Synonymá slova "uže" v Synonymickom slovníku slovenčiny

horúčava 1. veľmi horúce počasie • horúčosť • páľava: letná horúčava, horúčosť, páľava • spara • sparno (dusivá horúčava): v spare, v sparne sa ťažko pracuje • expr. páľa: na poludnie bola veľká páľa • suchopár (slnečná horúčava) • úpek (poludňajšia horúčava) • žiar: žiar slnka • úpal: letný úpal • úžeh (Plávka) • znoj (Hviezdoslav) • zried. zápara (Čajak) • expr. zried. zvara (Žáry) • subšt. hic

2. pocit veľkého tepla na tele • horúčosť: tvár jej blčí horúčavou, horúčosťou • expr.: vara • var: obliala ma vara, obišiel ju var • expr. oheň

úžeh p. horúčava 1

nízky 1. ktorý má malú výšku (op. vysoký) • malý: nízky, malý chlap; malý kopec • nevysoký • neveľký • hovor.: ponižší • pomenší (pomerne nízky): človek nevysokého, ponižšieho vzrastu; nevysoký, neveľký porast • krátky (op. dlhý): jazvečík je pes s nízkymi, krátkymi nohami • územčistý (s malou výškou a zavalitý): mať územčistú postavu • krpatý (o živých tvoroch, obyč. expr.): krpatý strom, krpatý pes • nízkokmenný • zákrpkový (o odrodách stromov s nízkym kmeňom): nízkokmenná, zákrpková jabloň • drobný (o zvieratách): nízka, drobná zver • prízemný (o stavbe): prízemný dom (op. poschodový) • expr.: nizučký • nizunký (veľmi nízky): nizučká, nizunká izba • expr. prinízky

2. ktorý má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. vysoký) • malý: dostať nízku, malú peňažnú odmenu; pohybovať sa malou rýchlosťou; nízky, malý záujem o divadlo • nepatrný • zanedbateľný • bagateľný • sotva badateľný (veľmi nízky; op. značný, zreteľný): nízka, nepatrná, zanedbateľná pravdepodobnosť výhry; nepatrná, sotva badateľná spotreba energie • slabý • úbohý • nedostatočný • podpriemerný • podnormálny (ktorý nemá potrebnú úroveň, intenzitu a pod.): slabá, podpriemerná úroveň predstavenia; mať o niekom slabú mienku; nedostatočná aktivita ľudí • nevysoký • neveľký (pomerne nízky): mať nevysoké, neveľké nároky • zlý (nevyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. dobrý): nízka, zlá pracovná morálka • primitívny (prvý z hľadiska vývinového obdobia): byť na nízkom, primitívnom stupni vývinu • zvierací (pripomínajúci zviera) • pren. spodný: nízke, zvieracie pudy; nízke, spodné vášne • expr. prízemný: prízemné správanie

3. p. hlboký 4 4. p. zlý 1, nečestný, podlý

územčistý p. nízky 1, zavalitý

zavalitý (o človeku) ktorý má väčšiu hmotnosť (najmä vplyvom rozvinutého svalstva) • objemný • korpulentný: zavalitá, objemná, korpulentná postava • zried. zavalistý: zavalistý človek • silný • mohutný • robustný: silný, robustný chlap • plný • plnší • plnoštíhly • silnejší: žena plnšej, silnejšej postavy • územčistý (zároveň nižší): územčistý muž • oblý • okrúhly • guľatý • zaokrúhlený • zaguľatený (obyč. pekne, príjemne): má oblú, zaguľatenú postavu • expr.: bacuľatý • bucľatý

p. aj tučný

kraj¹ 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okraj • pokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesa • koniec: na kraji, na konci mesta • začiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatku • krajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky

2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý kraj • krajina: úrodná krajina • príroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírody • územie: chránené územie • oblasť: vinárska oblasť • okolie • nár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestu • pôda: rodná pôda • končina: neobývané končiny • kút: odľahlý kút • kniž. región • vidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku

3. p. vlasť

oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhom • krajina • kraj • kniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajina • zóna • pásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodreviny • areál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivca • končina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónska • revír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revír • rezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastliny • zastar.: okres (Štúr) • okrštek

2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruh • úsek • sféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívy • odbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomiky • pole: pracuje na poli vedy • odvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemyslu • disciplína: vlastivedné disciplíny • hovor. fach • rámec: rámec výroby • odb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahov • svet: citový, myšlienkový svet • kniž. ríša: ríša rozprávok

územie časť zemského povrchu tvoriaca istý celok: dážď na celom území Slovenska; zamorené územie • oblasť (vymedzené územie): pohraničná oblasť • pásmo • zóna (pruh územia): lesné ochranné pásmo, vojenská zóna • obvod: volebný obvod • kniž. región • krajina • kraj (územie ako zemepisná oblasť): hornatá krajina, zalesnený kraj • kniž. teritórium: historické teritórium štátu

umlčať prinútiť mlčať; nedovoliť prejaviť sa (najmä rečou) • expr.: učušať • učuškať: v prúde reči ho rázne umlčali; učušala, učuškala dieťa bozkom • zahriaknuť • zakríknuť • zavrátiť (ostrým slovom zaraziť reč): chcel protestovať, ale ho zahriakli, zakríkli; v diskusii netaktne zavrátil protivníka • expr. zapchať ústa (niekomu) • fraz. expr. prištipnúť jazyk (niekomu) • okríknuť (skríknutím napomenúť al. vyzvať k mlčaniu): Okríkni psa, aby neštekal! • hovor. expr. usadiť • hovor. expr. uzemniť (prinútiť mlčať použitím silného argumentu, vtipného výroku a pod.): nedá sa tak ľahko usadiť; uzemnili ho svojou odpoveďou • expr. zried. ukričať (obyč. mocensky): celú mladú generáciu ukričali

p. aj utíšiť

upevniť 1. urobiť pevnejším, pevným • posilniť: usilovať sa upevniť, posilniť mier na svete • utužiť (týka sa kladných vzťahov medzi ľuďmi, národmi a pod.): utužiť, upevniť priateľstvo, lásku, rodinné zväzky • utvrdiť (týka sa presvedčenia, názoru a pod.): utvrdíme ich v presvedčení, že konajú správne; utvrdiť niekoho v jeho názore, domnienke • ustáliť (urobiť stálejším, stálym): ustáliť ceny; ustálil svoju moc • stabilizovať (urobiť stabilným, pevným): stabilizovať hospodárstvo, menu • konsolidovať • skonsolidovať (uviesť do poriadku, do pevného, stabilného stavu): konsolidovať politické pomery • normovať: normovanie jazyka

2. spôsobiť, aby niečo dobre al. lepšie spolu držalo • pripevniť: upevniť, pripevniť záclonu o garnížu, upevniť zástavu na žrď • spevniť: spevniť breh kameňmi • prichytiť • zachytiť • upnúť • upäť (príchytkou, kolíkom a pod.): prichytiť si, upnúť si vlasy sponkou • stiahnuť • stužiť: stužiť remienky • odb. zanitovať (upevniť nitmi) • odb.: fixovať • zafixovať: (za)fixovať zlomeninu ruky • zakotviť (upevniť kotvou): čln zakotviť o dno • uzemniť (pevne spojiť so zemou)

uzemniť 1. p. upevniť 2 2. p. umlčať

úžera požičiavanie peňazí na vysoké úroky • úžerníctvo: žije z úžery, z úžerníctva • expr.: zderstvo • zdieračstvo (oberanie niekoho o peniaze): zbohatol zo zderstva, zdieračstva • expr. vydridušstvo

úžerníčiť p. vykorisťovať

vykorisťovať (bezohľadne) vo svoj prospech využívať obyč. výsledky cudzej práce • exploatovať: vykorisťovanie, exploatovanie detí • zbedačovať • ožobračovať • fraz. prinášať na mizinu (oberať o majetok): zbedačovať, ožobračovať chudobný ľud • expr.: zdierať • žmýkať • vyciciavať: banky zdierajú, žmýkajú veriteľov • okrádať • expr.: obdierať • drať: okrádať, obdierať bezmocných; derú nás z ostatného • úžerníčiť (vykorisťovať úžerou)

lakomý 1. ktorému záleží iba na hromadení majetku, ktorý lipne na majetku • chamtivý: lakomý, chamtivý starec • chtivý • nenásytný • zažiadaný: chtivý, nenásytný panovník; byť zažiadaný za peniazmi • ziskuchtivý • prospechársky • hmotársky • zištný (ktorý chce získať hmotný prospech): ziskuchtivý, prospechársky podnikateľ; hmotárski, zištní ľudia • expr. pachtivý • pejor.: hrabivý • mamonársky (príliš túžiaci po majetku): pachtivý, hrabivý, mamonársky obchodník • pejor. vydridušský • úžernícky (bezohľadne idúci za ziskom): vydridušský, úžernícky krčmár • expr. hladný • pren. pažravý (ktorý nemá nikdy dosť): byť hladný, pažravý za majetkom • zastaráv. cudzobažný (bažiaci po cudzom) • expr. škrečkovský (ktorý zhŕňa ako škrečok)

2. ktorý sa nechce (po)deliť o svoj majetok (op. štedrý) • skúpy: lakomý, skúpy boháč • expr.: žgrlošský • držgrošský • pejor.: skuhravý • skývraživý • skývražný: žgrlošský, držgrošský statkár; skuhravý, skývraživý gazda • nár. expr. škrhľavý

úžerníctvo p. úžera

úžerník kto požičiava peniaze na vysoké úroky: úžerníci brali za pôžičku i sto percent úrokov • expr.: dráč • zderca • zdierač (kto oberá niekoho o peniaze): to je dráč, zderca, zdierač, oberie ťa o všetko • expr.: vydriduch • vydrigroš (Figuli) • hovor. pejor. keťas

bisťu 1. vyjadruje mierne zahrešenie, zakliatie • bisťubohu • bisťu dade • bisťuže: ej, bisťu, ako je to možné; bisťubohu, čo si to za človeka; a to, bisťu dade, nie je zlá ponuka • bodaj • bodajže • bodaj ťa • bodaj ho • bodajže ťa • bodajže ho: bisťu, bodaj ťa, ale som sa zľakol; bodaj (že) ho, ozval sa mi žlčník • abyže ťa • bastriguli • basordika motyka: Bastriguli, basordika motyka, zasa si tu?

2. p. veru

bisťuže p. bisťu 1

sušeň zasušený výlučok z nosa • šušeň

šušeň p. sušeň

učeň p. začiatočník

začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočník • nováčik: bola na pracovisku nováčikom • debutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbe • adept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elév • expr. učeň: v medicíne je ešte len učeň • pejor.: zelenáč • zajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajac • pejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadok • pejor.: ucháň • ucho: je to ešte ucháň, ucho • voj. slang.: holub • mladý • bažant • vták • zobák • peón • páža • milionár • opica • pucák • zastar. novák (Vajanský)