Synonymá slova "uzna" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 24 výsledkov (1 strana)

  • chvála prejav kladného hodnotenia, spokojnosti (op. hana) • pochvala: chvála starých čias; byť hodný chvály, pochvalyuznanieocenenie: slová uznania


    súcit pocit účasti, priateľského porozumenia, pochopenia pre nešťastie, utrpenie iného: hlboký súcit, hľadieť na niekoho so súcitompoľutovanie: prípad na poľutovanieľútosť: svojím výzorom vzbudzuje ľútosťsústrasť (účasť na utrpení iného): prejaviť, vysloviť sústrasť pozostalýmľútostivosťzľutovaniezmilovanie (súcit s trpiacim): prosiť o zľutovanie, o zmilovaniemilosrdenstvo: prejavovať milosrdenstvouznanie: nemá uznaniamilosť: byť odkázaný na niečiu milosťspoluúčasťkniž. spolucíteniekniž. spolucit (Timrava)zastaráv. súcitenie (Jégé)kniž. útrpnosť


    uznanie 1. p. chvála 2. p. súcit


    chápavý 1. ktorý ľahko pochopí, vníma niečo; svedčiaci o tom (op. nechápavý) • vnímavý: chápaví, vnímaví žiaciodb. receptívny: dieťa je veľmi receptívnebystrý (ktorý má dobré rozumové schopnosti; op. ťarbavý): bystrý žiak, bystrá hlavainteligentný (op. neinteligentný): je inteligentný, hneď pochopil princípučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivý človekzried. chápanlivý

    2. ktorý má porozumenie pre iných; svedčiaci o pochopení, porozumení • chápajúciuznanlivý: chápavá, chápajúca, uznanlivá osoba; chápavý, uznanlivý postojplný porozumeniazastar. účastný: rodičia sú chápaví, plní porozumenia; účastný pohľad, pohľad plný porozumeniasúcitný (majúci súcit, vediaci sa vžiť do situácie iného): súcitné srdce


    obdivný ktorý vyjadruje obdiv, ktorý svedčí o obdive • pochvalnýuznanlivý (ktorý vyjadruje pochvalu, prejavuje uznanie): obdivné, pochvalné slová; obdivný, uznanlivý postojnadšený (spojený s nadšením): nadšený potleskzbožnýzbožňujúci (veľmi, nekriticky obdivný): mať k učiteľovi zbožný, zbožňujúci vzťah; zbožný, zbožňujúci pohľad


    uznanlivý 1. ktorý vie uznať, pochopiť; svedčiaci o pochopení • chápajúcichápavý: uznanlivá, chápajúca mama; chápavý, uznanlivý priateľ ma vypočulplný porozumenia: gesto plné porozumenia

    2. ktorý priaznivo zhodnocuje, oceňuje niekoho, niečo, ktorý vyjadruje obdiv k niekomu, niečomu • obdivnýpochvalný: uznanlivé, obdivné prejavy; nešetril uznanlivými, obdivnými, pochvalnými slovamioceňujúci


    zhovievavý málo prísny, málo dôsledný v nárokoch na iných; svedčiaci o tom (op. prísny) • povoľnýmäkký (op. tvrdý): učiteľ je veľmi zhovievavý, povoľný, mäkký voči žiakom; zhovievavý, mäkký úsmevkniž. benevolentný: benevolentný rozhodca, posudokblahosklonnýblahovoľnýžoviálny (priaznivo naklonený): blahosklonné gesto; žoviálny človekchápavýuznanlivýtolerantný (prejavujúci pochopenie): chápavý, tolerantný človek, postojtrpezlivý (prejavujúci trpezlivosť): trpezlivá matkacitlivývnímavýprístupnýdostupný (podliehajúci citom, prejavujúci cit): vnímavý, prístupný profesorexpr. čujný: má čujné srdceprotektorský (povýšenecky zhovievavý): protektorský tón, protektorské správanie


    popredný ktorý je v popredí (v zmysle dôležitosti, významu, poradia) • čelnýhlavný: poprední, čelní, hlavní predstavitelia štátuvýznamnývýznačnýpredný: popredné, významné, význačné, predné osobnosti vedy, kultúry; zaujať významné, význačné, predné miestoprvý: prvé športové družstvo; je prvým žiakom v triedeprominentnýprominentský: prominentný lekár, umelecuznávanýzastar. uznaný (popredný vďaka uznaniu): uznávaný, uznaný huslista

