať si učivo) • fraz. zodierať v reči

    2. robiť ešte raz to isté • zdvojovaťdublovaťhovor. dupľovať: opakovať, dupľovať obedreprízovať (uvádzať ako reprízu): operu reprízujú už po päťdesiaty raz

    3. robiť to isté ako iný • opätovaťvracaťodplácať: úsmev mu opakoval, opätoval; vyhrážky mu vracal, odplácal


    opúšťať sa prestávať sa o seba starať (telesne i duševne) • zanedbávať sa: po manželkinej smrti sa opúšťa, zanedbávaupadaťchradnúť (najmä telesne) • fraz. expr. vešať hlavurezignovať (trpne prijímať daný stav, strácať odvahu bojovať o niečo): po neúspechu nevešali hlavu, nerezignovali


    organizácia 1. premyslené usporiadanie zložiek určitého celku podľa nejakej zásady • štruktúra: organizácia, štruktúra podniku, priemyslu; organizácia, štruktúra veršausporiadanierozloženie: usporiadanie, rozloženie práce, času

    2. činnosť spočívajúca v usporadúvaní, pripravovaní, zriaďovaní niečoho vyžadujúca si dobré riadiace schopnosti • organizovanie: organizácia, organizovanie dobročinných akcií, koncertovpríprava: organizácia, príprava osláv, svadbyvedenieriadenie: dobré vedenie, riadenie práce, podniku

    3. skupina ľudí al. inštitúcií združených spoločným cieľom, spoločnými záujmami • združeniezoskupeniespolok: bol dlhoročným členom tejto organizácie, tohto združenia, zoskupenia, spolku; tajná organizácia, tajné zoskupenie

    p. aj spoločnosť 2


    oslava 1. podujatie na počesť niekoho, niečoho • slávnosť: rodinná oslava, slávnosťoslavovaniehovor.: slávaparáda: oslavovanie narodenín; Čo to tu máte za slávu, parádu?večierok (menšia večerná slávnosť) • hovor. žúr (oslava v súkromí spojená s pohostením): byť pozvaný na večierok, na žúrsubšt.: párty • čurbes • mejdan

    2. kniž. prejavovanie uznania al. úcty • oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovaním hrdinstvachvála: jedlo je chválou gazdinkyholdpocta: báseň je holdom, poctou jubilantoviovácie (pomn.; verejné prejavy úcty volaním, potleskom a pod.): búrlivé, nadšené ovácie umelcovikniž. velebeniezried. veleba (Sládkovič, Roy)kniž. zvelebovaniezastar. zveleba (Hviezdoslav): velebenie, zvelebovanie Bohakniž.: glorifikáciaglorifikovanie: nezaslúžil si takú glorifikáciu


    oslavovať 1. konať oslavu, slávnosť na počesť niekoho, niečoho; prežívať ako významný úspech • sláviť: oslavujeme, slávime otcove narodeniny; slávime víťazstvojubilovať (prežívať významné výročie): herec jubilujesvätiťzasväcovať (slávnostne si pripomínať) • uctievať: svätia, uctievajú pamiatku založenia Matice

    2. prejavovať vrcholné uznanie, zahŕňať slávou: včera ho zatracovali, dnes ho oslavujúkniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovaťapoteózovať: vo svojom diele velebí, glorifikuje národnú minulosťospevovať (piesňou, básňou): ospevuje rodný krajfraz. stavať na piedestálvychvaľovať (obyč. nekriticky): vychvaľujú zásluhy predkovkniž.: spievaťbásniť: spieva, básni o rodnom krajiobyč. pejor. obkiadzať (verejne oslavovať)


    osobitne 1. nie spolu s ostatnými, nie spolu s celkom, nie s iným al. inými • oddelenejednotlivosamostatne: osobitne, oddelene vstúpil do miestnosti; do podnikania sa pustili každý jednotlivo, samostatnezvlášťosvezastaráv.: osobiteosobitozastar. osebe: srdečne sa pozdravil s každým zvlášť, osvesámindividuálne: začal hospodáriť sám, individuálneseparátnehovor. extra: rokovali s každým separátne, extraizolovanehovor. sólo

    2. s mimoriadnou funkciou, úlohou, cieľom • špeciálneosobitoosobite: osobitne, špeciálne, osobito upravené vozidlozvlášťhovor. extra: zvlášť, extra prispôsobené sedadlo

    3. vyznačujúc sa mierou, charakterom, vlastnosťami, ktoré nie sú bežné • mimoriadnezvlášť: dosiahli osobitne, mimoriadne, zvlášť dobré výsledkyveľmi: nijako veľmi nám to nepomohlonevšednenezvyčajneneobyčajnekniž.: nezvykleneobvykle: nevšedne, nezvyčajne, neobyčajne náročný programosobitoosobite: osobito výrazný úspechnadpriemernevýnimočne: nadpriemerne, výnimočne talentovaný chlapechovor. extra: extra účinný prostriedok

    porov. aj osobitný 2


    osobnosť 1. človek výnimočných kvalít, obyč. s významným postavením v spoločnosti • zjavindividualita: výrazná, silná osobnosť, individualita našich dejín; vzácny zjav v literatúrepostavakniž. duch: odišla vynikajúca postava nášho umenia; veľký duch dobyautoritahovor.: kapacitakaliberexpr. veličina (uznávaný človek v nejakom odbore): je autoritou, kapacitou vo fyzikefenomén: hudobný fenoménmudrcosvieteneckniž. veľduch (osobnosť v duchovnej sfére): mudrci, osvietenci, veľduchovia ľudstva

    2. p. človek 1


    ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

    5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

    6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

    7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

    8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

    9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


    osvietený 1. v minulosti súčasť titulu vyššieho cirkevného hodnostára al. súčasť oslovenia feudála: náš pán osvietený (t. j. biskup, kanonik a pod.); osvietený pán grófurodzenýveľaváženýveľactený (súčasť oslovenia): urodzená, veľavážená pani (grófka); veľactené knieža

    2. p. vzdelaný, múdry


    ošúchaný 1. používaním (obyč. častým šúchaním) na povrchu poškodený • obšúchanývyšúchaný: ošúchaná, obšúchaná omietkaobdranýobdratýodranýodratý: o(b)draný, o(b)dratý golier na košelizodranýzodratý (veľmi poškodený, obyč. šúchaním): zodraný, zodratý koberecošarpaný: ošarpané stenyobnosenýošumelýošumený (obyč. o šatách): obnosené sako; ošumelý klobúkopotrebovanýzničený (používaním poškodený): ošúchané, opotrebované topánky; opotrebovaný, zničený poťahchatrnývetchý (poškodený na rozpadnutie): ošúchané, chatrné, vetché nohavicestarý (op. nový)

    2. ktorý častým opakovaním zovšednel • zunovanývšednýbanálny: ošúchaný, všedný príbeh; ošúchané, zunované, banálne frázyklišéovitý (o stále sa opakujúcich výrokoch, textoch): klišéovité výrazykniž. zvetranýexpr. otrepaný: zvetraný, otrepaný vtiphovor. obkukaný (obyč. o šatách): ošúchaný, obkukaný strih šiatomrzenýobohratýobohraný: obohratá pieseň


    oveľa (podstatne) väčšou mierou • omnohoznačnehodneo hodne: je oveľa, omnoho vyšší ako ja; dosahuje značne, hodne, o hodne lepšie výsledky ako ostatnínepomerneneporovnateľne: cez les je to nepomerne, neporovnateľne kratšieveľakrátveľa rázmnohokrátmnoho ráz: je veľakrát, mnoho ráz šikovnejší ako tyhovor.: oveľakráto veľa rázomnohokráto mnoho ráz: v zahraničí zarobil oveľakrát, o veľa ráz, o mnoho ráz viacej ako domaexpr.: poriadneriadne: (po)riadne väčší chlapnár. omoc


    overiť na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o pravosti, správnosti niečoho • preveriť: overiť, preveriť údaje, správy, tézyodb. verifikovaťkniž.: ohodnoverniťzhodnoverniťjustifikovať (potvrdiť hodnovernosť, pravdivosť niečoho): verifikovať, ohodnoverniť, justifikovať listiny, dokladylegalizovať (overiť pravosť): legalizovaný podpisskontrolovaťpreskúmať: skontrolovanie, preskúmanie pravosti dokumentupresvedčiť sa (o niečom; so spojkou že): presvedčiť sa o klamstve; presvedčil sa, že dokument je pravýautentifikovaťautentizovať: autentifikovať odpis listinyvidovať (overiť správnosť niečoho a potvrdiť obyč. šifrou) • pooverovaťpopreverovať (postupne, viac vecí)


    panenstvo stav ženy bez pohlavnej skúsenosti • panenskosť: stratiť panenstvo, panenskosťpoctivosťpočestnosťnevinnosťčistotahovor. veniec: prísť o veniechovor. česť: pripraviť devu o česť


    pani 1. dospelá osoba ženského pohlavia • žena: vydatá pani, žena, pekná pani, ženadáma (žena s vyberanými spôsobmi): ukloniť sa pred dámoulady [vysl. lejdy] (v anglickom prostredí) • doňaseňora (v španielskom prostredí) • signora [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • madam (obyč. v oslovení) • iron. milosťpaniobyč. pejor. panička

    p. aj žena 1

    2. žena poskytujúca zamestnanie • zamestnávateľka: prísna pani, zamestnávateľkazastaráv. al. pejor. chlebodarkyňahovor. milosťpani: milosťpani nariadila umyť oblokyexpr. veliteľka (Škultéty)

    3. žena, ktorá niečo vlastní • vlastníčkamajiteľka: byt zmenil paniu, vlastníčku, majiteľku

    4. p. manželka 5. p. šľachtičná


    panovačný usilujúci sa ovládať iných, presadzujúci svoju vôľu; svedčiaci o tom • pánovitý: panovačná, pánovitá povaharozkazovačnýrozkazovací (ktorý rád rozkazuje; vyznačujúci sa prísnosťou, ráznosťou): rozkazovačná žena; rozkazovačný, rozkazovací hlas učiteľkyveliteľskýgenerálsky: odradil všetkých svojím veliteľským, generálskym správanímautoritatívnyautoritársky (vynucujúci si autoritu): autoritatívne, autoritárske vystupovaniedespotickýdiktátorský (vyznačujúci sa despotizmom, diktátorstvom): despotický, diktátorský otecimperátorský: imperátorský postojzastar. sekirantský (ktorý rád preháňa iných svojimi príkazmi, požiadavkami a pod.): sekirantský vedúci


    panský 1. týkajúci sa bohatých, privilegovaných vrstiev (obyč. v minulosti) • veľkopanský: panské, veľkopanské majetkyšľachtickýaristokratický: šľachtické, aristokratické kruhyurodzenývznešený (s dlhou tradíciou): urodzený, vznešený rod

    2. p. dobrý 3, bezstarostný, pohodlný 2 3. p. vyberaný 1, mestský


    peceň celý chlieb, obyč. okrúhleho tvaru • bochník: voňavý peceň, bochník čerstvého chlebapecník: odkrojiť z pecníkahovor. zastar.: vekľavekňa (podlhovastý peceň)


    pestrý 1. ktorý má rozmanité, výrazné, často aj krikľavé farby • pestrofarebný: pestrá, pestrofarebná látkafarebnýfarbistýviacfarebnýmnohofarebnýrôznofarebný (majúci mnohoraké al. odlišné farby): farebné, farbisté ozdoby do vlasov; súprava pestrých, viacfarebných, mnohofarebných papierov; rôznofarebné hlavičky astierživýveselýhýrivý (o farbách, ktoré svojou pestrosťou pôsobia príjemne, radostne) • strakatýstrakavý (majúci rozmanité, obyč. kontrastné al. krikľavé farby, škvrny): strakatá, strakavá sukňanár.: tarkavýtarkastý: tarkavé jesenné lístiejarabatýjarabý (obyč. o perí vtákov) • expr. čačkavýexpr. storaký (o farbe)

    2. plný zmien, bohatý na rýchle sa striedajúce udalosti, odlišné zážitky, javy, prvky a pod. (op. jednotvárny, monotónny) • rozmanitýmnohotvárny: mať pestrý, rozmanitý, mnohotvárny životmnohorakýmnohotvarýrôznorodýrôznotvárny: mnohoraké druhy tovaru; mnohotvarý, rôznorodý, rôznotvárny materiálfarbistýfarebnýživý (op. bezfarebný, nevýrazný): farbistý, farebný, živý štýl, opis udalostímiešanýpren. expr. strakatý: miešaná, strakatá spoločnosťrozličnývšelijaký: rozprávať rozličné, všelijaké zážitky z ciest


    plachta 1. väčší kus plátna na prikrývanie, nosenie a pod. • prestieradlo: posteľné plachty, prestieradlá; prikryť kopu plachtou, prestieradlomprikrývka: vyšívaná prikrývka na stoleplachtica (menšia plachta)

    p. aj prikrývka

    2. plátenná súčasť plachetnice • kniž. vetrilo: napnúť plachtu, vetrilo


    plánovaný ktorý by sa mal uskutočniť podľa plánu; ktorý sa vopred naplánuje, pripraví, odhadne • naplánovanýchystanýpripravovaný: tešil sa na (na)plánovanú, chystanú oslavu; plánovaný, chystaný atentát; dlhodobo chystaná, pripravovaná svadba (op. nečakaná, neplánovaná) • organizovaný: organizované stretnutiezamýšľanýperspektívny (plánovaný do budúcnosti): zamýšľané, perspektívne ciele, úlohypredpokladanýočakávaný (ktorý sa podľa plánu predpokladá, očakáva): predpokladaný príchod; nevrátili sa v očakávanom termíneplánovitý (založený na plánovaní, uskutočňovaný podľa plánu): plánovité hospodárstvo, plánovitá činnosťúmyselnýzámernýschválny (vedome vopred smerujúci k istému cieľu): všetky argumenty proti nemu boli plánované, úmyselné, zámerné, schválnepremyslenývedomýcieľavedomý: všetko nasvedčovalo plánovanému, premyslenému, vedomému, cieľavedomému rozvratu


    početný veľký čo do počtu, množstva • hojnýbohatý: početná, hojná, bohatá účasťveľkýmnohočlenný (op. malý): početná, veľká, mnohočlenná rodina; veľká, mnohočlenná organizáciasilný (op. slabý): početná, silná armádamnohýviacerý (vyskytujúci sa vo veľkom počte): mnohé, viaceré prípady ochoreniaexpr. prepočetný


    počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamätikalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavburiešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicuzastar. počtovať: kto počtuje, ten gazdujehovor. zastar. rechnovať

    2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršaťmať na zretelibrať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravienezabúdať (na niečo)

    3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získamyslieť (si)mieniťveriťdúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmúnazdávať sadomnievať sapredpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobrekalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

    4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľovzaraďovaťzahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychuzastar. počitovať: počituje i seba k rodinepokladaťpovažovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosťmať za: vždy ho mala za slabochahodnotiť: hodnotia ho ako čestného človekahovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého?posudzovaťklasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

    5. požadovať istú sumu • rátaťúčtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Skfakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali


    podradný 1. menej dôležitý (op. prvoradý, hlavný, dôležitý) • podružnýdruhoradýtreťoradý: podradná, podružná, druhoradá, treťoradá vecbočnývedľajšínepodstatnýnedôležitý: bočný, vedľajší, nepodstatný, nedôležitý problém; záležitosť bočného, vedľajšieho, nepodstatného, nedôležitého významuperiférnyokrajový: periférny, okrajový prípad; mať v niečom periférnu, okrajovú úlohukniž. inferiórny (op. superiórny)

    2. ktorý má menšiu hodnotu, horšiu kvalitu • druhotriednytreťotriedny: podradná, druhotriedna, treťotriedna akosť (op. prvotriedny) • druhoradýmenejcennýmenejhodnotnýnekvalitnýnehodnotný (op. kvalitný, hodnotný): druhoradá, menejcenná, menejhodnotná práca; nekvalitný tabak; nekvalitný, nehodnotný tovarpozadný (o obilí horšej kvality) • brakovýsubšt. aušusový (obyč. o tovare zlej kvality, menšej hodnoty) • hrubý: hrubá robota, hrubá stravanízkyzlý (o kvalite)


    poézia 1. umelecká slovesná tvorba využívajúca viazanú reč • básnictvo: antická poézia, antické básnictvo, lyrické, epické básnictvozastar. veršovníctvo (skladanie veršov, obyč. umelecky nenáročných) • pejor. veršotepectvo (remeselné písanie básní)

    2. p. čaro


    pohlavný týkajúci sa pohlavia, súvisiaci s pohlavím • sexuálny: pohlavný, sexuálny život; sexuálne problémytelesnýintímny: telesné obcovanie; telesná náruživosť; telesný, intímny pomer, stykodb. venerický: odborník na pohlavné, venerické chorobyrozmnožovacíbiol. generatívny: rozmnožovacie, generatívne bunkyodb. genitálny


    pochábeľ expr. pochabý človek • expr. vetroplach: mladý pochábeľ, vetroplachzried. pochabecexpr.: pojašeneczjašenecotreštenecojašenecjašošaľošajooplašenecpajác: vystrája ako pojašenec, pochabecexpr.: frčkárlapikurkárapríl (nestály človek) • hovor. expr.: blázonšibnutýpejor. pobehaj: on je iba taký pobehajhovor. pejor. šišikniž. fanfaróniron. fiťfiriť (bezvýznamný človek s komickými vlastnosťami) • expr. hastroš (človek pochabý v oblečení)


    polom lesný porast polámaný prírodnými živlami • vetrolom (porast zničený povíchricou)


    pomocný poskytujúci pomoc, prispievajúci na uskutočnenie nejakej hlavnej činnosti • výpomocný (určený na výpomoc): pomocné, výpomocné pracovné silydoplnkovývedľajší (slúžiaci ako doplnok k hlavnému): oboznámiť študentov aj s pomocnou, doplnkovou, vedľajšou literatúrou k téme; pomocné, doplnkové otázky; pomocná, vedľajšia výroba


Pozri výraz VÉ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV