Synonymá slova "utiahnuť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 15 výsledkov (1 strana)

  • pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť) • prisunúťdotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebestiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo

    2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod) • stiahnuťzatiahnuťutiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkouexpr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočetnár.: pritúžiť (Kukučín)potúžiť: potúžiť kosílku (Hviezdoslav)popriťahovaťpozaťahovaťpouťahovať (postupne, viac vecí)

    3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším • primrznúťprituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlopritŕpnuťnár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľadzamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla

    4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam • prilákaťprivábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladýchzlákaťzvábiťexpr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábiupútať: film upútal mnohých pôsobivou hudboukniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasyzískať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu

    5. p. priviesť 1 6. p. prísť 1


    stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na očistrhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo stenyzvliecťsňať: zvliecť, sňať si prsteňzobliecť (šaty al. ich súčasť) • zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debnyzošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zemposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

    2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajacaolúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovociazvliecťzvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožuposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

    3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe • utiahnuťpritiahnuťzatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučkuzakosíliť (uzol, slučku) • podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúruzovrieť: zovrel ruky tesne k sebestisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľuposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

    4. (o tvári al. jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch al. pri pocitoch bolesti • zmraštiťzvraštiťzmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočiezhúžvaťzhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čeloskrčiť: skrčil plecia do kabátazachmúriťzamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovediexpr. pozberkaťposťahovať (na rozličných miestach)

    5. obyč. zhromaždiť a odsunúť • sústrediťodvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy

    6. vziať istú časť zo sumy • strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára

    7. p. zviesť 4


    ukrátiť neoprávnene odňať niekomu, čo mu patrí (obyč. časť niečoho): chcú ho ukrátiť pri delení dedičstva; cíti sa ukrátenýpripraviť (o niečo): pri predaji domu ma pripravili o veľké peniaze; pripraviť deti o radosťochudobniť: vojna nás ochudobnila o zážitky z cestovaniaukrivdiťublížiť (spôsobiť morálnu al. inú ujmu): nerád by deťom ukrivdil, ublížil, preto sa radšej nerozvedieutiahnuť (nedopriať al. vziať niekomu niečo obyč. na úkor iného): matka radšej sebe utiahne a viac dá deťom


    utiahnuť 1. ťahaním, sťahovaním dovedna urobiť pevnejším • pritiahnuťzatiahnuť: utiahnuť uzol na kravate; pritiahnuť si remeň; zatiahnuť kohútik na vodovodestiahnuť: stiahnuť slučkudotiahnuť (úplne): dotiahol všetky skrutkyzošnurovať (šnurovaním dovedna urobiť pevnejším, tesnejším): zošnurovať driekpouťahovaťpopriťahovať (postupne): pouťahovať skrutky

    2. ťahaním dať do pohybu, a tak niekam dopraviť • uviezťuvliecť: vlak ledva utiahol náklad; neuvezieš, neuvlečieš to všetkouvládaťzvládnuť (vystačiť so silami na odtiahnutie, odnesenie a pod. niečoho): naberie si na vozík veľa a potom neuvládze; nezvládze takú ťarchuvydolieťudolieť

    3. p. ukrátiť


    zatiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • potiahnuťmyknúťpomyknúť: zatiahnuť, potiahnuť za povraz; myknúť opratamišklbnúťpošklbnúť: šklbnúť za rukáv, (po)šklbnúť za vlasytrhnúťpotrhnúť: trhli, potrhli reťazoupozaťahovať (postupne)

    2. ťahaním spevniť • pritiahnuťutiahnuťstiahnuť: zatiahnuť niečo uvoľnené, pritiahnuť si opasok; utiahnuť, stiahnuť si vlasy do uzladotiahnuť (celkom zatiahnuť) • zakosíliťzauzliť (zatiahnuť uzlom): zakosíliť, zauzliť špagátzaviazaťzviazať: zaviazať, zviazať šnúrku na uzolpozaťahovaťpopriťahovať (postupne)

    3. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • vtiahnuť: zatiahli, vtiahli do aféry celú rodinuzapliesťzamiešať: zapliesť, zamiešať niekoho do sporov, do hádkyzaviesťzavliecť: ideológia nás zaviedla, zavliekla do ekonomickej katastrofyexpr.: zamotaťzamočiťnamočiť: zamotali, zamočili ma do prípadupozaťahovať (postupne)

    4. p. zájsť 1 5. p. zaspievať 6. p. odtiahnuť 1


    zvládnuť 1. svojimi schopnosťami, silami stačiť na istú prácu • zvládaťuvládaťvyvládať: pochopil, že nezvládne, nezvládze, neuvládze, nevyvládze takú ťažkú robotu; ak chceš všetko zvládnuť, vyvládať, musíš sa poponáhľaťkniž.: zmocniť sazhostiť sa (vykonať s úspechom): svojho poslania sa zhostila dobrezmôcť (byť schopný vykonať niečo): toľkú robotu sami nezmôžemeutiahnuť (vystačiť silami na odtiahnutie, expr. na urobenie niečoho): všetky povinnosti chce utiahnuť sama

    2. nadobudnúť dokonalú zručnosť, dôkladné poznanie niečoho • zvládať: látku zvládze, zvládne za týždeň; vie zvládnuť každý problémkniž. zmocniť sa (umelecky, vedeckým poznaním): úspešne sa zmocniť problému, témy, réžieovládnuťosvojiť si (dobre sa naučiť narábať s niečím): ovládnuť, osvojiť si technické operácie; dobre ovládnuť, osvojiť si cudziu reč

    3. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím (nepríjemným, ťažkým, náročným a pod.) • zvládaťpremôcťprekonať: zvládnuť, zvládať, premôcť vzbúrený dav; epidémiu sme zvládli, premohli, prekonali za krátky časzdolať: na ceste k trhovému hospodárstvu treba zdolať ešte veľa ťažkostíporadiť si (vedieť si rady): vie si poradiť so situáciou, s ťažkým súperomprevládnuť (obyč. silou): súpera musíš prevládnuť hneď od začiatku

    4. p. ovládnuť 1, 3, zachvátiť


    odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

    2. p. opustiť 1


    uskromniť sa obmedziť svoje nároky, potreby v niečom na malú mieru • expr. utisnúť sa: musia sa uskromniť s menším platom; radšej sa utisnem, ako by som si mal požičiavaťzried. utiahnuť sa: nemajú na to, musia sa utiahnuťhovor. expr. utiahnuť si/pritiahnuť si opasok/remeň: po prevrate si všetci museli utiahnuť opasok, remeňuspokojiť sa s málomumáliť sa: mladí sa na začiatku museli uspokojiť s málom, museli sa umáliťpouskromňovať sapouťahovať sa (postupne sa uskromniť)


    utiahnuť sa 1. odísť na tiché, odľahlé, nenápadné a pod. miesto • uchýliť sa: najradšej sa utiahne do samoty, do ústrania; Kam sa uchýlime pred búrkou?schúliť sastúliť saexpr. učupiť sa (skrčením vyjadriť osamotenosť, strach, opustenosť a pod.): od strachu sa schúlil, stúlil do kúta izby; vtáča sa učupilo v krovístiahnuť sa (prestať byť činný v niečom al. skrčením vyjadriť pasivitu a pod.): naľakal sa následkov, radšej sa stiahol; stiahnuť sa do klbkapodieť sa (nájsť útočisko): nevie, kde sa má podieť od starostipouťahovať sa (postupne): ustatí pouťahovali sa do chládku

    2. p. uskromniť sa


    utiahnuť si žartovným, ironickým spôsobom sa vyjadriť o niekom • urobiť si žarturobiť si posmech: rád si utiahne, urobí posmech, žart zo svojich spolužiakovexpr. utrhnúť si: vie si z každého utrhnúťhovor. expr.: vystreliť sistreliť si (často nielen slovne, ale aj skutkom): (vy)streliť si z niekoho na prvého aprílapouťahovať si (viackrát al. z viacerých si utiahnuť): pouťahovať si zo spolužiačok


    plachý 1. ktorému chýba odvaha, ktorý sa ľahko vystraší; ktorý je neistý medzi ľuďmi (o človeku); svedčiaci o plachosti • bojazlivýnesmelý (op. smelý, odvážny): plaché, bojazlivé, nesmelé dievča; plachý, bojazlivý, nesmelý pohľadľakavýustrašenýustráchanýustrachovaný: ľakavé, ustrašené dieťa; ustráchaný, ustrachovaný hlashanblivýostýchavý: hanblivé, ostýchavé dotykyrozpačitý (nesmelý, a preto nerozhodný): plachý, rozpačitý pokus prehovoriť v spoločnostizakríknutýzahriaknutýutiahnutý (ktorý nemá sebavedomie): zakríknutý, zahriaknutý, utiahnutý školáčikuzavretýsamotársky (strániaci sa spoločnosti): bol uzavretým, samotárskym romantikomjemnýletmý (veľmi krátky, takmer nebadateľný): jemný, letmý bozkexpr.: plachučkýplachunkýpoet. zried. plašivý: plašivý zrak, plašivá myseľ (Sládkovič)