    p. aj známy


    ohodnotiť určiť, zistiť hodnotu (cenu, význam) niečoho, niekoho • zhodnotiť: obraz ohodnotili na vysokú sumu; výkon ohodnotili, zhodnotili kladneoceniť: dom ocenili na milión korúnobodovať (ohodnotiť bodovaním): súťažiaceho obodovali prinízkozaceniť (pri predávaní): tovar zacenil vysokoodhadnúťhovor.: odšacovaťošacovať (približne): očami odhadli, ošacovali kupcaoklasifikovaťoznámkovať (určiť hodnotu známkou; obyč. školský prospech, výkon a pod.): oklasifikovať, oznámkovať úlohu, športovú jazduuznať (vyjadriť sa kladne o hodnote niečoho): uznal, ohodnotil jej krásu


    pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejínpoznaťspoznať: (s)poznal svoj omylpostihnúť: výklad učiteľa celkom nepostiholvniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problémuvyrozumieťzastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajúvyčítaťvypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľudovtípiť sadomyslieť sa/siprísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskorozastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlilkniž.: pojaťpoňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojomuvedomiť sizastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniecpostrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislostiexpr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

    2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje časporozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieťzried. uveriť: kto neskúsi, neuverí


    prijať 1. mať schopnosť obsiahnuť niečo do seba • absorbovať: zem prijala, absorbovala výdatné zrážky; látka nestačí prijať, absorbovať vlhkosťpohltiťvpiťvsaťvstrebať: záclony pohltili dym; pokožka dobre vpije, vsaje výživný krém; listy vstrebali vlahupojať (najmä rozlohou): sála pojme, prijme tisíc divákov

    2. dovoliť niekomu vstúpiť niekam a pokladať ho za organickú zložku, súčasť niečoho • pribrať: prijať, pribrať niekoho do partievziaťzobrať: prijali, vzali do spolku ďalších členov; vziať, zobrať niekoho na bytprivítať: privítali ho v rodine ako svojhoadoptovaťosvojiťprisvojiť si (prijať do rodiny, prijať za vlastné): adoptovať dieťa z domova; prisvojili, osvojili si chlapca ako sirotu

    3. prejaviť súhlas s niečím • akceptovať: naše požiadavky vedenie prijalo, akceptovalouznať (prijať ako pravdivé, nevyhnutné a pod.): uznať nevyhnutnosť daného postupukvitovať: hercov výkon obecenstvo kvitovalo s nadšenímrešpektovať (prijať ako nevyhnutné a podľa toho sa správať): rešpektujem tvoje námietkyschváliť (obyč. úradne prijať): návrh, uznesenie plénum schválilo, prijalopodrobiť sapodvoliť sa (prijať po zdráhaní): podvoliť sa miestnym zvykom; bez slov sa podrobila navrhnutému plánukniž. recipovať: recipovať názory

    4. začať mať (istý tvar, výraz, istú kvalitu a pod.) • nadobudnúťdostaťzískať: jej tvár prijala, nadobudla ostrý výraz; ocenenie získali z rúk predsedu poroty

    5. p. vziať 3, 4 6. p. privítať 2


    priznať 1. pravdivo vyjaviť niečo o sebe (obyč. niečo negatívne), nezatajiť, nezaprieť • priznať si: priznať (si) prehru, omyl, neúspechuznať (prijať ako pravdivé, pripustiť po istom zdráhaní): uznal, že nepostupoval správnekniž. doznať: doznať svoju vinupriznať sa (potvrdiť svoju účasť na niečom, čo sa obyč. hodnotí ako prečin, vina): priznal sa ku krádeživyznať sa: úprimne sa vyznal zo svojej viny, priznal si svoju vinu; vyznať sa zo svojich citov, priznať svoje cityexpr. vyspovedať sa: zo všetkého sa mi vyspovedalaprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce prezradiť, vyzradiť, čo ho trápizveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo) (dôverne povedať): zveriť sa niekomu so svojím previnením, zveriť niekomu svoje hrozné tajomstvopráv. deklarovať (priznať právne významnú skutočnosť)

    2. právne, súdne prideliť • prisúdiť: dedičstvo mi priznali, prisúdili celépririeknuťpripísať: zabraté územie im nechceli naspäť pririeknuť; majetok pripísať, pririeknuť deťom


    uznať 1. prejaviť pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekým • pochopiťporozumieť: nič neuzná svojej žene, v ničom ju nepochopí, neporozumiezried. uveriť: kto sám neskúsi, druhému neuverí

    2. prijať ako pravdivé • priznať: uznať, priznať svoje chyby, omylypripustiť (po uvážení prijať ako možné): uznal, pripustil, že celá vec je vymyslenázried. uvážiť: Uváž, to nie je pre teba dobre!akceptovať (prijať so súhlasom): nový návrh všetci akceptovalirešpektovať (nedok.; prijímať ako nevyhnutné a podľa toho sa riadiť): rešpektovať predpisy, príkazy, rady niekoho

    3. (úradne) vyhlásiť platnosť niečoho • potvrdiť: uznať otcovstvo; uznať, potvrdiť nárok na niečoschváliť (stotožniť sa a prijať so súhlasom): uznať, schváliť vládu, prezidenta; poslanci neschválili platnosť zákona

    4. kladne sa vyjadriť o hodnote, povahe niečoho, niekoho • oceniťohodnotiť: uznať, oceniť, ohodnotiť všestranný prínos dieladoceniť (správne, náležite zhodnotiť): vedeli doceniť krásu tunajšej prírodyhovor. kvitovať (vziať na vedomie s potešením): priatelia kvitovali, že sme prišli načas


    všimnúť si 1. zrakom al. inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné) • povšimnúť sizbadaťspozorovaťpostrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostreholpobadať: pobadal, že sa čosi dejeobadaťzobadať: ne(z)obadali nič podozrivézachytiťzaznamenaťhovor.: zaregistrovaťregistrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľadzazrieťzočiťzhliadnuťzahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasochnár.: zmerkovaťzbačiťzbáčiťspáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvajavycítiťzacítiťvybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadkuvypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšilizried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. ťuchnúť (Bodenek)fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť)

    2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo • podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radurešpektovaťuznaťzachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval

    p. aj obtrieť sa


    zachovať 1. postarať sa o stabilnosť, nenarušiteľnosť niečoho, zachrániť pred zánikom, zmenou • uchovať: uchovať poriadok v izbe; zachovať, uchovať pamiatku na rodičovzvečniť (zachovať na dlhý čas na obraze a pod.): pomník zvečnil odkaz predkovudržať: udržať niekoho pri živote; mesto si udržalo starobylý ráz, zvyky, dobré mravy; zachovať si, udržať si rozvahuzadržaťpodržať: zem zadržala, podržala vlahuuchrániťzachrániť: kaštieľ uchránili, zachránili ako vzácnu pamiatkuubrániťuhájiť (pred niekým, niečím): ubrániť, uhájiť si česť, postavenieobhájiť: prvenstvo, postavenie v lige si obhájili

    2. podrobiť sa niečomu, čo sa vyžaduje • dodržaťsplniť: zachovať, dodržať dohodnuté pravidlá; zachoval, splnil všetko, čo sľúbilrešpektovaťuznať (prijať ako nevyhnutné, potrebné): rešpektoval, uznal predpisykniž. sledovať (nedok.): sleduje líniu

    3. zachovať si p. zapamätať si


    povestný o ktorom ide povesť, chýr; veľmi známy • chýrnyznámy: povestný, chýrny dirigent; povestné, známe milionárske letoviskohovor.: vychýrenýchýrečný (o ktorom ide len dobrý chýr): vychýrený, chýrečný lekársvetoznámysvetochýrny (známy na celom svete): svetoznámy filmový režisér, svetochýrne kúpeleuznávanýkniž. renomovaný (majúci uznanie, renomé): uznávaný, renomovaný vedec, odborníkslávny: divadelné spracovanie slávneho románupreslávený: preslávené umelecké centrumlegendárny (známy a opradený legendami): legendárny vojvodcapríslovečnýtypický: povestná, príslovečná, typická slovanská pohostinnosť


    slávny 1. ktorý je zahŕňaný slávou, verejne uctievaný, obdivovaný, zbožňovaný • chýrnysvetoznámysvetochýrnypreslávenýlegendárnypovestnýpopredný: slávny, chýrny lekár; svetoznámy maliarov obraz; svetochýrny, preslávený, legendárny vojenský generál; povestná námorná bitka, preslávené mestoznámypopulárnysvetovýkniž. zvučný (o ktorom sa vie, ktorého každý pozná): známy hudobný skladateľ; populárne, zvučné menouznávanýkniž.: renomovanýfamózny (ktorý sa teší úcte, uznaniu): uznávaný, renomovaný vedec, famózny virtuózhovor.: chýrečnývychýrený: chýrečná, vychýrená sonátapren. nesmrteľný (navždy preslávený): nesmrteľné dielo básnikakniž. zastar.: slovutnýpreslovutný: slovutný, preslovutný muž národakniž. staroslávny (v minulosti preslávený)

    2. ktorý je preslávený svojím významom, dôležitosťou • významnýdôležitývýznačný: oslava slávneho, významného, dôležitého výročia; význačný deň v dejináchvynikajúciznamenitý: vynikajúci, znamenitý čin

    3. p. vážený


    uznávaný p. popredný, vážený, slávny 1


    vážený požívajúci vážnosť, úctu, rešpekt • ctený: starší vážený, ctený muž; vážení, ctení rodičiauznávaný: uznávaný odborníkvážny: najvážnejší zástupcovia mestadôstojný: dôstojný učenecúctyhodný: stará úctyhodná rodinakniž. ctihodný: ctihodný starecslávnyzastar. preslávny (obyč. v oslovení): slávny súd, preslávna obeckniž.: veľaváženýveľactenýhlbokováženýhlbokoctený (obyč. v oslovení): veľavážené, veľactené publikumveľadôstojnýzastar. velebný (v oslovení duchovnej osoby): veľadôstojný pán farárzastar.: vysokováženývysokoctený (obyč. v oslovení): vysokovážená spoločnosť, vysokoctená porotakniž. zastar.: slovutnýpreslovutný (obyč. v oslovení): slovutný pán predseda, preslovutný muž (Hviezdoslav)poet. ctný (Timrava)


    ctiť 1. pociťovať al. prejavovať úctu, vážnosť k niekomu, niečomu • ctiť simať v úctemať vo vážnostivážiť si: ctí (si), váži si starších ľudí; ctí (si), má v úcte, vo vážnosti názory inýchuctievať (preukazovať úctu ako k božstvu, k svätým a pod.): uctievajú ho ako Pána Bohavzdávať úctu: vzdávali úctu padlým za sloboducirk. deifikovaťzbožňovať (pociťovať prepiatu úctu) • ceniť si (prisudzovať niekomu, niečomu veľkú vážnosť): cení si priateľovnár. bečeľovať (Kukučín)uznávať

    2. vyvolávať úctu • robiť česť: ten čin vás nectí, nerobí vám česť


    dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotudaťpotrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlovidieťhľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospechdržať: drží na oblečeniepričiňovať sausilovať sasnažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v bytebedliťbdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detívšímať sibrať ohľaddávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory inýchzachovávaťrešpektovaťuznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu


    rešpektovať 1. prejavovať uznanie, toleranciu • mať rešpektmať vo vážnostimať v úcte: rešpektuje svojich nadriadených; má rešpekt pred starším, má v úcte staršíchvážiť siceniť si: váži si, cení si svojich priateľovctiť (si)uctievať (si) (prejavovať úctu): ctí si rodičovuznávaťdať na: Vysvetli mu to, na teba dá!zastar. podbať (obyč. v zápore): nepodbá jeho rady

    2. p. uznať 2, zachovať 2


    vážiť si prejavovať ocenenie, uznanie • mať vo vážnostimať v úcte: váži si, má vo vážnosti starších; má v úcte kultúrne hodnotyceniť sictiť (si)uctievať (si): ctí (si) prácu, život; cení si sloboduuznávať (obyč. pre nejaké kvality): uznáva ho ako odborníkanár. bečeľovať (Kukučín): všetci ho bečeľujú


Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: étos, atg, aev, iatrc, déždž, riť, mpz, lass, p, crt, trv, orv, aky, cofalec, bcz
Slovník skratiek: nva, kpt, shw, šor, dážď, mye, uz, žičiť, hoi, msv, oxt, hrj, afy, bcms, hw
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV