Synonymá slova "ustúp" v Synonymickom slovníku slovenčiny

ústup návrat do predchádzajúceho stavu, na pôvodnú al. nižšiu úroveň: ústup mora z pevniny • kniž.: regres • recesia: vývinový regres, hospodárska recesia • ústupok (zmena stanoviska): politika ústupkov

kompromisník pejor. kto upúšťa od svojich zásad, kto ľahko pristupuje na kompromis • zried.: ústupčivec • bezzásadovec: známy politický kompromisník, ústupčivec, bezzásadovec • oportunista (obyč. politik)

mäkko 1. na mäkký spôsob (op. tvrdo) • namäkko, pís. i na mäkko (op. natvrdo) • domäkka, pís. i do mäkka: mäkko, namäkko vystlané hniezdo; namäkko, domäkka uvariť mäso • expr.: mäkučko • mäkunko • mäkulinko • mäkuško • namäkučko • namäkunko • namäkulinko • namäkuško • domäkučka • domäkunka • domäkulinka • domäkuška, pís. i na mäkučko, do mäkučka atď.: mäkučko, namäkunko, domäkuška udusená zelenina

2. pôsobiac na zmysly dojmom mäkkosti, jemnosti, lahodnosti a pod. (op. tvrdo) • hebko • jemne • poddajne: po vypláknutí v avivážnom prostriedku bielizeň pôsobí mäkko, hebko; mäkko, jemne sa dotkla chlapcovej ruky; telo sa poddajne odovzdáva spánku • príjemne • lahodne: je mu príjemne, lahodne na duši • expr.: mäkučko • mäkunko • mäkulinko • mäkuško • hebučko • hebunko • jemnučko • jemnunko • jemnulinko • jemnuško

3. podliehajúc citom, dojmom (op. tvrdo) • láskavo • nežne: mäkko, láskavo sa pozrela na dieťa; nežne ho pohladila po vlasoch • prívetivo • vľúdne: prívetivo, vľúdne sa usmial na dievča • ústupčivo • povoľne: nemôžeš k nemu pristupovať tak ústupčivo, povoľne

porov. aj mäkký 3

ústupčivo 1. porov. ústupčivý 2. p. mäkko 3

mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúš • poddajný • ohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kov • formovateľný • tvárny: formovateľná, tvárna hlina • vláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cesto • jemný • hebký • hodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperky • sypký • kyprý • ľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôda • riedky • kašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolica • expr.: mäkučký • mäkušký • mäkunký • mäkulinký • hebučký • hebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemný • lahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíka • jemný • tlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčny • pružný • plynulý • harmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systém • oblý • nevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tváre • hud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnica • expr.: mäkučký • mäkušký • mäkunký • mäkulinký

3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človek • citlivý • dobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá žena • súcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechy • poddajný • povoľný • ústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahu • prístupný • zhovievavý • blahosklonný • znášanlivý • tolerantný • kniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politik • nežný • milý • láskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie

poddajný 1. ktorý sa ľahko poddáva fyzickému tlaku, ktorý ľahko prijíma al. mení tvar (op. nepoddajný) • hebký • mäkký: poddajná, hebká tkanina; hebké vlasy; poddajná, mäkká tráva; mäkké olovo • vláčny (poddajný v dôsledku dostatočnej vlhkosti): vláčne cesto, vláčna pokožka • ohybný • formovateľný • tvárny • tvárlivý • plastický (o materiáloch): ohybný kov; formovateľná, tvárna, tvárlivá hmota; plastická modelovacia hlina

2. ktorého možno ovplyvniť, presvedčiť, získať (o človeku a jeho vlastnostiach; op. nepoddajný) • mäkký (op. tvrdý): poddajná, mäkká povaha • povoľný: povoľné materinské srdce • slabý • ovplyvniteľný • ústupčivý • ústupný (málo pevný; op. silný, neovplyvniteľný, neústupčivý, neústupný): slabý, ovplyvniteľný charakter; byť ústupčivý, ústupný

povoľný ktorý ľahko vyhovie cudzím požiadavkám; ktorý sa prispôsobí cudzej vôli; ktorý je málo prísny, málo dôsledný v nárokoch na iných • poddajný • mäkký (op. nepoddajný, tvrdý): povoľná, poddajná povaha; matka je voči synovi veľmi povoľná, mäkká • zhovievavý • kniž. benevolentný • zried. zvoľný: zhovievaví, benevolentní rodičia • ústupčivý • ústupný (op. neústupčivý, neústupný): spoliehal sa na šéfovu ústupčivú, ústupnú povahu • pejor. ochotný (ktorý rád vyhovie požiadavkám obyč. v sexuálnej oblasti): ochotná dievčina

ústupčivý ktorý vie ustúpiť al. ktorý má sklon ustúpiť, vyhovieť požiadavkám iných; svedčiaci o ústupčivosti (op. neústupný) • ústupný • poddajný: ústupčivá, ústupná, poddajná povaha • povoľný • mäkký (op. tvrdý) • mierny: povoľný, mäkký, mierny otec • ovplyvniteľný (v zmysle ústupkov): zapôsobil na jej ovplyvniteľnú dušu • kompromisný • kompromisnícky (ktorý robí ústupky za určité výhody; op. nekompromisný): kompromisný krok, kompromisnícky človek, kompromisnícky postoj • nár. úložný

odstúpiť 1. urobiť krok nabok al. dozadu • odkročiť: odstúpil, odkročil od obloka • ustúpiť (obyč. dozadu): Ustúpte, lebo zavadziate! • vzdialiť sa • oddialiť sa (na jeden-dva kroky): vzdialil, oddialil sa od stola • odskočiť (urobiť prudký krok al. skok na uvoľnenie miesta): odskočil mu z cesty • uhnúť (sa) • zastaráv. odstúpiť sa (urobením kroku nabok uvoľniť cestu): uhli (sa) mu, odstúpili sa mu

2. rozhodnúť sa neuskutočniť niečo zamýšľané • vzdať sa • zriecť sa • ustúpiť • upustiť: odstúpil od skúšky; vzdal sa, zriekol sa svojho plánu; ustúpil, upustil od žaloby • poďakovať • poďakovať sa • zaďakovať (vzdať sa funkcie, úradu): nechcel byť ďalej predsedom, zaďakoval • kniž. abdikovať • rezignovať (rozhodnúť sa zanechať úrad, funkciu a pod.): rezignoval z funkcie predsedu; minister abdikoval

3. p. prenechať

poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez boja • kapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovať • fraz. hodiť flintu/pušku do žita • dať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnosti • oddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútku • podriadiť sa • podvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarom • podrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporu • ustúpiť • upustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliť • popustiť • poľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavila • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • ustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpila • ustať • utíchnuť • utíšiť sa • ochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol

podrobiť sa 1. súhlasiť so želaním, rozkazom, pokynom niekoho • podriadiť sa • poslúchnuť: podrobiť sa, podriadiť sa rodičovskej vôli • počúvnuť: počúvnuť kňazovu radu • podvoliť sa: podvolil sa vyššiemu záujmu • disciplinovať sa (podrobiť sa disciplíne) • ustúpiť • poddať sa: po prehováraní napokon ustúpil, poddal sa • kniž. zried. podčiniť sa: podčiniť sa rozhodnutiu iného

2. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou • podstúpiť: podrobiť sa operácii, podstúpiť operáciu • podvoliť sa: musel sa podvoliť psychologickému testu • absolvovať: na záver kurzu treba absolvovať skúšku

podvoliť sa prestať odporovať, súhlasiť s niečím (po istom váhaní) • privoliť: nakoniec sa podvolil, nakoniec privolil urobiť prácu za nich • pristať • pristúpiť: protivníci pristali, pristúpili na kompromis • ustúpiť: po dlhej hádke ustúpil • poddať sa • podrobiť sa: Poddajú sa, podrobia sa dedinčania novým poriadkom? • dať sa (obyč. v zápore): tí sa tak ľahko nedajú • podľahnúť: podľahli po dlhom presviedčaní • zastar. podzvoliť sa: rytier sa podzvolil oslobodiť princeznú • kniž. zried. podčiniť sa • zried. uvoliť sa

poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) • povoliť • popustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustia • zmierniť sa • zmiernieť: smútok sa po roku zmiernil • ustúpiť • ustať • prestať • oslabnúť • zoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabol • ochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabne • poddať sa • utíchnuť • utíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa

2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu • spustiť • zľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunu • ubrať • popustiť • povoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov

popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliť • uvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu

2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúť • prasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, praskla • povoliť • roztrhnúť sa • rozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla

3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviť • povoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolili • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • stlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmil • ustúpiť • ustať • utíchnuť • utíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila sa • prestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustala • poddať sa: choroba sa časom poddá • ochabnúť: víchor naraz ochabol

4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať

rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vláda • podať demisiu • kniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikoval • zložiť (úrad, funkciu) • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miesta • hovor.: zaďakovať • poďakovať sa: riaditeľ sa poďakoval • zanechať • nechať: zanechal, nechal všetky funkcie

2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpil • cúvnuť • ucúvnuť: cúvol pred ťažkosťami • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejí • podvoliť sa • poddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliť • hovor. kapitulovať • fraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvost • fraz.: oddať sa osudu • odovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej

stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch al. ich zdroji) • zatíchnuť • umĺknuť • zmĺknuť • zamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkli • utíšiť sa: smiech sa zrazu utíšil • zanemieť • expr. znemieť • onemieť • expr. zamrieť • poet. zmrieť • odmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčal • expr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeli • expr.: začúchnuť • učúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchne • pritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritíchol • oslabnúť • zoslabnúť • ochabnúť • utíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchli • ustať: zavíjanie vetra ustalo • kniž. pohasnúť: smiech naraz pohasne • zried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke

p. aj stíšiť sa

2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.) • prestať • ustať • ustúpiť • utíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpila • pominúť • zaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne

uhnúť 1. odídením nabok al. pohybom tela uvoľniť cestu a tak zabrániť priamemu stretnutiu • uhnúť sa • vyhnúť (sa): uhol (sa) mu, vyhol sa mu, aby s nákladom mohol prejsť; uhnúť sa lopte, úderu • ustúpiť (urobiť krok obyč. dozadu) • odstúpiť (nabok al. dozadu): Ustúpte, odstúpte z cesty! • zastaráv.: vystúpiť sa • odstúpiť sa: Odstúpte sa, nezavadzajte! • odkročiť (krokom sa uhnúť) • odskočiť (skokom sa uhnúť): rýchlo odkročil, odskočil, aby mohli prejsť s kočíkom • cúvnuť • ucúvnuť (dozadu): nechcel autom (u)cúvnuť ani kúsok

2. pohybom zmeniť polohu časti tela: uhne očami, aby nevidela výčitky • myknúť • trhnúť • šklbnúť (prudko): mykne, trhne, šklbne plecom, akoby nič

ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiť • zastaráv. odstúpiť sa • odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročila • cúvnuť • ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlo • zaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverám • uhnúť (sa) • vyhnúť (sa) • vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravdu • upustiť • odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviek • odskočiť • uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočila • popustiť • povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolil • podvoliť sa • poddať sa • kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddať • cúvnuť • ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťami • zrieknuť sa • zriecť sa • vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstva • zastar. odstať: odstať od predsavzatia • expr.: stiahnuť chvost • rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpila • stratiť sa • pominúť sa • zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizla • povoliť • poľaviť • popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustila • zoslabnúť • utíchnuť • stíchnuť • utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšil • zmierniť sa • ustať: dážď sa zmiernil, ustal

vzdať sa dobrovoľne prestať v istej činnosti, opustiť istý stav, istú funkciu a pod. • zrieknuť sa • zriecť sa: vzdať sa, zriecť sa ďalšieho pátrania; vzdali sa, zriekli sa výhod, majetku • rezignovať • odstúpiť: rezignovať, odstúpiť z funkcie ministra; riaditeľ rezignoval, odstúpil • kniž. abdikovať (z úradu, funkcie) • hovor. poďakovať (sa): minister sa poďakoval • zložiť (úrad, funkciu) • podať demisiu (vzdať sa úradu, funkcie) • kapitulovať (vzdať sa protivníkovi; hovor. vzdať sa svojho stanoviska): vojsko kapitulovalo; v hádke vždy kapituluje • podrobiť sa • poddať sa • podvoliť sa • ustúpiť (prestať odporovať) • popustiť: nechcel zo svojho popustiť • kniž. opustiť: nerád opustí svoj názor • hovor.: odskočiť • uskočiť: poslednú chvíľu od pretekov odskočil, uskočil • zanechať • nechať: zanechať, nechať staré zvyky; už je to rok, čo nechal fajčenie • vzdať: vzdať súťaž, preteky • odriecť sa • odrieknuť sa (niečoho lákavého, príjemného): dnes si pohárik, zábavu odriekne • rozlúčiť sa • expr. rozžehnať sa: už sa s predstavou úspechu rozlúčil, rozžehnal

vyhnúť (sa) 1. odídením, odkročením uvoľniť niekomu cestu • ustúpiť/ísť z cesty • vystúpiť (sa) • odstúpiť sa • uhnúť (sa): sused sa mi už zďaleka vyhol, vystúpil; prosím, ustúpte, uhnite, choďte z cesty, veziem náklad; chlapec stojí uprostred chodníka, nechce sa odstúpiť • obísť (zabrániť stretnutiu): obísť mláku, vyhnúť sa mláke

2. zámerne sa vzdialiť z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyvarovať sa: vyhnúť (sa) zbytočným nedorozumeniam, omylom, vyvarovať sa omylov • uhnúť (sa): uhol sa pred úderom • uniknúť • ujsť: uniknúť, ujsť nebezpečenstvu, smrti; unikla, ušla pred zvedavými pohľadmi • zachrániť sa: zachránili sa pred bankrotom • odtiahnuť sa: odtiahnuť sa od povinnosti, od záväzkov

3. iba vyhnúť p. ohnúť

ústupný p. ústupčivý

ústupok p. ústup

cúvať 1. pohybovať sa smerom dozadu • ustupovať: auto cúvalo, ustupovalo, aby kolóna mohla prejsť; vojská museli ustupovať, cúvať • hovor.: curgať • curigať • curukať (o koňoch, o voze) • expr.: cofať • cofkať: kôň splašene curigá, cofká • expr.: pätiť • spätkovať (najmä o ľuďoch): chlapec spätkuje, pätí, lebo sa bojí bitky • expr. račkovať (ísť dozadu ako rak) • hovor. zastar. reterovať (Šoltésová)

2. neuskutočňovať niečo zamýšľané (a tým obyč. vyhovieť inému) • ustupovať • upúšťať: zbabelo cúval, ustupoval; cúvať, upúšťať zo svojho presvedčenia • robiť ústupky

zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahoty • háčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísť • zried. zhŕdať sa (Chrobák) • váhať • otáľať • okolkovať • okúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravdu • odporovať • klásť odpor • vzpierať sa • priečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčili • ustupovať • expr.: pätiť sa • spätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutím • vykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkach • nár. expr. ohrýzať sa • niž. hovor.: ondieť sa • ondiať sa • tentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej

vyhýbať (sa) 1. odídením, odkročením uvoľňovať niekomu cestu • vyhýnať (sa) • uhýbať (sa) • uhýnať (sa) • ustupovať/ísť z cesty: hnevá sa na mňa, preto (sa) mi už zďaleka vyhýba, vyhýna, ustupuje mi z cesty • obchádzať: obchádza rozkopaný chodník • odstupovať sa • vystupovať sa: odstupuje sa, vystupuje sa zástupu detí

2. zámerne sa vzďaľovať z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyhýnať (sa) • uhýbať (sa) • uhýnať (sa): vyhýbať (sa), vyhýnať (sa) zbytočným chybám • vyvarúvať sa (čoho) • varovať sa (čoho, pred čím) • vystríhať sa: varovať sa, vystríhať sa pred ochorením • chrániť sa: nechránite sa dosť pred prechladnutím; chrániť sa zlého • bočiť • strániť sa: bočí od spoločnosti, stráni sa zla • odťahovať sa: odťahujú sa od roboty • hovor. expr.: taktizovať • diplomatizovať • lavírovať (konať vyhýbavo s cieľom neprezradiť zámer): zákulisné taktizovanie, diplomatizovanie • vykrúcať (sa) (v reči)

obranný určený na obranu, ochranu pred niečím neželateľným (op. útočný) • ochranný: obranná, ochranná reakcia organizmu; telo má málo obranných, ochranných látok • obranársky (obyč. spojený s nekritickou obranou): zaujať obranársky postoj (voči kritike) • prevenčný • preventívny (určený na obranu ako prevenciu, obyč. proti chorobám): obranný, prevenčný, preventívny zákrok • imúnny • imunitný (spojený so získaním odolnosti proti niečomu neželateľnému): imúnna, imunitná schopnosť ľudského jedinca • ústupový • defenzívny: defenzívne pozície

p. aj obhajobný

ústupový p. obranný