    2. ktorý sa ľahko vyplaší, ktorý uteká pred všetkým rušivým; strániaci sa človeka (o zvieratách; op. krotký) • bojazlivý: plachá, bojazlivá srnkaplašivýľakavý: plašivý, ľakavý kôňneskrotenýnedomestikovanýneprítulnýdivý (op. skrotený, domestikovaný, prítulný): neskrotené, nedomestikované, neprítulné, divé mačiatkaexpr.: plachučkýplachunký: plachučké vtáčatko

    3. p. krátky 1


    tichý 1. ktorý slabo znie, ktorý slabo počuť • bezhlasnýnehlasný (op. hlasný): tiché, bezhlasné, nehlasné otváranie bránynečujnýnepočuteľnýnezvučnýzried.: bezzvučnýbezzvuký: nečujné, nepočuteľné kroky; nezvučná, bezzvučná, bezzvuká vravanehlučný (ktorý nerobí hluk): nehlučný chod motorapolohlasnýpolohlasitýtlmenýpritlmenýpridusený (ktorý nemá svoju prirodzenú zvukovú intenzitu; zoslabený): bol opatrný, preto hovoril polohlasnou rečou, tlmeným, priduseným hlasombezhlasýbezhrmotnýexpr.: tichučkýtichulinkýtichunký (veľmi tichý)

    2. ktorý práve al. už istý čas nehovorí, nevydáva nijaké zvuky; ktorý sa vyznačuje tým, že málo hovorí; ktorý má miernu povahu • mlčanlivýmĺkvyzamĺknutýzastar. zamĺklybez slov: Čo si dnes taký tichý, mlčanlivý?; otec je tichý, mlčanlivý, mĺkvy, zamĺknutý človek; po smutnej správe zostali všetci zamĺknutí, zamĺkli, bez slovmálovravnýnevravnýnezhovorčivý (ktorý málo al. nerád hovorí, ktorý býva zvyčajne ticho): málovravný, nevravný, nezhovorčivý chlapeckrotkýmiernynevýbojný (ktorý sa vyznačuje miernosťou, pokojom): krotká, mierna, nevýbojná povahaplachýutiahnutý (tichý a nesmelý): plachá, utiahnutá dievčina

    3. ktorý je ponorený do ticha; ktorý je v pokoji, bez pohybu, ruchu, hluku a pod.: tichá ulica (op. rušná) • pokojnýnerušený: tichý, pokojný, nerušený večer; mal čas i vhodné prostredie na tiché, pokojné, nerušené rozjímaniemierny: voda v jazere je tichá, mierna (op. búrlivá); mierne plynutie životapren. mĺkvymlčanlivýzamĺknutýzamĺkly: mĺkvy dom; mlčanlivý, zamĺknutý les

    4. p. skrytý, nemý 5. p. slabý 3


    utiahnutý ktorý sa vyhýba spoločnosti, komunikácii; ktorý je rád v ústraní; svedčiaci o tom • nevýbojnýtichý: utiahnuté, nevýbojné, tiché dieťa; každý ho poznal ako utiahnutého, nevýbojného, tichého človekanesmelýuzavretýsamotárskypren.: kláštornýkláštorníckypustovnícky: sedel bez slova – utiahnutý, nesmelý; pokúšala sa zmeniť svoj uzavretý, pustovnícky, samotársky, kláštorný, kláštornícky životzakríknutýzahriaknutý (utiahnutý pre nedostatok sebavedomia): v hlučnej spoločnosti sa vynímal zakríknutý, zahriaknutý chlapec

    p. aj uzavretý


    uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorenýzatvorenýzavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metraneprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradunepriechodný: nepriechodný tunel

    2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplexucelený: uzavretý, ucelený systém prvkovohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovanýoddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavukniž. začarovanýexpr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučnýexkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť

    3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorenýzdržanlivýnedostupnýneprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavenýupätýzahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do sebautiahnutýsamotárskynespoločenskýnedružnýexpr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povahanekomunikatívnymlčanlivýnevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťaintrovertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapcanepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter?pren.: mníšskyrehoľnýkláštornýpustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovanýzagombíkovaný

    porov. aj utiahnutý, samotársky

    4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončenýzavŕšenýdovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdiumvyriešenýuzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípadneaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV