Synonymá slova "ustanovi" v Synonymickom slovníku slovenčiny

postaviť 1. dať do zvislej, vzpriamenej polohy • vztýčiť: postaviť, vztýčiť rebrík • vzpriamiť: vzpriamil, postavil nevládne telo v celej jeho dĺžke • zdvihnúť • zodvihnúť (niečo zvalené): z(o)dvihnúť elektrický stĺp

2. stavebným postupom utvoriť • vystaviť • vybudovať: postaviť, vystaviť nový dom; postavenie, vybudovanie metra, hotela, mosta • postavať • vystavať (postaviť obyč. viac objektov): postaval, vystaval už veľa budov • zmontovať (postaviť z hotových častí): zmontovať záhradný domec • zrubiť (postaviť zo zrubov): zrubiť chatu, stenu

3. inštitucionálne, organizačne utvoriť • ustanoviť • zorganizovať • vytvoriť: postaviť, vytvoriť celkom nové družstvo; ustanovenie nového výboru • zostaviť • vybudovať: zostaviť, vybudovať futbalové mužstvo, dobrú kapelu • zriadiť: zriadiť nové oddelenie

4. dať niekoho do nejakej funkcie • ustanoviť • určiť: postaviť, ustanoviť, určiť za vedúceho skúseného pracovníka; postaviť, určiť niekoho za vzor • zvoliť: do čela zvolili najodvážnejšieho

5. p. založiť 4 6. p. formulovať 7. p. položiť 1

predpísať predpisom dať pokyn, príkaz na niečo: predpísať žiakom učivo; dodržať predpísaný termín • nariadiť • prikázať: lekár nariadil, prikázal pacientovi pokoj • určiť • ustanoviť • admin. stanoviť (úradne): určiť, ustanoviť výšku poplatkov; presné stanovenie daní • admin. vyrubiť (predpísať výšku poplatku): vyrubiť daň • obyč. pejor. nadekrétovať (úradne predpísať): láska sa nedá nadekrétovať • admin. reglementovať (podrobiť osobitným predpisom)

určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má starať • ustanoviť • admin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomného • povedať: povedať cenu domu • predpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientovi • indikovať: indikovanie liečby • ustáliť: výšku poplatku už ustálili • determinovať • podmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréning • vymedziť • delimitovať • vymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnosti • definovať (určiť definíciou) • vykázať • prideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadu • kniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rok • udať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smer • označiť: označiť miesto stretnutia • kniž. predznačiť • vyznačiť: život mu predznačila matkina smrť • orientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západ • vyhradiť • rezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostí • ohraničiť • obmedziť • kniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdy • nominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstva • vymenovať • kniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný minister • kniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov

2. usmerniť na istý cieľ • adresovať • orientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smerom • zacieliť • zamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeži • venovať: program venoval deťom

3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvo • označiť: vinníka už označili • vyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho

ustanoviť 1. úradne, inštitucionálne rozhodnúť o postupe, spôsobe, výsledku niečoho • admin. stanoviť: ustanoviť predpisy, výšku poplatku; stanoviť úradného obhajcu • určiť: určiť náplň práce

2. inštitucionálne dať základ niečomu • utvoriť • kniž. konštituovať: ustanoviť, utvoriť novú stranu; konštituovať ústavu, zákony • založiť • vybudovať (vôbec dať základ vzniku niečoho): založiť, vybudovať družstevnú organizáciu • zriadiť (niečo so širším spoločenským dosahom): zriadiť novú školu, pobočku

3. poveriť úradnou funkciou • vymenovať: ustanovili, vymenovali novú vládu • admin. slang. menovať: menovať niekoho za predsedu

utvoriť 1. zámernou, cieľavedomou (najmä duševnou) činnosťou dať vznik niečomu: utvoriť si názor na niečo, utvoriť dobré podmienky na pracovisku • vytvoriť • kniž. stvoriť (tvorivou, často umeleckou al. vedeckou činnosťou dať vznik niečomu): vytvoriť, stvoriť báseň, sochu, vedeckú štúdiu • stvárniť • zobraziť (dať umeleckú podobu): stvárniť, zobraziť postavu, hrdinu v románe; maliarsky, hudobne stvárniť, zobraziť predstavu o vesmíre • zložiť • skomponovať (umelecké, obyč. hudobné dielo): zložiť, skomponovať operu, pieseň, báseň, obraz • povytvárať (postupne): maliar svoje hlavné diela povytváral v mladosti • expr. splodiť (byť pôvodcom obyč. niečoho nepodareného): splodiť chaos • kniž. kreovať: kreovanie spolku • pritvoriť (dodatočne utvoriť)

2. zoskupením, budovaním a pod. dať základ vzniku niečoho • vytvoriť • založiť: utvoriť, vytvoriť študentský spolok • ustanoviť • kniž. konštituovať (inštitucionálne): ustanoviť, konštituovať zákon, vládu • vybudovať: vybudovať v obvode škôlku • zriadiť • urobiť: pri Slovenskej akadémii vied zriadili, urobili nové pracovisko; zriadiť pri škole ihrisko • zostaviť (z častí, z osôb): pre deti zostavili pestrý program; komisiu zostavili z členov výboru • poutvárať • povytvárať (postupne): poutvárať, povytvárať záujmové krúžky

vybudovať 1. stavebným, technickým postupom dať vznik niečomu • vystavať • vystaviť • postaviť: v obci vybudovali, vystavali, vystavili novú školu, športové ihrisko • zbudovať: zbudovanie modernej nemocnice • zriadiť • utvoriť • vytvoriť: z poloprázdnej budovy sa podarilo zriadiť, utvoriť laboratórium • postavať (vybudovať viac objektov)

2. uskutočniť výstavbu niečoho, dať niečomu základ existencie • utvoriť • vytvoriť: vybudovanie, utvorenie funkčného súdnictva • vystavať: vystavať školstvo • zriadiť: zriadiť pobočku • založiť • kniž. osnovať (dať základ vzniku): založiť, osnovať nový spolok • ustanoviť • kniž. konštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, konštituovanie veľvyslanectva

vymenovať 1. uviesť v poradí, označiť menom • menovať: vymenoval, menoval všetkých účastníkov

2. poveriť úradnou funkciou • ustanoviť: vymenovať, ustanoviť členov výboru • admin. slang. menovať: menovanie ministra • nominovať (vybrať obyč. hráčov, účastníkov): nominovanie hokejistov

založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiť • umiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombu • nasadiť • navliecť • natiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plece • nasunúť: nasunúť ohlávku koňovi • nastaviť • vstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do dreva • zaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinu • uložiť • odložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice

2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženku • hovor. expr.: zapotrošiť • zapatrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročí • expr.: odpeľhať • odpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)

3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásť • zapratať • zatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradím • pozakladať • pozapĺňať (dôkladne založiť)

4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriť • vytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štát • ustanoviť • kniž.: konštituovať • skonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskej • zriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavu • vybudovať • vystavať • postaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktoch • kniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na sile • pozakladať (postupne založiť)

5. pripraviť oheň • rozložiť • podpáliť • zapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatru • rozrobiť • rozvatriť: oheň rozrobili na čistinke • pozakladať (postupne založiť)

6. p. zahnúť 1

zriadiť 1. úsilím, uvedomenou činnosťou dosiahnuť konkrétny výsledok al. právnym postupom dať niečomu základ existencie • urobiť • spraviť: v šope si zriadiť, urobiť, spraviť malú dielničku • zhotoviť (obyč. ručne): zhotovili si tu aj lavičky a parkovisko • zariadiť: na poschodí si zariadila ateliér • utvoriť • konštituovať • ustanoviť • založiť (právnym postupom): utvorili, konštituovali tu nové inštitúcie; treba ustanoviť ďalšiu komisiu; založiť múzeum starých remesiel • vybudovať (vo väčšom rozsahu): detský domov vybudovali zo zbierok občanov

2. p. zbiť 3

prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevy • dostaviť sa • zastar. ustanoviť sa • dostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úrad • expr. naklusať • kniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoro • pristúpiť • prikročiť • priblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budove • expr.: pribehnúť • dobehnúť • priletieť • doletieť • pritrieliť • dotrieliť • pripáliť • dopáliť • priraziť • doraziť • prikúriť • dokúriť • priklusať • doklusať • pricválať • docválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom čase • expr.: prifrčať • dofrčať • prifrňať • prifučať • prifuňať • prifukotať • prihartusiť • priharcovať • hovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoro • expr.: prihnať sa • dohnať sa • privaliť sa • dovaliť sa • prirútiť sa • dorútiť sa • prihrnúť sa • dohrnúť sa • dosypať sa • nahrnúť sa • primlieť sa • domlieť sa • pritiahnuť • prirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmi • expr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčať • dohrčať • prirapčať • dorapčať • prihrkotať • dohrkotať • prihrmieť • dohrmieť • prihrmotať • dohrmotať • prihrmotiť • dohrmotiť • prirachotiť • dorachotiť • dohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkých • zastar.: prijachať • dojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do stanice • expr.: prikvitnúť • dokvitnúť • prikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektor • hovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal? • expr.: privliecť sa • dovliecť sa • pritrepať sa • dotrepať sa • dopratať sa • priterigať sa • doterigať sa • pridrgáňať sa • dodrgáňať sa • priredikať sa • doredikať sa • priteperiť sa • doteperiť sa • nár. prikriatať sa • expr.: prirepetiť sa • dorepetiť sa • primotať sa • domotať sa • pripantať sa • priplantať sa • doplantať sa • prihrabať sa • dohrabať sa • prikrbáľať sa • dokrbáľať sa • dotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantal • expr.: pritárať sa • dotárať sa • pritmoliť sa • dotmoliť sa • pritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinec • expr.: priknísať sa • doknísať sa • prikolísať sa • dokolísať sa • pritackať sa • dotackať sa • prikľuckať sa • dokľuckať sa • prikyvkať • dokyvkať sa • dokývať sa • došmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sa • dopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkať • dokrivkať • dokrivkať sa • pribadkať • dobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sa • priplúžiť sa • doplúžiť sa • prikĺznuť sa • prišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhradu • expr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasu • priplaziť sa • doplaziť sa • expr. priplichtiť sa • priliezť • doliezť • prištverať sa • doštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkať • docupkať • pricapkať • docapkať • priťapkať • doťapkať (sa) • priťupkať • priciepkať • priskackať • priskočiť • prihopkať • prihopkovať • pridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkami • expr.: pritancovať • dotancovať • prikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sa • došuchtať sa • prišúchať sa • došúchať sa • prišuchnúť sa • došuchnúť sa • prišmotlať sa • prišmochtať sa • došmochtať sa • prišmotkať sa • došmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovať • dopochodovať • hovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovať • docestovať • hovor. expr. priputovať • expr.: privandrovať • dovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovali • poprichádzať • poprichodiť • podochádzať • podochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť²

ustanoviť sa 1. p. prísť 1 2. p. utvoriť sa

utvoriť sa istým (často vonkajším) zásahom začať jestvovať • vytvoriť sa • vzniknúť: na oblohe sa utvorila, vytvorila kopovitá oblačnosť; v meste vznikol nečakaný odpor • vyvinúť sa • vyformovať sa (utvoriť sa v procese vývinu): ešte nevedno, ako sa udalosti vyvinú, vyformujú • ustanoviť sa • odb. ustaviť sa • kniž. konštituovať sa (utvoriť sa cieľavedomou činnosťou, budovaním a pod.): ustanovil sa nový parlament; Slováci sa konštituovali ako národ už dávno

orgán 1. časť organizmu s osobitnou funkciou • ústroj: tráviace orgány, ústroje

2. zložka spoločenského života plniaca isté funkcie • inštitúcia • ustanovizeň: hospodárske, kultúrne orgány, inštitúcie, ustanovizne • inštancia: postúpiť sťažnosť najvyššej inštancii • aparát (výkonný administratívny orgán): štátny aparát • stolica (v minulosti vysoký úradný orgán) • hovor. miesto

3. osoba poverená výkonnou mocou • činiteľ: zaútočiť na verejný orgán, na verejného činiteľa

ustanovizeň p. orgán 2