Synonymá slova "vã ã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1602 výsledkov (14 strán)
-
vliať sa (o tekutine) tečením vniknúť, dostať sa niekam • vtiecť: pramienok sa vlial, vtiekol do potoka • vústiť • vyústiť: rieka vústila, vyústila do mora • zried. vtonúť
vústiť p. vliať sa
vložiť 1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo: vložila list do schránky • strčiť • vstrčiť (sunutím vložiť): strčil si ruku do vrecka • zastrčiť • zasunúť • vsunúť: do knihy zastrčil, vsunul záložku • vopchať • vpraviť • vpratať • vtlačiť • vtesnať • expr.: vodžgať • vteperiť (vložiť tlačením): všetko vpratal do vreca • vmestiť • pomestiť • hovor.: vpasovať • zapasovať: pomestil do kufra veľa vecí; dobre zapasovaný oblok • naložiť • nastrkať • napratať • napchať • natlačiť (obyč. veľa vecí): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine všetky obleky • nabaliť • hovor. napakovať (vložiť balením): nabalila darčeky do tašky • expr.: šupnúť • šuchnúť • všupnúť • všuchnúť • všustnúť • vchrstnúť (rýchlo vložiť): všuchol si nohy pod perinu; všustla do polievky za hrsť ovsených vločiek • vsadiť • nasadiť • posadiť • zasadiť (vložiť kladením na niečo, do niečoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na hlavu; zasadil porisko do sekery • expr. vpašovať • zried. vlúdiť (tajne vložiť): nenápadne mu vpašoval obálku do tašky • vkomponovať • zakomponovať (vložiť do celku): vkomponoval nový prvok do diela • povkladať • postrkať • popchať (postupne, viac vecí)
2. porov. vkladať 2, 3
vopchať tlačením dať, umiestniť do niečoho, dnu • strčiť • vstrčiť • vpraviť: vopchal, vpravil kľúč do zámky • expr.: zastrčiť • všantročiť: hocičo všantročil do izby; zastrčil si fajku za pás • spratať • expr. vpratať: spratal peniaze do mešteka • expr. vodžgať (násilím vopchať): v náhlivosti vodžgala do tašky to najpodstatnejšie a odišla • vraziť • votknúť (prudko): vrazil kôl do zeme • vsunúť • zasunúť • vsúkať (posúvaním): zasunul šnúru do zástrčky • vtlačiť • vtisnúť • vtesnať (silným tlakom): vtisol mu do ruky peniaze • expr.: všuchnúť • šuchnúť • šupnúť • všupnúť • štúriť • vštúriť (rýchlo, razom): všuchli mu stovku; všupol veci do vrecka • nastrkať • postrkať • napchať • popchať (väčšie množstvo): nastrkala ovocie do tašky
všupnúť p. vopchať
vtisnúť 1. tlakom, tískajúc, tlačiac niečo niekam dostať, umiestniť • vtlačiť: vtisnúť, vtlačiť vozík do šopy; do škáry vtisnúť, vtlačiť vosk • vpratať • vpraviť • vopchať (dovnútra): šatstvo vpratala, vopchala do vreca • vstrčiť • strčiť • zastrčiť • vsunúť • zasunúť (sunutím vložiť niečo niekam): (v)strčiť niekomu niečo do vrecka; zasunúť, zastrčiť si za ucho ceruzu • vtesnať (tesne umiestniť): medzi riadky vtesnala celú vetu • zatlačiť (tlačením posunúť dnu): zatlačiť auto do garáže • napchať • stlačiť (pchaním, tlačením dať dnu): napchať, stlačiť šaty do kufra • expr.: vštúriť • štúriť • všupnúť • šupnúť • všuchnúť • šuchnúť (rýchlo, šikovne): (v)štúriť, (v)šuchnúť niekomu peniaz do dlane • pritisnúť • pritlačiť (vtisnúť k niečomu): pritisnúť zem ku koreňom • expr. vtrieskať: ovce vtrieskali do nákladného auta • povtláčať • potískať (postupne)
2. násilím spôsobiť prijatie niečoho • vtlačiť: vtisli, vtlačili mu pocit menejcennosti • natisnúť • vnútiť • nanútiť: vtisnúť niekomu cigaretu do úst; vnútiť jedlo dieťaťu; nanútili, natisli jej ho za ženícha • kniž. naoktrojovať: naoktrojovať niekomu myšlienku na pomstu • nadiktovať: nadiktovali nám kapituláciu
vojsť 1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra • vstúpiť • stúpiť • vkročiť: vošiel, vstúpil, vkročil do izby • zastaráv. vnísť: vnišiel do domu • expr.: vpadnúť • vraziť • vtrhnúť • vtrieliť • vtrúliť (Alexy) • vpáliť • vrútiť sa • vbrnknúť • vbŕdnuť • hupnúť • vhupnúť • vhrnúť sa • vhŕknuť • vdrúziť • vduriť sa (odrazu, prudko, náhle vojsť): deti vtrielili, vbrnkli, vdrúzili do záhrady • vbehnúť • expr.: vklusať • vcválať • vocválať • hovor. expr.: vletieť • vlietnuť (behom vojsť): vbehli, vlietli do miestnosti • expr.: vhrmieť • vhrmotať • vhučať • vhartusiť (s hrmotom vojsť) • vtiahnuť • expr.: vovaliť sa • vrojiť sa • vpratať sa (obyč. vo veľkom počte): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnu • expr. vtrúsiť sa (postupne, po jednom) • dobiť sa • vbiť sa • vlomiť sa (násilím vojsť): dav sa dobil do zámku • expr.: vpochodovať • vmašírovať (pochodujúc vojsť) • expr.: vliezť • vteperiť sa • vterigať sa • vredikať sa • všúchať sa • všuchtať sa • všmochtať sa • vtrepať sa • vplantať sa • vovliecť sa • expr. zried. voštverať sa (ťažkopádne, ťarbavo, s námahou vojsť) • vkradnúť sa • vkĺznuť • expr.: všmyknúť sa • vošmyknúť sa • všuchnúť sa • všupnúť sa • vlúdiť sa • zaliezť • vplaziť sa • vplichtiť sa (potajomky, nenápadne vojsť): špión sa vlúdil do domu; zaliezla do kuchyne • expr. vplávať (pomaly, dôstojne): vplávala do sály • expr.: vcupkať • včapkať • vbadkať • vdrobčiť • vhopsovať (drobnými krokmi vojsť): deti vcupkali dnu • vtancovať (vojsť tanečným krokom) • vtackať sa • kniž. vkolísať sa • expr.: vkrbáľať sa • vknísať sa • vkľuckať sa • vkrivkať (vojsť tackavým, kolísavým krokom): chorý sa vtackal, vkrivkal do ordinácie • expr. vkotúľať sa (o tučnom človeku) • vhĺbiť sa (vojsť hlboko dnu): vhĺbiť sa do hory • vtlačiť sa • vtisnúť sa • expr.: vopchať sa • vstrčiť sa (vojsť s istým úsilím): vopchal sa do pitvora • vjazdiť • kniž. zastaráv. vjachať (dopravným prostriedkom) • expr.: vhrčať • vhrkotať • vrachotiť (vojsť dopravným prostriedkom s rachotom): auto vhrčalo do garáže • vhegať (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na námestie • povstupovať • povchádzať • povchodiť (postupne, jeden po druhom)
2. p. vniknúť 1 3. p. zmocniť sa 2 4. p. zmestiť sa
vopchať sa 1. expr. (o človeku) dostať sa do niečoho, dovnútra, niekam s istým úsilím • expr.: strčiť sa • vstrčiť sa • vliezť • zaliezť: vopchal sa do dverí, strčil sa, zaliezol pod perinu • vtisnúť sa • vtlačiť sa • zried. vtiesniť sa (s väčším úsilím): vtlačil sa do kúta • vtesnať sa: do auta sa vtesnali šiesti • expr.: vpichnúť sa • šuchnúť sa • všuchnúť sa • štúriť sa • vštúriť sa (rýchlo): všuchol sa dnu • vsunúť sa (pomaly) • zried. vsuť sa (Hviezdoslav): vsunul sa pod posteľ • natisnúť sa • natlačiť sa • expr.: vteperiť sa • napchať sa • vtrepať sa • vpratať sa (vo väčšom množstve): všetci sa vtrepali, napchali do člna • kniž. zastar. všantročiť sa: hocikto sa môže všantročiť do domu
p. aj vojsť
2. p. vliezť 1 3. p. zmestiť sa
všupnúť sa p. vojsť 1
vonkajšok 1. vonkajšia časť, vonkajší priestor (op. vnútro, vnútrajšok): vonkajšok domu, látky • exteriér: exteriér stavby
2. vonkajšia podoba: mať príjemný vonkajšok • zovňajšok: dbať o svoj zovňajšok • povrch: šľachetné srdce pod drsným povrchom • vzhľad • výzor: posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor zdravého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • zjav: provokovať svojím zjavom • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • zastar. vzozrenie (Rázus) • subšt.: vizáž • fasáda
výraz 1. vyjadrenie, prejavenie niečoho, obyč. citového, myšlienkového stavu; to, čím sa niečo takto prejavuje • prejav: výraz uznania; dar ako výraz vďaky; prejav lásky, sústrasti • znak: vyznamenanie ako znak úcty
2. p. vzhľad
vzhľad súhrn vonkajších znakov • výzor: mladistvý vzhľad; posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor chorého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • úprava: vzorná úprava písomných prác žiakov • podoba: nebo nadobudlo hrozivú podobu • forma: dávať niečomu formu • dizajn, pôv. pís. design (vzhľad výrobku): mať pekný design, dizajn • tvárnosť: tvárnosť krajiny • vonkajšok • kniž. zovňajšok (vonkajší vzhľad): príjemný vonkajšok; dbať o svoj zovňajšok • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • hovor. náter: dať niečomu slávnostný náter • zastar. vzozrenie (Rázus) • kniž. zastar. parsún (Hviezdoslav) • subšt. vizáž
znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti
2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti
3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)
4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou
5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža
všantročiť p. vopchať
vštúriť sa p. vopchať sa 1
vtisnúť sa tlakom, tískaním sa niekam dostať • vtlačiť sa: vtisli sa, vtlačili sa medzi dav • vstrčiť sa • vopchať sa: ešte sa stihli vstrčiť, vopchať do autobusu • vsunúť sa: vsunúť sa do otvoru dverí • vtesnať sa • zried. vtiesniť sa (tesne sa umiestniť): do izby sme sa všetci vtesnali • expr.: vpratať sa • vštúriť sa: žiaci sa vpratali, vštúrili do autobusu • napchať sa • natlačiť sa: za krk sa mu napchalo, natlačilo ihličie • vtrieť sa • votrieť sa • vdrať sa • vodrať sa • vdrieť sa • vodrieť sa (násilím, lesťou sa niekam dostať): v(o)trieť sa do domu • povtláčať sa • popchať sa (postupne sa vtisnúť) • zmestiť sa • vmestiť sa • pomestiť sa • expr.: popratať sa (dostať sa do istého priestoru): noha sa zmestí, vmestí do topánky; nepoprace sa všetko do kufra
všantročiť sa p. vopchať sa 1
voška drobný hmyz cudzopasiaci na niektorých rastlinách • zastar. všica (Plávka)
všica p. voška
vôňa vlastnosť niektorých predmetov, najmä kvetov vyvolávať príjemné čuchové vnemy (op. zápach, smrad): slabá, silná vôňa, vôňa pokosenej trávy • aróma (silná vôňa): aróma kávy • buket (vôňa vína) • pach: príjemný pach
v prospech p. za 5
za 1. (koho, čoho) vyjadruje čas, časové rozpätie, v ktorom sa niečo deje, uskutočňuje; za trvania niečoho • počas • v priebehu (čoho): za, počas jeho vlády bol relatívny pokoj; vodič sa v priebehu jazdy nesmie rozptyľovať • cez (čo): cez dlhé zimné večery veľa rozmýšľal o budúcnosti • v (čom): ešte za noci, v noci sa vytratil z domu • nespráv. behom
2. (koho, čo) vyjadruje smer na druhú, opačnú stranu • poza (čo): slnko zapadlo za, poza hory; nalial mu vodu za, poza golier
3. (koho, čo) vyjadruje časový rozsah, v rámci ktorého sa niečo uskutočňuje • počas • v priebehu (čoho) • cez (čo): za hodinu, počas hodiny ošetril štyroch pacientov; v priebehu dňa, cez deň tri razy pršalo • zastar. od (čoho): je toho veľa, čo od týždňa, za týždeň skúsil
4. (koho, čo) vyjadruje vzťah zástupnosti • namiesto • miesto (koho, čoho): musel upratať za sestru, namiesto sestry; dal sa vylúčiť namiesto, miesto mňa • v mene (koho, čoho): poďakoval sa v mene všetkých, za všetkých ocenených
5. (koho, čo) vyjadruje prospech • pre (koho, čo) • v prospech (koho, čoho): obetovala sa za deti, pre deti, v prospech detí
6. (koho, čo) vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv. od (čoho): za každý kus, od každého kusa dobytka zaplatil poplatok
7. (kým, čím) vyjadruje časovú al. miestnu následnosť, poradie, postupnosť; vyjadruje účel, cieľ, pôvod • po (kom, čom): jeden za druhým, po druhom vychádzali z úkrytu; odišiel za svojou robotou, po svojej robote; za ním, po ňom vždy zostane neporiadok
8. p. pri 7
vŕba ker al. strom s úzkymi listami rastúci na vlhkých miestach: dutá vŕba, vŕby pri potoku • zried. vrbina (strom): zišiel medzi vrbiny k Váhu
vŕbie, vrbičie p. vrbina 1
vrbina 1. hromad. vŕbový porast; vŕbové prútie: potok obrastený vrbinou; košík z vrbiny • vŕbie • vrbičie: husté vŕbie, vrbičie; zviazať niečo vŕbím
2. p. vŕba
vrchovatý 1. pokrytý vrchmi • vrchovitý: vrchovatý, vrchovitý kraj • kopcovitý (pokrytý kopcami): kopcovitý terén • hornatý (bohatý na hory): hornatá oblasť • vŕškovatý • vŕškovitý • zried. vŕškatý (pokrytý vŕškami, mierne kopcovitý): vŕškovatá krajina, vŕškovité okolie, vŕškovitý kraj (Šoltésová)
2. vrchom naplnený • plný: vrchovatá, plná lyžica cukru • kopcovitý • kopitý • kopistý (plný až po okraj): kopitá misa (Kostra), kopisté koše ovocia (Figuli) • preplnený (príliš naplnený): tácka je už preplnená
vŕškatý, vŕškovatý, vŕškovitý p. vrchovatý 1
vŕšok, vŕštek p. kopec 1
vrt vŕtaním vzniknutý otvor, najmä v zemi: naftové vrty • vývrt: vývrt v hornine
vývrt p. vrt
vŕtačka vŕtací prístroj al. stroj: radiálna vŕtačka, pneumatická vŕtačka • tech. vyvrtávačka: zvislá vyvrtávačka
všade označuje súhrn všetkých miest al. smerov, na každom mieste, na každé miesto • všadiaľ: všade, všadiaľ zostali stopy po požiari; pochodili spolu všade, všadiaľ • kdekoľvek • hocikde • hockde • hovor.: bárkde • bárskde (vyjadruje aj rozmanitosť a ľubovoľnosť): kdekoľvek, hoc(i)kde sa cíti lepšie ako doma; bár(s)kde po zemi boli knihy • fraz.: na každom kroku • po všetkých kútoch
všadiaľ p. všade
všakovaký, všakový p. rozmanitý 1
všednodenný p. všedný
všedný často, pravidelne sa vyskytujúci (op. výnimočný) • obyčajný • zvyčajný • obvyklý • bežný: všedný, obyčajný, zvyčajný, bežný jav • každodenný: nebola to každodenná udalosť • denný: denné starosti • normálny: normálny stav • banálny: banálna historka • jednotvárny • monotónny (stále rovnaký): jednotvárna, monotónna práca • prozaický: prozaické starosti • expr. tuctový: tuctový výrobok • nevýrazný (ktorý nemá vyhranené črty): nevýrazná tvár • ošúchaný • zovšednený • expr. otrepaný (stálym používaním zunovaný): ošúchaná, otrepaná téma; zovšednené slová • hovor. nepoetický • kniž. profánny: profánna skutočnosť • zried. všednodenný (Mihálik) • šedivý • subšt. šedý: šedivý život, šedá historka (Hrušovský)
všednosť stav, v ktorom sa nevyskytuje nič mimoriadne, osobitné • obyčajnosť • fádnosť: všednosť, obyčajnosť, fádnosť života • jednotvárnosť • monotónnosť: jednotvárnosť, monotónnosť činnosti • hovor. próza: próza dní
všeličo 1. označuje veľa rozličných vecí, všetko možné • kdečo • kadečo: všeličo, kdečo sa musí ešte naučiť; tam dostať kadečo, všeličo • ledačo: ledačo, všeličo sa nám tu nepáči • expr.: hory-doly • to i ono • všetko možné: nasľuboval hory-doly, to i ono • hovor. expr. hento-toto • hento a toto • zastar. všeliniečo
2. p. hocičo 1
všelijako, všelijak 1. p. hocijako 1, rozlične 2. p. všemožne 3. p. zle 5
všelikade, všelikadiaľ p. hocikadiaľ
všemocný p. všemohúci
všemohúci ktorý môže všetko, ktorý má všetku moc • všemocný: všemohúca bytosť, všemocný vladár
všemožný p. všestranný
všestranný zahŕňajúci viacero stránok • mnohostranný (op. jednostranný): mať všestranné, mnohostranné záujmy • všemožný (taký, aký je vôbec možný): venovať niečomu všestrannú, všemožnú podporu, starostlivosť • univerzálny (všestranne použiteľný): univerzálny liek • encyklopedický: mať encyklopedické vedomosti
p. aj všeobecný 1
všeobecne 1. vzťahujúc sa na všetko, na všetkých • vo všeobecnosti • generálne: toto nariadenie platí všeobecne, vo všeobecnosti, generálne • napospol: napospol sa vraví, že on je na vine • vcelku • celkovo • celkove: vcelku, celkovo dosahujú dobré výsledky • všestranne • univerzálne: všestranne, univerzálne platné závery • kniž. vôbec: zaujíma sa o film, divadlo, literatúru a umenie vôbec
2. p. hrubo 3, zhruba 1
všestranne 1. porov. všestranný 2. p. všeobecne 1
všeobecný 1. týkajúci sa všetkých, všetkého • celkový (týkajúci sa celku, zameraný na celok): všeobecná, celková situácia; všeobecné, celkové vedomosti • univerzálny: univerzálna platnosť výroku • totálny (všetko zahŕňajúci): totálny úpadok spoločnosti • všestranný (zahŕňajúci všetky stránky; op. jednostranný): venovať niečomu všestrannú starostlivosť • úplný • kompletný (op. čiastočný): úplná mobilizácia; kompletné zlyhanie organizmu • generálny: generálny štrajk • celoplošný: celoplošná platnosť • široký: široký pohľad na vec • hrubý: hrubý odhad • globálny: globálny rozpočet • praktický (poskytujúci všeobecnú lekársku starostlivosť): praktický lekár • elementárny: elementárne vedomosti • kniž. zried.: všeobjímajúci • všeobjímavý (všetko zahŕňajúci): všeobjímajúca symfónia reči (Vajanský), všeobjímavá poézia (Mráz) • poet. všeobsiahly (Hviezdoslav) • nespráv. obecný
2. zahŕňajúci iba niektoré podstatné veci, povrchne zovšeobecňujúci (op. podrobný, detailný) • paušálny: všeobecné, paušálne hodnotenie udalostí; všeobecné, paušálne tvrdenie • rámcový • rámcovitý: rámcový plán, rámcovité smernice • hrubý • celkový • nepresný (op. presný): hrubý, celkový pohľad; nepresný odhad • nekonkrétny (op. konkrétny): sú to len všeobecné, nekonkrétne reči, sľuby • obrysovitý: obrysovitý náčrt • povrchný (ktorý nejde do hĺbky; op. dôkladný): povrchná predstava • plytký (op. hlboký): je to dosť plytký úsudok • hovor. expr. riedky: má o tom iba riedke vedomosti • nespráv. obecný
všeobsiahly p. všeobecný 1
všeobjímajúci, všeobjímavý p. všeobecný 1
všetečiť, všetečniť p. vystrájať1
všetečka p. všetečnica
všetečnica expr. zvedavá žena al. zvedavé dievča • expr.: všetečníčka • všetečka • expr.: varecha • vareška • fraz. expr. do každého hrnca vareška
všetečníčka p. všetečnica
všetečník p. zvedavec
zvedavec zvedavý človek • expr. všetečník (priveľmi zvedavý človek) • pren. expr.: varecha • vareška • šturivareška
všetečný p. zvedavý
zvedavý ktorý sa rád dozvedá niečo nové; svedčiaci o tejto vlastnosti: zvedavý človek • prezviedavý: mal prezviedavú kolegyňu • všetečný (priveľmi al. nemiestne zvedavý): všetečná žena, všetečné otázky • poet. zried.: zvedný (Sládkovič) • zvedochtivý (Hviezdoslav)
vševediaci ktorý všetko vie; svedčiaci o tom • zried. vševedomý: nie som vševediaci; vševediaci, vševedomý úsmev • zastar. vševedúci
vševedomý, vševedúci p. vševediaci
všivavo p. zle 1
zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobre • plano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúť • nevyhovujúco • nekvalitne • nedokonale • nedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlo • nesprávne • nenáležite • chybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohu • neprimerane • nevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postava • nehodnotne • nesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovina • mizerne • expr.: naničhodne • ničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôda • hovor. expr. mrchavo • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky • všivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izba • nepodarene • nevydarene • nezdarene • nezdarne • zried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópia • expr. nechýrne • pejor. diletantsky • hovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené auto • nespráv. špatne • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)
porov. aj zlý 2
2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobre • nečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovi • nedôstojne • nemorálne • nešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálne • nepekne • mrzko • expr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičmi • nevhodne • neprimerane • nespôsobne • hovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresne • podlo • nízko • ničomne • expr. naničhodne • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti
porov. aj zlý 1
3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobre • nemilo • neprívetivo • nevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na syna • nepriateľsky • nevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch
4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobili • nepriaznivo • nevyhovujúco • nepríjemne • nešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúco • expr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre
5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobre • nevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľno • nepríjemne: zostalo mi nepríjemne • expr.: bledo • mizerne • naničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizerne • hovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdca • všelijako • hovor. všelijak • hovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovak • expr.: nanič • hovor. expr. nafigu • pejor. naprd • vulg.: nahovno • na riť: mám sa nanič, nafigu • fraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)
6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro
vťapiť p. vylepiť 2
vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát
2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiť • streliť • vypáliť • vpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za uši • expr.: vsotiť • vraziť • vyťať • vytnúť • vysoliť • vsoliť • zasoliť • zavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesím • fraz.: dať poza uši • dať po hlave • expr.: struhnúť • fuknúť • facnúť • fľasnúť • fľasknúť • plesnúť • plesknúť • pľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústach • expr.: švacnúť • šustnúť • šuchnúť • šupnúť • lupnúť • luznúť • liznúť • hlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška) • povyliepať • povylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava
vťať sa p. zarezať sa
zarezať sa vniknúť do povrchu (niečím ostrým, tesne priliehajúcim a pod.) • vrezať sa • vryť sa: pílka sa mu zarezala, vrezala do nohy; povraz sa zarezal, vryl hlboko do hrdla • zaťať sa • expr. vťať sa: zuby sa zaťali, vťali do pery • pozarezávať sa • povrezávať sa (postupne al. na viaceré miesta)
výbava 1. veci, ktoré dávajú rodičia deťom, obyč. dcéram pri vstupe do manželstva: šiť dcére výbavu; nábytok z matkinej výbavy • zastar. výstroj (Timrava) • veno (výbava vo forme majetku): dostať veľké veno
2. p. výstroj 1
výstroj 1. súbor predmetov potrebných na vykonávanie istej činnosti: rybársky, horolezecký výstroj; výstroj lietadla • výzbroj: požiarnická výzbroj • výbava: kompletná výbava na stanovanie • vybavenie: moderné vybavenie bicykla • armatúra (prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na ich správnu činnosť): armatúra potrubia • kniž. vystrojenie (Hviezdoslav)
2. p. výbava 1
výzbroj 1. súbor zbrojných prostriedkov: vojenská výzbroj, stav výzbroje • kniž. zbroj: vojaci v plnej zbroji • zastar. vyzbrojenie (Jégé)
2. súbor predmetov potrebných na vykonávanie istej činnosti: protipožiarna výzbroj • výstroj: poľovnícky výstroj • výbava: športová výbava • vybavenie: moderné vybavenie bicykla • armatúra (prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na ich správnu činnosť): armatúra potrubia • kniž. vystrojenie (Hviezdoslav)
vybavenosť súhrn náležitostí, prostriedkov, ustanovizní potrebných na riadne fungovanie niečoho • vybavenie: technická vybavenosť dielne, moderné vybavenie laboratória • zariadenie: zariadenie knižnice • vystrojenie: vystrojenie izby • výstroj (súhrn menších vecí na vykonávanie istej činnosti): športový výstroj
výber 1. možnosť vybrať si z istého množstva: v obchode je veľký výber tovaru • voľba (rozhodovanie pre jednu z možností): voľba povolania • odb. selekcia: selekcia záujemcov
2. čo vzniklo vyberaním: výber z diela jedného autora • zastar. výbor (Pišút)
výberca kto niečo vyberá, obyč. peniaze: výberca členských príspevkov • vyberač: vyberač poplatkov • inkasant: inkasant za plyn • zastar. mýtnik (výberca mýta) • hist. dežmár (výberca desiatkov)
výbežok vybiehajúca, vyčnievajúca, vystupujúca časť niečoho: horské výbežky • výčnelok: skalný výčnelok • výstupok: murovaný výstupok steny • roh • rožok • rožtek: roh, rožok, rožtek periny • zubec (výbežok pripomínajúci zub): rozvalina so zubcami (Vajanský) • menej vhodné cíp: cíp ostrova • ostroh (úzky výbežok zeme do vody)
výčnelok p. výbežok
výstupok p. výbežok
výbojca, výbojník p. útočník 1
výbrus plocha, ktorá vznikla vybrúsením: vyleštiť výbrus • zábrus: zábrus noža
výbuch 1. prudké uvoľnenie energie, silný zvuk takto vyvolaný: výbuch plynu, uhoľného prachu; ozval sa silný výbuch • explózia: explózia míny • detonácia (zvukový efekt pri výbuchu): detonácia dopadajúcich bômb • hovor. expr. šupa: To bola šupa!
2. náhly výskyt vo veľkom množstve • explózia: populačný výbuch, populačná explózia • publ. boom, pís. i búm
výbušnina výbušná látka: zneškodniť výbušninu • trhavina (výbušnina s trhavým účinkom) • traskavina (výbušnina s veľkou detonačnou silou) • ekrazit (silná trhavina) • dynamit (výbušnina, ktorej základom je nitroglycerín)
výcval p. cval
výcvik činnosť na získanie, upevnenie zručnosti, vedomostí, schopností: plavecký, horolezecký výcvik, podrobiť sa výcviku • cvičenie: vojenské cvičenie, rečnícke cvičenie • drezúra (prísny výcvik zvierat, expr. ľudí) • pejor. dril (bezduchý výcvik)
vyčítať2 prejavovať nesúhlas s konaním niekoho, vyslovovať výčitky • vyčitovať • vyčitúvať • robiť výčitky: vyčítajú, vyčitujú nám nedôslednosť; robí synovi výčitky, že sa neučí • subšt. vytýkať: vytýkala mužovi neveru • predhadzovať • pripomínať (hovoriť s výčitkou): ustavične niekomu predhadzovať, pripomínať jeho chyby • fraz. expr. vyhadzovať na oči: vyhadzuje žene na oči neporiadnosť • fraz. prehovárať do duše: prehovára mu do duše, že je voči rodine nespravodlivý • kritizovať: kritizovať autora za povrchnosť, vyčítať autorovi povrchnosť
výčitka prejav nespokojnosti s niečím, obyč. slovný: ostrá výčitka, zasypať niekoho výčitkami • napomenutie (mierna výčitka) • pokarhanie (prísna výčitka) • kniž.: rekriminácia • dohovárka (Hviezdoslav) • expr. litánie • subšt. pucung: dostať pucung
výdajňa miesto, miestnosť, kde sa niečo vydáva: výdajňa tovaru • výdaj: výdaj šiat je vedľa
výdavok obyč. mn. č. vynaložené peniaze: osobné, štátne výdavky, výdavky na školstvo • trovy: súdne trovy, ísť niekam na vlastné trovy • útraty: robiť si útraty • náklady: životné náklady • subšt. výlohy: organizačné výlohy • menej vhodné. výdaje • hovor. cech: zaplatiť celý cech • nár. útrovy • pren. expr. škoda: nerobte si škodu
výdobytok p. vymoženosť
vymoženosť priaznivý výsledok istého úsilia, ktorý prináša zlepšenie predchádzajúceho stavu • výdobytok: vymoženosti, výdobytky civilizácie, vedy; sociálne vymoženosti, výdobytky • prednosť • klad • hovor. plus: sú to plusy tohto zriadenia
výduma p. výmysel 1
výmysel 1. niečo vymyslené, nepravdivé: celá udalosť bol čistý výmysel • nepravda: šíriť nepravdy • lož • klam • klamstvo (niečo vedome zavádzajúce): čo hovoríš, je lož, klam • fantázia: všetko, čo povedal, je fantázia • fikcia: rozoznať fikciu od pravdy • mystifikácia • vymyslenina (Vansová) • expr.: báchorka • bájka: rozprávať báchorky, bájky • expr. balamuta • expr. zried.: vyhútanina (Felix) • vyluhanina (Figuli) • zastar. výduma (Záborský) • kniž. blúznina (Vajanský)
2. p. domnienka
výduť, vydutie, vydutina p. vypuklina
výdych vypustenie vzduchu z pľúc: hlboký výdych • vzdych • povzdych (výdych sprevádzajúci citové pohnutie): z hrude sa mu vydral ťažký vzdych • odb. exspirácia
výhlbeň, vyhĺbenina p. jama 1
výhoda priaznivá okolnosť, situácia a pod.: tento spôsob práce má svoje výhody; byť proti niekomu v časovej výhode • prednosť • klad: prednosti, klady ústredného kúrenia • náskok • predstih (časová al. výkonnostná výhoda): získať náskok, predstih • výsada: zrieknuť sa spoločenských výsad • kniž. preferencia • hovor. plus: všetko má svoje plusy • subšt. fór: mať fór
výsada výhoda, obyč. právne podopretá: diplomatická, obchodná výsada; zrieknuť sa výsad • privilégium (právna výsada za feudalizmu): stavovské, šľachtické privilégiá • kniž. preferencia: daňová preferencia
výhon p. výhonok
výhonok novo narastená časť rastliny: vŕba má nové výhonky • letorast (výhonok drevín, ktorý vyrástol za jedno vegetačné obdobie): brezové letorasty • konár • vetva • haluz (väčšie výhonky): konáre, vetvy, haluze obťažené ovocím • mládnik: strom vyhnal mládniky • kraj.: omlad • omlaď • omlada; odnož (prízemný rastlinný výhonok) • šľahúň • bot. poplaz (plazivý výhonok): jahodové šľahúne, poplazy • zried. výhon (Vajanský) • kniž. ratolesť: olivová ratolesť